(1)

Komisia 17. decembra 2019 prijala ročnú stratégiu udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2020. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Komisia 17. decembra 2019 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Maďarsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Maďarsku na rok 2020 bola uverejnená 26. februára 2020. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Maďarsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 9. júla 2019 (3) (ďalej len „odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019“), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Maďarska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Svetová zdravotnícka organizácia 11. marca 2020 oficiálne vyhlásila šírenie ochorenia COVID-19 za globálnu pandémiu. Ide o závažné ohrozenie verejného zdravia, ktoré sa dotýka občanov, spoločností aj hospodárstiev. Vyvíja výrazný tlak na vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti, narúša globálne dodávateľské reťazce, spôsobuje volatilitu na finančných trhoch, vyvoláva náhle výkyvy v dopyte spotrebiteľov a negatívne vplýva na rôzne odvetvia hospodárstva. Ohrozuje pracovné miesta a príjmy ľudí, ako aj podnikanie spoločností. Spôsobila zásadný hospodársky otras, ktorý má v Únii už teraz závažné dôsledky. Komisia 13. marca 2020 prijala oznámenie, v ktorom vyzvala na koordinovanú ekonomickú reakciu na krízu, pričom táto reakcia by mala zahŕňať všetkých aktérov na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie.

(4)

Viaceré členské štáty vyhlásili núdzový stav alebo zaviedli núdzové opatrenia. Akékoľvek núdzové opatrenia by mali byť striktne primerané, nevyhnutné, časovo obmedzené a v súlade s európskymi a medzinárodnými normami. Mali by podliehať demokratickému dohľadu a nezávislému súdnemu preskúmaniu.

(5)

Komisia 20. marca 2020 prijala oznámenie o aktivácii všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu. Všeobecnou únikovou doložkou podľa článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 3, článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 a článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (4) sa uľahčuje koordinácia rozpočtových politík v obdobiach prudkého hospodárskeho poklesu. Komisia vo svojom oznámení z 20. marca 2020 vyjadrila názor, že vzhľadom na očakávaný prudký hospodársky pokles v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 boli podmienky na aktiváciu všeobecnej únikovej doložky splnené, a požiadala Radu, aby tento záver schválila. Ministri financií členských štátov 23. marca 2020 vyjadrili súhlas s názorom Komisie. Zhodli sa na tom, že prudký hospodársky pokles si vyžaduje rozhodnú, ambicióznu a koordinovanú reakciu. Aktivácia všeobecnej únikovej doložky umožňuje dočasný odklon od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte. Pokiaľ ide o nápravnú časť paktu, Rada môže na základe odporúčania Komisie takisto rozhodnúť, že prijme revidovanú fiškálnu trajektóriu. Všeobecnou únikovou doložkou sa nepozastavujú postupy Paktu stability a rastu. Členským štátom umožňuje odchýliť sa od rozpočtových požiadaviek, ktoré by sa za bežných okolností uplatňovali, zatiaľ čo Komisii a Rade umožňuje uskutočniť potrebné opatrenia koordinácie politík v rámci paktu.

(6)

V záujme obmedzenia a kontroly šírenia pandémie ochorenia COVID-19, posilnenia odolnosti vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti, zmiernenia sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie prostredníctvom podporných opatrení pre podniky a domácnosti, ako aj v záujme zabezpečenia primeraných zdravotných a bezpečnostných podmienok na pracovisku s cieľom obnoviť hospodársku činnosť treba ďalej konať. Únia by mala v plnej miere využiť rozličné nástroje, ktoré má k dispozícii, aby podporila úsilie členských štátov v týchto oblastiach. Členské štáty a Únia by zároveň mali spolupracovať na príprave opatrení, ktoré sú potrebné na návrat k normálnemu fungovaniu našich spoločností a hospodárstiev a k udržateľnému rastu, pričom tieto opatrenia by mali okrem iného zahŕňať zelenú a digitálnu transformáciu a mali by vychádzať z ponaučení z tejto krízy.

(7)

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 zdôraznila flexibilitu vnútorného trhu pri prispôsobovaní sa mimoriadnym situáciám. Na to, aby bolo možné zabezpečiť rýchly a hladký prechod do fázy oživenia a zaistiť voľný pohyb tovaru, služieb a pracovníkov, by sa mimoriadne opatrenia, ktoré bránia normálnemu fungovaniu vnútorného trhu, mali odstrániť hneď, ako stratia svoje opodstatnenie. Súčasná kríza poukázala na potrebu krízových plánov pripravenosti v sektore zdravotníctva. Medzi kľúčové prvky na vypracovanie širších krízových plánov pripravenosti patria zlepšené stratégie nákupov, diverzifikované dodávateľské reťazce a strategické rezervy základných potrieb.

(8)

Zákonodarca Únie už zmenil príslušné legislatívne rámce prostredníctvom nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/460 (5) a (EÚ) 2020/558 (6), aby umožnil členským štátom mobilizovať všetky nevyužité zdroje z európskych štrukturálnych a investičných fondov na riešenie mimoriadnych účinkov pandémie ochorenia COVID-19. Uvedenými zmenami sa zabezpečí dodatočná flexibilita i zjednodušené a racionalizované postupy. V snahe zmierniť tlaky v oblasti peňažných tokov môžu členské štáty v účtovnom roku 2020 – 2021 zároveň využiť 100 % mieru spolufinancovania z rozpočtu Únie. Maďarsku sa odporúča, aby tieto možnosti v plnej miere využilo na pomoc najviac zasiahnutým jednotlivcom a odvetviam.

(9)

Sociálno-ekonomické dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 sa v dôsledku rôznej štruktúry špecializácie pravdepodobne prejavia v jednotlivých častiach územia nerovnomerne a zasiahnu najmä regióny, v ktorých absentujú kľúčové aktíva alebo ktoré sú výrazne závislé od odvetví poskytujúcich spotrebiteľom služby, pri ktorých dochádza k osobnému kontaktu. To so sebou prináša značné riziko zväčšovania územných nerovností v Maďarsku, čo zhoršuje už pozorovaný trend prehlbovania rozdielov medzi mestskými a vidieckymi oblasťami. V kombinácii s rizikom dočasného prerušenia procesu konvergencie medzi jednotlivými členskými štátmi si súčasná situácia vyžaduje cielenú politickú reakciu.

(10)

Maďarsko predložilo 5. mája 2020 svoj národný program reforiem na rok 2020 a 4. mája 2020 svoj konvergenčný program na rok 2020. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(11)

Na Maďarsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo.

(12)

Rada 14. júna 2019 odporučila Maďarsku, aby zabezpečilo, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (7) v roku 2019 neprekročí 3,3 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 1,0 % hrubého domáceho produktu (HDP). V celkovom hodnotení Komisie sa potvrdila značná odchýlka od odporúčaného postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2019, ako aj v rokoch 2018 a 2019 posudzovaných spolu. Vzhľadom na aktiváciu všeobecnej únikovej doložky nie sú však ďalšie kroky v rámci postupu pri značnej odchýlke v prípade Maďarska opodstatnené.

(13)

Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2020 plánuje zhoršenie celkového salda z deficitu vo výške 2,0 % HDP v roku 2019 na deficit vo výške 3,8 % HDP v roku 2020. Predpokladá sa, že deficit klesne na 2,7 % HDP v roku 2021 a postupne sa zníži na 1,0 % HDP do roku 2024. Po tom, ako pomer dlhu verejnej správy k HDP klesol v roku 2019 na úroveň 66,3 % HDP, podľa konvergenčného programu na rok 2020 by sa mal v roku 2020 zvýšiť na úroveň 72,6 %. Makroekonomický a fiškálny výhľad je ovplyvnený vysokou neistotou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19. S rozpočtovými prognózami krajiny sú spojené riziká, a to konkrétne riziká súvisiace s vyššími než plánovanými výdavkami (v súlade s minulými trendmi vysokých výdavkov na konci roka), ako aj potenciálne nižšími než plánovanými príjmami, keďže sa zdá, že v prognózach sa počíta s ich určitým rastom.

(14)

Maďarsko prijalo v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 a v rámci koordinovaného prístupu Únie včasné rozpočtové opatrenia na zvýšenie kapacity svojho systému zdravotnej starostlivosti v oblasti intenzívnej starostlivosti, zamedzenie šíreniu pandémie a poskytnutie pomoci tým osobám a odvetviam, ktoré boli obzvlášť výrazne zasiahnuté. Podľa konvergenčného programu na rok 2020 predstavujú uvedené rozpočtové opatrenia v roku 2020 2,8 % HDP a sú v plnej výške financované prerozdelením výdavkov v rámci rozpočtu, z rezerv a z nových daní. Zahŕňajú opatrenia zamerané na podporu trhu práce, daňové úľavy pre podniky a náklady súvisiace s núdzovou situáciou v oblasti zdravia. Oznámené boli dodatočné opatrenia na podporu oživenia (1,4 % HDP) a podporu trhu práce (0,4 % HDP), ktoré však zatiaľ neboli spresnené. Maďarsko okrem toho prijalo opatrenia, ktoré síce nemajú priamy vplyv na rozpočet, ale prispejú k zabezpečeniu podpory likvidity pre podniky, a ktoré sa v konvergenčnom programe na rok 2020 odhadujú na 1,5 % HDP. Orgány pracujú na ďalších opatreniach v objeme 0,3 % HDP. Uvedené opatrenia zahŕňajú programy záruk za úvery a štátom zaručených úverov. Celkový rozpočtový vplyv fiškálnych opatrení uvedených v konvergenčnom programe na rok 2020 sa líši od vplyvu zahrnutého do prognózy Komisie z jari 2020, keďže Komisia posúdila a zohľadnila len tie opatrenia, ktoré boli dostatočne konkretizované. Celkovo sú opatrenia, ktoré Maďarsko prijalo, v súlade s usmerneniami stanovenými v oznámení Komisie z 13. marca 2020. Úplná konkretizácia a prijatie všetkých oznámených núdzových opatrení a podporných fiškálnych opatrení, po ktorom bude nasledovať preorientovanie fiškálnych politík na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií, keď to hospodárske podmienky umožnia, prispeje v strednodobom horizonte k zachovaniu fiškálnej udržateľnosti.

(15)

Na základe prognózy Komisie z jari 2020 sa odhaduje, že pri nezmenených politikách bude saldo verejných financií Maďarska v roku 2020 na úrovni -5,2 % HDP a v roku 2021 na úrovni -4,0 % HDP. Predpokladá sa, že miera zadlženosti verejnej správy dosiahne v roku 2020 úroveň 75,0 % HDP.

(16)

Rada 14. júna 2019 v súlade s článkom 121 ods. 4 zmluvy skonštatovala, že v roku 2018 bola v Maďarsku zaznamenaná značná odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Vzhľadom na zistenú značnú odchýlku Rada 14. júna 2019 vydala odporúčanie (8), v ktorom odporučila, aby Maďarsko prijalo opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov neprekročila 3,3 % v roku 2019 a 4,7 % v roku 2020, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 1,0 % a 0,75 % HDP. Rada prijala 5. decembra 2019 rozhodnutie (EÚ) 2019/2172 (9), ktorým sa stanovuje, že Maďarsko neprijalo účinné opatrenia v reakcii na jej odporúčanie zo 14. júna 2019, a 5. decembra 2019 vydala revidované odporúčanie (10). Rada v odporúčaní z 5. decembra 2019 požiadala Maďarsko, aby prijalo opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov v roku 2020 neprekročila 4,7 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,75 % HDP v roku 2020. Na základe celkového posúdenia Komisie a vzhľadom na aktiváciu všeobecnej únikovej doložky na rok 2020, ktorá umožňuje dočasný odklon od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa, sa dospelo k záveru, že Maďarsko prijalo účinné opatrenia v reakcii na odporúčanie z 5. decembra 2019.

(17)

Komisia vydala 20. mája 2020 správu vypracovanú v súlade s článkom 126 ods. 3 zmluvy, pretože Maďarsko plánuje v roku 2020 nedodržať prahovú hodnotu deficitu na úrovni 3 % HDP. Z analýzy Komisie celkovo vyplýva, že kritérium deficitu, ako je vymedzené v zmluve a nariadení (ES) č. 1467/97, nie je splnené.

(18)

Vláda vyhlásila stav ohrozenia 11. marca 2020. Dňa 12. marca boli zatvorené hranice pre cestujúcich, s výnimkou vracajúcich sa občanov, osôb s pobytom v Európskom hospodárskom priestore a pendlerov. Tranzit tovaru zostal povolený. Dňa 16. marca 2020 sa zatvorili zariadenia predškolského vzdelávania, školy a univerzity a začalo sa vyučovať online. Od 17. marca 2020 mohli byť obchody, ktoré nemajú zásadný význam, otvorené len do 15.00 hod. a reštaurácie mohli zostať otvorené len na účely predaja hotového jedla, ktoré si možno vziať so sebou. Dňa 28. marca 2020 bol zavedený čiastočný zákaz vychádzania, ktorý znamenal, že ľudia mohli opustiť svoje miesto pobytu len v riadne odôvodnených prípadoch a museli udržiavať určitú vzdialenosť od iných ľudí. Pred vypuknutím pandémie COVID-19 maďarské hospodárstvo smerovalo po niekoľkých rokoch mimoriadneho rastu k postupnému spomaleniu. Reálny HDP vzrástol v roku 2019 o 4,9 %. Po vypuknutí pandémie sa relatívne rýchlo vykonali opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu a počet oficiálne uvádzaných prípadov zostal obmedzený. Očakáva sa však, že celosvetová recesia zasiahne obzvlášť výrazne vývoz, a to najmä z dôvodu dominantnej úlohy vysoko cyklických odvetví, ako je automobilový priemysel. Očakáva sa, že zasiahnutý bude aj cestovný ruch a dopravné služby, ktoré sú negatívne ovplyvnené cestovnými obmedzeniami. Celkovo sa predpokladá, že prudká recesia sa začne v marci a následne v druhej polovici roka dôjde k postupnému oživeniu hospodárstva, keďže sa očakáva, že opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu sa budú postupne rušiť. Nezamestnanosť by sa mohla rýchlo zvýšiť v dôsledku pružnosti trhu práce. Hospodárska výkonnosť v roku 2020 bude závisieť od dĺžky obdobia, počas ktorého bude obmedzený pohyb, ako aj od reakcie v oblasti hospodárskej politiky. V prognóze Komisie z jari 2020 sa predpokladá, že v roku 2020 reálny HDP klesne o 7 %, a následne sa v roku 2021 očakáva oživenie na úrovni 6 %.

(19)

Vláda od polovice marca oznámila niekoľko vĺn opatrení na zmiernenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Centrálna banka prijala opatrenia na zabezpečenie likvidity pre finančný sektor. Ďalšie opatrenia na zvýšenie likvidity pre domácnosti a podniky zahŕňajú: a) moratórium na platby splátok úverov a zmlúv o finančnom lízingu spoločností a domácností do 31. decembra 2020 a b) obmedzenie úrokovej sadzby na spotrebiteľské úvery. V procese navrhovania a vykonávania týchto opatrení treba zohľadniť odolnosť bankového sektora. Medzi ďalšie opatrenia, ktoré sa zameriavajú najmä na najviac zasiahnuté odvetvia, ako sú cestovný ruch a služby, patria dočasné zníženie dane a oslobodenie od dane, investičné subvencie, rozvoj infraštruktúry, subvencované a zaručené úvery a kapitálové programy. V snahe zachovať pracovné miesta zaviedla vláda dva typy opatrení týkajúcich sa trhu práce. Režim skráteného pracovného času za určitých podmienok pokrýva 70 % ušlej mzdy počas troch mesiacov a osobitné mzdové dotácie sa zameriavajú na zamestnancov v oblasti výskumu a vývoja. Vláda preložila zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie o jednu štvrtinu, ktoré sa už predtým plánovalo, na skorší čas a ohlásila jednorazový mzdový doplatok v sektore zdravotnej starostlivosti. Celkovo možno konštatovať, že hoci sú fiškálne opatrenia zamerané na podporu podnikov a zachovanie pracovných miest, ich rozsah a pokrytie sú v porovnaní s opatreniami, ktoré prijala väčšina iných členských štátov, naďalej obmedzené. Okrem toho sa majú tieto opatrenia financovať prerozdelením prostriedkov v rámci rozpočtových kapitol a z výberu nových daní, a preto sa očakáva, že ich účinok z hľadiska makroekonomickej stabilizácie bude obmedzený.

(20)

Rôzne aspekty výsledkov v oblasti zdravotnej starostlivosti boli naďalej horšie ako vo väčšine členských štátov, čo je spôsobené najmä vysokým výskytom rizikových faktorov v populácii a obmedzenou účinnosťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Podiel verejných zdrojov na výdavkoch na zdravotnú starostlivosť v Maďarsku bol výrazne nižší než priemer Únie. Zatiaľ čo miera neuspokojených potrieb zdravotnej starostlivosti je nízka, počet Maďarov, ktorí sami znášajú nepreplácané výdavky, je vyšší než priemer Únie, pričom títo ľudia sú čoraz viac nútení využívať súkromné zdravotnícke služby. To zvyšuje riziká vzniku finančných ťažkostí v prípade maďarských domácností a má vplyv na sociálnu spravodlivosť a výsledky v oblasti zdravotnej starostlivosti. Na racionalizáciu využívania zdrojov v rámci systému zdravotníctva, zníženie nerovností v prístupe k zdravotnej starostlivosti a zvýšenie kvality starostlivosti sú potrebné dodatočné investície a komplexné reformy. Služby v oblasti preventívnej a primárnej zdravotnej starostlivosti sú nedostatočne financované a ich potenciál zlepšiť kvalitu, prístupnosť a nákladovú efektívnosť systému zdravotnej starostlivosti zostáva nevyužitý. Napriek tomu, že orgány začali pracovať na zmiernení značného nedostatku zdravotníckych pracovníkov v Maďarsku, regionálne rozdiely v rozmiestnení zdravotníckeho personálu naďalej bránia v prístupe k starostlivosti v niektorých oblastiach a v prípade niektorých zraniteľných skupín, ako sú napríklad marginalizovaní Rómovia, no osobitným prekážkam čelia aj ľudia so zdravotným postihnutím. V dôsledku dopytového šoku, ktorý v systémoch zdravotnej starostlivosti spôsobila pandémia ochorenia COVID-19, treba urýchlene prijať opatrenia na riešenie týchto štrukturálnych problémov a zvýšiť odolnosť maďarského systému zdravotnej starostlivosti.

(21)

Sociálno-ekonomické následky pandémie môžu byť významné a vplyv dekrétu vlády z 18. marca 2020, ktorý umožňuje dvojstranné dohody o výnimkách z ustanovení zákonníka práce, sa ešte musí posúdiť. Podľa prognózy Komisie sa v roku 2020 očakáva zvýšenie nezamestnanosti na úroveň 7,0 % a následne jej pokles na úroveň 6,1 % v roku 2021. Odvetvia, ktoré sú krízou nadmerne zasiahnuté, predstavujú veľkú časť maďarského hospodárstva a sú v nich zamestnaní pracovníci s nízkou až strednou kvalifikáciou na základe veľmi pružných pracovných zmlúv. V kontexte silného hospodárskeho rastu sa celková miera zamestnanosti zvyšovala až do začiatku roka 2020, no nie všetky skupiny obyvateľstva z tohto vývoja profitovali rovnako. Rozdiely v zamestnanosti medzi skupinami pracovníkov s rôznou kvalifikáciou a medzi mužmi a ženami boli v porovnaní s priemerom Únie aj naďalej veľké, čo je čiastočne dôsledkom obmedzenej ponuky kvalitnej starostlivosti o deti. Program verejných prác, ktorý nedokázal účinne nasmerovať svojich účastníkov k pracovným miestam na primárnom trhu práce, je napriek obmedzeniu jeho veľkosti stále rozsiahly. Existuje priestor na posilnenie iných politík s cieľom účinne pomôcť nezamestnaným alebo ekonomicky neaktívnym osobám nájsť si prácu alebo získať prístup k odbornej príprave, ktorá zlepší ich zameranie. Obdobie poskytovania dávok v nezamestnanosti je najkratšie v Únii (maximálne tri mesiace), čo je aj za priaznivých hospodárskych podmienok výrazne menej, než je priemerný čas potrebný na nájdenie pracovného miesta. V súlade so zásadami Európskeho piliera sociálnych práv musia systémy a opatrenia sociálnej ochrany chrániť osoby, ktorým hrozí strata zamestnania, ako aj samostatne zárobkovo činné osoby a nezamestnaných. Režimy skráteného pracovného času, v rámci ktorých zamestnanci dostávajú podporu príjmu od štátu za neodpracované hodiny, sú dobrým spôsobom, ako chrániť pracovné miesta. Počas pandémie sú režimy skráteného pracovného času najefektívnejšie, ak je ich správa jednoduchá a rýchla a oprávnenosť sa neobmedzuje na určité odvetvia alebo typy podnikov.

(22)

Hoci sa celková situácia v oblasti chudoby v Maďarska pred krízou zlepšovala, tento trend sa môže počas hospodárskeho poklesu rýchlo otočiť. Príjmové nerovnosti sa za posledné desaťročie zvýšili, čiastočne v dôsledku zmien daňového systému a systému dávok. Závažná materiálna deprivácia, ako aj materiálna a sociálna deprivácia boli ešte pred vypuknutím pandémie ochorenia COVID-19 rozšírené najmä medzi domácnosťami s viacerými deťmi a rómskym obyvateľstvom. Nedostatok obecných bytov na sociálny prenájom a nedostatočná finančná podpora pre nájomcov bránia mobilite. Minimálny príjem sa v nominálnom vyjadrení nezmenil od roku 2012 a je jedným z najnižších v Únii. Očakáva sa, že pandémia najviac zasiahne zraniteľné skupiny, ktorým chýba prístup k starostlivosti a základným službám a ktoré žijú v preplnených domácnostiach. Po oživení ekonomík bude treba prijať opatrenia na podporu aktivácie a integrácie týchto skupín na trhu práce. Aj pred krízou boli výsledky v oblasti vzdelávania pod priemerom Únie a boli výrazne ovplyvnené sociálno-ekonomickým zázemím žiakov. Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky bola vysoká, najmä u rómskych žiakov. Nízka miera účasti zraniteľných skupín na kvalitnom vzdelávaní je z hľadiska budovania ľudského kapitálu a sociálnej súdržnosti premárnenou príležitosťou. Mzdy učiteľov patria k jedným z najnižších v Únii. Nízky počet študentov, ktorý sa zúčastňujú na vysokoškolskom vzdelávaní, nekorešponduje so silným dopytom po vysokokvalifikovanej pracovnej sile. Neočakávaný prechod na diaľkové vzdelávanie pravdepodobne nerovnosti ešte viac prehĺbi. Výsledky každoročných vnútroštátnych testov schopností naznačujú, že mnohých žiakov je zložité zapojiť do vzdelávacieho procesu prostredníctvom digitálneho vzdelávania, pretože nie sú k dispozícii potrebné digitálne nástroje. Študenti zo znevýhodneného prostredia okrem toho pociťujú negatívny vplyv diaľkového vzdelávania z dôvodu preplnených domácností a nízkej úrovne vzdelania rodičov. Nedávne a prebiehajúce investície do digitalizácie vzdelávania zohrávajú významnú úlohu a treba v nich pokračovať.

(23)

V súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19 je obzvlášť dôležité zaistiť fungovanie kritickej infraštruktúry a voľný pohyb tovaru v rámci vnútorného trhu, ako aj monitorovať a zabezpečovať správne fungovanie dodávateľských reťazcov v spolupráci so susednými krajinami. Maďarsko je malé otvorené hospodárstvo s intenzívnou cezhraničnou prepravou tovaru. Mnoho Maďarov okrem toho pracuje v zahraničí a týždenne dochádza do zamestnania. Maďarsko tiež môže potrebovať sezónnych cezhraničných pracovníkov v poľnohospodárstve. Cestovné obmedzenia, ktoré sú v súčasnosti zavedené, môžu spôsobovať zdržania pri pohybe tovaru a pracovníkov, no bolo by ich možné zmierniť vytvorením zelených jazdných pruhov na hraniciach.

(24)

V sektore služieb patrí maloobchod medzi najviac postihnuté odvetvia, pretože v dôsledku zavedených opatrení museli mnohé podniky úplne zastaviť svoju činnosť alebo svoju prevádzku výrazne obmedziť. Regulačná flexibilita by prispela k oživeniu maloobchodného predaja po odznení krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19. Maďarsko má najviac regulovaných povolaní v Únii. Profesijné služby budú zohrávať dôležitú úlohu pri prekonávaní krízy a pri oživení, ktoré po nej bude nasledovať. Mimoriadne dôležité je preto zabezpečiť bezproblémový prístup k povolaniam a ich vykonávaniu zjednodušením príslušných regulačných rámcov a súvisiacich administratívnych postupov, a to najmä pre MSP a mikropodniky vrátane osôb s vlastnou praxou, ktoré kríza zasiahla obzvlášť výrazne. Podpora na zaistenie likvidity pre podniky prostredníctvom úverov a záruk so zameraním na MSP je mimoriadne dôležitá a je potrebné, aby sprostredkovatelia zabezpečili jej rýchlu a účinnú distribúciu spoločnostiam. V procese navrhovania a vykonávania týchto opatrení treba zohľadniť odolnosť bankového sektora. K zlepšeniu peňažných tokov MSP môže prispieť aj umožnenie odkladu platieb daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie a zrýchlené uhrádzanie zmluvných platieb verejnými orgánmi. Je možné, že novozaložené startupy a scaleupy budú potrebovať osobitnú podporu, napr. v podobe stimulov pre fondy rizikového kapitálu, aby zvýšili investície do týchto podnikov. Tieto podporné opatrenia tiež pomôžu vyhnúť sa rýchlym predajom strategicky dôležitých európskych firiem za príliš nízku cenu.

(25)

Výskum a inovácie sú rozhodujúcou hybnou silou dlhodobého rastu a konkurencieschopnosti. Maďarsko dosahuje v oblasti inovácií priemerné výsledky. Hlavnou prekážkou inovácií je nedostatok vysokokvalifikovaných pracovníkov. Výdavky na výskum a vývoj sa zvyšujú pomaly a zdrojom ich rastu je najmä podnikateľský sektor, ktorý profituje z najvyššej verejnej podpory v Únii. Výdavky na výskum a vývoj vo verejnom sektore sa však za uplynulé desaťročie znížili. Investície do inovačných MSP, ako aj posilnenie spolupráce medzi podnikmi, výskumom, akademickou obcou a verejným sektorom, zvyšujú výskumné a inovačné kapacity krajiny, ktoré sú vzhľadom na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 potrebné. Predpokladom oživenia sú investície do verejného výskumu a inovácií a priaznivé prostredie pre výskum.

(26)

Pre oživenie hospodárstva bude dôležité, aby sa čím skôr realizovali pripravené verejné investičné projekty a aby sa podporili investície súkromného sektora, a to aj prostredníctvom príslušných reforiem. V maďarskom národnom energetickom a klimatickom pláne sa uvádzajú investície potrebné na zvládnutie klimatickej a energetickej transformácie. Tie spolu s investíciami súvisiacimi s digitálnou a zelenou transformáciou umožnia, aby sa po tom, ako krajina prekoná krízu, zvýšila udržateľnosť a odolnosť maďarského hospodárstva. V súčasnosti je energetická efektívnosť v sektore bývania nízka, čo prispieva aj k znečisteniu ovzdušia. Pretrvávajúce porušovanie noriem kvality ovzdušia má závažný vplyv na zdravie a životné prostredie. Medzi hlavné zdroje znečistenia ovzdušia patria rezidenčné spaľovanie tuhých palív a emisie z poľnohospodárstva a dopravy. Iba 1 % hrubej domácej spotreby energie je pokryté z nízkouhlíkových obnoviteľných zdrojov energie a vysoko znečisťujúca biomasa predstavuje približne 10 %. Počet solárnych zariadení sa z nízkej počiatočnej úrovne rýchlo zvyšuje. V súlade so svojím národným energetickým a klimatickým plánom a dlhodobým cieľom klimatickej neutrality plánuje Maďarsko viac využívať obnoviteľné zdroje energie, najmä slnečnú energiu. V súčasnej ekonomickej situácii môže energetická politika vytvárať zelený rast a prispievať k hospodárskemu oživeniu. Až do vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 sa čoraz väčším problémom stávala preťaženosť ciest, ktorá mala nepriaznivé ekonomické účinky a zvyšovala emisie skleníkových plynov a znečistenie ovzdušia. Širšie príležitosti na teleprácu a atraktívnejšie systémy verejnej dopravy by takisto pomohli prispieť k zmierneniu vplyvu dopravy na životné prostredie. Obehové hospodárstvo sa stále nachádza v počiatočnej fáze, recyklácia komunálneho odpadu je nedostatočne rozvinutá a hospodárske nástroje neposkytujú dostatočné stimuly. Hlavnou metódou nakladania s odpadom zostáva skládkovanie. Kvalita a dodávky vody naďalej vyvolávajú obavy. Digitálne zručnosti Maďarov a využívanie digitálnych technológií podnikmi a verejnými službami zostávajú pod priemerom Únii. Malo by sa pokračovať v úsilí o zaistenie ponuky efektívnych digitálnych verejných služieb pre občanov a podniky. Naprogramovanie Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý je predmetom návrhu Komisie, na obdobie 2021 – 2027 by mohlo Maďarsku pomôcť riešiť niektoré výzvy, ktoré predstavuje prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, a to najmä na územiach uvedených v prílohe D k správe o krajine na rok 2020. To by Maďarsku umožnilo čo najlepšie tento fond využiť.

(27)

Trvanie stavu ohrozenia vyhláseného 11. marca 2020 nie je vopred stanovené a vláda má diskrečnú právomoc rozhodnúť o jeho zachovaní alebo ukončení. Konkrétne opatrenia prijaté vládou budú trvať až do ukončenia stavu ohrozenia. Maďarský parlament 30. marca 2020 prijal nový zákon, ktorý vláde umožňuje dekrétom zrušiť akýkoľvek zákon. Zdá sa, že udelené mimoriadne právomoci sú rozsiahlejšie ako v iných členských štátoch vzhľadom na kombinovaný účinok široko vymedzených právomocí a neexistencie jasného časového rámca. Niektoré mimoriadne opatrenia prijaté na základe týchto právomocí vyvolávajú pochybnosti o ich nevyhnutnosti a primeranosti a narúšajú podnikateľskú činnosť a stabilitu regulačného prostredia. Tieto opatrenia zahŕňajú možnosť výnimiek z pracovného práva, vyslanie vojenských styčných dôstojníkov do strategických spoločností a zavedenie štátneho dohľadu nad spoločnosťou kótovanou na burze. Vláda 26. mája 2020 predložila v maďarskom parlamente návrh zákona, ktorým by sa vláda vyzvala, aby ukončila stav ohrozenia, a ktorým by sa na konci stavu ohrozenia zrušil zákon z 30. marca 2020. Podľa základného zákona je rozhodnutie o ukončení stavu ohrozenia naďalej výsadným právom vlády. Zásadný význam pre zaistenie účinnej kontroly nad dotknutými mimoriadnymi opatreniami by malo aj posilnenie nezávislosti súdov.

(28)

Účasť sociálnych partnerov na politických iniciatívach a ich vykonávaní bola v posledných rokoch nedostatočná, čo oslabilo kvalitu tvorby politík a znížilo jej predvídateľnosť a zvýšilo pravdepodobnosť výskytu politických chýb. Konzultácie a posúdenia vplyvu sa opakovane obchádzali uplatňovaním mimoriadnych legislatívnych postupov, ako sú poslanecké návrhy zákonov a skrátené legislatívne konania. Zapojenie zainteresovaných strán sa oslabilo ešte viac počas súčasného systému vládnutia prostredníctvom vládnych dekrétov, a to najmä vzhľadom na dekrét vlády z 18. marca 2020, ktorý umožňuje dvojstranné dohody o výnimkách z ustanovení zákonníka práce.

(29)

Výrazným problémom v oblasti verejného obstarávania je naďalej nedostatočná hospodárska súťaž, keďže širšie otvorenie sa hospodárskej súťaži je kľúčom k zvládnutiu tejto krízy, k oživeniu sektora malých podnikov a k obnoveniu fungovania hospodárstva. Napriek novým legislatívnym zmenám a digitalizácii verejného obstarávania sa takmer polovica všetkých verejných zákaziek zadáva v rámci verejného obstarávania s jednou ponukou. Vysoký počet obstarávaní s jedinou ponukou oslabuje účinnosť systému verejného obstarávania. Profesionalizácia verejného obstarávania by mohla pomôcť zlepšiť súlad s pravidlami Únie a umožniť strategické obstarávanie. Audity Komisie týkajúce sa verejného obstarávania v súvislosti s projektmi spolufinancovanými z prostriedkov Únie, ktoré boli vykonané v posledných rokoch, odhalili systémové nedostatky a poukázali na slabé miesta v systéme kontroly verejného obstarávania. V roku 2019 Komisia z dôvodu týchto nedostatkov uložila Maďarsku finančné opravy vo výške približne 1 miliardy EUR.

(30)

Riešenie otázky agresívneho daňového plánovania je kľúčovým predpokladom zvýšenia efektívnosti a spravodlivosti daňových systémov. Účinky presahovania stratégií agresívneho daňového plánovania daňovníkov medzi členskými štátmi si vyžadujú koordinované kroky v oblasti vnútroštátnych politík, ktoré by doplnili legislatívu Únie. Maďarsko prijalo opatrenia proti agresívnemu daňovému plánovaniu vykonaním predtým dohodnutých medzinárodných a európskych iniciatív, ale to, že v Maďarsku chýbajú zrážkové dane z príjmov odchádzajúcich do daňových rajov, by mohlo predstavovať únikovú trasu, ktorá ziskom umožní opustiť Úniu bez zaplatenia spravodlivého podielu na daniach. Zatiaľ čo odchádzajúce peňažné toky, ako sú licenčné poplatky, úroky a dividendy smerujúce do daňových rajov, boli v rokoch 2013 – 2017 pomerne nízke, Maďarsko zaznamenáva nestály a pomerne vysoký prílev a odlev kapitálu cez účelovo vytvorené subjekty, čo naznačuje potenciálnu zraniteľnosť voči praktikám agresívneho daňového plánovania.

(31)

Zatiaľ čo odporúčania pre jednotlivé krajiny stanovené v tomto odporúčaní (ďalej len „odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2020“) sa zameriavajú na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov pandémie ochorenia COVID-19 a na uľahčenie hospodárskeho oživenia, odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019 zahŕňali aj reformy, ktoré sú nevyhnutné na riešenie strednodobých až dlhodobých štrukturálnych výziev. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019 sú naďalej relevantné a budú sa aj naďalej monitorovať počas celého budúcoročného európskeho semestra. To zahŕňa aj odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019 týkajúce sa hospodárskych politík súvisiacich s investíciami. Všetky odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019 by sa mali zohľadniť pri strategickom plánovaní financovania politiky súdržnosti po roku 2020, a to aj v prípade zmierňujúcich opatrení a stratégií ukončenia opatrení v súvislosti so súčasnou krízou.

(32)

Korupcia, prístup k verejným informáciám a sloboda médií vyvolávali obavy už pred krízou. Počas stavu ohrozenia sú tieto oblasti vystavené hrozbe zhoršenia situácie ešte viac, keďže kontrolné mechanizmy sú oslabené. Zdá sa, že vyšetrovanie a stíhanie trestných činov je v Maďarsku menej účinné než v iných členských štátoch. Neprijímajú sa systematické rozhodné kroky na stíhanie korupcie na vysokých miestach. Obavy naďalej vyvoláva zodpovednosť za rozhodnutia o ukončení vyšetrovania, pretože neexistujú žiadne účinné prostriedky nápravy proti rozhodnutiam prokuratúry o zastavení stíhania údajnej trestnej činnosti. Obmedzovanie prístupu k informáciám naďalej bráni boju proti korupcii. Odrádzajúce postupy pri prístupe k verejným informáciám môžu odradiť občanov a mimovládne organizácie od uplatňovania ich ústavných práv.

(33)

Európsky semester poskytuje rámec pre nepretržitú koordináciu hospodárskych politík a politík zamestnanosti v Únii, ktorá môže prispieť k udržateľnému hospodárstvu. Členské štáty vo svojich národných programoch reforiem na rok 2020 zhodnotili pokrok, ktorý sa dosiahol pri plnení cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Zabezpečením plného vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2020 prispeje Maďarsko k pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja a k spoločnému úsiliu zameranému na zabezpečenie konkurencieschopnej udržateľnosti v Únii.

(34)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2020 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Maďarska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2020. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2020, národný program reforiem na rok 2020 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny adresované Maďarsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Maďarsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(35)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2020 a jej stanovisko (11) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1, ktoré je uvedené ďalej,

1.

2.

3.

4.

5.