29.3.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 91/36


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/518

z 19. marca 2019,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 924/2009, pokiaľ ide o niektoré poplatky za cezhraničné platby v Únii a o poplatky za menovú konverziu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Od prijatia nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2560/2001 (4) a (ES) č. 924/2009 (5) sa poplatky za cezhraničné platby v eurách medzi členskými štátmi eurozóny výrazne znížili na úrovne, ktoré sú v prevažnej väčšine prípadov zanedbateľné.

(2)

Cezhraničné platby v eurách z členských štátov mimo eurozóny však tvoria približne 80 % všetkých cezhraničných platieb z členských štátov mimo eurozóny. Poplatky za takéto cezhraničné platby sú vo väčšine členských štátov mimo eurozóny naďalej príliš vysoké, a to aj napriek tomu, že poskytovatelia platobných služieb, ktorí sa nachádzajú v členských štátoch mimo eurozóny, majú prístup k tým istým efektívnym infraštruktúram na spracovanie týchto transakcií pri veľmi nízkych nákladoch ako poskytovatelia platobných služieb, ktorí sa nachádzajú v eurozóne.

(3)

Vysoké poplatky za cezhraničné platby sú naďalej prekážkou úplnej integrácie podnikov a občanov v členských štátoch mimo eurozóny do vnútorného trhu a ovplyvňujú ich konkurencieschopnosť. Uvedené vysoké poplatky sú príčinou toho, že v Únii pretrvávajú dve kategórie používateľov platobných služieb: používatelia platobných služieb, ktorí využívajú výhody jednotnej oblasti platieb v eurách (ďalej len „SEPA“), a používatelia platobných služieb, ktorí za svoje cezhraničné platby v eurách platia vysoké ceny.

(4)

V záujme ľahšieho fungovania vnútorného trhu a odstránenia nerovností medzi používateľmi platobných služieb v členských štátoch eurozóny a členských štátoch mimo eurozóny v súvislosti s cezhraničnými platbami v eurách je nevyhnutné zabezpečiť, aby poplatky za cezhraničné platby v eurách v rámci Únie boli zosúladené s poplatkami za zodpovedajúce vnútroštátne platby vykonávané v národnej mene členského štátu, v ktorom sa nachádza poskytovateľ platobných služieb používateľa platobných služieb. Poskytovateľ platobných služieb sa považuje za nachádzajúceho sa v tom členskom štáte, v ktorom poskytuje svoje služby používateľovi platobných služieb.

(5)

Poplatky za menovú konverziu predstavujú významné náklady na cezhraničné platby v prípadoch, keď sa v členskom štáte platiteľa a v členskom štáte príjemcu používajú rôzne meny. V článku 45 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (6) sa vyžaduje, aby boli poplatky a použitý výmenný kurz transparentné, v článku 52 ods. 3 uvedenej smernice sa stanovujú požiadavky na informácie, pokiaľ ide o platobné transakcie, na ktoré sa vzťahuje rámcová zmluva, a v článku 59 ods. 2 uvedenej smernice sa uvádzajú požiadavky na informácie pre strany, ktoré ponúkajú služby menovej konverzie v bankomatoch alebo na miestach predaja. Uvedené požiadavky na informácie nepriniesli dostatočnú transparentnosť a porovnateľnosť poplatkov za menovú konverziu v situáciách, v ktorých sa v bankomate alebo na mieste predaja ponúkajú alternatívne možnosti menovej konverzie. Táto nedostatočná transparentnosť a porovnateľnosť bránia hospodárskej súťaži, ktorá by znížila poplatky za menovú konverziu, a zvyšujú riziko, že si platitelia vyberú drahšiu možnosť menovej konverzie. Je preto nevyhnutné zaviesť dodatočné opatrenia s cieľom chrániť spotrebiteľov pred nadmernými poplatkami za služby menovej konverzie a zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom poskytovali informácie, ktoré potrebujú, aby si vybrali najlepšiu možnosť menovej konverzie.

(6)

Opatrenia, ktoré sa majú vykonávať, by mali byť primerané, vhodné a nákladovo efektívne, aby sa zabezpečilo, že účastníci trhu nie sú nútení neprimerane investovať do prispôsobenia svojej platobnej infraštruktúry, zariadenia a postupov s cieľom zabezpečiť vyššiu transparentnosť. Zároveň v situáciách, keď sa platiteľovi v bankomate alebo na mieste predaja ponúkajú rôzne možnosti menovej konverzie, by poskytnuté informácie mali umožňovať porovnanie tak, aby mohol platiteľ urobiť informované rozhodnutie.

(7)

V záujme dosiahnutia porovnateľnosti by sa poplatky za menovú konverziu pre všetky platby viazané na kartu mali vyjadriť rovnakým spôsobom, a to konkrétne ako percentuálne prirážky k posledným dostupným referenčným výmenným kurzom eura, ktoré oznámila Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“). Prirážka by mohla byť založená na sadzbe odvodenej od dvoch sadzieb ECB v prípade konverzie medzi dvomi menami inými ako euro.

(8)

V súlade so všeobecnými požiadavkami na informácie o poplatkoch za menovú konverziu, ktoré sú stanovené v smernici (EÚ) 2015/2366, poskytovatelia služieb menovej konverzie musia pred začatím platobnej transakcie zverejniť informácie o svojich poplatkoch za menovú konverziu. Strany, ktoré poskytujú služby menovej konverzie v bankomate alebo na mieste predaja, by mali poskytovať informácie o svojich poplatkoch za takéto služby jasným a prístupným spôsobom, napríklad zobrazením svojich poplatkov na mieste predaja alebo digitálne na termináli alebo na obrazovke v prípade online nákupov. Okrem informácií uvedených v článku 59 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2366 by tieto strany mali pred začatím platby poskytnúť explicitné informácie o sume, ktorá sa má vyplatiť príjemcovi v mene používanej príjemcom, a o celkovej sume, ktorú má platiteľ zaplatiť v mene účtu platiteľa. Suma, ktorá sa má zaplatiť v mene používanej príjemcom, by mala vyjadrovať cenu tovaru a služieb, ktoré sa majú kúpiť, a mohla by sa zobraziť na pokladnici, a nie na platobnom termináli. Mena, ktorú používa príjemca, je vo všeobecnosti miestna mena, ale podľa zásady zmluvnej slobody ňou v niektorých prípadoch môže byť iná mena Únie. Celkovú sumu, ktorú má platiteľ zaplatiť v mene účtu platiteľa, by mala tvoriť cena tovaru alebo služieb a poplatky za menovú konverziu. Obe sumy by sa okrem toho mali zaznamenať na potvrdení o zaplatení alebo na inom trvanlivom nosiči.

(9)

V súvislosti s článkom 59 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2366, keď sa služba menovej konverzie ponúka v bankomate alebo na mieste predaja, platiteľ by mal mať možnosť túto službu odmietnuť a zaplatiť v mene, ktorú používa príjemca.

(10)

V záujme toho, aby si platitelia mohli porovnať poplatky za možnosti menovej konverzie v bankomate alebo na mieste predaja, poskytovatelia platobných služieb platiteľa by mali nielen uviesť plne porovnateľné informácie o platných poplatkoch za menovú konverziu v podmienkach svojej rámcovej zmluvy, ale mali by tiež zverejniť tieto informácie prostredníctvom široko prístupnej a ľahko dostupnej elektronickej platformy, najmä na svojich webových sídlach, na webových sídlach svojho internetbankingu a vo svojich aplikáciách mobilného bankovníctva, a to ľahko zrozumiteľným a prístupným spôsobom. To by umožnilo vytvorenie porovnávacích webových sídiel, ktoré by spotrebiteľom uľahčili porovnanie cien, keď cestujú alebo nakupujú v zahraničí. Okrem toho by poskytovatelia platobných služieb platiteľov mali platiteľom pripomenúť platné poplatky za menovú konverziu v prípade, že sa platba viazaná na kartu uskutočňuje v inej mene, a to široko dostupnými a ľahko prístupnými elektronickými komunikačnými kanálmi, ako sú SMS správy, e-maily alebo zasielanie notifikácií prostredníctvom aplikácie mobilného bankovníctva platiteľa. Poskytovatelia platobných služieb by sa mali dohodnúť s používateľmi platobných služieb na elektronickom komunikačnom kanáli, prostredníctvom ktorého budú poskytovať informácie o poplatkoch za menovú konverziu, pričom zohľadnia najúčinnejší kanál na dosiahnutie platiteľa. Poskytovatelia platobných služieb by takisto mali akceptovať žiadosti používateľov platobných služieb, ktorí sa rozhodli neprijímať elektronické správy obsahujúce informácie o poplatkoch za menovú konverziu.

(11)

Pravidelné upozornenia sú vhodné v situáciách, keď sa platiteľ zdržiava dlhší čas v zahraničí, napríklad keď je platiteľ vyslaný pracovne do zahraničia alebo študuje v zahraničí, alebo keď platiteľ pravidelne používa kartu na online nákupy v miestnej mene. Povinnosť poskytovať takéto upozornenia by si nevyžadovala neprimerané investície na prispôsobenie existujúcich obchodných postupov a infraštruktúr poskytovateľa platobných služieb na spracovanie platieb a zabezpečila by, aby bol platiteľ lepšie informovaný, keď zvažuje rôzne možnosti menovej konverzie.

(12)

Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu, Rade, ECB a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní pravidla vyrovnania nákladov na cezhraničné platby v eurách s nákladmi na vnútroštátne transakcie v národných menách a o účinnosti požiadaviek na informácie o menovej konverzii, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. Komisia by tiež mala analyzovať ďalšie možnosti a technickú uskutočniteľnosť uvedených možností rozšírenia pravidla rovnakých poplatkov na všetky meny Únie a ďalšieho zlepšenia transparentnosti a porovnateľnosti poplatkov za menovú konverziu, ako aj možnosť strán, iných ako je poskytovateľ platobných služieb platiteľa, deaktivovať a aktivovať možnosť prijímania menovej konverzie.

(13)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov cezhraničného charakteru platieb ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (ES) č. 924/2009

Nariadenie (ES) č. 924/2009 sa mení takto:

1.

Článok 1 sa mení takto:

a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá pre cezhraničné platby a transparentnosť poplatkov za menovú konverziu v rámci Únie.“

b)

v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Bez ohľadu na prvý pododsek tohto odseku sa články 3a a 3b uplatňujú na vnútroštátne a cezhraničné platby, ktoré sú vyjadrené buď v eurách alebo v národnej mene členského štátu inej ako euro a ktoré zahŕňajú službu menovej konverzie.“

2.

V článku 2 sa bod 9 nahrádza takto:

„9.

‚poplatok‘ je každá suma, ktorú poskytovateľ platobných služieb účtuje používateľovi platobných služieb a ktorá priamo alebo nepriamo súvisí s platobnou transakciou, každá suma, ktorú používateľovi platobných služieb účtuje za službu menovej konverzie poskytovateľ platobných služieb alebo strana poskytujúca služby menovej konverzie v súlade s článkom 59 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 (*1), alebo ich kombinácia;

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).“"

3.

Článok 3 sa mení takto:

a)

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Poplatky, ktoré poskytovateľ platobných služieb účtuje používateľovi platobných služieb v súvislosti s cezhraničnými platbami v eurách, sú rovnaké ako poplatky, ktoré tento poskytovateľ platobných služieb účtuje za zodpovedajúce vnútroštátne platby v tej istej hodnote v národnej mene členského štátu, v ktorom sa nachádza poskytovateľ platobných služieb používateľa platobných služieb.“

b)

Vkladá sa tento odsek:

„1a.   Poplatky, ktoré poskytovateľ platobných služieb účtuje používateľovi platobných služieb v súvislosti s cezhraničnými platbami v národnej mene členského štátu, ktorý oznámil svoje rozhodnutie rozšíriť uplatňovanie tohto nariadenia na svoju národnú menu v súlade s článkom 14, sú rovnaké ako poplatky, ktoré tento poskytovateľ platobných služieb účtuje používateľom platobných služieb za zodpovedajúce vnútroštátne platby v tej istej hodnote a v rovnakej mene.“

c)

Odsek 3 sa vypúšťa.

d)

Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Odseky 1 a 1a sa neuplatňujú na poplatky za menovú konverziu.“

4.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 3a

Poplatky za menovú konverziu vzťahujúce sa na transakcie viazané na kartu

1.   Pokiaľ ide o požiadavky na informácie o poplatkoch za menovú konverziu a o uplatniteľnom výmennom kurze, ako sa stanovuje v článku 45 ods. 1, článku 52 ods. 3 a článku 59 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2366, poskytovatelia platobných služieb a strany poskytujúce služby menovej konverzie v bankomate alebo na mieste predaja, ako je uvedené v článku 59 ods. 2 uvedenej smernice, vyjadria celkové poplatky za menovú konverziu ako percentuálnu prirážku k poslednému dostupnému referenčnému výmennému kurzu eura, ktorý oznámila Európska centrálna banka (ďalej len ‚ECB‘). Uvedená prirážka sa oznámi platiteľovi pred začatím platobnej transakcie.

2.   Poskytovatelia platobných služieb tiež zverejnia prirážky uvedené v odseku 1, a to zrozumiteľným a ľahko prístupným spôsobom prostredníctvom široko dostupnej a ľahko prístupnej elektronickej platformy.

3.   Okrem informácií uvedených v odseku 1 strana poskytujúca službu menovej konverzie v bankomate alebo na mieste predaja poskytne platiteľovi pred začatím platobnej transakcie tieto informácie:

a)

sumu, ktorá sa má vyplatiť príjemcovi v mene používanej príjemcom;

b)

sumu, ktorú má platiteľ zaplatiť v mene účtu platiteľa.

4.   Strana poskytujúca služby menovej konverzie v bankomate alebo na mieste predaja jasne uvádza informácie uvedené v odseku 1 v bankomate alebo na mieste predaja. Uvedená strana pred začatím platobnej transakcie informuje platiteľa aj o možnosti platby v mene používanej príjemcom a následnom vykonaní menovej konverzie poskytovateľom platobných služieb platiteľa. Informácie uvedené v odsekoch 1 a 3 sa platiteľovi poskytnú aj na trvanlivom nosiči po začatí platobnej transakcie.

5.   Poskytovateľ platobných služieb platiteľa pošle platiteľovi elektronickú správu obsahujúcu informácie uvedené v odseku 1 pre každú platobnú kartu, ktorú platiteľovi vydal poskytovateľ platobných služieb platiteľa a ktorá je spojená s tým istým účtom, a to bez zbytočného odkladu potom, ako poskytovateľ platobných služieb platiteľa prijme platobný príkaz na výber hotovosti v bankomate alebo na platbu na mieste predaja v akejkoľvek mene Únie, ktorá je odlišná od meny účtu platiteľa.

Bez ohľadu na prvý pododsek sa takáto správa zašle jedenkrát v každom mesiaci, v ktorom poskytovateľ platobných služieb platiteľa prijme od platiteľa platobný príkaz v rovnakej mene.

6.   Poskytovateľ platobných služieb sa s používateľom platobných služieb dohodne na široko dostupnom a ľahko prístupnom elektronickom komunikačnom kanáli alebo kanáloch, prostredníctvom ktorých bude poskytovateľ platobných služieb zasielať správy uvedené v odseku 5.

Poskytovateľ platobných služieb ponúkne používateľom platobných služieb možnosť odmietnuť zasielanie elektronických správ uvedených v odseku 5.

Poskytovateľ platobných služieb a používateľ platobných služieb sa môžu dohodnúť, že odsek 5 a tento odsek sa neuplatňujú úplne alebo čiastočne, ak používateľ platobných služieb nie je spotrebiteľom.

7.   Informácie uvedené v tomto článku sa poskytujú bezplatne a neutrálnym a zrozumiteľným spôsobom.“

5.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 3b

Poplatky za menovú konverziu vzťahujúce sa na úhrady

1.   Ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa ponúka službu menovej konverzie v súvislosti s úhradou v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 24 smernice (EÚ) 2015/2366, ktorá sa začala priamo online prostredníctvom webového sídla alebo aplikácie mobilného bankovníctva poskytovateľa platobných služieb, poskytovateľ platobných služieb informuje s ohľadom na článok 45 ods. 1 a článok 52 ods. 3 uvedenej smernice platiteľa pred začatím platobnej transakcie jasným, neutrálnym a zrozumiteľným spôsobom o odhadovaných poplatkoch za služby menovej konverzie, ktoré sa vzťahujú na úhradu.

2.   Pred začatím platobnej transakcie poskytovateľ platobných služieb oznámi jasným, neutrálnym a zrozumiteľným spôsobom platiteľovi odhadovanú celkovú sumu úhrady v mene účtu platiteľa vrátane všetkých poplatkov za transakciu a všetkých poplatkov za menovú konverziu. Poskytovateľ platobných služieb oznámi aj odhadovanú sumu, ktorá sa má zaslať príjemcovi v mene používanej príjemcom.“

6.

Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Preskúmanie

1.   Komisia do 19. apríla 2022 predloží Európskemu parlamentu, Rade, ECB a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní a vplyve tohto nariadenia, ktorá obsahuje najmä:

a)

hodnotenie spôsobu, akým poskytovatelia platobných služieb uplatňujú článok 3 tohto nariadenia v znení zmenenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/518 (*2);

b)

hodnotenie vývoja objemu a poplatkov, pokiaľ ide o vnútroštátne a cezhraničné platby v národných menách členských štátov a v eurách od prijatia nariadenia (EÚ) 2019/518;

c)

hodnotenie vplyvu článku 3 tohto nariadenia v znení zmenenom nariadením (EÚ) 2019/518 na vývoj poplatkov za menovú konverziu a iných poplatkov súvisiacich s platobnými službami pre platiteľov aj príjemcov;

d)

hodnotenie odhadovaného vplyvu zmeny článku 3 ods. 1 tohto nariadenia, ktorou sa zahŕňajú všetky meny členských štátov;

e)

hodnotenie toho, ako poskytovatelia služieb menovej konverzie uplatňujú požiadavky na informácie stanovené v článkoch 3a a 3b tohto nariadenia a vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa vykonáva článok 45 ods. 1, článok 52 ods. 3 a článok 59 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2366, a či sa týmito pravidlami zvýšila transparentnosť poplatkov za menovú konverziu;

f)

hodnotenie, či a do akej miery poskytovatelia služieb menovej konverzie čelili ťažkostiam pri praktickom uplatňovaní článkov 3a a 3b tohto nariadenia a vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva článok 45 ods. 1, článok 52 ods. 3 a článok 59 ods. 2 smernice (EÚ) 2015/2366;

g)

analýzu nákladov a prínosov komunikačných kanálov a technológií, ktoré poskytovatelia služieb menovej konverzie používajú alebo majú k dispozícii a ktoré môžu ďalej zlepšiť transparentnosť poplatkov za menovú konverziu, vrátane hodnotenia toho, či existujú určité kanály, ktoré by poskytovatelia platobných služieb mali mať povinnosť ponúkať, pokiaľ ide o zasielanie informácií uvedených v článku 3a; táto analýza zahŕňa aj posúdenie technickej uskutočniteľnosti poskytnutia informácií uvedených v článku 3a ods. 1 a 3 tohto nariadenia súčasne pred začatím každej transakcie ku všetkým možnostiam menovej konverzie, ktoré sú k dispozícii v bankomate alebo na mieste predaja;

h)

analýzu nákladov a prínosov zavedenia možnosti pre platiteľov zablokovať možnosť menovej konverzie ponúkanú stranou inou, než je poskytovateľ platobných služieb platiteľa, v bankomate alebo na mieste predaja, a zmeniť v tejto súvislosti svoje preferencie;

i)

analýzu nákladov a prínosov zavedenia požiadavky, aby poskytovateľ platobných služieb platiteľa pri poskytovaní služieb menovej konverzie v súvislosti s jednotlivou platobnou transakciou uplatňoval pri zúčtovaní a vyrovnaní transakcie kurz menovej konverzie platný v čase začatia transakcie.

2.   Správa uvedená v odseku 1 tohto článku sa vzťahuje aspoň na obdobie od 15. decembra 2019 do 19. októbra 2021. Zohľadňuje špecifiká rôznych platobných transakcií, pričom rozlišuje najmä transakcie začaté v bankomate a na mieste predaja.

Komisia môže pri príprave svojej správy použiť údaje zhromaždené členskými štátmi v súvislosti s odsekom 1.

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/518 z 19. marca 2019, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 924/2009, pokiaľ ide o niektoré poplatky za cezhraničné platby v Únii a o poplatky za menovú konverziu (Ú. v. EÚ L 91, 29.3.2019, s. 36).“"

Článok 2

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Uplatňuje sa od 15. decembra 2019 okrem:

a)

článku 1 bodu 6, ktorý sa uplatňuje od 18. apríla 2019;

b)

článku 1 bodov 4 a 5, pokiaľ ide o článok 3a ods. 1 až 4 a článok 3b nariadenia (ES) č. 924/2009, ktorý sa uplatňuje od 19. apríla 2020;

c)

článku 1 bodu 4, pokiaľ ide o článok 3a ods. 5 a 6 nariadenia (ES) č. 924/2009, ktorý sa uplatňuje od 19. apríla 2021;

d)

článku 1 bodu 4, pokiaľ ide o článok 3a ods. 7 nariadenia (ES) č. 924/2009, pokiaľ sa týka článku 3a ods. 1 až 4 uvedeného nariadenia, ktorý sa uplatňuje od 19. apríla 2020;

e)

článku 1 bodu 4, pokiaľ ide o článok 3a ods. 7 nariadenia (ES) č. 924/2009, pokiaľ sa týka článku 3a ods. 5 a 6 uvedeného nariadenia, ktorý sa uplatňuje od 19. apríla 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. marca 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA


(1)  Ú. v. EÚ C 382, 23.10.2018, s. 7.

(2)  Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 28.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. februára 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 4. marca 2019.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2560/2001 z 19. decembra 2001 o cezhraničných platbách v eurách (Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 13).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).