(1)

Občianstvom Únie sa každému občanovi Únie priznáva právo na voľný pohyb.

(2)

Podľa článku 21 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) má každý občan Únie právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie. Uplatňovanie uvedeného práva sa zabezpečuje smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (1). Slobodu pohybu a pobytu zabezpečuje aj článok 45 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Keďže na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 21 ZFEÚ sú potrebné opatrenia Únie a potrebné právomoci nie sú v zmluvách ustanovené inak, Rada môže prijať ustanovenia s cieľom uľahčiť výkon práva na slobodu pohybu a pobytu.

(3)

V súlade s článkom 168 ods. 1 ZFEÚ sa pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.

(4)

Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) 30. januára 2020 vyhlásil stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu v súvislosti s globálnym šírením nového koronavírusu, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. WHO 11. marca 2020 dospela k záveru, že ochorenie COVID-19 možno charakterizovať ako pandémiu.

(5)

S cieľom obmedziť šírenie vírusu prijali členské štáty rôzne opatrenia, z ktorých niektoré mali vplyv na právo občanov Únie na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov, ako napríklad obmedzenia pri vstupe alebo požiadavky, aby cezhraniční cestujúci absolvovali karanténu.

(6)

Rada 13. februára 2020 prijala závery o ochorení COVID-19 (2), v ktorých naliehavo vyzvala členské štáty, aby konali spoločne a v spolupráci s Komisiou primeraným a vhodným spôsobom rozvíjali úzku a posilnenú koordináciu medzi sebou s cieľom zabezpečiť účinnosť všetkých opatrení, v prípade potreby aj opatrení v oblasti cestovania, a to pri súčasnom zabezpečení voľného pohybu v rámci EÚ, ako aj s cieľom zabezpečiť optimálnu ochranu verejného zdravia.

(7)

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád Európskej únie 10. marca 2020 zdôraznili, že reakcia na ochorenie COVID-19 si vyžaduje spoločný európsky prístup.

(8)

Komisia od marca 2020 prijala niekoľko usmernení a oznámení s cieľom podporiť úsilie členských štátov o koordináciu a zabezpečiť voľný pohyb v Únii v časoch pandémie ochorenia COVID-19 (3).

(9)

Keďže pandémia COVID-19 spôsobila bezprecedentnú núdzovú situáciu v oblasti zdravia, ochrana verejného zdravia sa stala prvoradou prioritou Únie aj jej členských štátov. Členské štáty môžu z dôvodu ochrany verejného zdravia prijať opatrenia na obmedzenie voľného pohybu osôb v Únii. Podľa článku 168 ods. 7 ZFEÚ sú za vymedzenie svojej zdravotnej politiky, ako aj za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti zodpovedné členské štáty, preto sa tieto v jednotlivých členských štátoch líšiť. Zatiaľ čo členské štáty majú právomoc rozhodovať o najvhodnejších opatreniach na ochranu verejného zdravia vrátane požiadaviek na karanténu alebo testovanie, je vhodné zabezpečiť koordináciu takýchto opatrení s cieľom zaistiť uplatňovanie práva na voľný pohyb a bojovať proti závažnému cezhraničnému ohrozeniu zdravia, akým je napríklad Covid-19.

(10)

Členské štáty by pri prijímaní a uplatňovaní obmedzení voľného pohybu mali dodržiavať zásady práva EÚ, najmä zásadu proporcionality a nediskriminácie. Cieľom tohto odporúčania je uľahčiť koordinované uplatňovanie týchto zásad vo výnimočnej situácii spôsobenej pandémiou COVID-19. Mechanizmy zavedené týmto odporúčaním by sa preto z hľadiska rozsahu pôsobnosti a času mali obmedziť výlučne na obmedzenia, ktoré sa prijali v reakcii na túto pandémiu.

(11)

Jednostranné opatrenia v tejto oblasti môžu spôsobiť výrazné narušenia, pretože podniky a občania čelia širokému spektru odlišných a rýchlo sa meniacich opatrení. To je obzvlášť škodlivé v situácii, keď je európske hospodárstvo týmto vírusom už výrazne postihnuté.

(12)

Cieľom tohto odporúčania je zabezpečiť zvýšenú koordináciu medzi členskými štátmi, ktoré zvažujú prijatie opatrení obmedzujúcich voľný pohyb z dôvodov verejného zdravia. V záujme zavádzania len takých obmedzení, ktoré sú nevyhnutne potrebné, by členské štáty mali nediskriminačne a v čo najširšej miere uplatňovať takéto obmedzenia na osoby prichádzajúce z konkrétnych mimoriadne zasiahnutých oblastí alebo regiónov, a nie z územia členského štátu ako celku.

(13)

Koordinovaný prístup členských štátov si vyžaduje spoločné úsilie v týchto kľúčových oblastiach: uplatňovanie spoločných kritérií a prahových hodnôt pri rozhodovaní o tom, či zaviesť obmedzenia voľného pohybu, mapovanie rizika prenosu ochorenia COVID-19 na základe dohodnutého farebného kódu, a koordinovaný prístup, pokiaľ ide o prípadné opatrenia, ktoré sa môžu primerane uplatňovať na osoby pohybujúce sa medzi oblasťami v závislosti od úrovne rizika prenosu v uvedených oblastiach.

(14)

Kritériá a prahové hodnoty uvedené v tomto odporúčaní vychádzajú z údajov poskytnutých členskými štátmi. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb by malo každý týždeň uverejňovať a aktualizovať komplexný súbor údajov a mapy, v ktorých sa uvádza stav spoločných kritérií pre regióny EÚ, a to na základe údajov poskytnutých členskými štátmi.

(15)

Vzhľadom na vyvíjajúcu sa epidemiologickú situáciu by Komisia s podporou Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb mala pravidelne posudzovať kritériá, potreby týkajúce sa údajov a prahové hodnoty uvedené v tomto odporúčaní vrátane toho, či by sa mali zvážiť iné kritériá alebo upraviť prahové hodnoty, a svoje zistenia posielať Rade na zváženie spolu s prípadným návrhom na zmenu tohto odporúčania, ak je to potrebné.

(16)

Toto odporúčanie by sa nemalo vykladať ako uľahčovanie alebo podpora prijímania obmedzení voľného pohybu v reakcii na pandémiu, ale skôr ako snaha zabezpečiť koordinovaný prístup v prípade, že sa členský štát rozhodne takéto obmedzenia zaviesť. Rozhodnutie o tom, či obmedzenia voľného pohybu zaviesť, zostáva zodpovednosťou členských štátov, ktoré musia konať v súlade s právom Únie. Členské štáty si takisto ponechávajú možnosť nezaviesť obmedzenia, aj keď sú splnené kritériá a dosiahnuté prahové hodnoty uvedené v tomto odporúčaní.

(17)

Obmedzenia voľného pohybu by sa mali zvažovať len vtedy, ak majú členské štáty dostatočné dôkazy na odôvodnenie takýchto obmedzení z hľadiska ich prínosu pre verejné zdravie a ak majú opodstatnené dôvody domnievať sa, že obmedzenia budú účinné.

(18)

S cieľom obmedziť narušenie vnútorného trhu a rodinného života počas trvania pandémie by sa od cestujúcich, ktorí plnia úlohy zásadného významu alebo nevyhnutne musia cestovať, ako sú pracovníci alebo samostatne zárobkovo činné osoby vykonávajúce kritické povolania, cezhraniční pracovníci, pracovníci v doprave alebo poskytovatelia dopravných služieb, námorníci a osoby cestujúce z naliehavých obchodných alebo rodinných dôvodov vrátane členov cezhraničných rodín, ktorí cestujú pravidelne, nemalo vyžadovať, aby absolvovali karanténu.

(19)

V záujme obmedzenia vplyvu akýchkoľvek zavedených obmedzení voľného pohybu, zabezpečenia predvídateľnosti, právnej istoty a dodržiavania pravidiel zo strany občanov má zásadný význam jasné, včasné a komplexné informovanie ostatných členských štátov a širokej verejnosti,