(1)

Komisia 17. decembra 2019 prijala ročnú stratégiu udržateľného rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2020. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Komisia 17. decembra 2019 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Litvu neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne.

(2)

Správa o Litve na rok 2020 bola uverejnená 26. februára 2020. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Litva dosiahla pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 9. júla 2019 (3) (ďalej len „odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019“), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Litvy pri dosahovaní jej národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Svetová zdravotnícka organizácia 11. marca 2020 oficiálne vyhlásila vypuknutie nákazy COVID-19 za globálnu pandémiu. Ide o závažné ohrozenie verejného zdravia, ktoré sa dotýka občanov, spoločností aj hospodárstiev. Na verejné systémy zdravotnej starostlivosti vyvíja zásadný tlak, narúša globálne dodávateľské reťazce, spôsobuje volatilitu na finančných trhoch, vyvoláva otrasy v oblasti spotrebiteľského dopytu a negatívne vplýva na rôzne odvetvia hospodárstva. Ohrozuje pracovné miesta a príjmy ľudí, ako aj podnikanie spoločností. Spôsobila zásadný hospodársky otras, ktorý má v Únii už teraz závažné dôsledky. Komisia 13. marca 2020 prijala oznámenie, v ktorom vyzvala na koordinovanú ekonomickú reakciu na krízu, pričom táto reakcia by mala zahŕňať všetkých aktérov na vnútroštátnej úrovni i na úrovni Únie.

(4)

Niekoľko členských štátov vyhlásilo výnimočný stav alebo zaviedlo núdzové opatrenia. Všetky mimoriadne opatrenia by mali byť striktne primerané, nevyhnutné, časovo obmedzené a v súlade s európskymi a medzinárodnými normami. Mali by podliehať demokratickému dohľadu a nezávislému súdnemu preskúmaniu.

(5)

Komisia 20. marca 2020 prijala oznámenie o aktivácii všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu. Všeobecnou únikovou doložkou podľa článku 5 ods. 1, článku 6 ods. 3, článku 9 ods. 1 a článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 a článku 3 ods. 5 a článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (4) sa uľahčuje koordinácia rozpočtových politík v obdobiach prudkého hospodárskeho poklesu. Komisia vo svojom oznámení z 20. marca 2020 vyjadrila názor, že vzhľadom na očakávaný prudký hospodársky pokles v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 boli podmienky na aktiváciu všeobecnej únikovej doložky splnené, a požiadala Radu, aby tento záver schválila. Ministri financií členských štátov 23. marca 2020 vyjadrili súhlas s názorom Komisie. Zhodli sa na tom, že prudký hospodársky pokles si vyžaduje rozhodnú, ambicióznu a koordinovanú reakciu. Aktivácia všeobecnej únikovej doložky umožňuje dočasný odklon od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte. Čo sa týka nápravnej časti paktu, Rada môže na základe odporúčania Komisie tiež rozhodnúť, že prijme revidovanú fiškálnu trajektóriu. Všeobecnou únikovou doložkou sa nepozastavujú postupy Paktu stability a rastu. Členským štátom to umožňuje odchýliť sa od rozpočtových požiadaviek, ktoré by sa za bežných okolností uplatňovali, zatiaľ čo Komisii a Rade to umožňuje uskutočniť potrebné opatrenia koordinácie politík v rámci paktu.

(6)

V záujme obmedzenia a kontroly šírenia pandémie ochorenia COVID-19, posilnenia odolnosti vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti, zmiernenia sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie prostredníctvom podporných opatrení pre podniky a domácnosti, ako aj v záujme zabezpečenia primeraných zdravotných a bezpečnostných podmienok na pracovisku s cieľom obnoviť hospodársku činnosť treba ďalej konať. Únia by mala v plnej miere využiť rozličné nástroje, ktoré má k dispozícii, na podporu úsilia členských štátov v týchto oblastiach. Členské štáty a Únia by zároveň mali spolupracovať na príprave opatrení, ktoré sú potrebné na návrat k normálnemu fungovaniu našich spoločností a hospodárstiev a k udržateľnému rastu, pričom tieto opatrenia by mali okrem iného zahŕňať zelenú a digitálnu transformáciu a mali by vychádzať z ponaučení z tejto krízy.

(7)

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 zdôraznila flexibilitu vnútorného trhu pri prispôsobovaní sa mimoriadnym situáciám. Na to, aby bolo možné zabezpečiť rýchly a hladký prechod do fázy oživenia a zaistiť voľný pohyb tovaru, služieb a pracovníkov, by sa mimoriadne opatrenia, ktoré bránia normálnemu fungovaniu vnútorného trhu, mali zrušiť hneď, ako prestanú byť nevyhnutné. Súčasná kríza poukázala na potrebu plánov pripravenosti na krízu v sektore zdravotníctva. Medzi kľúčové prvky na vypracovanie širších plánov pripravenosti na krízu patria zlepšené stratégie nákupov, diverzifikované dodávateľské reťazce a strategické rezervy základných potrieb.

(8)

Zákonodarca Únie už zmenil príslušné legislatívne rámce prostredníctvom nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/460 (5) a (EÚ) 2020/558 (6), aby umožnil členským štátom mobilizovať všetky nevyužité zdroje z európskych štrukturálnych a investičných fondov na riešenie mimoriadnych účinkov pandémie ochorenia COVID-19. Uvedenými zmenami sa zabezpečí dodatočná flexibilita i zjednodušené a racionalizované postupy. V snahe zmierniť tlaky v oblasti peňažných tokov môžu členské štáty v účtovnom roku 2020 – 2021 zároveň využiť 100 % mieru spolufinancovania z rozpočtu Únie. Litve sa odporúča, aby tieto možnosti v plnej miere využila na pomoc najviac zasiahnutým jednotlivcom a odvetviam.

(9)

Sociálno-ekonomické následky pandémie ochorenia COVID-19 v dôsledku odlišných modelov špecializácie v jednotlivých litovských regiónoch pravdepodobne prejavia nerovnomerne. S tým súvisí riziko, že v Litve dôjde k prehlbovaniu rozdielov. V kombinácii s rizikom dočasného prerušenia procesu konvergencie medzi jednotlivými členskými štátmi si súčasná situácia vyžaduje cielenú reakciu v oblasti príslušnej politiky.

(10)

Litva predložila 15. mája 2020 svoj národný program reforiem na rok 2020 a 30. apríla 2020 svoj program stability na rok 2020. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(11)

Na Litvu sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu.

(12)

Vláda vo svojom programe stability na rok 2020 počíta so zhoršením celkového salda z prebytku vo výške 0,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2019 na deficit vo výške 11,4 % HDP v roku 2020. V roku 2021 sa predpokladá pokles deficitu na 3,9 % HDP. Po tom, ako pomer verejného dlhu k HDP v roku 2019 vzrástol na úroveň 36,3 % HDP, sa podľa programu stability na rok 2020 očakáva, že sa v roku 2020 zvýši na úroveň 50,6 %. Makroekonomický a fiškálny výhľad je ovplyvnený vysokou neistotou spôsobenou pandémiou ochorenia COVID-19.

(13)

Litva prijala v reakcii na pandémiu ochorenia COVID-19 a v rámci koordinovaného prístupu Únie včasné rozpočtové opatrenia na zvýšenie kapacity svojho systému zdravotnej starostlivosti, zamedzenie šíreniu pandémie a poskytnutie pomoci tým osobám a odvetviam, ktoré boli obzvlášť výrazne zasiahnuté. Podľa programu stability na rok 2020 dosiahli tieto rozpočtové opatrenia úroveň 6,8 % HDP. Tieto opatrenia zahŕňajú odklady daňovej povinnosti, ďalšie finančné prostriedky na nákup zdravotníckych potrieb, dotácie na udržanie pracovných miest a dávky pre samostatne zárobkovo činné osoby a zamestnancov, ktorých sa dotkla pandémia ochorenia COVID-19. Keďže v analýze Komisie týkajúcej sa návrhu a vykonávania niektorých opatrení sa poukazuje na relatívne nízke potenciálne využitie, Komisia predpokladá, že vplyv týchto vládnych opatrení na verejné financie bude menší. Litva okrem toho oznámila diskrečné opatrenia, ktoré síce nemajú priamy vplyv na rozpočet, ale prispejú k reakcii na krízu, vrátane zabezpečenia podpory likvidity pre podniky, a ktoré sa v programe stability na rok 2020 odhadujú na 3,8 % HDP. Tieto opatrenia zahŕňajú aj záruky za úvery (2,9 % HDP). Celkovo sú opatrenia, ktoré Litva prijala, v súlade s usmerneniami stanovenými v oznámení Komisie z 13. marca 2020. Úplné vykonávanie núdzových opatrení a podporných fiškálnych opatrení, po ktorom bude nasledovať preorientovanie fiškálnych politík na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií, keď to hospodárske podmienky umožnia, prispeje v strednodobom horizonte k zachovaniu fiškálnej udržateľnosti.

(14)

Na základe prognózy Komisie z jari 2020 sa odhaduje, že pri nezmenených politikách bude saldo verejných financií Litvy v roku 2020 na úrovni -6,9 % HDP a v roku 2021 na úrovni -2,7 % HDP. Predpokladá sa, že miera zadlženosti verejnej správy zostane v rokoch 2020 a 2021 pod úrovňou 60 % HDP.

(15)

Komisia vydala 20. mája 2020 správu vypracovanú v súlade s článkom 126 ods. 3 zmluvy, pretože Litva plánuje v roku 2020 nedodržať prahovú hodnotu deficitu na úrovni 3 % HDP. Z analýzy Komisie celkovo vyplýva, že kritérium deficitu, ako je vymedzené v zmluve a nariadení (ES) č. 1467/97, nie je splnené.

(16)

Podľa prognózy Komisie z jari 2020 sa predpokladá, že HDP Litvy klesne o 8 %, po čom bude v roku 2021 nasledovať rýchle oživenie na úrovni 7,5 %. S cieľom reagovať na pandémiu ochorenia COVID-19 a utlmiť hospodársky prepad Litva 16. marca predložila Plán hospodárskych stimulov a zmiernenia dôsledkov prenosu ochorenia COVID-19. Tento plán v objeme 2,5 miliardy EUR alebo 6,3 % HDP krajiny zahŕňa sumu do výšky 500 miliónov EUR alebo 1,3 % HDP na zabezpečenie potrebných zdrojov pre systém zdravotnej starostlivosti. Ďalších 500 miliónov EUR bolo vyčlenených na ochranu pracovných miest a príjmov. Kapacita štátnych záručných fondov sa navýšila o 500 miliónov EUR a na stimuláciu ekonomiky boli schválené ďalšie štátne záruky vo výške až do 500 miliónov EUR. V apríli Komisia schválila niekoľko litovských programov pomoci na podporu litovského hospodárstva v súvislosti s pandémiou COVID-19. Tieto programy sú navrhnuté tak, aby pomohli podnikom pokryť okamžité prevádzkové kapitálové potreby a pokračovať vo svojej činnosti počas pandémie aj po nej. Okrem toho Národná banka Litvy uvoľnila niektoré kapitálové požiadavky pre komerčné banky, aby zvýšila poskytovanie úverov do reálnej ekonomiky.

(17)

Výsledky Litvy v oblasti zdravia stále zaostávajú za výsledkami v iných členských štátoch, čiastočne z dôvodu suboptimálnej efektívnosti systému zdravotnej starostlivosti, ktorý trpí nedostatkom finančných prostriedkov. Súčasná pandémia vystavila systém dodatočnému tlaku a zdôraznila ďalšie štrukturálne výzvy, ako napríklad pomalé napredovanie pri zlepšovaní kvality služieb, nedostatočné investície do primárnej zdravotnej starostlivosti a nulový pokrok pri prispôsobovaní nemocničnej siete tak, aby bola efektívnejšia a dokázala reagovať na potreby. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 odhaľuje aj nerovnosti v oblasti zdravia súvisiace s nedostatkom pracovnej sily a geografickým nesúladom medzi službami a potrebami. Litva musí mobilizovať zdroje potrebné na riešenie súčasnej krízy a zlepšiť odolnosť systému zdravotnej starostlivosti v budúcnosti. Okamžité opatrenia sa zameriavajú na posilnenie kapacít z hľadiska zdravotníckych pracovníkov, kritických zdravotníckych potrieb a vybavenia s cieľom zachraňovať ľudské životy počas pandémie, mali by sa však posilňovať dlhodobejšie investície, aby sa zlepšila odolnosť zdravotného systému tak, aby zostal prevádzkyschopný, aby sa mohla obnoviť optimálna výkonnosť a bol pripravený na nové otrasy. Bude si to vyžadovať vyčlenenie dostatočných zdrojov na zlepšenie dostupnosti, efektívnosti a kvality systému zdravotnej starostlivosti, aby dokázal reagovať na výzvy, ktoré prináša nárast chronických ochorení, starnutie a pretrvávajúce nerovnosti v oblasti zdravia. Ústrednú úlohu v tejto súvislosti zohráva primárna zdravotná starostlivosť a rozvoj služieb elektronického zdravotníctva. Litva by tiež mala zaistiť, aby sa nezmarilo nedávne zlepšenie cenovej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Budúca odolnosť si v neposlednom rade bude vyžadovať aj posilnenie schopnosti systému redukovať nezdravý životný štýl (jeden z ďalších dôležitých faktorov, ktoré stoja za slabými výsledkami Litvy v oblasti zdravia) a väčšie úsilie pri príprave sektora dlhodobej starostlivosti na riešenie problému so starnúcim obyvateľstvom.

(18)

Pred pandémiou ochorenia COVID-19 bola účasť na trhu práce vysoká a nezamestnanosť nízka, ale táto kríza priniesla nové výzvy. S pomocou finančných prostriedkov z Únie Litva zaviedla systém skráteného pracovného času na zmiernenie účinkov pandémie na zamestnanosť a predstavila niekoľko ďalších opatrení na zmiernenie negatívnych vplyvov na podniky a samostatne zárobkovo činné osoby. Rozsah pôsobnosti opatrení aktívnej politiky trhu práce (APTP) sa pred krízou znižoval a účasť na vzdelávaní dospelých zostávala na nízkej úrovni. Na pomoc nezamestnaným, aby sa čo najskôr vrátili na trh práce, však bude potrebné rozšírenie dosahu a dostatočné financovanie opatrení APTP a ďalšie opatrenia zamerané na rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily, ako aj poskytovanie účinnej podpory udržateľným spôsobom, aj keď sa skončí fáza obnovy. Posilnenie kapacity sociálnych partnerov je dôležité na zabezpečenie ich zmysluplného a včasného zapojenia do tvorby postupu v súvislosti s ukončovaním opatrení a hospodárskym oživením.

(19)

Pred krízou sa síce podnikli kroky na riešenie rizika chudoby a sociálneho vylúčenia, napríklad zvýšením všeobecných prídavkov na deti a dôchodkov, ale chudoba a príjmová nerovnosť stále patria medzi najvyššie v Únii. Litva má pomerne nízke verejné výdavky na sociálnu ochranu a vplyv sociálnych transferov na znižovanie chudoby je nízky, pričom podľa hodnotiacej tabuľky ukazovateľov sociálnej situácie, ktorá je podkladom pre Európsky pilier sociálnych práv, sa hodnotí ako kritický. Nízka progresívnosť a prerozdeľovacia schopnosť daňového systému a systému dávok obmedzuje možnosti krajiny financovať verejné statky a služby či znižovať chudobu a príjmovú nerovnosť. Negatívny vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na zamestnanosť a príjmy domácností tieto problémy v strednodobom horizonte pravdepodobne ešte vyostrí. Aby sa situácia osôb najviac postihnutých pandémiou nezhoršila, môžu byť potrebné prechodné opatrenia, ako napríklad prehodnotenie pravidiel oprávnenosti na niektoré dávky, ich výšky a trvania poberania. Záchranná sociálna sieť by sa mala rozšíriť tak, aby chránila všetky skupiny vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, pracovníkov v atypickom pracovnom pomere a najzraniteľnejších osôb. V záujme podpory ľudí v núdzi je potrebné posilniť poskytovanie hlavných sociálnych služieb a sociálneho bývania.

(20)

Podpora likvidity pre podniky prostredníctvom úverov a záruk verejného sektora so zameraním na malé a stredné podniky (MSP) má mimoriadny význam, ale sprostredkovatelia musia podporu likvidity pre firmy distribuovať efektívne a rýchlo a v úverových podmienkach sa musí zohľadňovať krízová situácia. V procese navrhovania a vykonávania uvedených opatrení treba zohľadniť odolnosť bankového sektora. K zlepšeniu peňažných tokov MSP môže prispieť aj umožnenie odkladu platieb daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie a zrýchlené uhrádzanie zmluvných platieb verejnými orgánmi. Je možné, že novozaložené startupy a scaleupy budú potrebovať osobitnú podporu, napr. vo forme majetkovej účasti verejných inštitúcií a stimulov pre fondy rizikového kapitálu, aby zvýšili svoje investície do týchto podnikov. Malo by sa pokračovať v úsilí o zníženie nepotrebného regulačného a administratívneho zaťaženia a zaistenie ponuky efektívnych digitálnych verejných služieb pre občanov a podniky.

(21)

Litva by mala zabezpečiť, aby jej opatrenia na podporu oživenia hospodárstva boli výhľadové a uľahčovali digitálnu a ekologickú transformáciu, kde existuje viacero problémov, ktorým sa treba venovať. Pokiaľ ide o digitálnu transformáciu, digitálne zručnosti sú pod priemerom Únie, pričom MSP hlásia značné ťažkosti pri nábore pracovníkov z oblasti IKT. Zavádzanie optických sietí je síce nad priemerom Únie, a to v prípade mestských aj vidieckych oblastí, ale pokrytie pevným širokopásmovým pripojením a jeho využívanie sú veľmi nízke, pričom medzi mestami a vidieckymi oblasťami pretrvávajú veľké rozdiely.

(22)

Pokiaľ ide o podporu oživenia hospodárstva, bude dôležité, aby sa čím skôr realizovali pripravené verejné investičné projekty a aby sa podporili investície súkromného sektora, a to aj prostredníctvom príslušných reforiem. Pokiaľ ide o ekologickú transformáciu, celkové emisie skleníkových plynov v Litve sa od roku 2010 v podstate nezmenili. Produktivita zdrojov v Litve je jedna z najnižších v Únii a aj cirkulárne (druhotné) využívanie materiálov je výrazne pod priemerom Únie. V súlade s národným energetickým a klimatickým plánom Litvy by k dekarbonizácii hospodárstva výrazne prispelo zlepšenie energetickej hospodárnosti budov vďaka energetickej efektívnosti a riešeniam využívajúcim energiu z obnoviteľných zdrojov, modernizácia vykurovacích systémov a zlepšenie udržateľnosti odvetvia dopravy. Adresné verejné a súkromné investície zamerané na riešenie týchto problémov a ďalšie investície s významným vplyvom na životné prostredie a zdravie môžu podporiť rast a odolnosť a pomôcť zabezpečiť udržateľné oživenie po tejto kríze. Investície, ktoré už boli naplánované, umožňujú rýchlo identifikovať projekty, ktoré by sa dali prednostne realizovať, a prispieť tak k hospodárskemu oživeniu, napríklad v oblasti obnovy budov a energie z obnoviteľných zdrojov. Prípravné práce v súvislosti so strednodobými opatreniami na oživenie môžu čerpať z národných energetických a klimatických plánov členských štátov, ich zoznamov projektov spoločného záujmu a plánov rozvoja infraštruktúry. Projekt Rail Baltica a projekty v oblasti energetických prepojení sú kľúčovými investičnými prioritami Litvy zameranými na zlepšenie jej bezpečnosti a integrácie do vnútorného trhu Únie. Naprogramovanie Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý je predmetom návrhu Komisie, na obdobie 2021 – 2027 by mohlo Litve pomôcť riešiť niektoré výzvy, ktoré predstavuje prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, a to najmä na územiach uvedených v prílohe D k správe o krajine na rok 2020. To by Litve umožnilo čo najlepšie tento fond využiť.

(23)

Zatiaľ čo odporúčania pre jednotlivé krajiny stanovené v tomto odporúčaní (ďalej len „odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2020“) sa zameriavajú na riešenie sociálno-ekonomických vplyvov pandémie ochorenia COVID-19 a na uľahčenie hospodárskeho oživenia, odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019 zahŕňali aj reformy, ktoré sú nevyhnutné na riešenie strednodobých až dlhodobých štrukturálnych výziev. Odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019 zostávajú relevantné a budú sa naďalej monitorovať aj počas budúcoročného európskeho semestra. To zahŕňa aj odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019 týkajúce sa hospodárskych politík súvisiacich s investíciami. Všetky odporúčania pre jednotlivé krajiny na rok 2019 by sa mali zohľadniť pri strategickom plánovaní financovania politiky súdržnosti po roku 2020, a to aj v prípade zmierňujúcich opatrení a stratégií ukončenia opatrení v súvislosti so súčasnou krízou.

(24)

Európsky semester poskytuje rámec pre nepretržitú koordináciu hospodárskych politík a politík zamestnanosti v Únii, čo môže prispieť k udržateľnému hospodárstvu. Členské štáty vo svojich národných programoch reforiem na rok 2020 zhodnotili pokrok, ktorý sa dosiahol pri plnení cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Zabezpečením plného vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2020 prispeje Litva k pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja a k spoločnému úsiliu zameranému na zabezpečenie konkurencieschopnej udržateľnosti v Únii.

(25)

Úzka koordinácia medzi hospodárstvami je v hospodárskej a menovej únii kľúčovým predpokladom rýchleho zotavenia z ekonomických následkov pandémie ochorenia COVID-19. Litva by ako členský štát, ktorého menou je euro, mala zabezpečiť, aby jej politiky boli aj naďalej v súlade s odporúčaniami pre eurozónu na rok 2020 a aby sa koordinovali s politikami ostatných členských štátov, ktorých menou je euro, a to s prihliadnutím na politické usmernenia Euroskupiny.

(26)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2020 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Litvy, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2020. Zároveň posúdila program stability na rok 2020, národný program reforiem na rok 2020 a opatrenia prijaté v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny adresované Litve v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Litve, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie pre budúce vnútroštátne rozhodnutia.

(27)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2020 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1, ktoré je uvedené ďalej,

1.

2.

3.