(1)

Žiadosť Dánska o zápis názvu „Havarti“ ako chráneného zemepisného označenia do registra, zaslaná Komisii 5. októbra 2010, bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

(2)

Nemecko, Španielsko, US Dairy Export Council spolu s National Milk Producers Federation a International Dairy Foods Association, Úrad obchodného zástupcu Spojených štátov, Ministerstvo zahraničných vecí a obchodu Nového Zélandu, združenie Dairy Companies Association of New Zealand (DCANZ) a spoločnosť Dairy Australia Limited s podporou austrálskej vlády vzniesli námietky proti tomuto zápisu do registra v súlade s článkom 51 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012. Tieto námietky boli uznané za prípustné.

(3)

Komisii boli doručené aj dve oznámenia o námietke od „Camara Nacional de Productores de Leche“ z Kostariky a od „Asociación de Desarollo Lácteo“ (ASODEL) z Guatemaly. V súlade s článkom 51 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 však neboli predložené žiadne odôvodnené námietky.

(4)

Komisia vyzvala zainteresované strany s prípustnými námietkami, aby sa zapojili do príslušných konzultácií. Na žiadosť Dánska Komisia v súlade s článkom 51 ods. 3 posledným pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 v listoch z 5. augusta 2014 a 22. septembra 2014 predĺžila lehotu pre každú z prebiehajúcich konzultácií o ďalšie tri mesiace.

(5)

Vzhľadom na to, že sa v stanovenej lehote nedospelo k dohode, Komisia by mala prijať vykonávací akt týkajúci sa zápisu do registra v súlade s postupom uvedeným v článku 52 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

(6)

Namietatelia tvrdili, že „Havarti“ nemá špecifickú akosť, povesť ani iné typické vlastnosti, ktoré sa pripisujú zemepisnému pôvodu. Domnievajú sa, že zápis názvu do registra by mohol spotrebiteľov uvádzať do omylu, pokiaľ ide o pravú identitu výrobku vzhľadom na dobrú povesť a všeobecnú známosť existujúcej ochrannej známky. Podľa ich názoru by zápis do registra ohrozil aj existenciu zhodného názvu, ochranných známok a výrobkov, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi na trhu aspoň päť rokov. Okrem toho tvrdili, že názov, o ktorý ide, sa považuje za druhový názov z týchto dôvodov: „Havarti“ je od roku 1966 predmetom normy Codex Alimentarius, je uvedený v prílohe B k dohovoru zo Stresy z roku 1951 a má svoju vlastnú colnú položku. Výroba a spotreba „Havarti“ sa uskutočňujú v niekoľkých krajinách EÚ aj mimo nej, pričom niektoré z týchto krajín pre ne majú osobitnú právnu normu.

(7)

Komisia posúdila tvrdenia uvedené v odôvodnenej námietke s ohľadom na ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a výsledky príslušných konzultácií medzi žiadateľom a namietateľmi a dospela k záveru, že názov „Havarti“ by sa mal zapísať do registra.

(8)

Pokiaľ ide o to, že názov „Havarti“ údajne nie je v súlade s článkom 5 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, treba poznamenať, že o zápis názvu „Havarti“ do registra ako chránené zemepisné označenie sa žiada na základe jeho dobrej povesti, ktorá sa pripisuje jeho zemepisnému pôvodu v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

(9)

Dánsko predložilo niekoľko špecializovaných publikácií a odkazov, ktoré preukazujú, že medzi touto krajinou a syrom „Havarti“ existuje spojenie založené na dobrej povesti. Tento syr získal niekoľko vyznamenaní, cien a ocenení na rôznych vnútroštátnych a medzinárodných fórach. Dobrá povesť tohto výrobku je postavená aj na špecifickom spôsobe jeho výroby a historickom „savoir faire“.

(10)

V námietkovom konaní dánske orgány takisto uviedli, že dobrú povesť syra „Havarti“ sa podarilo dosiahnuť prostredníctvom legislatívnych iniciatív a kvalitnej práce v priebehu viac ako 100 rokov.

(11)

Pokiaľ ide o územie EÚ, „Havarti“ sa vyrába zásadne v Dánsku. K dátumu podania žiadosti ho v obmedzenom množstve vyrábali aj Španielsko, Nemecko, Poľsko, Fínsko a Estónsko. Výroba syru „Havarti“ v týchto členských štátoch sama osebe nemôže spochybniť spojenie medzi syrom „Havarti“ a Dánskom. V porovnaní s celkovou výrobou v Dánsku sú tieto množstvá veľmi obmedzené. Výroba syra označeného „Havarti“ sa v Španielsku začala až v roku 2010 a podstatnejšou sa stala až po tom, ako Dánsko podalo Komisii žiadosť o zápis názvu „Havarti“ do registra ako chránené zemepisné označenie.

(12)

Dánsko poskytlo dôkaz, že veľká väčšina dánskych spotrebiteľov pozná pretrvávajúce spojenie medzi syrom „Havarti“ a Dánskom. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že prevažná väčšina dánskych spotrebiteľov pozná „Havarti“ a spája si ho s Dánskom. Mimo územia Dánska sú vedomosti o syre „Havarti“ mimoriadne obmedzené.

(13)

Španielsko tiež predložilo štúdiu s výsledkami prieskumu o vedomosti spotrebiteľov o syre „Havarti“ a jeho pôvode, ktorý sa uskutočnil v Španielsku. Táto štúdia nie je rozhodujúca. Percentuálny podiel respondentov, ktorí nepoznajú samotný výrobok, a respondentov, ktorí nepoznajú jeho dánsky pôvod, je vysoký. Spotrebitelia označili ako krajinu pôvodu syru „Havarti“ niekoľko rozličných krajín. Takáto neznalosť výrobku a jeho dánskeho pôvodu sa nemôže považovať za pozitívne povedomie o akomkoľvek druhovom charaktere názvu.

(14)

Namietatelia tiež tvrdili, že názov by sa nemal zapísať do registra, pretože by mohol spotrebiteľov uvádzať do omylu, pokiaľ ide o pravú identitu výrobku vzhľadom na dobrú povesť a všeobecnú známosť existujúcej ochrannej známky. Dobrá povesť a všeobecná známosť akejkoľvek príslušnej ochrannej známky však neboli preukázané. Spôsob, akým by bol spotrebiteľ uvádzaný do omylu, tiež nebol vysvetlený.

(15)

Okrem toho namietatelia z tretích krajín usúdili, že zápis „Havarti“ do registra ako chránené zemepisné označenie by ohrozil existenciu zhodného názvu „Havarti“, ochrannej známky a výrobkov, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi na trhu viac ako päť rokov, čo je jeden z dôvodov pre námietky uvedený v článku 10 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

(16)

Zdá sa, že namietatelia z tretích krajín, ktorí sú v tomto námietkovom konaní, neumiestnili na trh EÚ syr s názvom „Havarti“. Existencia výrobku s názvom „Havarti“, ktorý bol vyrobený v týchto tretích krajinách, preto nie je ovplyvnená zápisom syra „Havarti“ do registra ako chránené zemepisné označenie v EÚ.

(17)

Nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 sa nevzťahuje na územia tretích krajín. Zápis „Havarti“ do registra ako chránené zemepisné označenie podľa nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 preto nemôže ohroziť používanie názvu „Havarti“ na trhu tretích krajín.

(18)

Pokiaľ ide o ochranné známky, ktoré už boli na území EÚ v dobrej viere zapísané do registra, ktoré boli predmetom žiadosti o zápis do registra alebo ktoré boli zavedené na základe používania už pred dátumom žiadosti Dánska o zápis názvu „Havarti“ do registra, v súlade s článkom 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, tieto nie sú ovplyvnené zápisom CHZO do registra.

(19)

Španielsko a Nemecko tvrdili, že vyrábajú syr s názvom „Havarti“. Zápis syra „Havarti“ do registra ako chránené zemepisné označenie podľa nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 by preto ohrozil existenciu názvu „Havarti“, ktorým sa označuje výrobok vyrobený v Španielsku a Nemecku a ktorý je zhodný s názvom, pre ktorý bola 5. októbra 2010 podaná žiadosť o zápis do registra.

(20)

Vzhľadom na informácie zahrnuté v nemeckých a španielskych námietkach, ktoré boli predložené Komisii, sa zdá, že výroba syra s názvom „Havarti“ sa začala v Španielsku v roku 2010 a v roku 2014 dosiahla 5 100 ton. Pre Nemecko sú dostupné iba údaje o výrobe z roku 2012 (2 571 ton), ale uvádza sa, že Nemecko vyrába syr s názvom „Havarti“ už viac ako 20 rokov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa v súlade s článkom 15 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 prevádzkovateľom v Španielsku a Nemecku, ktorí začali obchodovať so syrovým výrobkom s názvom „Havarti“ pred dátumom podania dánskej žiadosti Komisii, malo udeliť prechodné obdobie, aby sa im umožnilo pokračovať v používaní názvu, ktorý je ohrozený zápisom do registra, zatiaľ čo prispôsobia svoju výrobu na trhu. Obdobie piatich rokov by sa pre nemeckých a španielskych výrobcov malo považovať za primerané.

(21)

Namietatelia nakoniec predložili niekoľko dôkazov, ktoré údajne preukazujú, že predmetný názov je druhovým názvom. Skutočnosť, že sa na „Havarti“ vzťahuje špecifická norma Codex Alimentarius, ani jeho začlenenie do prílohy B k dohovoru zo Stresy však neznamená, že sa uvádzaný názov stal druhovým názvom. Colné číselné znaky sa týkajú colných záležitostí, a preto nie sú relevantné pre práva duševného vlastníctva. Druhové postavenie v EÚ možno posúdiť iba v súvislosti s vnímaním spotrebiteľov na území EÚ.

(22)

Pokiaľ ide o údaje o výrobe a vnímanie „Havarti“ v rámci EÚ, ktoré boli posúdené s odkazom na tvrdenia týkajúce sa údajného nedostatočného spojenia medzi výrobkom a zemepisnou oblasťou, malo by sa dospieť k záveru, že „Havarti“ sa nestal druhovým v rámci EÚ.

(23)

Predložené údaje týkajúce sa výroby a obchodovania so syrom „Havarti“ mimo EÚ nie sú relevantné vzhľadom na zásadu teritoriality spojenú vo všeobecnosti s právami duševného vlastníctva, a najmä s nariadením (EÚ) č. 1151/2012, podľa ktorého sa má možný druhový charakter názvu posúdiť vo vzťahu k územiu Únie. Vnímanie tohto názvu mimo EÚ a prípadná existencia súvisiacich regulačných noriem výroby v tretích krajinách sa nepovažujú za relevantné pre súčasné rozhodnutie bez ohľadu na to, či dané normy stanovujú práva na použitie termínov označovania.

(24)

Návrh namietateľov na prípadný zápis názvu „Dánsky Havarti“ do registra sa nemôže prijať, keďže by nespĺňal podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

(25)

Uplatňovanie tohto nariadenia by sa malo odložiť, aby sa umožnilo vyčerpanie zásob, ktoré sú už vyrobené alebo umiestnené na trhu.

(26)

Na základe uvedených skutočností by sa označenie „Havarti“ malo zapísať do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení.

(27)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre politiku kvality poľnohospodárskych výrobkov,