21.2.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 50/5


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/297

z 20. februára 2019,

ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz semišových usní s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Platné opatrenia

(1)

Rada po antidumpingovom prešetrovaní (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) uložila nariadením (ES) č. 1338/2006 (2) konečné antidumpingové clo na dovoz semišových usní s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“, „Čína“ alebo „dotknutá krajina“). Toto opatrenie malo formu valorického cla vo výške 58,9 %.

(2)

Rada po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“) rozhodla vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1153/2012 (3) o zachovaní platných antidumpingových ciel.

1.2.   Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti

(3)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti platných antidumpingových opatrení (4) bola Komisii doručená žiadosť o začatie revízneho prešetrovania platných opatrení pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(4)

Žiadosť podala federácia UK Leather Federation (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby semišových usní v Únii, a odôvodnila ju tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu a ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

1.3.   Začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti

(5)

Keďže Komisia zistila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (5) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) 6. decembra 2017 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

1.4.   Zainteresované strany

(6)

Komisia oficiálne informovala žiadateľa, známych výrobcov v Únii, vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine, neprepojených dovozcov, používateľov v Únii, o ktorých bolo známe, že sa ich toto preskúmanie týka, a zástupcov dotknutej krajiny o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti. Okrem výrobcov semišových usní zastúpených žiadateľom nie sú známi nijakí ďalší výrobcovia semišových usní z Únie.

1.5.   Výber vzorky

(7)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že možno vyberie vzorku neprepojených dovozcov z Únie a čínskych vyvážajúcich výrobcov v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(8)

Keďže jediní dvaja existujúci výrobcovia z Únie predstavovali 100 % výroby v Únii, s výberom vzorky výrobcov z Únie sa nepočítalo.

1.5.1.   Výber vzorky neprepojených dovozcov

(9)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť boli všetci neprepojení dovozcovia vyzvaní, aby sa zúčastnili na tomto prešetrovaní. Komisia požiadala tieto strany, aby sa prihlásili a poskytli informácie uvedené v prílohe II k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania.

(10)

Prihlásili sa dvaja neprepojení dovozcovia. Tieto dve spoločnosti však dotknutý výrobok od predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, a to od roku 2012, nedovážali.

1.5.2.   Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR

(11)

Komisia požiadala známych vývozcov alebo výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí revízneho prešetrovania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby uviedlo a/alebo kontaktovalo iných vývozcov alebo výrobcov, ak takí existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní. Zastúpenie na žiadosť neodpovedalo. Komisia sa teda obrátila iba na vyvážajúcich výrobcov uvedených žiadateľom v žiadosti o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

(12)

Požadované informácie však neposkytol a na prešetrovaní nespolupracoval ani jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR.

1.6.   Dotazníky a overovanie na mieste

(13)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na to, aby určila pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy, a záujem Únie.

(14)

Komisia zaslala dotazníky dvom výrobcom z Únie, ktorých zastupuje žiadateľ. Obaja výrobcovia z Únie zaslali vyplnené dotazníky.

(15)

Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

Výrobcovia z Únie

Hutchings & Harding Ltd., Cambridge, Spojené kráľovstvo

Marocchinerie e Scamoscerie Italiane Spa, Turín, Taliansko

1.7.   Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(16)

Obdobie revízneho prešetrovania dumpingu a ujmy trvalo od 1. októbra 2016 do 30. septembra 2017 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie vývoja relevantného z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2014 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2.   DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

(17)

Dotknutým výrobkom sú semišové usne a kombinované semišové usne, tiež prirezané do tvaru, vrátane krustovaných semišových usní a krustovaných kombinovaných semišových usní s pôvodom v ČĽR, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN 4114 10 10 a 4114 10 90 (ďalej len „dotknutý výrobok“). Používa sa najmä na čistenie a leštenie.

(18)

Prešetrovanie potvrdilo, že rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní majú dotknutý výrobok a výrobok vyrobený a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie naďalej rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitie, a sú teda podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3.   DUMPING

(19)

Komisia v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia preskúmala, či by uplynutie platnosti existujúcich opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(20)

Keďže ani jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR pri prešetrovaní nespolupracoval (pozri odôvodnenie (12)), Komisia posúdila pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia, najmä na základe štatistických údajov z Eurostatu, databázy čínskeho vývozu, informácií v žiadosti o revízne prešetrovanie, verejne dostupných informácií ako napríklad z oficiálneho webového sídla čínskeho výrobcu Henan Prosper (6) a informácií získaných od žiadateľa v priebehu revízneho prešetrovania.

3.1.   Dumping počas obdobia revízneho prešetrovania

3.1.1.   Normálna hodnota

(21)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa v prípade dovozu z ČĽR normálna hodnota zvyčajne určí na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom alebo na základe ceny z takejto tretej krajiny voči iným krajinám vrátane Únie, alebo ak toto nie je možné, na inom odôvodnenom základe vrátane ceny skutočne zaplatenej alebo ceny, ktorá sa má zaplatiť, v Únii za podobný výrobok, ktorá sa v prípade potreby riadne upraví tak, aby zahŕňala primerané ziskové rozpätie.

Normálna hodnota v pôvodnom prešetrovaní a predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti

(22)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia použila Spojené štáty americké (ďalej len „USA“) ako analogickú krajinu a normálnu hodnotu stanovila na základe cien spolupracujúceho výrobcu semišových usní v USA.

(23)

Tento jediný výrobca semišových usní pôsobiaci v USA odvtedy ukončil výrobu. Komisia preto v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti stanovila normálnu hodnotu na základe priemernej ceny dovozu z Indie do Únie (India bola v tom čase najväčším dovozcom do Únie).

Normálna hodnota na účely súčasného prešetrovania

(24)

Komisia v oznámení o začatí súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti informovala zainteresované strany, že na určenie základu normálnej hodnoty plánuje použiť ceny v Únii. Zainteresované strany tiež informovala, že ďalší výrobcovia semišových usní v trhovom hospodárstve sa môžu nachádzať v Indii, Nigérii, Turecku a na Novom Zélande. Tieto krajiny by sa teda v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia mohli považovať za tretie krajiny s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogické krajiny“). Zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje pripomienky a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Neboli však doručené nijaké pripomienky.

(25)

Komisia sa najskôr obrátila na zastúpenia týchto potenciálnych analogických krajín s cieľom požiadať ich o pomoc pri identifikovaní výrobcov v príslušných krajinách, ktorých by mohla vyzvať na spoluprácu ako výrobcov z analogických krajín. Následne zaslala žiadosť o spoluprácu všetkým známym výrobcom semišových usní v týchto krajinách, konkrétne siedmim známym výrobcom a dvom známym združeniam výrobcov v Indii, jedinému známemu výrobcovi na Novom Zélande a jedinému známemu výrobcovi v Turecku.

(26)

Spočiatku so spoluprácou súhlasil iba jeden z výrobcov semišových usní nachádzajúci sa v Indii. Následne však nevyplnil dotazník, ktorý mu Komisia zaslala, a prestal spolupracovať. Nakoniec teda v rámci prešetrovania nespolupracoval ani jeden z oslovených výrobcov semišových usní z analogických krajín.

(27)

Vzhľadom na nespoluprácu výrobcu z krajiny s trhovým hospodárstvom sa Komisia rozhodla stanoviť normálnu hodnotu na základe tej istej metodiky ako v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, teda na základe dovozných cien najväčšieho dovozcu semišových usní do Únie.

(28)

Na základe štatistických údajov (7) mala v ORP najväčší objem dovozu do Únie Nigéria. Normálna hodnota bola teda stanovená na základe priemernej ceny nigérijského dovozu do Únie.

3.1.2.   Vývozná cena

(29)

Keďže ani jeden z vyvážajúcich výrobcov v ČĽR pri prešetrovaní nespolupracoval (pozri odôvodnenie (12)), Komisia posúdila pravdepodobnosť pokračovania dumpingu na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Vývozná cena bola stanovená na základe priemernej štatistickej ceny dovozu z ČĽR do Únie (8).

3.1.3.   Dumping

(30)

Komisia porovnala normálnu hodnotu určenú na základe metódy opísanej v oddiele 3.1.1 s vývoznou cenou stanovenou s využitím metódy uvedenej v oddiele 3.1.2. Výpočet dumpingu viedol k stanoveniu dumpingového rozpätia vo výške 118 %.

3.1.4.   Záver o dumpingu v období revízneho prešetrovania

(31)

Hoci v porovnaní s pôvodným prešetrovaním došlo k zníženiu objemu, čínski vyvážajúci výrobcovia aj v období revízneho prešetrovania naďalej vyvážali semišové usne do Únie za dumpingové ceny.

3.2.   Analýza pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu

(32)

Komisia ďalej analyzovala, či existuje pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení. Pri tom preskúmala čínsku výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu, správanie čínskych vývozcov na iných trhoch, situáciu na domácom čínskom trhu a atraktívnosť trhu Únie.

(33)

Keďže ani jeden známy vyvážajúci výrobca semišových usní pri prešetrovaní nespolupracoval, zistenia uvedené v odôvodneniach 34 až 44 týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu museli vychádzať z iných zdrojov, a to z údajov Eurostatu, údajov z databázy čínskeho vývozu, informácií v žiadosti o revízne prešetrovanie, verejne dostupných informácií ako napríklad z oficiálneho webového sídla čínskeho výrobcu Henan Prosper a informácií získaných od žiadateľa počas revízneho prešetrovania.

3.2.1.   Výrobná kapacita

(34)

Vzhľadom na nespoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov sú informácie o výrobe a voľnej kapacite, ktoré má Komisia k dispozícii, založené na informáciách poskytnutých žiadateľom a na verejne dostupných informáciách.

(35)

Podľa týchto informácií v Číne existuje významná kapacita na výrobu semišových usní.

(36)

Po prvé, najväčšia spoločnosť na spracovanie ovčej kože na svete Henan Prosper sa nachádza v Číne. Hoci spoločnosť Henan Prosper spracúva rozličné zvieracie kože (vrátane koží, ktoré nepatria do vymedzenia výrobku), má výrobnú kapacitu 30 000 koží denne. Podľa webového sídla spoločnosti Henan Prosper sa to rovná ročnej spracovateľskej kapacite 7 miliónov koží (približne 47,3 milióna štvorcových stôp) (9). Zamestnáva 3600 pracovníkov a má špecializovanú garbiareň semišových usní (10). Hoci informácie o presnom podiele výroby (a kapacity) semišových usní na celkovej výrobe nie sú dostupné, kapacita výrobného odvetvia Únie na výrobu semišových usní bola v období revízneho prešetrovania pre porovnanie medzi 7 a 10 miliónmi štvorcových stôp (11).

(37)

Po druhé, podľa informácií poskytnutých žiadateľom v Číne existuje niekoľko ďalších výrobcov semišových usní. Komisia nemá k dispozícii informácie o výrobnej kapacite týchto výrobcov. Samotná ročná kapacita 7 miliónov koží spoločnosti Henan Prosper však prevyšuje celú spotrebu v Únii v ORP (pozri tabuľku 1 v odôvodnení 53).

(38)

Komisia preto dospela k záveru, že čínski výrobcovia semišových usní majú k dispozícii dostatočné výrobné kapacity, ktoré by sa v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení mohli použiť na výrobu semišových usní na vývoz do Únie.

3.2.2.   Správanie čínskych vývozcov na trhoch tretích krajín

(39)

Počas ORP vyviezli čínski výrobcovia značné množstvo semišových usní do tretích krajín iných ako Únia, najmä do Malajzie, Bangaladéša, Singapuru, Vietnamu, Japonska a USA. Celkový objem vývozu v ORP podľa databázy čínskeho vývozu predstavoval 5,1 milióna štvorcových stôp semišových usní.

(40)

Komisia porovnala priemernú cenu semišových usní vyvezených počas obdobia revízneho prešetrovania na hlavné vývozné trhy s priemernou vývoznou cenou na trh Únie. Porovnanie sa realizovalo na základe informácií poskytnutých databázou čínskeho vývozu (12).

(41)

Z informácií o cenách poskytnutých databázou čínskeho vývozu vyplýva, že v ORP existoval podstatný rozdiel v cene za kilogram medzi vývozmi do jednotlivých krajín. Taktiež sa ukázalo, že 72,8 % objemu sa z Číny do tretích krajín vyviezlo za nižšiu cenu ako v prípade vývozu toho istého výrobku do Únie, o ktorom sa zistilo, že je dumpingový. Semišové usne sa teda z Číny do tretích krajín vyvážali za ešte nižšiu cenu ako do Únie.

3.2.3.   Atraktívnosť trhu Únie

(42)

Pred zavedením opatrení bola Únia pre ČĽR tradičným vývozným trhom. Počas obdobia pôvodného prešetrovania (apríl 2004 – marec 2005) dosiahol čínsky dovoz do Únie 6,6 milióna štvorcových stôp semišových usní, teda viac než 28-násobok súčasnej úrovne vývozu do Únie.

(43)

Počas ORP bola priemerná cena na trhu Únie (0,99 EUR za štvorcovú stopu) vyššia ako priemerná čínska vývozná cena na iné vývozné trhy, čo naznačuje, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú ekonomickú motiváciu presunúť svoj vývoz do Únie, ak by došlo k uplynutiu platnosti antidumpingových opatrení.

(44)

Komisia sa teda vzhľadom na to, že Únia bola pred uložením opatrení tradičným čínskym trhom, a kvôli (vysokým) cenám domnieva, že ak by uplynula platnosť antidumpingových opatrení, trh Únie by sa stal pre čínskych výrobcov atraktívnejší a pravdepodobne by sa namiesto toho, aby začali vyvážať na iné trhy, pokúsili zvýšiť svoj predaj do Únie využijúc dostupné kapacity.

3.2.4.   Záver o dumpingu a pravdepodobnosti pokračovania dumpingu

(45)

Prešetrovaním sa zistilo, že čínsky dovoz dotknutého výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej vstupoval na trh Únie za dumpingové ceny. Zároveň sa preukázalo, že výrobná kapacita v ČĽR bola v porovnaní so spotrebou v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania veľmi významná. Táto kapacita by sa v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobne aspoň čiastočne vyvážala na trh Únie.

(46)

Čínske vývozné ceny na iné trhy boli navyše nižšie ako vývozné ceny do Únie. Toto cenové správanie čínskych vývozcov na trhoch tretích krajín podporuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v Únii, ak by došlo k uplynutiu platnosti opatrení.

(47)

Atraktívnosť trhu Únie z hľadiska veľkosti a cien v neposlednom rade naznačuje pravdepodobnosť toho, že ak by došlo k uplynutiu platnosti opatrení, čínsky vývoz by bol nasmerovaný na trh Únie.

(48)

Komisia preto dospela k záveru, že existuje veľká pravdepodobnosť toho, že zrušenie antidumpingových opatrení by viedlo k značnému dumpingovému dovozu z ČĽR do Únie, inými slovami, že existuje veľká pravdepodobnosť pokračovania dumpingu.

4.   UJMA

4.1.   Vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(49)

Počas obdobia prešetrovania vyrábali v Únii podobný výrobok dvaja výrobcovia. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(50)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na 4 až 5 miliónov štvorcových stôp. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú údaje získané počas prešetrovania od dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie. Títo dvaja spolupracujúci výrobcovia z Únie predstavujú 100 % celkovej výroby v Únii.

(51)

Keďže mikroekonomické a makroekonomické ukazovatele ujmy sú založené na údajoch iba dvoch spoločností, predkladajú sa v indexovanej forme s cieľom zachovať dôvernosť údajov v súlade s článkom 19 základného nariadenia.

4.2.   Spotreba v Únii

(52)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe overeného objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie a údajov Eurostatu o dovoze.

(53)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (štvorcové stopy)

 

2014

2015

2016

ORP

Celková spotreba v Únii (v tisíckach štvorcových stôp)

25 000 – 35 000

30 000 – 40 000

35 000 – 45 000

40 000 – 50 000

Index (2014 = 100)

100

113

127

141

Zdroj: údaje poskytnuté žiadateľom a Eurostatom

(54)

Spotreba v Únii stabilne rástla s ročnou mierou na úrovni 13 – 14 % a počas posudzovaného obdobia narástla celkovo o 41 %.

4.3.   Dovoz z ČĽR

4.3.1.   Objem a podiel na trhu

(55)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu o dovoze. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe spotreby v Únii uvedenej v odôvodneniach 52 – 54.

(56)

Dovoz z ČĽR do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (štvorcové stopy) a podiel na trhu

 

2014

2015

2016

ORP

Objem dovozu z ČĽR (v tisíckach štvorcových stôp)

3 230

403

293

230

Index (2014 = 100)

100

12

9

7

Podiel dovozu z ČĽR na trhu (%)

10 – 15

0 – 5

0 – 5

0 – 5

Zdroj: údaje Eurostatu

(57)

Objem dovozu z ČĽR prudko klesol z 3,2 milióna štvorcových stôp v roku 2014 na 0,2 milióna štvorcových stôp v ORP, teda o 93 %, čomu zodpovedá aj zmenšenie podielu na trhu v posudzovanom období z 10 – 15 % na 0 – 5 %. Čínski vyvážajúci výrobcovia majú v súčasnosti veľmi malý podiel na trhu, čo potvrdzuje, že platné antidumpingové opatrenia sú účinné.

4.3.2.   Ceny dovozu z ČĽR a podhodnotenie ceny

(58)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (EUR/štvorcová stopa)

 

2014

2015

2016

ORP

Cena dovozu z ČĽR (EUR/štvorcová stopa)

0,06

0,24

0,28

0,39

Index (2014 = 100)

100

417

490

668

Zdroj: údaje Eurostatu

(59)

Ceny dovozu v posudzovanom období neustále rástli. Treba však poznamenať, že východiskový rok ukazuje relatívne nízku peňažnú hodnotu.

(60)

Na účely analýzy podhodnotenia ceny v ORP sa porovnávala vážená priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie so zodpovedajúcou váženou priemernou cenou dovozu z ČĽR. Na účely porovnania sa predajné ceny výrobného odvetvia Únie upravili najmä o dobropisy, náklady na dopravu, balenie a provízie na úroveň ceny zo závodu. Dovozná cena z ČĽR sa získala od Eurostatu a upravila sa o colnú sadzbu a náklady po dovoze.

(61)

Z porovnania vyplynulo, že dovoz dotknutého výrobku bol v ORP pri zohľadnení zavedeného antidumpingového cla voči cenám výrobného odvetvia Únie podhodnotený o 36,6 %.

4.4.   Dovoz z tretích krajín

(62)

Dovoz z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Dovoz z tretích krajín

Krajina

 

2014

2015

2016

ORP

India

Objem (v tisíckach štvorcových stôp)

10 940

11 280

11 423

10 907

Index (2014 = 100)

100

103

104

100

Podiel na trhu (%)

35 – 40

30 – 35

25 – 30

25 – 30

Priemerná cena EUR/štvorcová stopa

0,55

0,53

0,61

0,65

Turecko

Objem (v tisíckach štvorcových stôp)

2 157

2 360

2 720

2 043

Index (2014 = 100)

100

109

126

95

Podiel na trhu (%)

5 – 10

5 – 10

5 – 10

0 – 5

Priemerná cena EUR/štvorcová stopa

1,16

0,91

0,64

0,64

Nigéria

Objem (v tisíckach štvorcových stôp)

3 663

8 890

15 930

22 607

Index (2014 = 100)

100

243

435

617

Podiel na trhu (%)

10 – 15

25 – 30

40 – 45

50 – 55

Priemerná cena EUR/štvorcová stopa

0,38

0,73

0,96

0,85

Nový Zéland

Objem (v tisíckach štvorcových stôp)

1 833

2 127

1 673

1 783

Index (2014 = 100)

100

116

91

97

Podiel na trhu (%)

5 – 10

5 – 10

0 – 5

0 – 5

Priemerná cena EUR/štvorcová stopa

0,72

0,89

0,78

0,74

Pakistan

Objem (v tisíckach štvorcových stôp)

1 480

927

517

727

Index (2014 = 100)

100

63

35

49

Podiel na trhu (%)

0 – 5

0 – 5

0 – 5

0 – 5

Priemerná cena EUR/štvorcová stopa

0,66

0,88

0,87

0,82

Zvyšok sveta

Objem (v tisíckach štvorcových stôp)

2 823

4 920

2 123

903

Index (2014 = 100)

100

174

75

32

Podiel na trhu (%)

5 – 10

10 – 15

5 – 10

0 – 5

Priemerná cena EUR/štvorcová stopa

0,57

0,43

0,50

0,85

Všetky tretie krajiny okrem ČĽR spolu

Objem (v tisíckach štvorcových stôp)

26 127

30 907

34 680

39 200

Index (2014 = 100)

100

118

133

150

Podiel na trhu (%)

75 – 80

85 – 90

85 – 90

90 – 95

Priemerná cena EUR/štvorcová stopa

0,54

0,63

0,78

0,77

Zdroj: údaje Eurostatu a vyplnené dotazníky

(63)

Celkový objem dovozu z iných tretích krajín do Únie sa počas posudzovaného obdobia neustále zväčšoval, z približne 26 miliónov štvorcových stôp v roku 2014 na približne 39 miliónov štvorcových stôp v ORP, teda o 50 %. Tento dovoz predstavoval v ORP 90 – 95 % podielu na trhu Únie (oproti 75 – 80 % v roku 2014). Po posúdení všetkých týchto informácií sa zdá, že iné tretie krajiny v plnej miere profitovali z nárastu spotreby v Únii o 41 %, ako sa uvádza v odôvodnení 54.

(64)

Podľa krajín predstavoval najväčší podiel na trhu v ORP dovoz z Nigérie, a to 52,5 %. Ďalšími hlavnými zdrojmi dodávok semišových usní do Únie boli India, Turecko a Nový Zéland.

(65)

Osobitnú pozornosť si zasluhuje dovoz z Nigérie. Objem počas posudzovaného obdobia prudko stúpol, rovnomerne sa zvyšoval a narástol takmer päťnásobne. V posudzovanom období tak bola Nigéria jedinou krajinou, ktorej podiel na trhu narástol. V roku 2014 predstavoval nigérijský dovoz podiel na trhu vo výške 12 %, zatiaľ čo v ORP mal každý druhý predaj semišových usní nigérijský pôvod.

4.5.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.5.1.   Všeobecné poznámky

(66)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(67)

Na účely stanovenia ujmy Komisia nerozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy, keďže výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia predstavujú iba dvaja výrobcovia. Komisia vyhodnotila hospodárske ukazovatele na základe údajov týkajúcich sa týchto dvoch výrobcov.

(68)

Medzi ukazovatele ujmy patria: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, zamestnanosť, produktivita, náklady práce, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu, jednotkové predajné ceny, jednotkové náklady, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál. Analyzujú sa takto:

4.5.2.   Ukazovatele ujmy

4.5.2.1.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(69)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

 

2014

2015

2016

ORP

Objem výroby (v tisíckach štvorcových stôp)

3 000 – 4 000

4 000 – 5 000

4 000 – 5 000

4 000 – 5 000

Index (2014 = 100)

100

128

122

120

Výrobná kapacita (v tisíckach štvorcových stôp)

7 000 – 10 000

7 000 – 10 000

7 000 – 10 000

7 000 – 10 000

Index (2014 = 100)

100

100

100

100

Využitie kapacity (%)

40 – 50

50 – 60

50 – 60

50 – 60

Index (2014 = 100)

100

128

122

120

Zdroj: údaje z vyplnených dotazníkov

(70)

Objem výroby výrobného odvetvia Únie vzrástol počas posudzovaného obdobia o 20 %.

(71)

Výrobná kapacita zostala medzi rokom 2014 a ORP stabilná, pričom priemerná miera využitia kapacity v tomto období kolísala v závislosti od úrovne výroby. Využitie kapacity medzi rokom 2014 a ORP celkovo narástlo, avšak z hľadiska historických štandardov zotrvalo na nízkej úrovni. Treba poznamenať, že nízka miera využitia zvyčajne ovplyvňuje náklady na jednotku, keďže režijné náklady sú rozložené na malý objem výroby.

4.5.2.2.   Objem predaja a podiel na trhu

(72)

Objem predaja a podiel na trhu Únie výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie

 

2014

2015

2016

ORP

Objem predaja v Únii neprepojeným zákazníkom (v tisíckach štvorcových stôp)

4 000 – 5 000

3 000 – 4 000

3 000 – 4 000

3 000 – 4 000

Index (2014 = 100)

100

82

89

90

Podiel na trhu (%)

10 – 15

10 – 15

10 – 15

5 – 10

Index (2014 = 100)

100

72

71

63

Zdroj: údaje Eurostatu a vyplnené dotazníky

(73)

Objem predaja v Únii celkovo nesledoval stúpajúcu tendenciu zistenú v prípade spotreby. Zatiaľ čo sa spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia zvýšila o 41 % (pozri odôvodnenie 54), objem predaja podobného výrobku na trhu Únie výrobným odvetvím Únie nezávislým zákazníkom sa počas toho istého obdobia znížil o 10 %, čo viedlo k značnému zníženiu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu Únie.

4.5.2.3.   Zamestnanosť a produktivita

(74)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

 

2014

2015

2016

ORP

Počet zamestnancov

50 – 60

60 – 70

60 – 70

70 – 80

Index (2014 = 100)

100

122

122

151

Produktivita (štvorcové stopy na zamestnanca)

70 – 80

70 – 80

70 – 80

50 – 60

Index

100

105

100

79

Zdroj: údaje z vyplnených dotazníkov

(75)

Vo výrobnom odvetví Únie sa v posudzovanom období zvýšila úroveň zamestnanosti o 51 %. Produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie vyjadrená ako produkcia zamestnanca za rok však klesla o 21 %, keďže zamestnanosť rástla rýchlejším tempom ako výroba.

4.5.2.4.   Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(76)

Z uvedených preskúmaných ukazovateľov vyplýva, že napriek antidumpingovým opatreniam platným od roku 2006 bola hospodárska a finančná situácia výrobného odvetvia Únie naďalej výrazne nestabilná a vykazovala znaky ujmy. Preto nebolo možné preukázať úplné zotavenie z minulého dumpingu. Vzhľadom na aktuálne vysoké dumpingové rozpätie stanovené pre dovoz semišových usní z ČĽR sa predpokladá, že výrobné odvetvie Únie je napriek súčasným nízkym objemom naďalej zraniteľné voči škodlivému vplyvu akéhokoľvek dumpingového dovozu na trh Únie.

4.5.2.5.   Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny na domácom trhu

(77)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Predajné ceny v Únii

 

2014

2015

2016

ORP

Priemerná jednotková predajná cena v Únii,

index (2014 = 100)

100

107

101

106

Jednotkové výrobné náklady

Index (2014 = 100)

100

110

100

107

Zdroj: údaje z vyplnených dotazníkov

(78)

Priemerné predajné ceny výrobcov z Únie sa v posudzovanom období zvýšili o 6 %. Zároveň sa jednotkové výrobné náklady výrobného odvetvia Únie zvýšili o 7 %. Hlavnou príčinou tohto zvýšenia bol nárast cien surovín (konkrétne surovej kože).

4.5.2.6.   Náklady práce

(79)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

 

2014

2015

2016

ORP

Priemerné náklady práce na zamestnanca

Index (2014 = 100)

100

89

84

72

Zdroj: údaje z vyplnených dotazníkov

(80)

Priemerné náklady práce na jedného zamestnanca sa v posudzovanom období znížili o 28 %.

4.5.2.7.   Zásoby

(81)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

 

2014

2015

2016

ORP

Konečný stav zásob,

index (2014 = 100)

100

153

155

153

Zdroj: údaje z vyplnených dotazníkov

(82)

Úroveň konečného stavu zásob vo výrobnom odvetví Únie sa od roku 2014 do ORP významne zvýšila, a to o 53 %.

4.5.2.8.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(83)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

 

2014

2015

2016

ORP

Čistý zisk z predaja neprepojeným zákazníkom v EÚ,

index (2014 = 100)

– 100

– 137

– 89

– 108

Peňažný tok,

index (2014 = 100)

100

– 287

– 76

– 132

Investície

Index (2014 = 100)

100

174

26

94

Návratnosť investícií

Index (2014 = 100)

– 100

– 107

– 150

– 257

Zdroj: údaje z vyplnených dotazníkov

(84)

Komisia stanovila ziskovosť výrobného odvetvia Únie tak, že čistý zisk z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Výrobné odvetvie Únie bolo počas celého posudzovaného obdobia stratové. Straty od roku 2014 do ORP pretrvávali a celkovo narástli o 8 %. Tento negatívny trend nastal v rovnakom čase ako dynamický nárast spotreby v Únii uvedený v odôvodnení 54. Ako sa uvádza v odôvodnení 64, táto zvýšená spotreba bola takmer úplne pokrytá dovozom z iných tretích krajín.

(85)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Tento čistý peňažný tok z prevádzkovej činnosti sa v posudzovanom období značne zmenšil, pričom tento pokles možno vysvetliť najmä značnými stratami.

(86)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií bola v posudzovanom období záporná.

(87)

Investície zrealizované v posudzovanom období sa nepoužili na zvýšenie výrobnej kapacity. Všetky investície boli naopak v prvom rade určené na údržbu a modernizáciu existujúcich kapacít. Mimoriadne vysoké číslo v roku 2015 bolo spôsobené presunom výrobných zariadení jedného z výrobcov z Únie z jedného členského štátu do druhého.

(88)

Schopnosť získať kapitál ovplyvnili straty vzniknuté počas posudzovaného obdobia.

4.5.3.   Záver o ujme

(89)

Finančná situácia výrobného odvetvia Únie bola v posudzovanom období naďalej povážlivá. Výrazne záporné výsledky vykazovali najmä ukazovatele výrobného odvetvia Únie ako ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií. Výrobné odvetvie Únie taktiež zaznamenalo značné zníženie svojho podielu na trhu. K negatívnemu vývoju podielu na trhu došlo v rovnakom čase ako k celkovému nárastu dopytu po semišových usniach na trhu Únie, z čoho profitoval dovoz z tretích krajín iných ako ČĽR. Niektoré zistené negatívne trendy možno vysvetliť kumulatívnymi účinkami celého radu faktorov, ktoré na základe spoločného pôsobenia zapríčinili ďalšie zhoršovanie stavu výrobného odvetvia Únie, ktoré sa v ORP naďalej nachádzalo v nestabilnej situácii. Spomedzi týchto faktorov bol najvýznamnejší prílev dovozu z Nigérie za nižšie ceny ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(90)

Niekoľko ukazovateľov ujmy sa počas posudzovaného obdobia vyvíjalo kladne. Objem výroby sa zvýšil o 20 % a využitie kapacity o 9 %. Tento nárast sa však nepremietol do vyššieho predaja na trhu Únie.

(91)

Kým objem dovozu z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia podstatne znížil, z viac než 3 miliónov štvorcových stôp v roku 2014 na asi 230 000 štvorcových stôp v ORP, čo viedlo k zníženiu podielu na trhu z 10 – 15 % na 0 – 5 %, celkový objem dovozu z tretích krajín sa značne zvýšil.

(92)

Je preto pravdepodobné, že nárast objemu dovozu týchto tretích krajín bráni možnému zotaveniu výrobného odvetvia Únie zo škodlivých následkov spôsobených čínskym dumpingovým dovozom v minulosti, a to najmä od roku 2015, keď sa objem čínskeho dovozu začal znižovať.

(93)

Ešte v roku 2014 však ČĽR patril podiel na trhu Únie viac ako 10 %. Hoci teda dumpingový dovoz z ČĽR v ORP značne klesol, jeho podiel na trhu v období predchádzajúcom ORP, a to najmä v roku 2014, bol stále relatívne vysoký. V ORP boli navyše ceny tohto dovozu voči cenám Únie výrazne podhodnotené. Nemožno teda vylúčiť, že tento dovoz napriek poklesu v ORP významne prispel k značnej ujme výrobného odvetvia Únie.

(94)

Komisia tak dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie profitovalo z pôvodných opatrení, keďže počas posudzovaného obdobia zaznamenalo určité zlepšenia v porovnaní so situáciou zaznamenanou počas pôvodného obdobia prešetrovania. Výrobné odvetvie Únie sa však zotavuje len veľmi pomaly a naďalej sa nachádza v nestabilnej a zraniteľnej situácii, a to z dôvodu uvedených faktorov. Zistilo sa teda, že výrobné odvetvie Únie v období revízneho prešetrovania utrpelo značnú ujmu, čo vyplýva z vývoja ukazovateľov stanovených v článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA UJMY V PRÍPADE ZRUŠENIA OPATRENÍ

(95)

Z prešetrovania vyplýva, že v ORP sa z ČĽR dovážalo za dumpingové ceny (odôvodnenie 31) a že existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by došlo k uplynutiu platnosti opatrení (odôvodnenie 48). V prešetrovaní sa taktiež dospelo k záveru uvedenému v odôvodnení (94), že výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu. Komisia preto posúdila pravdepodobnosť pokračovania ujmy, ktorú pôvodne zapríčinil čínsky dumpingový dovoz, v prípade uplynutia platnosti opatrení v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

(96)

Komisia s cieľom určiť pravdepodobnosť pokračovania ujmy analyzovala tieto prvky: voľnú kapacitu v ČĽR, atraktívnosť trhu Únie, pravdepodobné úrovne cien čínskeho dovozu v prípade neexistencie antidumpingových opatrení a ich vplyv na výrobné odvetvie Únie.

5.1.   Voľná kapacita, obchodné toky a atraktívnosť trhu Únie

(97)

V predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa zistilo, že čínski vývozcovia majú v porovnaní s európskym trhom nadmerné voľné kapacity, ktoré nemôžu byť v plnej miere absorbované čínskym domácim dopytom a vývoznými trhmi inými ako trh Únie. Keďže neexistujú informácie, ktoré by to vyvracali, možno predpokladať, že voľné kapacity boli počas súčasného posudzovaného obdobia rovnaké.

(98)

Z prešetrovania vyplynulo, že takmer 75 % objemu sa z Číny do tretích krajín v ORP vyvážalo za nižšiu cenu ako v prípade vývozu toho istého výrobku do Únie (pozri odôvodnenie (43)). Minimálne v krátkodobom horizonte neexistujú nijaké náznaky ani dôkazy, že dôjde k zmene tejto situácie.

(99)

Pokiaľ ide o vyššie ceny, trh Únie je tak pre čínskych vyvážajúcich výrobcov atraktívnejší ako dve tretiny ich ďalších trhov, na ktoré čínski vyvážajúci výrobcovia vyvážali v ORP. Ak by došlo k uplynutiu platnosti opatrení, pri neexistujúcich clách by sa atraktívnosť trhu Únie ďalej zvyšovala.

(100)

Zároveň bol trh Únie pred uložením opatrení tradičným vývozným trhom čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí mali v pôvodnom období prešetrovania podiel na trhu Únie viac než 30 %.

(101)

Z prešetrovania taktiež vyplynulo, že dovoz z ČĽR bez antidumpingového cla by bol v ORP voči predajným cenám Únie podhodnotený o 59,7 %. Naznačuje to pravdepodobnú cenovú úroveň dovozu z ČĽR v prípade zrušenia opatrení.

(102)

Ceny čínskeho dovozu na trh Únie sú navyše podstatne nižšie ako ceny iného dovozu na trh Únie (pozri tabuľky 3 a 4). Pri prešetrovaní sa zistilo, že ceny čínskeho dovozu boli v ORP približne o 50 % nižšie ako priemerná dovozná cena z iných tretích krajín do Únie. Je preto pravdepodobné, že čínsky dovoz by tento dovoz nahradil a naďalej vyvíjal cenový tlak na úroveň cien na trhoch Únie.

5.2.   Vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie

(103)

Vzhľadom na veľké kapacity v ČĽR, atraktívnosť trhu Únie a ďalšie prvky zhrnuté v odôvodneniach (97) až (102) je pravdepodobné, že v prípade zrušenia opatrení by čínski vyvážajúci výrobcovia opäť dovážali na trh Únie značné množstvá za dumpingové ceny, ktoré by boli oproti cenám výrobcov z Únie výrazne podhodnotené.

(104)

To by malo negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie, keďže tento významný dodatočný objem dovozu by stlačil nadol predajné ceny, za ktoré dokáže výrobné odvetvie Únie predávať, znížil by objem predaja výrobného odvetvia Únie, ako aj jeho využitie kapacity, čo by viedlo k nárastu jeho výrobných nákladov. Očakávaný nárast dumpingového dovozu za nízke ceny by tak spôsobil ďalšie a výrazné zhoršenie finančných výsledkov výrobného odvetvia Únie, predovšetkým jeho ziskovosti.

5.3.   Záver

(105)

Komisia preto dospela k záveru, že zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k výraznému nárastu čínskeho dumpingového dovozu za ceny, ktoré by boli oproti cenám výrobcov z Únie podhodnotené, čím by sa ďalej prehlbovala ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. V dôsledku toho by bola životaschopnosť výrobného odvetvia Únie vystavená vážnemu riziku.

6.   ZÁUJEM ÚNIE

(106)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia skúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení na dovoz semišových usní z ČĽR bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku.

(107)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(108)

Zisťovalo sa, či existujú presvedčivé dôvody na vyvodenie záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

6.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(109)

Aj keď platné antidumpingové opatrenia do veľkej miery zabránili dumpingovému dovozu na trh Únie, výrobné odvetvie Únie sa naďalej nachádza v povážlivej situácii, čo potvrdzuje negatívny vývoj určitých ukazovateľov ujmy.

(110)

Možno sa opodstatnene domnievať, že ak by uplynula platnosť antidumpingových opatrení, pravdepodobný prílev značného objemu dumpingového dovozu z dotknutej krajiny by spôsobil výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu. Tento prílev by pravdepodobne okrem iného spôsobil aj stratu podielu na trhu, pokles predajných cien, nižšie využitie kapacity a celkové vážne zhoršenie finančnej situácie výrobného odvetvia Únie.

(111)

Komisia preto dospela k záveru, že zachovanie antidumpingových opatrení na dovoz semišových usní z ČĽR je v záujme výrobného odvetvia Únie.

6.2.   Záujem neprepojených dovozcov a používateľov

(112)

Pri pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že uloženie antidumpingových opatrení pravdepodobne nebude mať závažný negatívny vplyv na situáciu dovozcov a používateľov v Únii. V tomto prešetrovaní nespolupracoval nijaký dovozca.

(113)

Vzhľadom na nespoluprácu dovozcov a používateľov v súčasnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa Komisia domnieva, že jej zistenia z pôvodného prešetrovania stále platia a zachovanie opatrení by dovozcov a používateľov z Únie negatívne neovplyvnilo, alebo aspoň nie v podstatnom rozsahu.

6.3.   Záver o záujme Únie

(114)

Komisia preto dospela k záveru, že neexistujú presvedčivé dôvody v záujme Únie proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v Číne.

7.   POSKYTNUTIE INFORMÁCIÍ

(115)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení. V nadväznosti na uvedené poskytnutie informácií sa im poskytla aj lehota na predloženie pripomienok. Neboli doručené nijaké pripomienky.

8.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(116)

Komisia preto v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia dospela k záveru, že antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz semišových usní s pôvodom v ČĽR uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1153/2012 by sa mali zachovať.

(117)

Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora (13) je vhodné stanoviť sadzbu úroku z omeškania, ktorý sa má zaplatiť v prípade možného vrátenia konečného cla, keďže v príslušných platných ustanoveniach týkajúcich sa cla nie je takáto úroková sadzba stanovená a uplatňovanie vnútroštátnych pravidiel by viedlo k neprimeraným narušeniam medzi hospodárskymi subjektmi v závislosti od toho, v ktorom členskom štáte by sa uskutočnilo colné konanie.

(118)

Výbor zriadený článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal stanovisko k opatreniam stanoveným v tomto nariadení.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz semišových usní a kombinovaných semišových usní, tiež prirezaných do tvaru, vrátane krustovaných semišových usní a krustovaných kombinovaných semišových usní, v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN 4114 10 10 a 4114 10 90 a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2.   Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením, pokiaľ ide o výrobok opísaný v odseku 1, je 58,9 %.

3.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla. Úrokom z omeškania, ktorý sa má zaplatiť v prípade vrátenia, ktorým vzniká nárok na platbu úroku z omeškania, je sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie a platná v prvý kalendárny deň mesiaca splatnosti pohľadávky, zvýšená o jeden percentuálny bod.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 20. februára 2019

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)   Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 1338/2006 z 8. septembra 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a ustanovuje sa konečný výber dočasného cla uloženého na dovoz semišových usní s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 251, 14.9.2006, s. 1).

(3)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1153/2012 z 3. decembra 2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz semišových usní s pôvodom v Čínskej ľudovej republike po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (Ú. v. EÚ L 334, 6.12.2012, s. 31).

(4)  Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti určitých antidumpingových opatrení (Ú. v. EÚ C 72, 8.3.2017, s. 3).

(5)  Oznámenie o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz semišových usní s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ C 416, 6.12.2017, s. 15).

(6)  https://www.globalsources.com/si/AS/Henan-Prosper/6008801452841/Homepage.htm.

(7)  Zdroj: Eurostat

(8)  Zdroj: Eurostat

(9)  Podľa výrobného odvetvia Únie jedna koža predstavuje 6,5 – 7 štvorcových stôp. (7 miliónov * 6,75 = 47,25 milióna)

(10)  Register vystavovateľov na Ázijsko-pacifickom veľtrhu kože (Asia Pacific Leather Fair) (http://www.aplf.com/en-US/534/henan-prosper/6740) a článok v časopise o koži (http://www.leathermag.com/news/newsmichael-lu-henan-prosper-skins-leather-enterprise-co-ltd)

(11)  Presné údaje o kapacite sú dôverné.

(12)  Vývozné hodnoty sú vyjadrené v amerických dolároch a na základe ceny FOB. Množstvá sú vyjadrené v kilogramoch.

(13)  Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 18. januára 2017, C-365/15, Wortmann/Hauptzollamt Bielefeld, EU:C:2017:19, body 35 až 39.