(1)

V súlade s článkom 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2015/2422 (3) pristúpil Súdny dvor spolu so Všeobecným súdom k celkovému preskúmaniu právomocí, ktoré oba súdy vykonávajú, a posúdil, či je v rámci reformy štruktúry súdov Únie uskutočnenej na základe uvedeného nariadenia opodstatnené vykonať určité zmeny v rozdelení právomocí medzi Súdnym dvorom a Všeobecným súdom alebo v spôsobe, akým Súdny dvor koná o odvolaniach.

(2)

Ako sa uvádza v správe, ktorú predložil Európskemu parlamentu, Rade a Komisii 14. decembra 2017, Súdny dvor sa domnieva, že v tomto štádiu nie je potrebné navrhnúť zmeny týkajúce sa prejednávania prejudiciálnych otázok, ktoré sa mu predkladajú podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Návrhy na začatie prejudiciálneho konania predstavujú „základný kameň“ súdneho systému Únie a sú prejednávané rýchlo, takže prenesenie právomoci rozhodovať o prejudiciálnych otázkach v osobitných oblastiach, ktoré by boli určené v štatúte Súdneho dvora Európskej únie, na Všeobecný súd v súčasnosti nie je potrebné.

(3)

Z preskúmania, ktoré uskutočnili Súdny dvor a Všeobecný súd, však vyplynulo, že Všeobecný súd môže mať vážne ťažkosti pri rozhodovaní o žalobách o neplatnosť podaných členským štátom proti aktu Komisie týkajúcemu sa nedodržania rozsudku Súdneho dvora na základe článku 260 ods. 2 alebo 3 ZFEÚ, ak sa názory Komisie a dotknutého členského štátu rozchádzajú, pokiaľ ide o vhodnosť opatrení prijatých týmto členským štátom na dosiahnutie súladu s rozsudkom Súdneho dvora. Preto sa zdá nevyhnutné vyhradiť celú sporovú agendu súvisiacu s ukladaním povinnosti zaplatiť penále alebo paušálnu pokutu členským štátom podľa článku 260 ods. 2 alebo 3 ZFEÚ výlučne Súdnemu dvoru.

(4)

Z preskúmania Súdneho dvora a Všeobecného súdu okrem toho vyplýva, že mnohé odvolania sú podané vo veciach, ktoré už boli predmetom dvojstupňového preskúmania, najskôr nezávislým odvolacím orgánom a následne Všeobecným súdom, a že množstvo týchto odvolaní Súdny dvor zamietne ako zjavne nedôvodné alebo z dôvodu ich zjavnej neprípustnosti. S cieľom umožniť Súdnemu dvoru sústrediť sa na veci, ktoré si vyžadujú jeho plnú pozornosť, je preto v záujme riadneho výkonu spravodlivosti potrebné zaviesť pre odvolania týkajúce sa takýchto vecí postup, ktorým Súdny dvor umožní – úplne alebo sčasti – prijatie odvolania na ďalšie konanie, len ak odvolanie vyvoláva dôležitú otázku, pokiaľ ide o jednotu, vnútorný súlad alebo vývoj práva Únie.

(5)

Vzhľadom na neustále narastajúci počet napadnutých vecí na Súdnom dvore a v súlade s listom predsedu Súdneho dvora Európskej únie z 13. júla 2018 je potrebné v tomto štádiu uprednostniť ustanovenie uvedeného postupu, ktorým Súdny dvor rozhodne, či sa odvolanie prijme na ďalšie konanie. Časť žiadosti Súdneho dvora z 26. marca 2018, ktorá sa týka čiastočného prenesenia právomoci vo veciach žalôb o nesplnení povinnosti na Všeobecný súd, by sa mala preskúmať neskôr, a to po vypracovaní správy o fungovaní Všeobecného súdu podľa článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) 2015/2422 v decembri 2020. Pripomína sa, že táto správa by sa mala sústrediť najmä na efektivitu Všeobecného súdu a potrebu a účinnosť navýšenia na 56 sudcov, pričom sa zohľadní aj cieľ zabezpečiť rodovú rovnováhu na Všeobecnom súde uvedenú v preambule nariadenia (EÚ, Euratom) 2015/2422.

(6)

V dôsledku toho treba zmeniť Protokol č. 3 o štatúte Súdneho dvora Európskej únie a súčasne zabezpečiť úplný terminologický súlad medzi jeho ustanoveniami a príslušnými ustanoveniami ZFEÚ, ako aj upraviť vhodné prechodné ustanovenia týkajúce sa vybavenia vecí prejednávaných ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia,