(1)

Expanzia eurozóny pokračuje, ale sprevádzajú ju badateľné súvisiace riziká, pokiaľ ide o výhľad, a neistota. Okrem toho sa vynára riziko ďalšieho predĺženého obdobia nízkeho rastu a inflácie v dôsledku slabej produktivity a starnúcej populácie. Zatiaľ čo produkčná medzera sa od roku 2017 dostala do kladných čísel a v roku 2018 bola na úrovni 0,7 % potenciálneho hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“), očakáva sa, že potenciálny rast zostane pod predkrízovými úrovňami (3). Jadrová inflácia sa v rokoch 2018 a 2019 pohybovala v rozpätí 1 – 1½ % a predpokladá sa, že v rokoch 2020 a 2021 zostane na úrovni približne 1½ %. Ukazovatele trhu práce sa aj naďalej zlepšujú, hoci pomalším tempom, a predpokladá sa, že rast zamestnanosti sa ešte viac spomalí; zároveň pretrvávajú výzvy, pokiaľ ide o kvalitu pracovných miest. Rast nominálnych miezd sa v roku 2018 stabilizoval na úrovni približne 2¼ % po tom, ako počas viacerých rokov nepresiahol úroveň 2,0 %, pričom sa predpokladá, že v roku 2019 dosiahol približne 2½ % a v rokoch 2020 – 2021 sa vráti späť na úroveň 2¼ %. Napriek dobrým podmienkam na trhu práce sa rast reálnych miezd zvyšoval len pomaly a zostáva nízky – pod úrovňou 1 % v roku 2018 a na odhadovanej, približne rovnakej úrovni v roku 2019, pričom na rok 2020 sa odhaduje na úrovni 0,7 % a na rok 2021 na úrovni a 0,8 %. Ako sa uvádza v správe o mechanizme varovania, ktorú Komisia prijala 17. decembra 2019, predpokladá sa, že prebytok bežného účtu eurozóny sa zníži, pričom zostane blízko svojho vrcholu. Členské štáty s deficitom znížili, resp. odstránili svoje deficity bežného účtu, hoci vykazujú veľkú zápornú čistú medzinárodnú investičnú pozíciu.

A zároveň, aj keď niektoré členské štáty znížili svoje prebytky bežného účtu, naďalej vykazujú vysoké prebytky bežného účtu, a preto zvyšujú svoju zápornú čistú medzinárodnú investičnú pozíciu. Dynamika salda bežného účtu v eurozóne je ovplyvnená oslabením zahraničného dopytu, a to najmä v prípade členských štátov, ktoré sú orientované na vývoz, majú vysoké prebytky bežného účtu, a sú teda vo veľkej miere závislé od zahraničného vývozného dopytu. Takisto je dôležitá priaznivá dynamika dopytu, pričom členské štáty s veľkým prebytkom by zároveň mali prispieť k obnoveniu rovnováhy zlepšením podmienok, ktoré podporujú rast miezd, pri súčasnom rešpektovaní úlohy sociálnych partnerov, ako aj verejných a súkromných investícií.

(2)

Na to, aby bolo možné zvýšiť rastový potenciál a zároveň zabezpečiť environmentálnu a sociálnu udržateľnosť a podporiť reálnu konvergenciu medzi členskými štátmi eurozóny, sú potrebné štrukturálne reformy na posilnenie udržateľného rastu a investície do hmotného a nehmotného kapitálu na zvýšenie produktivity. To by pomohlo najmä tým členským štátom, ktorých rastový potenciál je zjavne nižší ako priemer eurozóny. Vďaka uvedeným opatreniam by sa hospodárstvo eurozóny mohlo zároveň vyhnúť dlhotrvajúcemu obdobiu nízkeho potenciálneho rastu a produktivity, nízkej cenovej inflácie a rastu miezd, ako aj rastúcej nerovnosti. Reformy a investície zostávajú kľúčom k zabezpečeniu obnovenia dynamiky rastu eurozóny, prekonaniu zvýšeného tlaku v strednodobom až dlhodobom horizonte, ktorý bude okrem iného spôsobený zhoršujúcim sa demografickým vývojom, a k uľahčeniu transformácie na udržateľné hospodárstvo, vďaka čomu eurozóna a jej členské štáty ľahšie dosiahnu ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja.

(3)

Začína sa prejavovať hospodársky vplyv zmeny klímy, ktorá je jedným z najväčších systémových rizík, ktorým v súčasnosti čelí svetové hospodárstvo, finančné systémy a spoločnosti. Riziká pre globálne hospodárstvo vyplývajúce zo zmeny klímy a všeobecnejšie zo zhoršovania stavu životného prostredia sa prejavujú čoraz viac a budú mať rozsiahly vplyv, a to aj na najzraniteľnejšie skupiny v našich spoločnostiach. Ak sa v tejto súvislosti neprijmú vhodné opatrenia, mohlo by to mať negatívny dosah na odolnosť našich hospodárstiev, inkluzívnosť a dlhodobý rastový potenciál. Investície a vytvorenie regulačných a finančných podmienok pre riadený prechod k udržateľnému hospodárstvu majú v tomto kontexte zásadný význam. Ak sa k ich riešeniu pristúpi správne, výzvy v oblasti životného prostredia a klímy budú zároveň príležitosťou na obnovu európskeho hospodárstva a jeho nasmerovanie na cestu udržateľného rozvoja. V tomto duchu Komisia predložila európsky ekologický dohovor ako európsku stratégiu rastu, ktorej súčasťou bude návrh prvého európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorým sa uzákoní cieľ dosiahnuť klimatickú neutrálnosť do roku 2050. Zároveň bude potrebné zohľadniť vplyv ekologickej transformácie na rôzne časti spoločnosti. Investície na uľahčenie prechodu k udržateľnému hospodárstvu budú musieť byť sprevádzané stanovovaním cien uhlíka, vhodnou reguláciou vo všetkých odvetviach, investíciami do zručností a podporou zmeny zamestnania, aby sa zabezpečilo, že všetci občania budú mať prospech z technologických zmien, a to najmä v odvetviach a regiónoch, ktoré v oblasti digitálnej a ekologickej transformácie zaostávajú.

(4)

Mobilizácia verejných a súkromných finančných prostriedkov na investície do ekologickej a digitálnej transformácie môže pomôcť udržať rast v krátkodobom horizonte a pri riešení dlhodobých výziev, ktorým čelia naše hospodárstva. Hoci digitálna revolúcia môže priniesť príležitosti, pokiaľ ide o produktivitu, rast a tvorbu pracovných miest, môže tiež znamenať výzvy, najmä pre menej kvalifikovaných pracovníkov, ktorým chýbajú zručnosti potrebné na prácu s novými technológiami. To, že transformácia na digitálne hospodárstvo prebieha v jednotlivých členských štátoch eurozóny rozdielnou rýchlosťou, by mohlo byť významným rizikom pre konvergenciu a makroekonomickú stabilitu. K zvýšeniu tohto rizika by mohli prispieť silné aglomeračné účinky, z ktorých často profitujú veľké mestá, a logika, podľa ktorej „víťaz berie všetko“, ktorá nie je v oblasti digitálnych technológií zriedkavá, pričom to všetko môže prispieť k prehĺbeniu nerovnosti a nepriaznivo vplývať na konvergenciu. Investície by mali byť zamerané na podporu výskumu a inovácií, ale aj na rozsiahlejšie šírenie inovácií v celom hospodárstve.

(5)

Koordinovanejšia investičná stratégia spojená so silnejším reformným úsilím na úrovni eurozóny by pomohla podporiť udržateľný rast a reagovať na dlhodobé výzvy, ako je transformácia v súvislosti so zmenou klímy a technologická transformácia. Rozpočtový nástroj pre konvergenciu a konkurencieschopnosť by poskytol finančnú podporu členským štátom eurozóny na implementáciu návrhov, ktoré by spravidla mali pozostávať z balíkov reforiem a investícií. Cieľom programu InvestEU, ktorý tiež prispeje k investičnému plánu pre udržateľnú Európu, je zároveň podnietiť dodatočné investície na ďalšie posilnenie inovácií a vytváranie pracovných miest v Únii, a to aj financovaním udržateľnej infraštruktúry. Fondy politiky súdržnosti, ktoré majú kľúčový význam pri podpore našich regiónov a vidieckych oblastí, zohrávajú úlohu aj v oblasti transformácie v súvislosti so zmenou klímy a technologickou transformáciou tým, že prispievajú k udržateľnému rozvoju. Európska investičná banka už smeruje 25 % svojho celkového financovania do investícií v oblasti klímy a oznámila svoj zámer tento podiel zdvojnásobiť. Realizácia investičných projektov, ktoré sa týkajú prispôsobenia sa zmene klímy a jej zmiernenia, energetickej transformácie, dekarbonizácie alebo obehového hospodárstva, na vnútroštátnej a nižšej úrovni je zásadným predpokladom pre dosiahnutie cieľov Únie v oblasti udržateľnosti. Investície do sieťových odvetví a infraštruktúry môžu pomôcť zlepšiť konkurencieschopnosť eurozóny a podporiť prechod na udržateľnejšiu dopravu. Okrem toho kľúčovým prvkom prípravy eurozóny na budúce výzvy sú aj investície do nehmotných aktív, ako sú výskum a vývoj a zručnosti.

(6)

Účinky hospodárskej expanzie v posledných rokoch sa neprejavili rovnomerne v rámci členských štátov, ani v rámci regiónov a členských štátov. Zatiaľ čo úroveň disponibilných príjmov sa v poslednom čase zvýšila, vo viacerých členských štátoch eurozóny je naďalej nižšia ako pred krízou. Počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením sa vo väčšine členských štátov znižuje a v súčasnosti je o päť miliónov nižší než v roku 2012, keď dosiahol vrchol, ale v eurozóne zostáva nad úrovňou z roku 2008. Po období zvýšených rozdielov sa niektoré členské štáty v posledných niekoľkých rokoch priblížili ku krajinám s najvyšším HDP na obyvateľa. Podiel príjmov, ktorý pripadá na najvyššie príjmové skupiny, sa však v poslednom desaťročí pomaly zvyšoval a medzi členskými štátmi pretrvávajú veľké rozdiely. V snahe podporiť vzostupnú konvergenciu v členských štátoch a medzi nimi by bolo potrebné presadzovať politiky, ktorých cieľom je zvýšiť efektívnosť a rovnosť, a to v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja OSN. Dôsledkom uvedených politík sú lepšie makroekonomické výsledky a rovnomernejšie rozdelenie prínosov v rámci celej spoločnosti, čo tiež prispieva k posilneniu súdržnosti eurozóny.

(7)

Kľúčový význam pre zabezpečenie solídneho, inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu a účinné riešenie trvalo nízkej inflácie, zhoršujúceho sa výhľadu a rizík ohrozujúcich dlhodobý rast má konzistentná a vyvážená skladba makroekonomických politík v eurozóne vrátane menovej, fiškálnej a štrukturálnej politiky. Európska centrálna banka udržiava akomodačnú menovú politiku, aby priblížila infláciu bližšie k svojmu strednodobému inflačnému cieľu a zároveň podporila rast a tvorbu pracovných miest. Fiškálna politika musí dopĺňať zámery menovej politiky, rovnako ako ich dopĺňajú štrukturálne reformy v rôznych odvetviach vrátane tých, ktoré sú potrebné na dobudovanie štruktúry hospodárskej a menovej únie (HMÚ).

(8)

Koordinácia vnútroštátnych fiškálnych politík v plnom súlade s Paktom stability a rastu a so zreteľom na existujúci fiškálny priestor a účinky presahovania medzi jednotlivými členskými štátmi prispieva k riadnemu fungovaniu HMÚ. Očakáva sa, že zámery fiškálnej politiky eurozóny budú v rokoch 2020 a 2021 vo všeobecnosti neutrálne až mierne expanzívne. Vnútroštátne fiškálne politiky sú zároveň naďalej nedostatočne diferencované. Ak by členské štáty s vysokými úrovňami verejného dlhu vykonávali obozretné fiškálne politiky, verejný dlh by začal klesať, znížila by sa zraniteľnosť voči otrasom a automatické stabilizátory by mohli v prípade hospodárskeho poklesu plne fungovať. Na druhej strane by ďalšie zvýšenie investícií a iných produktívnych výdavkov v členských štátoch s priaznivou rozpočtovou situáciou podporilo rast v krátkodobom a strednodobom horizonte a zároveň by pomohlo obnoviť rovnováhu hospodárstva eurozóny. Ak by sa riziká poklesu mali naplniť, fiškálne reakcie by mali byť diferencované a zacielené na podpornejšie zámery na agregátnej úrovni, pričom by sa malo zabezpečiť úplné dodržiavanie Paktu stability a rastu. V čo najväčšom rozsahu by sa mali zohľadniť okolnosti, v ktorých sa nachádzajú jednotlivé krajiny, a malo by sa zabrániť procyklickému vývoju. Členské štáty by mali byť pripravené koordinovať svoje politiky v rámci Euroskupiny.

(9)

Fiškálne štrukturálne reformy sú aj naďalej kľúčové pre zlepšenie fiškálnej udržateľnosti, posilnenie rastového potenciálu a vytvorenie podmienok na to, aby bolo možné uplatniť účinné proticyklické fiškálne politiky v prípade hospodárskeho poklesu. Dobre fungujúce národné fiškálne rámce spolu s pravidelným a dôsledným preskúmaním výdavkov a účinným a transparentným verejným obstarávaním môžu posilniť efektívnosť a účinnosť verejných výdavkov a zvýšiť dôveryhodnosť a kvalitu fiškálnych politík. Zlepšením štruktúry národných rozpočtov na strane príjmov aj na strane výdavkov, a to aj presunutím zdrojov smerom k verejným investíciám v kontexte dobre nastavených investičných stratégií a vývoja nástrojov ekologického zostavovania rozpočtu, by sa zvýšil rastový vplyv verejných rozpočtov, zvýšila by sa produktivita a začali by sa riešiť naliehavé dlhodobé výzvy spojené s prechodom k ekologickým a digitálnym hospodárstvam. Daňové systémy je v záujme ich zefektívnenia a zvýšenia ich spravodlivosti treba hlavne zjednodušiť a zmodernizovať a bojovať proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, a to najmä prostredníctvom opatrení proti agresívnemu daňovému plánovaniu, pričom sa zohľadnia prebiehajúce diskusie v inkluzívnom rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) o zostávajúcich otázkach súvisiacich s narúšaním základu dane a presunom ziskov (ďalej len „BEPS“). Ľahkosť, s akou sa môžu mobilné zdroje pohybovať v rámci eurozóny, je jedným zo základov vnútorného trhu, ale zároveň rozširuje priestor pre daňovú súťaž. Koordinácia medzi členskými štátmi je preto nevyhnutná na riešenie problematiky presunu ziskov, škodlivých daňových praktík a zabránenie celkovo konkurenčnému boju o zvýšenie atraktivity daňového prostredia znižovaním štandardov v oblasti zdaňovania právnických osôb.

K tomuto úsiliu by mohla zásadne prispieť dohoda o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, ako aj dohoda o inkluzívnom rámci OECD týkajúcom sa zostávajúci otázok súvisiacich s BEPS s cieľom preskúmať alokáciu zisku medzi krajinami a zabezpečiť minimálne efektívne zdaňovanie. Daňové zaťaženie v eurozóne je pomerne vysoké a orientované na prácu, pričom dane z majetku alebo environmentálne dane majú na daňových príjmoch len malý podiel. Dane z majetku a environmentálne dane však môžu škodiť rastu a ponuke pracovnej sily a dopyte po nej v menšej miere. Zvýšené využívanie environmentálnych daní môže prispieť k udržateľnému rastu stimulovaním „ekologickejšieho“ správania spotrebiteľov a výrobcov. Zdaňovanie by malo lepšie zohľadňovať klimatický rozmer a dôslednejšie riešiť problém emisií a úniku uhlíka. Podporovanie celosvetového koordinovaného prístupu by ešte viac zvýšilo účinnosť týchto opatrení. S cieľom prispieť k prechodu na ekologické hospodárstvo sa preto navrhne posilnenie tvorby rozpočtových politík, ktoré prispievajú k plneniu environmentálnych záväzkov, a preskúmanie smernice Rady 2003/96/ES (4), ako aj mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach kompatibilný so zásadami Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“), ak bude potrebný na to, aby sa zabránilo úniku uhlíka.

(10)

Štrukturálne a inštitucionálne reformy, ktoré zvyšujú hospodársku súťaž na trhoch s výrobkami, podporujú efektívnosť využívania zdrojov, zlepšujú podnikateľské prostredie a kvalitu verejnej správy vrátane účinného systému súdnictva, sú dôležité pre odolnosť členských štátov eurozóny. Odolné hospodárske štruktúry a vhodné politiky bránia tomu, aby mali otrasy výrazný a dlhotrvajúci vplyv na príjmy a ponuku pracovnej sily, a môžu uľahčiť fungovanie fiškálnej a menovej politiky a zmierniť rozdiely, najmä v časoch hospodárskeho poklesu, čím vytvárajú priaznivejšie podmienky pre udržateľný a inkluzívny rast. Lepšia koordinácia a vykonávanie štrukturálnych reforiem, najmä tých, ktoré sú stanovené v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, môžu mať pozitívne účinky presahovania v ostatných členských štátoch. V tejto súvislosti môžu národné rady pre produktivitu zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní zodpovednosti za reformy a zlepšovaní ich vykonávania. Reformy sú takisto potrebné na riešenie naliehavých dlhodobých výziev, ako je napríklad transformácia v súvislosti so zmenou klímy a technologická transformácia. K podpore rastu produktivity môže prispieť aj prehĺbenie integrácie jednotného trhu, ktorý bol hlavným motorom rastu a konvergencie medzi členskými štátmi.

(11)

V Európskom pilieri sociálnych práv je stanovených 20 kľúčových zásad na podporu rovnosti príležitostí a prístupu na trh práce, spravodlivých pracovných podmienok a sociálnej ochrany a začlenenia. Má slúžiť ako kompas na podporu vzostupnej konvergencie smerom k lepším pracovným a životným podmienkam. Silnejšie a inkluzívnejšie hospodárstva a spoločnosti zas môžu posilniť odolnosť Únie a eurozóny. Reformy a investície do zručností, zmien pracovných miest a účinnejšej sociálnej ochrany sú takisto dôležitým doplnkom spravodlivej transformácie na ekologické a digitálne hospodárstvo. Úplné vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv na všetkých úrovniach s náležitým zreteľom na príslušné právomoci bude pre podporu vzostupnej konvergencie rozhodujúce.

(12)

Reformy, ktoré zvyšujú účasť na trhu práce, riešia problém nezamestnanosti mladých ľudí a dlhodobej nezamestnanosti, podporujú vytváranie kvalitných pracovných miest a úspešné zmeny postavenia na trhu práce, znižujú segmentáciu a podporujú sociálny dialóg, môžu pomôcť podporiť inkluzívny rast, zlepšiť odolnosť hospodárstva a automatickú stabilizáciu, znížiť nerovnosti a riešiť chudobu a sociálne vylúčenie. Individualizovaná podpora pri zmenách pracovného miesta, odborná príprava a rekvalifikácia sú kľúčom k podpore včasného opätovného začlenenia uchádzačov o zamestnanie. Aktívne politiky trhu práce by mali byť dobre integrované so sociálnymi politikami a mali by podporovať aktívne začleňovanie do trhu práce a do spoločnosti. Prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave počas celého života si vyžaduje primerané investície s cieľom zvýšiť kvalitu ľudského kapitálu a zručností, a to aj vzhľadom na digitálnu a ekologickú transformáciu. To prispieva k zlepšeniu zamestnateľnosti, produktivity, inovačnej kapacity a miezd v strednodobom a dlhodobom horizonte, čím sa zvyšuje odolnosť eurozóny. Právne predpisy na ochranu zamestnanosti musia zaručiť spravodlivé a dôstojné pracovné podmienky všetkým pracovníkom, najmä vzhľadom na nové netypické formy zamestnania, ktoré na jednej strane prinášajú nové príležitosti, no na druhej strane aj výzvy súvisiace s istotou zamestnania a sociálnou ochranou.

Účinné a udržateľné systémy sociálnej ochrany majú takisto rozhodujúci význam pre zabezpečenie primeraného príjmu a prístupu ku kvalitným službám. Dôchodkové reformy a politiky na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom môžu významne podporiť účasť na trhu práce, a tak zaistiť dlhodobú udržateľnosť európskych systémov sociálneho zabezpečenia. Odklon od zdaňovania práce by bol obzvlášť užitočný v prípade osôb s nízkym príjmom a druhých zárobkovo činných osôb v domácnosti. Zapojenie sociálnych partnerov do reforiem v oblasti zamestnanosti, sociálnej oblasti a hospodárskych reforiem je nevyhnutné na posilnenie zodpovednosti a zaistenie podpory vykonávania reforiem. Podobne je prínosné aj zapojenie organizácií občianskej spoločnosti. Je dôležité, aby kolektívne zmluvy prispievali k cieľom nižšie uvedených odporúčaní 1 až 5 pri plnom rešpektovaní nezávislosti sociálnych partnerov.

(13)

Robustnosť finančného sektora eurozóny sa od krízy zvýšila, hoci pretrvávajú slabé miesta, ktoré je potrebné riešiť. Vysoké úrovne zadlženia podnikov a domácností, ku ktorému v mnohých vnútroštátnych daňových systémoch prispieva zvýhodňovanie dlhu, môžu byť zdrojom rizika. Potreba prispôsobiť obchodné modely bánk, prostredie s nízkymi úrokovými sadzbami a rastúca konkurencia iných foriem financovania budú naďalej vytvárať tlak na ziskovosť bánk. Dosiahol sa plynulý pokrok v znižovaní rizika, najmä pokiaľ ide o zníženie objemu nesplácaných úverov. V krajinách, v ktorých zostáva podiel nesplácaných úverov vysoký, je však potrebné vynakladať ďalšie trvalé úsilie a všetky členské štáty by mali zaviesť vhodné politiky, aby predišli zvyšovaniu objemu nesplácaných úverov. Komisia v marci 2018 predložila balík opatrení na zníženie rizika s cieľom uľahčiť riešenie otázky nesplácaných úverov, ktoré sú dedičstvom minulosti, ako aj zabrániť zvyšovaniu objemu týchto úverov v budúcnosti. Ako súčasť legislatívnych opatrení týkajúcich sa nesplácaných úverov bolo v apríli 2019 prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/630 (5), ktorým sa zavádza „zákonný prudenciálny zabezpečovací mechanizmus“ s cieľom zabrániť riziku nedostatočnej tvorby rezerv na budúce nesplácané úvery; ďalší pokrok pri riešení otázky nesplácaných úverov by sa mal dosiahnuť najmä tým, že sa pokročí v súvislosti s návrhom smernice o sekundárnych trhoch s nesplácanými úvermi.

Pokrok sa už dosiahol v súvislosti so zlepšením existujúceho rámca v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. Ako sa však zdôrazňuje v správach Komisie vydaných v júli 2019, na riešenie zistených štrukturálnych nedostatkov je potrebné, aby sa v Únii k boju proti praniu špinavých peňazí a financovaniu teroristických činností pristupovalo komplexnejšie. To si vyžaduje najmä zohľadnenie spôsobov zvyšovania harmonizácie, zlepšenie dohľadu a vynucovanie dodržiavania pravidiel prostredníctvom opatrení Únie.

(14)

Posilňovanie bankovej únie je prioritou už od roku 2013 s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu, znížiť finančnú fragmentáciu a chrániť poskytovanie úverov pre hospodárstvo v čase krízy. V tejto oblasti sa dosahuje pokrok, a to aj prostredníctvom dohody o právnom rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ďalej len „EMS“) o spoločnom zabezpečovacom mechanizme pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, je však potrebné ďalšie posilnenie. V tejto súvislosti samit eurozóny poveril Euroskupinu, aby v závislosti od ukončenia vnútroštátnych postupov pokračovala v práci na balíku reforiem EMS a aby naďalej pracovala na všetkých prvkoch ďalšieho posilnenia bankovej únie na základe konsenzu. Bola zriadená pracovná skupina na vysokej úrovni, ktorej úlohou je vypracovať plán vedúci k začatiu politických rokovaní o vytvorení európskeho systému ochrany vkladov (EDIS). Je dôležité pokročiť v odblokovaní prínosov bankovej únie z hľadiska zdieľania súkromného rizika, finančnej stability a hospodárskeho rastu a zároveň obmedziť príležitosti na arbitráž medzi členskými štátmi. V konečnom dôsledku by tak mala zabezpečiť finančnú a hospodársku suverenitu Európy. To si vyžaduje bezodkladné pokračovanie v práci, a to na všetkých prvkoch vrátane tých, o ktorých sa diskutovalo v rámci pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre EDIS, a na rovnakej úrovni ambícií. Mala by sa dokončiť práca na balíku reforiem EMS vrátane zavedenia zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií. Zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií by sa mal sfunkčniť, a to aj skôr, za predpokladu, že sa dosiahne dostatočný pokrok v oblasti znižovania rizika.

Ďalej sa bude pracovať na riešeniach na prekonanie obmedzení v súčasnom systéme poskytovania likvidity v prípade riešenia krízových situácií. Nakoniec, Komisia prijala všetky opatrenia oznámené v rámci akčného plánu pre úniu kapitálových trhov z roku 2015. Právne, daňové a regulačné prekážky vytvorenia únie kapitálových trhov však pretrvávajú a je potrebné obnoviť úsilie zamerané na ich prekonanie, najmä v oblasti pravidiel prístupu k financovaniu, niektorých rozdielov v oblasti platobnej neschopnosti a daní, ako aj na dosiahnutie vysokých, účinných a zosúladených noriem dohľadu.

(15)

Posilnenie štruktúry HMÚ si vyžaduje, aby sa prioritne realizovali opatrenia stanovené vo vyhlásení zo samitu eurozóny z 13. decembra 2019, zatiaľ čo sa bude pokračovať v rokovaniach o ostatných aspektoch. V oznámení Komisie z 12. júna 2019 s názvom „Prehlbovanie európskej hospodárskej a menovej únie: hodnotenie pokroku štyri roky po správe piatich predsedov“ sa opisuje súčasný stav a uvádza sa názor Komisie na oblasti, na ktoré by sa malo sústrediť reformné úsilie v krátkodobom a strednodobom horizonte. Určitý pokrok sa dosiahol, pokiaľ ide o hospodársku úniu, prostredníctvom politickej dohody o prvkoch rozpočtového nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť eurozóny. S výhradou ukončenia vnútroštátnych postupov sa dosiahla dohoda v zásade o ďalšom rozvoji EMS a revízii zmluvy o EMS. V Rade sa však nedosiahol žiaden konsenzus o funkcii fiškálnej stabilizácie pre eurozónu, ani o reforme správy eurozóny.

(16)

Prehĺbenie HMÚ by viedlo k lepším makroekonomickým výsledkom. Neúplná HMÚ bráni finančnej integrácii. Toto obmedzuje možnosti financovania investícií, ktoré sú tak veľmi potrebné na podporu inkluzívneho, produktívneho, udržateľného a stabilného hospodárstva. Neúplná HMÚ takisto bráni plynulej transmisii menovej politiky v celej eurozóne a obmedzuje schopnosť Európy určovať svoj hospodársky osud. Ak by sa funkcia centrálnej fiškálnej stabilizácie odsúhlasila, doplnila by kapacitu členských štátov eurozóny na vykonávanie proticyklickej fiškálnej politiky. Rada berie na vedomie zámer Komisie navrhnúť európsky systém zaistenia v nezamestnanosti s cieľom lepšie chrániť občanov v prípade hospodárskych otrasov. Posilnenie HMÚ spolu so správnymi politikami na európskej a vnútroštátnej úrovni je kľúčom k rozšíreniu vplyvu Európy vo svete, posilneniu medzinárodnej úlohy eura a prispeniu k otvorenému multilaterálnemu globálnemu hospodárstvu založenému na pravidlách. Je dôležité, aby diskusie naďalej prebiehali otvorene a transparentne vo vzťahu k členským štátom, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, pričom sa musí v plnej miere rešpektovať vnútorný trh Únie.

(17)

Aspekty tohto odporúčania, ktoré sa týkajú zamestnanosti a sociálnej oblasti, boli konzultované s Výborom pre zamestnanosť a Výborom pre sociálnu ochranu,

1.

2.

3.

4.

5.