2.3.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 62/1


NARIADENIE RADY (EÚ) 2020/283

z 18. februára 2020,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v záujme boja proti podvodom v oblasti DPH

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 113,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

V nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 (3) sa okrem iného stanovujú pravidlá uchovávania a výmeny konkrétnych informácií v oblasti dani z pridanej hodnoty (DPH) elektronickými prostriedkami.

(2)

Rozmach elektronického obchodu uľahčuje cezhraničný predaj tovaru a poskytovanie služieb konečným spotrebiteľom v členských štátoch. Cezhraničný elektronický obchod v tomto kontexte odkazuje na dodávky tovaru alebo poskytovanie služieb, na základe ktorých je DPH splatná v jednom členskom štáte, pričom dodávateľ resp. poskytovateľ je usadený v inom členskom štáte, na treťom území alebo v tretej krajine. Podvodné podniky usadené buď v niektorom členskom štáte, na treťom území alebo v tretej krajine zneužívajú príležitosti, ktoré ponúka elektronický obchod, aby únikom pred svojimi povinnosťami súvisiacimi s DPH nekalo získali trhové výhody. Keďže v prípade uplatňovania zásady zdanenia na mieste určenia spotrebitelia nemajú žiadne účtovné povinnosti, členské štáty spotreby potrebujú primerané nástroje na odhaľovanie a kontrolu takýchto podvodných podnikov. Je dôležité bojovať proti cezhraničným podvodom v oblasti DPH spôsobeným podvodným správaním niektorých obchodníkov v oblasti cezhraničného elektronického obchodu.

(3)

Súčasná spolupráca daňových orgánov členských štátov (ďalej len „daňových orgánov“) pri boji proti podvodom v oblasti DPH sa zvyčajne zakladá na záznamoch podnikov, ktoré sú priamo zapojené do zdaniteľnej transakcie. Pri cezhraničných dodaniach, resp. poskytovaní medzi podnikmi a spotrebiteľmi, ktoré sú pre elektronický obchod typické, takéto informácie nemusia byť priamo dostupné. Daňové orgány preto potrebujú nové nástroje, ktoré by im umožnili účinný boj proti podvodom v oblasti DPH.

(4)

V prípade prevažnej väčšiny cezhraničných nákupov, ktoré spotrebitelia v Únii uskutočňujú online, sa platby vykonávajú prostredníctvom poskytovateľov platobných služieb. Poskytovateľ platobných služieb disponuje na účely poskytovania platobných služieb konkrétnymi informáciami, ktoré mu umožňujú identifikovať príjemcu danej cezhraničnej platby spolu s podrobnými údajmi o dátume platby, sume a členskom štáte pôvodu platby. Daňové orgány takéto informácie potrebujú na to, aby si mohli plniť základné úlohy, pokiaľ ide o odhaľovanie podvodných podnikov a stanovovanie daňovej povinnosti k DPH v súvislosti s cezhraničnými dodaniami, resp. poskytovaním medzi podnikmi a spotrebiteľmi. Je preto potrebné a primerané, aby sa informácie relevantné z hľadiska DPH, ktoré majú poskytovatelia platobných služieb k dispozícii, sprístupnili členským štátom a aby členské štáty mohli tieto informácie uchovávať vo vnútroštátnych elektronických systémoch a zasielali ich do centrálneho elektronického systému informácií o platbách s cieľom identifikovať cezhraničné podvody v oblasti DPH a bojovať proti nim, najmä pokiaľ ide o dodávanie tovaru resp. poskytovanie služieb spotrebiteľom.

(5)

Poskytnúť členským štátom nástroje na zhromažďovanie, uchovávanie a zasielanie informácií poskytovaných poskytovateľmi platobných služieb a poskytnúť styčným úradníkom Eurofiscu v členských štátoch prístup k týmto informáciám, ak sú spojené s vyšetrovaním podozrení z podvodu v oblasti DPH alebo s odhaľovaním podvodov v oblasti DPH, je preto potrebné a primerané opatrenie na účinný boj proti podvodom v oblasti DPH. Tieto nástroje majú zásadný význam, keďže daňové orgány potrebujú tieto informácie na účely kontroly DPH, v záujme ochrany verejných príjmov, ako aj zákonných podnikov v členských štátoch, čo zase chráni zamestnanosť a občanov Únie.

(6)

Je dôležité, aby spracúvanie informácií členskými štátmi týkajúcich sa platieb bolo primerané cieľu, ktorým je boj proti podvodom v oblasti DPH. Členské štáty by preto nemali zhromažďovať, uchovávať ani zasielať informácie o spotrebiteľoch alebo platiteľoch a o platbách, ktoré pravdepodobne nie sú spojené s ekonomickou činnosťou.

(7)

Na účinnejšie dosiahnutie cieľa spočívajúceho v boji proti podvodom v oblasti DPH by sa mal zriadiť centrálny elektronický systém informácií o platbách (ďalej len „CESOP“), do ktorého členské štáty zasielali informácie o platbách, ktoré zhromažďujú a môžu uchovávať na vnútroštátnej úrovni. Systém CESOP by mal uchovávať, agregovať a analyzovať, pokiaľ ide o jednotlivých príjemcov platieb, všetky informácie relevantné z hľadiska DPH týkajúce sa platieb zaslaných členskými štátmi. Systém CESOP by mal umožniť úplný prehľad platieb prijatých príjemcami platieb od platiteľov, ktorí sa nachádzajú v členských štátoch, a mal styčným úradníkom Eurofiscu sprístupniť výsledky konkrétnej analýzy informácií. Systém CESOP by mal byť schopný rozpoznávať viacnásobné záznamy tej istej platby, napr. tú istú platbu by mohla ohlásiť banka aj emitent karty daného platiteľa, očisťovať informácie prijaté od členských štátov, napr. odstraňovať zdvojené záznamy, opravovať chybné údaje atď. a mal by umožňovať, aby styční úradníci Eurofiscu krížovo overovali platobné údaje s informáciami o DPH, ktoré majú k dispozícii, uskutočňovali vyhľadávania na účely vyšetrovania podozrení z podvodu v oblasti DPH alebo odhaľovali podvody v oblasti DPH.

(8)

Zdaňovanie je dôležitým cieľom všeobecného verejného záujmu Únie a členských štátov, čo bolo uznané v súvislosti s obmedzeniami, ktoré možno uplatniť na povinnosti a práva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (4) a podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (5). Obmedzenia týkajúce sa práv na ochranu údajov sú nutné z dôvodu povahy a objemu daných informácií, ktoré pochádzajú od poskytovateľov platobných služieb, a majú byť založené na špecifických podmienkach stanovených v smernici Rady (EÚ) 2020/284 (6). Keďže údaje o platbách sú mimoriadne citlivé, je potrebné vo všetkých štádiách nakladania s údajmi zabezpečiť v súlade s nariadeniami (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 jasnosť v tom, kto je prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom.

(9)

Je teda potrebné uplatňovať obmedzenia práv dotknutej osoby v súlade s nariadením (EÚ) č. 904/2010. Plné uplatňovanie práv a povinností dotknutých osôb by vážne narúšalo cieľ spočívajúci v účinnom boji proti podvodom v oblasti DPH a dotknutým osobám by umožňovalo, aby marili prebiehajúce analýzy a vyšetrovania z dôvodu veľkého objemu informácií zasielaných poskytovateľmi platobných služieb a možného narastania počtu žiadostí dotknutých osôb adresovaných členským štátom, Komisii alebo obom. To by oslabilo schopnosť daňových orgánov dosiahnuť cieľ tohto nariadenia tým, že by to ohrozilo vyšetrovania, analýzy a postupy vykonávané v súlade s týmto nariadením. Preto by sa obmedzenia práv dotknutých osôb mali uplatňovať, ak sa spracúvajú informácie v súlade s týmto nariadením. Cieľ, ktorým je boj pri podvodom v oblasti DPH, teda nemožno dosiahnuť inými menej reštriktívnymi prostriedkami, ktoré by mali rovnakú účinnosť.

(10)

Iba styční úradníci Eurofiscu by mali mať prístup k informáciám o platbách uchovávaným v systéme CESOP, a to len s cieľom bojovať proti podvodom v oblasti DPH. Tieto informácie by sa okrem určovania DPH mohli použiť aj pri určovaní iných poplatkov, ciel a daní, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 904/2010. Dané informácie by sa nemali používať na iné účely, napríklad komerčné.

(11)

Pri spracúvaní informácií o platbách v súlade s týmto nariadením by mal každý členský štát dodržiavať hranice toho, čo je primerané a potrebné na účely vyšetrovania podozrení z podvodu v oblasti DPH alebo odhaľovania podvodov v oblasti DPH.

(12)

V záujme zabezpečenia práv a povinností podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 je dôležité, aby sa informácie týkajúce sa platieb nepoužívali na automatizované individuálne rozhodovanie a mali by sa preto vždy overiť na základe iných daňových informácií dostupných daňovým orgánom.

(13)

S cieľom pomôcť členským štátom v boji proti daňovým podvodom a pri odhaľovaní podvodníkov, je potrebné a primerané, aby poskytovatelia platobných služieb uchovávali záznamy informácií týkajúcich sa príjemcov platieb a platieb v súvislosti s platobnými službami, ktoré poskytujú, počas trojročného kalendárneho obdobia. Toto obdobie poskytuje členským štátom dostatok času na účinné vykonávanie kontrol a vyšetrenie podozrení z podvodu v oblasti DPH alebo odhalenie podvodu v oblasti DPH a je aj primerané so zreteľom na veľký objem informácií o platbách a ich citlivosť z hľadiska ochrany osobných údajov.

(14)

Keďže styční úradníci Eurofiscu by mali mať prístup k informáciám o platbách uchovávaných v systéme CESOP na účely boja proti podvodom v oblasti DPH, náležite akreditované osoby z Komisie by mali mať prístup k týmto informáciám iba na účely vývoja a údržby systému CESOP. Všetky osoby, ktoré majú prístup k informáciám, by mali byť viazané pravidlami dôvernosti stanovenými v nariadení (EÚ) č. 904/2010.

(15)

Keďže zavedenie systému CESOP si bude vyžadovať vývoj nových technológií, uplatňovanie tohto nariadenia treba odložiť, aby sa členským štátom a Komisii umožnil vývoj týchto technológií.

(16)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci pokiaľ ide o technické opatrenia na zriadenie a udržiavanie systému CESOP, úlohy Komisie pri technickom spravovaní systému CESOP, technické podrobnosti zabezpečujúcimi spojenie a celkovú interoperabilitu medzi vnútroštátnymi elektronickými systémami a systémom CESOP, vzorové elektronické formuláre na zhromažďovanie informácií od poskytovateľov platobných služieb, technické podrobnosti a iné informácie týkajúce sa prístupu k informáciám styčnými úradníkmi Eurofiscu, praktické pravidlá na identifikáciu styčných úradníkov Eurofiscu, ktorí majú prístup do systému CESOP, postupy na umožnenie prijatia vhodných technických a organizačných bezpečnostných opatrení pre rozvoj a prevádzku systému CESOP, úlohy a povinnosti členských štátov a Komisie, pokiaľ ide o funkcie prevádzkovateľa a sprostredkovateľa podľa nariadení (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/1725 a pokiaľ ide o procesné dojednania vo vzťahu k Eurofiscu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (7).

(17)

Podvody v oblasti DPH sú problémom spoločným pre všetky členské štáty. Jednotlivé členské štáty nemusia mať nevyhnutne informácie na zabezpečenie správneho uplatňovania pravidiel DPH týkajúcich sa cezhraničného elektronického obchodu alebo na boj proti podvodom v oblasti DPH týkajúcim sa cezhraničného elektronického obchodu. Keďže cieľ tohto nariadenia, a to boj proti podvodom v oblasti DPH, nie je možné v prípadoch cezhraničného elektronického obchodu uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledku činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa.

(18)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, predovšetkým právo na ochranu osobných údajov. V tomto nariadení sa preto v tomto smere prísne obmedzuje rozsah osobných údajov, ktoré sa sprístupnia členským štátom. K spracúvaniu informácií o platbách podľa tohto nariadenia má dochádzať len na účely boja proti podvodom v oblasti DPH.

(19)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko 14. marca 2019 (8).

(20)

Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 904/2010 sa mení takto:

1.

V článku 2 sa dopĺňajú tieto písmená:

„s)

„poskytovateľ platobných služieb“ je akákoľvek kategória poskytovateľov platobných služieb uvedená v článku 1 ods. 1 písm. a) až d) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (*1) alebo fyzická či právnická osoba, ktoré využívajú výnimku súlade s článkom 32 uvedenej smernice;

t)

„platba“ je s výnimkou prípadov vylúčenia stanovených v článku 3 smernice (EÚ) 2015/2366 „platobná transakcia“ vymedzená v článku 4 bode 5 uvedenej smernice alebo „poukázanie peňazí“ vymedzené v článku 4 bode 22 uvedenej smernice;

u)

„platiteľ“ je „platiteľ“ vymedzený v článku 4 bode 8 smernice (EÚ) 2015/2366;

v)

„príjemca platby“ je „príjemca platby“ vymedzený v článku 4 bode 9 smernice (EÚ) 2015/2366.

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).“"

2.

Kapitola V sa mení takto:

a)

Názov kapitoly V sa nahrádza takto:

ZHROMAŽĎOVANIE, UCHOVÁVANIE A VÝMENA KONKRÉTNYCH INFORMÁCIÍ“.

b)

Pred článok 17 sa vkladá tento názov:

„ODDIEL 1

Automatický prístup ku konkrétnym informáciám uchovávaným vo vnútroštátnych elektronických systémoch“.

c)

Za článok 24 sa vkladá tento oddiel:

„ODDIEL 2

Centrálny elektronický systém informácií o platbách

Článok 24a

Komisia vyvinie, udržiava, hostí a technicky spravuje centrálny elektronický systém informácií o platbách (ďalej len „CESOP“) na účely vyšetrovaní podozrení z podvodu v oblasti DPH alebo na odhaľovanie podvodov v oblasti DPH.

Článok 24b

1.   Každý členský štát zhromažďuje informácie o príjemcoch platieb a platbách podľa článku 243b smernice 2006/112/ES.

Každý členský štát zhromažďuje informácie uvedené v prvom pododseku od poskytovateľov platobných služieb:

a)

najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, ku ktorému sa informácie vzťahujú;

b)

prostredníctvom vzorového elektronického formulára.

2.   Každý členský štát môže uchovávať informácie zhromaždené v súlade s odsekom 1 vo vnútroštátnom elektronickom systéme.

3.   Ústredný kontaktný úrad alebo kontaktné jednotky alebo príslušní úradníci určení príslušným orgánom každého členského štátu zašlú do systému CESOP informácie zhromaždené v súlade s odsekom 1 najneskôr do desiateho dňa druhého mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, ku ktorému sa informácie vzťahujú.

Článok 24c

1.   Systém CESOP disponuje týmito spôsobilosťami pokiaľ ide o informácie zaslané v súlade s článkom 24b ods. 3:

a)

uchovávať informácie;

b)

agregovať informácie podľa jednotlivých individuálnych príjemcov platieb;

c)

analyzovať informácie uchovávané spolu s príslušnými cielenými informáciami oznámenými alebo zhromaždenými podľa tohto nariadenia;

d)

sprístupňovať informácie uvedené v písmenách a), b) a c) tohto odseku styčným úradníkom Eurofiscu uvedeným v článku 36 ods. 1

2.   V systéme CESOP sa uchovávajú informácie uvedené v odseku 1 počas obdobia najviac piatich rokov od uplynutia roka, v ktorom boli informácie do systému zaslané.

Článok 24d

Prístup do systému CESOP sa poskytuje len styčným úradníkom Eurofiscu uvedeným v článku 36 ods. 1, ktorí majú osobnú identifikáciu používateľa pre CESOP, a ak tento prístup súvisí s vyšetrovaním podozrenia z podvodu v oblasti DPH alebo s odhaľovaním podvodov v oblasti DPH.

Článok 24e

Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov:

a)

technické opatrenia na zriadenie a udržiavanie systému CESOP;

b)

úlohy Komisie pri technickom spravovaní systému CESOP;

c)

technické podrobnosti infraštruktúry a nástrojov nutných na zabezpečenie spojenia a celkovej operability medzi vnútroštátnymi elektronickými systémami uvedenými v článku 24b a systémom CESOP;

d)

vzorové elektronické formuláre uvedené v článku 24b ods. 1 druhom pododseku písm. b);

e)

technické podrobnosti a iné informácie týkajúce sa prístupu k informáciám podľa článku 24c ods. 1 písm. d);

f)

praktické pravidlá na identifikáciu styčných úradníkov Eurofiscu uvedených v článku 36 ods. 1, ktorí budú mať prístup do systému CESOP v súlade s článkom 24d;

g)

postupy, ktoré bude neustále používať Komisia na zabezpečenie uplatňovania vhodných technických a organizačných bezpečnostných opatrení pre rozvoj a prevádzku systému CESOP;

h)

úlohy a povinnosti členských štátov a Komisie, pokiaľ ide o funkcie prevádzkovateľa a sprostredkovateľa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (*2) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (*3).

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 58 ods. 2.

Článok 24f

1.   Náklady na zriadenie, prevádzku a udržiavanie systému CESOP sa hradia zo všeobecného rozpočtu Únie. Tieto náklady zahŕňajú náklady na zabezpečené spojenie medzi systémom CESOP a vnútroštátnymi elektronickými systémami uvedenými v článku 24b ods. 2, a náklady na služby potrebné na vykonávanie spôsobilostí uvedených v článku 24c ods. 1

2.   Každý členský štát znáša náklady na všetok potrebný vývoj svojho vnútroštátneho elektronického systému uvedeného v článku 24b ods. 2 a zodpovedá zaň.“

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1)."

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39)."

3.

Článok 37 sa nahrádza takto:

„Článok 37

1.   Predseda Eurofiscu predkladá výboru uvedenému v článku 58 ods. 1 výročnú správu o činnostiach vo všetkých pracovných oblastiach. Výročná správa obsahuje aspoň:

a)

celkový počet prístupov do systému CESOP;

b)

prevádzkové výsledky na základe informácií posúdených a spracúvaných podľa článku 24d, identifikované styčnými úradníkmi Eurofiscu;

c)

kvalitatívne posúdenie údajov spracúvaných v systéme CESOP.

2.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov procesné dojednania vo vzťahu k Eurofiscu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 58 ods. 2.“

4.

V článku 55 sa vkladá tento odsek:

„1a.   Informácie uvedené v kapitole V oddiele 2 sa použijú na účely uvedené v odseku 1 len vtedy, a ak boli overené na základe iných daňových informácií dostupných príslušným orgánom členských štátov.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2024.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 18. februára 2020

Za Radu

Predseda

Z. MARIĆ


(1)  Stanovisko zo 17. decembra 2019 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. EÚ C 240, 16.7.2019, s. 29.

(3)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 12.10.2010, s. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(6)  Smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb (pozri stranu 7 tohto úradného vestníka).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(8)  Ú. v. EÚ C 140, 16.4.2019, s. 4..