(1)

Príloha I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012 obsahuje účinné látky, ktoré majú priaznivejší profil z hľadiska životného prostredia alebo zdravia ľudí či zdravia zvierat. Výrobky obsahujúce tieto účinné látky sa preto môžu autorizovať podľa zjednodušeného postupu. Dusík je zaradený do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012, smie sa však používať len v obmedzenom množstve v nádobách pripravených na priame použitie.

(2)

Podľa článku 86 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 je dusík schválený ako účinná látka na použitie v biocídnych výrobkoch typu 18 (insekticídy) (2). Biocídne výrobky pozostávajúce z takto schváleného dusíka sú autorizované vo viacerých členských štátoch a sú dodávané v plynových fľašiach (3).

(3)

Dusík sa môže získavať aj in situ z okolitého ovzdušia. Dusík získaný in situ nie je v súčasnosti schválený na použitie v Únii, neuvádza sa v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012 ani nie je zaradený do zoznamu účinných látok zahrnutých v programe na kontrolu existujúcich účinných látok v biocídnych výrobkoch v prílohe II k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) č. 1062/2014 (4).

(4)

Podľa článku 55 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 predložilo Holandsko 9. júla 2020 Komisii žiadosť o výnimku z článku 19 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia, v ktorej žiadalo o povolenie autorizovať na ochranu kultúrneho dedičstva biocídne výrobky pozostávajúce z dusíka získaného in situ z okolitého ovzdušia (ďalej len „žiadosť“).

(5)

Kultúrne dedičstvo môže poškodiť široká škála škodlivých organizmov od hmyzu po mikroorganizmy. Výskyt týchto organizmov môže nielen viesť k strate samotného predmetu kultúrnej hodnoty, ale predstavuje aj riziko, že uvedené škodlivé organizmy sa budú šíriť aj na iné predmety v blízkosti. Bez vhodného ošetrenia by sa predmety mohli nenapraviteľne poškodiť, čo by vážne ohrozilo kultúrne dedičstvo.

(6)

Dusík získaný in situ sa používa na vytvorenie kontrolovanej atmosféry s veľmi nízkou koncentráciou kyslíka (anoxia) v stálych alebo dočasne uzavretých ošetrovacích stanoch alebo komorách na kontrolu škodlivých organizmov na predmetoch kultúrneho dedičstva. Dusík sa oddelí od okolitého ovzdušia a načerpá sa do ošetrovacieho stanu alebo komory, kde sa jeho obsah v atmosfére zvýši približne na 99 %, čím sa atmosféra takmer úplne zbaví kyslíka. Vlhkosť dusíka čerpaného do ošetrovacieho priestoru sa stanovuje podľa nárokov predmetu, ktorý sa má ošetriť. Škodlivé organizmy v podmienkach vytvorených v ošetrovacom stane alebo komore nemôžu prežiť.

(7)

Podľa informácií, ktoré predložilo Holandsko, sa zdá, že používanie dusíka získaného in situ je jedinou účinnou technikou na kontrolu škodlivých organizmov, ktorú možno použiť pre všetky druhy materiálov a kombinácie materiálov nachádzajúce sa v kultúrnych inštitúciách bez ich poškodenia a je účinné proti všetkým vývinovým štádiám škodcov vyskytujúcich sa v kultúrnom dedičstve.

(8)

Ako sa uvádza v žiadosti, inštitúcie správy kultúrneho dedičstva v Holandsku už viac ako 25 rokov vykonávajú stratégie integrovanej ochrany proti škodcom, pričom sa zameriavajú na riešenia s nízkou toxicitou a upúšťajú od vysoko toxických látok používaných v minulosti.

(9)

Metóda anoxie alebo modifikovanej či kontrolovanej atmosféry je uvedená v norme EN 16790:2016 Starostlivosť o zachovanie kultúrneho dedičstva – Integrované manažérstvo hubenia škodcov pri ochrane kultúrneho dedičstva, pričom dusík je v tejto norme opísaný ako látka, ktorá sa na vytváranie anoxie „používa najviac“.

(10)

K dispozícii sú aj iné techniky na kontrolu škodlivých organizmov, ako napríklad techniky tepelného šoku (vysoké alebo nízke teploty), žiarenie gama. Na tento účel sa okrem toho môžu použiť aj biocídne výrobky obsahujúce iné účinné látky. Podľa Holandska má však každá z týchto techník svoje obmedzenia, pokiaľ ide o škody, ktoré by mohli vzniknúť pri ošetrení určitých materiálov.

(11)

Podľa údajov v žiadosti majú procesy tepelného šoku (ošetrenie zmrazením alebo zahriatím) nežiaduce účinky na viaceré materiály. Ošetrenia nízkou teplotou nie sú vhodné pre predmety s vrstvenou štruktúrou alebo vyrobené z anizotropných materiálov z dôvodu rozdielov v koeficientoch rozťažnosti medzi materiálmi alebo v rôznych smeroch, ktoré vedú k namáhaniu a delaminácii (napríklad maľby, nábytok s dyhovaním alebo inkrustáciou, hudobné nástroje), a pre predmety s obsahom oleja, maziva alebo vosku, ktoré môžu kryštalizovať a na povrchu predmetov vytvárať biely povlak.

(12)

Ošetrenia vysokou teplotou môžu spôsobiť migráciu živíc a zmenu farby dreva, mäknutie lakov a zmeny v rozložení vlhkosti v materiáloch. Takéto ošetrenia nie sú vhodné pre predmety s vrstvenou štruktúrou alebo vyrobené z anizotropných materiálov (napríklad maľby, nábytok s dyhovaním alebo inkrustáciou, hudobné nástroje), koža, materiály, ktoré pri zvýšených teplotách mäknú, deformujú sa alebo sa roztápajú (napríklad farby, laky, kompozitné predmety s obsahom plastov, vosky, živice, niektoré gleje), prírodné historické exempláre a predmety, ktoré boli v minulosti ošetrené biocídnymi výrobkami s obsahom určitých účinných látok, ako napríklad dichlórdifenyltrichlóretán (DDT) alebo lindán, keďže pod vplyvom tepla sa rezíduá odparujú.

(13)

Ako sa uvádza v žiadosti, iné účinné látky sa v kultúrnych inštitúciách vzhľadom na svoj profil nebezpečnosti používajú zriedka. Po ošetrení takýmito látkami sa môžu ich rezíduá z ošetrených predmetov postupne uvoľňovať do životného prostredia, čo predstavuje riziko pre ľudské zdravie. Okrem toho môžu tieto látky reagovať s materiálmi predmetov kultúrneho dedičstva a spôsobiť neprijateľné zmeny, ako sú zmena farby a vznik škvŕn.

(14)

Podľa žiadosti by používanie žiarenia gama mohlo spôsobiť neželané reakcie a zvýšenú degradáciu celulózových materiálov, ako je papier, bielkovinových materiálov, ako je koža, a syntetických polymérov, ako sú plasty. Vyžaduje si aj prepravu predmetov a zbierok do osobitných zariadení na ošetrenie.

(15)

Podľa informácií uvedených v žiadosti použitie dusíka vo fľašiach nie je pre kultúrne inštitúcie vhodnou alternatívou, pretože so sebou nesie praktické nevýhody. Obmedzené množstvá vo fľašiach si vyžadujú častú prepravu a samostatné skladovacie priestory. Ošetrenie dusíkom vo fľašiach by kultúrnym inštitúciám spôsobovalo aj vysoké náklady.

(16)

Ako sa uvádza v žiadosti, viaceré kultúrne inštitúcie počas posledných desaťročí investovali do výstavby ošetrovacích komôr a nákupu generátorov dusíka. Vďaka svojej všestrannosti a vhodnosti na ošetrenie všetkých materiálov sa anoxia vytvorená pomocou dusíka získaného in situ pri ochrane kultúrneho dedičstva používa v širokom meradle.

(17)

Žiadať kultúrne inštitúcie, aby namiesto používania jednej techniky, ktorá sa už používa a je vhodná pre všetky materiály, používali na kontrolu škodlivých organizmov viaceré techniky, z ktorých každá je vhodná na určité materiály a predmety, by pre kultúrne inštitúcie znamenalo dodatočné náklady a sťažovalo by im to dosiahnutie cieľa, ktorým je upustiť v integrovanej ochrane proti škodcom od používania nebezpečnejších účinných látok. Odstavenie zariadení a vybavenia nadobudnutých na účely anoxie vytvorenej pomocou dusíka získaného in situ by okrem toho predstavovalo stratu predchádzajúcich investícií.

(18)

Rokovania týkajúce sa možnej výnimky podľa článku 55 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 pre dusík získaný in situ sa uskutočnili na viacerých zasadnutiach (5) expertnej skupiny Komisie združujúcej zástupcov orgánov príslušných pre biocídne výrobky v roku 2019.

(19)

Na žiadosť Komisie okrem toho Európska chemická agentúra v nadväznosti na prvú, podobnú žiadosť o výnimku pre výrobky pozostávajúce z dusíka získaného in situ, ktorú predložilo Rakúsko, uskutočnila o tejto žiadosti verejné konzultácie, v ktorých mohli všetky zainteresované strany vyjadriť svoje názory. Prevažná väčšina z 1487 doručených pripomienok sa vyslovila za výnimku. Mnohí respondenti poukázali na nevýhody dostupných alternatívnych techník: tepelné ošetrenie môže poškodiť určité materiály; používanie iných účinných látok zanecháva na artefaktoch toxické rezíduá, ktoré sa postupne uvoľňujú do životného prostredia; použitie dusíka vo fľašiach neumožňuje v ošetrovacom priestore kontrolovať relatívnu vlhkosť, ktorá je potrebná na ošetrenie niektorých materiálov.

(20)

Dve medzinárodné organizácie zastupujúce múzeá a miesta kultúrneho dedičstva – Medzinárodná rada múzeí a Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla – vyjadrili svoj zámer predložiť žiadosť o zaradenie dusíka získaného in situ do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012, čo by členským štátom umožnilo autorizovať výrobky pozostávajúce z dusíka získaného in situ bez toho, aby bola potrebná výnimka v súlade s článkom 55 ods. 3 uvedeného nariadenia. Vyhodnotenie takejto žiadosti, zaradenie látky do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012 a získanie autorizácií pre výrobky si však vyžaduje čas.

(21)

Zo žiadosti je zrejmé, že v Holandsku nie sú dostupné žiadne vhodné alternatívy, pretože všetky alternatívne techniky, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, majú nevýhody, buď preto, že sa nehodia na ošetrovanie všetkých materiálov, alebo z praktického hľadiska.

(22)

Na základe všetkých uvedených argumentov je náležité konštatovať, že dusík získaný in situ je nevyhnutný na ochranu kultúrneho dedičstva v Holandsku a že nie sú k dispozícii žiadne vhodné alternatívy. Holandsku by sa preto malo povoliť na ochranu kultúrneho dedičstva autorizovať sprístupnenie na trhu a používanie biocídnych výrobkov pozostávajúcich z dusíka získaného in situ.

(23)

Možné zaradenie dusíka získaného in situ do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012 a následná autorizácia výrobkov pozostávajúcich z dusíka získaného in situ zo strany členských štátov si vyžaduje čas. Je preto vhodné povoliť výnimku na obdobie, ktoré by umožnilo ukončenie príslušných postupov,