25.6.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 169/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1020

z 20. júna 2019

o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/2011

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 33 a 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

S cieľom zaručiť voľný pohyb výrobkov v rámci Únie treba zabezpečiť, aby výrobky boli v súlade s harmonizačnými právnymi predpismi Únie, a teda aby spĺňali požiadavky zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, akými sú zdravie a bezpečnosť vo všeobecnosti, zdravie a bezpečnosť na pracovisku, ochrana spotrebiteľov, ochrana životného prostredia, verejná bezpečnosť a ochrana všetkých ostatných verejných záujmov, ktoré chránia tieto právne predpisy. Dôrazné presadzovanie týchto požiadaviek zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska náležitej ochrany týchto záujmov a vytvorenia priaznivých podmienok pre spravodlivú hospodársku súťaž na trhu Únie s tovarom. Preto sú potrebné pravidlá, aby sa toto presadzovanie zabezpečilo, a to bez ohľadu na to, či sa výrobky umiestňujú na trh offline alebo online spôsobom, a bez ohľadu na to, či sa vyrábajú v Únii alebo nie.

(2)

Právne predpisy Únie týkajúce sa harmonizácie sa vzťahujú na veľkú časť vyrábaných výrobkov. Nevyhovujúce a nebezpečné výrobky sú rizikom pre občanov a mohli by narušiť hospodársku súťaž s hospodárskymi subjektmi predávajúcimi v Únii vyhovujúce výrobky.

(3)

Posilnenie jednotného trhu s tovarom tým, že sa ešte viac zintenzívni úsilie o zabránenie uvádzaniu nevyhovujúcich výrobkov na trh Únie, bolo označené za jednu z priorít v oznámení Komisie z 28. októbra 2015 s názvom „Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky“. Dosiahnuť by sa to malo posilnením dohľadu nad trhom, poskytovaním jasných, transparentných a komplexných pravidiel hospodárskym subjektom, zintenzívnením kontrol súladu a podporovaním užšej cezhraničnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva vrátane spolupráce s colnými orgánmi.

(4)

Rámec dohľadu nad trhom stanovený v tomto nariadení by mal doplniť a posilniť platné ustanovenia harmonizačných právnych predpisov Únie, ktoré sa týkajú informácií o súlade výrobkov a rámca pre spoluprácu s organizáciami zastupujúcimi hospodárske subjekty alebo koncových používateľov, dohľadu nad trhom s výrobkami a kontroly týchto výrobkov vstupujúcich na trh Únie. V súlade so zásadou lex specialis by sa však toto nariadenie malo uplatňovať iba vtedy, ak v harmonizačných právnych predpisoch Únie neexistujú žiadne osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom, povahou a účinkom. Zodpovedajúce ustanovenia tohto nariadenia by sa preto nemali uplatňovať na oblasti, na ktoré sa vzťahujú takéto konkrétne ustanovenia, napríklad ustanovenia stanovené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 (3), (EÚ) 2017/745 (4) a (EÚ) 2017/746 (5), aj pokiaľ ide o využitie Európskej databázy zdravotníckych pomôcok (ďalej len „EUDAMED“), a (EÚ) 2018/858 (6).

(5)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES (7) sa stanovujú všeobecné požiadavky na bezpečnosť všetkých spotrebiteľských výrobkov a konkrétne povinnosti a právomoci členských štátov v súvislosti s nebezpečnými výrobkami, ako aj výmena informácií na tento účel prostredníctvom systému na rýchlu výmenu informácií (ďalej len „RAPEX“). Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť prijať špecifickejšie opatrenia, ktoré majú podľa uvedenej smernice k dispozícii. S cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov by sa mali mechanizmy na výmenu informácií a pre situácie vyžadujúce si rýchly zásah stanovené v smernici 2001/95/ES zefektívniť.

(6)

Ustanovenia o dohľade nad trhom v tomto nariadení by mali zahŕňať všetky harmonizačné právne predpisy Únie týkajúce sa výrobkov uvedených v prílohe I týkajúce sa výrobkov iných ako potraviny, krmivo, lieky na humánne použitie a na veterinárne použitie, živé rastliny a zvieratá, výrobky ľudského pôvodu a výrobky z rastlín a zvierat priamo sa vzťahujúce na ich budúce rozmnožovanie. Tým sa zabezpečí jednotný rámec dohľadu nad trhom s uvedenými výrobkami na úrovni Únie a pomôže sa zvýšiť dôvera spotrebiteľov a iných koncových používateľov vo výrobky uvedené na trh Únie. Ak sa v budúcnosti prijmú nové harmonizačné právne predpisy Únie, bude sa v nich musieť uviesť, či sa na ne bude vzťahovať aj toto nariadenie.

(7)

Články 15 až 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (8), ktorým sa ustanovuje rámec Spoločenstva pre dohľad nad trhom a kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Spoločenstva, by mali byť vypustené a príslušné ustanovenia by mali byť nahradené týmto nariadením. Uvedený rámec zahŕňa ustanovenia o kontrolách výrobkov vstupujúcich na trh Spoločenstva v článkoch 27, 28 a 29 nariadenia (ES) č. 765/2008, ktoré sa uplatňujú nielen na výrobky, na ktoré sa vzťahuje rámec dohľadu nad trhom, ale na všetky výrobky, pokiaľ iné právo Únie neobsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa organizácie kontrol výrobkov vstupujúcich na trh Únie. Je preto potrebné rozšíriť uvedený rozsah pôsobnosti ustanovení tohto nariadenia, pokiaľ ide o výrobky vstupujúce na trh Únie, na všetky výrobky.

(8)

S cieľom zracionalizovať a zjednodušiť celkový legislatívny rámec a zároveň sledovať ciele lepšej regulácie, by sa mali pravidlá, ktoré sa vzťahujú na kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie, prehodnotiť a začleniť do jednotného legislatívneho rámca kontrol výrobkov na vonkajších hraniciach Únie.

(9)

Zodpovednosť za presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie by mala prislúchať členským štátom, a ich orgány dohľadu nad trhom by mali mať povinnosť zabezpečiť plné dodržiavanie týchto právnych predpisov. Členské štáty by preto mali zaviesť systematické prístupy na zaistenie účinnosti dohľadu nad trhom a ďalších činností v oblasti presadzovania. V tomto ohľade by sa metodika a kritériá na posudzovanie rizika mali ďalej harmonizovať vo všetkých členských štátoch, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre všetky hospodárske subjekty.

(10)

S cieľom pomôcť orgánom dohľadu nad trhom posilniť konzistentnosť ich činností súvisiacich s uplatňovaním tohto nariadenia by sa mal zriadiť účinný systém partnerského preskúmania pre tie orgány dohľadu nad trhom, ktoré sa chcú zúčastniť.

(11)

Niektoré vymedzenia pojmov aktuálne stanovené v nariadení (ES) č. 765/2008 by sa mali zosúladiť s vymedzeniami pojmov stanovenými v iných právnych aktoch Únie a mali by prípadne zohľadňovať štruktúru moderných dodávateľských reťazcov. Vymedzenie pojmu „výrobca“ v tomto nariadení by nemalo oslobodiť výrobcov od akýchkoľvek povinností, ktoré môžu mať podľa harmonizačných právnych predpisov Únie v prípade, že sa uplatňujú osobitné vymedzenia pojmu výrobcu, ktoré môžu zahŕňať akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá upravuje výrobok, ktorý už bol uvedený na trh, takým spôsobom, že to môže mať vplyv na súlad s uplatniteľnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie, a uvádza ho na trh, alebo akúkoľvek inú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá uvádza výrobok na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou.

(12)

Od hospodárskych subjektov v celom dodávateľskom reťazci by sa malo očakávať, že budú pri uvádzaní výrobkov na trh alebo ich sprístupňovaní na trhu konať zodpovedne a v plnom súlade s platnými právnymi požiadavkami s cieľom zabezpečiť súlad s harmonizačnými právnymi predpismi Únie, ktoré sa týkajú výrobkov. Týmto nariadením by nemali byť dotknuté povinnosti zodpovedajúce úlohám každého z hospodárskych subjektov v rámci dodávateľského a distribučného procesu podľa konkrétnych ustanovení uvedených v harmonizačných právnych predpisoch Únie, pričom výrobca by si mal zachovávať konečnú zodpovednosť za súlad výrobku s požiadavkami harmonizačných právnych predpisov Únie.

(13)

Výzvy globálneho trhu a čoraz zložitejších dodávateľských reťazcov, ako aj nárast výrobkov, ktoré sa ponúkajú na online predaj koncovým používateľom v Únii, si vyžadujú posilnenie opatrení na presadzovanie, aby sa zaistila bezpečnosť spotrebiteľov. Okrem toho z praktických skúseností v oblasti dohľadu nad trhom vyplýva, že takéto dodávateľské reťazce niekedy zahŕňajú hospodárske subjekty, ktorých nová forma znamená, že sa nedajú jednoducho zaradiť do tradičných dodávateľských reťazcov podľa existujúceho právneho rámca. Ide najmä o poskytovateľov logistických služieb, ktorí vykonávajú mnohé z tých istých funkcií ako dovozcovia, ale ktorí nemusia vždy zodpovedať tradičnému vymedzeniu pojmu dovozca v práve Únie. S cieľom zabezpečiť, aby orgány dohľadu nad trhom mohli účinne vykonávať svoje povinnosti a vyhnúť sa medzere v systéme presadzovania, je vhodné zahrnúť poskytovateľov logistických služieb do zoznamu hospodárskych subjektov, proti ktorým môžu orgány dohľadu nad trhom prijať opatrenia na presadzovanie. Zahrnutím poskytovateľov logistických služieb do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia budú môcť orgány dohľadu nad trhom lepšie riešiť nové formy hospodárskej činnosti s cieľom zaistiť bezpečnosť spotrebiteľov a hladké fungovanie vnútorného trhu vrátane prípadov, keď hospodársky subjekt vystupuje tak ako dovozca, pokiaľ ide o určité výrobky a ako poskytovateľ logistických služieb, pokiaľ ide o iné výrobky.

(14)

Moderné dodávateľské reťazce zahŕňajú široké spektrum hospodárskych subjektov, ktoré by mali všetky podliehať presadzovaniu harmonizačných právnych predpisov Únie, pričom by sa mala náležite zohľadniť ich príslušná úloha v dodávateľskom reťazci a miera, ktorou prispievajú k sprístupňovaniu výrobkov na trhu Únie. Preto je potrebné uplatňovať toto nariadenie na hospodárske subjekty, na ktoré sa priamo vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu, ako napríklad výrobca výrobku a následný užívateľ, ako je vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (9) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (10), inštalatér, ako sa vymedzuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/33/EÚ (11), dodávateľ, ako sa vymedzuje v nariadení (ES) č. 1222/2009 (12), a predávajúci, ako sa vymedzuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 (13).

(15)

V prípade, že sa výrobok ponúka na predaj online alebo prostredníctvom iných prostriedkov predaja na diaľku, výrobok by sa mal považovať za sprístupnený na trhu, ak je ponuka na predaj určená koncovým používateľom v Únii. V súlade s platnými pravidlami Únie o medzinárodnom súkromnom práve by sa na stanovenie toho, či je ponuka zameraná na koncových používateľov v Únii, mala vykonať analýza jednotlivých prípadov. Ponuka na predaj by sa mala považovať za cielenú na koncových používateľov v Únii, ak príslušný hospodársky subjekt akýmkoľvek spôsobom smeruje svoju činnosť členskému štátu. Pri analýzach jednotlivých prípadov treba zohľadniť relevantné faktory, ako sú zemepisné oblasti, do ktorých je možná dodávka tovaru, jazyky použité pre ponuku alebo možnosti objednávania alebo platobné prostriedky. V prípade online predaja nepostačuje skutočnosť, že je webová stránka hospodárskych subjektov alebo sprostredkovateľov dostupná v členskom štáte, v ktorom má koncový používateľ sídlo alebo bydlisko.

(16)

Rozvoj elektronického obchodu je do veľkej miery spôsobený aj rastúcim počtom poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, zvyčajne prostredníctvom platforiem a za odmenu, ktorí poskytujú sprostredkovateľské služby spočívajúce v uchovávaní obsahu tretích strán bez toho, aby mali kontrolu nad takýmto obsahom, a teda nekonajú v mene hospodárskeho subjektu. Odstránením obsahu týkajúceho sa nevyhovujúcich výrobkov alebo, ak to nie je možné, obmedzením prístupu k nevyhovujúcim výrobkom, ktoré sú ponúkané prostredníctvom ich služieb, by nemali byť dotknuté pravidlá stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (14). Poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti by sa najmä nemala uložiť žiadna všeobecná povinnosť monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo uchovávajú, ani by sa im nemala uložiť všeobecná povinnosť aktívne zisťovať fakty alebo okolnosti, ktoré by naznačovali, že ide o nezákonnú činnosť. Okrem toho by poskytovatelia hostingových služieb nemali byť braní na zodpovednosť, ak skutočne nevedia o nezákonnej činnosti alebo nezákonných informáciách a nie sú si vedomí faktov alebo okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo nezákonné informácie.

(17)

Hoci toto nariadenie neupravuje ochranu práv duševného vlastníctva, treba mať na pamäti skutočnosť, že falšované výrobky často nespĺňajú požiadavky stanovené v harmonizačných právnych predpisoch Únie, predstavujú riziko pre zdravie a bezpečnosť koncových používateľov, narúšajú hospodársku súťaž, ohrozujú verejné záujmy a podporujú iné nezákonné činnosti. Členské štáty by preto mali aj naďalej prijímať účinné opatrenia, aby predchádzali uvádzaniu falšovaných výrobkov na trh Únie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 (15).

(18)

Spravodlivejší jednotný trh by mal všetkým hospodárskym subjektom zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže a ochranu pred nekalou súťažou. Na tento účel treba posilniť presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov. Dobrá spolupráca medzi výrobcami a orgánmi dohľadu nad trhom je ústredným prvkom, ktorý v súvislosti s výrobkom umožňuje okamžitý zásah a nápravné opatrenie. Dôležité je, aby bol v Únii pre niektoré výrobky stanovený hospodársky subjekt, na ktorý sa budú môcť orgány dohľadu nad trhom obrátiť so žiadosťou, a to aj so žiadosťou o informácie, v prípade otázok týkajúcich sa súladu výrobku s harmonizačnými právnymi predpismi Únie a ktorý môže spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom, aby sa zaručilo, že sa prijme okamžité nápravné opatrenie na nápravu prípadov nesúladu. Hospodárske subjekty, ktoré by mali uvedené úlohy vykonávať, sú výrobca alebo dovozca v prípade, ak výrobca nie je usadený v Únii, alebo splnomocnený zástupca, ktorého poveril výrobca na tento účel, alebo poskytovateľ logistických služieb usadený v Únii v prípade výrobkov, s ktorými manipuluje, ak v Únii nie je usadený žiadny iný hospodársky subjekt.

(19)

Rozvoj elektronického obchodu predstavuje pre orgány dohľadu nad trhom určité výzvy v súvislosti so zabezpečením súladu výrobkov ponúkaných na predaj online a účinným presadzovaním harmonizačných právnych predpisov Únie. Počet hospodárskych subjektov, ktoré ponúkajú výrobky spotrebiteľom priamo elektronicky, sa zvyšuje. Preto hospodárske subjekty s úlohami týkajúcimi sa výrobkov, na ktoré sa vzťahujú určité harmonizačné právne predpisy Únie, zohrávajú kľúčovú úlohu tým, že poskytujú orgánom dohľadu nad trhom partnera usadeného v Únii a tým, že včas plnia konkrétne úlohy, ktorých cieľom je zabezpečiť súlad výrobkov s požiadavkami harmonizačných právnych predpisov Únie, v prospech spotrebiteľov, iných koncových používateľov a podnikov v rámci Únie.

(20)

Povinnosti hospodárskeho subjektu, pokiaľ ide o úlohy týkajúce sa výrobkov podliehajúcich určitým harmonizačným právnym predpisom Únie, by nemali mať vplyv na existujúce povinnosti a zodpovednosti výrobcu, dovozcu a splnomocneného zástupcu podľa príslušných harmonizačných právnych predpisov Únie.

(21)

Povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia, podľa ktorých sa vyžaduje, aby bol hospodársky subjekt usadený v Únii s cieľom uviesť výrobky na trh Únie, by sa mali uplatňovať len na tie oblasti, v ktorých sa zistila potreba, aby hospodársky subjekt konal ako styčné miesto s orgánmi dohľadu nad trhom, pričom sa zohľadní prístup založený na riziku so zreteľom na zásadu proporcionality a s prihliadnutím na vysokú úroveň ochrany koncových používateľov v Únii.

(22)

Okrem toho by sa uvedené povinnosti nemali uplatňovať v prípade, keď špecifické požiadavky stanovené v určitých právnych aktoch týkajúcich sa výrobkov dosiahnu rovnaký výsledok, konkrétne v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004 (16), nariadení (ES) č. 1223/2009, nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 (17), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 (18), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/28/EÚ (19), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ (20), nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 (21), nariadení (EÚ) 2017/745, nariadení (EÚ) 2017/746, nariadení (EÚ) 2017/1369 a nariadení (EÚ) 2018/858.

Pozornosť by sa mala venovať aj situáciám, keď sú potenciálne riziká alebo prípady nedodržiavania predpisov nízke, alebo v ktorých sa výrobky obchodujú najmä prostredníctvom tradičných dodávateľských reťazcov, čo je prípad napríklad smernice 2014/33/EÚ, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424 (22) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/35/EÚ (23).

(23)

Pri výrobkoch by sa mali uvádzať kontaktné údaje hospodárskych subjektov s úlohami týkajúcimi sa výrobkov, na ktoré sa vzťahujú určité harmonizačné právne predpisy Únie, s cieľom uľahčiť kontroly v rámci celého dodávateľského reťazca.

(24)

Hospodárske subjekty by mali v plnej miere spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom a ďalšími príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť bezproblémový výkon dohľadu nad trhom a umožniť orgánom, aby si plnili svoje úlohy. Zahŕňa to, ak o to požiadajú orgány, kontaktné informácie hospodárskych subjektov, ktoré majú úlohy týkajúce sa výrobkov, na ktoré sa vzťahujú určité harmonizačné právne predpisy Únie, ak majú tieto informácie k dispozícii.

(25)

Hospodárske subjekty by mali mať ľahký prístup ku kvalitným a komplexným informáciám. Keďže jednotná digitálna brána zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 (24) poskytuje jediný bod online prístupu k informáciám, môže sa použiť v súvislosti s poskytovaním príslušných informácií o harmonizačných právnych predpisoch Únie hospodárskym subjektom. Členské štáty by však mali zaviesť postupy na zabezpečenie prístupu ku kontaktnému miestu pre výrobky zriadenému podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/515 (25) s cieľom pomôcť hospodárskym subjektom správne vybavovanie ich žiadostí o informácie. Usmernenia k otázkam týkajúcim sa technických špecifikácií alebo harmonizovaných noriem alebo dizajnu konkrétneho výrobku by nemali byť súčasťou povinností členských štátov, keď poskytujú takéto informácie.

(26)

Orgány dohľadu nad trhom môžu vykonávať spoločné činnosti s inými orgánmi alebo organizáciami zastupujúcimi hospodárske subjekty alebo koncových používateľov, s cieľom podporiť dodržiavanie predpisov, identifikovať nedodržiavanie predpisov, zvyšovať informovanosť a poskytovať usmernenia týkajúce sa harmonizačných právnych predpisov Únie a v súvislosti s osobitnými kategóriami výrobkov vrátane tých, ktoré sa ponúkajú na online predaj.

(27)

Členské štáty by mali určiť svoje vlastné orgány dohľadu nad trhom. Toto nariadenie by členským štátom nemalo brániť vo výbere príslušných orgánov na vykonávanie úloh dohľadu nad trhom. Aby sa uľahčila pomoc a spolupráca v administratívnej oblasti, mali by členské štáty vymenovať aj jednotný úrad pre spoluprácu. Jednotné úrady pre spoluprácu by mali predstavovať koordinovanú pozíciu orgánov dohľadu nad trhom a orgánov zodpovedných za kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie.

(28)

Elektronický obchod predstavuje pre orgány dohľadu nad trhom určitú výzvu, pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosti koncových používateľov v dôsledku nevyhovujúcich výrobkov. Preto by členské štáty mali zabezpečiť, aby ich činnosť dohľadu nad trhom bola organizovaná s rovnakou účinnosťou pre výrobky, ktoré sa sprístupňujú online ako i pre výrobky, ktoré sa sprístupňujú offline.

(29)

Pri vykonávaní dohľadu nad trhom výrobkov ponúkaných na online predaj sa vzhľadom na nemožnosť fyzického prístupu k výrobkom orgány dohľadu nad trhom stretávajú s mnohými problémami, ako napríklad sledovanie výrobkov ponúkaných na online predaj, zisťovanie zodpovedných hospodárskych subjektov alebo vykonávanie hodnotení rizík alebo skúšok. Okrem požiadaviek zavedených týmto nariadením sa členské štáty nabádajú k tomu, aby využili ďalšie usmernenie a najlepšie postupy pri dohľade nad trhom a komunikácii s podnikmi a spotrebiteľmi.

(30)

Osobitnú pozornosť je potrebné venovať novým technológiám, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že spotrebitelia vo svojom každodennom živote čoraz častejšie využívajú prepojené zariadenia. Regulačný rámec Únie by sa preto mal venovať novým rizikám s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu koncových používateľov.

(31)

V čase neustáleho rozvoja digitálnych technológií by sa mali preskúmať nové riešenia, ktoré by mohli prispieť k účinnému dohľadu nad trhom v rámci Únie.

(32)

Dohľad nad trhom by mal byť dôkladný a účinný, aby sa zaistilo správne uplatňovanie harmonizačných právnych predpisov Únie. Keďže kontroly môžu pre hospodárske subjekty predstavovať záťaž, orgány dohľadu nad trhom by mali organizovať a vykonávať kontrolné činnosti prístupom založeným na riziku, aby pritom zohľadnili záujmy týchto hospodárskych subjektov a uvedenú záťaž obmedzili do tej miery, ktorá je nevyhnutná na vykonanie účinných a efektívnych kontrol. Príslušné orgány členského štátu by ďalej mali rovnako starostlivo vykonávať dohľad nad trhom, a to bez ohľadu na to, či sa nesúlad daného výrobku týka územia daného členského štátu, alebo či môže mať vplyv na trh iného členského štátu. Pre určité inšpekčné činnosti vykonávané orgánmi dohľadu nad trhom, ak výrobky alebo kategórie výrobkov predstavujú špecifické riziko alebo vážne porušujú uplatniteľné harmonizačné právne predpisy Únie, Komisia by mohla stanoviť jednotné podmienky.

(33)

Orgány dohľadu nad trhom sa pri plnení svojich povinností stretávajú s rôznymi nedostatkami, pokiaľ ide o zdroje, mechanizmy koordinácie, ako aj právomoci týkajúce sa nevyhovujúcich výrobkov. Takéto rozdiely vedú k roztrieštenému presadzovaniu harmonizačných právnych predpisov Únie a k tomu, že dohľad nad trhom je v niektorých členských štátoch prísnejší ako v iných, čo potenciálne ohrozuje rovnaké podmienky pre podniky a vytvára aj potenciálnu nerovnováhu v úrovni bezpečnosti výrobkov v celej Únii.

(34)

S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie harmonizačných právnych predpisov Únie by orgány dohľadu nad trhom mali disponovať spoločným súborom právomocí v oblasti vyšetrovania a presadzovania, ktoré umožňujú rozšíriť spoluprácu medzi orgánmi dohľadu nad trhom a účinnejšie odrádzať tie hospodárske subjekty, ktoré zámerne porušujú harmonizačné právne predpisy Únie. Uvedené právomoci by mali byť dostatočne rozsiahle na to, aby umožňovali riešenie problémov v oblasti presadzovania harmonizačných predpisov Únie, ako aj výziev v elektronickom obchode a digitálnom prostredí, a mali by hospodárskym subjektom brániť vo využívaní nedostatkov v systéme presadzovania presídlením sa do členských štátov, ktorých orgány dohľadu nad trhom nemajú k dispozícii nástroje na riešenie protiprávnych praktík. Uvedené právomoci by mali najmä zabezpečovať možnosť vzájomnej výmeny informácií a dôkazov medzi príslušnými orgánmi, tak aby sa presadzovanie mohlo uskutočňovať vo všetkých členských štátoch rovnako.

(35)

Týmto nariadením by nemala byť dotknutá sloboda členských štátov vybrať si systém presadzovania, ktorý považujú za vhodný. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa, či ich orgány dohľadu nad trhom môžu viesť vyšetrovanie a vykonávať presadzovanie priamo na základe vlastnej kompetencie, obrátením sa na iné príslušné orgány verejnej moci alebo na základe podania na príslušné súdy.

(36)

Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť začať vyšetrovania z vlastnej iniciatívy, ak sa dozvedia, že na trh boli uvedené nevyhovujúce výrobky.

(37)

Orgány dohľadu nad trhom by mali mať prístup k všetkým potrebným dôkazom, údajom a informáciám týkajúcim sa predmetu vyšetrovania, aby mohli zistiť, či došlo k porušeniu platných harmonizačných právnych predpisov Únie, a najmä určiť zodpovedný hospodársky subjekt bez ohľadu na to, kto je držiteľom predmetných dôkazov, údajov alebo informácií, a bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú a v akom formáte sa uchovávajú. Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť požiadať hospodárske subjekty vrátane hospodárskych subjektov v digitálnom hodnotovom reťazci, aby im poskytli všetky potrebné dôkazy, údaje a informácie.

(38)

Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť vykonávať potrebné kontroly na mieste a mali by mať právomoc vstupovať do priestorov, na pozemky alebo do dopravných prostriedkov, ktoré dotknutý hospodársky subjekt používa na účely spojené s jeho obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou.

(39)

Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť vyžadovať od zástupcu dotknutého hospodárskeho subjektu alebo príslušného člena jeho personálu, aby poskytol vysvetlenie k faktom, informáciám alebo dokumentom vzťahujúcim sa na predmet inšpekcie a zaznamenať odpovede, ktoré im uvedený zástupca alebo príslušný člen personálu poskytol.

(40)

Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť kontrolovať súlad výrobkov, ktoré sa majú sprístupniť na trhu, s harmonizačnými právnymi predpismi Únie, a získavať dôkazy o nesúlade. Mali by mať preto právomoc nadobudnúť výrobky a, ak sa dôkazy nedajú získať inou cestou, nakupovať výrobky pod utajenou identitou.

(41)

Najmä v digitálnom prostredí by mali mať orgány dohľadu nad trhom možnosť rýchlo a účinne ukončiť nesúlad, predovšetkým ak hospodársky subjekt predávajúci výrobok utajuje svoju identitu alebo sťahuje svoje sídlo v rámci Únie alebo do tretej krajiny, aby sa vyhol presadzovaniu predpisov. V prípadoch, keď sú v dôsledku nesúladu koncoví používatelia vystavení riziku vážnej a nenapraviteľnej ujmy, v náležite odôvodnených a vhodných prípadoch a ak nie sú dostupné žiadne iné prostriedky na to, aby sa predišlo vzniku takejto ujmy alebo aby sa takáto ujma zmiernila, by orgány dohľadu nad trhom mali mať možnosť prijať opatrenia vrátane, v prípade potreby, opatrení ktorými sa požaduje odstránenie obsahu z online rozhrania alebo zobrazenie varovania. Ak sa takáto žiadosť nedodrží, relevantný orgán by mal mať právomoc požadovať od poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, aby obmedzili prístup k online rozhraniu. Tieto opatrenia by sa mali prijať v súlade so zásadami ustanovenými v smernici 2000/31/ES.

(42)

Vykonávanie tohto nariadenia a výkon právomocí v rámci jeho uplatňovania by malo byť tiež v súlade s iným právom Únie a vnútroštátnym právom, napríklad so smernicou 2000/31/ES, a to aj s uplatniteľnými procesnými zárukami a zásadami základných práv. Uvedené vykonávanie a výkon právomocí by mali byť primerané a dostatočné vzhľadom na povahu a celkové skutočné alebo možné poškodenie vyplývajúce z porušenia. Príslušné orgány by mali zohľadniť všetky skutočnosti a okolnosti prípadu a vybrať najvhodnejšie opatrenia, najmä také, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa riešilo porušovanie právnych predpisov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Uvedené opatrenia by mali byť primerané, účinné a odrádzajúce. Členským štátom by sa mala ponechať možnosť stanoviť vo vnútroštátnom práve podmienky a obmedzenia pre výkon právomocí na účely plnenia povinností. Ak sa napríklad v súlade s vnútroštátnym právom vyžaduje od justičného orgánu dotknutého členského štátu potrebné predchádzajúce povolenie na vstup do priestorov fyzických osôb a právnických osôb, právomoc vstúpiť do takýchto priestorov by sa mala použiť len po získaní takéhoto predchádzajúceho povolenia.

(43)

Orgány dohľadu nad trhom konajú v záujme hospodárskych subjektov, koncových používateľov a verejnosti tak, aby primeranými opatreniami na presadzovanie predpisov zaistili konzistentné udržiavanie a ochranu verejných záujmov stanovených v príslušných harmonizačných právnych predpisoch Únie a aby primeranými kontrolami zabezpečili súlad s týmito právnymi predpismi v celom dodávateľskom reťazci s prihliadnutím na skutočnosť, že samotné administratívne kontroly v mnohých prípadoch nemôžu nahradiť fyzické a laboratórne kontroly zamerané na overenie súladu výrobkov s príslušnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie. Orgány dohľadu nad trhom by preto mali pri vykonávaní svojich činností zabezpečovať vysokú úroveň transparentnosti a sprístupňovať verejnosti všetky informácie, ktoré považujú za dôležité na ochranu záujmov koncových používateľov v Únii.

(44)

Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté fungovanie systému RAPEX v súlade so smernicou 2001/95/ES.

(45)

Týmto nariadením by nemal byť dotknutý postup v súvislosti s ochrannou doložkou stanovený v odvetvových harmonizačných právnych predpisoch Únie podľa článku 114 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. S cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany v celej Únii sú členské štáty oprávnené prijímať opatrenia vo vzťahu k výrobkom predstavujúcim riziko pre zdravie a bezpečnosť alebo iným aspektom ochrany verejného záujmu. Majú takisto povinnosť oznamovať uvedené opatrenia ostatným členským štátom a Komisii, vďaka čomu by Komisia mala možnosť zaujať v záujme zabezpečenia fungovania vnútorného trhu stanovisko, či sú vnútroštátne opatrenia, ktoré obmedzujú voľný pohyb výrobkov, odôvodnené.

(46)

Výmena informácií medzi orgánmi dohľadu nad trhom a využívanie dôkazov a výsledkov vyšetrovania by mali rešpektovať zásadu dôvernosti. S informáciami by sa malo nakladať v súlade s platným vnútroštátnym právom, aby sa zabezpečilo, že nedôjde k ohrozeniu vyšetrovaní a poškodeniu dobrého mena hospodárskeho subjektu.

(47)

Ak je na účely tohto nariadenia potrebné spracúvať osobné údaje, toto spracúvanie by sa malo vykonávať v súlade s právom Únie v oblasti ochrany osobných údajov. Na každé spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (26) alebo prípadne nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (27).

(48)

S cieľom zabezpečiť účinnosť a konzistentnosť testovania v celej Únii v rámci dohľadu nad trhom so zreteľom na konkrétne výrobky alebo konkrétnu kategóriu alebo skupinu výrobkov alebo osobitné riziká spojené s kategóriou alebo skupinou výrobkov by Komisia mohla určiť vlastné alebo verejné skúšobné zariadenie v členskom štáte ako skúšobné zariadenie Únie. Všetky skúšobné zariadenia Únie by mali byť akreditované v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 765/2008. Aby sa zamedzilo konfliktom záujmov určené skúšobné zariadenia Únie by mali poskytovať služby výhradne orgánom dohľadu nad trhom, Komisii, sieti Únie pre súlad výrobkov (ďalej len „sieť“) a ďalším vládnym alebo medzivládnym subjektom.

(49)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli vždy k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na to, aby boli orgány dohľadu nad trhom náležite vybavené z personálneho a materiálneho hľadiska. Efektívny dohľad nad trhom je z hľadiska zdrojov náročný, a preto by sa mali poskytnúť stabilné zdroje na takej úrovni, ktorá bude v každom okamihu zodpovedať potrebám v oblasti presadzovania. Členské štáty by mali mať možnosť doplniť verejné financovanie požadovaním vrátenia nákladov od hospodárskych subjektov, ktoré vznikajú pri vykonávaní dohľadu nad trhom v súvislosti s nevyhovujúcimi výrobkami.

(50)

Mali by sa vytvoriť mechanizmy vzájomnej pomoci, keďže pre trh Únie s tovarom je nevyhnutné, aby orgány dohľadu nad trhom členských štátov navzájom účinne spolupracovali. Orgány by mali konať v dobrej viere a vo všeobecnosti prijímať žiadosti o vzájomnú pomoc, najmä pokiaľ ide o prístup k EÚ vyhláseniu o zhode, vyhláseniu o parametroch a technickej dokumentácii.

(51)

Je vhodné, aby členské štáty určili orgány, ktoré sú zodpovedné za uplatňovanie colných predpisov, ako aj všetky ostatné orgány, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov zodpovedné za kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie.

(52)

Účinným spôsobom, ako zaistiť, aby nebezpečné alebo nevyhovujúce výrobky neboli uvedené na trh Únie, by bolo odhaľovať takéto výrobky pred ich prepustením do voľného obehu. Orgány zodpovedné za kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie, majú úplný prehľad o obchodných tokoch prekračujúcich vonkajšie hranice Únie, a mali by mať preto povinnosť vykonávať primerané kontroly na základe posúdenia rizika a prispievať tak k bezpečnejšiemu trhu, čím sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany verejných záujmov. Je úlohou členských štátov, aby určili orgány, ktoré majú byť zodpovedné za príslušné kontroly dokumentov a v prípade potreby aj za fyzické kontroly či laboratórne skúšky výrobkov pred tým, než sa uvedené výrobky prepustia do voľného obehu. Jednotné presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov možno dosiahnuť len systematickou spoluprácou a výmenou informácií medzi orgánmi dohľadu nad trhom a inými orgánmi určenými ako orgány zodpovedné za kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie. Orgány dohľadu nad trhom by mali týmto orgánom s dostatočným predstihom poskytnúť všetky potrebné informácie o nevyhovujúcich výrobkoch alebo informácie o hospodárskych subjektoch, v prípade ktorých sa zistilo vysoké riziko nesúladu. Orgány zodpovedné za kontrolu výrobkov vstupujúcich na colné územie Únie by zase mali včas informovať orgány dohľadu nad trhom o prepustení výrobkov do voľného obehu a výsledkoch kontrol, ak sú takéto informácie relevantné pre výkon harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov. Ak sa Komisia navyše dozvie o vážnom riziku, ktoré predstavuje dovezený výrobok, mala by o tomto riziku informovať členské štáty, aby sa zabezpečili koordinované a účinnejšie kontroly súladu a presadzovania na miestach prvého vstupu do Únie.

(53)

Dovozcom by sa malo pripomenúť, že v článkoch 220, 254, 256, 257 a 258 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (28) sa stanovuje, že výrobky vstupujúce na trh Únie, ktoré si vyžadujú ďalšie spracovanie, aby boli v súlade s uplatniteľnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie, sa zaradia do príslušného colného režimu, ktorý umožňuje takéto spracovanie zo strany dovozcu. Vo všeobecnosti by sa prepustenie do voľného obehu nemalo považovať za dôkaz o zhode s právom Únie, keďže takéto - prepustenie nemusí nevyhnutne zahŕňať úplnú kontrolu súladu.

(54)

S cieľom využívať prostredie centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo, a teda optimalizovať a nezaťažovať prenos údajov medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom, je potrebné vytvoriť elektronické rozhrania, ktoré umožnia automatický prenos údajov. Colné orgány a orgány dohľadu nad trhom by mali prispievať k určovaniu údajov, ktoré sa majú prenášať. Dodatočné zaťaženie colných orgánov by malo byť obmedzené a rozhrania by mali byť vysoko automatizované a mali by byť jednoduché na používanie.

(55)

Je potrebné vytvoriť sieť, ktorú bude spravovať Komisia, a ktorá bude zameraná na štruktúrovanú koordináciu a spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a Komisiou a na zjednodušenie postupov dohľadu nad trhom v rámci Únie, ktoré uľahčia vykonávanie spoločných činností členských štátov v oblasti presadzovania, ako sú spoločné vyšetrovania. Táto štruktúra administratívnej podpory by mala umožniť združovanie zdrojov a udržiavanie komunikačného a informačného systému medzi členskými štátmi a Komisiou a tým pomáhať posilniť presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov a odrádzať od ich porušovania. Zapojenie skupín administratívnej spolupráce (ďalej len „ADCO“) do siete by nemalo brániť zapojeniu iných podobných skupín zapojených do administratívnej spolupráce. Komisia by mala sieti poskytnúť potrebnú administratívnu a finančnú podporu.

(56)

Medzi členskými štátmi a Komisiou by mala prebiehať účinná, rýchla a presná výmena informácií. Niekoľko existujúcich nástrojov, ako je informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom (ďalej len „ICSMS“) a systém RAPEX umožňujú koordináciu medzi orgánmi dohľadu nad trhom v Únii. Tieto nástroje spolu s rozhraním umožňujúcim prenos údajov zo systému ICSMS do systému RAPEX by sa mali zachovať a ďalej rozvíjať s cieľom využiť ich plný potenciál a pomôcť zvýšiť úroveň spolupráce a výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou.

(57)

V uvedenej súvislosti je potrebné na účely zberu informácií o presadzovaní harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov aktualizovať systém ICSMS a sprístupniť ho Komisii, jednotným úradom pre spoluprácu, colným orgánom a orgánom dohľadu nad trhom. Okrem toho by sa malo vyvinúť elektronické rozhranie umožňujúce účinnú výmenu informácií medzi vnútroštátnymi colnými systémami a orgánmi dohľadu nad trhom. Pokiaľ ide o prípady vzájomnej pomoci, jednotné úrady pre spoluprácu by mali poskytovať akúkoľvek podporu potrebnú na spoluprácu medzi príslušnými orgánmi. Preto by mal systém ICSMS poskytovať funkcie, ktoré umožňujú automatické oznamovanie jednotným úradom pre spoluprácu v prípade, že nie sú dodržané lehoty. Ak sa v sektorových právnych predpisoch už ustanovujú elektronické systémy pre spoluprácu a výmenu údajov, ako je to napríklad v prípade systému EUDAMED pre zdravotnícke pomôcky, tieto systémy by sa mali používať v prípade potreby.

(58)

Vo všeobecnosti by sa mal systém ICSMS používať na výmenu informácií, ktoré sa považujú za užitočné pre iné orgány dohľadu nad trhom. To môže zahŕňať kontroly vykonávané v súvislosti s projektmi dohľadu nad trhom, bez ohľadu na výsledok testov. Množstvo údajov, ktoré sa majú vkladať do systému ICSMS, by malo byť také, aby sa dosiahla rovnováha medzi prílišnou záťažou, keď by úsilie o vloženie údajov presahovalo prácu spojenú s vykonávaním skutočných kontrol, a dostatočnou komplexnosťou na podporu väčšej efektívnosti a účinnosti orgánov. Údaje zadávané do systému ICSMS by sa teda mali vzťahovať len na jednoduchšie kontroly ako laboratórne skúšky. Nemalo by však byť potrebné zahrnúť len stručné vizuálne kontroly. Ako usmernenie by sa kontroly, ktoré sú individuálne zdokumentované, mali zapísať do systému ICSMS.

(59)

Členské štáty sa vyzývajú, aby systém ICSMS používali na interakciu medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom, ako alternatívu k vnútroštátnym systémom. To by nemalo nahradiť systém riadenia rizík Spoločenstva (ďalej len „CRMS“) používaný colnými orgánmi. Tieto dva systémy by mohli fungovať paralelne, pretože plnia rôzne komplementárne úlohy, pričom systém ICSMS uľahčuje komunikáciu medzi colnými orgánmi a orgánmi dohľadu nad trhom s cieľom umožniť bezproblémové zaobchádzanie s colnými vyhláseniami v rozsahu pôsobnosti rámca pre bezpečnosť a dodržiavanie súladu výrobku, kým systém CRMS je určený pre spoločné riadenie rizík a kontroly.

(60)

Porušenia spôsobené výrobkami, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi, sú dôležitými informáciami pre orgány dohľadu nad trhom. Systém ICSMS by preto mal poskytovať súvisiace dátové polia, aby orgány dohľadu nad trhom mohli zadávať ľahko dostupné správy získané v priebehu ich vyšetrovania, čím sa uľahčia neskoršie štatistické hodnotenia.

(61)

Komisia by mala mať možnosť vymieňať si informácie týkajúce sa dohľadu na trhom s regulačnými orgánmi tretích krajín alebo medzinárodnými organizáciami v rámci dohôd uzatvorených medzi Úniou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, a to s cieľom zabezpečiť súlad výrobkov pred ich vývozom na trh Únie.

(62)

S cieľom dosiahnuť vysoký stupeň súladu s platnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie o výrobkoch a zároveň zabezpečiť účinné prideľovanie zdrojov a nákladovo efektívnu kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Únie by Komisia mala byť schopná schváliť konkrétne predvývozné systémy kontroly. Výrobky, na ktoré sa vzťahujú takéto schválené systémy, by mohli v rámci hodnotenia rizika vykonávaného orgánmi, ktoré sú zodpovedné za kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie, profitovať z vyššej úrovne dôvery než porovnateľné výrobky, ktoré nepodliehajú predvývoznej kontrole.

(63)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia vzhľadom na cieľ, ktorý sleduje, a vziať pritom do úvahy nový technologický, hospodársky, obchodný a právny vývoj. Podľa bodu 22 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (29) by malo hodnotenie založené na efektívnosti, účinnosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnote poskytovať základ pre hodnotenia vplyvu možností ďalších opatrení, najmä čo sa týka rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, uplatňovania a presadzovania ustanovení súvisiacich s úlohami hospodárskych subjektov uvádzajúcich výrobky na trh a systému kontrol výrobkov pred vývozom.

(64)

Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby správnych a peňažných sankcií.

(65)

Rôznorodosť sankcií v celej Únii je jedným z hlavných dôvodov nedostatočných odradzujúcich účinkov a nerovnakej ochrany. Pravidlá týkajúce sa stanovovania sankcií vrátane peňažných sankcií patria do vnútroštátnej právomoci a mali by sa preto stanoviť vo vnútroštátnom práve.

(66)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o: stanovenie jednotných podmienok pre kontroly, kritériá na určenie frekvencie kontrol a počet vzoriek, ktoré sa majú skontrolovať v súvislosti s určitými výrobkami alebo kategóriou výrobkov, ak sa nepretržite zisťovali špecifické riziká alebo závažné porušenia harmonizačných právnych predpisov Únie; stanovenie postupov na určenie skúšobných zariadení Únie; stanovenie referenčných hodnôt a techník na postupy kontrol na základe spoločnej analýzy rizík na úrovni Únie; uvedenie podrobností o štatistických údajoch o kontrolách vykonávaných určenými orgánmi, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, uvedenie podrobností o vykonávacích opatreniach pre informačný a komunikačný systém a určenie údajov o uvádzaní výrobkov do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“, ktoré zasielajú colné orgány; a schválenie špecifických systémov predvývozných kontrol súvisiacich s výrobkami a stiahnutie takýchto schválení. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (30).

(67)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zlepšiť fungovanie vnútorného trhu posilnením dohľadu nad trhom s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na potrebu veľmi vysokého stupňa spolupráce, interakcie a zosúladenia opatrení všetkých príslušných orgánov vo všetkých členských štátoch, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(68)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie a prítomné v ústavných tradíciách členských štátov. Toto nariadenie by sa preto malo vykladať a uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami vrátane tých, ktoré sa týkajú slobody a plurality médií. Cieľom tohto nariadenia je predovšetkým zabezpečiť úplné dodržiavanie ochrany spotrebiteľa, slobody podnikania, slobody prejavu a práva na informácie, práva vlastniť majetok a práva na ochranu osobných údajov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Cieľom tohto nariadenia je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu posilnením dohľadu nad trhom s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy uvedené v článku 2, s cieľom zabezpečiť, aby na trhu Únie boli sprístupnené iba vyhovujúce výrobky, ktoré spĺňajú požiadavky zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, ako je zdravie a bezpečnosť vo všeobecnosti, zdravie a bezpečnosť na pracovisku, ochrana spotrebiteľov, ochrana životného prostredia a verejnej bezpečnosti a všetkých ostatných verejných záujmov, ktoré sú chránené týmito právnymi predpismi.

2.   V tomto nariadení sa takisto stanovujú pravidlá a postupy pre hospodárske subjekty, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahujú určité harmonizačné právne predpisy Únie, a vytvára sa rámec spolupráce s hospodárskymi subjektmi.

3.   V tomto nariadení sa takisto stanovuje rámec pre kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na výrobky, ktoré podliehajú harmonizačným právnym predpisom Únie uvedeným v prílohe I (ďalej len „harmonizačné právne predpisy Únie“), ak v harmonizačných právnych predpisoch Únie neexistujú žiadne osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom, ktoré konkrétnejšie upravujú jednotlivé aspekty dohľadu nad trhom a presadzovania.

2.   Články 25 až 28 sa uplatňujú na výrobky, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, ak v práve Únie neexistujú žiadne osobitné ustanovenia vzťahujúce sa na organizáciu kontrol výrobkov vstupujúcich na trh Únie.

3.   Uplatňovanie tohto nariadenia nebráni orgánom dohľadu nad trhom v prijímaní konkrétnejších opatrení, ako je uvedené v smernici 2001/95/ES.

4.   Týmto nariadením nie sú dotknuté články 12 až 15 smernice 2000/31/ES.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka výrobku na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Únie v rámci obchodnej činnosti, či už za poplatok alebo bezplatne;

2.

„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Únie;

3.

„dohľad nad trhom“ je činnosť vykonávaná orgánmi dohľadu nad trhom a opatrenia nimi prijímané na zabezpečenie toho, aby boli výrobky v súlade s požiadavkami stanovenými v uplatniteľných harmonizačných právnych predpisoch Únie a zaručovali ochranu verejného záujmu, ktorého sa týkajú tieto právne predpisy;

4.

„orgán dohľadu nad trhom“ je orgán určený členským štátom podľa článku 10 ako orgán zodpovedný za vykonávanie dohľadu nad trhom na území daného členského štátu;

5.

„dožadujúci orgán“ je orgán dohľadu nad trhom, ktorý podá žiadosť o vzájomnú pomoc;

6.

„dožiadaný orgán“ je orgán dohľadu nad trhom, ktorému bola predložená žiadosť o vzájomnú pomoc;

7.

„nesúlad“ je každé nedodržanie niektorej z požiadaviek uvedených v harmonizačných právnych predpisoch Únie alebo podľa tohto nariadenia;

8.

„výrobca“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába výrobok alebo si výrobok dáva navrhnúť alebo vyrobiť a predáva ho pod svojím obchodným menom alebo pod svojou ochrannou známkou;

9.

„dovozca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá uvádza na trh Únie výrobok z tretej krajiny;

10.

„distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu;

11.

„poskytovateľ logistických služieb“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci obchodnej činnosti ponúka aspoň dve z týchto služieb: skladovanie, balenie, adresovanie a odosielanie bez vlastníctva príslušných výrobkov okrem poštových služieb vymedzených v článku 2 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES (31), služieb dodávania balíkov vymedzených v článku 2 bodu 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/644 (32), a akýchkoľvek iných poštových služieb alebo služieb nákladnej dopravy;

12.

„splnomocnený zástupca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Únii, ktorá od výrobcu dostala písomné splnomocnenie konať v jeho mene pri konkrétnych úlohách vo vzťahu k povinnostiam výrobcu podľa príslušných harmonizačných právnych predpisov Únie alebo podľa požiadaviek tohto nariadenia;

13.

„hospodársky subjekt“ je výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca, distribútor, poskytovateľ logistických služieb alebo akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, ktorá podlieha povinnostiam súvisiacim s výrobou výrobkov, s ich sprístupňovaním na trhu alebo uvádzaním do prevádzky v súlade s príslušnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie;

14.

„poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti“ je poskytovateľ služieb vymedzených v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 (33);

15.

„online rozhranie“ je akýkoľvek softvér vrátane webovej stránky, časti webovej stránky alebo aplikácie, prevádzkovaný hospodárskym subjektom alebo v jeho mene, a ktorý slúži ako prostriedok umožňujúci prístup koncových používateľov k výrobkom hospodárskych subjektov;

16.

„nápravné opatrenie“ je každé opatrenie prijaté hospodárskym subjektom s cieľom odstrániť nesúlad, ak ho o to požiada orgán dohľadu nad trhom alebo z vlastnej iniciatívy hospodárskeho subjektu;

17.

„dobrovoľné opatrenie“ je nápravné opatrenie, ak ho nevyžaduje orgán dohľadu nad trhom;

18.

„riziko“ je pravdepodobná miera výskytu nebezpečenstva spôsobujúceho poškodenie a stupeň závažnosti tohto poškodenia;

19.

„výrobok predstavujúci riziko“ je výrobok, ktorý môže negatívne ovplyvniť zdravie a bezpečnosť osôb vo všeobecnosti, zdravie a bezpečnosť na pracovisku, ochranu spotrebiteľov, životné prostredie, verejnú bezpečnosť a iné verejné záujmy, ktoré sú chránené príslušnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie, a to v rozsahu, ktorý prekračuje rámec rizika považovaného za primerané a prijateľné vzhľadom na jeho zamýšľaný účel alebo v bežných a racionálne predvídateľných podmienkach používania dotknutého výrobku vrátane životnosti a prípadne uvedenia do prevádzky, inštalácie a požiadaviek na údržbu;

20.

„výrobok predstavujúci vážne riziko“ znamená výrobok predstavujúci riziko, pri ktorom sa na základe posúdenia rizika a s prihliadnutím na bežné a predvídateľné používanie výrobku usudzuje, že kombinácia pravdepodobnosti výskytu nebezpečenstva spôsobujúceho ujmu a stupeň závažnosti škody si vyžadujú rýchly zásah orgánov dohľadu nad trhom, vrátane prípadov, keď účinky rizika nie sú okamžité;

21.

„koncový používateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko alebo je usadená v Únii, ktorej bol výrobok sprístupnený ako spotrebiteľovi, mimo výkonu akejkoľvek obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, alebo ako profesionálnemu koncovému používateľovi počas výkonu jeho priemyselnej alebo profesijnej činnosti;

22.

„spätné prevzatie“ je každé opatrenie zamerané na dosiahnutie vrátenia výrobku, ktorý sa už sprístupnil koncovému používateľovi;

23.

„stiahnutie“ je každé opatrenie, ktorého cieľom je zabrániť tomu, aby bol výrobok, ktorý je v dodávateľskom reťazci, sprístupnený na trhu;

24.

„colné orgány“ sú colné orgány vymedzené v článku 5 bodu 1 nariadenia (EÚ) č. 952/2013;

25.

„prepustenie do voľného obehu“ je režim stanovený v článku 201 nariadenia (EÚ) č. 952/2013;

26.

„výrobky vstupujúce na trh Únie“ sú výrobky z tretích krajín, ktoré sú určené na uvedenie na trh Únie alebo ktoré sú určené na súkromné použitie alebo súkromnú spotrebu v rámci colného územia Únie a umiestnené do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“.

KAPITOLA II

ÚLOHY HOSPODÁRSKYCH SUBJEKTOV

Článok 4

Úlohy hospodárskych subjektov, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahujú určité harmonizačné právne predpisy Únie

1.   Bez ohľadu na akékoľvek povinnosti stanovené v uplatniteľných harmonizačných právnych predpisoch Únie výrobok, na ktorý sa vzťahujú právne predpisy uvedené v odseku 5, sa môže uvádzať na trh len vtedy, ak existuje hospodársky subjekt usadený v Únii, ktorý je zodpovedný za úlohy stanovené v odseku 3 v súvislosti s uvedeným výrobkom.

2.   Na účely tohto článku je hospodárskym subjektom uvedeným v odseku 1 ktorýkoľvek z týchto subjektov:

a)

výrobca usadený v Únii;

b)

dovozca, ak výrobca nie je usadený v Únii;

c)

splnomocnený zástupca s písomným splnomocnením od výrobcu, v ktorom splnomocneného zástupcu poveruje plnením úloh stanovených v odseku 3 v mene výrobcu;

d)

poskytovateľ logistických služieb usadený v Únii, pokiaľ ide o výrobky, s ktorými nakladá, keď v Únii nie je usadený iný hospodársky subjekt, ako sa uvádza v písmenách a), b) a c).

3.   Bez toho, aby tým boli dotknuté akékoľvek povinnosti hospodárskych subjektov podľa uplatniteľných harmonizačných právnych predpisov Únie, hospodársky subjekt uvedený v odseku 1 vykonáva tieto úlohy:

a)

ak sa v harmonizačných právnych predpisoch Únie uplatniteľných na výrobok požaduje EÚ vyhlásenie o zhode alebo vyhlásenie o parametroch a technická dokumentácia, overuje, že bolo vyhotovené EÚ vyhlásenie o zhode alebo vyhlásenie o parametroch a technická dokumentácia, a uchováva EÚ vyhlásenie o zhode alebo vyhlásenie o parametroch, aby ich orgány dohľadu nad trhom mali k dispozícii počas obdobia, ktoré požadujú uvedené právne predpisy, a zaručuje, aby sa technická dokumentácia mohla poskytovať týmto orgánom na požiadanie;

b)

na základe odôvodnenej žiadosti orgánu dohľadu nad trhom poskytnúť tomuto orgánu všetky informácie a dokumentáciu potrebné na preukázanie zhody výrobku v jazyku, ktorému môže tento orgán ľahko porozumieť;

c)

ak sa domnieva, že daný výrobok predstavuje riziko, informovať o tom orgány dohľadu nad trhom;

d)

spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom, a to aj na základe odôvodnenej žiadosti, aby sa zabezpečilo, že sa bezodkladne prijme nápravné opatrenie na nápravu akéhokoľvek prípadu nedodržania požiadaviek stanovených v harmonizačných právnych predpisoch Únie uplatniteľných na príslušný výrobok, alebo, ak to nie je možné, zmierniť riziká, ktoré predstavuje uvedený výrobok, ak to vyžadujú orgány dohľadu nad trhom, alebo z jeho vlastnej iniciatívy, ak sa hospodársky subjekt uvedený v odseku 1 domnieva alebo má dôvod domnievať sa, že daný výrobok predstavuje riziko.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté príslušné povinnosti hospodárskych subjektov podľa platných harmonizačných právnych predpisov Únie, na výrobku alebo na jeho obale, na balíku alebo v sprievodnom dokumente sa uvedie názov, registrované obchodné meno alebo registrovaná ochranná známka a kontaktné údaje vrátane poštovej adresy hospodárskeho subjektu uvedeného v odseku 1.

5.   Tento článok sa uplatňuje iba v súvislosti s výrobkami, ktoré podliehajú nariadeniam Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 (34), (EÚ) 2016/425 (35) a (EÚ) 2016/426 (36) a smerniciam Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES (37), 2006/42/ES (38), 2009/48/ES (39), 2009/125/ES (40), 2011/65/EÚ (41), 2013/29/EÚ (42), 2013/53/EÚ (43), 2014/29/EÚ (44), 2014/30/EÚ (45), 2014/31/EÚ (46), 2014/32/EÚ (47), 2014/34/EÚ (48), 2014/35/EÚ (49), 2014/53/EÚ (50) a 2014/68/EÚ (51).

Článok 5

Splnomocnený zástupca

1.   Na účely článku 4 ods. 2 písm. c) je splnomocnený zástupca splnomocnený výrobcom na plnenie úloh uvedených v článku 4 ods. 3 bez ohľadu na akékoľvek iné úlohy nariadené podľa príslušných harmonizačných právnych predpisov Únie.

2.   Splnomocnený zástupca vykonáva úlohy uvedené v splnomocnení. Na požiadanie poskytne orgánom dohľadu nad trhom kópiu splnomocnenia v jazyku Únie, ktorý určí orgán dohľadu nad trhom.

3.   Splnomocnení zástupcovia majú k dispozícii primerané prostriedky, aby mohli plniť svoje úlohy.

Článok 6

Predaje na diaľku

Výrobky ponúkané na predaj online alebo prostredníctvom iných prostriedkov predaja na diaľku sa považujú za sprístupnené na trhu, ak je ponuka určená koncovým používateľom v Únii. Ponuka na predaj sa považuje za zacielenú na koncových používateľov v Únii, ak príslušný hospodársky subjekt akýmkoľvek spôsobom smeruje svoju činnosť do členského štátu.

Článok 7

Povinnosť spolupracovať

1.   Hospodárske subjekty spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom pri opatreniach, ktoré by mohli odstrániť alebo zmierniť riziká, ktoré predstavujú výrobky, ktoré uvedené subjekty sprístupnili na trh.

2.   Poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom na žiadosť orgánov dohľadu nad trhom a v osobitných prípadoch s cieľom uľahčiť akékoľvek opatrenie prijaté na odstránenie alebo, ak to nie je možné, na zmiernenie rizík, ktoré predstavuje výrobok, ktorý je alebo bol prostredníctvom ich služieb ponúkaný na online predaj.

KAPITOLA III

POMOC HOSPODÁRSKYM SUBJEKTOM A SPOLUPRÁCA S NIMI

Článok 8

Informácie pre hospodárske subjekty

1.   Komisia v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1724 zabezpečí, aby portál Vaša Európa poskytoval používateľom jednoduchý online prístup k informáciám o požiadavkách na výrobky a právach, povinnostiach a pravidlách vyplývajúcich z harmonizačných právnych predpisov Únie.

2.   Členské štáty zavedú postupy na poskytovanie informácií hospodárskym subjektom na ich žiadosť a bezplatne s ohľadom na vnútroštátnu transpozíciu a vykonávanie harmonizačných právnych predpisov Únie uplatniteľných na výrobky. Na tento účel sa uplatňuje článok 9 ods. 1, 4 a 5 nariadenia (EÚ) 2019/515.

Článok 9

Spoločné činnosti na podporu dodržiavania súladu

1.   Orgány dohľadu nad trhom sa môžu dohodnúť s inými príslušnými orgánmi alebo s organizáciami zastupujúcimi hospodárske subjekty alebo koncovými používateľmi na vykonávaní spoločných činností, ktorých cieľom je podpora dodržiavania predpisov, identifikácia nesúladu, zvyšovanie informovanosti a poskytovanie usmernení týkajúcich sa harmonizačných právnych predpisov Únie a v súvislosti s osobitnými kategóriami výrobkov, najmä kategóriami výrobkov, v prípade ktorých sa často zistí, že predstavujú vážne riziko, vrátane výrobkov ponúkaných na predaj online.

2.   Dotknutý orgán dohľadu nad trhom a strany uvedené v odseku 1 zabezpečia, aby dohoda o spoločných činnostiach neviedla k nekalej hospodárskej súťaži medzi hospodárskymi subjektmi, a nemala vplyv na objektívnosť, nezávislosť a nestrannosť strán.

3.   Orgán dohľadu nad trhom môže využiť akékoľvek informácie vyplývajúce zo spoločných činností vykonávaných v rámci akéhokoľvek vyšetrovania nesúladu, ktoré vykonáva.

4.   Príslušný orgán dohľadu nad trhom sprístupní verejnosti dohodu o spoločných činnostiach vrátane mien zúčastnených strán a vloží uvedenú dohodu do informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34. Sieť zriadená podľa článku 29 pomáha na žiadosť členského štátu pri vypracovávaní dohody o spoločných činnostiach.

KAPITOLA IV

ORGANIZÁCIA, ČINNOSTI A POVINNOSTI ORGÁNOV DOHĽADU NAD TRHOM A JEDNOTNÉHO ÚRADU PRE SPOLUPRÁCU

Článok 10

Určenie orgánov dohľadu nad trhom a jednotného úradu pre spoluprácu

1.   Členské štáty organizujú a vykonávajú dohľad nad trhom, ako je stanovené v tomto nariadení.

2.   Na účely odseku 1 tohto článku každý členský štát určí na svojom území jeden alebo viac orgánov dohľadu nad trhom. Každý členský štát oznámi Komisii a ostatným členským štátom svoje orgány dohľadu nad trhom a oblasti pôsobnosti každého z týchto orgánov, pričom na to použije informačný a komunikačný systém uvedený v článku 34.

3.   Každý členský štát vymenuje jednotný úrad pre spoluprácu.

4.   Jednotný úrad pre spoluprácu zodpovedá aspoň za to, že reprezentuje koordinovanú pozíciu orgánov dohľadu nad trhom a orgánov určených podľa článku 25 ods. 1, a za oznamovanie národných stratégií, ako sa stanovuje v článku 13. Jednotný úrad pre spoluprácu pomáha aj v rámci spolupráce medzi orgánmi dohľadu nad trhom v rôznych členských štátoch, ako sa stanovuje v kapitole VI.

5.   S cieľom vykonávať dohľad nad trhom s výrobkami sprístupňovanými online i offline s rovnakou účinnosťou pre všetky distribučné kanály členské štáty zabezpečia, aby ich orgány dohľadu nad trhom a jednotný úrad pre spoluprácu mali potrebné zdroje vrátane dostatočných rozpočtových a iných zdrojov, ako napríklad dostatočný počet spôsobilých pracovníkov, odborných znalostí, postupov a iných opatrení na riadny výkon svojich povinností.

6.   Ak na ich území pôsobí viac ako jeden orgán dohľadu nad trhom, členské štáty zabezpečia, aby sa príslušné úlohy týchto orgánov jasne vymedzili a aby sa zaviedli vhodné komunikačné a koordinačné mechanizmy, ktoré by týmto orgánom umožnili úzko spolupracovať a účinne plniť svoje úlohy.

Článok 11

Činnosti orgánov dohľadu nad trhom

1.   Orgány dohľadu nad trhom vykonávajú svoje činnosti s cieľom zabezpečiť:

a)

účinný dohľad nad trhom s výrobkami sprístupnenými online a offline v rámci ich územia, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie;

b)

prijatie vhodného a primeraného nápravného opatrenia hospodárskymi subjektmi, pokiaľ ide o súlad s uvedenými právnymi predpismi a týmto nariadením;

c)

prijatie vhodných a primeraných opatrení, ak hospodársky subjekt neprijme nápravné opatrenie.

2.   Orgány dohľadu nad trhom vykonávajú svoje právomoci a plnia svoje úlohy nezávisle, nestranne a nezaujato.

3.   Orgány dohľadu nad trhom vykonávajú v rámci svojich činností uvedených v odseku 1 tohto článku primerané kontroly vlastností výrobkov v primeranom rozsahu, a to prostredníctvom kontrol dokumentácie a prípadne fyzických a laboratórnych kontrol na základe primeraných vzoriek, s uprednostnením svojich zdrojov a opatrení na zabezpečenie účinného dohľadu nad trhom a s prihliadnutím na vnútroštátnu stratégiu dohľadu nad trhom uvedenú v článku 13.

Pri rozhodovaní o tom, aké kontroly vykonať, na akých typoch výrobkov a v akom rozsahu, sa orgány dohľadu nad trhom riadia prístupom založeným na riziku s prihliadnutím na tieto faktory:

a)

možné nebezpečenstvá a nesúlad súvisiace s výrobkami a ich výskytom na trhu, ak je tento údaj k dispozícii;

b)

činnosti a opatrenia pod kontrolou hospodárskeho subjektu;

c)

predchádzajúci záznam o hospodárskom subjekte týkajúci sa nesúladu;

d)

ak je to relevantné, profilovanie rizika vykonávané orgánmi určenými podľa článku 25 ods. 1;

e)

sťažnosti spotrebiteľov a iné informácie získané od iných orgánov, hospodárskych subjektov, médií a iných zdrojov, ktoré by mohli naznačovať nesúlad.

4.   Komisia po konzultácii so sieťou môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia jednotné podmienky kontrol, kritériá na určenie frekvencie kontrol a počet vzoriek, ktoré sa majú skontrolovať v súvislosti s určitými výrobkami alebo kategóriami výrobkov, pri ktorých boli opakovane zistené osobitné riziká alebo závažné porušenia platných harmonizačných právnych predpisov Únie, s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti alebo iných verejných záujmov chránených uvedenými právnymi predpismi. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedenom v článku 43 ods. 2.

5.   Ak hospodárske subjekty predkladajú protokoly o skúškach alebo certifikáty potvrdzujúce zhodu ich výrobkov s harmonizačnými právnymi predpismi Únie vystavené orgánom posudzovania zhody akreditovaným v súlade s nariadením (ES) č. 765/2008, orgány dohľadu nad trhom uvedené protokoly alebo certifikáty náležite zohľadnia.

6.   Dôkazy, ktoré použije orgán dohľadu nad trhom v jednom členskom štáte, sa bez akýchkoľvek ďalších formálnych požiadaviek môžu použiť v rámci vyšetrovaní na overenie súladu výrobkov uskutočňovaných orgánmi dohľadu nad trhom v inom členskom štáte.

7.   V súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, orgány dohľadu nad trhom zavedú tieto postupy:

a)

postupy na riešenie sťažností alebo správ o otázkach týkajúcich sa rizík alebo nesúladu;

b)

postupy na overenie toho, či hospodárske subjekty prijali nápravné opatrenie, ktoré mali prijať.

8.   S cieľom zabezpečiť komunikáciu a koordináciu so svojimi partnermi v iných členských štátoch orgány dohľadu nad trhom sa aktívne podieľajú na činnostiach skupín pre administratívnu koordináciu (ďalej len „ADCO“), ako je uvedené v článku 30 ods. 2.

9.   Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek ochranný postup Únie podľa príslušných harmonizačných právnych predpisov Únie, výrobky, ktoré sa na základe rozhodnutia orgánu dohľadu nad trhom v jednom členskom štáte považujú za nevyhovujúce, považujú za nevyhovujúce aj orgány dohľadu nad trhom v inom členskom štáte, pokiaľ príslušný orgán dohľadu nad trhom v inom členskom štáte neusúdi o opaku, na základe svojho vlastného vyšetrovania s prihliadnutím na prípadné informácie od hospodárskeho subjektu.

Článok 12

Partnerské preskúmania

1.   Partnerské preskúmania sa organizujú pre orgány dohľadu nad trhom, ktoré sa chcú zúčastniť na takýchto preskúmaniach, s cieľom posilniť konzistentnosť činností dohľadu nad trhom v súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia.

2.   Sieť vypracuje metodiku a priebežný plán partnerských preskúmaní medzi zúčastnenými orgánmi dohľadu nad trhom. Pri stanovovaní metodiky a priebežného plánu sieť zohľadní aspoň počet a veľkosť orgánov dohľadu nad trhom v členských štátoch, počet dostupných pracovníkov a iné zdroje na vykonanie partnerského preskúmania a iné relevantné kritériá.

3.   Partnerské preskúmania sa týkajú najlepších postupov vypracovaných niektorými orgánmi dohľadu nad trhom, z ktorých môžu mať prospech iné orgány dohľadu nad trhom, a iných relevantných aspektov týkajúcich sa účinnosti činností v oblasti dohľadu nad trhom.

4.   Výsledky partnerských preskúmaní sa oznamujú sieti.

Článok 13

Vnútroštátne stratégie dohľadu nad trhom

1.   Každý členský štát vypracuje aspoň každé štyri roky zastrešujúcu vnútroštátnu stratégiu dohľadu nad trhom. Každý členský štát vypracuje prvú takúto stratégiu do 16. júla 2022. Vnútroštátna stratégia podporuje jednotný, komplexný a integrovaný prístup k dohľadu nad trhom a presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie na území členského štátu. Pri vypracúvaní vnútroštátnej stratégie dohľadu nad trhom sa zohľadňujú všetky odvetvia, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, a fázy dodávateľského reťazca výrobkov vrátane dovozu a digitálnych dodávateľských reťazcov. Môžu sa zvážiť aj priority stanovené v rámci pracovného programu siete.

2.   Vnútroštátna stratégia dohľadu nad trhom musí obsahovať aspoň tieto prvky, ak to neohrozí činnosti dohľadu nad trhom:

a)

dostupné informácie o výskyte nevyhovujúcich výrobkov, v rámci ktorého sa zohľadnia najmä kontroly uvedené v článku 11 ods. 3 a článku 25 ods. 3, a podľa potreby o vývoji na trhu, ktorý môže ovplyvniť mieru nesúladu pre kategórie výrobkov, a možných ohrozeniach a rizikách súvisiacich s novými technológiami;

b)

oblasti označené členskými štátmi za priority v súvislosti s presadzovaním harmonizačných právnych predpisov Únie;

c)

činnosti na presadzovanie plánované v záujme zníženia nesúladu v oblastiach označených za priority a prípadne aj minimálne úrovne kontrol, ktoré sa predpokladajú v prípade kategórií výrobkov s vysokou mierou nesúladu;

d)

posúdenie spolupráce s orgánmi dohľadu nad trhom v ostatných členských štátoch, ako s uvádza v článku 11 ods. 8 a kapitole VI.

3.   Členské štáty oznamujú svoju vnútroštátnu stratégiu dohľadu nad trhom Komisii a iným členským štátom prostredníctvom informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34. Každý členský štát uverejní súhrn svojej stratégie.

KAPITOLA V

PRÁVOMOCI A OPATRENIA V OBLASTI DOHĽADU NAD TRHOM

Článok 14

Právomoci orgánov dohľadu nad trhom

1.   Členské štáty udelia svojim orgánom dohľadu nad trhom právomoci v oblasti dohľadu nad trhom, vyšetrovania a presadzovania, ktoré sú potrebné na účely uplatňovania tohto nariadenia a uplatňovanie harmonizačných právnych predpisov Únie.

2.   Orgány dohľadu nad trhom vykonávajú právomoci stanovené v tomto článku efektívne a účinne, v súlade so zásadou proporcionality, v rozsahu, v akom sa takýto výkon vzťahuje na predmet a účel opatrení, ako aj povahu a celkové skutočné alebo potenciálne poškodenie vyplývajúce z prípadu nesúladu. Právomoci sa udeľujú a vykonávajú v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom vrátane zásad Charty základných práv Európskej únie, ako aj so zásadami vo vnútroštátnych právnych predpisoch týkajúcich sa slobody prejavu a slobody a plurality médií, s uplatniteľnými procesnými zárukami a s pravidlami Únie v oblasti ochrany údajov, najmä s nariadením (EÚ) 2016/679.

3.   Pri udeľovaní právomocí podľa odseku 1 môžu členské štáty stanoviť, že právomoc môže byť podľa potreby vykonávaná jedným z nasledujúcich spôsobov:

a)

priamo orgánmi dohľadu nad trhom na základe ich vlastnej kompetencie;

b)

obrátením sa na iné orgány verejnej moci v súlade s deľbou právomocí a inštitucionálnou a administratívnou organizáciou daného členského štátu;

c)

na základe podania na súdy, ktoré sú príslušné vydať rozhodnutie potrebné na schválenie vykonávania tejto právomoci, v relevantných prípadoch aj podaním odvolania, ak podanie na vydanie potrebného rozhodnutia nie je úspešné.

4.   Právomoci udelené orgánom dohľadu nad trhom podľa odseku 1 zahŕňajú aspoň:

a)

právomoc vyžadovať od hospodárskych subjektov poskytnúť prístup k relevantným dokumentom, technickým špecifikáciám, údajom alebo informáciám týkajúcim sa súladu a technických parametrov výrobku vrátane prístupu k zabudovanému softvéru, pokiaľ je takýto prístup potrebný na účel posúdenia súladu výrobku s platnými harmonizačnými právnymi predpismi Únie, a to v akejkoľvek forme alebo formáte a bez ohľadu na jeho pamäťové médium alebo miesto, na ktorom sú takéto dokumenty, technické špecifikácie, údaje alebo informácie uložené, a dostať alebo získať ich kópie;

b)

právomoc požadovať od hospodárskych subjektov, aby poskytovali relevantné informácie o dodávateľskom reťazci, o podrobnostiach o distribučnej sieti, o množstvách výrobkov na trhu a o iných modeloch výrobkov, ktoré majú rovnaké technické vlastnosti ako príslušný výrobok, ak je to relevantné z hľadiska súladu s uplatniteľnými požiadavkami podľa harmonizačných právnych predpisov Únie;

c)

právomoc požadovať od hospodárskych subjektov, aby poskytovali relevantné informácie potrebné na účely zistenia vlastníctva webových stránok keď príslušné informácie súvisia s predmetom vyšetrovania;

d)

právomoc vykonávať neohlásené kontroly na mieste a fyzické kontroly výrobkov;

e)

právomoc vstupovať do všetkých priestorov, na všetky pozemky alebo do všetkých dopravných prostriedkov, ktoré dotknutý hospodársky subjekt používa na účely spojené s obchodnou, podnikateľskou, remeselnou alebo profesijnou činnosťou hospodárskeho subjektu, s cieľom identifikovať nesúlad a získať dôkazy;

f)

právomoc začať vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy orgánov dohľadu nad trhom s cieľom identifikovať prípady nesúladu a ukončiť ich;

g)

právomoc požadovať od hospodárskych subjektov, aby prijali vhodné opatrenia s cieľom ukončiť prípad nesúladu alebo odstrániť riziko;

h)

právomoc prijímať primerané opatrenia, ak hospodársky subjekt neprijme vhodné nápravné opatrenie alebo ak nesúlad alebo riziko pretrváva, vrátane právomocí zakázať alebo obmedziť sprístupňovanie výrobku na trhu alebo nariadiť stiahnutie výrobku z trhu alebo jeho spätné prevzatie,;

i)

právomoc ukladať sankcie v súlade s článkom 41;

j)

právomoc získavať vzorky výrobkov, a to aj pod utajenou totožnosťou, skúmať uvedené vzorky a vykonávať ich reverzné inžinierstvo s cieľom identifikovať nesúlad a získavať dôkazy;

k)

ak nie sú k dispozícii iné účinné prostriedky na odstránenie vážneho rizika právomoc:

i)

požadovať odstránenie obsahu, ktorý sa vzťahuje na príslušné výrobky z online rozhrania alebo požadovať explicitné zobrazenie varovania koncových používateľov, keď majú prístup k online rozhraniu; alebo

ii)

v prípade, že nebola splnená požiadavka podľa bodu i), požadovať od poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, aby obmedzili prístup k online rozhraniu, a to aj tým, že požiadajú príslušnú tretiu stranu o vykonanie takýchto opatrení.

5.   Orgány dohľadu nad trhom môžu používať všetky informácie, dokumenty, zistenia, vyjadrenia alebo akékoľvek iné informácie ako dôkazy na účely svojho vyšetrovania, a to bez ohľadu na formát, v ktorom sa uchovávajú, a médium, na ktorom sa uchovávajú.

Článok 15

Náhrada nákladov orgánmi dohľadu nad trhom

1.   Členské štáty môžu povoliť svojim orgánom dohľadu nad trhom požiadať príslušný hospodársky subjekt o náhradu všetkých nákladov na ich činnosť v súvislosti s prípadmi nesúladu.

2.   Náklady uvedené v odseku 1 tohto článku môžu zahŕňať náklady na vykonávanie testovania, náklady na prijatie opatrení v súlade s článkom 28 ods. 1 a 2, náklady na uchovávanie a náklady na činnosti vo vzťahu k výrobkom, v prípade ktorých sa zistí nesúlad a na ktoré sa pred prepustením do voľného obehu alebo pred uvedením na trh vzťahuje nápravné opatrenie.

Článok 16

Opatrenia týkajúce sa dohľadu nad trhom

1.   Orgány dohľadu nad trhom prijmú vhodné opatrenia, ak výrobok, na ktorý sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Únie, pri jeho používaní v súlade s jeho zamýšľaným účelom alebo za podmienok, ktoré možno odôvodnene predpokladať, a pri riadnom nainštalovaní a udržiavaní:

a)

môže ohroziť zdravie alebo bezpečnosť používateľov, alebo

b)

nespĺňa uplatniteľné harmonizačné právne predpisy Únie.

2.   Ak orgány dohľadu nad trhom dospejú k zisteniam uvedeným v odseku 1 písm. a) alebo b), bezodkladne požiadajú príslušný hospodársky subjekt, aby prijal vhodné a primerané nápravné opatrenie na ukončenie nesúladu alebo odstránenie rizika v lehote, ktorú určia.

3.   Na účely odseku 2 môže nápravné opatrenie, ktoré má prijať hospodársky subjekt, zahŕňať okrem iného:

a)

uvedenie výrobku do súladu vrátane nápravy formálneho nesúladu vymedzeného v príslušných harmonizačných právnych predpisoch Únie alebo zabezpečenie toho, že výrobok už nepredstavuje riziko;

b)

zabránenie v sprístupnení daného výrobku na trhu;

c)

bezodkladné stiahnutie alebo spätné prevzatie výrobku a upozornenie verejnosti na riziko, ktoré predstavuje;

d)

zničenie výrobku alebo jeho znefunkčnenie iným spôsobom;

e)

označenie výrobku vhodným, jasne formulovaným a jednoducho zrozumiteľným varovaním o rizikách, ktoré môže predstavovať, a to v jazyku alebo jazykoch, ktoré určí členský štát, v ktorom sa výrobok sprístupňuje na trhu;

f)

ustanovenie predchádzajúcich podmienok pre sprístupnenie daného výrobku na trhu;

g)

včasné a bezodkladné upozornenie ohrozených koncových používateľov na dané riziko, v primeranej forme a vrátane uverejnenia osobitného varovania v jazyku alebo jazykoch, ktoré určí členský štát, v ktorom sa výrobok sprístupňuje na trhu.

4.   Nápravné opatrenia uvedené v odseku 3 písm. e), f) a g) sa môžu vyžadovať len v prípadoch, keď výrobok môže predstavovať riziko len za určitých podmienok alebo len vzhľadom na určitých koncových používateľov.

5.   Ak hospodársky subjekt neprijme nápravné opatrenie uvedené v odseku 3 alebo ak nesúlad alebo riziko uvedené v odseku 1 pretrváva, orgány dohľadu nad trhom zabezpečia, aby bol výrobok stiahnutý z trhu alebo spätne prevzatý alebo aby bolo zakázané alebo obmedzené jeho sprístupnenie na trhu a aby verejnosť, Komisia a ostatné členské štáty boli o tom zodpovedajúcim spôsobom informované.

6.   Informácie poskytované Komisii a ostatným členským štátom podľa odseku 5 tohto článku sa oznamujú prostredníctvom informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34. Uvedené oznamovanie informácií sa tiež považuje za oznamovanie spĺňajúce požiadavky na oznamovanie týkajúce sa uplatniteľných postupov ochrany harmonizačných právnych predpisov Únie.

7.   Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené v súlade s uplatniteľným ochranným postupom alebo v prípade, ak orgán dohľadu nad trhom iného členského štátu usúdi inak, ako je uvedené v článku 11 ods. 9, príslušné orgány dohľadu nad trhom v ostatných členských štátoch prijmú potrebné opatrenia vzhľadom na výrobok, ktorý nie je v súlade, a vložia príslušné informácie do informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34.

Článok 17

Použitie informácií, služobné a obchodné tajomstvo

Orgány dohľadu nad trhom vykonávajú svoje činnosti s vysokým stupňom transparentnosti a sprístupňujú verejnosti všetky informácie, ktoré považujú za podstatné na ochranu záujmov koncových používateľov. Orgány dohľadu nad trhom dodržiavajú zásady dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva a chránia osobné údaje v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom.

Článok 18

Procesné práva hospodárskych subjektov

1.   Každé opatrenie, rozhodnutie alebo nariadenie prijaté orgánmi dohľadu nad trhom podľa harmonizačných právnych predpisov Únie alebo tohto nariadenia musí uvádzať presné dôvody, na ktorých je založené.

2.   Akékoľvek takéto opatrenie, rozhodnutie alebo nariadenie sa bezodkladne oznámi príslušnému hospodárskemu subjektu, ktorému sa zároveň poskytnú informácie o opravných prostriedkoch, ktoré má k dispozícii podľa práva daného členského štátu, a o lehotách, ktoré sa vzťahujú na takéto opravné prostriedky.

3.   Pred prijatím alebo vydaním opatrenia, rozhodnutia alebo nariadenia uvedeného v odseku 1 sa dotknutému hospodárskemu subjektu poskytne, v primeranom čase nie kratšom ako 10 pracovných dní, možnosť byť vypočutý, pokiaľ poskytnutiu tejto možnosti hospodárskemu subjektu nebráni naliehavosť opatrenia, rozhodnutia alebo nariadenia na základe požiadaviek v oblasti zdravia alebo bezpečnosti alebo iných dôvodov súvisiacich s verejnými záujmami, na ktoré sa vzťahujú príslušné harmonizačné právne predpisy Únie.

Ak sa opatrenie, rozhodnutie alebo nariadenie prijme alebo vydá bez toho, aby hospodársky subjekt dostal možnosť byť vypočutý, túto možnosť dostane hospodársky subjekt čo najskôr potom, pričom orgán dohľadu nad trhom toto opatrenie, rozhodnutie alebo nariadenie ihneď preskúma.

Článok 19

Výrobky, ktoré predstavujú vážne riziko

1.   Orgány dohľadu nad trhom zabezpečia, aby sa výrobky, ktoré predstavujú vážne riziko, stiahli alebo spätne prevzali v prípade, že na odstránenie vážneho rizika neexistujú žiadne iné účinné prostriedky alebo ak je ich sprístupnenie na trhu zakázané. Orgány dohľadu nad trhom to okamžite oznámia Komisii v súlade s článkom 20.

2.   Rozhodnutie o tom, či výrobok predstavuje alebo nepredstavuje vážne riziko, vychádza z náležitého posúdenia rizika, pri ktorom sa zohľadní povaha nebezpečenstva a pravdepodobnosť jeho výskytu. Možnosť dosiahnutia vyššej úrovne bezpečnosti a dostupnosť iných výrobkov, s ktorými je spojené menšie riziko, nie je dôvodom na to, aby sa výrobok považoval za výrobok predstavujúci vážne riziko.

Článok 20

Systém na rýchlu výmenu informácií

1.   Ak orgán dohľadu nad trhom prijme alebo zamýšľa prijať opatrenie podľa článku 19 a usúdi, že dôvody na prijatie opatrenia alebo účinky opatrenia presahujú územie jeho členského štátu, bezodkladne oznámi toto opatrenie Komisii v súlade s odsekom 4 tohto článku. Orgán dohľadu nad trhom takisto bezodkladne informuje Komisiu o zmene alebo zrušení každého takého opatrenia.

2.   Ak sa výrobok predstavujúci vážne riziko sprístupnil na trhu, orgány dohľadu nad trhom bezodkladne oznámia Komisii všetky dobrovoľné opatrenia, ktoré prijal a oznámil orgánu dohľadu nad trhom hospodársky subjekt.

3.   Informácie poskytované v súlade s odsekmi 1 a 2 obsahujú všetky dostupné podrobnosti, najmä údaje potrebné na identifikáciu výrobku, údaje o pôvode a dodávateľskom reťazci výrobku, riziku súvisiacom s výrobkom, povahe a trvaní prijatého vnútroštátneho opatrenia a o všetkých dobrovoľných opatreniach, ktoré prijali hospodárske subjekty.

4.   Na účely odsekov 1, 2 a 3 tohto článku sa používa systém na rýchlu výmenu informácií (ďalej len „RAPEX“) stanovený v článku 12 smernice 2001/95/ES. Odseky 2, 3 a 4 článku 12 uvedenej smernice sa uplatňujú mutatis mutandis.

5.   Komisia poskytuje a udržiava dátové rozhranie medzi systémom RAPEX a informačným a komunikačným systémom uvedeným v článku 34 tak, aby sa predišlo potrebe zadávania údajov dvojmo.

Článok 21

Skúšobné zariadenia Únie

1.   Cieľom skúšobných zariadení Únie je prispievať k zabezpečeniu laboratórnych kapacít, ako aj zabezpečeniu spoľahlivosti a konzistentnosti skúšania na účely dohľadu nad trhom v rámci Únie.

2.   Na účely odseku 1 môže Komisia určiť verejné skúšobné zariadenie členského štátu za skúšobné zariadenie Únie pre určité kategórie výrobkov alebo pre špecifické riziká súvisiace s niektorou kategóriou výrobkov.

Komisia môže tiež určiť jedno zo svojich skúšobných zariadení za skúšobné zariadenie Únie pre určité kategórie výrobkov alebo pre špecifické riziká súvisiace s niektorou kategóriou výrobkov alebo pre výrobky, pre ktoré skúšobná kapacita chýba alebo nepostačuje.

3.   Skúšobné zariadenia Únie musia byť akreditované v súlade s nariadením (ES) č. 765/2008.

4.   Určenie skúšobných zariadení Únie nemá vplyv na právo orgánov dohľadu nad trhom, siete a Komisie, vybrať skúšobné zariadenia na účely ich činností.

5.   Určené skúšobné zariadenia Únie poskytujú služby výhradne orgánom dohľadu nad trhom, sieti, Komisii a ďalším vládnym alebo medzivládnym subjektom.

6.   V rámci svojej oblasti pôsobnosti vykonávajú skúšobné zariadenia Únie tieto činnosti:

a)

na žiadosť orgánov dohľadu nad trhom, siete alebo Komisie skúšajú výrobky;

b)

na žiadosť siete poskytujú nezávislé odborné alebo vedecké poradenstvo;

c)

vyvíjajú nové postupy a analytické metódy.

7.   Činnosti uvedené v odseku 6 tohto článku sa vykonávajú za odmenu a v súlade s článkom 36 ods. 2 ich môže financovať Únia.

8.   S cieľom zvýšiť skúšobnú kapacitu alebo vytvoriť novú skúšobnú kapacitu pre konkrétne kategórie výrobkov alebo pre konkrétne riziká súvisiace s niektorou kategóriou výrobkov, pre ktoré skúšobná kapacita chýba alebo nie je dostatočná, môžu skúšobné zariadenia Únie poberať finančné prostriedky Únie v súlade s článkom 36 ods. 2.

9.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví postupy určenia skúšobných zariadení Únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 43 ods. 2.

KAPITOLA VI

VZÁJOMNÁ CEZHRANIČNÁ POMOC

Článok 22

Vzájomná pomoc

1.   Orgány dohľadu nad trhom členských štátov a orgány dohľadu nad trhom, Komisia a príslušné agentúry Únie účelne spolupracujú a vymieňajú si informácie.

2.   Ak orgán dohľadu nad trhom nemôže vyšetrovanie uzatvoriť z dôvodu, že nemá prístup k určitým informáciám napriek tomu, že vynaložil maximálne úsilie na získanie uvedených informácií, môže predložiť odôvodnenú žiadosť orgánu dohľadu nad trhom iného členského štátu, v ktorom prístup k týmto informáciám možno presadiť. V tomto prípade dožiadaný orgán bezodkladne, najneskôr však do 30 dní, poskytne dožadujúcemu orgánu všetky informácie, ktoré dožiadaný orgán považuje za podstatné, aby mohol zistiť, či ide o nevyhovujúci výrobok.

3.   Dožiadaný orgán vykoná príslušné vyšetrovanie alebo prijme akékoľvek iné primerané opatrenia s cieľom získať požadované informácie. Uvedené vyšetrovanie sa v prípade potreby uskutoční s pomocou ďalších orgánov dohľadu nad trhom.

4.   Za akékoľvek vyšetrovanie je zodpovedný dožadujúci orgán, ktorý vyšetrovanie inicioval, pokiaľ dožiadaný orgán s prevzatím zodpovednosti nesúhlasil.

5.   V riadne odôvodnených prípadoch môže dožiadaný orgán odmietnuť vyhovieť žiadosti o informácie podľa odseku 2, ak:

a)

dožadujúci orgán dostatočne neodôvodní, že požadované informácie sú potrebné na zistenie nesúladu;

b)

dožiadaný orgán preukáže patričné dôvody, podľa ktorých by vyhovenie žiadosti značne narušilo výkon jeho vlastných činností.

Článok 23

Žiadosti o opatrenia na presadzovanie práva

1.   Ak si náprava nesúladu v súvislosti s výrobkom vyžaduje prijať opatrenia, ktoré sú v právomoci iného členského štátu, a ak takéto opatrenia nevyplývajú z požiadaviek článku 16 ods. 7, dožadujúci orgán môže dožiadanému orgánu v uvedenom inom členskom štáte podať riadne odôvodnenú žiadosť o opatrenia na presadzovanie práva.

2.   Dožiadaný orgán bezodkladne vykoná všetky vhodné a nevyhnutné opatrenia na presadzovanie práva s využitím právomocí, ktoré mu boli udelené na základe tohto nariadenia, aby ukončil prípad nesúladu uplatnením právomocí stanovených v článku 14 a akýchkoľvek ďalších právomocí, ktoré mu priznáva vnútroštátne právo.

3.   Dožiadaný orgán informuje dožadujúci orgán o opatreniach uvedených v odseku 2, ktoré sa prijali alebo ktoré sa majú prijať.

Dožiadaný orgán môže odmietnuť vyhovieť žiadosti o opatrenia na presadzovanie práva, ak nastane akákoľvek z týchto situácií:

a)

dožiadaný orgán dospeje k záveru, že dožadujúci orgán neposkytol dostatočné informácie;

b)

dožiadaný orgán sa domnieva, že žiadosť je v rozpore s harmonizačnými právnymi predpismi Únie;

c)

dožiadaný orgán preukáže riadne dôvody, podľa ktorých by vyhovenie žiadosti značne narušilo výkon jeho vlastných činností.

Článok 24

Postup pri žiadosti o vzájomnú pomoc

1.   Pred podaním žiadosti podľa článku 22 alebo 23 sa dožadujúci orgán snaží vykonať všetky možné príslušné vyšetrovania.

2.   Pri podaní žiadosti podľa článku 22 alebo 23 dožadujúci orgán poskytne všetky dostupné informácie, aby dožiadanému orgánu umožnil žiadosti vyhovieť, a to vrátane všetkých potrebných dôkazov, ktoré možno získať iba v členskom štáte dožadujúceho orgánu.

3.   Žiadosti podľa článkov 22 a 23 sa podávajú na štandardných elektronických formulároch prostredníctvom informačného a komunikačného systému uvedenom v článku 34 a prostredníctvom nich prebieha celá s nimi súvisiaca komunikácia.

4.   Komunikácia prebieha priamo medzi zúčastnenými orgánmi dohľadu nad trhom alebo prostredníctvom jednotných úradov pre spoluprácu príslušných členských štátov.

5.   Na jazykoch, ktoré sa majú používať v žiadostiach podľa článkov 22 a 23 a vo všetkej s nimi súvisiacej komunikácii, sa dohodnú dotknuté orgány dohľadu nad trhom.

6.   Ak sa dotknuté orgány dohľadu nad trhom nedokážu dohodnúť na jazykoch, ktoré sa majú používať, žiadosti podľa článkov 22 a 23 sa zasielajú v úradnom jazyku členského štátu dožadujúceho orgánu a odpovede na takéto žiadosti sa zasielajú v úradnom jazyku členského štátu dožiadaného orgánu. Dožadujúci a dožiadaný orgán zabezpečia v takom prípade preklad žiadostí, odpovedí alebo iných dokumentov, ktoré dostanú od druhej strany.

7.   Informačný a komunikačný systém uvedený v článku 34 poskytuje štruktúrované informácie o prípadoch vzájomnej pomoci zúčastneným jednotným úradom pre spoluprácu. Pri využívaní týchto informácií poskytnú jednotné úrady pre spoluprácu všetku potrebnú podporu na uľahčenie pomoci.

KAPITOLA VII

VÝROBKY, KTORÉ VSTUPUJÚ NA TRH ÚNIE

Článok 25

Kontroly výrobkov, ktoré vstupujú na trh Únie

1.   Členské štáty určia colné orgány, jeden alebo viacero orgánov dohľadu nad trhom alebo akýkoľvek iný orgán na svojom území za orgány zodpovedné za kontrolu výrobkov, ktoré vstupujú na trh Únie.

Každý členský štát informuje Komisiu a ostatné členské štáty o orgánoch určených podľa prvého pododseku a o oblastiach ich pôsobnosti, a to prostredníctvom informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34.

2.   Orgány určené podľa odseku 1 majú potrebné právomoci a zdroje na riadne plnenie úloh podľa uvedeného odseku.

3.   Výrobky, na ktoré sa vzťahuje právo Únie a ktoré majú byť umiestnené do colného režimu „prepustenie do voľného obehu“, podliehajú kontrolám orgánov určených podľa odseku 1 tohto článku. Tieto orgány vykonávajú kontroly na základe analýzy rizík v súlade s článkami 46 a 47 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 a v prípade potreby na základe prístupu založeného na riziku, ako sa uvádza v článku 11 ods. 3 druhom pododseku tohto nariadenia.

4.   Informácie súvisiace s rizikom si vymieňajú:

a)

orgány určené podľa odseku 1 tohto článku, a to v súlade s článkom 47 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 952/2013; a

b)

colné orgány, a to v súlade s článkom 46 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.

Ak majú colné orgány v prvom mieste vstupu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje právo Únie a ktoré sú dočasne uskladnené alebo nie sú umiestnené do colného režimu iného ako „prepustenie do voľného obehu“, dôvod domnievať sa, že tieto výrobky nie sú v súlade s uplatniteľným právom Únie alebo predstavujú riziko, postúpia všetky relevantné informácie príslušnému colnému orgánu určenia.

5.   Orgány dohľadu nad trhom poskytnú orgánom určeným podľa odseku 1 informácie o kategóriách výrobkov alebo totožnosti hospodárskych subjektov, v prípade ktorých sa zistilo vyššie riziko nesúladu.

6.   Do 31. marca každého roku členské štáty predložia Komisii podrobné štatistické údaje o kontrolách vykonaných orgánmi určenými podľa odseku 1, ktorým podrobili výrobky, na ktoré sa vzťahuje právo Únie počas predchádzajúceho kalendárneho roka. Tieto štatistické údaje uvádzajú počet zásahov v oblasti kontroly takýchto výrobkov v súvislosti s ich bezpečnosťou a súladom.

Každý rok do 30. júna Komisia vypracuje správu obsahujúcu informácie poskytnuté členskými štátmi za predchádzajúci kalendárny rok a analýzu predložených údajov. Správa sa uverejní v informačnom a komunikačnom systéme uvedenom v článku 34.

7.   Ak Komisia zaznamená vážne riziko, ktoré predstavujú výrobky, na ktoré sa vzťahuje právo Únie a ktoré sú dovezené z tretej krajiny, odporučí dotknutému členskému štátu, aby prijal príslušné opatrenia dohľadu nad trhom.

8.   Komisia po konzultácii so sieťou môže prijať vykonávacie akty, ktorými sa stanovia referenčné hodnoty a postupy kontroly na základe spoločnej analýzy rizík na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť dôsledné presadzovanie práva Únie, posilniť kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie a zabezpečiť účinnú a jednotnú úroveň takýchto kontrol. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedenom v článku 43 ods. 2.

9.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktoré ďalej spresnia podrobnosti o údajoch, ktoré majú členské štáty predkladať podľa odseku 6 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 43 ods. 2.

Článok 26

Odklad prepustenia do voľného obehu

1.   Orgány určené podľa článku 25 ods. 1 odložia prepustenie výrobku do voľného obehu, ak sa v priebehu kontrol v zmysle článku 25 ods. 3 zistí, že:

a)

k výrobku nie je priložená dokumentácia vyžadovaná právom Únie, ktoré sa na ňu vzťahuje, alebo ak sú dôvodné pochybnosti o pravosti, presnosti alebo úplnosti takejto dokumentácie;

b)

výrobok nie je označený v súlade s právom Únie, ktoré sa naň vzťahuje;

c)

na výrobku sa nachádza označenie CE alebo iné označenie požadované v práve Únie, ktoré sa naň vzťahuje, pričom týmto označením bol označený s cieľom nepravdivo alebo klamlivo informovať;

d)

názov, registrovaný obchodný názov alebo registrovaná ochranná známka a kontaktné údaje vrátane poštovej adresy hospodárskeho subjektu s uvedením úloh s ohľadom na výrobok podľa práva Únie nie sú uvedené alebo ich nie je možné identifikovať v súlade s článkom 4 ods. 4, alebo

e)

ak je z akejkoľvek inej príčiny dôvod domnievať sa, že výrobok nie je v súlade s právom Únie, ktoré sa naň vzťahuje, alebo že predstavuje závažné riziko pre zdravie, bezpečnosť, životné prostredie alebo akýkoľvek iný verejný záujem uvedený v článku 1.

2.   Orgány určené podľa článku 25 ods. 1 okamžite informujú orgány dohľadu nad trhom o každom pozastavení prepustenia uvedenom v odseku 1 tohto článku.

3.   Ak orgány dohľadu nad trhom majú dostatočné dôvody domnievať sa, že výrobok nie je v súlade s právom Únie, ktoré sa naň vzťahuje, alebo predstavuje závažné riziko, požiadajú orgány určené podľa článku 25 ods. 1, aby jeho prepustenie do voľného obehu pozastavili.

4.   Oznámenia podľa odseku 2 a žiadosti podľa odseku 3 tohto článku sa môžu vykonať prostredníctvom informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34 vrátane prostredníctvom využitia elektronických rozhraní medzi týmto systémom a systémami, ktoré používajú colné orgány, ak sú k dispozícii.

Článok 27

Prepustenie do voľného obehu

Ak bolo prepustenie výrobku do voľného obehu pozastavené v súlade s článkom 26, uvedený výrobok sa prepustí do voľného obehu, ak sú splnené všetky ostatné požiadavky a formality týkajúce sa takéhoto prepustenia a ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

a)

orgány dohľadu nad trhom do štyroch pracovných dní od odkladu nepožiadali orgány určené podľa článku 25 ods. 1, aby pozastavenie ponechali v účinnosti;

b)

orgány dohľadu nad trhom o svojom súhlase s prepustením do voľného obehu informovali orgány určené podľa článku 25 ods. 1.

Prepustenie do voľného obehu sa nepovažuje za dôkaz súladu s právom Únie.

Článok 28

Odmietnutie prepustenia do voľného obehu

1.   Ak orgány dohľadu nad trhom dospejú k záveru, že výrobok predstavuje vážne riziko, prijmú opatrenia na to, aby zakázali uvedenie výrobku na trhu, a požiadajú orgány určené podľa článku 25 ods. 1, aby ho do voľného obehu neprepustili. Zároveň tieto orgány požiadajú, aby do systému na spracovanie colných údajov, prípadne do obchodnej faktúry priloženej k výrobku a do všetkých ostatných relevantných sprievodných dokladov uviedli tento oznam:

„Nebezpečný výrobok – prepustenie do voľného obehu nepovolené – nariadenie (EÚ) 2019/1020“.

Orgány dohľadu nad trhom okamžite vložia uvedenú informáciu do informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34.

2.   Ak orgány dohľadu nad trhom dospejú k záveru, že výrobok sa nesmie uviesť na trh, pretože nie je v súlade s právom Únie, ktoré sa naň vzťahuje, prijmú opatrenia na to, aby zakázali uvedenie výrobku na trhu, a požiadajú orgány určené podľa článku 25 ods. 1, aby ho do voľného obehu neprepustili. Zároveň tieto orgány požiadajú, aby do systému na spracovanie colných údajov, prípadne do obchodnej faktúry priloženej k výrobku a do všetkých ostatných relevantných sprievodných dokladov uviedli tento oznam:

„Nevyhovujúci výrobok – prepustenie do voľného obehu nepovolené – nariadenie (EÚ) 2019/1020“.

Orgány dohľadu nad trhom okamžite vložia uvedenú informáciu do informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34.

3.   Ak sa výrobok uvedený v odseku 1 alebo 2 následne navrhne do iného colného režimu, ako je prepustenie do voľného obehu, a za predpokladu, že orgány dohľadu nad trhom nevznesú námietky, oznamy požadované v odseku 1 alebo 2 sa za rovnakých podmienok, aké sa vyžadujú v odseku 1 alebo 2, uvedú aj v dokladoch používaných v súvislosti s uvedeným režimom.

4.   Orgány určené podľa článku 25 ods. 1 môžu zničiť alebo inak znefunkčniť výrobok, ktorý predstavuje riziko pre zdravie a bezpečnosť koncových používateľov, ak sa dotknutý orgán domnieva, že to je potrebné a primerané. Náklady na takéto opatrenie znáša fyzická alebo právnická osoba, ktorá navrhuje prepustiť výrobok do voľného obehu.

Články 197 a 198 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 sa uplatňujú zodpovedajúcim spôsobom.

KAPITOLA VIII

KOORDINOVANÉ PRESADZOVANIE A MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

Článok 29

Sieť Únie pre súlad výrobkov

1.   Týmto sa zriaďuje sieť Únie pre súlad výrobkov (ďalej len „sieť“).

2.   Účelom siete je poskytovať platformu pre štruktúrovanú koordináciu a spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva v členských štátoch a Komisiou a zefektívnenie postupov dohľadu nad trhom v rámci Únie s cieľom dohľad nad trhom zefektívniť.

Článok 30

Zloženie a pôsobenie siete

1.   Sieť tvoria zástupcovia z každého členského štátu vrátane zástupcu každého jednotného úradu pre spoluprácu uvedeného v článku 10,a prípadný národný expert, predsedovia skupín ADCO a zástupcovia Komisie.

2.   Samostatné alebo spoločné skupiny ADCO sa vytvoria na jednotné uplatňovanie harmonizačných právnych predpisov Únie. Skupinu ADCO tvoria zástupcovia vnútroštátnych orgánov dohľadu nad trhom, prípadne zástupcovia jednotných úradov pre spoluprácu.

Zasadnutia skupín ADCO sú určené len pre zástupcov orgánov dohľadu nad trhom a Komisiu.

V závislosti od predmetu diskusie môžu byť na stretnutia skupiny ADCO prizvané príslušné zainteresované strany, ako sú organizácie zastupujúce záujmy odvetví, malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), spotrebiteľov, skúšobných laboratórií, orgánov pre normalizáciu a posudzovanie zhody na úrovni Únie.

3.   Komisia prostredníctvom siete podporuje a stimuluje spoluprácu medzi orgánmi dohľadu nad trhom a zúčastňuje sa na zasadnutiach siete, jej podskupín a skupín ADCO.

4.   Zasadnutia siete sa konajú pravidelne a podľa potreby, na základe riadne odôvodnenej žiadosti Komisie alebo členského štátu.

5.   Sieť môže zriaďovať stále alebo dočasné podskupiny na riešenie konkrétnych problémov a úloh.

6.   Sieť môže prizývať expertov a iné tretie strany vrátane organizácií zastupujúcich záujmy odvetví, MSP, spotrebiteľov, skúšobných laboratórií a orgánov pre normalizáciu a posudzovanie zhody na úrovni Únie, aby sa zúčastnili na zasadnutiach ako pozorovatelia alebo aby poskytli písomné vyjadrenia.

7.   Sieť urobí všetko pre to, aby sa dosiahol konsenzus. Rozhodnutia siete sú právne nezáväzné odporúčania.

8.   Sieť prijme svoj vlastný rokovací poriadok.

Článok 31

Poslanie a úlohy siete

1.   Pri výkone úloh stanovených v odseku 2 sa sieť zaoberá všeobecnými horizontálnymi otázkami dohľadu nad trhom s cieľom napomáhať spoluprácu medzi jednotnými úradmi pre spoluprácu, ako aj Komisiou.

2.   Sieť plní tieto úlohy:

a)

pripravuje, schvaľuje a monitoruje vykonávanie jej pracovného programu;

b)

napomáha pri identifikácii spoločných priorít činností dohľadu nad trhom a medziodvetvovej výmene informácií o hodnotení výrobkov vrátane posudzovania rizík, metód a výsledkov skúšania, nových trendov vo vývoji vedy a nových technológií, nových rizík a iných aspektov súvisiacich s kontrolnou činnosťou a o vykonávaní vnútroštátnych stratégií a činností dohľadu nad trhom;

c)

koordinuje skupiny ADCO a ich činnosti;

d)

organizuje spoločný medziodvetvový dohľad nad trhom a projekty skúšania a vymedzuje ich priority;

e)

vymieňa si odborné poznatky a osvedčené postupy týkajúce sa najmä vykonávania vnútroštátnych stratégií dohľadu nad trhom;

f)

napomáha pri organizácii programov školenia a výmeny personálu;

g)

v spolupráci s Komisiou organizuje informačné kampane a programy dobrovoľných vzájomných návštev medzi orgánmi dohľadu nad trhom;

h)

prerokováva otázky vyplývajúce z mechanizmov vzájomnej cezhraničnej pomoci;

i)

prispieva k vypracovaniu pokynov na zaistenie účinného a jednotného uplatňovania tohto nariadenia;

j)

navrhuje financovanie činností uvedených v článku 36;

k)

prispieva k jednotným administratívnym postupom, pokiaľ ide o dohľad nad trhom v členských štátoch;

l)

poskytuje poradenstvo a pomáha Komisii so záležitosťami súvisiacimi s ďalším vývojom systému RAPEX a informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34;

m)

podporuje spoluprácu a výmenu odborných poznatkov a osvedčených postupov medzi orgánmi dohľadu nad trhom a orgánmi zodpovednými za kontrolu na vonkajších hraniciach Únie;

n)

podporuje a uľahčuje spoluprácu s ostatnými relevantnými sieťami a skupinami s cieľom skúmať možnosti pre využívanie nových technológií na účely dohľadu nad trhom a vysledovateľnosti výrobkov;

o)

pravidelne vyhodnocuje vnútroštátne stratégie dohľadu nad trhom, pričom prvé takéto hodnotenie sa uskutoční do 16. júla 2024;

p)

zaoberá sa všetkými ďalšími záležitosťami v rámci pôsobnosti siete, ktorých cieľom je prispieť k účinnému pôsobeniu dohľadu nad trhom v rámci Únie.

Článok 32

Poslanie a úlohy skupín pre administratívnu spoluprácu

1.   Pri výkone úloh stanovených v odseku 2 sa skupiny ADCO zaoberajú špecifickými otázkami týkajúcimi sa dohľadu nad trhom a otázkami špecifickými pre dané odvetvie.

2.   Skupiny ADCO plnia tieto úlohy:

a)

napomáhajú pri jednotnom uplatňovaní harmonizačných právnych predpisov Únie v rámci svojej právomoci s cieľom zvýšiť účinnosť dohľadu nad trhom na celom vnútornom trhu;

b)

podporujú komunikáciu medzi orgánmi dohľadu nad trhom a sieťou a rozvíjajú vzájomnú dôveru medzi orgánmi dohľadu nad trhom;

c)

zavádzajú a koordinujú spoločné projekty, napríklad spoločné cezhraničné aktivity dohľadu nad trhom;

d)

vyvíjajú spoločné postupy a metodiky pre účinný dohľad nad trhom;

e)

vzájomne sa informujú o vnútroštátnych metódach a činnostiach dohľadu nad trhom a vyvíjajú a propagujú odporúčané postupy;

f)

identifikujú otázky spoločného záujmu týkajúce sa dohľadu nad trhom a navrhujú, aké spoločné prístupy by sa mali prijať;

g)

napomáhajú pri hodnoteniach výrobkov špecifických pre jednotlivé odvetvia vrátane posudzovania rizík, skúšobných metód a výsledkov skúšok, najnovšieho vývoja vo vede a iných aspektov súvisiacich s kontrolnými činnosťami.

Článok 33

Poslanie a úlohy Komisie

Komisia plní tieto úlohy:

a)

pomáha sieti, jej podskupinám a skupinám ADCO prostredníctvom výkonného sekretariátu, ktorý poskytuje technickú a logistickú podporu;

b)

vedie a jednotným úradom pre spoluprácu a predsedom skupín ADCO sprístupňuje aktualizovaný zoznam predsedov skupín ADCO vrátane ich kontaktných údajov;

c)

pomáha sieti pri príprave a monitorovaní jej pracovného programu;

d)

podporuje pôsobenie kontaktných miest pre výrobky, ktoré členské štáty poverili úlohami v súvislosti s harmonizačnými právnymi predpismi Únie;

e)

po porade so sieťou stanovuje potrebu ďalších skúšobných kapacít a na uvedený účel navrhuje riešenia v súlade s článkom 21;

f)

uplatňuje nástroje medzinárodnej spolupráce uvedené v článku 35;

g)

poskytuje podporu pri zriaďovaní samostatných alebo spoločných skupín ADCO;

h)

vyvíja a udržiava informačný a komunikačný systém uvedený v článku 34 vrátane rozhrania uvedeného v článku 34 ods. 7, ako aj rozhrania s databázami vnútroštátneho dohľadu nad trhom a prostredníctvom uvedeného systému poskytuje informácie verejnosti;

i)

pomáha sieti vykonávať predbežné alebo pomocné činnosti v súvislosti s vykonávaním činností dohľadu nad trhom spojených s uplatňovaním harmonizačných právnych predpisov Únie, ako sú napríklad štúdie, programy, hodnotenia, porovnávacie analýzy, vzájomné spoločné návštevy a programy návštev, výmena kádrov, výskumná práca, laboratórna činnosť, skúšky spôsobilosti, medzilaboratórne skúšky a činnosti posudzovania zhody;

j)

pripravuje a pomáha pri realizácii kampaní dohľadu nad trhom Únie a podobných činnostiach;

k)

organizuje spoločné projekty dohľadu nad trhom a skúšania a spoločné programy školení, napomáha pri výmene kádrov medzi orgánmi dohľadu nad trhom, prípadne aj s orgánmi dohľadu nad trhom tretích krajín alebo s medzinárodnými organizáciami, a organizuje informačné kampane a programy dobrovoľných vzájomných návštev medzi orgánmi dohľadu nad trhom;

l)

vykonáva činnosti v rámci programov technickej pomoci, spolupracuje s tretími krajinami a propaguje a posilňuje politiky a systémy Únie v oblasti dohľadu nad trhom medzi záujemcami na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni;

m)

napomáha pri prístupe k technickým alebo vedeckým poznatkom na účely administratívnej spolupráce v oblasti dohľadu nad trhom;

n)

na žiadosť siete alebo z vlastnej iniciatívy skúma každú otázku týkajúcu sa uplatňovania tohto nariadenia a vydáva usmernenia, odporúčania a odporúčané postupy s cieľom podporiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia.

Článok 34

Informačný a komunikačný systém

1.   Komisia ďalej zriadi a udržiava informačný a komunikačný systém na zber, spracovanie a uchovávanie informácií v štruktúrovanej forme o otázkach týkajúcich sa presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie s cieľom zlepšiť zdieľanie údajov medzi členskými štátmi, a to aj na účel žiadostí o informácie, a poskytovať kompletný prehľad činností dohľadu nad trhom, výsledkov a trendov. K uvedenému systému má prístup Komisia, orgány dohľadu nad trhom, jednotné úrady pre spoluprácu a orgány určené podľa článku 25 ods. 1. Komisia zriadi a udržiava rozhranie tohto systému pre verejných používateľov, prostredníctvom ktorého sa koncovým používateľom poskytujú kľúčové informácie o činnostiach dohľadu nad trhom.

2.   Komisia ďalej vyvíja a udržiava elektronické rozhrania medzi systémom uvedeným v odseku 1 a vnútroštátnymi systémami dohľadu nad trhom.

3.   Jednotné úrady pre spoluprácu vkladajú do informačného a komunikačného systému tieto informácie:

a)

o totožnosti orgánov dohľadu nad trhom vo svojom členskom štáte a o oblasti pôsobnosti uvedených orgánov podľa článku 10 ods. 2;

b)

o totožnosti orgánov určených podľa článku 25 ods. 1;

c)

o národnej stratégii dohľadu nad trhom vypracovanej ich členským štátom podľa článku 13 a o výsledkoch preskúmania a posúdenia stratégie dohľadu nad trhom.

4.   Orgány dohľadu nad trhom vkladajú do informačného a komunikačného systému v súvislosti s výrobkami sprístupnenými na trhu, pre ktoré sa vykonala hĺbková kontrola súladu bez toho, aby bol dotknutý článok 12 smernice 2001/95/ES a článok 20 tohto nariadenia, a prípadne v súvislosti s výrobkami vstupujúcimi na trh Únie, na ktoré bol postup prepustenia do voľného obehu na ich území pozastavený v súlade s článkom 26 tohto nariadenia, tieto informácie týkajúce sa:

a)

opatrení podľa článku 16 ods. 5 prijatých týmto orgánom dohľadu nad trhom;

b)

správ zo skúšania, ktoré vykonali tieto orgány;

c)

nápravného opatrenia prijatého dotknutými hospodárskymi subjektami;

d)

bežne dostupných správ o zraneniach spôsobených daným výrobkom;

e)

všetkých námietok vznesených členským štátom v súlade s platným ochranným postupom stanoveným v harmonizačných právnych predpisoch Únie uplatniteľným na daný výrobok a všetkých následných opatrení;

f)

prípadného nedodržania článku 5 ods. 2 zo strany splnomocnených zástupcov;

g)

prípadného nedodržania článku 5 ods. 1 zo strany výrobcov.

5.   Ak to orgány dohľadu nad trhom považujú za vhodné, môžu uviesť do informačného a komunikačného systému akékoľvek ďalšie informácie o kontrolách, ktoré vykonávajú, a o výsledkoch skúšok, ktoré vykonali alebo ktoré sa vykonali na ich žiadosť.

6.   Ak je to pre presadzovanie harmonizačných právnych predpisov Únie a na účely minimalizácie rizík relevantné, colné orgány v súvislosti s presadzovaním harmonizačných právnych predpisov Únie extrahujú z vnútroštátnych colných systémov informácie o výrobkoch prepustených do voľného obehu a odovzdajú ich do informačného a komunikačného systému.

7.   Komisia vyvinie elektronické rozhranie, ktoré umožní odovzdávanie údajov medzi vnútroštátnymi colnými systémami a informačným a komunikačným systémom. Toto rozhranie musí byť k dispozícii do štyroch rokov od dátumu prijatia príslušného vykonávacieho aktu uvedeného v odseku 8.

8.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví podrobnosti opatrení pre vykonávanie odsekov 1 až 7 tohto článku, a najmä o spracúvaní údajov, ktoré sa použijú v prípade údajov zhromaždených podľa odseku 1 tohto článku, a vymedzí údaje, ktoré sa majú odovzdávať podľa odsekov 6 a 7 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 43 ods. 2.

Článok 35

Medzinárodná spolupráca

1.   S cieľom zvýšiť účinnosť dohľadu nad trhom v Únii môže Komisia v rámci dohôd uzavretých medzi Úniou a tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami spolupracovať s regulačnými orgánmi tretích krajín alebo medzinárodnými organizáciami a vymieňať si s nimi informácie týkajúce sa dohľadu nad trhom. Všetky takéto dohody sú založené na reciprocite, obsahujú ustanovenia o dôvernosti zodpovedajúce ustanoveniam platným v Únii a zabezpečujú, aby každá výmena informácií bola v súlade s príslušným právom Únie.

2.   Spolupráca alebo výmena informácií sa môže okrem iného týkať:

a)

metód posudzovania rizík a výsledkov skúšania výrobkov;

b)

koordinovaného stiahnutia výrobkov od používateľov alebo iných podobných opatrení;

c)

opatrení, ktoré orgány dohľadu nad trhom prijímajú podľa článku 16.

3.   Komisia môže schváliť konkrétny systém kontrol výrobkov pred vývozom, ktorým tretia krajina podrobuje výrobky bezprostredne pred ich vývozom do Únie s cieľom overiť, či tieto výrobky spĺňajú požiadavky stanovené v harmonizačných právnych predpisoch Únie, ktoré sa na ne vzťahujú. Schválenie sa môže udeliť pre jeden alebo viac výrobkov, pre jednu alebo viac kategórií výrobkov alebo pre výrobky či kategórie výrobkov určitých výrobcov.

4.   Komisia zostaví a vedie zoznam tých výrobkov alebo kategórií výrobkov, ktorým bolo udelené schválenie podľa odseku 3, a tento zoznam sprístupní verejnosti.

5.   Schválenie podľa odseku 3 sa môže udeliť tretej krajine iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

táto tretia krajina disponuje účinným systémom overovania súladu výrobkov vyvážaných do Únie a kontroly vykonávané v uvedenej tretej krajine sú dostatočne účinné a účelné na to, aby nahradili alebo obmedzili dovozné kontroly;

b)

audity v rámci Únie, prípadne v tretej krajine preukazujú, že výrobky vyvážané z uvedenej tretej krajiny do Únie spĺňajú požiadavky stanovené v harmonizačných právnych predpisoch Únie.

6.   Ak bolo takéto schválenie udelené, musí byť vložené do posúdenia rizík podľa odseku 3 pre dovozné kontroly uvedených výrobkov alebo kategórií výrobkov vstupujúcich na trh Únie.

Orgány uvedené v článku 25 ods. 1 však môžu vykonávať kontroly uvedených výrobkov alebo kategórií výrobkov vstupujúcich na trh Únie, aby tiež zabezpečili, že kontrolami pred vývozom, ktoré vykonáva tretia krajina, sa účinne stanoví súlad s harmonizačnými právnymi predpismi Únie.

7.   V schválení uvedenom v odseku 3 sa uvedie príslušný orgán tretej krajiny, ktorý zodpovedá za výkon kontrol pred vývozom, pričom uvedený príslušný orgán je partnerom pre všetky kontakty s Úniou.

8.   Príslušný orgán uvedený v odseku 7 zabezpečuje úradné overovanie výrobkov pred ich vstupom do Únie.

9.   Ak sa pri kontrolách výrobkov vstupujúcich na trh Únie uvedených v odseku 3 tohto článku zistí závažný nesúlad, orgány dohľadu nad trhom to okamžite oznámia Komisii prostredníctvom informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34 a úroveň kontrol takýchto výrobkov upravia.

10.   Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom schváliť každý konkrétny systém kontrol výrobkov pred vývozom uvedený v odseku 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 43 ods. 2.

11.   Komisia pravidelne monitoruje správne fungovanie schválenia udeleného podľa odseku 3 tohto článku. Komisia prijme vykonávacie akty na odňatie uvedeného schválenia, ak sa zistí, že výrobky vstupujúce na trh Únie v značnom počte prípadov nie sú v súlade s harmonizačnými právnymi predpismi Únie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 43 ods. 2. Komisia o tom bezodkladne informuje dotknutú tretiu krajinu.

12.   Systém kontrol výrobkov pred vývozom sa hodnotí v súlade s článkom 42 ods. 4.

KAPITOLA IX

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 36

Financovanie

1.   Plnenie úloh siete uvedených v článku 31 a partnerské preskúmania uvedené v článku 12 financuje Únia.

2.   V súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia môže Únia financovať tieto činnosti:

a)

fungovanie kontaktných miest pre výrobky;

b)

zriadenie a fungovanie skúšobných zariadení Únie uvedených v článku 21;

c)

vývoj nástrojov medzinárodnej spolupráce uvedených v článku 35;

d)

vypracovanie a aktualizácia príspevkov k usmerneniam v oblasti dohľadu nad trhom;

e)

sprístupňovanie odborných alebo vedeckých poznatkov Komisii s cieľom poskytnúť jej pomoc pri realizácii administratívnej spolupráce v oblasti dohľadu nad trhom;

f)

vykonávanie vnútroštátnych stratégií dozoru nad trhom uvedených v článku 13;

g)

kampane dohľadu nad trhom a súvisiace aktivity členských štátov a Únie vrátane zdrojov a vybavenia, nástrojov IT a odbornej prípravy;

h)

vykonávanie predbežných alebo doplnkových prác v súvislosti s činnosťami dohľadu nad trhom súvisiacimi s uplatňovaním harmonizačných právnych predpisov Únie, ako sú štúdie, programy, hodnotenia, usmernenia, porovnávacie analýzy, spoločné vzájomné návštevy a programy návštev, výmena kádrov, výskumná práca, činnosti týkajúce sa odbornej prípravy, laboratórna práca, skúšky spôsobilosti, medzilaboratórne skúšky a práca týkajúca sa posudzovania zhody;

i)

činnosti vykonávané v rámci programov technickej pomoci, spolupráce s tretími krajinami a propagácie a skvalitňovania politík a systémov Únie v oblasti dohľadu nad trhom medzi záujemcami na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni.

3.   Elektronické rozhranie uvedené v článku 34 ods. 7 vrátane vývoja informačného a komunikačného systému uvedeného v článku 34 s cieľom umožniť mu prijímať automatizované toky elektronických údajov z vnútroštátnych colných systémov, financuje Únia.

4.   Elektronické rozhrania uvedené v článku 34 ods. 2, ktoré umožňuje výmenu údajov medzi informačným a komunikačným systémom uvedeným v článku 34 a vnútroštátnymi systémami dohľadu nad trhom, financuje Únia.

5.   Finančná pomoc Únie v súvislosti s činnosťami na podporu tohto nariadenia sa poskytuje v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (52), a to buď priamo, alebo zverením úloh súvisiacich s plnením rozpočtu subjektom uvedeným v článku 62 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia.

6.   Rozpočtové prostriedky pridelené na činnosti uvedené v tomto nariadení určuje každoročne rozpočtový orgán v medziach limitov platného finančného rámca.

7.   Rozpočtové prostriedky určené rozpočtovým orgánom na financovanie činností dohľadu nad trhom môžu pokrývať aj výdavky vzťahujúce sa na prípravné činnosti, činnosti v oblasti monitorovania, kontroly, auditu a hodnotenia, ktoré sú potrebné na riadenie činností stanovených v tomto nariadení a dosahovanie ich cieľov. Do týchto výdavkov patria náklady na vypracovanie štúdií, organizáciu stretnutí odborníkov, informačné a komunikačné činnosti vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, pokiaľ súvisia so všeobecnými cieľmi činností dohľadu nad trhom, výdavky spojené so sieťami informačných technológií zameranými na spracovanie a výmenu informácií a všetky ostatné súvisiace výdavky Komisie na technickú a administratívnu pomoc.

Článok 37

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní činností financovaných na základe tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodov, korupcie a iného protiprávneho konania účinnými kontrolami a vymáhaním neoprávnene vyplatených súm, ak sa zistia nezrovnalosti, prípadne uložením účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych a finančných sankcií.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov sú na základe dokladov a kontrol na mieste oprávnené vykonávať audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli na základe tohto nariadenia poskytnuté finančné prostriedky Únie.

3.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (53) a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (54) s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou, ktoré sú financované na základe tohto nariadenia, nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o spolupráci s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody a rozhodnutia o grante, ktoré vyplývajú z vykonávania tohto nariadenia, obsahujú ustanovenia výslovne oprávňujúce Komisiu, Dvor audítorov a úrad OLAF vykonávať takéto audity a vyšetrovania v súlade s ich príslušnou pôsobnosťou.

KAPITOLA X

ZMENY

Článok 38

Zmeny smernice 2004/42/ES

Články 6 a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES (55) sa vypúšťajú.

Článok 39

Zmeny nariadenia (ES) č. 765/2008

1.   Nariadenie (ES) č. 765/2008 sa mení takto:

1.

Názov sa nahrádza takto:

„Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93“.

2.

V článku 1 sa odseky 2 a 3 vypúšťajú.

3.

V článku 2 sa body 1, 2, 14, 15, 17, 18 a 19 vypúšťajú.

4.

Kapitola III obsahujúca články 15 až 29 sa vypúšťa.

5.

Odsek 1 článku 32 sa mení takto:

a)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

vypracúvanie a aktualizovanie príspevkov pre usmernenia v oblasti akreditácie, notifikácia orgánov posudzovania zhody Komisii, a posudzovanie zhody;“;

b)

písmená d) a e) sa vypúšťajú;

c)

písmená f) a g) sa nahrádzajú takto:

„f)

vykonávanie predbežných a vedľajších prác v súvislosti s implementáciou činností posudzovania zhody, metrológie a činností akreditácie, spojených s vykonávaním právnych predpisov Spoločenstva, napr. štúdie, programy, hodnotenia, usmernenia, porovnávacie analýzy, vzájomné spoločné návštevy, výskumná práca, vývoj a údržba databázy, činnosti týkajúce sa odbornej prípravy, laboratórna práca, skúšky spôsobilosti, medzilaboratórne skúšky a práca týkajúca sa posudzovania zhody;

g)

činnosti vykonávané v rámci programov technickej pomoci, spolupráce s tretími krajinami a propagácie a skvalitňovania európskych politík a systémov v oblasti posudzovania zhody a akreditácie medzi zainteresovanými subjektmi v Spoločenstve a na medzinárodnej úrovni.“.

2.   Odkazy na vypustené ustanovenia nariadenia (ES) č. 765/2008 sa považujú za odkazy na príslušné ustanovenia tohto nariadenia a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III k tomuto nariadeniu.

Článok 40

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 305/2011

V článku 56 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1.   Ak orgány dohľadu nad trhom jedného členského štátu majú dostatočný dôvod domnievať sa, že stavebný výrobok, na ktorý sa vzťahuje harmonizovaná norma alebo na ktorý sa vypracovalo európske technické posúdenie, nedosahuje deklarované parametre a predstavuje riziko pre plnenie základných požiadaviek na stavby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vypracujú hodnotenie príslušného výrobku vo vzťahu k príslušným požiadavkám stanoveným v tomto nariadení. Príslušné hospodárske subjekty na tento účel podľa potreby spolupracujú s orgánmi dohľadu nad trhom.“.

KAPITOLA XI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 41

Sankcie

1.   Členské štáty prijmú ustanovenia o sankciách v prípade porušenia tohto nariadenia a harmonizačných právnych predpisov Únie uvedených v prílohe II, ktorými sa zavádzajú povinnosti hospodárskych subjektov, a prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili ich vykonávanie v súlade s vnútroštátnym právom.

2.   Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

3.   Členské štáty oznámia do 16. októbra 2021 uvedené ustanovenia Komisii, ak ešte neboli oznámené, a Komisii bezodkladne oznámia každú zmenu, ktorá sa ich týka.

Článok 42

Hodnotenie, revízia a usmernenia

1.   Komisia do 31. decembra 2026 a následne každých päť rokov vyhodnotí toto nariadenia z hľadiska cieľov, ktoré sa ním sledujú, a predloží o tom správu Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

2.   V správe posúdi, či sa týmto nariadením dosiahol jeho cieľ, najmä pokiaľ ide o zníženie počtu nevyhovujúcich výrobkov na trhu Únie, zabezpečenie účinného a efektívneho presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie v rámci Únie, zlepšenie spolupráce medzi príslušnými orgánmi a posilnenie kontrol výrobkov vstupujúcich na trh Únie, pričom sa zohľadní vplyv na podnikanie, a najmä na MSP. Okrem toho sa v hodnotení posúdi aj pôsobnosť tohto nariadenia, účinnosť systému partnerského preskúmania a činností dohľadu nad trhom, ktoré sa financujú z prostriedkov Únie, so zreteľom na požiadavky politík a práva Únie a možnosti ďalšieho skvalitnenia spolupráce medzi orgánmi dohľadu nad trhom a colnými orgánmi.

3.   Do 16. júla 2023 predloží Komisia správu o hodnotení uplatňovania článku 4. V správe sa vyhodnotí najmä rozsah uvedeného článku, jeho účinky a jeho náklady a prínosy. V prípade potreby pripojí k správe legislatívny návrh.

4.   Do štyroch rokov od prvého schválenia špecifického systému kontroly výrobkov pred vývozom uvedeného v článku 35 ods. 3 vykoná Komisia hodnotenie jeho vplyvu a nákladovej efektívnosti.

5.   S cieľom uľahčiť vykonávanie tohto nariadenia vypracuje Komisia usmernenia pre praktické uplatňovanie článku 4 na účely orgánov dohľadu nad trhom a hospodárskych subjektov.

Článok 43

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia návrh vykonávacieho aktu, pokiaľ ide o vykonávacie právomoci uvedené v článku 11 ods. 4, článku 21 ods. 9, článku 25 ods. 8, článku 35 ods. 10 a článku 35 ods. 11 neprijme a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 44

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 16. júla 2021. Články 29, 30, 31, 32, 33 a 36 sa však uplatňujú od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. júna 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA


(1)  Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 19.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. júna 2019.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 z 5. apríla 2017 o zdravotníckych pomôckach, zmene smernice 2001/83/ES, nariadenia (ES) č. 178/2002 a nariadenia (ES) č. 1223/2009 a o zrušení smerníc Rady 90/385/EHS a 93/42/EHS (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 z 5. apríla 2017 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a o zrušení smernice 98/79/ES a rozhodnutia Komisie 2010/227/EÚ (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 176).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/33/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výťahov a bezpečnostných komponentov do výťahov (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 251).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 46).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 15).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004 z 31. marca 2004 o detergentoch (Ú. v. EÚ L 104, 8.4.2004, s. 1).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013, s. 1).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013, s. 52).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/28/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania výbušnín na civilné použitie na trhu a ich kontroly (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 1).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ z 23. júla 2014 o vybavení námorných lodí a o zrušení smernice Rady 96/98/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 146).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2016/1628 zo 14. septembra 2016 o požiadavkách na emisné limity plynných a pevných znečisťujúcich látok a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a (EÚ) č. 167/2013, a ktorým sa mení a zrušuje smernica 97/68/ES (Ú. v. EÚ L 252, 16.9.2016, s. 53).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424 z 9. marca 2016 o lanovkových zariadeniach a zrušení smernice 2000/9/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 1).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/35/EÚ zo 16. júna 2010 o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zrušení smerníc Rady 76/767/EHS, 84/525/EHS, 84/526/EHS, 84/527/EHS a 1999/36/ES (Ú. v. EÚ L 165, 30.6.2010, s. 1).

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1).

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/519 z 19. marca 2019 o vzájomnom uznávaní tovaru zákonne uvádzaného na trh v inom členskom štáte, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 764/2008 (Ú. v. EÚ L 91, 29.3.2019, s. 1).

(26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39).

(28)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1).

(29)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(30)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb (Ú. v. ES L 15, 21.1.1998, s. 14).

(32)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/644 z 18. apríla 2018 o službách cezhraničného dodávania balíkov (Ú. v. EÚ L 112, 2.5.2018, s. 19).

(33)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015, s. 1).

(34)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).

(35)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 z 9. marca 2016 o osobných ochranných prostriedkoch a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 51).

(36)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 z 9. marca 2016 o spotrebičoch spaľujúcich plynné palivá a zrušení smernice 2009/142/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 99).

(37)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES z 8. mája 2000 týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve (Ú. v. ES L 162, 3.7.2000, s. 1).

(38)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 24).

(39)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2009, s. 1).

(40)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

(41)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 88).

(42)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/29/EÚ z 12. júna 2013 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania pyrotechnických výrobkov na trhu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 27).

(43)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/53/EÚ z 20. novembra 2013 o rekreačných plavidlách a vodných skútroch a o zrušení smernice 94/25/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 90).

(44)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/29/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania jednoduchých tlakových nádob na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 45).

(45)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na elektromagnetickú kompatibilitu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 79).

(46)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/31/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania váh s neautomatickou činnosťou na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 107).

(47)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/32/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia meradiel na trhu na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 149).

(48)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/34/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zariadení a ochranných systémov určených na použitie v potenciálne výbušnej atmosfére (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 309).

(49)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/35/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 357).

(50)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES (Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014, s. 62).

(51)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/68/EÚ z 15. mája 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania tlakových zariadení na trhu (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 164).

(52)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).

(53)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom OLAF, ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(54)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(55)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES z 21. apríla 2004 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel v určitých farbách a lakoch a vo výrobkoch na povrchovú úpravu vozidiel a o zmene a doplnení smernice 1999/13/ES (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 87).


PRÍLOHA I

Zoznam harmonizačných právnych predpisov Únie

1.

Smernica Rady 69/493/EHS z 15. decembra 1969 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o krištáľovom skle (Ú. v. ES L 326, 29.12.1969, s. 36).

2.

Smernica Rady 70/157/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o prípustnej hladine hluku a o výfukových systémoch motorových vozidiel (Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 16).

3.

Smernica Rady 75/107/EHS z 19. decembra 1974 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa fliaš používaných ako odmerné nádoby (Ú. v. ES L 42, 15.2.1975, s. 14).

4.

Smernica Rady 75/324/EHS z 20. mája 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa aerosólových rozprašovačov (Ú. v. ES L 147, 9.6.1975, s. 40).

5.

Smernica Rady 76/211/EHS z 20. januára 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa plnenia určitých spotrebiteľsky balených výrobkov podľa hmotnosti alebo objemu (Ú. v. ES L 46, 21.2.1976, s. 1).

6.

Smernica Rady 80/181/EHS z 20. decembra 1979 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa meracích jednotiek a rušiaca smernicu 71/354/EHS (Ú. v. ES L 39, 15.2.1980, s. 40).

7.

Smernica Rady 92/42/EHS z 21. mája 1992 o požiadavkách na účinnosť nových teplovodných kotlov na kvapalné alebo plynné palivá (Ú. v. ES L 167, 22.6.1992, s. 17).

8.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/11/ES zo dňa 23. marca 1994 o aproximácii zákonov, iných predpisov a správnych opatrení členských štátov o označovaní materiálov používaných v hlavných zložkách obuvi určenej na predaj spotrebiteľom (Ú. v. ES L 100, 19.4.1994, s. 37).

9.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10).

10.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/EHS (Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58).

11.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/79/ES z 27. októbra 1998 o diagnostických zdravotných pomôckach in vitro (Ú. v. ES L 331, 7.12.1998, s. 1).

12.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES z 8. mája 2000 týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve (Ú. v. ES L 162, 3.7.2000, s. 1).

13.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34).

14.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 13. októbra 2003 o hnojivách (Ú. v. EÚ L 304, 21.11.2003, s. 1).

15.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004 z 31. marca 2004 o detergentoch (Ú. v. EÚ L 104, 8.4.2004, s. 1).

16.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 z 29. apríla 2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 79/117/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 7).

17.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES z 21. apríla 2004 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel v určitých farbách a lakoch a vo výrobkoch na povrchovú úpravu vozidiel a o zmene a doplnení smernice 1999/13/ES (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 87).

18.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/64/ES z 26. októbra 2005 o typovom schválení motorových vozidiel vzhľadom na ich opätovnú využiteľnosť, recyklovateľnosť a zužitkovateľnosť, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 70/156/EHS (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 10).

19.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 24).

20.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/40/ES zo 17. mája 2006 o emisiách z klimatizačných systémov v motorových vozidlách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 70/156/EHS (Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 12).

21.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 1).

22.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

23.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1).

24.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/45/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa stanovujú pravidlá pre menovité množstvá spotrebiteľsky balených výrobkov, zrušujú sa smernice Rady 75/106/EHS a 80/232/EHS a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/211/EHS (Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 17).

25.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).

26.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 78/2009 zo 14. januára 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel s ohľadom na ochranu chodcov a iných zraniteľných účastníkov cestnej premávky, o zmene a doplnení smernice 2007/46/ES a o zrušení smerníc 2003/102/ES a 2005/66/ES (Ú. v. EÚ L 35, 4.2.2009, s. 1).

27.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 79/2009 zo 14. januára 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel na vodíkový pohon, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 35, 4.2.2009, s. 32).

28.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/34/ES z 23. apríla 2009 o spoločných ustanoveniach pre meradlá a metódy metrologickej kontroly (Ú. v. EÚ L 106, 28.4.2009, s. 7).

29.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2009, s. 1).

30.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov s ohľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a o prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 715/2007 a smernica 2007/46/ES a zrušujú smernice 80/1269/EHS, 2005/55/ES a 2005/78/ES (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 1).

31.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 661/2009 z 13. júla 2009 o požiadavkách typového schvaľovania na všeobecnú bezpečnosť motorových vozidiel, ich prípojných vozidiel a systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 1).

32.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

33.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 zo 16. septembra 2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 1).

34.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 46).

35.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59).

36.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1).

37.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/35/EÚ zo 16. júna 2010 o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zrušení smerníc Rady 76/767/EHS, 84/525/EHS, 84/526/EHS, 84/527/EHS a 1999/36/ES (Ú. v. EÚ L 165, 30.6.2010, s. 1).

38.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).

39.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 88).

40.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 z 27. septembra 2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/73/ES a 2008/121/ES (Ú. v. EÚ L 272, 18.10.2011, s. 1).

41.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1).

42.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38).

43.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013, s. 1).

44.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013, s. 52).

45.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/29/EÚ z 12. júna 2013 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania pyrotechnických výrobkov na trhu (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 27).

46.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/53/EÚ z 20. novembra 2013 o rekreačných plavidlách a vodných skútroch a o zrušení smernice 94/25/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 90).

47.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/28/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania výbušnín na civilné použitie na trhu a ich kontroly (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 1).

48.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/29/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania jednoduchých tlakových nádob na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 45).

49.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na elektromagnetickú kompatibilitu(Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 79).

50.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/31/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania váh s neautomatickou činnosťou na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 107).

51.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/32/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia meradiel na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 149).

52.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/33/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa výťahov a bezpečnostných komponentov do výťahov (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 251).

53.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/34/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa zariadení a ochranných systémov určených na použitie v potenciálne výbušnej atmosfére (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 309).

54.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/35/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 357).

55.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 1).

56.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES (Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014, s. 62).

57.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/68/EÚ z 15. mája 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania tlakových zariadení na trhu (Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 164).

58.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ z 23. júla 2014 o vybavení námorných lodí a o zrušení smernice Rady 96/98/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 146).

59.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006 (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 195).

60.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 540/2014 zo 16. apríla 2014 o hladine zvuku motorových vozidiel a o náhradných systémoch tlmenia hluku a zmene smernice 2007/46/ES a o zrušení smernice 70/157/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 131).

61.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/424 z 9. marca 2016 o lanovkových zariadeniach a zrušení smernice 2000/9/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 1).

62.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425 z 9. marca 2016 o osobných ochranných prostriedkoch a o zrušení smernice Rady 89/686/EHS (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 51).

63.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/426 z 9. marca 2016 o spotrebičoch spaľujúcich plynné palivá a zrušení smernice 2009/142/ES (Ú. v. EÚ L 81, 31.3.2016, s. 99).

64.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 zo 14. septembra 2016 o požiadavkách na emisné limity plynných a pevných znečisťujúcich látok a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a (EÚ) č. 167/2013, a ktorým sa mení a zrušuje smernica 97/68/ES (Ú. v. EÚ L 252, 16.9.2016, s. 53).

65.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/745 z 5. apríla 2017 o zdravotníckych pomôckach, zmene smernice 2001/83/ES, nariadenia (ES) č. 178/2002 a nariadenia (ES) č. 1223/2009 a o zrušení smerníc Rady 90/385/EHS a 93/42/EHS (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 1).

66.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 z 5. apríla 2017 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a o zrušení smernice 98/79/ES a rozhodnutia Komisie 2010/227/EÚ (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 176).

67.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (Ú. v. EÚ L 137, 24.5.2017, s. 1).

68.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1).

69.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/858 z 30. mája 2018 o schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, ako aj systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre takéto vozidlá a o dohľade nad trhom s nimi, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2007 a (ES) č. 595/2009 a zrušuje smernica 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 151, 14.6.2018, s. 1).

70.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1139 zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005, (ES) č. 1008/2008, (EÚ) č. 996/2010, (EÚ) č. 376/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/30/EÚ a 2014/53/EÚ a zrušujú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008 a nariadenie Rady (EHS) č. 3922/91 (Ú. v. EÚ L 212, 22.8.2018, s. 1), pokiaľ ide o projektovanie a výrobu lietadiel uvedených v článku 2 ods. 1 písm. a) a b) a ich umiestňovanie na trh v prípade, že sa týka bezpilotných lietadiel a ich motorov, vrtúľ, súčastí a vybavenia.


PRÍLOHA II

Zoznam harmonizačných právnych predpisov Únie bez ustanovení o sankciách

1.

Smernica Rady 69/493/EHS z 15. decembra 1969 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o krištáľovom skle (Ú. v. ES L 326, 29.12.1969, s. 36).

2.

Smernica Rady 70/157/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o prípustnej hladine hluku a o výfukových systémoch motorových vozidiel (Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 16).

3.

Smernica Rady 75/107/EHS z 19. decembra 1974 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa fliaš používaných ako odmerné nádoby (Ú. v. ES L 42, 15.2.1975, s. 14).

4.

Smernica Rady 75/324/EHS z 20. mája 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa aerosólových rozprašovačov (Ú. v. ES L 147, 9.6.1975, s. 40).

5.

Smernica Rady 76/211/EHS z 20. januára 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa plnenia určitých spotrebiteľsky balených výrobkov podľa hmotnosti alebo objemu (Ú. v. ES L 46, 21.2.1976, s. 1).

6.

Smernica Rady 92/42/EHS z 21. mája 1992 o požiadavkách na účinnosť nových teplovodných kotlov na kvapalné alebo plynné palivá (Ú. v. ES L 167, 22.6.1992, s. 17).

7.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/11/ES zo dňa 23. marca 1994 o aproximácii zákonov, iných predpisov a správnych opatrení členských štátov o označovaní materiálov používaných v hlavných zložkách obuvi určenej na predaj spotrebiteľom (Ú. v. ES L 100, 19.4.1994, s. 37).

8.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10).

9.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES z 8. mája 2000 týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve (Ú. v. ES L 162, 3.7.2000, s. 1).

10.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34).

11.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/64/ES z 26. októbra 2005 o typovom schválení motorových vozidiel vzhľadom na ich opätovnú využiteľnosť, recyklovateľnosť a zužitkovateľnosť, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 70/156/EHS (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 10).

12.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/40/ES zo 17. mája 2006 o emisiách z klimatizačných systémov v motorových vozidlách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 70/156/EHS (Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 12).

13.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/45/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa stanovujú pravidlá pre menovité množstvá spotrebiteľsky balených výrobkov, zrušujú sa smernice Rady 75/106/EHS a 80/232/EHS a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/211/EHS (Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 17).

14.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 46).

15.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/35/EÚ zo 16. júna 2010 o prepravovateľných tlakových zariadeniach a o zrušení smerníc Rady 76/767/EHS, 84/525/EHS, 84/526/EHS, 84/527/EHS a 1999/36/ES (Ú. v. EÚ L 165, 30.6.2010, s. 1).

16.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).

17.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 z 27. septembra 2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/73/ES a 2008/121/ES (Ú. v. EÚ L 272, 18.10.2011, s. 1).

18.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/90/EÚ z 23. júla 2014 o vybavení námorných lodí a o zrušení smernice Rady 96/98/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 146).

19.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 540/2014 zo 16. apríla 2014 o hladine zvuku motorových vozidiel a o náhradných systémoch tlmenia hluku a zmene smernice 2007/46/ES a o zrušení smernice 70/157/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 131).


PRÍLOHA III

Tabuľka zhody

Nariadenie (ES) č. 765/2008

Toto nariadenie

článok 1 ods. 2

článok 1 ods. 1

článok 1 ods. 3

článok 1 ods. 3

článok 2 bod 1

článok 3 bod 1

článok 2 bod 2

článok 3 bod 2

článok 2 bod 14

článok 3 bod 22

článok 2 bod 15

článok 3 bod 23

článok 2 bod 17

článok 2 bod 3

článok 2 bod 18

článok 3 bod 4

článok 2 bod 19

článok 3 bod 25

článok 15 ods. 1 a 2

článok 2 ods. 1

článok 15 ods. 3

článok 2 ods. 3

článok 15 ods. 4

článok 15 ods. 5

článok 2 ods. 2

článok 16 ods. 1

článok 10 ods. 1

článok 16 ods. 2

článok 16 ods. 5

článok 16 ods. 3

článok 16 ods. 4

článok 17 ods. 1

článok 10 ods. 2

článok 17 ods. 2

článok 34 ods. 1, posledná veta a článok 34 ods. 3 písm. a)

článok 18 ods. 1

článok 10 ods. 6

článok 18 ods. 2 písm. a)

článok 11 ods. 7 písm. a)

článok 18 ods. 2 písm. b)

článok 18 ods. 2 písm. c)

článok 11 ods. 7 písm. b)

článok 18 ods. 2 písm. d)

článok 18 ods. 3

článok 10 ods. 5 a článok 14 ods. 1

článok 18 ods. 4

článok 14 ods. 2

článok 18 ods. 5

článok 13

článok 18 ods. 6

článok 31 ods. 2 písm. o)

článok 19 ods. 1 prvý pododsek

článok 11 ods. 3

článok 19 ods. 1 druhý pododsek

článok 14 ods. 4 písm. a), b), e) a j)

článok 19 ods. 1 tretí pododsek

článok 11 ods. 5

článok 19 ods. 2

článok 16 ods. 3 písm. g)

článok 19 ods. 3

článok 18 ods. 2

článok 19 ods. 4

článok 11 ods. 2

článok 19 ods. 5

článok 17

článok 20 ods. 1

článok 19 ods. 1

článok 20 ods. 2

článok 19 ods. 2

článok 21 ods. 1

článok 18 ods. 1

článok 21 ods. 2

článok 18 ods. 2

článok 21 ods. 3

článok 18 ods. 3

článok 21 ods. 4

článok 22 ods. 1

článok 20 ods. 1

článok 22 ods. 2

článok 20 ods. 2

článok 22 ods. 3

článok 20 ods. 3

článok 22 ods. 4

článok 20 ods. 4

článok 23 ods. 1 a 3

článok 34 ods. 1

článok 23 ods. 2

článok 34 ods. 4

článok 24 ods. 1

článok 22 ods. 1

článok 24 ods. 2

článok 22 ods. 2 až 5

článok 24 ods. 3

článok 24 ods. 4

článok 25 ods. 1

článok 25 ods. 2 písm. a)

článok 31 ods. 2 písm. f) a článok 33 ods. 1 písm. i) a k)

článok 25 ods. 2 písm. b)

článok 31 ods. 2 písm. g) a m) a článok 33 ods. 1 písm. i) a k)

článok 25 ods. 3

článok 26

článok 27 ods. 1 prvá veta

článok 25 ods. 2

článok 27 ods. 1 druhá veta

článok 25 ods. 3

článok 27 ods. 2

článok 25 ods. 4

článok 27 ods. 3 prvý pododsek

článok 26 ods. 1

článok 27 ods. 3 druhý pododsek

článok 26 ods. 2

článok 27 ods. 4

článok 27 ods. 5

článok 28 ods. 1

článok 27 prvý odsek písm. a)

článok 28 ods. 2

článok 27 prvý odsek písm. b)

článok 29 ods. 1

článok 28 ods. 1

článok 29 ods. 2

článok 28 ods. 2

článok 29 ods. 3

článok 28 ods. 3

článok 29 ods. 4

článok 28 ods. 4

článok 29 ods. 5

článok 25 ods. 5

článok 32 ods. 1 písm. d)

článok 32 ods. 1 písm. e)

článok 36 ods. 2 písm. e)