NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/834

z 20. mája 2019,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o zúčtovaciu povinnosť, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, požiadavky na ohlasovanie, postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch nezúčtovaných centrálnou protistranou, registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a požiadavky na archívy obchodných údajov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (4) nadobudlo účinnosť 16. augusta 2012. Požiadavky, ktoré obsahuje, konkrétne centrálne zúčtovanie štandardizovaných zmlúv o mimoburzových derivátoch, maržové požiadavky a požiadavky na zmiernenie prevádzkového rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, ohlasovacie povinnosti pri zmluvách o derivátoch, požiadavky na centrálne protistrany a požiadavky na archívy obchodných údajov, prispievajú k zníženiu systémového rizika prostredníctvom zvýšenia transparentnosti na trhu s mimoburzovými derivátmi a zníženia kreditného rizika protistrany a prevádzkového rizika, ktoré súvisia s mimoburzovými derivátmi.

(2)

Zjednodušenie v niektorých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 648/2012, a proporcionálnejší prístup k týmto oblastiam sú v súlade s Programom regulačnej vhodnosti a efektívnosti Komisie, v ktorom sa zdôrazňuje potreba zníženia nákladov a zjednodušenia, aby sa ciele politík Únie dosahovali čo najefektívnejším spôsobom, a ktorý sa zameriava najmä na znižovanie regulačného a administratívneho zaťaženia. Uvedeným zjednodušením a proporcionálnejším prístupom by však nemali byť dotknuté celkové ciele spočívajúce v presadzovaní finančnej stability a zmierňovaní systémových rizík v súlade s vyhlásením vedúcich predstaviteľov skupiny G20 na samite v Pittsburghu 26. septembra 2009.

(3)	Efektívne a odolné poobchodné systémy a trhy s kolaterálom sú zásadnými prvkami dobre fungujúcej únie kapitálových trhov, ktoré napomáhajú úsiliu o podporu investícií, rastu a zamestnanosti v súlade s politickými prioritami Komisie.

(4)

V rokoch 2015 a 2016 uskutočnila Komisia dve verejné konzultácie o uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Komisii tiež poskytli informácie o uplatňovaní uvedeného nariadenia Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (5), Európsky výbor pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 (6), a Európsky systém centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“). Na základe uvedených verejných konzultácií bolo zrejmé, že zainteresované strany podporujú ciele nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a že nie je potrebné žiadne zásadné prepracovanie uvedeného nariadenia. Komisia 23. novembra 2016 prijala všeobecnú správu v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012. Hoci nie všetky ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 648/2012 už boli v plnej miere uplatniteľné, a komplexné hodnotenie uvedeného nariadenia preto ešte nebolo možné, v uvedenej správe boli identifikované oblasti, pre ktoré sú potrebné cielené opatrenia, aby sa zabezpečilo, že sa ciele nariadenia (EÚ) č. 648/2012 dosiahnu primeranejším, účinnejším a efektívnejším spôsobom.

(5)	Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 by sa malo vzťahovať na všetky finančné protistrany, ktoré by mohli predstavovať významné systémové riziko pre finančný systém. Vymedzenie finančnej protistrany by sa preto malo zmeniť.

(6)

Zamestnanecké plány na kúpu akcií sú obvykle podnikom vypracované schémy, prostredníctvom ktorých môžu osoby priamo alebo nepriamo upísať, kúpiť, dostať alebo vlastniť akcie daného podniku alebo iného podniku v rámci tej istej skupiny za predpokladu, že tento plán využívajú aspoň zamestnanci alebo bývalí zamestnanci daného podniku alebo iného podniku v rámci tej istej skupiny, alebo členovia či bývalí členovia správnej rady daného podniku alebo iného podniku v rámci tej istej skupiny. V oznámení Komisie z 8. júna 2017 o preskúmaní akčného plánu únie kapitálových trhov v polovici trvania sa uvádzajú opatrenia týkajúce sa zamestnaneckých plánov na kúpu akcií ako možného nástroja na posilnenie únie kapitálových trhov s cieľom podporiť retailové investície. Podnik kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (ďalej len „PKIPCP“) alebo alternatívny investičný fond (ďalej len „AIF“), zriadené výlučne na účely slúžiace jednému alebo viacerým zamestnaneckým plánom na kúpu akcií, by preto nemali byť v súlade so zásadou proporcionality kvalifikované ako finančná protistrana.

(7)

Určité finančné protistrany majú objem činnosti na trhoch s mimoburzovými derivátmi, ktorý je príliš nízky na to, aby predstavoval významné systémové riziko pre finančný systém, a príliš nízky na to, aby bolo centrálne zúčtovanie ekonomicky prijateľné. Uvedené protistrany, ktoré sa bežne označujú ako malé finančné protistrany, by mali byť oslobodené od zúčtovacej povinnosti, ale mali by naďalej podliehať požiadavke na výmenu kolaterálu v záujme zmiernenia akéhokoľvek systémového rizika. Ak však pozícia finančnej protistrany prekročí zúčtovaciu prahovú hodnotu v súvislosti s aspoň jednou triedou mimoburzových derivátov vypočítanú na úrovni skupiny, mala by sa zúčtovacia povinnosť uplatniť na všetky triedy mimoburzových derivátov vzhľadom na vzájomnú prepojenosť finančných protistrán a možné systémové riziko pre finančný systém, ktoré by mohlo vzniknúť, ak by tieto zmluvy o mimoburzových derivátoch neboli centrálne zúčtované. Finančná protistrana by mala mať možnosť kedykoľvek preukázať, že jej pozície už neprekračujú zúčtovaciu prahovú hodnotu v žiadnej triede mimoburzových derivátov, pričom v takom prípade by sa malo skončiť s uplatňovaním zúčtovacej povinnosti.

(8)

Nefinančné protistrany sú menej vzájomne prepojené ako finančné protistrany. Zároveň sú často aktívne prevažne len v jednej triede mimoburzových derivátov. Ich činnosť preto predstavuje menšie systémové riziko pre finančný systém ako činnosť finančných protistrán. Rozsah zúčtovacej povinnosti pre nefinančné protistrany, ktoré sa rozhodnú vypočítavať svoje pozície každých 12 mesiacov pre porovnanie so zúčtovacími prahovými hodnotami, by sa mal preto zúžiť. Tieto nefinančné protistrany by mali podliehať zúčtovacej povinnosti, len pokiaľ ide o triedy mimoburzových derivátov, ktoré prekračujú zúčtovaciu prahovú hodnotu. Na nefinančné protistrany by sa však naďalej mala vzťahovať požiadavka na výmenu kolaterálu, ak sa prekročí ktorákoľvek zo zúčtovacích prahových hodnôt. Nefinančné protistrany, ktoré sa rozhodnú, že nebudú vypočítavať svoje pozície pre porovnanie so zúčtovacími prahovými hodnotami, by mali podliehať zúčtovacej povinnosti týkajúcej sa všetkých tried mimoburzových derivátov. Nefinančná protistrana by mala mať možnosť kedykoľvek preukázať, že jej pozície už neprekračujú zúčtovaciu prahovú hodnotu pre určitú triedu mimoburzových derivátov, pričom v takom prípade by sa malo skončiť s uplatňovaním zúčtovacej povinnosti na danú triedu mimoburzových derivátov.

(9)	S cieľom zohľadniť akýkoľvek vývoj na finančných trhoch by orgán ESMA mal pravidelne preskúmavať zúčtovacie prahové hodnoty a podľa potreby ich aktualizovať. Súčasťou tohto pravidelného preskúmavania by mala byť správa.

(10)

Požiadavka, aby sa zúčtovávali určité zmluvy o mimoburzových derivátoch uzavreté pred vznikom zúčtovacej povinnosti, vytvára právnu neistotu a prevádzkové komplikácie pri obmedzených prínosoch. Táto požiadavka znamená pre protistrany uvedených zmlúv najmä dodatočné náklady a zaťaženie a mohla by tiež ovplyvniť plynulé fungovanie trhu bez toho, aby došlo k výraznému zlepšeniu jednotného a koherentného uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo vytvoreniu rovnakých podmienok pre účastníkov trhu. Preto by sa táto požiadavka mala zrušiť.

(11)

Protistrany s obmedzeným rozsahom činnosti na trhu s mimoburzovými derivátmi čelia ťažkostiam pri prístupe k centrálnemu zúčtovaniu, či už ako klient zúčtovacieho člena alebo prostredníctvom nepriamych zúčtovacích mechanizmov. Od zúčtovacích členov a klientov zúčtovacích členov, ktorí poskytujú zúčtovacie služby priamo iným protistranám alebo nepriamo tak, že umožňujú svojim vlastným klientom poskytovať tieto služby iným protistranám, by sa preto malo vyžadovať, aby tieto činnosti vykonávali na základe spravodlivých, primeraných, nediskriminačných a transparentných obchodných podmienok. Zatiaľ čo táto požiadavka by nemala viesť k cenovej regulácii alebo povinnosti kontrahovať, zúčtovacím členom a klientom by sa malo povoliť kontrolovať riziká spojené s ponúkanými zúčtovacími službami, napríklad riziká protistrany.

(12)

V informáciách o finančných nástrojoch, na ktoré sa vzťahujú povolenia centrálnych protistrán, sa nemusia špecifikovať všetky triedy mimoburzových derivátov, na ktorých zúčtovávanie má centrálna protistrana povolenie. S cieľom zabezpečiť, aby orgán ESMA mohol vykonávať svoje úlohy a povinnosti v súvislosti so zúčtovacou povinnosťou, by príslušné orgány mali bezodkladne oznamovať orgánu ESMA všetky informácie získané od centrálnej protistrany týkajúce sa jej zámeru začať zúčtovávať triedu mimoburzových derivátov, na ktorú sa vzťahuje jej existujúce povolenie.

(13)

V určitých výnimočných situáciách by sa malo umožniť dočasné pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti. Takéto pozastavenie by sa malo umožniť, ak už nie sú splnené kritériá, na základe ktorých sa na konkrétne triedy mimoburzových derivátov vzťahuje zúčtovacia povinnosť. K tomu môže dôjsť vtedy, keď sa určité triedy mimoburzových derivátov stanú nevhodnými na povinné centrálne zúčtovanie, alebo ak došlo k podstatnej zmene jedného z týchto kritérií vo vzťahu k určitým triedam mimoburzových derivátov. Pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti by sa malo umožniť aj v prípade, keď centrálna protistrana prestane poskytovať zúčtovacie služby pre konkrétne triedy mimoburzových derivátov alebo pre konkrétny typ protistrany a iné centrálne protistrany nemôžu zasiahnuť dostatočne rýchlo s cieľom prevziať tieto zúčtovacie služby. Pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti by sa malo umožniť aj v prípade, že sa to považuje za potrebné na to, aby sa zabránilo závažnej hrozbe pre finančnú stabilitu v Únii. S cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu a zabrániť narušeniu trhu by mal orgán ESMA pri súčasnom zohľadnení cieľov G20 zaistiť, aby v prípade, že je zrušenie zúčtovacej povinnosti vhodné, podnet k tomuto zrušeniu prišiel počas pozastavenia uplatňovania zúčtovacej povinnosti a včas na to, aby sa umožnila zmena príslušných regulačných technických noriem.

(14)

Povinnosť protistrán obchodovať s derivátmi, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti, na obchodných miestach, stanovená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (7), sa v súlade s postupom pre obchodovaciu povinnosť podrobne stanoveným v uvedenom nariadení aktivuje, keď sa trieda derivátov vyhlási za podliehajúcu zúčtovacej povinnosti. Pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti by mohlo brániť protistranám v tom, aby boli schopné dodržiavať obchodovaciu povinnosť. V dôsledku toho by v prípade, že sa požiadalo o pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti a toto sa považuje za podstatnú zmenu kritérií pre uplatnenie obchodovacej povinnosti, mal mať orgán ESMA možnosť navrhnúť súbežné pozastavenie uplatňovania obchodovacej povinnosti podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 namiesto nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

(15)

Ohlasovanie minulých zmlúv sa ukázalo byť zložité, pretože určité údaje, ktorých ohlasovanie sa teraz vyžaduje, sa pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (EÚ) č. 648/2012 nemuseli ohlasovať. Dôsledkom toho bola vysoká miera neohlasovania a nízka kvalita ohlasovaných údajov, pričom zaťaženie spojené s ohlasovaním týchto zmlúv je významné. Preto je veľmi pravdepodobné, že tieto minulé údaje zostanú nevyužité. Okrem toho, kým lehota na ohlasovanie minulých zmlúv nadobudne účinnosť, mnohé z týchto zmlúv už budú ukončené a zároveň s nimi aj zodpovedajúce expozície a riziká. Z tohto dôvodu by sa požiadavka na ohlasovanie minulých zmlúv mala zrušiť.

(16)

Vnútroskupinové transakcie s účasťou nefinančných protistrán predstavujú relatívne malú časť všetkých zmlúv o mimoburzových derivátoch a používajú sa hlavne na interný hedžing v rámci skupín. Tieto transakcie preto neprispievajú významne k systémovému riziku a vzájomnej prepojenosti, napriek tomu sú s povinnosťou ohlasovať tieto transakcie spojené významné náklady a zaťaženie pre nefinančné protistrany. Transakcie medzi protistranami v rámci skupiny, pri ktorých je aspoň jedna z protistrán nefinančnou protistranou, by preto mali byť od ohlasovacej povinnosti oslobodené bez ohľadu na miesto usadenia nefinančnej protistrany.

(17)

Komisia zaviedla v roku 2017 kontrolu vhodnosti v súvislosti s verejným ohlasovaním zo strany spoločností. Účelom tejto kontroly je získavať dôkazy o konzistentnosti, koherencii, účinnosti a efektívnosti rámca Únie pre ohlasovanie. V tejto súvislosti by sa mala ďalej analyzovať možnosť, ako zabrániť zbytočnej duplicite ohlasovania a možnosť zredukovať alebo zjednodušiť ohlasovanie zmlúv o derivátoch, ktoré nie sú mimoburzovými derivátmi, pričom by sa mala zohľadniť potreba včasného ohlasovania, ako aj opatrenia prijaté podľa nariadení (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) č. 600/2014. V tejto analýze by sa mali najmä posúdiť ohlasované údaje, prístupnosť údajov pre relevantné orgány, ako aj opatrenia na ďalšie zjednodušenie reťazcov ohlasovania v prípade zmlúv o derivátoch, ktoré nie sú mimoburzovými derivátmi, predovšetkým pokiaľ ide o nefinančné protistrany, na ktoré sa nevzťahuje zúčtovacia povinnosť, a to bez neprimeraných strát informácií. Malo by sa zvážiť všeobecnejšie posúdenie účinnosti a efektívnosti opatrení zavedených v nariadení (EÚ) č. 648/2012 na zlepšenie fungovania ohlasovania zmlúv o mimoburzových derivátoch a zníženie s ním spojeného zaťaženia, keď budú k dispozícii dostatočné skúsenosti a údaje o uplatňovaní uvedeného nariadenia, najmä pokiaľ ide o kvalitu a prístupnosť údajov ohlasovaných archívom obchodných údajov a začatie a vykonávanie delegovaného ohlasovania.

(18)

S cieľom znížiť zaťaženie pre nefinančné protistrany, na ktoré sa nevzťahuje zúčtovacia povinnosť, vyplývajúce z ohlasovania zmlúv o mimoburzových derivátoch, by mala byť finančná protistrana spravidla výlučne zodpovedná, a to aj právne zodpovedná, za ohlasovanie vo svojom mene aj v mene nefinančných protistrán, na ktoré sa nevzťahuje zúčtovacia povinnosť, v súvislosti so zmluvami o mimoburzových derivátoch, ktoré uzavreli tieto protistrany, ako aj za zabezpečenie správnosti ohlasovaných údajov. S cieľom zabezpečiť, aby mala finančná protistrana k dispozícii údaje, ktoré potrebuje na plnenie svojej ohlasovacej povinnosti, by nefinančná protistrana mala poskytovať údaje týkajúce sa zmlúv o mimoburzových derivátoch, v prípade ktorých možno odôvodnene očakávať, že ich finančná protistrana nemá. Nefinančné protistrany by však mali mať možnosť vybrať si, či budú svoje zmluvy o mimoburzových derivátoch ohlasovať. V takom prípade by o tom nefinančná protistrana mala finančnú protistranu zodpovedajúcim spôsobom informovať a mala by byť zodpovedná, a to aj právne zodpovedná, za ohlasovanie týchto údajov a za zabezpečenie ich správnosti.

(19)

Mala by sa určiť aj zodpovednosť za ohlasovanie zmlúv o mimoburzových derivátoch, ak jedna alebo obe protistrany sú PKIPCP alebo AIF. Preto by sa malo stanoviť, že správcovská spoločnosť PKIPCP je zodpovedná, a to aj právne zodpovedná, za ohlasovanie v mene tohto PKIPCP v súvislosti so zmluvami o mimoburzových derivátoch, ktoré uzavrel tento PKIPCP, ako aj za zabezpečenie správnosti ohlasovaných údajov. Podobne by mal byť správca AIF zodpovedný, a to aj právne zodpovedný, za ohlasovanie v mene tohto AIF v súvislosti so zmluvami o mimoburzových derivátoch, ktoré uzavrel tento AIF, ako aj za zabezpečenie správnosti ohlasovaných údajov.

(20)

S cieľom zabrániť nezrovnalostiam v celej Únii pri uplatňovaní postupov zmierňovania rizika, a vzhľadom na komplexnosť postupov riadenia rizík vyžadujúcich si včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu protistrán, čo zahŕňa použitie vnútorných modelov, by príslušné orgány mali validovať uvedené postupy riadenia rizík alebo akúkoľvek významnú zmenu týchto postupov ešte pred ich uplatnením.

(21)

Potreba medzinárodnej konvergencie regulačného rámca a potreba zníženia rizík pre nefinančné protistrany a malé finančné protistrany spojených s ich expozíciami voči menovému riziku vedie k nevyhnutnosti stanoviť osobitné postupy riadenia rizík pre devízové forwardy a devízové swapy s fyzickým vyrovnaním. Vzhľadom na špecifický rizikový profil devízových forwardov s fyzickým vyrovnaním a devízových swapov s fyzickým vyrovnaním je pri týchto transakciách vhodné obmedziť povinnú výmenu variačných marží na transakcie medzi systémovo najvýznamnejšími protistranami, aby sa obmedzilo zvyšovanie systémového rizika a zabránilo rozdielom v medzinárodnej regulácii. Medzinárodná konvergencia regulačného rámca by sa mala zabezpečiť aj v súvislosti s postupmi riadenia rizík v prípade iných tried derivátov.

(22)

Služby znižovania poobchodného rizika zahŕňajú napríklad aj kompresiu portfólia. Kompresia portfólia je vyňatá z rozsahu pôsobnosti obchodovacej povinnosti stanovenej v nariadení (EÚ) č. 600/2014. S cieľom zosúladiť nariadenie (EÚ) č. 648/2012 s nariadením (EÚ) č. 600/2014 tam, kde je to nevyhnutné a vhodné, a súčasne zohľadniť rozdiely medzi uvedenými dvomi nariadeniami, možnosti na obchádzanie zúčtovacej povinnosti, ako aj rozsah, v ktorom služby znižovania poobchodného rizika zmierňujú alebo znižujú riziká, by Komisia mala v spolupráci s orgánom ESMA a ESRB posúdiť, ktorým, a či vôbec nejakým obchodom vyplývajúcim zo služieb znižovania poobchodného rizika by sa mala udeliť výnimka zo zúčtovacej povinnosti.

(23)

S cieľom zvýšiť transparentnosť a predvídateľnosť počiatočných marží a obmedziť centrálne protistrany v tom, aby upravovali svoje modely počiatočnej marže spôsobom, ktorý by sa mohol javiť ako procyklický, by centrálne protistrany mali poskytnúť svojim zúčtovacím členom nástroje na simuláciu svojich požiadaviek na počiatočné marže a podrobný prehľad modelov počiatočnej marže, ktoré používajú. To je v súlade s medzinárodnými normami, ktoré uverejnil Výbor pre platobnú a trhovú infraštruktúru a rada Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere, a najmä s rámcom pre zverejňovanie, ktorý bol uverejnený v decembri 2012, ako aj s normami všeobecného kvantitatívneho zverejňovania určenými pre centrálne protistrany z roku 2015, ktoré sú relevantné pre podporu správneho pochopenia rizík a nákladov spojených s každou účasťou zúčtovacích členov v centrálnej protistrane a pre zvýšenie transparentnosti centrálnych protistrán voči účastníkom trhu.

(24)

Vnútroštátne právne predpisy členských štátov týkajúce sa insolvenčného konania by nemali centrálnym protistranám brániť v tom, aby mohli vykonávať s dostatočnou právnou istotou prevody klientskych pozícií alebo vyplácať výnosy z likvidácie priamo klientom v prípade platobnej neschopnosti zúčtovacieho člena, pokiaľ ide o aktíva, ktoré sú držané na súhrnných a individuálnych oddelených klientských účtoch. V záujme stimulácie zúčtovania a zlepšenia prístupu k nemu by vnútroštátne právne predpisy členských štátov týkajúce sa insolvenčného konania nemali brániť centrálnym protistranám v tom, aby sa držali postupov pre prípad zlyhania v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o aktíva a pozície držané na súhrnných a individuálnych oddelených klientských účtoch vedených u zúčtovacieho člena a u centrálnej protistrany. Ak je zavedený nepriamy zúčtovací mechanizmus, nepriami klienti by mali napriek tomu naďalej požívať ochranu, ktorá je rovnocenná ochrane stanovenej podľa pravidiel oddelenia a prenosnosti a postupov pri zlyhaní stanovených v nariadení (EÚ) č. 648/2012.

(25)

Pokuty, ktoré ukladá ESMA archívom obchodných údajov pod jeho priamym dohľadom, by mali byť účinné, primerané a dostatočne odrádzajúce, aby sa zabezpečila účinnosť právomocí orgánu ESMA v oblasti dohľadu a zvýšenie transparentnosti pozícií a expozícií súvisiacich s derivátmi. Sumy pokút, ktoré sa pôvodne stanovili v nariadení (EÚ) č. 648/2012, sa vzhľadom na súčasný obrat archívov obchodných údajov ukázali ako nedostatočne odrádzajúce, čo by potenciálne mohlo obmedziť účinnosť právomocí orgánu ESMA v oblasti dohľadu na základe uvedeného nariadenia voči archívom obchodných údajov. Horná hranica základných súm pokút by sa preto mala zvýšiť.

(26)

Orgány tretích krajín by mali mať prístup k údajom, ktoré sa ohlasujú archívom obchodných údajov Únie, ak tretia krajina splní určité podmienky, ktoré zaručujú zaobchádzanie s týmito údajmi, a ak táto tretia krajina ustanoví právne záväznú a vymáhateľnú povinnosť udeliť orgánom Únie priamy prístup k údajom, ktoré sa ohlasujú archívom obchodných údajov v tejto tretej krajine.

(27)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 (8) umožňuje zjednodušený registračný postup pre archívy obchodných údajov, ktoré už sú registrované v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012 a ktoré chcú rozšíriť túto registráciu s cieľom poskytovať svoje služby týkajúce sa transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov. Podobný zjednodušený registračný postup by sa mal zaviesť pre registráciu archívov obchodných údajov, ktoré už sú registrované v súlade s nariadením (EÚ) 2015/2365 a ktoré chcú rozšíriť túto registráciu s cieľom poskytovať svoje služby týkajúce sa zmlúv o derivátoch.

(28)

Nedostatočná kvalita a transparentnosť údajov sprístupňovaných archívmi obchodných údajov sťažuje subjektom, ktorým bol udelený prístup k týmto údajom, ich použitie na monitorovanie trhov s derivátmi a bráni tomu, aby regulačné orgány a orgány dohľadu včas identifikovali riziká pre finančnú stabilitu. V záujme zlepšenia kvality a transparentnosti údajov a zosúladenia požiadaviek na ohlasovanie podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 s požiadavkami stanovenými v nariadeniach (EÚ) 2015/2365 a (EÚ) č. 600/2014 je potrebná ďalšia harmonizácia pravidiel a požiadaviek na ohlasovanie, najmä ďalšia harmonizácia údajových štandardov, formátov, metód a mechanizmov ohlasovania, ako aj postupov, ktoré majú archívy obchodných údajov uplatňovať na účely validácie ohlasovaných údajov, pokiaľ ide o ich úplnosť a správnosť, a postupov zosúlaďovania údajov s inými archívmi obchodných údajov. Okrem toho by archívy obchodných údajov mali za primeraných obchodných podmienok na požiadanie udeliť neohlasujúcim protistranám prístup ku všetkým údajom ohlasovaným v ich mene.

(29)

Pokiaľ ide o služby, ktoré poskytujú archívy obchodných údajov, nariadením (EÚ) č. 648/2012 sa vytvorilo konkurenčné prostredie. Protistrany by preto mali mať možnosť zvoliť si archív obchodných údajov, ktorému chcú ohlasovať údaje, a mali by mať možnosť prejsť k inému archívu obchodných údajov, ak sa tak rozhodnú. Na uľahčenie takéhoto prechodu a na zabezpečenie nepretržitej dostupnosti údajov bez duplicity by archívy obchodných údajov mali stanoviť vhodné zásady s cieľom zabezpečiť riadny prenos ohlásených údajov do iných archívov obchodných údajov na žiadosť protistrany, na ktorú sa vzťahuje ohlasovacia povinnosť.

(30)

V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa ustanovuje, že zúčtovacia povinnosť sa nemá vzťahovať na systémy dôchodkového zabezpečenia, kým centrálne protistrany nevyvinú vhodné technické riešenie na prevod nepeňažného kolaterálu ako variačných marží. Keďže doteraz nebolo vyvinuté žiadne uskutočniteľné riešenie, ktoré by systémom dôchodkového zabezpečenia uľahčilo účasť v centrálnom zúčtovaní, uvedené prechodné obdobie by sa malo predĺžiť najmenej o ďalšie dva roky. Centrálne zúčtovanie by však malo zostať konečným cieľom vzhľadom na to, že súčasný regulačný a trhový vývoj umožňuje účastníkom trhu vyvinúť v rámci uvedenej lehoty vhodné technické riešenia. S pomocou orgánu ESMA, Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“), zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (9), Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“), zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (10), a systému ESRB by mala Komisia monitorovať pokrok, ktorý dosiahli centrálne protistrany, zúčtovací členovia a systémy dôchodkového zabezpečenia, vedúci k uskutočniteľným riešeniam, ktoré uľahčujú účasť systémov dôchodkového zabezpečenia v centrálnom zúčtovaní, a mala by o tomto pokroku vypracovať správu. Táto správa by mala obsahovať aj riešenia a súvisiace náklady pre systémy dôchodkového zabezpečenia, čím sa zohľadní regulačný a trhový vývoj, akým sú napríklad zmeny typu finančnej protistrany, na ktorú sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť. S cieľom reagovať na vývoj, ktorý nebolo možné predvídať v čase prijatia tohto nariadenia, by Komisia mala byť splnomocnená predĺžiť toto prechodné obdobie dvakrát o obdobie jedného roka po tom, čo dôkladne posúdi potrebu takéhoto predĺženia.

(31)

Prechodné obdobie, počas ktorého boli systémy dôchodkového zabezpečenia oslobodené od zúčtovacej povinnosti, sa skončilo 16. augusta 2018. V záujme právnej istoty a s cieľom zabrániť akémukoľvek prerušeniu kontinuity je nevyhnutné retroaktívne uplatniť predĺženie uvedeného prechodného obdobia na zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré systémy dôchodkového zabezpečenia uzavreli od 17. augusta 2018 do 16. júna 2019.

(32)

S cieľom zjednodušiť regulačný rámec by sa mal posúdiť rozsah, v akom je potrebné a vhodné zosúladiť obchodovaciu povinnosť podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014 so zmenami podľa tohto nariadenia týkajúcimi sa zúčtovacej povinnosti pre deriváty, najmä pokiaľ ide o okruh subjektov, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť. Keď budú k dispozícii dostatočné skúsenosti a údaje o uplatňovaní tohto nariadenia, malo by sa vykonať všeobecnejšie posúdenie jeho účinkov na úroveň zúčtovania rôznymi typmi protistrán a na rozloženie zúčtovania v rámci každého typu protistrany, ako aj na prístupnosť zúčtovacích služieb, vrátane účinnosti zmien vykonaných podľa tohto nariadenia, pokiaľ ide o poskytovanie zúčtovacích služieb na základe spravodlivých, primeraných, nediskriminačných a transparentných obchodných podmienok pri uľahčovaní prístupu k zúčtovaniu.

(33)

S cieľom zabezpečiť konzistentnú harmonizáciu toho, kedy sa obchodné podmienky týkajúce sa poskytovania zúčtovacích služieb považujú za spravodlivé, primerané, nediskriminačné a transparentné, a s cieľom poskytnúť účastníkom trhu za určitých podmienok dodatočný čas na vývoj riešení v oblasti zúčtovania pre systémy dôchodkového zabezpečenia, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), pokiaľ ide o stanovenie podmienok, za ktorých sa obchodné podmienky týkajúce sa poskytovania zúčtovacích služieb považujú za spravodlivé, primerané, nediskriminačné a transparentné, a pokiaľ ide o predĺženie prechodného obdobia, počas ktorého by sa zúčtovacia povinnosť nemala vzťahovať na zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré uzavreli systémy dôchodkového zabezpečenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (11). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(34)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, a najmä pokiaľ ide o pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti a obchodovacej povinnosti, ako aj o priamy prístup relevantných orgánov tretích krajín k informáciám obsiahnutým v archívoch obchodných údajov zriadených v Únii, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12). Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty s cieľom pozastaviť uplatňovanie zúčtovacej povinnosti a obchodovacej povinnosti v prípade konkrétnych tried mimoburzových derivátov, keďže je nevyhnutné mať možnosť rýchle prijať rozhodnutie zabezpečujúce právnu istotu v súvislosti s výsledkom postupu pozastavenia, a preto existujú vážne a naliehavé dôvody v riadne odôvodnených prípadoch.

(35)

S cieľom zaistiť konzistentnú harmonizáciu pravidiel týkajúcich sa postupov zmierňovania rizika, registrácie archívov obchodných údajov a požiadaviek na ohlasovanie by Komisia mala byť splnomocnená prijať regulačné technické normy vypracované orgánom EBA alebo ESMA, pokiaľ ide o: postupy dohľadu na zabezpečenie počiatočnej a priebežnej validácie postupov riadenia rizík, ktoré si vyžadujú včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu; podrobnosti zjednodušenej žiadosti o rozšírenie registrácie archívu obchodných údajov, ktorý už je registrovaný podľa nariadenia (EÚ) 2015/2365; postupy zosúlaďovania údajov medzi archívmi obchodných údajov, postupy, ktoré má archív obchodných údajov uplatňovať pri overovaní súladu s požiadavkami na ohlasovanie vykonávané ohlasujúcou protistranou alebo predkladajúcim subjektom a pri overovaní úplnosti a správnosti ohlasovaných údajov; podmienky, mechanizmy a požadovanú dokumentáciu, na základe ktorých sa určitým subjektom udeľuje prístup k archívom obchodných údajov. Komisia by mala prijať tieto regulačné technické normy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010.

(36)

Komisia by takisto mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie technické normy, ktoré vypracuje orgán ESMA, pokiaľ ide o údajové štandardy týkajúce sa informácií, ktoré sa majú ohlasovať v prípade jednotlivých tried derivátov, a metódy a mechanizmy ohlasovania, ako aj formát žiadosti o rozšírenie registrácie archívu obchodných údajov, ktorý už je registrovaný podľa nariadenia (EÚ) 2015/2365. Komisia by mala prijať uvedené vykonávacie technické normy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(37)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečiť, že pravidlá sú primerané, že nevedú k zbytočnému administratívnemu zaťaženiu alebo nákladom na dodržiavanie, že neohrozujú finančnú stabilitu, a že zvyšujú transparentnosť pozícií a expozícií súvisiacich s mimoburzovými derivátmi, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(38)	Uplatňovanie niektorých ustanovení tohto nariadenia by sa malo odložiť tak, aby sa zaviedli všetky nevyhnutné vykonávacie opatrenia a aby sa účastníkom trhu umožnilo urobiť potrebné kroky na účely dodržiavania predpisov.

(39)	Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 sa mení takto:

V článku 2 sa bod 8 nahrádza takto:

„8.

„finančná protistrana“ je:

a)	investičná spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (*1);

b)	úverová inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (*2);

c)	poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (*3);

d)	PKIPCP a prípadne jeho správcovská spoločnosť, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2009/65/ES, s výnimkou prípadu, keď je PKIPCP zriadený výlučne na účely slúžiace jednému alebo viacerým zamestnaneckým plánom na kúpu akcií;

e)	inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „IZDZ“) vymedzená v článku 6 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 (*4);

alternatívny investičný fond (ďalej len „AIF“) vymedzený v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ, ktorý je buď usadený v Únii alebo spravovaný správcom alternatívneho investičného fondu (ďalej len „správca AIF“) a ktorému bolo udelené povolenie alebo ktorý je registrovaný v súlade s uvedenou smernicou, s výnimkou prípadu, keď je AIF zriadený výlučne na účely slúžiace jednému alebo viacerým zamestnaneckým plánom na kúpu akcií, alebo keď je AIF subjektom zriadeným na účely sekuritizácie, ako sa uvádza v článku 2 ods. 3 písm. g) smernice 2011/61/EÚ, a v relevantnom prípade jeho správca AIF usadený v Únii;

g)	centrálny depozitár cenných papierov, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 (*5);

(*1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349)."

(*2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338)."

(*3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1)."

(*4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 37)."

(*5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1).“ "

Článok 4 sa mení takto:

odsek 1 sa mení takto:

v písmene a) sa body i) až iv) nahrádzajú takto:

„i)	medzi dvoma finančnými protistranami, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 4a ods. 1 druhom pododseku;

ii)	medzi finančnou protistranou, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 4a ods. 1 druhom pododseku, a nefinančnou protistranou, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku;

iii)	medzi dvoma nefinančnými protistranami, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku;

iv)

medzi finančnou protistranou, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 4a ods. 1 druhom pododseku, alebo nefinančnou protistranou, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku, na jednej strane a subjektom usadeným v tretej krajine, na ktorý by sa vzťahovala zúčtovacia povinnosť, ak by bol usadený v Únii, na strane druhej;“;

ii)

písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)	boli uzatvorené alebo obnovené v deň nadobudnutia účinnosti zúčtovacej povinnosti alebo po tomto dni, za predpokladu, že v deň, keď boli uzatvorené alebo obnovené, obe protistrany spĺňajú podmienky uvedené v písmene a).“;

vkladá sa tento odsek:

„3a. Bez toho, aby zúčtovací členovia a klienti, ktorí poskytujú zúčtovacie služby, či už priamo alebo nepriamo, boli povinní uzatvárať zmluvy, poskytujú uvedené služby na základe spravodlivých, primeraných, nediskriminačných a transparentných obchodných podmienok. Takíto zúčtovací členovia a klienti musia prijať všetky primerané opatrenia určené na zistenie, predchádzanie, riadenie a sledovanie konfliktov záujmov, najmä medzi obchodnou jednotkou a zúčtovacou jednotkou, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť spravodlivé, primerané, nediskriminačné a transparentné poskytovanie zúčtovacích služieb. Takéto opatrenia sa prijmú aj vtedy, keď obchodné a zúčtovacie služby poskytujú rôzne právnické osoby, ktoré patria do tej istej skupiny.

Zúčtovacím členom a klientom sa povoľuje kontrolovať riziká spojené s ponúkanými zúčtovacími službami.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 82 s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením podmienok, za ktorých sa obchodné podmienky uvedené v prvom pododseku tohto odseku považujú za spravodlivé, primerané, nediskriminačné a transparentné, a to na základe:

a)	požiadaviek spravodlivosti a transparentnosti týkajúcich sa poplatkov, cien, podmienok poskytovania zliav a iných všeobecných zmluvných podmienok týkajúcich sa cenníka, bez toho, aby bola dotknutá dôvernosť zmluvných dojednaní s jednotlivými protistranami;

b)	faktorov, ktoré predstavujú primerané obchodné podmienky zabezpečujúce nestranné a racionálne zmluvné dojednania;

c)	požiadaviek, ktoré uľahčujú vykonávanie zúčtovacích služieb spravodlivým a nediskriminačným spôsobom s ohľadom na súvisiace náklady a riziká tak, aby boli akékoľvek rozdiely v účtovaných cenách primerané nákladom, rizikám a prínosom, a

d)	kritérií na kontrolu rizík zúčtovacieho člena alebo klienta, ktoré súvisia s ponúkanými zúčtovacími službami.“

Vkladá sa tento článok:

„Článok 4a

Finančné protistrany podliehajúce zúčtovacej povinnosti

1. Finančná protistrana, ktorá nadobúda pozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch, môže každých 12 mesiacov vypočítať svoju kumulovanú koncomesačnú priemernú pozíciu za predchádzajúcich 12 mesiacov v súlade s odsekom 3.

Ak finančná protistrana nevypočíta svoje pozície alebo výsledok tohto výpočtu prekročí akékoľvek zúčtovacie prahové hodnoty stanovené podľa článku 10 ods. 4 písm. b), finančná protistrana:

a)	bezodkladne oznámi túto skutočnosť orgánu ESMA a relevantnému príslušnému orgánu, a v prípade potreby uvedie obdobie, na ktoré sa výpočet vzťahuje;

b)	do štyroch mesiacov od oznámenia uvedeného v písmene a) tohto pododseku zavedie zúčtovací mechanizmus, a

začne podliehať zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 v súvislosti so všetkými zmluvami o mimoburzových derivátoch týkajúcimi sa niektorej triedy mimoburzových derivátov so stanovenou zúčtovacou povinnosťou, ktoré boli uzavreté alebo obnovené viac ako štyri mesiace po oznámení uvedenom v písmene a) tohto pododseku.

2. Finančná protistrana, ktorá podlieha zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 k 17. júnu 2019, alebo ktorá začne podliehať zúčtovacej povinnosti v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom, naďalej podlieha tejto povinnosti a pokračuje v zúčtovaní, až kým relevantnému príslušnému orgánu nepreukáže, že jej kumulovaná koncomesačná priemerná pozícia za predchádzajúcich 12 mesiacov neprekračuje zúčtovaciu prahovú hodnotu stanovenú podľa článku 10 ods. 4 písm. b).

Finančná protistrana musí byť schopná preukázať relevantnému príslušnému orgánu, že výpočet kumulovanej koncomesačnej priemernej pozície za predchádzajúcich 12 mesiacov nevedie k systematickému podhodnocovaniu tejto pozície.

3. Finančná protistrana zahrnie do výpočtu pozícií uvedených v odseku 1 všetky zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré uzavrela táto finančná protistrana alebo iné subjekty v rámci skupiny, do ktorej táto finančná protistrana patrí.

Pozície uvedené v odseku 1 sa v prípade PKIPCP a AIF bez ohľadu na prvý pododsek vypočítavajú na úrovni fondu.

Správcovské spoločnosti PKIPCP, ktoré spravujú viac ako jeden PKIPCP, a správcovia AIF, ktorí spravujú viac ako jeden AIF, musia byť schopní preukázať relevantnému príslušnému orgánu, že výpočet pozícií na úrovni fondu nevedie k:

a)	systematickému podhodnocovaniu pozícií ktoréhokoľvek z fondov, ktoré spravujú, alebo pozícií správcu, a

b)	obchádzaniu zúčtovacej povinnosti.

Relevantné príslušné orgány finančnej protistrany a iných subjektov v rámci skupiny zavedú postupy spolupráce s cieľom zabezpečiť efektívny výpočet pozícií na úrovni skupiny.“

Článok 5 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Ak príslušný orgán udelí centrálnej protistrane povolenie na zúčtovávanie určitej triedy mimoburzových derivátov podľa článku 14 alebo 15 alebo ak sa na určitú triedu mimoburzových derivátov, ktorú má centrálna protistrana v úmysle začať zúčtovávať, vzťahuje existujúce povolenie udelené v súlade s článkom 14 alebo 15, bezodkladne informuje orgán ESMA o tomto povolení alebo o triede mimoburzových derivátov, ktorú má centrálna protistrana v úmysle začať zúčtovávať.“;

b)	v odseku 2 sa vypúšťa písmeno c).

Článok 6 sa mení takto:

a)	v odseku 2 sa vypúšťa písmeno e);

odsek 3 nahrádza takto:

„3. Ak už centrálna protistrana v súlade s týmto nariadením nemá povolenie alebo už nie je uznaná za spôsobilú zúčtovávať konkrétnu triedu mimoburzových derivátov, ESMA okamžite odstráni uvedenú centrálnu protistranu z verejného archívu vo vzťahu k tejto triede mimoburzových derivátov.“

Vkladá sa tento článok:

„Článok 6a

Pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti

1. ESMA môže požiadať Komisiu, aby pozastavila uplatňovanie zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 ods. 1 pre konkrétne triedy mimoburzových derivátov alebo konkrétny typ protistrany, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

a)	konkrétne triedy mimoburzových derivátov už nie sú vhodné na centrálne zúčtovanie v súlade s kritériami uvedenými v článku 5 ods. 4 prvom pododseku a v článku 5 ods. 5;

b)	centrálna protistrana pravdepodobne prestane zúčtovávať tieto konkrétne triedy mimoburzových derivátov a žiadna iná centrálna protistrana nie je schopná zúčtovávať tieto konkrétne triedy mimoburzových derivátov bez prerušenia;

pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti pre tieto konkrétne triedy mimoburzových derivátov alebo konkrétny typ protistrany je potrebné v záujme zamedzenia závažnej hrozbe pre finančnú stabilitu alebo riadne fungovanie finančných trhov v Únii alebo v záujme riešenia takejto hrozby a toto pozastavenie je primerané týmto cieľom.

Na účely písmena c) prvého pododseku a pred podaním žiadosti uvedenej v prvom pododseku uskutoční ESMA konzultácie s ESRB a príslušnými orgánmi určenými v súlade s článkom 22.

K žiadosti uvedenej v prvom pododseku sa priložia dôkazy o tom, že aspoň jedna z podmienok, ktoré sú v ňom stanovené, je splnená.

Ak ESMA považuje pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti za podstatnú zmenu kritérií nevyhnutných pre nadobudnutie účinnosti obchodovacej povinnosti v zmysle článku 32 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 600/2014, žiadosť uvedená v prvom pododseku tohto odseku môže obsahovať aj požiadavku na pozastavenie uplatňovania obchodovacej povinnosti stanovenej v článku 28 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia pre tie isté konkrétne triedy mimoburzových derivátov, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti.

2. Za podmienok stanovených v odseku 1 tohto článku môžu príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad zúčtovacími členmi a príslušné orgány určené v súlade s článkom 22 požiadať orgán ESMA, aby Komisii predložil žiadosť o pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti. V žiadosti príslušný orgán poskytne odôvodnenie a predloží dôkazy preukazujúce, že je splnená aspoň jedna z podmienok stanovených v odseku 1 prvom pododseku tohto článku.

ESMA do 48 hodín od prijatia žiadosti príslušného orgánu uvedenej v prvom pododseku tohto odseku na základe odôvodnenia a dôkazov, ktoré poskytol príslušný orgán, požiada Komisiu, aby pozastavila uplatňovanie zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 ods. 1, alebo žiadosť uvedenú v prvom pododseku tohto odseku zamietne. ESMA informuje dotknutý príslušný orgán o svojom rozhodnutí. Ak ESMA zamietne žiadosť, ktorú predložil príslušný orgán, svoje rozhodnutie písomne odôvodní.

3. Žiadosti uvedené v odsekoch 1 a 2 sa nezverejňujú.

4. Komisia bez zbytočného odkladu po prijatí žiadosti uvedenej v odseku 1 na základe odôvodnenia a dôkazov, ktoré poskytol ESMA, buď pozastaví prostredníctvom vykonávacieho aktu uplatňovanie zúčtovacej povinnosti pre konkrétne triedy mimoburzových derivátov alebo konkrétny typ protistrany uvedené v odseku 1, alebo požadované pozastavenie zamietne. Ak Komisia požadované pozastavenie zamietne, svoje rozhodnutie orgánu ESMA písomne odôvodní. Komisia o tom ihneď informuje Európsky parlament a Radu a zašle im odôvodnenie, ktoré poskytla orgánu ESMA. Tieto informácie sa nezverejňujú.

Vykonávací akt uvedený v prvom pododseku tohto odseku sa prijme v súlade s postupom podľa článku 86 ods. 3.

5. Ak to požaduje ESMA v súlade s odsekom 1 štvrtým pododsekom tohto článku, môže sa vykonávacím aktom, ktorým sa pozastavuje uplatňovanie zúčtovacej povinnosti pre konkrétne triedy mimoburzových derivátov, pozastaviť aj uplatňovanie obchodovacej povinnosti stanovenej v článku 28 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 pre tie isté konkrétne triedy mimoburzových derivátov, na ktoré sa vzťahuje pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti.

6. Pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, a v relevantnom prípade aj obchodovacej povinnosti, sa oznámi orgánu ESMA a uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie, na webovom sídle Komisie a vo verejnom archíve uvedenom v článku 6.

7. Pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti uvedené v odseku 4 je platné na počiatočné obdobie nepresahujúce tri mesiace odo dňa začatia uplatňovania uvedeného pozastavenia.

Pozastavenie uplatňovania obchodovacej povinnosti uvedené v odseku 5 je platné na rovnaké počiatočné obdobie.

8. Ak sa naďalej uplatňujú dôvody na pozastavenie, Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu predĺžiť pozastavenie uvedené v odseku 4 na ďalšie obdobia nepresahujúce tri mesiace, pričom celkové obdobie pozastavenia neprekročí 12 mesiacov. Predĺženie pozastavenia sa uverejní v súlade s odsekom 6.

Vykonávací akt uvedený v prvom pododseku tohto odseku sa prijme v súlade s postupom uvedeným v článku 86 ods. 3.

ESMA v dostatočnom predstihu pred skončením obdobia pozastavenia uvedeného v odseku 7 tohto článku alebo obdobia predĺženia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku vydá stanovisko určené Komisii o tom, či sa naďalej uplatňujú dôvody pozastavenia. Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. c) tohto článku uskutoční ESMA konzultácie s ESRB a príslušnými orgánmi určenými v súlade s článkom 22. ESMA zašle kópiu tohto stanoviska Európskemu parlamentu a Rade. Toto stanovisko sa nezverejní.

Vykonávacím aktom, ktorým sa predlžuje pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, sa môže tiež predĺžiť obdobie pozastavenia uplatňovania obchodovacej povinnosti uvedené v odseku 7.

Predĺženie pozastavenia uplatňovania obchodovacej povinnosti je platné na rovnaké obdobie ako predĺženie pozastavenia uplatňovania zúčtovacej povinnosti.“

Článok 9 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Protistrany a centrálne protistrany zabezpečia, aby sa údaje o každej zmluve o derivátoch, ktorú uzatvorili, a o každej zmene alebo ukončení takejto zmluvy ohlásili v súlade s odsekmi 1a až 1f tohto článku archívu obchodných údajov registrovanému v súlade s článkom 55 alebo uznanému v súlade s článkom 77. Údaje sa ohlásia najneskôr v pracovný deň nasledujúci po uzatvorení, zmene alebo ukončení zmluvy.

Ohlasovacia povinnosť sa vzťahuje na zmluvy o derivátoch, ktoré:

a)	sa uzatvorili pred 12. februárom 2014 a v tento deň boli ešte neukončené;

b)	sa uzatvorili 12. februára 2014 alebo po tomto dni.

Bez ohľadu na článok 3 sa ohlasovacia povinnosť nevzťahuje na zmluvy o derivátoch v rámci tej istej skupiny, ak je aspoň jedna z protistrán nefinančnou protistranou, alebo by sa kvalifikovala ako nefinančná protistrana, ak by bola usadená v Únii, za predpokladu, že:

a)	obe protistrany sú v plnom rozsahu zahrnuté do rovnakej konsolidácie;

b)	obe protistrany podliehajú primeraným centralizovaným postupom hodnotenia, merania a kontroly rizika, a

c)	materský podnik nie je finančnou protistranou.

Protistrany oznámia svoj zámer uplatňovať výnimku uvedenú v treťom pododseku svojim príslušným orgánom. Výnimka je platná okrem prípadu, keď sa príslušné orgány, ktorým bola oznámená, do troch mesiacov odo dňa oznámenia nezhodnú na splnení podmienok uvedených v treťom pododseku.“;

vkladajú sa tieto odseky:

„1a. Finančné protistrany sú v mene oboch protistrán výlučne zodpovedné, a to aj právne zodpovedné, za ohlasovanie údajov o zmluvách o mimoburzových derivátoch uzatvorených s nefinančnou protistranou, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku, ako aj za zabezpečenie správnosti ohlasovaných údajov.

S cieľom zabezpečiť, aby mala finančná protistrana k dispozícii všetky údaje potrebné na splnenie ohlasovacej povinnosti, musí nefinančná protistrana poskytnúť finančnej protistrane údaje týkajúce sa zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré medzi sebou uzatvorili, v prípade ktorých možno odôvodnene očakávať, že ich finančná protistrana nemá. Nefinančná protistrana je zodpovedná za zabezpečenie správnosti uvedených údajov.

Bez ohľadu na prvý pododsek sa nefinančné protistrany, ktoré už investovali do systému ohlasovania, môžu rozhodnúť ohlasovať údaje o svojich zmluvách o mimoburzových derivátoch s finančnými protistranami archívu obchodných údajov. V takom prípade nefinančné protistrany informujú finančné protistrany, s ktorými uzatvorili zmluvy o mimoburzových derivátoch, o svojom rozhodnutí pred ohlásením uvedených údajov. Zodpovednosť, a to aj právnu zodpovednosť, za ohlasovanie uvedených údajov a za zabezpečovanie ich správnosti nesú v tejto situácii nefinančné protistrany.

Od nefinančnej protistrany, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku a ktorá uzatvára zmluvu o mimoburzových derivátoch so subjektom usadeným v tretej krajine, sa nesmie vyžadovať ohlasovanie podľa tohto článku a nesmie byť právne zodpovedná za ohlasovanie údajov alebo zabezpečenie správnosti údajov takýchto zmlúv o mimoburzových derivátoch, za predpokladu, že:

a)	uvedený subjekt z tretej krajiny by bol považovaný za finančnú protistranu, ak by bol usadený v Únii;

b)	právny režim ohlasovania, ktorý sa vzťahuje na uvedený subjekt z tretej krajiny, bol vyhlásený za rovnocenný podľa článku 13, a

c)	finančná protistrana z tretej krajiny ohlásila takéto informácie podľa právneho režimu ohlasovania tejto tretej krajiny archívu obchodných údajov, ktorý podlieha právne záväznej a vymáhateľnej povinnosti poskytnúť subjektom uvedeným v článku 81 ods. 3 priamy a okamžitý prístup k údajom.

1b. Správcovská spoločnosť PKIPCP je zodpovedná, a to aj právne zodpovedná, za ohlasovanie údajov o zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktorých je tento PKIPCP protistranou, ako aj za zabezpečenie správnosti ohlasovaných údajov.

1c. Správca AIF je zodpovedný, a to aj právne zodpovedný, za ohlasovanie údajov o zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktorých je tento AIF protistranou, ako aj za zabezpečenie správnosti ohlasovaných údajov.

1d. Subjekt, ktorému bolo udelené povolenie a ktorý je zodpovedný za správu a konanie v mene IZDZ, ktorá v súlade s vnútroštátnym právom nemá právnu subjektivitu, je zodpovedný, a to aj právne zodpovedný, za ohlasovanie údajov o zmluvách o mimoburzových derivátoch, ktorých je táto IZDZ protistranou, ako aj za zabezpečenie správnosti ohlasovaných údajov.

1e. Protistrany a centrálne protistrany, od ktorých sa vyžaduje ohlasovanie údajov o zmluvách o derivátoch, zabezpečia, aby boli takéto údaje ohlasované správne a bez duplicity.

1f. Protistrany a centrálne protistrany, ktoré podliehajú ohlasovacej povinnosti podľa odseku 1, môžu túto ohlasovaciu povinnosť delegovať.“;

odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania odsekov 1 a 3 vypracuje ESMA v úzkej spolupráci s ESCB návrh vykonávacích technických noriem s cieľom stanoviť:

údajové štandardy a formáty informácií, ktoré sa majú ohlasovať, zahŕňajúce aspoň tieto údaje:

i)	globálne identifikátory právnickej osoby (LEI);

ii)	medzinárodné identifikačné čísla cenných papierov (ISIN).

iii)	jedinečné identifikátory obchodu (UTI);

b)	metódy a mechanizmy ohlasovania;

c)	frekvenciu ohlásení;

d)	dátum, do ktorého sa majú zmluvy o derivátoch ohlásiť.

Pri vypracúvaní uvedeného návrhu vykonávacích technických noriem ESMA zohľadní medzinárodný vývoj a normy dohodnuté na úrovni Únie alebo na globálnej úrovni, ako aj ich súlad s požiadavkami na ohlasovanie stanovenými v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 (*6) a článku 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických noriem Komisii do 18. júna 2020.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(*6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 1).“ "

Článok 10 sa mení takto:

odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1. Nefinančná protistrana, ktorá nadobúda pozície v zmluvách o mimoburzových derivátoch, môže každých 12 mesiacov vypočítať svoju kumulovanú koncomesačnú priemernú pozíciu za predchádzajúcich 12 mesiacov v súlade s odsekom 3.

Ak nefinančná protistrana nevypočíta svoje pozície alebo výsledok tohto výpočtu prekročí v prípade jednej alebo viacerých tried mimoburzových derivátov zúčtovacie prahové hodnoty stanovené podľa odseku 4 prvého pododseku písm. b), uvedená nefinančná protistrana:

a)	bezodkladne oznámi túto skutočnosť orgánu ESMA a relevantnému príslušnému orgánu, a v prípade potreby uvedie obdobie, na ktoré sa výpočet vzťahuje;

b)	do štyroch mesiacov od oznámenia uvedeného v písmene a) tohto pododseku zavedie zúčtovací mechanizmus;

začne podliehať zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 týkajúcej sa zmlúv o mimoburzových derivátoch uzavretých alebo obnovených viac ako štyri mesiace po oznámení uvedenom v písmene a) tohto pododseku v súvislosti s tými triedami aktív, v prípade ktorých výsledok výpočtu prekročil zúčtovacie prahové hodnoty, alebo ak nefinančná protistrana nevypočítala svoju pozíciu v súvislosti s ktoroukoľvek triedou mimoburzových derivátov, ktorá podlieha zúčtovacej povinnosti.

2. Nefinančná protistrana, ktorá podlieha zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 k 17. júnu 2019, alebo ktorá začne podliehať zúčtovacej povinnosti v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom tohto článku, naďalej podlieha tejto povinnosti a pokračuje v zúčtovaní, až kým relevantnému príslušnému orgánu nepreukáže, že jej kumulovaná koncomesačná priemerná pozícia za predchádzajúcich 12 mesiacov neprekračuje zúčtovaciu prahovú hodnotu uvedenú v odseku 4 písm. b) tohto článku.

Nefinančná protistrana musí byť schopná preukázať relevantnému príslušnému orgánu, že výpočet kumulovanej koncomesačnej priemernej pozície za predchádzajúcich 12 mesiacov nevedie k systematickému podhodnocovaniu tejto pozície.“;

b)	vkladá sa tento odsek: „2a. Relevantné príslušné orgány nefinančnej protistrany a iných subjektov v rámci skupiny zavedú postupy spolupráce s cieľom zabezpečiť efektívny výpočet pozícií na úrovni skupiny.“;

v odseku 4 sa štvrtý pododsek nahrádza takto:

„ESMA po konzultácii s ESRB a inými relevantnými orgánmi pravidelne preskúmava zúčtovacie prahové hodnoty uvedené v písmene b) prvého pododseku a v prípade potreby, s prihliadnutím najmä na prepojenosť finančných protistrán, navrhne zmenu regulačných technických noriem v súlade s týmto odsekom.

K tomuto pravidelnému preskúmaniu sa priloží správa orgánu ESMA o tejto záležitosti.“

V článku 11 sa odsek 15 mení takto:

prvý pododsek sa mení takto:

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)	postupy riadenia rizík vrátane úrovní a druhu kolaterálu a podmienok oddelenia uvedené v odseku 3;“;

ii)

vkladá sa toto písmeno:

„aa)	postupy dohľadu na zabezpečenie počiatočnej a priebežnej validácie týchto postupov riadenia rizík;“;

tretí pododsek sa nahrádza takto:

„Európske orgány dohľadu predložia uvedený návrh regulačných technických noriem, s výnimkou návrhov podľa písmena aa) prvého pododseku, Komisii do 18. júla 2018.

EBA predloží v spolupráci s ESMA a EIOPA návrh regulačných technických noriem podľa písmena aa) prvého pododseku Komisii do 18. júna 2020.“

10.

V článku 38 sa dopĺňajú tieto odseky:

„6. Centrálna protistrana poskytne svojim zúčtovacím členom simulačný nástroj, ktorý im umožní na brutto základe určiť sumu dodatočnej počiatočnej marže, ktorú môže centrálna protistrana požadovať pri zúčtovaní novej transakcie. Tento nástroj je prístupný len na základe zabezpečeného prístupu a výsledky simulácie nie sú záväzné.

7. Centrálna protistrana poskytne svojim zúčtovacím členom informácie o modeloch počiatočnej marže, ktoré používa. Tieto informácie musia:

a)	jasne vysvetľovať konštrukciu modelu počiatočnej marže a spôsob jeho fungovania;

b)	jasne opisovať kľúčové predpoklady a obmedzenia modelu počiatočnej marže a okolnosti, za ktorých tieto predpoklady už neplatia;

c)	byť doložené dokumentmi.“

11.	V článku 39 sa dopĺňa tento odsek: „11. Vnútroštátne právne predpisy členských štátov o insolvenčnom konaní nebránia centrálnej protistrane v tom, aby konala v súlade s článkom 48 ods. 5, 6 a 7, pokiaľ ide o aktíva a pozície zaznamenané na účtoch podľa odsekov 2 až 5 tohto článku.“

12.

Článok 56 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Na účely článku 55 ods. 1 predloží archív obchodných údajov orgánu ESMA jednu z týchto žiadostí:

a)	žiadosť o registráciu;

b)	žiadosť o rozšírenie registrácie, ak je archív obchodných údajov už registrovaný podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) 2015/2365.“;

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia:

a)	podrobnosti žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 1 písm. a);

b)	podrobnosti zjednodušenej žiadosti o rozšírenie registrácie uvedenej v odseku 1 písm. b).

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 18. júna 2020.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických noriem uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania odseku 1 vypracuje ESMA návrh vykonávacích technických noriem, v ktorých sa stanoví:

a)	formát žiadosti o registráciu uvedenej v odseku 1 písm. a);

b)	formát žiadosti o rozšírenie registrácie uvedenej v odseku 1 písm. b).

So zreteľom na písmeno b) prvého pododseku vypracuje ESMA zjednodušený formát.

ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických noriem Komisii do 18. júna 2020.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

13.

V článku 62 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5. Ak si žiadosť o záznamy telefonickej alebo dátovej prevádzky v zmysle odseku 1 písm. e) vyžaduje podľa vnútroštátnych predpisov, aby súdny orgán udelil vnútroštátnemu príslušnému orgánu povolenie, o takéto povolenie požiada aj ESMA. O takéto povolenie môže ESMA požiadať aj ako o predbežné opatrenie.“

14.

Článok 63 sa mení takto:

odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1. ESMA môže s cieľom plniť si povinnosti podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné kontroly na mieste vo všetkých podnikateľských priestoroch a na pozemkoch alebo majetku právnických osôb v zmysle článku 61 ods. 1. Ak je to pre riadne a účinné vykonanie kontroly nevyhnutné, ESMA môže kontroly na mieste vykonať bez predchádzajúceho ohlásenia.

2. Úradníci a iné osoby poverené orgánom ESMA na vykonanie kontroly na mieste môžu vstupovať do všetkých podnikateľských priestorov, na pozemky alebo majetok právnických osôb, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o vyšetrovaní, ktoré prijme ESMA, pričom majú všetky právomoci uvedené v článku 62 ods. 1. Majú takisto právomoc zapečatiť akékoľvek podnikateľské priestory a účtovné knihy alebo záznamy na obdobie potrebné na vykonanie kontroly a v potrebnom rozsahu.“;

odsek 8 sa nahrádza takto:

„8. Ak sa v rámci kontroly na mieste stanovenej v odseku 1 alebo pomoci stanovenej v odseku 7 vyžaduje podľa vnútroštátnych predpisov, aby súdny orgán udelil vnútroštátnemu príslušnému orgánu povolenie, o takéto povolenie požiada aj ESMA. O takéto povolenie môže ESMA požiadať aj ako o predbežné opatrenie.“

15.

Článok 64 sa mení takto:

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Vyšetrovací úradník pri predkladaní spisu so svojimi zisteniami podľa odseku 3 orgánu ESMA informuje osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie. Takéto osoby majú právo na prístup k spisu s výhradou oprávnených záujmov iných osôb na ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k spisu sa nesmie rozšíriť na dôverné informácie alebo interné prípravné dokumenty ESMA.“;

odsek 8 sa nahrádza takto:

„8. Ak ESMA pri plnení svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí závažné náznaky možnej existencie skutočností, o ktorých vie, že predstavujú trestný čin podľa uplatniteľného práva, postúpi vec príslušným orgánom na vyšetrenie a prípadné trestné stíhanie. Okrem toho sa ESMA zdrží uloženia pokút alebo pravidelných platieb penále, ak vie, že predchádzajúce oslobodenie spod obžaloby alebo odsúdenie na základe rovnakej skutočnosti alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, už nadobudlo povahu rozhodnutej veci (res judicata) v dôsledku trestného konania podľa vnútroštátneho práva.“

16.

V článku 65 sa odsek 2 sa mení takto:

a)	v písmene a) sa suma „20 000 EUR“ nahrádza sumou „200 000 EUR“;

písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)	za porušenia uvedené v písmenách a), b) a d) až k) oddielu I prílohy I a v písmenách a), b) a h) oddielu II prílohy I je výška pokút minimálne 5 000 EUR a maximálne 100 000 EUR.“;

dopĺňa sa toto písmeno:

„c)	za porušenia uvedené v oddiele IV prílohy I je výška pokuty minimálne 5 000 EUR a maximálne 10 000 EUR.“

17.

V článku 67 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia podľa článku 73 ods. 1 a rozhodnutia o pravidelnej platbe penále podľa článku 66 poskytne ESMA osobám, voči ktorým sa vedie konanie, príležitosť byť vypočuté v súvislosti s jeho zisteniami. ESMA zakladá svoje rozhodnutia len na zisteniach, ku ktorým sa osoby, voči ktorým sa vedie konanie, mali možnosť vyjadriť.

Prvý pododsek tohto odseku sa neuplatňuje na rozhodnutia uvedené v článku 73 ods. 1 písm. a), c) a d), ak je na zabránenie významnému a bezprostrednému poškodeniu finančného systému alebo významnému a bezprostrednému poškodeniu integrity, transparentnosti, efektívnosti a riadneho fungovania finančných trhov vrátane stability alebo správnosti údajov ohlasovaných archívu obchodných údajov potrebné naliehavé opatrenie. V takomto prípade môže ESMA prijať predbežné rozhodnutie a poskytne dotknutým osobám príležitosť, aby boli vypočuté čo najskôr po prijatí jeho rozhodnutia.“

18.

V článku 72 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Výška poplatku účtovaného archívu obchodných údajov pokrýva všetky primerané administratívne náklady vzniknuté orgánu ESMA v súvislosti s registráciou tohto archívu a činnosťami dohľadu vykonávanými orgánom ESMA a musí byť primeraná obratu dotknutého archívu obchodných údajov a typu registrácie a dohľadu vykonaného orgánom ESMA.“

19.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 76a

Vzájomný priamy prístup k údajom

1. Relevantné orgány tretích krajín, v ktorých je usadený jeden alebo viacero archívov obchodných údajov, musia mať v prípade, že je to potrebné na výkon ich povinností, priamy prístup k informáciám v archívoch obchodných údajov usadených v Únii, pokiaľ Komisia prijala na tento účel vykonávací akt v súlade s odsekom 2.

2. Na základe predloženia žiadosti zo strany orgánov uvedených v odseku 1 tohto článku môže Komisia prijať vykonávacie akty v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 86 ods. 2, v ktorých sa určí, či právny rámec tretej krajiny žiadajúceho orgánu spĺňa všetky tieto podmienky:

a)	archívom obchodných údajov usadeným v danej tretej krajine sa udelilo riadne povolenie;

b)	účinný dohľad nad archívmi obchodných údajov a účinné presadzovanie plnenia ich povinností sa v uvedenej tretej krajine vykonáva priebežne;

c)	existujú záruky zachovania služobného tajomstva vrátane ochrany obchodného tajomstva, ktoré orgány zdieľajú s tretími stranami, a tieto záruky sú aspoň rovnocenné tým, ktoré sú stanovené v tomto nariadení;

d)	archívy obchodných údajov, ktorým sa udelilo povolenie v danej tretej krajine, podliehajú právne záväznej a vymáhateľnej povinnosti poskytnúť subjektom uvedeným v článku 81 ods. 3 priamy a okamžitý prístup k údajom.“

20.

V článku 78 sa dopĺňajú tieto odseky:

„9. Archív obchodných údajov stanoví tieto postupy a zásady:

a)	postupy účinného zosúlaďovania údajov medzi archívmi obchodných údajov;

b)	postupy overovania úplnosti a správnosti ohlasovaných údajov;

c)	zásady riadneho prenosu údajov do iných archívov obchodných údajov v prípade žiadosti protistrán alebo centrálnych protistrán uvedených v článku 9, alebo ak je to potrebné na iný účel.

10. S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia:

a)	postupy zosúlaďovania údajov medzi archívmi obchodných údajov;

b)	postupy, ktoré má uplatňovať archív obchodných údajov s cieľom overiť dodržiavanie požiadaviek na ohlasovanie zo strany ohlasujúcej protistrany alebo predkladajúceho subjektu a s cieľom overiť úplnosť a správnosť údajov ohlasovaných podľa článku 9.

ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických noriem do 18. júna 2020.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických noriem uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

21.

V článku 80 sa vkladá tento odsek:

„5a. Archív obchodných údajov poskytne na žiadosť protistranám, od ktorých sa nevyžaduje ohlasovanie údajov o ich zmluvách o mimoburzových derivátoch podľa článku 9 ods. 1a až 1d, a protistranám a centrálnym protistranám, ktoré delegovali svoju ohlasovaciu povinnosť podľa článku 9 ods. 1f, prístup k údajom ohlasovaným v ich mene.“

22.

Článok 81 sa mení takto:

v odseku 3 sa dopĺňa toto písmeno:

„q)	relevantným orgánom tretej krajiny, v súvislosti s ktorou sa prijal vykonávací akt podľa článku 76a.“;

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto článku vypracuje ESMA po porade s členmi ESCB návrh regulačných technických noriem, v ktorých sa stanovia:

a)	informácie, ktoré sa majú zverejniť alebo sprístupniť v súlade s odsekmi 1 a 3;

b)	frekvencia zverejňovania informácií uvedených v odseku 1;

c)	prevádzkové normy potrebné na kumulovanie a porovnávanie údajov medzi archívmi obchodných údajov a na prístup subjektov uvedených v odseku 3 k týmto informáciám;

d)	podmienky, mechanizmy a požadovaná dokumentácia, na základe ktorých archívy obchodných údajov udeľujú prístup subjektom uvedeným v odseku 3.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických noriem Komisii do 18. júna 2020.

Pri vypracúvaní uvedeného návrhu regulačných technických noriem ESMA zabezpečí, aby sa pri zverejnení informácií uvedených v odseku 1 neodhalila totožnosť žiadnej strany ktorejkoľvek zmluvy.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických noriem uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“

23.

V článku 82 sa odseky 2 až 6 nahrádzajú takto:

„2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 6, článku 4 ods. 3a, článku 64 ods. 7, článku 70, článku 72 ods. 3 a článku 85 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 6, článku 4 ods. 3a, článku 64 ods. 7, článku 70, článku 72 ods. 3 a článku 85 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia sa pred prijatím delegovaného aktu usiluje o konzultáciu s ESMA a konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 6, článku 4 ods. 3a, článku 64 ods. 7, článku 70, článku 72 ods. 3 a článku 85 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“

24.

Článok 85 sa mení takto:

a)	odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Komisia do 18. júna 2024 posúdi uplatňovanie tohto nariadenia a vypracuje všeobecnú správu. Komisia predloží túto správu spolu s akýmikoľvek vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.“;

vkladá sa tento odsek:

„1a. ESMA predloží do 17. júna 2023 Komisii správu o:

vplyve nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/834 (*7) na úroveň zúčtovania finančnými a nefinančnými protistranami a rozloženie zúčtovania v rámci každého typu protistrany, najmä v súvislosti s finančnými protistranami s obmedzeným objemom činnosti v oblasti mimoburzových derivátov a vzhľadom na primeranosť zúčtovacích prahových hodnôt uvedených v článku 10 ods. 4;

b)	vplyve nariadenia (EÚ) 2019/834 na kvalitu a prístupnosť údajov ohlasovaných archívom obchodných údajov, ako aj kvalitu informácií, ktoré sprístupňujú archívy obchodných údajov;

c)	zmenách rámca pre ohlasovanie vrátane začatia a vykonávania delegovaného ohlasovania podľa článku 9 ods. 1a, a najmä jeho vplyvu na zaťaženie, ktoré z ohlasovania vyplýva pre nefinančné protistrany, na ktoré sa nevzťahuje zúčtovacia povinnosť;

d)	prístupnosti zúčtovacích služieb, najmä pokiaľ ide o to, či je požiadavka poskytovať zúčtovacie služby, a to priamo alebo nepriamo, na základe spravodlivých, primeraných, nediskriminačných a transparentných obchodných podmienok v zmysle článku 4 ods. 3a účinná pri uľahčovaní prístupu k zúčtovaniu.

(*7) Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2019/834 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o zúčtovaciu povinnosť, pozastavenie uplatňovania zúčtovacej povinnosti, požiadavky na ohlasovanie, postupy zmierňovania rizika pri zmluvách o mimoburzových derivátoch nezúčtovaných centrálnou protistranou, registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi a požiadavky na archívy obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 141, 28.5.2019, s. 42).“;"

odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2. Komisia do 18. júna 2020 a potom každých 12 mesiacov až do konečného predĺženia uvedeného v treťom pododseku vypracuje správu, v ktorej posúdi, či sa vyvinuli uskutočniteľné technické riešenia pre systémy dôchodkového zabezpečenia na prevod peňažného a nepeňažného kolaterálu ako variačných marží, ako aj potrebu akýchkoľvek opatrení na uľahčenie týchto uskutočniteľných technických riešení.

ESMA do 18. decembra 2019 a potom každých 12 mesiacov až do konečného predĺženia uvedeného v treťom pododseku v spolupráci s EIOPA, EBA a ESRB predloží Komisii správu, v ktorej sa posúdia tieto skutočnosti:

či centrálne protistrany, zúčtovací členovia a systémy dôchodkového zabezpečenia vynaložili primerané úsilie a vyvinuli uskutočniteľné technické riešenia, ktoré uľahčujú účasť systémov dôchodkového zabezpečenia v centrálnom zúčtovaní zložením peňažného a nepeňažného kolaterálu ako variačných marží, vrátane dôsledkov, ktoré z týchto riešení vyplývajú pre trhovú likviditu a procyklickosť, a ich potenciálnych právnych alebo iných dôsledkov;

b)	objem a charakter činnosti systémov dôchodkového zabezpečenia na trhoch so zúčtovávanými a nezúčtovávanými mimoburzovými derivátmi, a to v rámci každej triedy aktív, a akékoľvek súvisiace systémové riziko pre finančný systém;

c)	dôsledky plnenia požiadavky na zúčtovanie zo strany systémov dôchodkového zabezpečenia na ich investičné stratégie vrátane akejkoľvek zmeny alokácie ich peňažných a nepeňažných aktív;

d)	dôsledky zúčtovacích prahových hodnôt vymedzených podľa článku 10 ods. 4 písm. b) pre systémy dôchodkového zabezpečenia;

e)	vplyv iných právnych požiadaviek na nákladové diferenciály medzi zúčtovávanými a nezúčtovávanými zmluvami o mimoburzových derivátoch, vrátane maržových požiadaviek na nezúčtovávané deriváty a výpočtu ukazovateľa finančnej páky podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

f)	či sú potrebné akékoľvek ďalšie opatrenia na uľahčenie riešenia zúčtovania pre systémy dôchodkového zabezpečenia.

Komisia môže prijať delegovaný akt v súlade s článkom 82 s cieľom predĺžiť dvakrát, zakaždým o jeden rok, dvojročnú lehotu uvedenú v článku 89 ods. 1, ak dospeje k záveru, že nebolo vyvinuté žiadne uskutočniteľné technické riešenie a že nepriaznivý vplyv centrálne zúčtovávaných zmlúv o derivátoch na dôchodkové dávky budúcich dôchodcov zostáva nezmenený.

Centrálne protistrany, zúčtovací členovia a systémy dôchodkového zabezpečenia vynaložia maximálne úsilie na to, aby prispeli k vývoju uskutočniteľných technických riešení, ktoré uľahčujú zúčtovanie zmlúv o mimoburzových derivátoch týmito systémami dôchodkového zabezpečenia.

Komisia zriadi expertnú skupinu zloženú zo zástupcov centrálnych protistrán, zúčtovacích členov, systémov dôchodkového zabezpečenia a iných relevantných strán v oblasti takýchto uskutočniteľných technických riešení s cieľom monitorovať ich úsilie a posúdiť pokrok dosiahnutý vo vývoji uskutočniteľných technických riešení, ktoré uľahčujú zúčtovanie zmlúv o mimoburzových derivátoch systémami dôchodkového zabezpečenia vrátane prevodov peňažného a nepeňažného kolaterálu ako variačných marží systémami dôchodkového zabezpečenia. Táto expertná skupina sa stretáva najmenej raz za šesť mesiacov. Komisia pri vypracúvaní svojej správy podľa prvého pododseku zohľadní úsilie centrálnych protistrán, zúčtovacích členov a systémov dôchodkového zabezpečenia.

3. Komisia do 18. decembra 2020 pripraví správu, v ktorej posúdi:

či sa povinnosťami ohlasovať transakcie podľa článku 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a podľa tohto nariadenia vytvára pre deriváty, ktoré nie sú mimoburzovými derivátmi, duplicitná povinnosť ohlasovať transakcie a či by sa ohlasovanie transakcií s derivátmi, ktoré nie sú mimoburzovými derivátmi, mohlo obmedziť alebo zjednodušiť pre všetky protistrany bez nenáležitej straty informácií;

b)	potrebnosť a vhodnosť zosúladenia obchodovacej povinnosti v prípade derivátov podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014 so zmenami zúčtovacej povinnosti v prípade derivátov vykonanými podľa nariadenia (EÚ) 2019/834, najmä pokiaľ ide o okruh subjektov, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť;

či by všetky obchody, ktoré vyplývajú priamo zo služieb zameraných na zníženie poobchodných rizík, vrátane kompresie portfólia, mali byť oslobodené od zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 ods. 1, s prihliadnutím na rozsah, v ktorom tieto služby zmierňujú riziká, predovšetkým kreditné riziko protistrany a prevádzkové riziko, ako aj na možné obchádzanie zúčtovacej povinnosti a možné odrádzanie od centrálneho zúčtovania.

Komisia predloží správu uvedenú v prvom pododseku spolu s akýmikoľvek vhodnými návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.“;

vkladá sa tento odsek:

„3a. ESMA do 18. mája 2020 predloží Komisii správu. V tejto správe sa posúdi:

súlad medzi požiadavkami na ohlasovanie v prípade derivátov, ktoré nie sú mimoburzovými derivátmi, podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a podľa článku 9 tohto nariadenia, a to pokiaľ ide o údaje o zmluvách o derivátoch, ktoré sa majú ohlasovať, ako aj o prístup k údajom zo strany relevantných subjektov, a tiež či by sa mali uvedené požiadavky zosúladiť;

b)	uskutočniteľnosť ďalšieho zjednodušenia reťazcov ohlasovania pre všetky protistrany vrátane všetkých nepriamych klientov, s prihliadnutím na potrebu včasného ohlasovania a na opatrenia prijaté podľa článku 4 ods. 4 tohto nariadenia a článku 30 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 600/2014;

c)	či je potrebné zosúladenie obchodovacej povinnosti v prípade derivátov podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014 so zmenami zúčtovacej povinnosti v prípade derivátov vykonanými podľa nariadenia (EÚ) 2019/834, najmä pokiaľ ide o okruh subjektov, na ktoré sa vzťahuje zúčtovacia povinnosť;

v spolupráci s ESRB, či by všetky obchody, ktoré vyplývajú priamo zo služieb zameraných na zníženie poobchodných rizík, vrátane kompresie portfólia, mali byť oslobodené od zúčtovacej povinnosti uvedenej v článku 4 ods. 1; v uvedenej správe sa:

i)	preskúma kompresia portfólia a iné dostupné služby nevytvárajúce cenu, ktoré sú zamerané na zníženie poobchodných rizík a ktoré znižujú netrhové riziká v portfóliách derivátov bez zmeny trhového rizika portfólií, ako sú napríklad rebalansovacie transakcie;

ii)	vysvetlia účely a fungovanie takýchto služieb zameraných na znižovanie poobchodných rizík, rozsah, v akom zmierňujú riziko, najmä kreditné riziko protistrany a prevádzkové riziko, a posúdi potreba zúčtovania takýchto obchodov alebo ich oslobodenia od zúčtovania s cieľom riadiť systémové riziko, a

iii)	posúdi, do akej miery akékoľvek oslobodenie od zúčtovacej povinnosti v prípade takýchto služieb odrádza od centrálneho zúčtovania a môže viesť k obchádzaniu zúčtovacej povinnosti protistranami;

či by sa mohol rozšíriť zoznam finančných nástrojov, ktoré sa považujú za vysoko likvidné s minimálnym trhovým a kreditným rizikom v súlade s článkom 47, a či by uvedený zoznam mohol zahŕňať jeden alebo viac fondov peňažného trhu, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 (*8).

(*8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1131 zo 14. júna 2017 o fondoch peňažného trhu (Ú. v. EÚ L 169, 30.6.2017, s. 8).“ "

25.	V článku 86 sa dopĺňa tento odsek: „3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.“

26.

V článku 89 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. Zúčtovacia povinnosť stanovená v článku 4 sa do 18. júna 2021 nevzťahuje na zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sú objektívne merateľné ako zmierňujúce investičné riziká priamo súvisiace s finančnou solventnosťou systémov dôchodkového zabezpečenia, ani na subjekty zriadené na poskytovanie kompenzácií členom systémov dôchodkového zabezpečenia v prípade jeho zlyhania.

Zúčtovacia povinnosť stanovená v článku 4 sa neuplatňuje na zmluvy o mimoburzových derivátoch uvedené v prvom pododseku tohto odseku, ktoré uzavreli systémy dôchodkového zabezpečenia od 17. augusta 2018 do 16. júna 2019.“

27.	Príloha I sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia účinnosti s týmito výnimkami:

a)	ustanovenia uvedené v článku 1 bodoch 10 a 11 tohto nariadenia týkajúce sa článku 38 ods. 6 a 7 a článku 39 ods. 11 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa uplatňujú od 18. decembra 2019;

b)	ustanovenia uvedené v článku 1 bode 7 písm. b) tohto nariadenia týkajúce sa článku 9 ods. 1a až 1d nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa uplatňujú od 18. júna 2020;

c)	ustanovenia uvedené v článku 1 bode 2 písm. b) a bode 20 tohto nariadenia týkajúce sa článku 4 ods. 3a a článku 78 ods. 9 a 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa uplatňujú od 18. júna 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. mája 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA

(1) Ú. v. EÚ C 385, 15.11.2017, s. 10.

(2) Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 63.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 18. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. mája 2019.

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 1).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

(11) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).