ODPORÚČANIE RADY

z 15. júna 2020,

ktorým sa hodnotí pokrok zúčastnených členských štátov pri plnení záväzkov prijatých v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO)

(2020/C 204/01)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 46 ods. 6,

so zreteľom na Protokol č. 10 o stálej štruktúrovanej spolupráci zriadenej článkom 42 Zmluvy o Európskej únii, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2315 z 11. decembra 2017 o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a stanovení zoznamu zúčastnených členských štátov (1),

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)	V článku 4 ods. 2 písm. d) rozhodnutia (SZBP) 2017/2315 sa ustanovuje, že Rada prijíma rozhodnutia a odporúčania, ktorými posúdi príspevky zúčastnených členských štátov k plneniu dohodnutých záväzkov v súlade s mechanizmom opísaným v článku 6 uvedeného rozhodnutia.

(2)

V článku 6 ods. 3 rozhodnutia (SZBP) 2017/2315 sa ustanovuje, že na základe výročnej správy o PESCO, ktorú predkladá vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoký predstaviteľ“), má Rada raz ročne preskúmať, či zúčastnené členské štáty naďalej plnia väčšie záväzky uvedené v článku 3 uvedeného rozhodnutia.

(3)

V bode 15 odporúčania Rady zo 6. marca 2018 o pláne vykonávania PESCO (2) sa stanovuje, že od roku 2020 by vysoký predstaviteľ mal predkladať svoju výročnú správu v marci alebo apríli každého roku, pričom zohľadní revidované a aktualizované národné plány vykonávania predložené zúčastnenými členskými štátmi v januári toho istého roka. V bode 16 uvedeného odporúčania sa stanovuje, že Vojenský výbor Európskej únie by mal Politickému a bezpečnostnému výboru poskytovať vojenské stanovisko a odporúčania s cieľom umožniť mu, aby do mája každého roku pripravil hodnotenie Rady týkajúce sa toho, či zúčastnené členské štáty naďalej plnia väčšie záväzky.

(4)

V bode 26 odporúčania Rady z 15. októbra 2018 týkajúceho sa stanovenia poradia plnenia väčších záväzkov prijatých v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a vymedzenia konkrétnejších cieľov (3) sa ustanovuje, že vysoký predstaviteľ by mal uvedené odporúčanie zohľadniť vo výročnej správe o PESCO, ktorou sa podporí hodnotenie plnenia väčších záväzkov zo strany každého zúčastneného členského štátu.

(5)

V článku 4 ods. 2 písm. c) rozhodnutia (SZBP) 2017/2315 sa stanovuje, že Rada má prijímať rozhodnutia a odporúčania, ktorými aktualizuje a v prípade potreby posilní väčšie záväzky uvedené v prílohe k uvedenému rozhodnutiu na základe výsledkov dosiahnutých prostredníctvom PESCO, aby zohľadnila meniace sa bezpečnostné prostredie Únie. Takéto rozhodnutia sa majú prijímať najmä na konci fáz uvedených v článku 4 odseku 2 písm. b) rozhodnutia (SZBP) 2017/2315 na základe procesu strategického preskúmania, ktorým sa posúdi plnenie záväzkov PESCO.

(6)

V bode 14 odporúčania Rady zo 14. mája 2019, ktorým sa hodnotí pokrok zúčastnených členských štátov pri plnení záväzkov prijatých v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) (4), sa stanovuje, že vysoký predstaviteľ sa vyzýva, aby okrem opisu stavu vykonávania stálej štruktúrovanej spolupráce vrátane plnenia súvisiacich záväzkov zo strany jednotlivých členských štátov v súlade s ich národnými plánmi vykonávania predložil v rámci výročnej správy za rok 2020 aj prvé návrhy zamerané na proces strategického preskúmania na konci prvej fázy PESCO (2018 – 2020), v ktorých sa zohľadnia aj iné relevantné iniciatívy EÚ, ktoré prispievajú k dosiahnutiu úrovne ambícií Únie v oblasti bezpečnosti a obrany.

(7)	Vysoký predstaviteľ 15. apríla 2020 predložil Rade svoju výročnú správu o stave vykonávania PESCO vrátane plnenia záväzkov všetkých zúčastnených členských štátov podľa ich revidovaných a aktualizovaných národných plánov vykonávania.

(8)	Rada by preto mala na tomto základe prijať odporúčanie, v ktorom sa posúdi pokrok, ktorý dosiahli zúčastnené členské štáty pri plnení záväzkov prijatých v rámci PESCO,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

I. Cieľ a rozsah pôsobnosti

Cieľom tohto odporúčania je na základe výročnej správy o stave vykonávania PESCO, ktorú predložil vysoký predstaviteľ 15. apríla 2020 (ďalej len „výročná správa“), a v súlade s národnými plánmi vykonávania predloženými zúčastnenými členskými štátmi posúdiť príspevky zúčastnených členských štátov k splneniu väčších záväzkov prijatých v rámci PESCO.

V nadväznosti na odporúčanie, ktoré Rada prijala 14. mája 2019, obsahuje výročná správa aj osobitnú kapitolu o strategickom preskúmaní PESCO na konci prvej fázy PESCO (2018 – 2020) a obsahuje odporúčania a návrhy týkajúce sa záväzkov, projektov a procesov, ako aj pracovných metód, ktoré sa budú riešiť v rámci tohto odporúčania.

II. Zistenia a hodnotenie

Výročná správa poskytuje spoľahlivý základ na posúdenie stavu vykonávania PESCO vrátane plnenia záväzkov zo strany každého zúčastneného členského štátu v súlade s jeho národným plánom vykonávania.

Zameraním sa na súčasné a budúce potreby Európy v oblasti bezpečnosti a obrany, najmä v súvislosti s ich súčasným a budúcim úsilím o splnenie svojich väčších záväzkov, prispievajú zúčastnené členské štáty k posilneniu schopnosti Únie konať ako garant bezpečnosti a k posilneniu jej strategickej autonómie, ako aj jej schopnosti spolupracovať s partnermi a chrániť svojich občanov.

Rada celkovo zdôrazňuje, že zúčastnené členské štáty:

potvrdili pozitívny vývoj, pokiaľ ide o záväzky týkajúce sa rozpočtov na obranu a výdavkov na investície v oblasti obrany. Celkový pokrok však v tomto štádiu zostáva len mierny a hoci zúčastnené členské štáty čelia v dôsledku krízy súvisiacej s ochorením COVID -19 finančným výzvam, vyzývajú sa, aby vyčlenili potrebné zdroje na ďalšie prispievanie k tomuto pozitívnemu trendu v nadchádzajúcich rokoch. Zúčastnené členské štáty sa tiež vyzývajú, aby naďalej prispievali k prístupu európskej spolupráce (napr. obstarávanie vybavenia a výskum a vývoj v oblasti obrany);

dôrazne sa vyzývajú, aby vo svojich vnútroštátnych procesoch plánovania obrany ako prostriedok orientácie a rozhodovania viac zohľadňovali a lepšie využívali nástroje v oblasti plánovania obrany EÚ, ako sú plán rozvoja spôsobilostí (CDP), ktorý zahŕňa aj výsledky procesu hlavného cieľa (HLGP), prípadové štúdie strategického kontextu (SCC), koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD), ako aj ďalšie iniciatívy, ako napríklad Program rozvoja európskeho obranného priemyslu alebo iné príslušné nástroje EÚ. Rada v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby inštitúcie, agentúry a orgány EÚ a členské štáty ďalej zvyšovali súdržnosť medzi týmito nástrojmi a iniciatívami, pričom uznáva, že sú odlišné a majú rôzne právne základy;

sa vyzývajú, aby dosiahli ďalší pokrok v plnení záväzkov týkajúcich sa harmonizácie svojich príslušných nástrojov obrany a pravidelne preskúmavali plány a ciele, ktoré sa majú plniť, najmä s cieľom, aby zohrávali významnú úlohu v rozvoji spôsobilostí v rámci Únie, a to aj v rámci CARD, pričom uznáva, že si to bude vyžadovať nepretržité dlhodobejšie úsilie. Rada pripomína, že vo svojom odporúčaní zo 14. mája 2019 uviedla, že bolo a naďalej bude potrebné zabezpečiť súdržnosť medzi výstupmi CARD a CDP na jednej strane a príslušnými procesmi v rámci NATO, ako je proces plánovania obrany NATO (NDPP) na strane druhej, v oblastiach, kde sa požiadavky navzájom prekrývajú, pričom sa uznáva odlišný charakter oboch organizácií a ich príslušných zodpovedností a členstiev. Rada vyzýva na ďalšie rokovania medzi členskými štátmi o takejto súdržnosti medzi týmito procesmi;

by s cieľom zvýšiť operačné výstupy mali naliehavo zvýšiť svoje úsilie, pokiaľ ide o záväzky týkajúce sa posilnenia dostupnosti, schopnosti nasadenia a interoperability ozbrojených síl, a to aj tým, že v úplne vyplnia rozpis bojových skupín EÚ, databázu rýchlej reakcie a prehľad požiadaviek na misie a operácie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP). Predovšetkým je dôležité, aby sa ich príspevok na podporu misií a operácií SBOP zlepšil z kvalitatívneho i kvantitatívneho hľadiska aj s ohľadom na najnáročnejšie misie. Pokiaľ ide o väčší záväzok týkajúci sa ambiciózneho prístupu zúčastnených členských štátov k spoločnému financovaniu vojenských misií a operácií SBOP, vykonávanie je spojené s preskúmaním mechanizmu Athena a so zriadením navrhovaného Európskeho mierového nástroja Radou, o čom v súčasnosti rokujú členské štáty;

v porovnaní s aktualizovanými národnými plánmi vykonávania, ktoré poskytli v roku 2019, zaznamenali obmedzený pokrok pri prijímaní opatrení na riešenie nedostatkov v oblasti spôsobilostí zistených v rámci CDP a CARD vrátane posúdenia vykonávania cieľov v oblasti spôsobilostí s vysokým dosahom, a preto by mali zvážiť, či v rámci vnútroštátneho plánovania nie je potrebné prioritne vyvinúť väčšie úsilie o využívanie prístupu európskej spolupráce. Zúčastnené členské štáty by mali takisto uviesť, ako ich projekty rozvoja spôsobilostí posilňujú európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu;

f)	majú ešte viac zintenzívniť svoje úsilie s cieľom splniť záväzky týkajúce sa prípadnej účasti na hlavných spoločných alebo európskych programoch vyzbrojovania v rámci Európskej obrannej agentúry;

Vzhľadom na zistenia a odporúčania uvedené vo výročnej správe, pokiaľ ide o jednotlivé národné plány vykonávania, sa každý zúčastnený členský štát vyzýva, aby pokračoval v úsilí a zodpovedajúcim spôsobom prehodnotil svoj príspevok k plneniu väčších záväzkov.

Vzhľadom na to, že cieľom PESCO je prispievať k plneniu ambícií na úrovni Únie v oblasti bezpečnosti a obrany, a to aj s ohľadom na najnáročnejšie misie, je potrebné ďalej pracovať na vymedzení „ucelených celospektrálnych bojových síl“ v súlade s parametrami uvedenými v spoločnom oznámení PESCO.

Nakoľko členské štáty disponujú len „jednotným súborom síl“, ktorý môžu využívať v rozličných rámcoch, rozvoj spôsobilostí členských štátov v rámcoch EÚ pomôže posilniť aj obranné spôsobilosti, ktoré sú potenciálne k dispozícii pre iné rámce vrátane Organizácie Spojených národov a NATO.

III. Národné plány vykonávania

Hoci kvalita informácií uvedených v národných plánoch vykonávania sa celkovo zlepšila, zúčastnené členské štáty vyzývajú, aby ďalej zlepšovali kvalitu a zabezpečili primeranú úroveň podrobnosti poskytovaných informácií, a to s osobitným dôrazom na vypracovanie osobitných výhľadových plánov týkajúcich sa toho, ako plánujú prispieť k plneniu väčších záväzkov a konkrétnejších cieľov PESCO. Keďže národné plány vykonávania by mali byť dôležitým základom pre politický dohľad, udržiavanie dynamiky a zabezpečenie transparentnosti medzi členskými štátmi, Rada zdôrazňuje potrebu zlepšiť ich politický rozmer s cieľom uľahčiť na politickej úrovni diskusie o pokroku, ktorý sa dosiahol pri plnení väčších záväzkov.

10.

Zúčastnené členské štáty sa vyzývajú, aby pokračovali v dvojstranných dialógoch so sekretariátom PESCO o preskúmaní a aktualizácii svojich budúcich národných programov vykonávania s cieľom zabezpečiť vzájomnú transparentnosť a ďalší rozvoj súdržnosti a konzistentnosti v súvislosti s informáciami, ktoré sa vyžadujú a poskytujú v kontexte PESCO.

IV. Projekty PESCO

11.

Väčšina zo 47 projektov, ktoré sa rozvíjajú v rámci PESCO, sa považuje za príspevok k vykonávaniu priorít rozvoja spôsobilostí EÚ, pričom 24 z nich sa zameriava priamo na ciele v oblasti spôsobilostí s vysokým dosahom (HICG) a 12 z nich nepriamo. Tri projekty už dosiahli počiatočnú operačnú spôsobilosť (IOC) a 23 projektov ju má podľa plánu dosiahnuť v časovom rámci rokov 2020 – 2023. Viac ako dve tretiny (30) projektov však zostáva vo fáze vývoja ich koncepcie vrátane niektorých projektov, ktoré už boli vytvorené v marci a novembri 2018.

12.

So zreteľom na správu o pokroku projektov PESCO, ktorá sa predložila Rade 28. februára 2020, sa zúčastnené členské štáty vyzývajú, aby sa zamerali na rýchlu a účinnú realizáciu svojich projektov s cieľom dosiahnuť očakávané výstupy a produkty v záujme splnenia väčších záväzkov. Zúčastnené členské štáty sa tiež vyzývajú, aby zlepšili a urýchlili procesy vedúce k prijatiu dojednaní o projektoch v snahe rýchlejšie dosiahnuť väčšiu jasnosť a istotu, pokiaľ ide o nové projekty. Rada tiež pripomína, že je potrebné posilniť proces preskúmania pokroku v projektoch PESCO prostredníctvom jasných, cielených a transparentných kritérií vypracovaných v úzkej spolupráci s členskými štátmi. Okrem toho zdôrazňuje, že ak členovia projektu zistia, že projekty neprinášajú želané výsledky, tieto projekty by sa mali buď oživiť alebo ukončiť, aby sa zabezpečila relevantnosť a dôveryhodnosť všetkých projektov PESCO.

13.

Rada sa domnieva, že na to, aby bolo možné lepšie vyhodnotiť pokrok projektov a identifikovať synergie, by sa mali organizovať špecializované semináre o riadení projektov PESCO a podujatia zamerané na pokrok projektov s cieľom uľahčiť ďalšiu diskusiu medzi zúčastnenými členskými štátmi. Rada tiež uznáva, že je potrebné zlepšiť spoločné chápanie pojmov a definícií súvisiacich s vývojom a riadením projektov. Okrem toho by mal sekretariát PESCO naďalej poskytovať na požiadanie odborné znalosti a uľahčovať spolupracovať s ostatnými aktérmi EÚ, pokiaľ ide o možné synergie s inými nástrojmi a iniciatívami EÚ vytvorenými v iných príslušných inštitucionálnych rámcoch EÚ s cieľom zabezpečiť transparentnosť a inkluzívnosť a vyhnúť sa zbytočnej duplicite.

14.

Rada zdôrazňuje, že v prípade potreby a ak budú členovia projektu pri zvážení podpornej úlohy sekretariátu PESCO súhlasiť, mala by sa zvážiť možnosť zoskupiť projekty do klastrov alebo skupín alebo ich spojiť s cieľom zvýšiť synergie, efektívnosť ich vplyvu, ušetriť zdroje a zabrániť duplicite.

15.

S cieľom identifikovať budúce návrhy projektov PESCO Rada odporúča, aby sa ako východisko naďalej používali dohodnuté priority rozvoja spôsobilostí EÚ, ktoré sú odvodené od plánu rozvoja spôsobilostí a ktoré zahŕňajú ciele v oblasti spôsobilostí s vysokým dosahom, a aby sa súvisiace prípadové štúdie strategického kontextu považovali za vykonávacie usmernenie. Okrem toho by sa zistenia uvedené v súhrnnej analýze CARD a v správe CARD mali považovať za nástroj, ktorý má zúčastneným členským štátom pomôcť identifikovať príležitosti na projekty spolupráce, a to aj v operačnej oblasti. Rada zdôrazňuje, že vhodné projekty PESCO by mohli čerpať z budúcich finančných prostriedkov Európskeho obranného fondu (ďalej len „EDF“), ak budú oprávnené.

16.

Hoci sa zúčastnené členské štáty vyzývajú, aby pokračovali v predkladaní návrhov projektov týkajúcich sa širokej škály tém, Rada vyzýva aj na predkladanie návrhov projektov s väčším operačným zameraním a väčším krátkodobým vplyvom na základe už existujúcich spôsobilostí. Na tento účel sa spolu so zúčastnenými členskými štátmi môžu vypracovať presnejšie alebo dodatočné kritériá na výber pokročilejších návrhov na projekty, ktoré priamo prispievajú k zmierňovaniu nedostatkov identifikovaných v pláne rozvoja spôsobilostí vrátane cieľov v oblasti spôsobilostí s vysokým dosahom.

17.

Rada v súlade so svojimi závermi o bezpečnosti a obrane v kontexte globálnej stratégie EÚ z júna 2019 očakáva, že sa čím skôr prijme rozhodnutie Rady o všeobecných podmienkach, za ktorých sa na účasť na jednotlivých projektoch PESCO môžu výnimočne prizvať tretie štáty, a to v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. g) a článkom 4 ods. 9 rozhodnutia (SZBP) 2017/2315, s usmernením poskytnutým v oznámení o PESCO, ako aj s rozhodnutím Rady (SZBP) 2018/909 (5), ktorým sa stanovuje spoločný súbor pravidiel riadenia projektov PESCO.

V. Strategické preskúmanie PESCO

18.

V decembri 2019 sa začal proces strategického preskúmania PESCO riadený zúčastnenými členskými štátmi, v rámci ktorého sa posudzuje plnenie väčších záväzkov v rámci PESCO, ako sa stanovuje v rozhodnutí (SZBP) 2017/2315. Návrhy a odporúčania uvedené v časti V vychádzajú z rôznych diskusií a príspevkov zúčastnených členských štátov vrátane odporúčaní uvedených vo výročnej správe.

Záväzky

19.

Rada zdôrazňuje, že súčasný súbor väčších záväzkov sa osvedčil ako spoľahlivé usmernenie na zabezpečenie jednotného vykonávania PESCO, a preto by sa v tejto fáze nemal meniť. Rada však tiež zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť úsilie o splnenie týchto väčších záväzkov.

20.

Rada okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa zúčastnené členské štáty v rámci procesu strategického preskúmania PESCO v tomto roku dohodli na cieľoch a konkrétnych očakávaných výsledkoch pre ďalšiu fázu PESCO (2021 – 2025) a aby zvážili pritom aj nové oblasti spolupráce vzhľadom na vyvíjajúci sa bezpečnostný kontext, a to najmä – ale nielen – zmenu klímy, boj proti hybridným hrozbám, kybernetické hrozby, umelú inteligenciu, aspekty súvisiace s vesmírom, energetickú bezpečnosť a námornú bezpečnosť, ako aj aby sa dohodli na hmatateľných výsledkoch, ktoré sa majú dosiahnuť z hľadiska spôsobilostí a z operačného hľadiska. Okrem toho by sa mali zohľadniť identifikované strednodobé a dlhodobé dôsledky a výzvy týkajúce sa reakcie na zložité núdzové situácie, ako sú napríklad pandémie, ktoré by sa mohli riešiť v rámci PESCO. Všetky uvedené skutočnosti by sa mali zohľadniť pri revízii a aktualizácii odporúčania Rady z 15. októbra 2018 zameraného na konkrétnejšie ciele. Rada v rámci tohto procesu zdôrazňuje, že je potrebné využiť strategické preskúmanie PESCO, aby sa identifikovali tie projekty, ktoré začnú do roku 2025 prinášať konkrétne výsledky.

21.

Rada zdôrazňuje, že by sa mali ďalej preskúmať možnosti zlepšenia opatrení nadväzujúcich na plnenie všetkých väčších záväzkov, a to na politickej úrovni aj prostredníctvom Politického a bezpečnostného výboru (ďalej len „PBV“), najmä v prípadoch, keď pokrok posúdil vysoký predstaviteľ a Rada ho označila za nedostatočný, konkrétne v súvislosti s operačnými záväzkami, ako aj záväzkami týkajúcimi sa prístupu európskej spolupráce. Podporujú sa aj ďalšie diskusie o ukazovateľoch pokroku, ktoré by mohli zúčastneným členským štátom pomôcť pri plánovaní plnenia väčších záväzkov a uľahčiť posudzovanie pokroku, ako sa uvádza v odseku 2 odporúčania Rady z 15. októbra 2018.

22.

Rada zdôrazňuje, že sa môžu zvážiť a ďalej preskúmať možnosti inovačných stimulov na podporu plnenia operačných záväzkov PESCO, s osobitným dôrazom na zlepšenie dostupnosti, nasaditeľnosti a interoperability síl pre misie a operácie SBOP. Zdôrazňuje, že prostredníctvom toho by sa mala zohľadniť aj prebiehajúca práca a malo by sa utvárať budúce úsilie o spoločné financovanie vojenských misií a operácií SBOP.

23.

Rada zdôrazňuje, že diskusie o strategickom smerovaní (Strategic Compass) a analýze hrozieb na úrovni EÚ v jeho rámci, ktorá sa má predložiť do konca roka 2020, by mali viesť k jasnejšiemu smerovaniu iniciatív EÚ, ako je napríklad PESCO. Tento potrebný proces by mohol ďalej prispieť k rozvoju spoločnej európskej bezpečnostnej a obrannej kultúry, ktorá by sa mala formovať na základe našich spoločných hodnôt a cieľov a ktorá bude rešpektovať špecifický charakter bezpečnostnej a obrannej politiky členských štátov.

24.

Rada uznáva potrebu pokračovať v úsilí o zabezpečenie súdržnosti a koordinácie medzi rôznymi obrannými iniciatívami EÚ (CARD, PESCO a budúci EDF), a to aj prostredníctvom strategického preskúmania PESCO, v rámci užšieho politického monitorovania a poradenstva zo strany členských štátov, a to aj na ministerskej úrovni, pričom uznáva, že tieto iniciatívy sú odlišné a majú rôzne právne základy.

Projekty

25.

Rada zdôrazňuje, že cyklus projektov PESCO by mal byť zosúladený s cyklom CARD s cieľom využiť jeho zistenia a odporúčania ako nástroj na identifikáciu príležitostí na projekty spolupráce a poskytnúť lepší rámec, aby zúčastnené členské štáty predložili ambicióznejšie návrhy projektov, a to aj v operačnej oblasti. Okrem toho výsledky procesu HLGP majú osobitný význam pre misie a operácie SBOP, čo by sa malo zohľadniť pri navrhovaní nových projektov PESCO s cieľom posilniť plnenie operačných záväzkov. Tieto faktory by mali viesť k vymedzeniu cyklu predkladania projektov, pričom je potrebné zohľadniť rovnováhu medzi administratívnou záťažou a výsledkom a kvalitou projektov PESCO.

Procesy

26.

Pokiaľ ide o cyklus národných plánov vykonávania, Rada vyzýva sekretariát PESCO, aby poskytol podrobné možnosti, ako zlepšiť súlad medzi jednotlivými cyklami národných plánov vykonávania PESCO a CARD, ako aj procesom HLGP. Cieľom by malo byť tiež zníženie administratívnej záťaže a zlepšenie kvality národných plánov vykonávania, pričom by sa mala zabezpečiť aj primeraná úroveň podrobnosti. Rada zdôrazňuje, že sa zároveň musí zabezpečiť potrebný politický impulz, ako aj úloha Rady každoročne poskytovať strategické riadenie a usmernenia pre PESCO. Rada by tiež mala zvážiť možnosť úpravy lehôt na odovzdanie dokumentov PESCO pre zúčastnené členské štáty, a to aj pokiaľ ide o predkladanie národných plánov vykonávania a návrhov projektov.

VI. Ďalší postup

27.

Rada vyzýva:

—

sekretariát PESCO, aby v roku 2020 pripravil a zorganizoval osobitné semináre so zúčastnenými členskými štátmi s cieľom ďalej zlepšovať súvisiace procesy PESCO (okrem iného aj budúce národné plány vykonávania PESCO, cykly a procesy projektov a súlad medzi národnými plánmi vykonávania a CARD, ako aj HLGP) a určiť kľúčové politické ciele a čiastkové ciele pre PESCO v rokoch 2021 – 2025 v rámci prípravy úpravy stanovenia postupnosti/konkrétnejších cieľov;

—	sekretariát PESCO, aby predložil možnosti na zlepšenie nadväzujúcich opatrení a preskúmal možnosť zavedenia stimulov za plnenie niektorých záväzkov, ktoré zúčastnené členské štáty dostatočne nesplnili;

—	sekretariát PESCO, aby do konca roka 2020 predložil dokument na validáciu s cieľom dokončiť strategické preskúmanie PESCO; a

—	zúčastnené členské štáty, aby preskúmali svoje národné plány vykonávania na účely ich prípadnej aktualizácie.

V Bruseli 15. júna 2020

Za Radu

predsedníčka

A. METELKO-ZGOMBIĆ

(1) Ú. v. EÚ L 331, 14.12.2017, s. 57.

(2) Ú. v. EÚ C 88, 8.3.2018, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ C 374, 16.10.2018, s. 1.

(4) Ú. v. EÚ C 166, 15.5.2019, s. 1.

(5) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/909 z 25. júna 2018, ktorým sa stanovuje spoločný súbor pravidiel riadenia projektov PESCO (Ú. v. EÚ L 161, 26.6.2018, s. 37).