(1)

Dňa 15. marca 2012 bola Komisii doručená sťažnosť od podniku Datenlotsen Informationssysteme GmbH (ďalej len „Datenlotsen“ alebo „sťažovateľ“), v ktorej sa tvrdí, že priame dotácie a oslobodenia od dane pre verejný podnik Hochschul-Informations-System GmbH (ďalej len „HIS“) predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 zmluvy a nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom.

(2)

Listom z 23. decembra 2015 („rozhodnutie o začatí konania“) Komisia oznámila Nemecku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 108 ods. 2 zmluvy, pokiaľ ide o uvedené opatrenie.

(3)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2)4. marca 2016, pričom zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili pripomienky k uvedeným opatreniam. Rozhodnutie o začatí konania bolo sťažovateľovi zaslané 13. januára 2016. Nemecko odpovedalo na rozhodnutie o začatí konania listom z 23. februára 2016.

(4)

Komisii boli doručené pripomienky zainteresovaných strán v období od 16. marca do 4. mája 2016. Listom z 24. mája 2016 boli tieto pripomienky zaslané Nemecku, ktoré k nemu predložilo svoje stanovisko listom z 19. júla 2016.

(5)

Komisia požiadala Nemecko o ďalšie informácie 4. apríla, 9. novembra 2017 a 16. marca 2018, ako aj 11. februára, 4. apríla a 5. júna 2019. Nemecko odpovedalo 6. apríla, 21. novembra 2017 a 18. apríla 2018, ako aj 22. februára, 17. apríla a 5. júla 2019.

(6)

Sťažovateľ predložil ďalšie informácie týkajúce sa opatrení 4. novembra 2016, 9. februára, 31. mája a 5. októbra 2017.

(7)

Podnik HIS bol založený v roku 1969 nadáciou Stiftung Volkswagenwerk ako nezisková organizácia. Spolkový štát (Bund) a spolkové krajiny (Länder) získali v roku 1976 všetky podiely (3) podniku HIS a držali ich dovtedy, kým sa netransformoval na družstvo (4) (pozri odôvodnenie 15). Cieľom podniku HIS bolo podporovať inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a príslušné orgány v ich úsilí dosiahnuť racionálne a nákladovo efektívne plnenie svojich úloh v oblasti vysokoškolského vzdelávania.

(8)

Podnik HIS fungoval na neziskovom základe (5), hoci bol v roku 1976 založený ako spoločnosť s ručením obmedzeným podľa súkromného práva (GmbH). Jeho zakladajúcimi aktmi boli dohoda o konzorciu (Konsortialvertrag), zmluvná dohoda medzi spolkovým štátom a spolkovými krajinami, v ktorej boli vymedzené formy spolupráce a povinnosti vlastníkov podniku HIS, ako aj stanovy (Satzung). Ciele a parametre činností za rok boli stanovené v ročných pracovných programoch/podnikateľských plánoch ( „Arbeitsprogramme“/„Wirtschaftsplan“ ).

(9)

V stanovách sa uvádzalo, že dozornú radu tvoria členovia menovaní spolkovými krajinami, konferenciou rektorov inštitúcií vysokoškolského vzdelávania (združenie združujúce nemecké univerzity a vysoké školy, ktoré sú verejné alebo uznané štátom) a spolkovými orgánmi.

(10)

Medzi ciele podniku HIS patrilo zavedenie a uplatňovanie informačných systémov používaných na riadenie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania (6).

(11)

V dohode o konzorciu a stanovách sa uviedlo, že zmluvné strany (Bund a Länder) sa spoločne zaviazali pokryť potrebu zdrojov podniku HIS a že financovanie malo pokrývať materiálne potreby podniku HIS, pokiaľ tieto činnosti nevygenerujú dostatočné príjmy na vykonávanie úloh pridelených podniku HIS.

(12)

Produkty podniku HIS nepretržite podporovali tieto administratívne procesy: správu žiadostí a zápisov, správu študentov, správu skúšok, správu zamestnancov a pracovných miest. Informačné systémy podniku HIS (napríklad nová generácia softvéru HISinOne (7)) sa používajú vo viac ako 200 verejných a náboženských inštitúciách vysokoškolského vzdelávania v Nemecku (8).

(13)

Účelom založenia podniku HIS bolo zaručiť dlhodobý, nepretržite dostupný sortiment služieb, ktoré nie sú zamerané na maximalizáciu zisku, ale výlučne na požiadavky vysokoškolského vzdelávania v odvetví informačných technológií pre vysokoškolské vzdelávanie. Aby sa umožnilo poskytnutie takejto ponuky, podnik HIS od svojho založenia nepretržite dostáva štátne dotácie vo forme priamych grantov. Ako nezisková/verejnoprospešná organizácia bol podnik HIS oslobodený od dane z príjmov právnických osôb (Körperschaftsteuer) (9) a dane zo zisku z podnikateľskej činnosti (Gewerbesteuer) (10).

(14)

Podnik HIS poskytoval svoje produkty a služby univerzitám spočiatku bezplatne, ale v roku 1997 začal verejným inštitúciám vysokoškolského vzdelávania účtovať poplatky, čo však nemalo vplyv na charakter financovania, teda na financovanie strát. V roku 2003 bolo financovanie znovu upravené, keďže poplatky sa zmenili na ceny, ktoré stanovila dozorná rada. To viedlo k významnému spolufinancovaniu činností podniku HIS univerzitami, ktoré vzrástlo z 35,7 % v roku 2002 na 74,1 % v roku 2013. Dňa 16. septembra 2013 podnik HIS formálne oddelil oblasti vysokoškolského rozvoja a vysokoškolského výskumu, a transformoval ich na nezávislú inštitúciu financovanú spolkovým štátom a spolkovými krajinami. Služby podpory IT v oblasti vysokoškolského vzdelávania si ponechal podnik HIS IT. V nasledujúcom texte sa označenie „HIS IT“ bude používať aj v súvislosti s obdobím pred rokom 2013 na označenie údajov o transakciách alebo ako odkaz na iné skutočnosti, ktoré konkrétne súviseli s činnosťami podniku HIS v oblasti IT.

(15)

Dňa 28. januára 2014 sa podnik HIS transformoval na družstvo (Genossenschaft a premenoval sa na HIS eG). Nemecko potvrdilo, že podnik HIS od 1. januára 2014 už nedostával priame granty. Družstvo HIS eG je financované svojimi členmi. Všetky spolkové krajiny (predtým spoločníci v podniku HIS) sú členmi HIS eG a členstvo v tomto družstve je otvorené verejným univerzitám. Pri vstupe do družstva je každý člen povinný vložiť vklad najmenej jedného a maximálne desiatich podielov v hodnote 5 000 EUR. Členovia takisto platia ročný členský poplatok a univerzity patriace do tohto družstva okrem toho platia poplatok za služby, ktoré podnik HIS eG poskytuje. Služby podniku HIS eG môžu využívať iba členovia.

(16)

Sťažovateľ, podnik Datenlotsen, je nemecká spoločnosť pôsobiaca na trhu univerzitných informačných systémov od roku 1993. Podľa vlastných údajov je klientmi podniku Datenlotsen viac ako 70 univerzít v Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku, ktorým poskytuje integrovaný IT softvér a podporu pre akademické riadenie. Jeho hlavným produktom je „CampusNet“.

(17)

Podľa sťažovateľa nezákonné štátne financovanie do 31. decembra 2013 umožnilo podniku HIS ponúkať softvér nemeckým a zahraničným verejným a súkromným univerzitám bez účtovania licenčných poplatkov a ponúkať služby technickej podpory pod trhovou cenou, čo podhodnocovalo konkurentov a vo všeobecnosti bránilo rozvoju trhu so softvérom v Nemecku. Služby, ktoré ponúkal podnik HIS, údajne konkurovali komerčným službám samotného sťažovateľa. Sťažovateľ tvrdí, že každoročné štátne financovanie predstavuje neoznámenú prevádzkovú pomoc (11), z ktorej podniku HIS takmer 40 rokov plynuli výhody.

(18)

Sťažovateľ takisto poukázal na to, že podnik HIS bol oslobodený od dane, najmä podľa zákona o dani z príjmov právnických osôb, zákona o dani zo zisku z podnikateľskej činnosti a zákona o dani z pridanej hodnoty.

(19)

Sťažovateľ okrem toho uviedol tvrdenia o štátnej pomoci v prospech družstva HIS eG. Ako však bolo výslovne uvedené v odôvodnení 16 rozhodnutia o začatí konania, tieto tvrdenia nie sú súčasťou formálneho vyšetrovania vo veci tejto štátnej pomoci, a preto nebudú predmetom tohto rozhodnutia.

(20)

Nemecko tvrdilo, že opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Po prvé, podnik HIS nebol „podnikom“, ale skôr súčasťou „vnútornej/internej štátnej organizácie“ v oblasti vzdelávania a jeho činnosti mali prevažne nehospodársky charakter. Po druhé, činnosti podniku HIS boli v súlade so vzdelávacími úlohami štátu, ktoré sa vzťahujú na poskytovanie ľudských, finančných a organizačných zdrojov univerzitám.

(21)

Nemecko ďalej tvrdilo, že podnik HIS prostredníctvom svojho štátneho financovania nezískal výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, keďže akákoľvek „výhoda sa v celom rozsahu preniesla späť do Nemecka prostredníctvom štátom financovaných univerzít.“ Nemecko takisto vysvetlilo, že spojenie všetkých IT operácií pre verejné univerzity do jedného subjektu, HIS, bolo ekonomicky racionálne rozhodnutie v súlade s trhom.

(22)

Subsidiárne nemecké orgány tvrdili, že každoročné štátne financovanie

(23)

Nemecko nakoniec uviedlo, že priame štátne financovanie (financovanie deficitu prostredníctvom vyplácania priamych grantov) bolo zrušené 31. decembra 2013. Pokiaľ ide o údajné daňové opatrenia, Nemecko tvrdilo, že oslobodenia od dane sú výsledkom riadneho uplatňovania nemeckých daňových právnych predpisov.

(24)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho vyšetrovacieho konania vyjadrila pochybnosti o tom, či priame granty a daňové opatrenia, ktorých výhody plynuli podniku HIS do 31. decembra 2013 (13), predstavovali pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, a ak áno, či sa považovala za zlučiteľnú existujúcu pomoc.

(25)

Pokiaľ ide o existenciu štátnej pomoci, v rozhodnutí o začatí konania boli vyjadrené pochybnosti týkajúce sa existencie niekoľkých prvkov potrebných na vyvodenie záveru, že opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc.

(26)

Po prvé, Komisia nastolila otázku, či HIS predstavuje podnik v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy alebo nie. Komisia konkrétne spochybnila, či mali činnosti podniku HIS nehospodársky charakter na základe toho, že 1) podnik HIS bol nástroj používaný v rámci vlastnej štruktúry štátu v oblasti vzdelávania (14) alebo 2) činnosť podniku HIS, konkrétnejšie poskytovanie softvéru univerzitám, úzko súviselo s vykonávaním verejnej úlohy štátu (15)„svojou povahou, cieľom a pravidlami, ktorým podlieha (16).“ V rozsudku vo veci Compass-Datenbank Súdny dvor rozhodol, že činnosť v oblasti zberu údajov vo vzťahu k podnikom na základe ich povinnosti zverejňovať údaje, ktorú nemožno oddeliť od zberu a uchovávania týchto údajov, predstavuje činnosť nehospodárskeho charakteru (17). Komisia vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o charakterizáciu činností podniku HIS ako nehospodárskych vzhľadom na tieto skutočnosti:

(27)

Po druhé, v rozhodnutí o začatí konania boli vyjadrené pochybnosti o tom, či priame granty poskytli alebo neposkytli podniku HIS selektívnu výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, pretože štátne financovanie, z ktorého podniku HIS plynuli výhody, sa nemuselo v celom rozsahu vrátiť štátu (prostredníctvom univerzít). V rozhodnutí o začatí konania bolo uvedené, že priame granty podniku HIS nemusia byť v súlade so zásadou súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.

(28)

V rozhodnutí o začatí konania boli vyjadrené pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či oslobodenie podniku HIS od dane poskytlo podniku HIS inú selektívnu výhodu, z ktorej by neplynuli výhody iným neziskovým podnikom s verejnoprospešným účelom, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť. Celkovo zhrnuté, Komisia spochybnila, či sa predmetné oslobodenia od dane správne uplatnili na podnik HIS.

(29)

Po tretie, Komisia vyjadrila pochybnosti, či boli alebo neboli splnené podmienky služieb všeobecného hospodárskeho záujmu vzhľadom na to, že zmluvy a iné právne ustanovenia vzťahujúce sa na činnosť podniku HIS nepredstavovali „poverenie“ a že nebol vopred stanovený žiadny mechanizmus na zamedzenie nadmernej kompenzácie, ako sa vyžaduje v rozsudku vo veci Altmark (18) na účel stanovenia toho, že opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc.

(30)

Komisia usúdila, že v prípade, že by opatrenia predstavovali štátnu pomoc, by s najväčšou pravdepodobnosťou narušili alebo prinajmenšom hrozili narušením hospodárskej súťaže. Okrem toho nebolo možné vylúčiť vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(31)

Ak by sa preukázala existencia štátnej pomoci, Komisia vyjadrila pochybnosti, či sa dané opatrenia môžu považovať za existujúcu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy a článku 1 písm. b) bodu v) nariadenia (EÚ) 2015/1589, ako tvrdilo Nemecko.

(32)

Nemecko tvrdilo, že každoročné financovanie podniku HIS ako schéma sa musí považovať za existujúcu pomoc, pretože v čase, keď bola poskytnutá (v roku 1976), neexistoval trh s produktmi a službami, ktoré poskytoval podnik HIS, a preto každoročné financovanie nemôže predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Komisia dospela k záveru, že od založenia podniku HIS sa mohol vytvoriť trh s predmetnými IT produktmi a službami v zmysle článku 1 písm. b) bodu v) nariadenia (EÚ) 2015/1589 (pozri odôvodnenie 191 rozhodnutia o začatí konania), a podniku HIS preto mohli plynúť výhody zo štátnej pomoci od vzniku tohto trhu. V rozhodnutí o začatí konania sa však uvádza, že Nemecko neposkytlo dostatočný dôkaz o tom, že trh v roku 1976 neexistoval, zatiaľ čo už prebiehali činnosti podniku HIS. Okrem dôkazov o tom, že trh na začiatku referenčného obdobia neexistoval, sa od Nemecka vyžadovalo, aby preukázalo, že táto schéma neprešla významnými zmenami, odkedy sa stala štátnou pomocou. Komisia poukázala na to, že zmeny vo finančnom nástroji by sa mali považovať za významné, ak sa zmenia jeho hlavné prvky, napríklad charakter výhody, cieľ sledovaný opatrením, jeho právny základ, množstvo zvýhodnených podnikov alebo zdroj financovania.

(33)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť údajných opatrení pomoci, Komisia vyjadrila pochybnosti, či by boli alebo neboli zlučiteľné s vnútorným trhom na základe akýchkoľvek usmernení, nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 (19), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 (20), alebo priamo podľa ustanovení článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(34)

Komisii bolo doručených okrem pripomienok sťažovateľa a Nemecka 42 podnetov prevažne od verejných inštitúcií vysokoškolského vzdelávania používajúcich softvér podniku HIS a od menších subdodávateľov, ktorí na svoju podnikateľskú činnosť využívajú otvorenú architektúru produktov HIS. Okrem toho sa vyjadrili dvaja talianski poskytovatelia softvéru.

(35)

Zainteresované strany s výnimkou dvoch talianskych podnikov zdôraznili úzke prepojenie medzi funkčnosťou produktov a služieb podniku HIS a celkovým univerzitným systémom.

(36)

Univerzitný systém vyžadoval vývoj konkrétnych IT riešení prispôsobených osobitným potrebám verejných inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. Bolo zdôraznené, že IT riešenia sa vyvíjali a prispôsobovali postupne v úzkej spolupráci medzi podnikom HIS a stranami, ktoré predložili pripomienky. Od založenia podniku HIS v roku 1976 existuje úzke prepojenie medzi jeho činnosťami a verejným vzdelávaním. Spočiatku, v polovici 70. rokov, začal podnik HIS vyvíjať softvér pre jednotlivé oddelenia správy univerzít. Táto činnosť sa týkala riešení pre jednotlivé administratívne oblasti, ktoré však spolu nesúviseli. Softvér HIS-GX predstavoval koncom 80. rokov prvé vyvinuté integrované riešenie akademického riadenia. Aj keď sa produkty a technológie časom menili, podnik HIS plnil vždy podobné funkcie, napríklad podporoval spravovanie prihlášok a prijímania, študentov, absolventov, skúšok a prednášok (21).

(37)

Niekoľko strán zdôraznilo, že model otvoreného zdroja a údajov podniku HIS umožnil univerzitám ďalej vyvíjať softvérové produkty v súlade s požiadavkami miestneho použitia. Zainteresované strany celkovo vyjadrili názor, že príslušné softvérové produkty boli vysoko špecializované a prispôsobené s cieľom plniť osobitné funkcie v rámci univerzitného systému v Nemecku.

(38)

Niekoľko zainteresovaných strán takisto zdôraznilo, že činnosti HIS nevylučovali z trhu iných účastníkov. Prevažná väčšina respondentov zastávala názor, že trh so softvérovými riešeniami pre sektor vysokoškolského vzdelávania v Nemecku sa vyvinul za posledných 12 až 14 rokov, konkrétne od rokov 2005/2007. Menšia skupina však uviedla, že trh vznikol už v 90. rokoch, aj keď s výrazne obmedzenejším portfóliom, ako mal podnik HIS. Je nesporné, že dodávatelia aspoň častí aplikácií na riadenie univerzít existujú už od tej doby a univerzity si môžu slobodne vybrať jedného alebo viacerých iných dodávateľov. Respondenti však poznamenali, že ani dnes neexistuje plnohodnotný trh, pretože neexistuje jediný poskytovateľ, ktorý vie poskytnúť celý rozsah služieb, ktoré poskytuje podnik HIS.

(39)

Mnohí respondenti takisto zdôraznili, že v prípade, keby sa podnik HIS dostal do konkurzu v dôsledku konania o štátnej pomoci (založeného na scenári vrátenia pomoci), značne by sa narušil nemecký systém verejných univerzít. Náklady na zmenu dodávateľa sú údajne obrovské a vyžadovali by si značné časové obdobie (najmenej 24 mesiacov či dokonca 8 – 10 rokov). Zánik podniku HIS by takisto oslabil hospodársku súťaž na trhu, keďže charakter otvoreného zdroja softvéru podniku HIS v skutočnosti podnecuje hospodársku súťaž. Verejné inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v Nemecku, ktoré zaslali pripomienky, sa vo všeobecnosti domnievali, že poskytovanie interných/vlastných riešení na vykonávanie ich hlavnej administratívnej činnosti tak, ako ich vykonával podnik HIS, je uspokojivé a malo by sa zachovať.

(40)

Obidva podniky v Taliansku kritizovali tento systém a vyjadrili názor, že podnik HIS využíval nezlučiteľnú štátnu pomoc. Porovnali systém podpory podniku HIS so situáciou v Taliansku, ktoré takisto kritizovali za poskytnutie štátnej podpory istému talianskemu dodávateľovi univerzitného softvéru. Jeden z nich tiež zdôraznil, že v judikatúre, konkrétne v rozsudku vo veci Komisia/Taliansko sa v kontexte dodávky softvéru pre všeobecnú štátnu správu uvádza, že „návrh, programovanie a prevádzka systémov spracovania údajov majú technický charakter a teda nesúvisia s výkonom verejnej moci.“ (22)

(41)

Sťažovateľ zdôrazňuje, že klasifikácia subjektu ako podniku sa vždy uskutočňuje so zreteľom na jednotlivé činnosti. Ani postavenie subjektu vo vnútroštátnom práve, ani jeho cieľ dosiahnuť zisk nie sú relevantné.

(42)

Sťažovateľ tvrdí, že v rozhodnutí o začatí konania bol spochybnený charakter podniku HIS ako podniku na základe rozsudku vo veci Compass-Datenbank (23). V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že poskytovanie údajov spoločnosti verejnosti zo strany štátu nie je hospodárska činnosť, pretože je neoddeliteľná od zhromažďovania tých istých údajov, ktoré sú súčasťou výkonu verejnej moci („hoheitliche Befugnisse“) (24). Podľa sťažovateľa sa skutkový stav tejto veci líši od skutkového stavu v rozsudku vo veci Compass-Datenbank. Rozsudok vo veci Compass-Datenbank sa týkal činnosti súkromných spoločností v oblasti zverejňovania údajov o skutočnostiach a dokumentoch zaregistrovaných v rakúskom obchodnom registri. Sťažovateľ zdôrazňuje, že vo veci Compass-Datenbank bola celá činnosť v oblasti zverejňovania na rozdiel od tejto veci dôkladne regulovaná vrátane zákonnej povinnosti zverejňovania registrácie podnikov spojenej s „donucovacou činnosťou“.

(43)

Sťažovateľ ďalej tvrdí, že podľa nemeckého práva môžu súkromné podniky konať v rámci verejnej moci, ale právomoc tak konať musí byť na podnik prenesená na základe právnych predpisov. Podľa sťažovateľa nemal podnik HIS verejnú moc, ani mu nebola zverená verejná úloha poskytovať IT služby univerzitám, a nevyplývalo mu to ani zo zákonnej povinnosti.

(44)

V skutočnosti, pokračuje sťažovateľ, poskytoval podnik HIS službu, ktorú by podľa nemeckých zákonov mohli poskytovať aj súkromné podniky. Určitá súvislosť medzi službami poskytovanými podnikom HIS a povinnosťou štátu v oblasti vzdelávania nemôže podľa sťažovateľa viesť k zrušeniu označenia HIS ako podniku. Univerzity potrebujú rôzne druhy služieb vrátane softvéru. Skutočnosť, že potrebujú služby, napríklad úpravy textu, by neviedla k záveru, že Microsoft nie je podnik.

(45)

Sťažovateľ takisto zdôrazňuje, že Všeobecný súd vo veci Zweckverband Tierkörperbeseitigung Rheinland-Pfalz (25) konštatoval, že podnik verejného sektora, ktorý bol zo zákona poverený povinnosťou vo verejnom záujme (odstraňovanie domácich zvierat, ktoré uhynuli na niektoré nákazlivé choroby predstavujúce zdravotné riziko), vykonáva hospodársku činnosť.

(46)

Podľa žalobcu sa rozsudkom Všeobecného súdu vo veci Španielsko/Komisia (26) a Súdneho dvora vo veci Aéroport de Paris (27) potvrdzuje, že ak sú na trhu konkurenti, činnosť má hospodársky charakter. Sťažovateľ okrem toho uvádza ďalšie dva prípady: Rozhodnutie Komisie C(2013) 2361 final týkajúce sa štátnej pomoci SA.25745 (ZVG Portal) (28) a rozhodnutie Komisie C(2009) 211 final týkajúce sa štátnej pomoci N467/08 (Program Aware-P „moderného hospodárenia s vodou a obnovy v Portugalsku“) (29). V druhom prípade Komisia zistila, že vývoj komerčne využiteľného softvéru na zlepšenie a údržbu vodohospodárskej infraštruktúry je hospodárskou činnosťou. Sťažovateľ vo veci ZVG Portal tvrdí, že zverejňovanie aukcií v insolvenčnom konaní súdmi nebolo považované za hospodársku činnosť, ale išlo o verejnú úlohu založenú na právnej povinnosti a „procesnú nevyhnutnosť“.

(47)

Stručne povedané, podľa sťažovateľa poskytovanie služieb v súvislosti s výkonom verejnej úlohy nevyníma podnik poskytujúci túto službu z rozsahu pojmu „podnik“.

(48)

Sťažovateľ tiež tvrdí, že rozsudok vo veci TenderNed (30) sa nevzťahuje na činnosti podniku HIS. Všeobecný súd v tomto rozsudku konštatoval, že poskytovanie funkcií súvisiacich s postupom obstarávania zmluvným orgánom v súlade s uplatniteľným právom o verejnom obstarávaní (na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni) je spojené s výkonom verejnej moci (bod 59 rozsudku vo veci TenderNed). Podľa sťažovateľa kritériá uznané v tomto rozsudku, napríklad 1) služba zverená podniku v snahe zabezpečiť vykonávanie právnych predpisov na úrovni EÚ (bod 106 rozsudku vo veci TenderNed), 2) charakter činnosti ako služby vo všeobecnom záujme; 3) existencia zákonnej povinnosti, ktorou sa nariaďuje poskytovanie služby, a 4) absencia odmeny za službu od tých, ktorí ju používajú, podporujú záver, že HIS bol podnik. Sťažovateľ poukazuje na to, že pre podnik HIS neexistuje zákonná povinnosť ani žiadny iný druh zákonného splnomocnenia na vykonávanie jeho činností.

(49)

Sťažovateľ napokon zopakoval, že podnik HIS sa musí považovať za podnik v starej aj novej (HIS eG) právnej forme. Sťažovateľ tiež tvrdil, že uzavretie trhu pokračovalo, keďže podnik HIS naďalej získava zmluvy na poskytovanie IT služieb. Podnik HIS mohol vyvíjať svoje produkty a získať svoju súčasnú pozíciu na trhu v dôsledku nepretržitého štátneho financovania v posledných desaťročiach.

(50)

Sťažovateľ tvrdí, že už v 70. rokoch minulého storočia existovali v Nemecku a v zahraničí podniky, ktoré pôsobili alebo mohli pôsobiť na trhu elektronickej správy údajov v sektore vysokoškolského vzdelávania. V čase, keď sa podnik HIS začal zaujímať o univerzitné softvérové systémy, pôsobili na trhu so softvérom pre malé a stredné podniky spoločnosti pôsobiace vo všetkých odvetviach.

(51)

Sťažovateľ tvrdí, že podporované činnosti, spôsob financovania, ako aj formulovanie cieľa sa v danom prípade neustále menili. Účel podniku HIS bol podľa stanov sformulovaný veľmi všeobecne a nejasne. Takéto nejasné formulácie nespĺňajú požiadavku právnej istoty, pretože jednotlivci nemôžu uplatňovať svoje práva na základe takéhoto nejasného jazyka. Výška financovania bola stanovovaná na ročnom základe, takže opatrenie bolo v skutočnosti súborom ročne poskytovaných grantov.

(52)

Pokiaľ ide o podporované produkty/služby, v priebehu rokov nebol sortiment produktov kontinuálny. Metódy získavania údajov sa stále vyvíjali: služby v 70. rokoch dvadsiateho storočia nemali nič spoločné so službami v 90. rokoch [ako sú moduly GX (pozri odôvodnenie 36)] alebo so systémom akademického riadenia z roku 2000. Pokiaľ ide o ciele, účelom podniku HIS pôvodne (v roku 1969) bolo prepojiť a vyhodnotiť údaje, ktoré poskytli jednotlivé univerzity a ktoré boli potrebné na vytvorenie vzdelávacích programov. Podnik HIS koordinoval aj konsolidáciu informácií medzi spolkovým štátom a spolkovými krajinami. Vzhľadom na to, že od roku 1971 spracovával univerzitné štatistiky Spolkový štatistický úrad, podnik HIS potreboval novú činnosť. Podnik HIS následne vyvinul softvér na pomoc univerzitám pri generovaní údajov potrebných na centrálne vyhodnocovanie údajov. Podnik HIS okrem toho vyvinul univerzitný výskum ako činnosť, ktorá spočívala v rozhovoroch so študentmi.

(53)

V roku 1976, pokračuje sťažovateľ, prevzal podnik HIS úlohu „vývoja postupov na racionalizáciou správy univerzít a poradenskej podpory pri jej uplatňovaní“, ktorú mohli vykonávať iné podniky. Bolo to tak, aj keby v skutočnosti neexistoval žiadny podnik, ktorý by skutočne poskytoval rovnakú službu.

(54)

Sťažovateľ tvrdí, že v 80. a 90. rokoch dvadsiateho storočia podniky postupne objavili univerzity ako potenciálnych klientov, ktorí potrebovali osobitný univerzitný softvér. Podnik HIS reagoval rozšírením rozsahu svojich činností tak, že k sortimentu svojich produktov jednoducho pridal softvérové produkty na operatívne riadenie univerzít, napríklad systémy „SOS“ (Studenten-Operations-Systems). Nikdy to nebolo súčasťou predmetu činnosti uvedenej v stanovách. Štátne financovanie podniku HIS tak podporovalo činnosť na trhu, na ktorom mal podnik HIS vždy konkurentov.

(55)

Podľa sťažovateľa je pôvod súčasného postavenia podniku HIS na trhu v 80. a 90. rokoch 20. storočia. S finančnou podporou poskytovanou štátom podnik HIS vyvíjal a predával moduly HIS generácie GX, ktoré sa ešte používajú na takmer všetkých univerzitách. Toto štátne financovanie umožnilo podniku HIS etablovať svoju rozsiahlu prítomnosť na trhu, aj keď podľa sťažovateľa produkty podniku HIS nespĺňali požiadavky trhu. Podľa sťažnosti podnik HIS v roku 2012 v skutočnosti oznámil, že sa zameria na menšie univerzity, ktoré by si okrem štandardného súboru služieb mohli zakúpiť služby za príplatok. V súvislosti s týmito ďalšími službami však existujú konkurenti, pričom niektorým sa podarilo získať klientov.

(56)

Sťažovateľ trvá na tom, že hospodárska súťaž (vo forme alternatív k produktom podniku HIS) už v skutočnosti existovala v 90. rokoch 20. storočia, keď sa zaviedli integrované systémy akademického riadenia. Najvýznamnejší konkurent produktov podniku HIS sa stiahol z trhu z ekonomických dôvodov a podnik Datenlotsen takisto ponúkal konkurenčný produkt. Datenlotsen bol v skutočnosti taký úspešný, že v posledných rokoch vyhral väčšinu z 28 postupov verejného obstarávania.

(57)

Sťažovateľ uvádza celý rad ďalších konkurentov v Nemecku aj mimo neho, ktorí existovali v čase, keď sťažovateľ predložil svoje pripomienky, pričom uvádza, že univerzity často vyvíjali vlastné produkty. Sťažovateľ takisto zdôrazňuje, že systém podobný systému v Nemecku existoval v Španielsku, vo Francúzsku a v niektorých častiach Talianska.

(58)

Nemecko uvádza, že podľa článku 17 nariadenia (EÚ) 2015/1589 by bolo vymáhanie akejkoľvek pomoci udelenej pred rokom 2003 premlčané.

(59)

Nemecké orgány sa domnievajú, že podnik HIS nemal prospech zo žiadnej štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(60)

Nemecko znovu zdôraznilo, že podnik HIS by sa mal považovať skôr za „vnútornú/internú štátnu organizáciu“ (staatlicher Binnenbereich) v oblasti vzdelávania: z dôvodov hospodárnosti mali spolkové krajiny a spolkový štát svoje zdroje na poskytovanie softvéru viazané v podniku HIS, ktoré by inak každá spolková krajina alebo každá univerzita museli poskytnúť samostatne. Nemecko zdôraznilo, že prevažná väčšina 42 zainteresovaných strán, ktoré sa vyjadrili k rozhodnutiu o začatí konania, tiež podporuje tento názor. Nemecko uvítalo mnoho pripomienok vyjadrujúcich názor, že univerzity sa od začiatku spoliehali na nákladovo efektívne riešenia, ktoré poskytoval podnik HIS. Nemecko takisto zdôraznilo, že v polovici pripomienok bolo uvedené, že zánik podniku HIS by mal za následok kolaps nemeckého systému vysokoškolského vzdelávania. Nemecko poznamenalo, že existencia a prevádzka podniku HIS sa považuje za kriticky dôležitú podmienku pre riadne fungovanie verejného systému vysokoškolského vzdelávania v Nemecku.

(61)

Spolkový štát alebo spolkové krajiny by podľa Nemecka nemali byť povinní externe zabezpečiť poskytovanie takýchto univerzitných softvérových služieb, pričom poznamenáva, že štát si vyhradzuje právo prijať základné rozhodnutie o tom, či bude sám poskytovať služby a nie je povinný obrátiť sa na trh (31). Toto rozhodnutie umožňujú štátu prijať aj zákony o verejnom obstarávaní (32).

(62)

Podľa Nemecka bolo cieľom založenia podniku HIS zabezpečiť dlhodobý, nepretržite dostupný sortiment služieb v oblasti informačných služieb pre univerzity a nezameriavať sa pritom na maximalizáciu zisku, ale výlučne na potreby univerzít. Podnik HIS vykonával činnosti len v takom rozsahu, ktorý bol potrebný na to, aby univerzity vykonávali svoju verejnú úlohu.

(63)

Hoci samotný HIS nie je verejným podnikom, vzhľadom na jeho riadenie, úlohy a kontrolné mechanizmy (jeho riadenie orgánmi/subjektmi verejnej moci, ktoré určujú aj jeho rozpočet, jeho osobitný pracovný program, ako aj podmienky jeho fungovania) ho treba vnímať ako subjekt, ktorý je súčasťou samotného štátu.

(64)

Nemecko tvrdí, že rozsudok vo veci Zweckverband Tierkörperbeseitigung Rheinland-Pfalz (33), v ktorom sa dospelo k záveru, že „interný“ subjekt môže vykonávať hospodársku činnosť, nie je v rozpore s jeho pozíciou vzhľadom na to, že podnik HIS nevykonáva hospodársku činnosť. Predpoklad existencie hospodárskej činnosti nemôže byť založený na skutočnosti, že samotný podnik HIS nie je technicky totožný so štátom ani so žiadnou nižšou úrovňou štátneho členenia. Ak subjekt bez ohľadu na svoju právnu formu poskytuje služby verejnoprávnym subjektom na podporu verejných úloh štátu, táto činnosť nemá hospodársky charakter.

(65)

Nemecko v súvislosti s tvrdením, že činnosti podniku HIS nemali hospodársky charakter, zdôrazňuje, že najmenej dve desaťročia (do polovice 90. rokov 20. storočia) neexistoval trh so softvérom na riadenie univerzít, takže v tejto oblasti došlo k všeobecnému zlyhaniu trhu. V 70. rokoch 20. storočia neexistovali potenciálni dodávatelia služieb, ktoré poskytoval podnik HIS. Samotný sťažovateľ vo svojich predchádzajúcich podaniach uviedol, že trh bol vytvorený najskôr v roku 1993. Tento názor potvrdili pripomienky iných zainteresovaných strán, z ktorých mnohé podporujú názor, že trh vznikol až v posledných rokoch. Komplexný softvér v oblasti akademického riadenia existuje iba od roku 2007 alebo 2008, teda približne od zavedenia postupov verejného obstarávania. Nemecko uvádza s odvolaním sa na množstvo pripomienok od zainteresovaných strán, že ani v súčasnosti nie sú na trhu k dispozícii produkty, ktoré sú také komplexné ako produkty podniku HIS.

(66)

Nemecko tvrdí, že v oznámení Komisie 2014/C 198/01 (34) („rámec výskumu a vývoja“) a oznámení Komisie 2012/C 8/02 (35) („oznámenie o službách všeobecného hospodárskeho záujmu“) sa uvádza, že verejné vzdelávanie organizované v rámci vnútroštátneho vzdelávacieho systému, prevažne alebo úplne financované štátom a pod dohľadom štátu sa považuje za inú ako hospodársku činnosť.

(67)

Nemecko znovu zdôrazňuje, že činnosti podniku HIS údajne majú najmä nehospodársky charakter, pretože jeho cieľ je neoddeliteľný od úloh štátu v oblasti vzdelávania, ku ktorým patrí poskytovanie ľudských, finančných a organizačných zdrojov univerzitám. V stanovách sa osobitne uvádza, že účelom činností podniku HIS je poskytovanie podpory univerzitám, najmä prostredníctvom vývoja a zavádzania procesov racionalizácie riadenia univerzít.

(68)

Nemecko zastáva názor, že bez efektívnej správy univerzít založenej na IT by nebolo možné zaručiť ústavné právo na bezplatný prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu a ústavne zakotvená povinnosť štátu zabezpečiť fungujúci systém vysokoškolského vzdelávania v zmysle článku 12 ods. 1 prvej vety ústavy (36) by preto nemohla byť splnená. Ak by neexistovali účinné univerzitné IT nástroje na plnenie úloh týkajúcich sa riadenia univerzít, univerzitné vzdelávanie by sa jednoducho zrútilo. Nemecko zopakovalo, že aj v súčasnosti chýbajú súkromní poskytovatelia, ktorí by boli ochotní alebo schopní poskytovať IT služby šité na mieru celému spektru potrieb univerzít.

(69)

Nemecko odmieta tvrdenie sťažovateľa, že rozsudok vo veci Compass-Datenbank nepodporuje stanovisko, že podnik HIS nie je podnikom. Nemecko zdôrazňuje, že to, či samotný podnik HIS má alebo nemá verejné právomoci (hoheitliche Befugnisse), nie je relevantné. V rozsudku vo veci Compass-Datenbank sa v skutočnosti dospelo k záveru, že činnosti neoddeliteľne spojené s vykonávaním verejnej úlohy sú nehospodárskeho charakteru (37). V samotnom rozhodnutí o začatí konania bolo uvedené, že na základe judikatúry vo veci Compass-Datenbank by sa činnosti podniku HIS mohli veľmi dobre vnímať ako činnosti, ktoré sú „nevyhnutné“ na vykonávanie nehospodárskej verejnej úlohy (38). Sťažovateľ, pokračuje Nemecko, správne zdôrazňuje, že nie všetky služby, ktoré univerzity potrebujú na svoju každodennú prevádzku, napríklad používanie licencií, prenájom nehnuteľností, sú činnosťou neoddeliteľnou od vykonávania verejnej úlohy verejného vzdelávania. Nemecko však vysvetľuje, že služby osobitne prispôsobené potrebám univerzít boli neoddeliteľné od vykonávania „verejných“ úloh univerzít, ak tieto služby nahrádzajú samostatne poskytované služby, ktoré sú kriticky dôležité pre vykonávanie verejnej úlohy (39) a nie sú dostupné na trhu v požadovanom rozsahu. Nemecko tiež uvádza, že je potrebné, aby samotný podnik HIS mal verejnú právomoc alebo verejnú úlohu v oblasti vzdelávania, aby jeho činnosti patrili do rozsahu pôsobnosti jurisprudencie vo veci Compass-Datenbank.

(70)

Pokiaľ ide o jedno z podaní, ktoré predložili podniky z Talianska (40) a v ktorom sa analyzovala vec Komisia/Taliansko, (41) (pozri odôvodnenie 40) Nemecko predkladá diferencovanejšie tvrdenia týkajúce sa neoddeliteľnosti. Nemecko tvrdí, že tento rozsudok 1) nepreukázal, že softvérové a IT služby sú samy osebe oddeliteľné od výkonu verejnej moci alebo vykonávania verejných úloh, 2) sa vzťahuje na pravidlá týkajúce sa slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby (42). Nemecko nakoniec poukazuje na to, že v rozsudku bolo ako odôvodnenie stanoviska Talianska uvedené spracovanie dôverných údajov. Nemecko tvrdí, že rozsudok vo veci Komisia/Taliansko nezbavuje v tomto prípade platnosti jeho tvrdenie o „neoddeliteľnosti“. Okrem celkom odlišných okolností (všeobecné systémy štátnej správy na rozdiel od univerzitného softvéru), právnych dôvodov (sloboda usadiť sa a poskytovať služby na rozdiel od pravidiel štátnej pomoci) a možného odôvodnenia (dôvernosť) pre výber určitých druhov spoločností za zmluvných partnerov je aj rozdiel medzi skutočnosťami, z ktorých tento rozsudok vychádza, a skutkovým stavom súčasnej veci značný. Podľa Nemecka musí byť predmetný vysokoškolský softvér v tomto prípade prispôsobený veľmi osobitným potrebám správy univerzít. Okrem toho, trh neponúka porovnateľný sortiment produktov pre softvér na správu univerzít. Nemecko napokon tvrdí, že v rozsudku vo veci Compass-Datenbank sa správne neodkazuje na rozsudok vo veci Komisia/Taliansko.

(71)

Nemecko sa vyjadrilo k ďalším skutočnostiam vyjadreným v rozhodnutí o začatí konania, ktoré sa týkajú otázky, či HIS je alebo nie je podnik. Pokiaľ ide o to, či univerzity používali produkty podniku HIS výlučne na nehospodárske účely [pozri odsek 26 písm. b)], Nemecko uvádza, že nie je celkom jasné, ako univerzity môžu tieto produkty používať takýmto spôsobom. Nemecko poukazuje na to, že tieto produkty neboli prispôsobené konkrétnej, prípadne hospodárskej činnosti (ako napríklad vzdelávanie dospelých). V každom prípade na určenie toho, či granty predstavujú štátnu pomoc, ústrednou otázkou, ako zdôrazňuje Nemecko, je to, či sú služby podniku HIS neoddeliteľne spojené s vykonávaním úlohy štátu v oblasti vzdelávania. Nemecko poukázalo na tú istú zásadu v súvislosti s predpokladom, že softvér podniku HIS obsahoval aj prvky personálneho a finančného riadenia [pozri odôvodnenie 26 písm. a)], pričom zároveň zdôraznilo, že predmetné softvérové produkty neboli bežnými softvérovými produktmi na finančné alebo personálne riadenie.

(72)

Pokiaľ ide o poskytovanie IT služieb súkromným nemeckým a zahraničným univerzitám, Nemecko uviedlo argument, že táto činnosť nezahŕňala štátnu pomoc, pretože

(73)

Skutočnosť, že podnik HIS nekonkuroval nízkymi cenami narušujúcimi trh (pozri tvrdenie v odôvodnení 17), bola podľa Nemecka preukázaná aj tým, že v postupoch verejného obstarávania bola jeho ponuka prebitá konkurentmi, aj keď ceny, za ktoré ponúkal svoje služby, boli obmedzené na pokrytie nákladov. Nemecko tvrdilo, že podnik HIS sa prestal zúčastňovať na postupoch verejného obstarávania pre súkromné a zahraničné univerzity, keďže Nemecko sa od roku 2012 zapojilo do rokovania s Komisiou o činnostiach podniku HIS.

(74)

Nemecko tvrdí, že aj keby mali všetky činnosti podniku HIS týkajúce sa nemeckých súkromných a zahraničných univerzít hospodársky charakter, rozsah týchto činností vyjadrený veľkosťou výsledných príjmov vo vzťahu ku všetkým príjmom podniku HIS bol okrajový. Nemecko predložilo informácie týkajúce sa 1) príjmov, ktoré podnik HIS IT získal z poskytovania softvérových služieb súkromným a zahraničným univerzitám v rokoch 2003 až 2013, a 2) podielu, ktorý tieto príjmy predstavovali na celkových príjmoch. Údaje o príjmoch sa pohybujú od 25 800 EUR (2003) do 220 330 EUR (2010), čo predstavuje od 0,45 % (2003) do 1,73 % (2008) celkových príjmov podniku HIS-IT za jednotlivé roky. Nemecko tvrdí, že tieto údaje by sa mali považovať za „doplnkové činnosti“ analogicky k bodu 20 rámca výskumu a vývoja. [Pozri odôvodnenie 72 písm. f).]

(75)

Nemecko takisto tvrdí, že podiel grantov poskytnutých nemeckým súkromným a zahraničným univerzitám v žiadnom období troch po sebe nasledujúcich rokov (44) medzi rokmi 2003 až 2013 nepresiahol prahovú hodnotu de minimis200 000 EUR stanovenú v nariadení (EÚ) č. 1407/2013. Dôvodom bolo, že príspevok univerzít k celkovým nákladom na poskytovanie služieb podnikom HIS IT sa v rokoch 2002 až 2013 pohyboval od 34,5 % do 74,1 % týchto celkových nákladov. Ak by sa teda podiel príjmov z nemeckých súkromných a zahraničných univerzít v kontexte celkových príjmov podniku HIS IT (percentuálne podiely uvedené v odôvodnení 74: od 0,45 % do 1,73 %) uplatnil na celkové financovanie podniku HIS IT mínus vlastný príspevok univerzít, tieto sumy nepresiahli limit 200 000 EUR v žiadnom z období troch po sebe nasledujúcich rokov.

Tabuľka 1

Kumulovaná výška priamych grantov udelených podniku HIS IT za každý rok + predchádzajúce dva roky

(76)

Nemecko, podporené vysokým počtom podaní, tvrdí, že prostredníctvom priamych grantov nezískal podnik HIS výhodu, pretože konal, ako keby bol „sprostredkovateľom“ analogicky ku koncepcii opísanej v bode 22 oddielu 2.1.2 (45). rámca výskumu a vývoja. Celá „výhoda“ bola poskytnutá univerzitám, ktoré mohli tieto služby získať za primeranú cenu.

(77)

Nemecko okrem toho zopakovalo tvrdenie, že vlastníci podniku HIS, spolkové krajiny a spolkový štát, získali výhodu, keďže náklady na financovanie univerzít boli znížené prostredníctvom neziskovej činnosti podniku HIS, ktorý poskytoval predmetné služby. V tomto zmysle konal štát ekonomicky racionálnym spôsobom v súlade so zásadou súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Niekoľko podaní podporilo názor, že spájanie IT zdrojov do podniku HIS a ich poskytovanie univerzitám týmto spôsobom je z hospodárskeho hľadiska racionálne.

(78)

Nemecko tvrdí, že oslobodenia od dane nepriniesli podniku HIS výhodu, ale boli výsledkom riadneho uplatňovania nemeckých daňových právnych predpisov. Podľa § 5 ods. 1 bodu 9 (46) zákona o dani z príjmov právnických osôb a § 3 bodu 6 (47) zákona o dani zo zisku z podnikateľskej činnosti v spojení s § 51 a nasl. daňového zákonníka (48) („Abgabenordnung“ alebo „AO“) sú neziskové podniky s verejnoprospešným účelom oslobodené od dane zo zisku z podnikateľskej činnosti, pokiaľ nevykonávajú „hospodársku činnosť“.

(79)

Nemecko tvrdí, že predbežný záver rozhodnutia o začatí konania, podľa ktorého bolo podniku HIS priznané zníženie jeho daňovej povinnosti, je nesprávny, pretože podnik HIS nepodliehal dani z príjmov právnických osôb ani dani zo zisku z podnikateľskej činnosti. Je to preto, že ako verejnoprospešná organizácia v zmysle predmetných ustanovení nemeckého daňového práva podnik HIS nezískal zdaniteľný príjem v zmysle § 7 (49) a nasl. zákona o dani z príjmov právnických osôb a nemal obchodné príjmy v zmysle § 6 (50) a nasl. zákona o dani zo zisku z podnikateľskej činnosti. Nemecko dodáva, že podnik HIS nikdy nemal zisky, ktoré by mohli podliehať zdaneniu. Nemecko dospelo k záveru, že daňové zaťaženie podniku HIS bolo preto presne nulové a bolo by to tak, aj keby nebolo oslobodené od dane.

(80)

Nemecko v skutočnosti tvrdí, že vo fáze predbežného vyšetrovania sa zdá, že sťažovateľ pripúšťa, že oslobodenia od dane boli výsledkom „verejnoprospešnej“ (gemeinnützig) úlohy podniku HIS, a poukazuje na opakované ročné straty podniku HIS.

(81)

Nemecko ďalej tvrdí, že údajné daňové výhody prima facie nespĺňajú požiadavku „selektívnosti“, keďže s podnikom HIS sa nezaobchádzalo inak ako s ostatnými verejnoprospešnými podnikmi.

(82)

Na záver, Nemecko tvrdí, že sťažovateľ nikdy jasne neuviedol oslobodenia od dane ako samostatný dôvod sťažnosti. Poukazuje na to, že samotná sťažnosť obsahovala iba vyhlásenie s tvrdením, že podnik HIS „môže [pridaný dôraz] využívať daňové výhody“ a že podrobnejšie tvrdenia boli predložené iba v súvislosti s daňovými výhodami, ktoré boli naďalej prínosom pre podnik HIS eG.

(83)

Nemecko znovu predložilo doplňujúci argument, že aj keby sa štátna podpora považovala za štátnu pomoc, vrátenie pomoci by bolo vylúčené, pretože opatrenia by boli naďalej chránené ako „existujúca pomoc“ od roku 1976 v zmysle článku 1 písm. b) bodu v) nariadenia (EÚ) 2015/1589 (51). Podľa tohto ustanovenia opatrenie, ktoré nepredstavovalo pomoc v čase, keď bolo zavedené, sa môže stať štátnou pomocou v dôsledku vývoja vnútorného trhu. Na zachovanie ochrany existujúcej pomoci sa v judikatúre (52) vyžaduje, aby nedošlo k žiadnej významnej zmene opatrenia, odkedy sa stalo štátnou pomocou. V opačnom prípade sa zmenou vytvorí nové opatrenie pomoci.

(84)

Existujúce opatrenia pomoci požívajú právnu ochranu, pokiaľ Komisia nepreukázala ich nezlučiteľnosť s vnútorným trhom (53) a nenariadila primerané opatrenia zamerané na budúcnosť [pozri článok 108 ods. 1 zmluvy (54) a článok 22 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (55)]. Nemecko tvrdí, že jediná výnimka je vtedy, keď je činnosť liberalizovaná prostredníctvom aktu EÚ. Vzhľadom na to, že ani jedno z týchto opatrení sa nevykonalo, na začiatku opatrení neexistoval žiadny trh a opatrenia neprešli významnou zmenou, považujú sa za zákonnú existujúcu pomoc.

(85)

Podľa Nemecka v roku 1969, keď bol založený podnik HIS, a v roku 1976, keď spolkový štát a spolkové krajiny prevzali svoje podiely, neexistoval trh s vysokoškolským softvérom. Zatiaľ čo sťažovateľ vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania (pozri odôvodnenie 50) tvrdí, že v 70. rokoch existovali súčasní alebo potenciálni konkurenti, vo formulári sťažnosti uvádza, že pred rokom 2000 „existoval iba softvér HIS-GX“ (56). Preto musel trh vzniknúť po roku 2000. Trh sa v skutočnosti začal objavovať až v 90. rokoch 20. storočia. Vo viacerých pripomienkach tretích strán bolo takisto zdôraznené, že po celé desaťročia neexistoval univerzitný softvér a že až v 90. rokoch 20. storočia sa na trhu začali sporadicky objavovať poskytovatelia určitých aplikácií. Skutočné alternatívy k produktom podniku HIS sa objavili až v posledných rokoch. Nemecko uvádza, že existujú dobré dôvody predpokladať, že trh vznikol až v rokoch 2006/2007, keď sa uskutočnili prvé postupy verejného obstarávania, aj keď predtým existovali jednotliví poskytovatelia konkrétnych prvkov softvérových procesov na riadenie univerzít. Sám sťažovateľ vo svojom podaní z 19. novembra 2013 uviedol, že „vývoj za posledných sedem [pridaný dôraz] rokov preukazuje, že súkromní poskytovatelia sú schopní dodávať univerzitám integrovaný softvér na akademické riadenie.“ Vzhľadom na to nemohol mať podnik HIS rušivý vplyv na trh, keď trh v prvom rade ani neexistoval. Ako bolo zdôraznené, v prípade absencie podniku HIS by univerzity museli riešiť potreby súvisiace s IT samostatne pomocou vlastných zdrojov.

(86)

V každom prípade sa zdá, že v rozhodnutí o začatí konania sa rok 1993 akceptuje ako prvý rok existencie trhu. (Pozri odôvodnenie 60 rozhodnutia o začatí konania.) Na účely problematiky existujúcej pomoci preto nemecké orgány súhlasia s tým, že trh vznikol v roku 1993.

(87)

Nemecko súhlasí s predbežným stanoviskom rozhodnutia o začatí konania (odôvodnenie 80 rozhodnutia o začatí konania), že charakter opatrení, zdroj financovania, právny základ, ciele financovania a škála príjemcov (HIS GmbH) sa od zavedenia opatrení nezmenili. Nemecko ďalej uvádza, že podľa judikatúry (57) sa zmena považuje za významnú, ak má vplyv na podstatu schémy, ako sú základné podmienky oprávnenosti, právny základ (58) alebo škála príjemcov.

(88)

Nemecko zdôrazňuje, že zvýšenie financovania nemá vplyv na podstatu schémy, ak je zvýšenie úmerné zvýšeniu zodpovedajúcich nákladov na vykonávanie tej istej činnosti, ako sa preukázalo vo viacerých rozhodnutiach Komisie v sektore verejnoprávneho vysielania (59).

(89)

Nemecko pripomína, že výška priameho štátneho financovania sa nominálne takmer nezvýšila (z 2 527 000 DM v roku 1976 na 6 981 000 DM v roku 2001 a na 4 230 000 EUR v roku 2013) a rôzne sumy boli výsledkom charakteru financovania deficitu, ktorý súvisel so zvýšením počtu študentov a pri ktorom zohrávala úlohu aj inflácia.

(90)

Nemecko uvádza, že zdroj štátneho financovania zostal počas celého obdobia rovnaký: rozpočet spolkového štátu a spolkových krajín. Nemecko súhlasí s odôvodnením 89 rozhodnutia o začatí konania, že možnosť získania iného financovania ako priamych grantov bola od začiatku zahrnutá do stanov. Nemecko však nesúhlasí s charakterizáciou uvedenou v rozhodnutí o začatí konania, podľa ktorej je otázne, či „dodatočné financovanie je stále také nízke [v porovnaní s celkovým opatrením], aby sa nezmenil celkový charakter financovania“ (pozri odôvodnenie 90 rozhodnutia o začatí konania). Nemecko sa domnieva, že výrazné zvýšenie spolufinancovania činností podniku HIS univerzitami (ich platby za IT služby podniku HIS sa zvýšili z 35,7 % v roku 2002 na 74,1 % v roku 2013) nemožno vykladať ako významnú zmenu schémy, ktorá vedie k strate štatútu opatrení ako existujúcej pomoci.

(91)

Nemecko tiež namietalo proti tvrdeniu sťažovateľa, že opatrenie v skutočnosti pozostávalo zo súboru udelení priamej pomoci a tvrdí, že neexistuje žiadna osobitná požiadavka na vymedzenie „schémy pomoci“ nad rámec znenia článku 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2015/1589 (60).

(92)

Nemecko takisto objasnilo, že cieľom postupov týkajúcich sa existujúcej pomoci nie je ochrana záujmov súkromných osôb, ale legitímne očakávania príjemcov pomoci. Preto neexistuje žiadna osobitná povinnosť „transparentnosti“ voči súkromným osobám, ktorá by im umožnila uplatňovať svoje zákonné práva.

(93)

Nemecko ďalej tvrdí, že cieľ podniku HIS, ako aj jeho činnosti zostali rovnaké. Nemecko takisto namietalo proti tvrdeniu sťažovateľa, že účel podniku HIS bol podľa stanov sformulovaný veľmi všeobecne a nejasne (pozri odôvodnenie 51). Cieľ, ako sa uvádza v odôvodnení 82 samotného rozhodnutia o začatí konania, zostal nezmenený, keďže pôvodný cieľ bol formulovaný všeobecne. V pripomienkach doručených inými zainteresovanými stranami ako sťažovateľom a dvomi talianskymi podnikmi sa takisto potvrdilo stanovisko Nemecka, že cieľ podniku HIS v oblasti spracovania univerzitných údajov sa za štyridsať rokov v podstate nezmenil: podpora univerzít v oblasti elektronického spracovania údajov/informačných technológií (61). Nemecko znovu zdôrazňuje, že formulácia stanov týkajúca sa cieľov musela byť dostatočne všeobecná, aby umožňovala prispôsobenie služieb meniacim sa požiadavkám. Táto formulácia zároveň nebola neobmedzená, pretože úloha „vyvíjať postupy na racionalizáciu správy vysokoškolského vzdelávania a spolupracovať pri ich zavádzaní a uplatňovaní“ je prispôsobená automatizácii riadenia univerzít prostredníctvom elektronického spracovania údajov. Formulácia zjavne nie je dostatočne všeobecná na to, aby podniku HIS umožnila zapojiť sa do iných činností, ako je poskytovanie softvérových produktov a služieb univerzitám v oblasti elektronického spracovania údajov/IT.

(94)

Pokiaľ ide o produkty a služby informačných technológií podniku HIS v priebehu rokov, Nemecko tvrdí, že z prehľadu vyplýva, že funkčne zostali rovnaké, aj keď sa museli aktualizovať špecifické moduly, aby vyhovovali zmeneným technickým a organizačným rámcom a vyvíjajúcej sa automatizácii. Tento vývoj nezmenil zameranie a obsah týchto služieb a produktov. Pokiaľ ide o tvrdenie, že produkty a služby podniku HIS nemali nič spoločné s jeho produktmi a službami v 90. rokoch 20. storočia (to znamená, že neexistoval nepretržitý sortiment produktov), Nemecko uvádza, že už v roku 1976 poskytol podnik HIS prvú a čiastočne druhú generáciu segmentov zahrnutých do dnešných univerzitných softvérových produktov. Produkt „SOS“ bol už v roku 1976 poskytovaný ako HIS-SOS II. Nemecko skutočne predložilo nasledujúcu tabuľku, aby ukázalo sortiment ponúkaných produktov v rôznych oblastiach riadenia univerzít v rokoch 1976 až 2013 s cieľom preukázať kontinuitu portfólia produktov. Názov produktu sa niekedy zmenil, ale jeho hlavné funkcie zostali rovnaké. V ročných pracovných programoch bolo výslovne uvedené, že paleta softvérových ponúk zostáva rovnaká, ale že budú prerobené tak, aby spĺňali najnovšie technologické normy. (Pozri pracovný program/podnikateľský plán na rok 1995, strana 18.)

Tabuľka 2

Portfólio produktov podniku HIS-IT od založenia v roku 1976 do roku 2013

(95)

Nemecko zastáva názor, že poskytovanie vzdelávania a výskumu predstavuje náležite uznaný cieľ služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, a dokonca je aj povinnosťou. Na rozdiel od záveru rozhodnutia o začatí konania bolo poskytovanie personálnych, finančných a organizačných prostriedkov nevyhnutné na plnenie povinnosti štátu v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Došlo aj k zlyhaniu trhu, ktoré pravdepodobne dodnes pretrváva, pretože žiadny poskytovateľ nemôže ponúknuť celú škálu softvérových služieb, ktoré univerzity potrebujú.

(96)

Stanovy a pracovný program okrem toho poskytujú dostatočne podrobné informácie týkajúce sa poverenia. V pracovnom programe sa jasne uvádza, že cieľom podniku HIS je poskytovať univerzitám softvérové produkty. V stanovách sa uvádza, že cieľom podniku HIS je „vyvíjať postupy na racionalizáciu správy univerzít a poradenskú podporu pri ich zavádzaní a uplatňovaní“, ktorá je osobitne prispôsobená automatizácii procesov správy univerzít prostredníctvom elektronického spracovania údajov. Nemecko sa domnieva, že požiadavky Komisie týkajúce sa špecifickosti „poverovacieho aktu“ (špecifikovaného v odôvodnení 65 rozhodnutia o začatí konania) sú príliš prísne.

(97)

Nemecko dospelo k záveru, že na základe týchto skutočností sa kompenzácia podniku HIS uskutočnila v súlade s pravidlami platnými pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

(98)

Nemecko najprv zdôraznilo, že v rozhodnutí o začatí konania neboli vyjadrené pochybnosti týkajúce sa podniku HIS eG, na ktorý sa podnik HIS transformoval v januári 2014. Pripomienky sťažovateľa k tejto téme preto neboli relevantné. Nemecko takisto informovalo Komisiu, že od začatia dialógu s Komisiou o sťažnosti v novembri 2012 nebol podnik HIS aktívne prítomný na „trhu“ a nezúčastňoval sa na postupoch verejného obstarávania.

(99)

Nemecko považovalo tvrdenie sťažovateľa týkajúce sa cenovej politiky podniku HIS za protirečivé: zatiaľ čo sa sťažovateľ niekedy domnieval, že ceny podniku HIS narúšajú trh (pozri napríklad s. 6 pripomienok sťažovateľa z 18. decembra 2013), inokedy tvrdil, že podnik HIS uzatvoril zmluvy s cenami nad trhovou úrovňou (pozri s. 4 pripomienok sťažovateľa z 18. decembra 2013).

(100)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že financovanie podniku HIS viedlo k uzavretiu trhu, Nemecko vyjadruje súhlas so stanoviskom niekoľkých zainteresovaných strán, že nedošlo k žiadnemu takémuto uzavretiu a že poskytovanie služieb bolo nevyhnutné, pretože v tejto oblasti došlo k rozsiahlemu zlyhaniu trhu (62).

(101)

Komisia posúdila priame granty a oslobodenia podniku HIS od dane z príjmov právnických osôb a dane zo zisku z podnikateľskej činnosti, ktoré boli prínosom pre poskytovanie služieb informačných technológií podnikom HIS nemeckým verejným univerzitám a čiastočne nemeckým súkromným a zahraničným univerzitám.

(102)

Do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia o začatí konania bolo zahrnuté preskúmanie charakteru štátnej pomoci a zlučiteľnosť údajných opatrení v období od roku 1976 do roku 2013 (pozri odôvodnenie 103 rozhodnutia o začatí konania). Komisia sa preto zameriava na preskúmanie opatrení poskytovaných v tomto období.

(103)

V článku 107 ods. 1 zmluvy sa uvádza, že akákoľvek pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych zdrojov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(104)

Aby sa opatrenie považovalo za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, musí spĺňať tieto kumulatívne podmienky: a) musí zahŕňať štátne zdroje a musí byť pripísateľné štátu, b) musí viesť k hospodárskej výhode pre podnik; c) výhoda musí byť selektívna; a d) musí narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže, pokiaľ to ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. V prípade, že niektoré z týchto kritérií nie je splnené, opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc.

(105)

Je nesporné, že v prípade podpory pre podnik HIS išlo o zdroje pripísateľné štátu. Tieto opatrenia poskytol spolkový štát a spolkové krajiny a vyžadovali si použitie štátnych zdrojov, pretože granty boli poskytované z rozpočtových zdrojov a oslobodenia od dane znížili fiškálne príjmy štátu.

(106)

Keďže rozhodnutie o poskytnutí finančných prostriedkov má v rukách spolkový štát a spolkové krajiny, opatrenie by bolo jednoznačne pripísateľné štátu.

(107)

Aby bola poskytnutá štátna pomoc, podľa článku 107 ods. 1 zmluvy sa podniku musí poskytnúť hospodárska výhoda.

(108)

Podľa ustálenej judikatúry pojem „podnik“ zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od svojej právnej formy a spôsobu financovania (63). Hospodárskou činnosťou je akákoľvek činnosť pozostávajúca z ponúkania tovaru alebo služieb na danom trhu (64).

(109)

Nemecko tvrdí, že podnik HIS nebol podnikom, pretože nevykonával hospodársku činnosť a nevykonával činnosť na účely dosiahnutia zisku. Podľa Nemecka bola cieľom podniku HIS, ako bolo uvedené v stanovách, podpora nemeckých verejných univerzít a ich správy, aby sa zabezpečilo racionálne a hospodárne vykonávanie ich úloh v oblasti vedy a vzdelávania. Nemecko tvrdí, že tento cieľ bol v súlade s povinnosťou štátu poskytovať vzdelávanie, čo zahŕňa povinnosť poskytovať univerzitám personálne, finančné a organizačné zdroje. Nemecko preto dospelo k záveru, že podnik HIS poskytoval svoje služby na nehospodárske účely, a preto sa nezúčastňoval na hospodárskej činnosti.

(110)

Súdny dvor rozhodol, že štát „zriadením a udržaním takéhoto systému verejného vzdelávania financovaného vo všeobecnosti z verejných zdrojov a nie žiakmi alebo ich rodičmi sa nezúčastňuje na odplatných činnostiach, ale plní svoju úlohu voči obyvateľom v sociálnej, kultúrnej a vzdelávacej oblasti“ (65).

(111)

Činnosti verejných univerzít a výskumných organizácií spojené s ich vzdelávacím cieľom preto predstavujú činnosť nehospodárskeho charakteru a teda nepatria do rozsahu pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci.

(112)

Podľa judikatúry súdov Únie sa činnosti, ktoré sú neoddeliteľne spojené s výkonom verejných úloh, považujú za činnosti nehospodárskeho charakteru (66).

(113)

K príkladom takýchto činností, ako bolo vysvetlené v rozhodnutí o začatí konania (pozri odôvodnenie 29 uvedeného rozhodnutia), patrí získavanie údajov, ktoré sa majú použiť na verejné účely na základe zákonnej povinnosti zverejniť takéto údaje uloženej dotknutým podnikom.

(114)

Komisia sa domnieva, že IT služby poskytované nemeckým verejným univerzitám podnikom HIS sú dostatočne podobné dotknutým službám v rozsudku vo veci Compass-Datenbank a že služby podniku HIS tvorili podstatnú časť úlohy štátu v nemeckom verejnom systéme terciárneho vzdelávania z nasledujúcich dôvodov.

(115)

V rozsudku vo veci Compass-Datenbank dospel Súdny dvor k záveru, že predmetná služba spočívajúca v správe údajov a ich sprístupňovaní verejnosti, je „neoddeliteľná od činnosti spočívajúcej v zhromažďovaní týchto údajov“, pretože zhromažďovanie údajov by stratilo význam bez toho, aby sa údaje uchovávali na účely nahliadnutia verejnosťou (bod 41 tohto rozsudku).

(116)

Rozhodnutie o začatí konania sa odvolávalo na tento rozsudok a na rozsudok vo veci SAT-Fluggesellschaft mbH, pokiaľ ide o predpoklad, že s cieľom preukázať, že poskytovanie softvérových služieb úzko súviselo s plnením verejnej úlohy štátu v oblasti verejného terciárneho vzdelávania, činnosti podniku HIS musia súvisieť s týmito úlohami (67)„ na základe [svojej] povahy, cieľa a pravidiel, ktorým [tieto činnosti] podliehajú“ (68).

(117)

Predmetné činnosti podniku HIS, konkrétnejšie poskytovanie prispôsobených vysokoškolských softvérových produktov a súvisiacich služieb, spĺňajú požiadavku, aby boli prepojené svojou povahou, cieľom a pravidlami, ktorým podliehali, s vykonávaním nehospodárskej činnosti štátu v oblasti verejného terciárneho vzdelávania spôsobom, ktorý je podobný ako v príslušnej judikatúre.

(118)

Po prvé, charakter služieb poskytovaných podnikom HIS úzko súvisí s úlohou štátu pri poskytovaní verejného vysokoškolského vzdelávania, pretože univerzity nemožno riadiť bez účinného softvéru. Poskytovanie softvérových služieb bolo preto nevyhnutné pre vzdelávacie úlohy univerzít, t. j. poskytovanie bezplatného vysokoškolského vzdelávania verejnosti, čo bolo výslovným cieľom vzniku a fungovania podniku HIS.

(119)

Pripomienky, ktoré predložilo niekoľko zainteresovaných strán počas formálneho vyšetrovacieho konania, takisto podporili tvrdenie, že produkty a služby podniku HIS sa použili na vykonávanie základných procesov správy univerzít, že ich funkčnosť je predpokladom pre celkové fungovanie nemeckých verejných univerzít, a preto sú nevyhnutné na plnenie ich vzdelávacieho mandátu. (Pozri odôvodnenia 35, 36, 37 a 39 tohto rozhodnutia.)

(120)

Poskytovanie týchto softvérových služieb nemeckým verejným univerzitám nebolo iba všeobecnou službou (napríklad prenájom nehnuteľnosti, právne poradenstvo od tretích strán), ale službou, ktorá sa musela upraviť a prispôsobiť osobitným potrebám univerzít (pozri odôvodnenie 36 a poznámku pod čiarou č. 7 tohto rozhodnutia). Táto okolnosť tiež podporuje reálny predpoklad, že ak by neexistovali služby podniku HIS, nemecké verejné univerzity alebo spolkové krajiny by sa samy museli starať o potreby vývoja univerzitného softvéru. Spôsob, akým bol podnik HIS zriadený a prevádzkovaný, bol spôsobom kolektívneho plnenia týchto základných funkčných potrieb nemeckých verejných univerzít prostredníctvom zoskupovania skúseností a odborných znalostí. Príklad spoločnosti Microsoft, ktorý uviedol sťažovateľ (pozri odôvodnenie 44 tohto rozhodnutia), tento predpoklad nevyvracia, pretože spoločnosť Microsoft (pravdepodobne) účtuje za svoj softvér trhové ceny a jej pozícia ako globálne aktívnej skupiny voči nemeckým verejným univerzitám je úplne odlišná ako pozícia podniku HIS.

(121)

Po druhé, podľa judikatúry súdov Únie nie je potrebné preukázať, že samotný podnik HIS vykonával verejnú úlohu. V žiadnom z analogických prípadov nebola vyjadrená takáto požiadavka (69). Naopak, relevantné je, že činnosť, s ktorou sú neoddeliteľne spojené činnosti podniku HIS, predstavuje výkon úlohy štátu vo verejnom systéme terciárneho vzdelávania.

(122)

Splnená je aj požiadavka, aby bola činnosť spojená s vykonávaním nehospodárskej činnosti štátu v oblasti verejného terciárneho vzdelávania „podľa pravidiel, ktorým podlieha“, ako je stanovené v príslušnej judikatúre (70). Prevádzka podniku HIS v celom rozsahu výslovne nepodliehala rovnakému súboru predpisov a zákonov, ktorými sa riadi vykonávanie nehospodárskej činnosti spolkových krajín v oblasti verejného terciárneho vzdelávania. Potrebné spojenie s výkonom verejnej úlohy však vyplýva z najdôležitejších prvkov pravidiel, ktorými sa riadil podnik HIS. Účel súkromnej právnickej formy (GmbH) bol potrebný z formálnych právnych dôvodov, pretože spolkový štát a spolkové krajiny nedokázali spoločne zriadiť podnik HIS v žiadnej inej verejnej právnej forme (71). Prevádzka a riadenie podniku HIS (72) ďalej preukázali, že podnik bol riadený kvázi ako štátny subjekt a jeho prevádzka bola celkom zbavená akéhokoľvek aspektu vytvárania zisku (a v tomto smere sa zásadne nelíšila od aspektu samotných univerzít). A nakoniec, v § 2 stanov, ktorými sa riadi prevádzka podniku HIS, sa jasne uvádza, že „účelom spoločnosti je podporovať inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a príslušné správne orgány v ich úsilí o racionálne a nákladovo efektívne vykonávanie úloh v oblasti vysokoškolského vzdelávania.“ Na tomto základe sa Komisia domnieva, že požiadavka, aby bol podnik HIS prepojený s výkonom verejných úloh alebo analogicky s vykonávaním nehospodárskej verejnej úlohy „prostredníctvom pravidiel, ktorým podliehala“ je v tomto prípade splnená.

(123)

Predmetná vec sa podobá judikatúre vo veci TenderNed (73), v ktorej Všeobecný súd rozhodol, že pokiaľ ide o otázku, či činnosti TenderNed tvoria súčasť výkonu verejných úloh, bola tiež vyjadrená otázka, či tieto činnosti svojou povahou, cieľom a pravidlami, ktorým podliehali, súviseli s výkonom verejných úloh.

(124)

Pokiaľ ide o cieľ a povahu činností TenderNed, Všeobecný súd konštatoval, že Komisia správne usúdila, že činnosti TenderNed predstavovali „prostriedky“, pomocou ktorých môžu verejné orgány splniť svoju právnu (zákonnú) povinnosť dodržiavať európske a vnútroštátne právne predpisy v oblasti verejného obstarávania.

(125)

Rozsudok vo veci TenderNed obsahuje ďalšie prvky, ktoré naznačujú, že poskytovanie softvéru/IT nemeckým verejným univerzitám od podniku HIS nemalo hospodársku povahu.

(126)

Rozsudok vo veci TenderNed preukázal neoddeliteľnosť medzi službou poskytovanou TenderNed a predmetnou verejnou úlohou v tomto prípade, aj keď existovali náznaky, že predmetné elektronické obstarávanie iba prispeje k efektívnemu fungovaniu [služby], ktorá súvisela s výkonom verejnej moci“ (pozri odôvodnenie 90 rozsudku). Podobne ako v rozsudku vo veci TenderNed, aj v tomto prípade existujú subjekty pôsobiace na trhu, ktoré ponúkali časti služieb, ktoré ponúkal podnik HIS. Ako však Všeobecný súd vysvetlil v rozsudku vo veci TenderNed, orgány mohli „najlepšie riadiť celý proces verejného obstarávania“ so službou od TenderNed (odôvodnenie 90 rozsudku) a „existujúce obchodné platformy neponúkali podmienky týkajúce sa ceny, objektívnych znakov kvality, kontinuity a prístupu k poskytovaným službám, ktoré by boli potrebné na dosiahnutie“ cieľov orgánov (odôvodnenie 107 rozsudku vo veci TenderNed). Toto odôvodnenie možno plne uplatniť na tento prípad. Ako uviedlo niekoľko zainteresovaných strán, žiadny iný poskytovateľ univerzitného softvéru neponúkal celú škálu služieb, ktoré ponúka podnik HIS. Samotný sťažovateľ pripúšťa, že súkromní poskytovatelia ponúkajú iba časti služieb požadovaných v oblasti vysokoškolského softvéru (74).

(127)

Na záver možno uviesť, že poskytovanie univerzitného softvéru/IT služieb podnikom HIS určených nemeckým verejným univerzitám bolo neoddeliteľne spojené s vykonávaním nehospodárskej činnosti poskytovania verejného univerzitného vzdelávania, a preto bolo nehospodárske.

(128)

Podľa judikatúry sa môže právny subjekt považovať za podnik výlučne vtedy, pokiaľ ide o časť jeho činností v prípade, že tieto činnosti musia byť posúdené ako hospodárske činnosti (75).

(129)

Ako už bolo vysvetlené (pozri odôvodnenie 72), Nemecko tvrdilo, že činnosť podniku HIS týkajúca sa predaja softvéru súkromným a zahraničným univerzitám nepredstavovala štátnu pomoc, keďže

(130)

Nemecko ďalej tvrdilo, že v prípade, že tieto činnosti predstavujú hospodárske činnosti, časť štátnej pomoci, ktorú možno prípadne spojiť s takýmito činnosťami, je nižšia ako prahová hodnota de minimis stanovená nariadením (EÚ) č. 1407/2013.

(131)

Komisia nesúhlasí s tvrdením, že tento predaj súkromným a zahraničným univerzitám v malom rozsahu bol doplnkový, a preto by sa akékoľvek štátne financovanie, ktoré mohlo tieto činnosti podporovať, nemalo považovať za štátnu pomoc, a to z nasledujúcich dôvodov.

(132)

Nemecko dostatočne nepreukázalo, prečo sa na predmetný prípad vzťahuje koncepcia „doplnkových hospodárskych činností“ z rámca výskumu a vývoja. Nemecko napríklad nepreukázalo, že predaj v malom rozsahu predstavoval „činnosť, ktorá je priamo spojená s prevádzkou výskumnej organizácie alebo výskumnej infraštruktúry a je pre ňu nevyhnutná alebo je neoddeliteľne previazaná s hlavným využitím na činnosti nehospodárskeho charakteru v zmysle bodu 20 rámca výskumu a vývoja [pozri odôvodnenie 72 písm. f) a poznámku pod čiarou č. 43].

(133)

Pokiaľ ide o relevantnosť oddelenia účtov, je pravda, že Súdny dvor rozhodol, že to isté zariadenie by mohlo vykonávať viacero činností, ktoré sú zároveň hospodárske aj nie hospodárske, pod podmienkou, že vedie oddelené účtovníctvo týkajúce sa rozdielnych prijímaných financovaní, takže sa vylúči akékoľvek „krížové“ subvencovanie jeho hospodárskych činností prostredníctvom verejných prostriedkov, ktorými disponuje z dôvodu jeho nie hospodárskych činností (76). V tejto veci sa však na rozdiel od veci Escuelas Pías financovanie z verejných zdrojov vzťahovalo na celú činnosť príjemcu, teda podnik HIS. Preto skutočnosť, že pre predaje podniku HIS nemeckým súkromným a zahraničným univerzitám bolo vedené samostatné účtovníctvo, nevylučuje hospodársky charakter týchto predajných činností.

(134)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 127, Komisia sa domnieva, že podnik HIS nekonal ako podnik, pokiaľ poskytoval softvérové služby nemeckým verejným univerzitám. Pokiaľ však ide o ďalšie kritériá vymedzenia pojmu štátna pomoc, Komisia sa domnieva, že priame granty poskytnuté v rokoch 1976 až 2013 mohli pre podnik HIS predstavovať selektívnu výhodu. Okrem toho, vzhľadom na to, že IT služby v zásade mohli byť poskytované v iných členských štátoch alebo podnikmi z iných členských štátov, by v prípade, ak by HIS konal ako podnik, mohli potenciálne narušiť hospodársku súťaž do tej miery, že by to mohlo mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(135)

Vzhľadom na to, že podnik HIS bol „podnikom“ vykonávajúcim hospodársku činnosť v súvislosti s predajmi nemeckým súkromným a zahraničným univerzitám, opatrenie v prospech týchto činností poskytlo podniku selektívnu hospodársku výhodu, keďže iné podniky, ktoré poskytovali podobné služby, nemohli ťažiť z týchto opatrení. Štátne financovanie ponuky podniku HIS pre verejné univerzity okrem toho oslobodilo podnik HIS od potreby fungovať so ziskom, a teda mu umožnilo ponúkať služby tak, aby len pokryl náklady. Nakoniec, vzhľadom na to, že ide o službu, ktorá v zásade mohla byť poskytovaná v iných členských štátoch alebo podnikmi z iných členských štátov, by opatrenia mali potenciál narušiť hospodársku súťaž do tej miery, že by to mohlo mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(136)

Priame granty, ktoré mohli zvýhodňovať predaj univerzitných softvérových služieb podnikom HIS súkromným nemeckým a zahraničným univerzitám preto predstavovali štátnu pomoc.

(137)

Komisia poznamenáva, že sťažovateľ vo fáze formálneho vyšetrovacieho konania nepredložil žiadny argument, pokiaľ ide o oslobodenia od dane, ktoré podnik HIS požíval do 31. decembra 2013. Sťažovateľ sa vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania vôbec nezaoberal oslobodeniami od dane. Tvrdenia týkajúce sa oslobodení od dane ako osobitného prvku sťažnosti boli predložené iba v súvislosti so štatútom podniku HIS po jeho transformácii v roku 2014 (77). Možné opatrenia štátnej pomoci v prospech podniku HIS eG však nie sú predmetom tohto rozhodnutia, pretože nepatrí do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia o začatí konania.

(138)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania nemohla vylúčiť, že podniku HIS mohla byť poskytnutá selektívna výhoda, a zdôraznila, že posúdenie selektívnej výhody závisí od otázky, či podnik HIS bol alebo nebol podnikom (pozri odôvodnenia 52 až 53 rozhodnutia o začatí konania). Keďže Komisia dospela k záveru, že pokiaľ ide o predaj nemeckým súkromným a zahraničným univerzitám, podnik HIS vykonával hospodársku činnosť (pozri odôvodnenie 133), nie je možné vylúčiť, že predmetné daňové opatrenia boli selektívne.

(139)

Okrem toho, vzhľadom na to, že ide o službu, ktorá v zásade mohla byť poskytovaná v iných členských štátoch alebo podnikmi z iných členských štátov, by opatrenia mali potenciál narušiť hospodársku súťaž do tej miery, že by to mohlo mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Daňové opatrenia v prospech podniku HIS preto mohli predstavovať štátnu pomoc.

(140)

V prípade, že priame granty podniku HIS v rokoch 1976 až 2013 predstavovali štátnu pomoc, Komisia sa domnieva, že predstavovali existujúcu pomoc z ďalej vysvetlených dôvodov. Ak príslušné daňové opatrenia aj predstavovali štátnu pomoc (pozri odôvodnenie 139), Komisia sa domnieva, že tieto opatrenia predstavovali existujúcu pomoc (78) aj z nasledujúcich dôvodov.

(141)

Podľa článku 1 písm. b) bodu v) nariadenia (EÚ) 2015/1589 (79) je opatrenie pomoci existujúca pomoc, ak možno stanoviť, že v čase, keď bola zavedená, nepredstavovala štátnu pomoc, ale v dôsledku vývoja vnútorného trhu sa stala štátnou pomocou bez toho, aby ju členský štát upravoval.

(142)

Existujúce opatrenia pomoci požívajú právnu ochranu, pokiaľ Komisia nepreukázala ich nezlučiteľnosť s vnútorným trhom (80) a nenariadila primerané opatrenia zamerané na budúcnosť [pozri článok 108 ods. 1 zmluvy (81) a článok 22 nariadenia (EÚ) 2015/1589 (82)].

(143)

Na preukázanie toho, že príslušné opatrenia (ako sú opísané v odôvodnení 13) predstavujú existujúcu pomoc podľa článku 1 písm. b) bodu v) prvej vety nariadenia (EÚ) 2015/1589, je potrebné najprv preukázať, že keď štát začal poskytovať financovanie podniku HIS, neexistoval trh s predmetnými produktmi a službami.

(144)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti po preskúmaní, či existoval trh pre elektronické spracovanie univerzitných údajov (univerzitný softvér), keď opatrenia nadobudli účinnosť v roku 1976, Komisia skúma, či možné následné zmeny mohli ovplyvniť samotnú podstatu pôvodného opatrenia. Takéto zmeny by sa mohli týkať charakteru výhody alebo zdroja financovania, účelu alebo právneho základu pomoci, príjemcov alebo rozsahu činností príjemcov) takým spôsobom, že sa existujúca pomoc ako celok zmenila na novú pomoc.

(145)

Komisia sa domnieva, že sťažovateľ nebol schopný dokázať, že trh s produktmi podniku HIS, konkrétne v oblasti elektronického spracovania údajov/IT produktov a služieb (83) na riadenie univerzít existoval v čase, keď boli v roku 1976 zavedené predmetné opatrenia vrátane daňových opatrení. Veľká väčšina pripomienok univerzít podporila tvrdenie Nemecka, že trh so softvérom na riadenie univerzít sa vyvinul približne pred 12 až 14 rokmi a že trh mohol existovať najskôr v roku 1993. Niekoľko zainteresovaných strán poznamenalo, že hoci už nejaký čas existujú dodávatelia aspoň časti aplikácií na riadenie univerzít, do súčasnosti neexistuje plnohodnotný trh v oblasti elektronického spracovania údajov/IT produktov a služieb na riadenie univerzít. Podľa nich okrem podniku HIS neexistuje jediný dodávateľ, ktorý by poskytoval celý rozsah produktov a služieb, ktoré ponúka podnik HIS (pozri odôvodnenie 38).

(146)

Vyhlásenia sťažovateľa v roku 2012, že „do roku 2000 existoval iba softvér HIS-GX“ (84), že „vývoj za posledných sedem [pridaný dôraz] rokov preukázal, že súkromní poskytovatelia sú schopní poskytovať univerzitám integrovaný softvér akademického riadenia“ (85) v spojení so špekulatívnymi vyhláseniami sťažovateľa, že v Nemecku a v zahraničí existovali podniky, ktoré boli alebo mohli byť [pridaný dôraz] aktívne v 70. rokoch na trhu so softvérom na riadenie univerzít (86) (pozri stranu 4 pripomienok sťažovateľa zo 4. apríla 2016 a odôvodnenie 53) Komisii dokázali, že v roku 1976 neexistoval v Nemecku žiadny trh s univerzitným softvérom. Pochybnosti Komisie týkajúce sa otázky, či takýto trh existoval v roku 1976, boli preto odstránené.

(147)

Komisia sa domnieva, že vývoj v oblasti elektronického spracovania údajov/IT produktov a služieb na riadenie univerzít v nemeckom sektore terciárneho vzdelávania predstavuje vývoj vnútorného trhu v zmysle článku 1 písm. b) bodu v) procesného nariadenia (pozri odôvodnenie 91 rozhodnutia o začatí konania). Tento záver podporuje množstvo pripomienok (vrátane Nemecka) k rozhodnutiu o začatí konania, podľa ktorých sa príslušný trh vyvinul v istom okamihu počas posledného jedného až troch desaťročí aspoň v niektorých čiastkových oblastiach softvérových služieb pre univerzity v Nemecku (pozri odôvodnenia 38 a 65).

(148)

Ak by sa tieto opatrenia v istom okamihu v rokoch 1976 až 2013 skutočne stali štátnou pomocou, musí sa preskúmať, či nedošlo k významnej zmene, ktorá ovplyvnila ich samotnú podstatu, ktorá viedla k novej pomoci.

(149)

Podľa rozsudku vo veci Government of Gibraltar/Komisia by sa nemala každá zmena existujúcej pomoci považovať za zmenu existujúcej pomoci na novú pomoc. Podľa tejto veci „iba v prípade, keď zmena ovplyvňuje pôvodnú schému z hľadiska jej samotnej podstaty, sa táto schéma zmení na novú schému pomoci“ (87). Zmeny schémy sú významné, ak sa zmenili niektoré z jej hlavných prvkov, napríklad charakter financovania, jeho zdroj, jeho právny základ, sledovaný cieľ alebo príjemcovia (88).

(150)

Komisia sa domnieva, že jej pochybnosti týkajúce sa otázky, či v rokoch 1976 až 2013 došlo k významným zmenám vo financovaní podniku HIS (pozri odôvodnenia 90, 92 a 93 rozhodnutia o začatí konania), boli odstránené. Charakter opatrení, zdroj financovania, právny základ, ciele financovania a škála príjemcov sa od zavedenia opatrení z ďalej uvedených dôvodov nezmenili.

(151)

Súdny dvor v rozsudku vo veci Namur-Les Assurances du Crédit SA objasnil, že “… existenciu novej pomoci alebo zmenu existujúcej pomoci nemožno posudzovať na základe rozsahu pomoci alebo konkrétne jej výšky vo finančnom vyjadrení v akomkoľvek okamihu existencie podniku, ak je pomoc poskytnutá podľa skorších právnych predpisov, ktoré zostávajú nezmenené“ (89). Komisia sa domnieva, že zvýšenie financovania nemá vplyv na podstatu schémy, ak je zvýšenie úmerné zvýšeniu zodpovedajúcich nákladov na vykonávanie tej istej činnosti, ako sa preukázalo vo viacerých rozhodnutiach Komisie v sektore verejnoprávneho vysielania (90).

(152)

Nemecko znovu zdôrazňuje, že výška priameho štátneho financovania sa nominálne takmer nezvýšila (z 2 527 000 DM v roku 1976 na 6 981 000 DM v roku 2001 a na 4 230 000 EUR v roku 2013) a rôzne sumy boli výsledkom charakteru financovania deficitu, ktorý súvisel so zvýšením počtu študentov a pri ktorom zohrávala úlohu aj inflácia.

(153)

Komisia sa domnieva, že charakter financovania sa významne nezmenil. Po prvé, forma financovania zostala nezmenená: priame granty a oslobodenia od dane podľa zákona o dani príjmov právnických osôb a zákona o dani zo zisku z podnikateľskej činnosti. Po druhé, úroveň financovania prostredníctvom priamych grantov sa významne nezmenila. Celkovo sa úroveň priamych grantov v období rokov 1976 až 2013 zvýšila približne 2,9-krát. Zároveň sa v rovnakom období oveľa výraznejšie zvýšil počet študentov. V akademickom roku 1976/77 bol počet študentov v Nemecku 872 125 (91) a v roku 2013/14 bol trikrát vyšší, 2 616 881 (92). V roku 2013 boli úrovne cien v Nemecku 2,3-krát vyššie ako v roku 1976 (93). Na základe týchto informácií sa Komisia domnieva, že charakter a úroveň financovania sa významne nezmenili, pretože počet študentov sa zvýšil oveľa viac ako financovanie činností podniku HIS vo forme priamych grantov, pričom zohľadnila aj úroveň inflácie v Nemecku v rokoch 1976 až 2014.

(154)

Úroveň „financovania“ prostredníctvom oslobodení od dane sa významne nezmenila, keďže Nemecko vo svojom podaní (pozri odôvodnenie 79) z roku 2016 uvádza, že daňová povinnosť podniku HIS vyplývajúca zo zákona o dani z príjmov právnických osôb a zákona o dani zo zisku z podnikateľskej činnosti by bola nulová, aj keby bol povinný zaplatiť tieto dane.

(155)

Komisia sa domnieva, že zdroj, spôsob a právny základ financovania vo forme priamych grantov zostali počas celého obdobia rovnaké: zdrojom financovania bol rozpočet spolkového štátu a spolkových krajín. Skutočnosť, že vzrástol podiel spolufinancovania zo strany univerzít v kontexte celkového financovania činnosti (z 35,7 % na 74,1 %), nepredstavuje významnú zmenu vo financovaní z nasledujúcich dôvodov. Po prvé, úroveň „štátneho“ financovania, konkrétnejšie podiel štátnej pomoci, zostal nominálne rovnaký, ako bolo vysvetlené v predchádzajúcej oddiele. Po druhé, v právnom základe sa od roku 1976 v skutočnosti stanovovalo, že financovanie môže byť v prípade potreby doplnené o príjmy. Komisia preto nesúhlasí s charakterizáciou sťažovateľa, že spôsob financovania „sa neustále menil“. Príslušná pasáž stanov zostala v priebehu rokov rovnaká: „Spoločníci poskytujú potrebné prostriedky na dosiahnutie cieľa stanoveného v stanovách, pokiaľ sa nedosiahnu žiadne vlastné príjmy“. (94) Okrem toho, v rozsudku vo veci Namur-Les Assurances du Crédit SA, pozri odôvodnenie 151, súd povoľuje tento druh zmeny schémy, pokiaľ zákonné ustanovenia, z ktorých vychádza poskytovanie pomoci, zostanú rovnaké.

(156)

Komisia nesúhlasí s názorom sťažovateľa, že spôsob financovania sa zmenil, keďže išlo o súbor grantov s meniacou sa úrovňou. (Pozri odôvodnenie 51.) Komisia zastáva názor, že priame granty v skutočnosti predstavovali existujúcu schému pomoci a nepredstavovali súbor individuálnych ročných priamych grantov. Podľa článku 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2015/1589 je „schéma pomoci“ akýkoľvek akt, na základe ktorého možno bez ďalších vykonávacích opatrení poskytnúť individuálnu pomoc podnikom definovaným v akte všeobecným a abstraktným spôsobom a akýkoľvek akt, na základe ktorého sa môže pomoc, ktorá nie je spojená s osobitným projektom, poskytnúť jednému alebo viacerým podnikom na neurčitú dobu a/alebo v neurčitej sume [pridaný dôraz].“

(157)

Komisia sa domnieva, že charakteristiky priameho financovania, ako aj daňové opatrenia voči podniku HIS prestavovali schému štátnej pomoci. Je to preto, že právne základy predstavovali „akt, na základe ktorého sa môže [mohla] pomoc, ktorá nie je spojená s osobitným projektom, poskytnúť jednému alebo viacerým podnikom na neurčitú dobu a/alebo v neurčitej sume.“ Mechanizmy udeľovania pomoci nevyžadovali žiadne ďalšie vykonávacie akty.

(158)

Komisia na základe uvedeného zákona a skutočností dospela k záveru, že ročné priame granty predstavovali existujúcu de facto schému pomoci a že úroveň, spôsob a zdroj financovania neprešli významnou zmenou v zmysle uplatniteľnej judikatúry, Government of Gibraltar/Komisia, Namur-Les Assurances du Crédit, a rozhodnutia Komisie C(2008) 725 final z 27. februára 2008, SA.21395 E8/2006 (ex CP 110/2004 et CP 126/2004) – Belgique Financement du radiodiffuseur public VRT.

(159)

Vzhľadom na to, že právny základ v stanovách sa počas príslušného obdobia nezmenil (pozri odôvodnenie 155), Komisia sa domnieva, že nedošlo k žiadnej významnej zmene právneho základu priamych grantov.

(160)

Komisia sa domnieva, že nedošlo k žiadnej významnej zmene právneho základu pre daňové výhody. Po prvé, formulácia stanov, ktorou sa určuje verejnoprospešný („gemeinnützig“) účel prevádzky podniku HIS, sa v priebehu rokov takisto nezmenila: „Podnik slúži výlučne a priamo na verejnoprospešné ciele“ v zmysle daňových právnych predpisov, ktoré sú relevantné pre verejnoprospešné ciele (95).

(161)

Po druhé, právne ustanovenia, z ktorých vychádzajú oslobodenia od dane, sa nezmenili alebo sa podstatne nezmenili od 1. januára 1976, keď bol založený podnik HIS (96). Právnym základom oslobodení od dane boli zákon o dani z príjmov právnických osôb, zákon o dani zo zisku z podnikateľskej činnosti a daňový zákonník. Nemecko vysvetlilo, že predmetné oslobodenia od dane (§ 5 zákona o dani z príjmov právnických osôb a § 3 zákona o dani zo zisku z podnikateľskej činnosti) odkazujú na § 51 a nasl. daňového zákonníka. (Pozri odôvodnenie 78 a poznámky pod čiarou č. 46, 47 a 48.) V § 52 daňového zákonníka („AO“) sa v skutočnosti uvádzajú dve činnosti, ktoré sa podľa nariadenia označujú ako verejnoprospešná činnosť: podpora vedy a výskumu (§ 52 ods. 1) a podpora vzdelávania a odbornej prípravy (§ 52 ods. 7). V súčasnom znení platných zákonov teda predmetné oslobodenia od dane vyplývajú z kombinácie § 5 a § 3 zákona o dani z príjmov právnických osôb a zákona o dani zo zisku z podnikateľskej činnosti a z § 52 daňového zákonníka.

(162)

Pokiaľ ide o otázku, či a v akej forme boli účinné daňové zákony v čase založenia podniku HIS, Komisia dospela k týmto záverom: Zákon o dani z príjmov právnických osôb už v roku 1976 obsahoval oslobodenie verejnoprospešných organizácií od dane z príjmov právnických osôb. Pozri § 4 ods. 1 bod 6 znenia z 24. mája 1965 (97): „Korporácie, združenia osôb a majetku, ktoré v súlade so svojimi stanovami, aktom založenia nadácie alebo inými zakladajúcimi listinami a podľa svojho súčasného riadenia slúžia výlučne a priamo na cirkevné, neziskové alebo charitatívne účely, sú vyňaté zo zákona o dani z príjmov právnických osôb“ a porovnajte ho s takmer identickým znením súčasného predpisu (pozri poznámku pod čiarou č. 46).

(163)

Zákon o dani zo zisku z podnikateľskej činnosti v roku 2013 obsahoval takmer totožné znenie oslobodenia od dane ako jeho znenie z 25. mája 1965 v § 3 ods. 6 (98). Oslobodenia od dane už teda boli účinné, keď vznikol podnik HIS.

(164)

Prvé znenie nemeckého daňového zákonníka vzniklo 23. marca 1976, teda približne tri mesiace po založení podniku HIS. To musí byť dôvod, prečo sa v stanovách podniku HIS z rokov 1976 – 1977 odkazuje na „predchodcu“ AO, nariadenie o verejnoprospešných organizáciách („Gemeinnützigkeitsverordnung“ z 24. decembra 1953).

(165)

Nariadením o verejnoprospešných organizáciách z roku 1953 sa vykonávajú (99) § 17 až 19 „zákona o úprave určitých daňových pravidiel“ z roku 1934. Tento zákon z roku 1934 v § 17 výslovne podporuje „vedu“ a „vzdelávanie“ ako prijateľnú charitatívnu činnosť (100). V spojení s nariadením o verejnoprospešných organizáciách z roku 1953 sa v zákone z roku 1934 až do nadobudnutia účinnosti AO teda zabezpečovalo oslobodenie subjektov zaoberajúcich sa verejnoprospešnou činnosťou, ako je podpora vzdelávania, od zdanenia (101).

(166)

Komisia vzhľadom na tento súvislý reťazec zákonov a predpisov, v ktorých sa výslovne odkazuje na príslušné oslobodenia od dane, dospela k záveru, že právny základ zostal rovnaký v zmysle rozhodnutia Komisie vo veci Aide d’État E 8/2006 (ex CP 110/2004 et CP 126/2004) – Belgique Financement du radiodiffuseur public VRT a rozsudku vo veci Government of Gibraltar/Komisia.

(167)

Komisia sa domnieva, že činnosti podniku HIS takisto zostali rovnaké. Cieľ verejného financovania, ktorým je podpora univerzít najmä v oblasti elektronického spracovania údajov/informačných technológií, zostal nezmenený, ako je uvedené v odôvodnení 82 samotného rozhodnutia o začatí konania. Pripomienky tiež potvrdili stanovisko Nemecka, že činnosti podniku HIS podporované z verejných prostriedkov zostali v podstate 40 rokov nezmenené (pozri odôvodnenie 36).

(168)

Komisia poznamenáva, že medzi formuláciou stanov týkajúcou sa cieľa medzi rokmi 1976 – 1977 a neskoršími rokmi boli mierne rozdiely, ale tieto rozdiely boli čisto sémantické. Spôsob vyjadrenia účelu HIS GmbH v rokoch 1976 – 1977 bol takýto: „a) Vývoj a zdokonaľovanie informačných systémov, ktoré vytvárajú základ pre rozhodnutia vo vysokoškolskom vzdelávaní a postupy pre racionalizáciu v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania, a b) poskytovanie poradenstva a spolupráca pri zavádzaní a uplatňovaní informačných systémov.“ V neskorších rokoch sa formulácia mierne zmenila: „Účelom podniku je podporovať zariadenia vysokoškolského vzdelávania a príslušné orgány v ich úsilí dosiahnuť racionálne a efektívne plnenie ich úloh v oblasti vysokoškolského vzdelávania prostredníctvom a) vývoja postupov na racionalizáciu správy univerzít a podporu ich zavádzania a uplatňovania; […] d) zabezpečenia poskytovania informácií a organizovania výmeny informácií.“ Komisia sa domnieva, že obe tieto formulácie sú všeobecné, ale sú zamerané na elektronické spracovanie údajov. Komisia sa takisto domnieva, že formulácia stanov týkajúca sa cieľa musela byť dostatočne všeobecná, aby umožňovala prispôsobenie služieb meniacim sa technologickým požiadavkám. Táto formulácia zároveň nebola neobmedzená, pretože úlohu „vyvíjať postupy na racionalizáciu správy vysokoškolského vzdelávania a spolupracovať pri ich zavádzaní a uplatňovaní“ nemožno chápať tak, že podniku HIS povoľuje zapájať sa do iných činností, než je zabezpečenie elektronického spracovania údajov/IT produktov a služieb.

(169)

Pokiaľ ide o produkty a služby podniku HIS v priebehu rokov, Komisia je presvedčená, že prehľad produktov, ktorý Nemecko poskytlo počas postupu formálneho vyšetrovacieho konania (pozri odôvodnenie 94), ako aj skutočnosť, že prvotná verzia niektorých produktov sa poskytovala už v roku 1976, Komisii dostatočne preukázali, že podnik HIS GmbH v priebehu rokov poskytoval kontinuálny sortiment produktov.

(170)

Komisia preto dospela k záveru, že činnosti podniku HIS podporované z verejných prostriedkov sa počas posudzovaného obdobia významne nezmenili.

(171)

Opatrenia v prospech podniku HIS v rokoch 1976 až 2013, pokiaľ predstavovali štátnu pomoc, predstavovali existujúcu pomoc podľa článku 1 písm. b) bodu v) nariadenia (EÚ) 2015/1589.

(172)

Keďže odôvodnenie 16 rozhodnutia o začatí konania vylúčilo z rozsahu svojej pôsobnosti preskúmanie akýchkoľvek možných opatrení v prospech podniku HIS eG od roku 2014, toto rozhodnutie sa netýka žiadneho preskúmania týchto opatrení.

(173)

Komisia preto dospela k záveru, že pochybnosti vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania boli úspešne odstránené.