NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/630

zo 17. apríla 2019,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Vytvorenie komplexnej stratégie na riešenie problémových expozícií je pre Úniu dôležitým cieľom v jej úsilí zvýšiť odolnosť finančného systému. Aj keď primárnu zodpovednosť za riešenie otázky problémových expozícií nesú banky a členské štáty, je tu aj jednoznačný rozmer Únie vyžadujúci znížiť súčasný vysoký objem problémových expozícií, predchádzať akémukoľvek nadmernému hromadeniu problémových expozícií v budúcnosti a zabrániť vzniku celosystémových rizík v nebankovom sektore. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť bankového a finančného systému v celej Únii, keď banky pôsobia vo viacerých jurisdikciách a členských štátoch, existuje výrazný potenciál účinkov presahovania do ostatných členských štátov i Únie ako celku, a to tak z hľadiska hospodárskeho rastu, ako aj z hľadiska finančnej stability.

(2)

Finančná kríza viedla k hromadeniu problémových expozícií v bankovom sektore. Spotrebiteľov významne zasiahla následná recesia a pokles cien nehnuteľností na bývanie. Ochrana práv spotrebiteľov v súlade s relevantným právom Únie, ako sú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES (4) a 2014/17/EÚ (5) má zásadný význam pri riešení otázky problémových expozícií. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/17/EÚ (6) sa posilňujú urýchlené platby zo strany podnikov aj orgánov verejnej moci a smernica pomáha pri predchádzaní toho druhu hromadenia problémových expozícií, k akému došlo počas rokov finančnej krízy.

(3)

Integrovaným finančným systémom sa posilní odolnosť hospodárskej a menovej únie voči nepriaznivým otrasom tak, že sa uľahčí súkromné cezhraničné zdieľanie rizika, pričom sa zároveň zníži potreba verejného zdieľania rizika. V snahe dosiahnuť tieto ciele by Únia mala dobudovať bankovú úniu a ďalej rozpracovať aspekty únie kapitálových trhov. Zaoberanie sa možným budúcim hromadením problémových expozícií má zásadný význam pre posilnenie bankovej únie, keďže je podstatné pre zabezpečenie hospodárskej súťaže v bankovom sektore, zachovanie finančnej stability a podporu poskytovania úverov s cieľom vytvárať pracovné miesta a posilňovať rast v rámci Únie.

(4)

Rada 11. júla 2017 vo svojom akčnom pláne riešenia nesplácaných úverov v Európe vyzvala rozličné inštitúcie, aby prijali vhodné opatrenia na ďalšie riešenie vysokého počtu problémových expozícií v Únii a na predchádzanie ich hromadeniu v budúcnosti. V tomto akčnom pláne sa vytyčuje komplexný prístup, ktorý je zameraný na skladbu vzájomne sa dopĺňajúcich opatrení v štyroch oblastiach politiky: i) dohľad; ii) štrukturálne reformy rámcov pre platobnú neschopnosť a vymáhania dlhov; iii) rozvoj sekundárnych trhov pre ohrozené aktíva; iv) podpora reštrukturalizácie bankového systému. Kroky v týchto oblastiach sa majú podniknúť na úrovni Únie a prípadne na vnútroštátnej úrovni. Komisia ohlásila podobný zámer vo svojom oznámení o dobudovaní bankovej únie z 11. októbra 2017, v ktorom vyzvala na predloženie komplexného balíka opatrení na riešenie nesplácaných úverov v Únii.

(5)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (7) tvorí spoločne so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (8) právny rámec, ktorý upravuje prudenciálne pravidlá pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti (ďalej spolu len „inštitúcie“). Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 obsahuje okrem iného ustanovenia priamo uplatniteľné na inštitúcie pre potreby určovania ich vlastných zdrojov. Preto je potrebné doplniť existujúce prudenciálne pravidlá uvedené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a týkajúce sa vlastných zdrojov ustanoveniami, ktorými sa bude vyžadovať odpočet od vlastných zdrojov, ak problémové expozície nie sú dostatočne kryté rezervami alebo inými úpravami. Takáto požiadavka by prakticky znamenala vytvorenie prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu pre problémové expozície, ktorý by sa uplatňoval jednotne na všetky inštitúcie v Únii, a zahŕňal by aj inštitúcie, ktoré pôsobia na sekundárnom trhu.

(6)

Prudenciálny zabezpečovací mechanizmus by nemal príslušným orgánom brániť v tom, aby uplatňovali svoje právomoci v oblasti dohľadu v súlade so smernicou 2013/36/EÚ. Keď príslušné orgány v jednotlivých prípadoch zistia, že napriek uplatňovaniu prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu pre problémové expozície zavedeného v tomto nariadení nie sú takéto expozície konkrétnej inštitúcie dostatočne kryté, mali by mať možnosť využiť právomoci v oblasti dohľadu stanovené v smernici 2013/36/EÚ, vrátane právomoci požadovať od inštitúcií, aby uplatňovali špecifickú politiku úprav ocenenia a tvorby rezerv alebo zaobchádzania s aktívami, pokiaľ ide o požiadavky na vlastné zdroje. Príslušné orgány môžu preto v jednotlivých prípadoch konať nad rámec požiadaviek stanovených v tomto nariadení, aby zabezpečili dostatočné krytie problémových expozícií.

(7)

Na účely uplatňovania prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu je vhodné doplniť do nariadenia (EÚ) č. 575/2013 jasný súbor podmienok na klasifikáciu problémových expozícií. Keďže vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 680/2014 (9) sa už stanovujú kritériá, ktoré sa týkajú problémových expozícií, na vykazovanie na účely dohľadu, je vhodné, aby klasifikácia problémových expozícií vychádzala z uvedeného existujúceho rámca. Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 680/2014 odkazuje na zlyhané expozície, ako sú vymedzené na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko, a na expozície zhoršenej kvality podľa uplatniteľného účtovného rámca. Keďže na to, či sa expozícia klasifikuje ako problémová, by mohli mať vplyv opatrenia týkajúce sa úľavy, klasifikačné kritériá sa dopĺňajú jasnými kritériami vplyvu opatrení týkajúcich sa úľavy. Cieľom opatrení týkajúcich sa úľavy by mal byť návrat dlžníka k udržateľnému splácaniu úveru a tieto opatrenia by mali byť v súlade s právom Únie na ochranu spotrebiteľa, a najmä smernicami 2008/48/ES a 2014/17/EÚ, môžu mať však rozličné dôvody a následky. Preto je vhodné ustanoviť, že povolením opatrenia týkajúceho sa úľavy vo vzťahu k problémovej expozícii by sa nemala zrušiť klasifikácia uvedenej expozície ako problémovej, pokiaľ nie sú pre takéto zrušenie splnené určité prísne kritériá.

(8)

Čím dlhšie je expozícia problémová, tým nižšia je pravdepodobnosť opätovného získania jej hodnoty. Tá časť expozície, ktorá by mala byť krytá rezervami, inými úpravami alebo odpočtami, by sa preto mala časom zväčšovať v súlade s vopred stanoveným harmonogramom. Na problémové expozície, ktoré inštitúcia nakúpila, by sa preto mal vzťahovať harmonogram, ktorý začne plynúť odo dňa, keď bola problémová expozícia prvotne klasifikovaná ako problémová, a nie od dátumu jej nákupu. Predávajúci by mal na tento účel kupujúceho informovať o dátume, kedy bola expozícia klasifikovaná ako problémová.

(9)

Pri výpočte špecifických úprav kreditného rizika by sa mali zohľadniť čiastočné odpisy. Aby sa zabránilo akémukoľvek dvojitému započítaniu odpisu, je potrebné použiť pôvodnú hodnotu expozície pred čiastočným odpisom. Zahrnutie čiastočných odpisov do zoznamu položiek, ktoré možno použiť na splnenie požiadaviek zabezpečovacieho mechanizmu, by malo motivovať inštitúcie k včasnému uznávaniu odpisov. V prípade problémových expozícií, ktoré inštitúcia nakúpila za nižšiu cenu, ako je suma, ktorú dlžník dlhuje, by kupujúci mal k rozdielu medzi kúpnou cenou a sumou, ktorú dlžník dlhuje, pristupovať rovnako ako ku čiastočnému odpisu na účely prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu.

(10)

Pri zabezpečených problémových expozíciách sa vo všeobecnosti očakáva, že povedú k menej závažnej strate než nezabezpečené problémové expozície, pretože kreditné zabezpečenie viažuce sa na problémovú expozíciu dáva inštitúcii popri všeobecnom nároku voči zlyhanému dlžníkovi aj špecifický nárok na určité aktívum alebo voči tretej strane. V prípade nezabezpečenej problémovej expozície by bol k dispozícii len všeobecný nárok voči zlyhanému dlžníkovi. Vzhľadom na vyššiu stratu, ktorá sa očakáva pri nezabezpečených problémových expozíciách, by sa mal uplatňovať prísnejší harmonogram.

(11)

Expozícia, ktorá je len čiastočne krytá prípustným kreditným zabezpečením, by sa mala považovať za zabezpečenú, pokiaľ ide o krytú časť, a nezabezpečenú, pokiaľ ide o časť, ktorá nie je krytá prípustným kreditným zabezpečením. Na určenie toho, ktoré časti problémových expozícií sa majú považovať za zabezpečené a ktoré za nezabezpečené, by sa v súlade s príslušným prístupom podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vrátane uplatniteľnej úpravy ocenenia mali používať kritériá prípustnosti pre kreditné zabezpečenie a pre plné a komplexné zabezpečenie hypotékami používané pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje.

(12)

Bez ohľadu na dôvod, pre ktorý je expozícia problémová, mal by sa uplatňovať rovnaký harmonogram. Prudenciálny zabezpečovací mechanizmus by sa mal uplatňovať na úrovni jednotlivých expozícií. V prípade nezabezpečených problémových expozícií by sa mal uplatňovať harmonogram v trvaní tri roky. Aby sa inštitúciám a členským štátom umožnilo zefektívniť postupy reštrukturalizácie alebo presadzovania právnych predpisov a zároveň sa uznalo, že problémové expozície zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku a úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručené oprávneným poskytovateľom zabezpečenia podľa vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 575/2013 budú mať zostatkovú hodnotu počas dlhšieho obdobia po tom, ako sa úver klasifikoval na problémový, je náležité stanoviť harmonogram v trvaní deväť rokov. V prípade iných zabezpečených problémových expozícií by sa mal uplatňovať harmonogram v trvaní sedem rokov, aby sa vytvorilo plné krytie.

(13)

V záujme uplatnenia príslušného koeficientu krytia by malo byť možné zohľadniť opatrenia týkajúce sa úľavy. Presnejšie povedané, expozícia by mala byť aj naďalej klasifikovaná ako problémová, ale požiadavka na krytie by mala zostať nemenná počas jedného ďalšieho roka. Preto by sa koeficient, ktorý by sa uplatňoval počas roka, v ktorom bolo povolené opatrenie týkajúce sa úľavy, mal uplatňovať dva roky. Ak je expozícia po uplynutí tohto ďalšieho roka aj naďalej problémová, uplatniteľný koeficient by sa mal určiť tak, ako keby predtým nebolo povolené žiadne opatrenie týkajúce sa úľavy, pričom by sa mal zohľadniť dátum, keď bola expozícia prvotne klasifikovaná ako problémová. Keďže povolenie opatrení týkajúcich sa úľavy by nemalo viesť k žiadnej arbitráži, takýto ďalší rok by sa mal poskytnúť len v súvislosti s prvým opatrením týkajúcim sa úľavy, povoleným po klasifikácii expozície ako problémovej. Okrem toho, jednoročné obdobie, počas ktorého zostáva koeficient krytia nezmenený, by nemalo viesť k predĺženiu harmonogramu tvorby rezerv. V dôsledku toho by žiadne opatrenie týkajúce sa úľavy povolené v treťom roku po klasifikácii nezabezpečených expozícií ako problémových alebo v siedmom roku po klasifikácii zabezpečených expozícií ako problémových nemalo spôsobiť oneskorenie plného krytia problémových expozícií.

(14)

S cieľom zabezpečiť, aby sa ocenenie kreditného zabezpečenia problémových expozícií inštitúcií riadilo obozretným prístupom, by Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) mal zvážiť, či treba vypracovať, a ak je to potrebné, mal by aj vypracovať spoločnú metodiku, najmä pokiaľ ide o predpoklady týkajúce sa možnosti spätného získania a presaditeľnosti, prípadne vrátane minimálnych požiadaviek na precenenie kreditného zabezpečenia z pohľadu načasovania.

(15)	S cieľom podporiť hladký prechod na tento nový prudenciálny zabezpečovací mechanizmus by sa nové pravidlá nemali uplatňovať vo vzťahu k expozíciám, ktoré vznikli pred 26. aprílom 2019.

(16)	S cieľom zabezpečiť včasné uplatňovanie zmien nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zavedených týmto nariadením by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(17)	Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 sa mení takto:

V článku 36 sa v odseku 1 dopĺňa toto písmeno:

„m)	uplatniteľnú výšku nedostatočného krytia pri problémových expozíciách.“

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 47a

Problémové expozície

1. Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) výraz „expozícia“ zahŕňa ktorúkoľvek z týchto položiek za predpokladu, že nie sú zahrnuté v obchodnej knihe inštitúcie:

a)	dlhový nástroj vrátane dlhového cenného papiera, úver, záloha a vklad splatný na požiadanie;

poskytnutý úverový prísľub, poskytnutá finančná záruka alebo akýkoľvek iný poskytnutý prísľub bez ohľadu na to, či je odvolateľný alebo neodvolateľný, s výnimkou nevyčerpaných kreditných facilít, ktoré možno kedykoľvek bezpodmienečne a bez predchádzajúcej výpovede zrušiť alebo v prípade ktorých zhoršenie úverovej bonity dlžníka vedie k ich automatickému zrušeniu.

2. Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) je hodnotou expozície dlhového nástroja jeho účtovná hodnota stanovená bez zohľadnenia akýchkoľvek špecifických úprav kreditného rizika, dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 105, súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m), iných znížení vlastných zdrojov súvisiacich s danou expozíciou alebo čiastočných odpisov, ktoré inštitúcia vykonala od poslednej klasifikácie expozície ako problémovej.

Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) hodnota expozície dlhového nástroja kúpeného za nižšiu cenu, ako je suma, ktorú dlžník dlhuje, zahŕňa rozdiel medzi kúpnou cenou a sumou, ktorú dlžník dlhuje.

Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) je hodnotou expozície poskytnutého úverového prísľubu, poskytnutej finančnej záruky alebo akéhokoľvek iného poskytnutého prísľubu uvedeného v odseku 1 písm. b) tohto článku ich nominálna hodnota, ktorá predstavuje maximálnu expozíciu inštitúcie voči kreditnému riziku bez zohľadnenia akéhokoľvek financovaného alebo nefinancovaného zabezpečenia. Nominálnou hodnotou poskytnutých úverových prísľubov je nevyčerpaná suma, ktorú sa inštitúcia zaviazala požičať, a nominálnou hodnotou poskytnutej finančnej záruky je maximálna suma, ktorú by musel subjekt zaplatiť, ak by došlo k uplatneniu záruky.

V nominálnej hodnote uvedenej v treťom pododseku tohto odseku sa nezohľadňujú žiadne špecifické úpravy kreditného rizika, dodatočné úpravy ocenenia v súlade s článkami 34 a 105, sumy odpočítané v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) ani iné zníženia vlastných zdrojov súvisiace s danou expozíciou.

3. Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) sa ako problémové klasifikujú tieto expozície:

a)	expozícia, v súvislosti s ktorou sa usúdilo, že došlo k jej zlyhaniu v súlade s článkom 178;

b)	expozícia, ktorá sa považuje za expozíciu zhoršenej kvality v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom;

c)	expozícia v skúšobnej lehote podľa odseku 7, ak sú povolené dodatočné opatrenia týkajúce sa úľavy alebo ak sa stane expozíciou, ktorá je viac ako 30 dní po splatnosti;

d)	expozícia vo forme prísľubu, ktorý – ak by došlo k jeho čerpaniu alebo inému použitiu – by pravdepodobne nebol splatený v plnej miere bez toho, aby došlo k speňaženiu kolaterálu;

e)	expozícia vo forme finančnej záruky, ktorú si pravdepodobne uplatní zaručená strana, a to aj vtedy, keď podkladová zaručená expozícia spĺňa kritériá na to, aby sa považovala za problémovú.

Keď má inštitúcia na účely písmena a) súvahové expozície voči dlžníkovi, ktoré sú viac ako 90 dní po splatnosti a ktoré predstavujú viac ako 20 % všetkých súvahových expozícií voči uvedenému dlžníkovi, všetky súvahové a podsúvahové expozície voči uvedenému dlžníkovi sa považujú za problémové.

4. Expozície, ktoré nepodliehajú opatreniam týkajúcich sa úľavy, sa prestávajú klasifikovať ako problémové na účely článku 36 ods. 1 písm. m), ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	expozícia spĺňa výstupné kritériá, ktoré inštitúcia používa na ukončenie klasifikácie ako expozície zhoršenej kvality v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom a klasifikácie ako zlyhanej expozície v súlade s článkom 178;

b)	situácia dlžníka sa zlepšila do tej miery, že inštitúcia je presvedčená, že pravdepodobne dôjde k úplnému a včasnému splateniu;

c)	dlžník nemá žiadnu sumu, ktorá by bola po splatnosti viac než 90 dní.

5. Klasifikáciou problémovej expozície ako dlhodobého aktíva držaného na predaj v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom sa neukončuje jej klasifikácia ako problémovej expozície na účely článku 36 ods. 1 písm. m).

6. Problémové expozície, ktoré sú predmetom opatrení týkajúcich sa úľavy, sa prestávajú klasifikovať ako problémové na účely článku 36 ods. 1 písm. m), ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	expozície sa už nenachádzajú v situácii, ktorá by viedla k ich klasifikácii ako problémových expozícií podľa odseku 3;

b)	uplynul aspoň jeden rok medzi dátumom, keď boli povolené opatrenia týkajúce sa úľavy, a dátumom, keď boli expozície klasifikované ako problémové, podľa toho, ktorý je neskôr;

c)	po prijatí opatrení týkajúcich sa úľavy neexistuje žiadna suma po splatnosti a inštitúcia je na základe analýzy finančnej situácie dlžníka presvedčená, že existuje pravdepodobnosť úplného a včasného splatenia expozície.

Úplné a včasné splatenie sa nepovažuje za pravdepodobné, pokiaľ dlžník nevykonával pravidelné a včasné splátky súm rovnajúcich sa jednej z týchto položiek:

a)	sume, ktorá bola po splatnosti pred povolením opatrenia týkajúceho sa úľavy, ak existovali sumy po splatnosti;

b)	sume, ktorá bola odpísaná na základe povolených opatrení týkajúcich sa úľavy, ak neexistovali sumy po splatnosti.

7. Ak sa problémová expozícia prestala klasifikovať ako problémová podľa odseku 6, takáto expozícia musí ostať v skúšobnej lehote až dovtedy, kým nie sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	uplynuli najmenej dva roky od dátumu, kedy bola expozícia podliehajúca opatreniam týkajúcim sa úľavy reklasifikovaná na bezproblémovú;

b)	najmenej počas polovice obdobia, počas ktorého expozícia bola v skúšobnej lehote, sa vykonávali pravidelné a včasné platby, ktoré viedli k splateniu podstatnej súhrnnej sumy istiny alebo úroku;

c)	žiadna z expozícií voči dlžníkovi nie je po splatnosti viac ako 30 dní.

Článok 47b

Opatrenia týkajúce sa úľavy

1. „Opatrenie týkajúce sa úľavy“ je úľava poskytnutá inštitúciou dlžníkovi, ktorý má alebo pravdepodobne bude mať ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov. Úľava môže znamenať stratu pre veriteľa a týka sa ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)	zmena podmienok dlhového záväzku, pričom takáto zmena by nebola umožnená, keby dlžník nemal ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov;

b)	celkové alebo čiastočné refinancovanie dlhového záväzku, pričom takéto refinancovanie by nebolo umožnené, keby dlžník nemal ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov.

2. Za opatrenia týkajúce sa úľavy sa považujú aspoň tieto situácie:

a)	nové zmluvné podmienky, ktoré sú pre dlžníka priaznivejšie než predchádzajúce zmluvné podmienky, ak dlžník má alebo pravdepodobne bude mať ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov;

b)	nové zmluvné podmienky, ktoré sú pre dlžníka priaznivejšie než zmluvné podmienky, ktoré tá istá inštitúcia v danom čase ponúka dlžníkom s podobným rizikovým profilom, ak dlžník má alebo pravdepodobne bude mať ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov;

c)	expozícia bola v rámci prvotných zmluvných podmienok klasifikovaná ako problémová ešte pred zmenou zmluvných podmienok, alebo by bola klasifikovaná ako problémová, ak by nedošlo k zmene zmluvných podmienok;

d)	opatrenie má za následok celkové alebo čiastočné zrušenie dlhového záväzku;

e)	inštitúcia schvaľuje uplatnenie doložiek, ktoré umožňujú dlžníkovi zmeniť podmienky zmluvy, a expozícia bola klasifikovaná ako problémová ešte pred uplatnením uvedených doložiek alebo by sa klasifikovala ako problémová, keby k uplatneniu uvedených doložiek nedošlo;

f)	v čase alebo takmer v čase poskytnutia dlhu dlžník uskutočnil platby istiny alebo úroku týkajúce sa iného dlhového záväzku v tej istej inštitúcii, ktorý bol klasifikovaný ako problémová expozícia alebo ktorý by bol klasifikovaný ako problémový, keby k uvedeným platbám nedošlo;

g)	zmena zmluvných podmienok zahŕňa splátky, ktoré sa uskutočnili nadobudnutím vlastníctva kolaterálu, keď takáto zmena predstavuje úľavu.

3. Ukazovateľmi toho, že mohlo dôjsť k prijatiu opatrení týkajúcich sa úľavy sú tieto okolnosti:

a)	prvotná zmluva bola po splatnosti o viac ako 30 dní najmenej raz za obdobie troch mesiacov pred jej zmenou, alebo by bola po splatnosti o viac ako 30 dní bez uvedenej zmeny;

b)	v čase alebo takmer v čase uzavretia úverovej zmluvy dlžník uskutočnil platby istiny alebo úroku týkajúce sa iného dlhového záväzku v tej istej inštitúcii, ktorý bol 30 dní po splatnosti, najmenej raz za obdobie troch mesiacov pred poskytnutím nového dlhu;

c)	inštitúcia schvaľuje uplatnenie doložiek, ktoré umožňujú dlžníkovi zmeniť podmienky zmluvy, a expozícia je 30 dní po splatnosti alebo by bola 30 dní po splatnosti, keby k uplatneniu uvedených doložiek nedošlo.

4. Na účely tohto článku sa ťažkosti dlžníka s plnením jeho finančných záväzkov posudzujú na úrovni dlžníka, pričom sa zohľadňujú všetky právne subjekty v skupine dlžníka, ktoré sú zahrnuté do účtovnej konsolidácie skupiny, a fyzické osoby, ktoré uvedenú skupinu ovládajú.

Článok 47c

Odpočet pri problémových expozíciách

1. Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) inštitúcie určia príslušnú výšku nedostatočného krytia samostatne za každú problémovú expozíciu, ktorá sa má odpočítať od položiek vlastného kapitálu Tier 1, tak, že odpočítajú sumu stanovenú v písmene b) tohto odseku od sumy stanovenej v písmene a) tohto odseku, ak je suma uvedená v písmene a) vyššia než suma uvedená v písmene b):

súčet:

i)	nezabezpečenej časti každej problémovej expozície, ak existuje, vynásobenej príslušným koeficientom uvedeným v odseku 2;

ii)	zabezpečenej časti každej problémovej expozície, ak existuje, vynásobenej príslušným koeficientom uvedeným v odseku 3;

súčet týchto položiek za predpokladu, že sa týkajú tej istej problémovej expozície:

i)	špecifické úpravy kreditného rizika;

ii)	dodatočné úpravy ocenenia v súlade s článkami 34 a 105;

iii)	iné zníženia vlastných zdrojov;

iv)

v prípade inštitúcií, ktoré vypočítavajú hodnoty rizikovo vážených expozícií pomocou prístupu založeného na interných ratingoch, absolútna hodnota súm odpočítaných podľa článku 36 ods. 1 písm. d), ktoré sa týkajú problémových expozícií, ak sa absolútna hodnota priraditeľná ku každej problémovej expozícii určuje vynásobením súm odpočítaných podľa článku 36 ods. 1 písm. d) príspevkom vo výške očakávanej straty v prípade problémovej expozície k celkovým sumám očakávaných strát v prípade zlyhaných alebo nezlyhaných expozícií, podľa konkrétneho prípadu;

v)	ak bola problémová expozícia nakúpená za nižšiu cenu, ako je suma, ktorú dlžník dlhuje, rozdiel medzi kúpnou cenou a sumou, ktorú dlžník dlhuje;

vi)	sumy, ktoré inštitúcia odpísala odvtedy, ako bola expozícia klasifikovaná ako problémová.

Zabezpečená časť problémovej expozície je tá časť expozície, ktorá sa na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje podľa tretej časti hlavy II považuje za krytú financovaným zabezpečením alebo nefinancovaným zabezpečením alebo plne zabezpečenú hypotékami.

Nezabezpečená časť problémovej expozície zodpovedá prípadnému rozdielu medzi hodnotou expozície podľa článku 47a ods. 1 a prípadnou zabezpečenou časťou expozície.

2. Na účely odseku 1 písm. a) bodu i) sa uplatňujú tieto koeficienty:

a)	0,35 pre nezabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa tretieho roka po jej klasifikácii ako problémovej;

b)	1 pre nezabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa štvrtého roka po jej klasifikácii ako problémovej.

3. Na účely odseku 1 písm. a) bodu ii) sa uplatňujú tieto koeficienty:

a)	0,25 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa štvrtého roka po jej klasifikácii ako problémovej;

b)	0,35 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa piateho roka po jej klasifikácii ako problémovej;

c)	0,55 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa šiesteho roka po jej klasifikácii ako problémovej;

0,70 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa siedmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej;

e)	0,80 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená iným financovaným alebo nefinancovaným zabezpečením podľa tretej časti hlavy II, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa siedmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej;

0,80 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa ôsmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej;

g)	1 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená iným financovaným alebo nefinancovaným zabezpečením podľa tretej časti hlavy II, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa ôsmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej;

0,85 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa deviateho roka po jej klasifikácii ako problémovej;

1 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa desiateho roka po jej klasifikácii ako problémovej.

4. Odchylne od odseku 3 sa na časť problémovej expozície, ktorá je zaručená alebo poistená oficiálnou agentúrou na podporu exportu, uplatňujú tieto koeficienty:

a)	0 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje v období od prvého do siedmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej; a

b)	1 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa ôsmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej.

5. EBA posudzuje rozsah postupov uplatňovaných pri oceňovaní zabezpečených problémových expozícií a môže vypracovať usmernenia na stanovenie spoločnej metodiky, vrátane možných minimálnych požiadaviek na precenenie, pokiaľ ide o načasovanie a ad hoc metódy, pre prudenciálne oceňovanie prípustných foriem financovaného a nefinancovaného zabezpečenia, najmä v súvislosti s predpokladmi týkajúcimi sa možnosti ich spätného získania a presaditeľnosti. Tieto usmernenia môžu obsahovať aj spoločnú metodiku na určenie zabezpečenej časti problémovej expozície, ako sa uvádza v odseku 1.

Uvedené usmernenia sa vydajú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6. Odchylne od odseku 2, ak bolo v súvislosti s expozíciou, v období od jedného do dvoch rokov po jej klasifikácii ako problémovej, povolené opatrenie týkajúce sa úľavy, koeficient uplatniteľný v súlade s odsekom 2 v deň povolenia opatrenia týkajúceho sa úľavy je uplatniteľný na ďalšie obdobie jedného roka.

Odchylne od odseku 3, ak bolo v súvislosti s expozíciou, v období od dvoch do šiestich rokov po jej klasifikácii ako problémovej, povolené opatrenie týkajúce sa úľavy, koeficient uplatniteľný v súlade s odsekom 3 v deň povolenia opatrenia týkajúceho sa úľavy je uplatniteľný na ďalšie obdobie jedného roka.

Tento odsek sa uplatňuje len vo vzťahu k prvému opatreniu týkajúcemu sa úľavy, ktoré bolo povolené od klasifikácie expozície ako problémovej.“

V článku 111 ods. 1 sa v prvom pododseku úvodná časť nahrádza takto:

„1. Hodnotou expozície položky aktív je jej účtovná hodnota zostávajúca po uplatnení špecifických úprav kreditného rizika v súlade s článkom 110, dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 105, súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) a iných znížení vlastných zdrojov súvisiacich s touto položkou aktív. Hodnota expozície podsúvahovej položky uvedenej v prílohe I sa rovná týmto percentuálnym hodnotám jej nominálnej hodnoty po znížení špecifických úprav kreditného rizika a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m):“

V článku 127 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Nezabezpečenej časti každej pohľadávky, pri ktorej došlo k zlyhaniu dlžníka v súlade s článkom 178, alebo v prípade retailových expozícií nezabezpečenej časti každej kreditnej facility, pri ktorej došlo k zlyhaniu v súlade s článkom 178, sa priradí riziková váha:

a)	150 %, keď súčet špecifických úprav kreditného rizika a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) tvorí menej ako 20 % nezabezpečenej časti hodnoty expozície, ak sa tieto špecifické úpravy kreditného rizika a zníženia neuplatnili;

b)	100 %, keď súčet špecifických úprav kreditného rizika a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) tvorí aspoň 20 % nezabezpečenej časti hodnoty expozície, ak sa tieto špecifické úpravy kreditného rizika a zníženia neuplatnili.“

Článok 159 sa nahrádza takto:

„Článok 159

Zaobchádzanie so sumami očakávanej straty

Inštitúcie odpočítajú sumy očakávanej straty vypočítané v súlade s článkom 158 ods. 5, 6 a 10 od všeobecných a špecifických úprav kreditného rizika v súlade s článkom 110 a dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 105 a inými zníženiami vlastných zdrojov týkajúcimi sa týchto expozícií s výnimkou odpočtov uskutočnených v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m). K diskontom pri súvahových expozíciách nakúpených v stave zlyhania v súlade s článkom 166 ods. 1 sa pristupuje rovnako ako k špecifickým úpravám kreditného rizika. Špecifické úpravy kreditného rizika pri expozíciách v stave zlyhania sa nepoužívajú na krytie súm očakávanej straty pri iných expozíciách. Do tohto výpočtu sa nezapočítavajú sumy očakávaných strát pri sekuritizovaných expozíciách a všeobecné a špecifické úpravy kreditného rizika týkajúce sa týchto expozícií.“

V článku 178 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

ktorýkoľvek podstatný kreditný záväzok dlžníka voči inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností je viac než 90 dní po termíne splatnosti. Príslušné orgány môžu nahradiť lehotu 90 dní lehotou 180 dní v prípade expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom MSP určeným na podnikanie v triede retailových expozícií, ako aj v prípade expozícií voči subjektom verejného sektora. Lehota 180 dní sa neuplatňuje na účely článku 36 ods. 1 písm. m) alebo článku 127.“

Vkladá sa tento článok:

„Článok 469a

Výnimka z odpočtov od položiek vlastného kapitálu Tier 1 pri problémových expozíciách

Odchylne od článku 36 ods. 1 písm. m) inštitúcie od položiek vlastného kapitálu Tier 1 neodpočítavajú uplatniteľnú sumu nedostatočného krytia pri problémových expozíciách, keď expozícia vznikla pred 26. aprílom 2019.

Ak inštitúcia zmení podmienky expozície, ktorá vznikla pred 26. aprílom 2019, tak, že dôjde k zvýšeniu expozície inštitúcie voči danému dlžníkovi, expozícia sa považuje za vzniknutú k dátumu, keď sa zmena začala uplatňovať, a prestane podliehať výnimke stanovenej v prvom pododseku.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 17. apríla 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA

(1) Ú. v. EÚ C 79, 4.3.2019, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 43.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 9. apríla 2019.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011, s. 1).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(9) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28.6.2014, s. 1).