(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2018/1013 (3) (ďalej len „nariadenie o dočasných opatreniach“) boli 18. júla 2018 uložené dočasné ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z ocele.

(2)

Dňa 26. marca 2018 sa začalo prešetrovanie ex officio („oznámenie o začatí prešetrovania“) (4), ktoré sa týkalo 26 rôznych kategórií výrobkov z ocele, podľa článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/478 a článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/755.

(3)

Komisia 28. júna 2018 rozšírila rozsah pôsobnosti ochranného prešetrovania na dve ďalšie kategórie výrobkov („oznámenie o rozšírení prešetrovania“) (5).

(4)

Ako sa uvádza v odôvodnení 20 nariadenia o dočasných opatreniach, prešetrovanie sa vzťahovalo na obdobie od roku 2013 do roku 2017 (ďalej len „posudzované obdobie“).

(5)

Komisii bolo v rámci tohto prešetrovania doručených 452 dotazníkov vyplnených zainteresovanými stranami.

(6)

Komisia bol takisto doručený veľký počet písomných pripomienok k zisteniam uvedeným v nariadení o dočasných opatreniach, a to od výrobcov Únie, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, používateľov, združení a orgánov tretích krajín.

(7)

Komisia začala po prijatí dočasných opatrení hlbšie overovať informácie (vrátane najnovších údajov) poskytnuté výrobcami Únie na účely konečného určenia. Už len vzhľadom na počet spolupracujúcich výrobcov EÚ bolo v podstate nemožné vykonať overovacie návštevy v priestoroch každého jednotlivého výrobcu Únie. Komisia sa preto rozhodla pre kontrolu kvality a spoľahlivosti údajov prostredníctvom overenia informácií vybraného počtu výrobcov, ktorí boli vybraní tak, aby zahŕňali dostatočne veľký objem výroby a čo najširšie možné spektrum prešetrovaných kategórií výrobkov. Na tomto základe Komisia overila vyplnené dotazníky v prevádzkach desiatich výrobcov Únie, ktorí sa podieľali na celkovom predaji prešetrovaných výrobkov v Únii v roku 2017 viac ako 15 %.

(8)

Od júna do septembra 2018 sa uskutočnili overovacie návštevy v priestoroch týchto výrobcov Únie:

(9)

S cieľom získať najnovšie informácie na účely konečného určenia Komisia 7. septembra 2018 požiadala združenia výrobcov Únie, aby predložili aktualizovaný súbor údajov o prešetrovaných kategóriách výrobkov.

(10)

Podľa článku 5 nariadenia (EÚ) 2015/478 a článku 3 nariadenia (EÚ) 2015/755 bolo umožnené vypočutie všetkým zainteresovaným stranám, ktoré požiadali o vypočutie v stanovenej lehote. Komisia 12., 13. a 14. septembra a 1. októbra 2018 zorganizovala 93 individuálnych vypočutí, na ktorých prednieslo svoje stanoviská 150 zainteresovaných strán.

(11)

Pripomienky zainteresovaných strán predložené v stanovených lehotách písomne alebo ústne v priebehu vypočutí sa riadne posúdili a v prípade potreby zohľadnili.

(12)

Dotknutý výrobok predstavuje určité výrobky z ocele, ktoré patria do niektorej z 28 kategórií výrobkov z ocele vymedzených v uvedenom oznámení o začatí prešetrovania, zmenenom oznámením o rozšírení prešetrovania, ktoré sa zohľadňujú spoločne. Na tieto kategórie výrobkov sa vzťahujú colné opatrenia USA uložené podľa článku 232 zákona o rozšírení obchodu (Trade Expansion Act) z roku 1962 („opatrenia USA podľa článku 232“).

(13)

Komisia vymedzila rozsah výrobkov, ktoré sú predmetom ochranného prešetrovania, v odôvodneniach 11 až 17 nariadenia o dočasných opatreniach, v ktorých podrobne odôvodnila opodstatnenosť spoločnej analýzy vzhľadom na silnú vzájomnú súvislosť medzi všetkými prešetrovanými kategóriami výrobkov.

(14)

Po uverejnení nariadenia o dočasných opatreniach niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že neexistuje jeden samostatný dotknutý výrobok, ale niekoľko dotknutých výrobkov. Tieto strany uviedli, že oznámenie o začatí prešetrovania sa netýka jedného dotknutého výrobku, ale v niektorých jeho častiach je použité množné číslo a odkazuje sa na „dotknuté výrobky“.

(15)

Tie isté strany tvrdili, že postup Komisie v súčasnom prešetrovaní je v rozpore s rozhodnutím Odvolacieho orgánu vo veci USA – Ochranné opatrenia týkajúce sa ocele (6). Odvolací orgán v tejto veci rozhodol, že uplatnenie celkového prístupu k výpočtu „nepredvídaného vývoja“ by mohlo viesť k uloženiu „ochranných opatrení pri širokej kategórii výrobkov dokonca aj vtedy, keby nedošlo k nárastu dovozu jedného alebo viacerých takýchto výrobkov a tento nárast by nebol dôsledkom 'nepredvídaného vývoja“ a bolo by v rozpore s požiadavkou článku XIX Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT). Uvedené strany ďalej tvrdili, že v rámci ochranného prešetrovania týkajúceho sa dovozu výrobkov z ocele (7), ktoré sa uskutočnilo v roku 2002, Komisia vypracovala samostatnú analýzu pre jednotlivé kategórie výrobkov a z tohto dôvodu by sa také isté individuálne posúdenie malo vykonať aj v tomto prešetrovaní.

(16)

Napokon niekoľko zainteresovaných strán spochybnilo vzájomnú súvislosť a vzťahy medzi kategóriami výrobkov, na ktoré Komisia upozornila s cieľom odôvodniť vypracovanie jedinej analýzy. Tieto zainteresované strany síce uznali, že existuje vzájomná súvislosť medzi určitými kategóriami výrobkov, zároveň sa však domnievali, že sa netýka všetkých kategórií, napríklad neexistuje medzi kategóriou uhlíkovej ocele a kategóriou nehrdzavejúcej ocele či medzi plochými výrobkami, dlhými výrobkami a rúrami.

(17)

Komisia analyzovala uvedené tvrdenia a zamietla ich s týmto odôvodnením. Po prvé v oznámení o začatí prešetrovania sa jasne, opakovane a bez akýchkoľvek pochybností uvádza, že 28 prešetrovaných kategórií výrobkov sa chápe ako jediná skupina výrobkov na účely analýzy toho, či sú splnené podmienky prijatia ochranných opatrení. V nariadení o dočasných opatreniach sa na 28 kategórií výrobkov v skutočnosti odkazuje ako na „dotknutý výrobok“ alebo „dotknuté kategórie výrobkov“ (pozri odôvodnenie 11 nariadenia o dočasných opatreniach) a vykonaná analýza je založená na 28 dotknutých kategóriách výrobkov zohľadnených ako celok (pozri odôvodnenie 22 nariadenia o dočasných opatreniach). Odkaz na „dotknuté výrobky“ by teda sa teda mal chápať ako odkaz na kategórie výrobkov preskúmané spoločne ako súčasť jediného dotknutého výrobku.

(18)

Po druhé z Dohody WTO o ochranných opatreniach nevyplývajú žiadne osobitné záväzky, pokiaľ ide o vymedzenie alebo rozsah prešetrovaného výrobku, ani v nej nie sú obsiahnuté žiadne usmernenia v tejto veci, ako potvrdila porota WTO. Ochranné opatrenie možno uplatniť na výrobok, ktorého dovoz vzrástol, nie je však potrebné vykonať podrobnejšiu analýzu všetkých prípadov, keď je do vymedzenia prešetrovaného výrobku zahrnutý viac ako jeden výrobok. Znamená to, že prešetrovaný výrobok, ako aj spôsob analýzy príslušných údajov v rámci prešetrovania vymedzuje prešetrujúci orgán (8). Okrem toho nebolo predložené žiadne tvrdenie, ktoré by vysvetľovalo, ako by za okolností daného prípadu spoločné posúdenie kategórií výrobkov mohlo ovplyvniť analýzu vykonanú Komisiou a/alebo viesť k neprimeranému určeniu nárastu dovozu v priebehu obdobia prešetrovania. Komisia nakoniec okrem toho konštatuje, že rozhodnutie Odvolacieho orgánu, na ktoré sa odvolávajú zainteresované strany, sa týka analýzy nepredvídaného vývoja, ako také sa však netýka otázky, či je v rámci Dohody WTO o ochranných opatreniach povolená celková analýza.

(19)

Po tretie, hoci Komisia vo svojom konečnom určení pripomenula a opätovne potvrdila, že v danom prípade je potrebné vykonať celkovú analýzu podmienok, ktoré sa vyžadujú na uloženie ochranných opatrení, s cieľom hlbšie preskúmať súvislosť medzi určitými kategóriami, ako tvrdili niektoré zainteresované strany, sa rozhodla ďalej skúmať 28 kategórií prešetrovaných výrobkov, ktoré sa formálne považujú za jedinú skupinu, aj ako tri „skupiny výrobkov“ z ocele. Toto rozhodnutie bolo prijaté s cieľom preskúmať aj, či sa zistenia týkajúce sa jedinej skupiny potvrdia na podrobnejšej úrovni, ako aj rozptýliť prípadné pochybnosti o spoľahlivosti záverov dosiahnutých na celkovej úrovni. V troch skupinách výrobkov z ocele sú zoskupené určité kategórie výrobkov, ktoré vykazujú ešte väčšiu mieru spoločných znakov.

(20)

V oceliarskom priemysle sa bežne používajú tieto tri skupiny výrobkov z ocele: ploché výrobky, dlhé výrobky a rúry. V rámci tohto ochraného prešetrovania sa výrobky v týchto jednotlivých skupinách považujú za také, ktoré vykazujú podobné vlastnosti, často majú spoločný výrobný postup, často predstavujú vstup pre ďalšie nadväzujúce výrobky v danej skupine, majú spoločných používateľov alebo zákazníkov v dodávateľskom reťazci a z tohto dôvodu je ich vzájomná nahraditeľnosť a konkurencia „v rámci skupiny“ ešte zreteľnejšia ako v prípade, keby sa všetky kategórie výrobkov z ocele zohľadnili spoločne ako jedna skupina.

(21)

Tri „skupiny výrobkov“ sú vymedzené takto:

Tabuľka 1

Skupiny výrobkov

(22)

Komisia bude podľa toho reagovať na pripomienky určitých zainteresovaných strán, pokiaľ ide o široké vymedzenie dotknutého výrobku, a to tak, že k celkovému posúdeniu 28 kategórií prešetrovaných výrobkov doplní analýzu jednotlivých skupín výrobkov vymedzených vyššie.

(23)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že z rozsahu dotknutého výrobku by sa mali vylúčiť určité osobitné kategórie výrobkov z dôvodu údajnej nedostupnosti alebo obmedzenej dostupnosti výroby Únie. Uvedené tvrdenia sa týkajú predovšetkým týchto kategórií výrobkov:

(24)

Komisia dôkladne zanalyzovala uvedené tvrdenia a dospela k záveru, že kategórie obdobných alebo priamo konkurenčných výrobkov výrobné odvetvie Únie v Únii skutočne vyrába. Ako sa podrobnejšie vysvetlí v oddiele o záujme Únie, Komisia koncipovala ochranné opatrenia takým spôsobom, aby bolo zaručené minimálne narušenie dovozu a aby sa zachovali tradičné úrovne dovozu od obchodných partnerov. Údajná pravdepodobnosť nedostatku niektorých kategórií výrobkov je preto neopodstatnená aj vzhľadom na úpravy a zretele uvedené v analýze záujmu Únie.

(25)

Komisia dospela k záveru, že požiadavka na vylúčenie určitých kategórií výrobkov by sa mala zamietnuť.

(26)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa dotknutého výrobku a obdobného alebo priamo konkurenčného výrobku, týmto sa potvrdzujú závery uvedené v odôvodneniach 11 až 17 nariadenia o dočasných opatreniach.

(27)

Komisia v odôvodneniach 20 až 29 nariadenia o dočasných opatreniach vykonala celkovú analýzu nárastu dovozu pri 28 dotknutých kategóriách výrobkov za roky 2013 – 2017. Touto celkovou analýzou sa už vylúčili kategórie výrobkov, pri ktorých nebol zaznamenaný nárast dovozu na individuálnej úrovni.

(28)

Pri konečnom určení Komisia postupovala rovnako, ale v súlade s uvedeným vysvetlením do svojej analýzy doplnila preskúmanie vývoja dovozu pri každej z troch skupín výrobkov vymedzených v oddiele 2.2 s cieľom potvrdiť spoľahlivosť záverov dosiahnutých na základe celkovej analýzy.

(29)

Komisia pri analýze použila najnovšie štatistiky, a najmä údaje o dovoze za prvý polrok roka 2018. V záujme zaručenia porovnateľnosti údajov s predchádzajúcimi celoročnými obdobiami stanovila dodatočné 12-mesačné obdobie ad hoc, ktoré zahŕňa posledných 6 mesiacov roka 2017 a prvých 6 mesiacov roka 2018 („posledné obdobie“). Komisia ďalej opravila niektoré drobné administratívne chyby v údajoch použitých v predbežnej fáze.

(30)

Komisia pri posudzovaní vývoja dovozu nezohľadnila objemy dovozu z celého radu krajín, ktoré by mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti konečných opatrení. Ide o tieto krajiny: krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a určité krajiny, s ktorými Únia podpísala dohody o hospodárskom partnerstve, ktoré sú v súčasnosti platné a konkrétne sa v nich stanovuje vylúčenie z rozsahu pôsobnosti viacstranného ochranného opatrenia (9).

(31)

Zistilo sa, že v predbežnej fáze nedošlo k nárastu dovozu pri 5 kategóriách výrobkov (10), po preskúmaní posledných údajov o dovoze sa však ukazuje, že nárast dovozu sa nezaznamenal len pri 2 z 28 kategórií výrobkov, a to pri kategórii výrobkov 11 a kategórii výrobkov 23. Komisia sa preto rozhodla, že tieto dve kategórie výrobkov vylúči z rozsahu svojej konečnej analýzy. Vývoj dovozu pre jednotlivé kategórie výrobkov je uvedený v prílohe II.

(32)

Pokiaľ ide o celkovú analýzu dovozu, dovoz pri zvyšných 26 posudzovaných kategóriách výrobkov vykazuje tento vývoj:

Tabuľka 2

Objem dovozu (po vylúčení určitých krajín a výrobkov) a trhový podiel

(33)

V priebehu analyzovaného obdobia došlo k nárastu dovozu v absolútnom vyjadrení o 71 % a k zvýšeniu trhového podielu v relatívnom vyjadrení z 12,7 % na 18,8 %. Najväčší nárast bol zaznamenaný v rokoch 2013 – 2016. Následne sa tempo rastu dovozu spomalilo a potom opäť zrýchlilo v poslednom období, keď nadobudli účinnosť opatrenia USA podľa článku 232. Uvedený trend potvrdzuje aj prevažná väčšina dotazníkov vyplnených výrobcami so sídlom v hlavných vyvážajúcich krajinách (11).

(34)

S cieľom doplniť celkovú analýzu dovozu Komisia preskúmala vývoj dovozu pre každú z troch skupín výrobkov vymedzených vyššie: ploché výrobky, dlhé výrobky a rúry. Na základe uvedených skutočností sa objemy dovozu a príslušné trhové podiely vyvíjali takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu (po vylúčení určitých krajín a výrobkov) a trhový podiel – podľa skupiny výrobkov

(35)

Štatistika potvrdzuje nárast dovozu pri všetkých troch skupinách výrobkov (ploché výrobky, dlhé výrobky a rúry) v absolútnom vyjadrení o 64 %, 97 % a 60 % (v uvedenom poradí) v priebehu obdobia 2013 – posledné obdobie. V rovnakom období dovoz vzrástol aj v relatívnom vyjadrení a trhové podiely sa zvýšili zo 14,2 % na 20,9 % pri plochých výrobkoch, zo 8,6 % na 14,0 % pri dlhých výrobkoch a z 20,4 % na 25,7 % pri rúrach.

(36)

K najväčšiemu nárastu dovozu plochých výrobkov v absolútnom i relatívnom vyjadrení došlo v rokoch 2013 – 2016. V nasledujúcom období sa udržala pomerne stabilná úroveň dovozu, ktorá však bola oveľa vyššia ako v rokoch 2013 – 2015. Pokiaľ ide o dlhé výrobky, najväčší nárast v absolútnom aj relatívnom vyjadrení bol zaznamenaný v rokoch 2013 – 2016, pred prudkým zvýšením v poslednom období. Dovoz rúr v rokoch 2013 – 2016 postupne rástol a potom sa v období 2016 – posledné obdobie prudko zvýšil v absolútnom a relatívnom vyjadrení.

(37)

Pokiaľ ide o pripomienky doručené Komisii, jedna zainteresovaná strana tvrdila, že konečné opatrenia by sa mali vzťahovať na dve kategórie výrobkov z piatich, ktoré boli vylúčené z rozsahu pôsobnosti dočasných opatrení, a to kategórie výrobkov 10 a 19, keďže nedávne štatistické údaje potvrdili nárast ich dovozu. Ďalšia strana predložila podobné tvrdenie, pokiaľ ide o kategóriu 24. Tieto tvrdenia boli prijaté, keďže (ako už bolo vysvetlené) štatistiky dovozu týkajúce sa kategórii výrobkov 10, 19 a 24 v skutočnosti ukázali v období 2013 – posledné obdobie celkový nárast dovozu. Okrem toho objemy dovozu pri týchto troch kategóriách výrobkov rástli aj v období 2017 – posledné obdobie. Okrem toho, ako sa podrobne vysvetľuje v odôvodnení 34, tieto výrobky patria do skupín výrobkov, pri ktorých bol zaznamenaný nárast aj v období 2013 – posledné obdobie.

(38)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že nedošlo k žiadnemu náhlemu, prudkému, významnému a nedávnemu nárastu dovozu a odvolávalo sa na správu Odvolacieho orgánu vo veci Argentína – Obuv (12) a ďalšie veci WTO, ako sú USA – Pšeničný lepok (13), Ukrajina – Osobné vozidlá (14) a USA – Ochranné opatrenia týkajúce sa ocele (15). V uvedenej judikatúre sa súhrnne stanovuje, že nestačí, aby sa v prešetrovaní preukázal nárast dovozu za obdobie piatich rokov. Musí ísť o dostatočne nedávny, náhly a významný nárast z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska, ktorý spôsobuje alebo pri ktorom hrozí, že spôsobí vážnu ujmu. V judikatúre sa ďalej vysvetľuje význam pojmov prudký („zahŕňajúci náhlu zmenu smeru; nárazový, strmý“) a náhly („ktorý nastane alebo vznikne bez varovania; neočakávaný“ či „nárazový, prudký“). Ďalšie strany tvrdili aj, že nárast dovozu bol stabilný alebo že dovoz rástol až do roku 2015, pričom nárast nikdy nebol prudký, náhly či významný.

(39)

V tejto súvislosti sa najprv pripomína, že Komisia vypracovala dôkladnú analýzu objemov dovozu pri 28 kategóriách výrobkov za roky 2013 – 2017 (pričom sa nezamerala len na porovnanie koncových bodov, ale skôr posudzovala trendy vývoja dovozu v priebehu obdobia prešetrovania) a že analyzovala aj vývoj dovozu v poslednom období. Na základe uvedených skutočností vopred vylúčila určité kategórie výrobkov, pri ktorých sa v období 2013 – posledné obdobie nezaznamenal nárast dovozu. Ďalej, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 33, 35 a 36, Komisia dospela k záveru, že v období 2013 – posledné obdobie došlo k nárastu dovozu v absolútnom vyjadrení celkovo o 71 % a v prípade rozdelenia do skupín výrobkov o 60 % až 97 %. Okrem toho zo štatistík Eurostatu ďalej vyplýva, že v rokoch 2013 až 2015 dovoz vzrástol o 45 % a toto prudké zvyšovanie pokračovalo až do posledného obdobia a celkovo dosiahlo úroveň 71 %. Podobný trend sa takisto zaznamenal, pokiaľ ide o relatívny nárast dovozu. Na základe uvedených skutočností sa potvrdzuje, že nárast dovozu bol prudký a náhly, ako sa vysvetľuje v judikatúre. Pokiaľ ide o mieru nárastu, potvrdzuje sa aj, že nárast bol významný. Pokiaľ ide o to, či k nárastu došlo nedávno, Komisia upozorňuje, že neexistuje žiadna konkrétna judikatúra týkajúca sa výkladu pojmu „nedávny“. Odvolací orgán vyložil len požiadavku, že členský štát smie uložiť ochranné opatrenie iba vtedy, keď „sa výrobok dováža“ vo zvýšenom množstve, čo znamená, že k nárastu dovozu muselo dôjsť v dostatočne „nedávnom“ období, aby mohol spôsobiť vážnu ujmu alebo aby mohlo hroziť, že ju spôsobí (16). Komisia potvrdila, že k nárastu dovozu došlo vzhľadom na vývoj v období 2013 – posledné obdobie, a dokonca aj v období 2015 – posledné obdobie, dostatočne nedávno na to, aby tento nárast spôsobil vážnu ujmu alebo aby mohlo hroziť, že ju spôsobí. Komisia teda zamietla uvedené tvrdenia o nedostatočnom náraste dovozu na odôvodnenie opatrení.

(40)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že celková analýza Komisie, v ktorej porovnala situáciu v počiatočnom a konečnom bode, nebola dostatočná a že Komisia by mala v súlade s judikatúrou WTO vo veciach, ako sú napríklad USA – Ochranné opatrenia týkajúce sa ocele (17) a Ukrajina – Osobné vozidlá (18), analyzovať aj priebežné trendy v rokoch 2013 – 2017. Podľa tejto judikatúry sa analýza nemôže opierať o porovnanie situácie v počiatočnom a konečnom bode analyzovaného obdobia, keďže by to mohlo viesť k skresleným výsledkom v prípadoch, keď sa neprejavuje žiadny jasný a neprerušovaný stúpajúci trend objemov dovozu. V judikatúre sa ďalej stanovuje, že vyšetrujúci orgán uvedie odôvodnené a primerané vysvetlenie týkajúce sa vývoja dovozu v období medzi počiatočným a konečným bodom daného obdobia.

(41)

Komisia sa domnieva, že nevykonala len analýzu porovnávajúcu situáciu v počiatočnom a konečnom bode, keďže, ako sa dokazuje v odôvodneniach 33 až 36, analyzovala aj priebežné trendy a vypracovala primeranú a odôvodnenú analýzu trendov vývoja dovozu. Príslušné tvrdenia sa teda zamietli.

(42)

Určité zainteresované strany uviedli, že analýza vývoja dovozu za roky 2013 – 2017 je zavádzajúca, keďže úroveň dovozu v roku 2013 bola abnormálne nízka v dôsledku celosvetovej hospodárskej krízy a nárast v nasledujúcom období predstavoval len obnovenie normálnej situácie.

(43)

V tejto súvislosti Komisia usúdila, že určenie roku 2013 za počiatočný bod analýzy neznížilo jej výpovednú hodnotu. Hoci v rokoch 2013 – 2017 spotreba ocele v EÚ skutočne vzrástla o 14 % (pozri tabuľku 4 ďalej), k tomuto nárastu dochádzalo postupne v priebehu celého obdobia. Naproti tomu dovoz rástol oveľa viac ako dopyt v EÚ, a to o 64 % v priebehu toho istého obdobia, a oveľa rýchlejšie ako spotreba EÚ. Z toho vyplýva, že v rokoch 2013 – 2017 sa zvýšil trhový podiel dovozu o 5,4 percentuálneho bodu (z 12,7 % na 18,1 %). Na základe uvedených skutočností sa toto tvrdenie zamietlo.

(44)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že z analýzy objemu dovozu by sa mal vylúčiť dovoz zo strany výrobného odvetvia Únie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že neexistuje žiadna zákonná požiadavka predpisujúca takéto vylúčenie. Z dotazníkov vyplnených výrobcami Únie v každom prípade vyplýva, že dovoz zo strany výrobného odvetvia Únie bol v rokoch 2013 – 2017 stabilný a na celkovom dovoze sa podieľal len okrajovo (0,3 % až 0,7 % celkového dovozu). Uvedené tvrdenie sa preto zamietlo.

(45)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že z analýzy objemu dovozu mal byť vo všeobecnosti vylúčený dovoz prostredníctvom aktívneho zušľachťovacieho styku, a to najmä pri kategórii výrobkov 25. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri všetkých kategóriách výrobkov iných ako kategória výrobku 25 sa zaznamenaný trend vývoja objemu dovozu nezmení ani v prípade vylúčenia aktívneho zušľachťovacieho styku z analýzy. V konkrétnom prípade kategórie výrobkov 25 výrobca Únie prišiel o predaj v prospech vyvážajúceho výrobcu na trhu tretej krajiny. V dôsledku toho sa považovalo za vhodné zahrnúť takéto objemy do posúdenia rastu dovozu s cieľom vyjadriť úplný vplyv dovozu tretích krajín. Na základe uvedených skutočností sa toto tvrdenie zamietlo.

(46)

Určité zainteresované strany tvrdili, že objem dovozu a príslušný trhový podiel pri kategóriách výrobkov 1, 6, 7, 17 a 28 v rokoch 2016 – 2017 klesol. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že vo svojom konečnom určení zohľadnila aj vývoj dovozu v priebehu posledného obdobia a z týchto údajov vyplynulo, že dovoz skutočne narástol pri všetkých kategóriách, až na kategóriu 7. Dokonca aj pri kategórii výrobkov 7 bol dovoz v priebehu posledného obdobia podstatne vyšší ako v rokoch 2013 – 2014. Komisia okrem toho vypracovala celkovú analýzu pre všetky výrobky z ocele a jednotlivé analýzy pre každú z troch vymedzených skupín výrobkov a dospela k záveru, že dovoz v priebehu celého analyzovaného obdobia rástol. Tvrdenie zainteresovaných strán sa preto zamietlo.

(47)

Komisia teda dospela k záveru, že došlo k náhlemu, prudkému a významnému nárastu dovozu posudzovaného dotknutého výrobku, a to v absolútnom i relatívnom vyjadrení. Toto zistenie potvrdzujú aj údaje na úrovni každej z troch posudzovaných skupín výrobkov.

(48)

Ako sa podrobne vysvetľuje v odôvodneniach 30 až 36 nariadenia o dočasných opatreniach, Komisia dospela k predbežnému záveru, že uvedený nárast dovozu určitých výrobkov z ocele v Únii bol dôsledkom nepredvídaného vývoja, ktorý vyvolali viaceré faktory spôsobujúce a prehlbujúce nerovnováhu v medzinárodnom obchode s dotknutým výrobkom.

(49)

Medzi tieto faktory patrila nadmerná kapacita na výrobu ocele, ktorá nemá obdobu a pretrváva napriek významnému počtu opatrení prijatých na celom svete na jej zníženie. Nadmernú kapacitu umocnili subvencie s narúšajúcim účinkom a opatrenia štátnej podpory, ktoré spôsobili zníženie cien, častejšie používanie praktík obmedzujúcich obchod a nástrojov na ochranu obchodu a uloženie opatrení Spojených štátov amerických podľa článku 232 v marci 2018.

(50)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že nepredvídaný vývoj by sa mal preukázať pri každej kategórii výrobkov. Komisia nesúhlasí s týmito stanoviskami a domnieva sa, že vzhľadom na vysokú vzájomnú súvislosť a prepojenie medzi kategóriami výrobkov, ako sa vysvetľuje v oddiele 2.1, stačí preukázať, že došlo k celkovému nepredvídanému vývoju. Na základe uvedených skutočností sa toto tvrdenie zamietlo.

(51)

Pokiaľ ide o nadmernú kapacitu, niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že Komisia je s nadmernou kapacitou dobre oboznámená a nemožno ju považovať za nepredvídaný vývoj. Zainteresované strany ďalej tvrdili, že Komisia predtým spojila ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, s dumpingovým alebo subvenčným dovozom a že nebola určená súvislosť medzi nárastom dovozu a nepredvídaným vývojom nadmernej kapacity na výrobu ocele.

(52)

V tejto súvislosti je potrebné najskôr uviesť, že podľa grafu 2.3 uvedeného v správe celosvetového výstražného systému pre obchod Global Trade Alert s názvom Going Spare: Steel, Excess Capacity, and Protectionism (Nadbytočná výroba: oceľ, nadmerná kapacita a protekcionizmus) (19) sa celosvetová nadmerná kapacita výroby surovej ocele najprv znížila (od roku 2009 do roku 2011) a potom, od roku 2011 do roku 2016, zaznamenala opačný trend. Vzhľadom na to, že celková nadmerná kapacita výroby surovej ocele už v roku 2011 výrazne presiahla celkovú výrobu v danom roku, očakávalo sa, že táto kapacita bude klesať alebo prinajmenšom zostane stabilná v záujme lepšieho využívania kapacít a nákladovej efektívnosti. Rast celkovej kapacity výroby surovej ocele však neočakávane pokračoval aj po roku 2011, čo viedlo k vytvoreniu ďalšej svetovej nadmernej kapacity, ako to potvrdila Európska komisia v oznámení „Oceľ: Ochrana udržateľných pracovných miest a rastu v Európe“ (20). Z časového sledu opísaných udalostí, presnejšie zo skutočnosti, že nadmerná výrobná kapacita rástla v čase, keď sa z hospodárskeho hľadiska predpokladal jej pokles, sa vyvodzuje záver, že nadmerná kapacita na výrobu ocele by sa mala považovať za nepredvídaný vývoj.

(53)

Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť stanovenú pri predchádzajúcich prešetrovaniach, ktoré sa týkali nekalých obchodných praktík, odkazuje sa na uvedené oznámenie, v ktorom sa konštatuje, že takéto prešetrovania sa považujú za „opatrenia zamerané na zmiernenie dôsledkov nadmernej svetovej kapacity“. Na základe uvedených skutočností je jasné, že nadmerná kapacita zo svojej podstaty úzko súvisí s dumpingovým a subvencovaným dovozom. V rámci antidumpingového a antisubvenčného prešetrovania sa však nadmerná kapacita v oceliarskom sektore neskúma ako nepredvídaný vývoj, keďže požiadavka na takéto skúmanie nie je súčasťou posúdenia, o ktoré sa opiera uplatnenie nástrojov nápravy v oblasti obchodu.

(54)

Pokiaľ ide o súvislosť medzi nepredvídaným vývojom nadmernej kapacity na výrobu ocele a nárastom dovozu, je zrejmé, že vyvážajúci výrobcovia majú záujem na maximálnom využití svojej kapacity. Ak budú mať po dodávkach na domáci trh k dispozícii voľnú kapacitu, budú hľadať ďalšie obchodné príležitosti na vývozných trhoch, čím spôsobia nárast objemov dovozu na týchto trhoch. Na základe uvedených skutočností sa tieto tvrdenia musia zamietnuť.

(55)

Pokiaľ ide o neobvyklé zvýšenie počtu prijatých opatrení obmedzujúcich obchod, niekoľko strán tvrdilo, že tieto opatrenia nemožno považovať za nepredvídaný vývoj, keďže predstavujú uznané výnimky zo všeobecných pravidiel WTO a že počet nástrojov na ochranu obchodu využitých v roku 2017 sa znížil. Zainteresované strany ďalej tvrdili, že nebola stanovená súvislosť medzi nárastom dovozu a nepredvídaným vývojom opatrení obmedzujúcich obchod.

(56)

Komisia nesúhlasí s týmito tvrdeniami, keďže zo skutočnosti, že sa prijímajú opatrenia obmedzujúce obchod v rámci pravidiel Svetovej obchodnej organizácie, nevyplýva, že ich prijímanie nemožno považovať za nepredvídaný vývoj. Komisia nespochybňuje právo krajín prijímať antidumpingové alebo antisubvenčné opatrenia v súlade s príslušnými pravidlami WTO. Podstata problému však spočíva v bezprecedentnom a rastúcom počte týchto opatrení prijímaných tretími krajinami, ktoré spôsobili odklonenie obchodu a viedli k nárastu dovozu do EÚ. Opätovne sa pripomína konštatovanie Komisie z odôvodnenia 34 nariadenia o dočasných opatreniach, v ktorom sa uvádza, že kým v rokoch 2011 až 2013 sa podľa štatistík WTO začalo každoročne v priemere približne 77 prešetrovaní týkajúcich sa ocele, v rokoch 2015 až 2016 sa tento priemerný počet zvýšil na 117. Tieto údaje, ktoré ukazujú na nepredvídaný vývoj vedúci k nárastu dovozu, nespochybnila žiadna zo zainteresovaných strán. Uvedené tvrdenia sa teda zamietajú.

(57)

Pokiaľ ide o opatrenia USA podľa článku 232, niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že tieto opatrenia nemožno považovať za nepredvídaný vývoj, ktorý viedol k nárastu dovozu, keďže boli uložené po skončení obdobia 2013 – 2017. Ďalšie zainteresované strany uviedli, že opatrenia USA podľa článku 232 sa nedotýkajú dokonca ani dovozu, ktorý sa uskutočnil v období od januára 2018 do marca 2018.

(58)

V tejto súvislosti je najskôr potrebné uviesť, že zatiaľ čo opatrenia USA podľa článku 232 boli účinne uložené 8. marca 2018, prešetrovanie, ktoré viedlo k ich prijatiu, sa začalo už v apríli 2017 a správa, na základe ktorej sa rozhodlo o ich prijatí, bola vydaná 11. januára 2018. Dokonca aj keď opatrenia USA podľa článku 232 pred svojím prijatím pravdepodobne nemohli ovplyvniť dovoz, už len začatie prešetrovania nepochybne vyvolalo neistotu na trhu a malo vplyv na toky obchodu s oceľou. Okrem toho, ako sa potvrdzuje ďalej, Komisia sa domnieva, že od prijatia opatrení USA podľa článku 232 už dochádzalo k odkláňaniu obchodu pri niektorých kategóriách výrobkov.

(59)

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že opatrenia USA podľa článku 232 urýchlili nárast dovozu, a to tým, že k prevažujúcemu rastúcemu trendu do daného obdobia pridali ďalšie odklonené obchodné toky. Ako sa uvádza v tabuľke 14, z dostupných štatistík vyplýva, že okrem apríla 2018 bol mesačný dovoz ocele do USA trvale nižší než príslušný objem v roku 2017. Súbežne s tým sa prejavoval opačný trend rastu dovozu do Únie, kde (podľa tabuľky 12) mesačné objemy dovozu trvale dosahovali vyššiu úroveň než v predchádzajúcom roku.

(60)

Ďalšie zainteresované strany uviedli, že vplyv opatrení USA podľa článku 232 by sa nemal brať do úvahy, prípadne by sa nemal preceňovať, keďže na ich uplatňovanie sa vzťahujú početné výnimky týkajúce sa výrobkov. V tej istej súvislosti sa tvrdilo, že problém nepredstavuje ani kórejský vývoz, keďže Kórea získala od vlády USA dostatočný objem vývozných kvót.

(61)

Pokiaľ ide o túto otázku, malo by sa uviesť, že z uplatňovania opatrení USA podľa článku 232 bola bezpodmienečne vyňatá len Austrália a že jej dovoz dotknutých výrobkov predstavoval v roku 2017 približne 1 % celkového dovozu do USA (21). Ďalším krajinám, ako sú Južná Kórea, Argentína a Brazília, boli pridelené bezcolné kvóty, nebola im však poskytnutá výnimka z uplatňovania opatrení. Pokiaľ ide o tieto krajiny, malo by sa uviesť, že väčší počet kvót bol stanovený na nulovej úrovni a že mnohé kvóty sa vyčerpali už pred pridelením (22). Na základe uvedených skutočností sa usudzuje, že pridelené kvóty nezaručujú, že pridelená kvóta bude stačiť na to, aby zabránila odkloneniu obchodu. Na základe dostupných štatistík sa zdá, že tieto tri krajiny sa podieľali na celkovom dovoze v roku 2017 menej ako 20 %. Príslušné tvrdenia o kvótach sa teda zamietajú.

(62)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa potvrdzuje, že nepredvídaný vývoj opísaný v odôvodnení 49 viedol a naďalej povedie k jasnému nárastu dovozu ocele do Únie.

(63)

V súlade s celkovým prístupom k rozsahu výrobkov vymedzeným v predbežnej fáze tohto prešetrovania sa celkovo analyzovala aj ujma. V určitých častiach nariadenia o dočasných opatreniach boli uvedené príklady, ktoré dokladali, že závery celkovej analýzy týkajúce sa ujmy sa potvrdili aj na úrovni kategórie výrobkov.

(64)

Podobne sa celkovo posudzovala ujma aj v konečnej fáze, a to pokiaľ ide o posudzovaný dotknutý výrobok, do ktorého bolo zahrnutých 26 kategórií výrobkov, pri ktorých Komisia zistila nárast dovozu. Komisia podobne ako pri vývoji dovozu doplnila do svojej analýzy posúdenie každej z troch skupín výrobkov uvedených v odôvodnení 21.

(65)

Analýza ujmy uvedená ďalej sa zakladá na vyplnených dotazníkoch poskytnutých výrobným odvetvím Únie. Po doručení aktuálnejších informácií a overení údajov sa podľa potreby aktualizovali ukazovatele ujmy opísané v predbežnej fáze s cieľom zahrnúť najnovšie údaje (2018).

(66)

Komisia stanovila spotrebu v Únii tak, že k predajom výrobcov Únie v Únii prirátala dovoz zo všetkých krajín okrem dovozu z členských štátov EHP a určitých krajín, s ktorými Únia podpísala dohodu o hospodárskom partnerstve, ktorá je v súčasnosti platná (pozri odôvodnenie 30).

(67)

Na základe uvedených skutočností sa spotreba v Únii, predaj výrobcov Únie a príslušný trhový podiel stanovili takto:

Tabuľka 4

Spotreba v Únii, predaj na domácom trhu a trhový podiel

(68)

Celková spotreba príslušných 26 kategórií výrobkov v rokoch 2013 – 2017 trvalo rástla a celkovo sa zvýšila o 14 %. Objemy predaja výrobcov z výrobného odvetvia Únie v tomto období narástli, ale v oveľa menšej miere ako spotreba Únie, t. j. len o 7 %. Celkový trhový podiel výrobného odvetvia Únie v priebehu posudzovaného obdobia trvalo klesal, a to o 5,4 percentuálneho bodu.

(69)

Výroba, výrobná kapacita, miera využitia kapacity a zásoby sa vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity a zásoby

(70)

Objem výroby dotknutého posudzovaného výrobku sa v priebehu posudzovaného obdobia celkovo zvýšil o 5 %. Výrobná kapacita zostala stabilná a využitie kapacity sa v priebehu obdobia rokov 2013 – 2017 teda zvýšilo o 4 % percentuálne body. Zásoby, ktoré mali spolupracujúci výrobcovia z výrobného odvetvia Únie v rokoch 2013 – 2017, vzrástli spolu o 19 %.

(71)

Jednotkové predajné ceny, ziskovosť a peňažný tok sa vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Jednotková predajná cena, ziskovosť a peňažný tok

(72)

Overené a aktualizované číselné údaje potvrdzujú trend určený v nariadení o dočasných opatreniach. Pri všetkých výrobkoch bol zaznamenaný významný pokles ceny na trhu Únie do roku 2016. Potom sa ceny vrátili na pôvodnú úroveň z roku 2013. Výrobné odvetvie Únie napriek významnému zníženiu cien bolo schopné znížiť svoje výrobné náklady, v roku 2016 dosiahnuť nevýrazný zisk a v roku 2017 ho zvýšiť na udržateľnejšiu úroveň (5,6 %). Stav peňažného toku výrobného odvetvia Únie v období rokov 2013 – 2017 sa celkovo zvýšil o 67 %.

(73)

Pokiaľ ide o zamestnanosť, v rokoch 2013 – 2017 vo výrobnom odvetví Únie zaniklo 9 208 pracovných miest, ako sa uvádza v tabuľke.

Tabuľka 7

Zamestnanosť

(74)

Spotreba, predaj na domácom trhu a trhové podiely sa pri každej z troch skupín výrobkov vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Spotreba, predaj na domácom trhu a trhový podiel podľa jednotlivých skupín výrobkov

(75)

Spotreba plochých výrobkov dosiahla svoj vrchol v roku 2016, potom v roku 2017 nepatrne klesla, pričom zaznamenala celkové zvýšenie o 12 %. Spotreba dlhých výrobkov a rúr trvalo rástla až do konca roka 2017, čo viedlo k celkovému nárastu o 14 % (dlhé výrobky) a 34 % (rúry).

(76)

Predaj všetkých výrobkov z ocele sa v rokoch 2013 – 2017 celkovo zvýšil o 7 %. V priebehu toho istého obdobia bol pri troch skupinách výrobkov zaznamenaný podobný nárast, aj keď menej výrazný ako nárast spotreby: predaj plochých výrobkov výrobcami Únie vzrástol o 3 %, predaj dlhých výrobkov o 10 % a predaj rúr o 26 %.

(77)

Trend na trhu výrobného odvetvia Únie ako celku (mínus 5 percentuálnych bodov) sa potvrdil samostatnou analýzou plochých výrobkov (mínus 7 percentuálnych bodov), dlhých výrobkov (mínus 3 percentuálne body) a rúr (mínus 5 percentuálnych bodov).

(78)

Výroba, výrobná kapacita, miera využitia kapacity a zásoby sa pri každej z troch skupín výrobkov vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity a zásoby podľa jednotlivých skupín výrobkov

(79)

Vývoj výroby uvedených troch skupín výrobkov sa líšil. V priebehu celého posudzovaného obdobia bol zaznamenaný nárast výroby plochých výrobkov o 5 % a dlhých výrobkov o 3 % a pokles výroby rúr o 11 %. Odchýlky vo výrobe možno v každom prípade vnímať ako pomerne stabilné.

(80)

Celková výrobná kapacita si udržala stabilitu. Tento trend sa trvalo potvrdzoval pri analýze jednotlivých skupín výrobkov: pri plochých výrobkoch (pokles o 1 %), pri dlhých výrobkoch (nárast o 1 %) i rúrach (nárast o 1 %) v posudzovanom období. Využitie kapacity sa celkovo zvýšilo pri každej skupine výrobkov (pri plochých výrobkoch o 4 percentuálne body, pri dlhých výrobkoch o 1 percentuálny bod a pri rúrach o 5 percentuálnych bodov).

(81)

Zásoby plochých a dlhých výrobkov sa v rokoch 2013 – 2017 zvýšili na podobnú úroveň, zatiaľ čo pri rúrach sa takmer zdvojnásobili. Overené a aktualizované číselné údaje teda potvrdzujú trend určený v nariadení o dočasných opatreniach.

(82)

Jednotkové predajné ceny, ziskovosť a peňažný tok sa pri každej z troch skupín výrobkov vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Jednotková predajná cena, ziskovosť a peňažný tok pri jednotlivých skupinách výrobkov

(83)

Predajné ceny plochých výrobkov v Únii do roku 2016 klesli o 14 % a potom sa v roku 2017 znova zvýšili na vyššiu úroveň ako v roku 2013 (+ 5 %). Jednotková predajná cena dlhých výrobkov a rúr sa takisto významne znižovala až do roka 2016 (pri dlhých výrobkoch o 16 % a pri rúrach o 17 %) a potom sa v roku 2017 opäť mierne zvýšila. Celkovo ceny týchto výrobkov klesli o 4 % a o 13 %.

(84)

Pokiaľ ide o ziskovosť: i) výrobné odvetvie Únie dokázalo v roku 2016 dosiahnuť nevýraznú úroveň zisku pri plochých výrobkoch (po stratách a stave na prahu ziskovosti v predchádzajúcich rokoch) a v roku 2017 sa jeho ziskovosť zvýšila na 7,7 %; ii) ziskovosť pri dlhých výrobkoch dosiahla v roku 2014 úroveň 2,1 % a na takmer rovnakej úrovni sa udržala až do roka 2017, keď vzrástla na 3,1 %; iii) ziskovosť pri rúrach významne klesala od roka 2013 (1,3 %) až na úroveň – 3,4 % v roku 2015 a v rokoch 2016 a 2017 zostala záporná (– 1,2 % a – 1,7 %).

(85)

Stav peňažného toku pri plochých a dlhých výrobkoch sa zlepšil (vzrástol o 124 % pri plochých výrobkoch a v oveľa menšej miere, t. j. len o 41 %, pri dlhých výrobkoch), zatiaľ čo peňažný tok pri rúrach významne klesol, o 130 % v roku 2014, a udržal sa na zápornej úrovni až do konca roka 2017.

(86)

Pokiaľ ide o zamestnanosť, osobitne boli postihnutí výrobcovia plochých výrobkov, keďže v tomto období zaniklo takmer 8 600 pracovných miest. V percentuálnom vyjadrení bola najhoršia situácia v odvetví výroby rúr, v ktorom v priebehu posudzovaného obdobia počet zaniknutých pracovných miest dosiahol úroveň 12 %.

Tabuľka 11

Zamestnanosť podľa jednotlivých skupín výrobkov

(87)

V uvedenej analýze sa ukázalo, že výrobné odvetvie Únie (celkovo i pri každej z troch skupín výrobkov) sa nachádzalo v náročnej hospodárskej situácii až do roku 2016 a čiastočne sa oživilo až v roku 2017. Postavenie odvetvia je naďalej krehké a zraniteľné.

(88)

V septembri 2018 Komisia požiadala združenia výrobného odvetvia Únie, aby jej poskytli hospodárske údaje za prvý polrok roka 2018, aby mohla preskúmať vývoj situácie po období prešetrovania, ktoré sa týkalo rokov 2013 – 2017.

(89)

Informácie, ktoré Komisia získala, nebolo možné overiť. Okrem toho Komisia nemala údaje zodpovedajúce prvému polroku roka 2017 (informácie boli poskytnuté za celý rok 2017), a preto nemohla dospieť k žiadnemu spoľahlivému záveru na základe situácie odvetvia v priebehu prvého polroka 2018. Údaje za rok 2018 však umožňovali potvrdiť trend z roku 2017, a to čiastočné oživenie odvetvia. Je však potrebné upozorniť (ako sa uvádza v tabuľke 12 ďalej), že mesačný dovoz do Únie začal rásť prevažne od júna 2018. Okrem toho od tretieho štvrťroka 2018 začali ceny ocele v Únii sledovať klesajúci trend. Nie je teda možné sledovať účinky vývoja dovozu a cien na situáciu výrobného odvetvia Únie v priebehu prvého polroka 2018. Nedávne údaje teda potvrdili krehké postavenie výrobného odvetvia Únie a hrozbu, ktorú predstavuje nedávny nárast dovozu.

(90)

Komisia dospela v nariadení o dočasných opatreniach k záveru, že situácia výrobného odvetvia Únie sa v rokoch 2013 – 2016 významne zhoršila a v roku 2017 čiastočne zlepšila. Komisia však usúdila, že výrobné odvetvie Únie sa napriek dočasnému zlepšeniu stále nachádza v zraniteľnom postavení, a pokiaľ by pokračoval rastúci trend dovozu, znižovali sa ceny a ziskovosť by klesla pod udržateľnú úroveň, hrozila by mu vážna ujma.

(91)

Toto predbežné zistenie je možné potvrdiť aj v konečnej fáze s prihliadnutím na uvedenú aktualizovanú analýzu vývoja ukazovateľov ujmy z celkového hľadiska, ako aj na úrovni troch skupín výrobkov (ploché výrobky, dlhé výrobky a rúry).

(92)

Aktualizované ukazovatele ujmy zahŕňajú údaje troch kategórií výrobkov, ktoré boli predtým, v predbežnej fáze, vylúčené z rozsahu pôsobnosti opatrení. V prípade, že boli k dispozícii najnovšie údaje, využili sa pri analýze a táto súhrnná analýza potvrdila hlavné zistenia z predbežnej fázy.

(93)

Zásadným prvkom pri určovaní hrozby ujmy v predbežnej fáze bola skutočnosť, že pokiaľ by sa neprijali nápravné opatrenia, významný nárast dovozu zaznamenaný od roku 2013 by sa nezastavil, ale naďalej by rástol a dosiahol by úroveň nebezpečnej ujmy. Tento očakávaný trend sa už začal prejavovať, ako vyplýva z najnovšieho súboru údajov (pozri oddiel 5.6).

(94)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že výrobné odvetvie Únie nie je v zraniteľnom ani krehkom postavení, keďže v priebehu posudzovaného obdobia sa zlepšila väčšina ukazovateľov, napríklad v roku 2017 dosiahlo odvetvie v skutočnosti úroveň ziskovosti 6,2 % (ako sa uvádza v nariadení o dočasných opatreniach) a v rokoch 2016 až 2017 sa predajné ceny zvýšili takmer o 20 %. Uvádzalo sa aj, že samotná konfederácia Eurofer oznámila pozitívny výhľad pre výrobné odvetvie Únie. Zainteresované strany v rovnakom duchu tvrdili, že norma pre stanovenie vážnej ujmy je veľmi vysoká a že je oveľa vyššia ako norma značnej ujmy podľa antidumpingovej dohody a Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, keďže vážna ujma musí jasne a bezprostredne hroziť.

(95)

Komisia v nariadení o dočasných opatreniach dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa nachádza v krehkom postavení a zotavuje sa z obdobia, v ktorom došlo k významnému zhoršeniu jeho situácie. Oživenie odvetvia sa pripisovalo okrem iného účinnosti rôznych opatrení na ochranu obchodu, ktoré sa prijímali, a to najmä od roku 2016. Keďže Komisia nemohla preukázať existenciu vážnej ujmy, posúdila jej hrozbu. V tejto súvislosti potvrdila, že súčasné dočasné oživenie by sa mohlo rýchlo zvrátiť, pokiaľ by pokračoval nárast dovozu. Ako už bolo uvedené, bolo pravdepodobné, že dovoz bude naďalej intenzívne rásť v dôsledku opatrení USA podľa článku 232. Komisia teda dospela k záveru, že známky zlepšenia situácie výrobného odvetvia Únie v roku 2017 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nie sú v rozpore so zisteniami o existencii hrozby vážnej ujmy. Zistenia o vážnej ujme sa potvrdili na základe uvedenej analýzy, a tvrdenie sa teda zamieta.

(96)

Pokiaľ ide o úroveň ziskovosti výrobného odvetvia Únie, niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že sa Komisia v mnohých prípadoch ochrany obchodu v oceliarskom sektore domnievala, že za primeranú úroveň ziskovosti možno považovať 3 až 7 % zisk. Celková predbežne stanovená ziskovosť na úrovni 6,2 % by teda mala stačiť na to, aby si výrobné odvetvie Únie udržalo životaschopnosť a vysokú konkurencieschopnosť.

(97)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 90 až 93, napriek významnému zlepšeniu úrovní ziskovosti v roku 2017 oproti predchádzajúci rokom (v ktorých bolo výrobné odvetvie Únie stratové alebo sa nachádzalo na prahu ziskovosti) by mohlo dôjsť k náhlej zmene situácie, keby pokračoval nárast dovozu (alebo keby sa dovoz prudko zvýšil v dôsledku okrem iného opatrení USA podľa článku 232). V situácii, v ktorej hrozí vážna ujma, musí analýza nutne obsahovať výhľadové prvky. V tejto súvislosti by hlavným prvkom, ktorý by negatívne ovplyvnil súčasnú hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie v prípade, že by sa ochranné opatrenia neprijali, bolo identifikované riziko odklonenia obchodu. Z toho vyplýva, že úrovne ziskovosti dosiahnuté výrobným odvetvím v roku 2017 nie je možné posudzovať izolovane a nie je nimi spochybnená platnosť zistenia o hrozbe vážnej ujmy. Tvrdenie zainteresovaných strán sa teda zamieta.

(98)

Pri analýze hrozby vážnej ujmy je nutné zohľadniť výhľad do budúcnosti vzhľadom na to, že sa usúdilo, že v analyzovanom období neprevládala situácia vážnej ujmy. Konkrétne v článku 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/478 a článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/755 sa v prípadoch hrozby ujmy vyžaduje preskúmanie miery rastu vývozu do Únie a pravdepodobnosti využitia dostupnej kapacity na vývoz do Únie.

(99)

Zatiaľ čo miera rastu vývozu už bola preskúmaná v prechádzajúcom texte, Komisia vypracovala presnejšiu analýzu pravdepodobnosti ďalšieho rastu vývozu na základe analýzy najnovších dostupných údajov, konkrétne za obdobie od januára do septembra 2018. Tento aktualizovaný súbor údajov umožnil Komisii potvrdiť zistenia, ku ktorým dospela v predbežnej fáze, a najmä pokiaľ ide o trendy dovozu a riziko odklonenia obchodu.

(100)

Ako vyplýva zo štatistík zahrnutých do tabuliek uvedených ďalej, trend rastu dovozu pokračoval a prvé príznaky odklonenia obchodu sa prejavili už v mesiacoch, ktoré nasledovali po nadobudnutí účinnosti opatrení USA podľa článku 232, keď dovoz do USA postupne klesal a dovoz do Únie vzrastal (23). Podľa názoru Komisie sa rastúci trend v budúcnosti ešte viac prehĺbi (z dôvodov uvedených ďalej), ak sa neprijmú konečné opatrenia.

(101)

Obdobie analyzované z hľadiska vývoja dovozu sa predĺžilo a bol k nemu pridaný prvý polrok 2018. Z aktualizovanej analýzy vyplýva, že celkový dovoz posudzovaného výrobku medziročne ďalej rástol. Nárast dovozu v období od júla 2017 do júna 2018 v porovnaní s obdobím od januára 2017 do decembra 2017 sa vysvetľuje pomerne vysokou mierou dovozu v prvom polroku 2018, keď celkový objem dovozu posudzovaných výrobkov dosiahol úroveň 17,4 mil. tony v porovnaní s 15,4 mil. tony v priebehu prvého polroka 2017 a 14,5 mil. tony v priebehu druhého polroka 2017. Posledné údaje preto potvrdzujú posúdenie Komisie vypracované v predbežnej fáze, podľa ktorého bude dovoz pravdepodobne ďalej rásť aj po roku 2017.

(102)

Opatrenia USA podľa článku 232 boli uložené 8. marca 2018. Preto má význam posúdiť objem dovozu v roku 2018 za jednotlivé mesiace a porovnať ho s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka (2017). Z tohto porovnania vyplýva, že v jednotlivých mesiacoch roka 2018 bol objem dovozu do Únie vyšší než objem dovozu v roku 2017. Rozdiel sa výraznejšie prejavil v júni a júli 2018, niekoľko mesiacov po uložení opatrení USA podľa článku 232. V auguste a septembri 2018 bol nárast stále významný, aj keď menej intenzívny ako v predchádzajúcich dvoch mesiacoch, pravdepodobne vzhľadom na uloženie dočasných ochranných opatrení 18. júla 2018.

(103)

Z oboch analýz vyplýva jasný trend nepretržitého nárastu dovozu do Únie, čo potvrdzuje posúdenie Komisie v predbežnej fáze.

Tabuľka 12

Dovoz do Únie v jednotlivých mesiacoch

(104)

Počas vypočutí uvedených v odôvodnení 10 niekoľko zainteresovaných strán uviedlo, že dovozné ceny do USA sa po zavedení opatrení USA podľa článku 232 prudko zvýšili na úroveň, ktorá by týmto spoločnostiam umožnila dosiahnuť zisk napriek 25 % clu. Vzhľadom na túto situáciu by žiadny stimul nepodnietil presmerovanie ich predaja v USA na žiadne iné trhy podobné Únii. Zainteresované strany ďalej tvrdili, že v konečnom dôsledku sa uvedené opatrenia úrovne dovozu do USA sotva dotkli.

(105)

Komisia zozbierala štatistické údaje týkajúce sa dovozu posudzovaných výrobkov do USA v jednotlivých mesiacoch roka 2018:

Tabuľka 13

Dovoz do USA v jednotlivých mesiacoch roka 2018

(106)

Z uvedených údajov vyplýva, že dovoz 26 posudzovaných výrobkov do USA prudko klesol, a to najmä od uloženia opatrení USA podľa článku 232. V septembri 2018 bola úroveň dovozu o 35 % nižšia ako úroveň dovozu v apríli 2018. Dovoz od januára do septembra 2018 celkovo klesol o 19 %.

(107)

Ďalej treba uviesť, že v roku 2018 veľký počet výrobcov z USA, ktorí vyrábajú výrobky patriace do rozsahu pôsobnosti opatrení USA podľa článku 232, oznámil významné plány na rozšírenie výroby (24). Keďže v krátkodobom výhľade nemusia byť k dispozícii žiadne alternatívne zdroje k dovážaným výrobkom alebo len málo takýchto zdrojov, je zrejmé, že výrobné odvetvie USA sa pripravuje na oveľa väčšie dodávky na trh USA v strednodobom horizonte, a to na úkor dovozu. Z toho vyplýva, že trh v USA už viac nebude schopný absorbovať rastúcu domácu výrobu a rovnakú úroveň dovozu ako predtým. Vyvážajúci výrobcovia teda budú musieť hľadať alternatívne trhy a trh Únie je z hľadiska svojej veľkosti ideálnym náhradným trhom. Trend rastúceho dovozu do Únie, ktorý čiastočne podnecujú opatrenia USA podľa článku 232, sa už začal prejavovať, ako sa opisuje v kapitole 5.6.1. Ak sa neprijmú žiadne opatrenia, v blízkej budúcnosti sa ešte zintenzívni.

(108)

Komisia ďalej analyzovala objem dovozu do USA v roku 2018 v jednotlivých mesiacoch v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2017.

(109)

V tabuľke 14 sa potvrdzuje trend znázornený v tabuľke uvedenej v odôvodnení 105.

Tabuľka 14

Dovoz do USA v jednotlivých mesiacoch

Dovoz do USA preto trvale vykazuje zreteľný a trvalý trend poklesu bez ohľadu na druh vykonaného porovnania. Postupný pokles dovozu do USA už spôsobuje a bude naďalej spôsobovať odklon obchodu, ktorý je príčinou zrýchľovania rastúceho trendu dovozu do Únie.

(110)

Komisia so zreteľom na aktualizovanú analýzu situácie výrobného odvetvia Únie, dôkladnú analýzu pripomienok doručených po zverejnení dočasných opatrení a v priebehu vypočutí, ako aj podrobnú analýzu posledných štatistických údajov dospela k záveru, že oceliarsky priemysel Únie je v situácii, v ktorej mu hrozí vážna ujma pri dotknutom výrobku vrátane 26 posudzovaných kategórií výrobkov. Preto sa potvrdzujú odôvodnenia 58 až 69 nariadenia o dočasných opatreniach.

(111)

V odôvodneniach 70 až 77 nariadenia o dočasných opatreniach Komisia dospela k záveru, že existovala príčinná súvislosť medzi nárastom dovozu posudzovaných výrobkov a zraniteľným postavením výrobného odvetvia Únie a hrozbou vážnej ujmy tomuto odvetviu, keďže výrobky z ocele vyrábané výrobcami Únie sú zvyčajne obdobné ako dotknuté výrobky z ocele alebo im priamo konkurujú.

(112)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi nárastom dovozu a stavom výrobného odvetvia Únie, keďže nárast dovozu v priebehu posudzovaného obdobia sprevádzalo zvýšenie ziskovosti a objemov výroby a predaja.

(113)

Najprv chce Komisia objasniť, že identifikovala hrozbu vážnej ujmy v prípade, že nárast dovozu bude pokračovať. Neidentifikovala ujmu v priebehu prešetrovania z dôvodu nárastu dovozu v posudzovanom období.

(114)

Pokiaľ ide o toto tvrdenie, v podstate je dôležité zdôrazniť, že výrobné odvetvie Únie v priebehu roka 2017 dosiahlo úroveň ziskovosti výroby, ktorá bola zreteľne vyššia ako úroveň dosiahnutá vo všetkých ostatných rokoch posudzovaného obdobia, keď sa len blížila k prahu ziskovosti. Najväčší nárast dovozu v priebehu daného obdobia bol však celkovo zaznamenaný od roku 2014 do roku 2015 (pozri uvedenú tabuľku 2) a súbežný pokles ziskovosti (z úrovne 0,8 % na 0,6 %, pozri tabuľku 6) v tom istom období preukazuje, že existuje nepochybná súvislosť medzi nárastom dovozu a stavom výrobného odvetvia Únie. Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 45 nariadenia o dočasných opatreniach, ziskovosť dosiahnutá v roku 2017 by sa mala za súčasných okolností, ktoré charakterizuje trend nepretržite rastúceho dovozu a výnimočne priaznivé predajné ceny na trhu v danom období, považovať za dočasnú. V tomto výrobnom odvetví náročnom na kapitál je nízka dokonca aj úroveň zisku 5,6 %. V skutočnosti je nižšia ako regulovaná minimálna úroveň cieľového zisku pre všetky priemyselné odvetvia v prešetrovaniach na ochranu obchodu, ktoré uskutočnila Komisia (25). Komisia teda usúdila, že ak dovoz bude naďalej rásť, výrobné odvetvie Únie sa ocitne v zraniteľnej a kritickej situácii. Tvrdenie zainteresovaných strán sa preto zamieta.

(115)

Rôzne zainteresované strany ďalej tvrdili, že v predchádzajúcich antidumpingových a antisubvenčných prešetrovaniach týkajúcich sa tých istých výrobkov Komisia argumentovala tým, že zníženie cien a ujmu nespôsobil výlučne nárast dovozu, ale aj údajný dumping a subvencie. Podľa týchto zainteresovaných strán sa problém dumpingového a subvencovaného dovozu už úspešne vyriešil prijatím antidumpingových a antisubvenčných opatrení na záver uvedených prešetrovaní, a preto by Komisia v tomto prípade nemala argumentovať tým, že tú istú ujmu spôsobilo niečo iné, t. j. nárast dovozu.

(116)

Pokiaľ ide o toto tvrdenie, treba zdôrazniť, že antidumpingové a antisubvenčné opatrenia sa neriadia rovnakou logikou ako ochranné opatrenia. V skutočnosti sledujú odlišné ciele. Medzi najzjavnejšie a najvýznamnejšie rozdiely patrí to, že antidumpingové aj antisubvenčné opatrenia sa vzťahujú na konkrétny, obmedzený rozsah výrobkov a rieši sa nimi problém nekalej súťaže s využitím dumpingu alebo subvencií, pokiaľ ide o dovoz určitého pôvodu (z určitej krajiny), pričom sa spravidla uplatňujú počas piatich rokov s možnosťou predĺžiť toto obdobie v prípade splnenia určitých podmienok. Naproti tomu ochranné opatrenia sa zameriavajú na celkový nárast dovozu, pričom sa nerozlišuje povaha hospodárskej súťaže alebo pôvod (t. j. neuplatňujú sa sui generis na konkrétny druh dovozu) a obvykle majú obmedzené trvanie. Antidumpingové a antisubvenčné opatrenia uvedené v tvrdení zainteresovaných strán sa navyše a konkrétnejšie týkajú len niekoľkých kategórií výrobkov patriacich do rozsahu pôsobnosti aktuálneho prešetrovania, ktoré pochádzajú len z určitých krajín. Komisia napriek uvedeným opatreniam zistila významné, náhle a prudké celkové zvýšenie dovozu a stanovila príslušnú hrozbu ujmy. Toto tvrdenie zainteresovaných strán sa teda zamieta.

(117)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že Komisia nevykonala analýzu nepripísania ujmy v záujme zohľadnenia ďalších faktorov, ktoré mohli spôsobiť ujmu, a to najmä pokiaľ ide o vývoj cien surovín, klesajúci vývoz a dovoz zo strany výrobcov Únie. Na tomto mieste je potrebné objasniť, že Komisia v predbežnej fáze neposudzovala všetky faktory, ktoré by mohli prispieť k vážnej ujme, ktorú by mohlo utrpieť výrobné odvetvie Únie v prípade, že by sa neprijali žiadne opatrenia, keďže kritické okolnosti si vyžadovali bezodkladné prijatie a uloženie dočasných opatrení. Po uložení dočasných opatrení Komisia posúdila vplyv uvedených troch faktorov na stav odvetvia Únie, a teda aj ich možný podiel na hrozbe vážnej ujmy.

(118)

Pokiaľ ide o vývoj cien surovín, niekoľko zainteresovaných strán vo všeobecnosti konštatovalo, že Komisia by sa mala zamerať na tento faktor, zatiaľ čo jedna zainteresovaná strana uviedla, že ťažkosti, ktoré uviedla Komisia, spôsobila domnelá situácia na trhu súvisiaca s celosvetovo lacnejšími surovinami.

(119)

Údaje poskytnuté výrobným odvetvím Únie preukazujú, že výrobné náklady dotknutého výrobku sa vyvíjali takto:

Tabuľka 15

Výrobné náklady

(120)

Uvedený trend sa podobá trendu vývoja predajných cien opísanému v odôvodnení 5.1.3, až na rok 2017, v ktorom (ako bolo vysvetlené) boli predajné ceny výnimočne priaznivé v porovnaní s nákladmi, čo viedlo k pomerne vysokému zisku (hoci stále nižšiemu ako úroveň cieľového zisku). Pri tomto trende sa neprejavuje žiadna osobitná súvislosť medzi nákladmi na suroviny a vývojom ziskovosti okrem roka, v ktorom zisk výrobného odvetvia Únie najvýraznejšie klesol v porovnaní s predchádzajúcim rokom, t. j. roka 2015 (o 25 %), a významne sa znížili výrobné náklady. Neexistuje teda žiadny dôvod pre záver, že vývoj cien surovín, či už smerom nahor alebo nadol, predstavuje hrozbu ujmy. Tvrdenie zainteresovaných strán sa preto zamietlo.

(121)

Zainteresované strany ďalej tvrdili, že klesá výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu. Svoje tvrdenia opierali o vyhlásenia konfederácie Eurofer, ako aj o predpoklad či pravdepodobnosť, že vývoz do USA a Turecka by mal klesnúť vzhľadom na opatrenia USA podľa článku 232 a turecké prešetrovanie ochranných opatrení.

(122)

Uskutočnila sa analýza výkonnosti výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu so zreteľom na dotknutý výrobok, ktorá sa zakladala na údajoch Eurostatu:

Tabuľka 16

Vývoz výrobného odvetvia Únie

(123)

Z tabuľky vyplývajú dve skutočnosti. Po prvé objemy vyvezené výrobným odvetvím Únie v priebehu posudzovaného obdobia sú pomerne malé v porovnaní s objemami predanými na trhu Únie: tvorili (v závislosti od roka) len 17 až 19 % predajných objemov výrobného odvetvia Únie. Po druhé trend vývoja vývozných cien sa v posudzovanom období takmer nezmenil s výnimkou roka 2016, v ktorom boli vývozné ceny celkovo oveľa nižšie ako v iných rokoch (v roku 2016 boli nízke aj výrobné náklady). Komisia vychádzala z objemov predaja na vývoz, vývoja týchto objemov v posudzovanom období a cien predaja na vývoz a nenašla žiadny dôvod, ktorý by jej umožnil predpokladať, že výkonnosť odvetvia Únie v oblasti predaja na vývoz znamená veľkú hrozbu vážnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie.

(124)

Pokiaľ ide o úlohu dovozu realizovaného výrobcami Únie alebo obchodníkmi/distribútormi, ktorí sú nimi spojení, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 44, tento dovoz bol v posudzovanom období len okrajový a relatívne stabilný a predstavoval 0,3 % až 0,7 % celkového dovozu v závislosti od roka. Nemal vplyv na vývoj trendov týkajúcich sa dovozu, preto sa tvrdenie zainteresovanej strany zamietlo.

(125)

Niekoľko zainteresovaných strán uviedlo, že Komisia neposúdila podmienky hospodárskej súťaže medzi dovezenými a domácimi výrobkami, keďže údajne nezohľadnila šírku a rôznorodosť jednotlivých kategórií výrobkov zahrnutých do ochranného prešetrovania a prijala len závery týkajúce sa všetkých kategórií výrobkov ako celku. Niekoľko zainteresovaných strán v rovnakom duchu tvrdilo, že Komisia mala pri každej kategórii výrobku vykonať samostatnú analýzu príčinných súvislostí.

(126)

Ako sa vysvetľuje v oddiele 2.1, Komisia sa domnievala, že vzhľadom na vysokú mieru vzájomnej súvislosti medzi kategóriami výrobkov, ktoré tvoria dotknutý výrobok, sa dovezený výrobok považuje za obdobný alebo priamo konkurenčný výrobku Únie. Z uznania skutočnosti, že celkovú analýzu umožňuje silná vzájomná súvislosť medzi všetkými prešetrovanými kategóriami výrobkov, ďalej vyplýva, že najvhodnejším spôsobom vykonania analýzy príčinných súvislostí je spojenie troch skupín výrobkov, ktoré sa v určitých častiach celkovej analýzy rozlišovali. Tvrdenie zainteresovaných strán sa na tomto základe zamietlo.

(127)

Z kumulatívnej analýzy pripísania ujmy týkajúcej sa ostatných faktorov, ktorá je uvedená v odôvodnení 79 a 80 nariadenia o dočasných opatreniach a v oddiele 6.1, vyplýva, že ostatné faktory samostatne ani spoločne neoslabili príčinnú súvislosť medzi nárastom dovozu a hrozbou vážnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie. Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, potvrdzujú sa odôvodnenia 70 až 81 nariadenia o dočasných opatreniach.

(128)

Účelom ochranných opatrení je napraviť vážnu ujmu, ku ktorej došlo v dôsledku nárastu dovozu, alebo zabrániť takejto ujme. Komisia v súlade s článkom 16 nariadenia 2015/478 ďalej preskúmala, či existujú nejaké závažné hospodárske dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že uloženie opatrení nie je v záujme Únie.

(129)

Na tento účel sa na základe dôkazov, ktoré sú k dispozícii, posúdil vplyv možných opatrení na všetkých výrobcov, dovozcov a používateľov dotknutého výrobku v Únii, ako aj možné dôsledky prijatia či neprijatia opatrení. V prípadoch, keď to bolo potrebné, Komisia navrhla mechanizmus, ktorý by zabránil vážnej ujme a zároveň umožnil tradičné obchodné toky takým spôsobom, ktorý je zlučiteľný s trvalo konkurenčným fungovaním trhu s oceľou.

(130)

Dospelo sa k predbežnému záveru, že uloženie ochranných opatrení by bolo v záujme výrobcov Únie, keďže by sa tým zabránilo vážnej ujme spôsobenej ďalším a významným nárastom dovozu. Po uložení dočasných opatrení Komisii neboli doručené žiadne pripomienky od výrobcov Únie, ktoré by boli v rozpore s týmto stanoviskom. Predbežné závery sa teda potvrdili.

(131)

Komisia rozoslala dotazníky známym dovozcom a používateľom s cieľom posúdiť ich záujem.

(132)

Dostala 61 odpovedí od dovozcov a 70 odpovedí od používateľov, ktorí nie sú spojení s dovozcami. Dovozcovia a používatelia takisto oznámili svoje stanoviská ústne i písomne.

(133)

Niekoľko dovozcov a používateľov Únie tvrdilo, že uloženie ochranných opatrení by nebolo v záujme Únie, keďže by viedlo k zvýšeniu dovozných cien a obmedzeniu hospodárskej súťaže na trhu Únie. Tvrdili aj, že uloženie opatrení by viedlo k nedostatočným dodávkam, keďže výrobcovia Únie údajne nevyrábajú všetky druhy výrobkov z ocele alebo ich nevyrábajú v dostatočnom množstve na uspokojenie dopytu v Únii. Tento stav údajne ešte viac zhoršuje skutočnosť, že dostupnosť niektorých výrobkov v Únii je obmedzená, keďže sa na ne vzťahujú antidumpingové alebo antisubvenčné opatrenia.

(134)

Niekoľko používateľov a dovozcov Únie po uložení dočasných opatrení tvrdilo, že keby sa mali prijať konečné opatrenia, bolo by potrebné zvážiť tieto okolnosti:

(135)

Komisia podrobne preskúmala uvedené tvrdenia a dospela k týmto záverom.

(136)

Po prvé, ako už bolo stanovené v nariadení o dočasných opatreniach, Komisia súhlasí s tým, že by sa mali v maximálnej možnej miere zachovať tradičné obchodné toky. Na základe uvedených záverov o existencii hrozby vážnej ujmy by vážnu ujmu výrobnému odvetviu Únie spôsobil len dovoz prevyšujúci tieto tradičné obchodné toky. Pokiaľ ide o ochranné opatrenia stanovené v podobe colnej kvóty, Komisia sa domnieva, že sa zachová efektívna hospodárska súťaž medzi dovozom a výrobným odvetvím Únie a že riziko celkového zvýšenia cien a prípadných nedostatkov v zásobovaní nie je pravdepodobné. Ak by ochranné opatrenia mali podobu colnej kvóty, očakáva sa, že dovoz by pokračoval na tradičných úrovniach, ktoré nespôsobujú ujmu, a ochranné opatrenia by sa uplatnili len v prípade (a v okamihu) dosiahnutia stanovenej úrovne kvóty a naplnenia hrozby.

(137)

Výrobné odvetvie Únie ďalej tvrdilo, že je schopné vyrábať všetky druhy výrobkov z ocele. Dovoz sa v každom prípade zachová (bez opatrení) na tradičnej úrovni a bude možný aj nad rámec kvóty, hoci potom sa naň budú vzťahovať ochranné opatrenia.

(138)

Pokiaľ ide o existenciu antidumpingových alebo antisubvenčných opatrení, ich cieľom je napraviť nekalé obchodné praktiky. Tieto opatrenia môžu ovplyvniť úroveň vývozu z niektorých dodávateľských krajín, to sa však nedotkne úrovne dovozu za primerané ceny, ktorý by vstupoval na trh Únie bez škodlivých dumpingových alebo subvenčných praktík. O tejto otázke, a najmä o kumulácii ochranných opatrení s antidumpinovými alebo antisubvenčnými opatreniami, pojednáva odôvodnenie 186.

(139)

Z týchto dôvodov sa tvrdenia zainteresovaných strán uvedené v odôvodnení 133 zamietajú.

(140)

Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa podoby a úrovne opatrení, Komisia posúdila tieto okolnosti.

(141)

Zatiaľ čo používatelia a dovozcovia sa domnievajú, že colná kvóta by mala byť stanovená na úrovni, ktorá je o 10 % vyššia ako priemerný dovoz za posledné tri roky, keďže pravdepodobne dôjde k dvojcifernému rastu spotreby ocele v Únii v určitých kategóriách výrobkov, výrobcovia Únie tvrdili, že spotreba ocele v Únii bude v najbližších rokoch bez väčších zmien.

(142)

Podľa článku 15 ods. 3 nariadenia 2015/478 sa všetky kvóty v zásade stanovujú na priemernej úrovni dovozu za posledné tri reprezentatívne roky. Toto ustanovenie sa v uplatňuje v prípade, že opatrenia majú podobu kvóty. Ako sa potvrdilo v príslušnej judikatúre (26), colná kvóta nepredstavuje kvantitatívne obmedzenie podľa Dohody WTO o ochranných opatreniach, a preto Komisia ako taká nie je povinná stanoviť úroveň colnej kvóty v tomto konkrétnom prípade na úrovni, ktorá presne zodpovedá priemernému dovozu za posledné tri roky.

(143)

So zreteľom na tvrdenia uvedené v odôvodnení 141 a v súlade s rozsiahlymi hospodárskymi, politickými a právnymi právomocami, ktoré sa Komisii poskytujú v článku 16 nariadenia (EÚ) 2015/478 a článku 13 nariadenia (EÚ) 2015/755, Komisia považovala za nutné upraviť úroveň colnej kvóty na úroveň prevyšujúcu priemerný dovoz za posledné tri roky s cieľom zohľadniť konkurenčné záujmy používateľov a dovozcov na jednej strane a výrobného odvetvia Únie na druhej strane. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, ako sa preukazuje v odôvodnení 32, že dovoz dotknutých kategórií výrobkov v období od roku 2017 do posledného obdobia vzrástol o 4 %, pričom nespôsobil vážnu ujmu. Prognóza budúceho, aj keď menej prudkého tempa rastu dovozu za normálnych trhových podmienok, v spojení s hospodárskymi a politickými záujmami výrobného odvetvia Únie ako celku, opodstatňuje stanovenie kvantitatívnej úrovne colnej kvóty na úrovni, ktorá o niečo presahuje priemernú úroveň dovozu od roku 2017 do posledného obdobia.

(144)

Na základe uvedených skutočností a s cieľom obmedziť nárast dovozu na úroveň, ktorá pravdepodobne nespôsobí vážnu ujmu výrobnému odvetviu Únie a zároveň zaručí udržanie tradičných obchodných tokov, ako aj dostatočné zásobovanie súčasných používateľov a dovážajúceho výrobného odvetvia, sa Komisia domnieva, že kvantitatívna úroveň colnej kvóty by mala byť založená na priemernom dovoze za roky 2015 – 2017 plus 5 %.

(145)

Takmer všetky zainteresované strany vrátane výrobného odvetvia Únie podporili prideľovanie colných kvót konkrétnym dodávateľským krajinám namiesto všeobecného systému kvót stanoveného v predbežnej fáze.

(146)

Komisia súhlasí s tým, že systém colnej kvóty prideľovanej konkrétnym krajinám skutočne predstavuje najvhodnejší systém na zabezpečenie tradičných obchodných tokov. Má však určité obmedzenia. Po prvé počet dodávateľských krajín pri jednotlivých kategóriách výrobkov je značný. Nie je prakticky možné prideliť colnú kvótu každej z nich. Po druhé sa Komisia domnieva, že v záujme primeraného pridelenia colnej kvóty je nutné zohľadniť osobitné faktory, ktoré ovplyvnia obchod s dotknutými výrobkami. Pri veľkom počte výrobkov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania, Komisia nedávno uložila antidumpingové/vyrovnávacie colné opatrenia proti určitým vyvážajúcim krajinám. To sa často prejavilo významným poklesom dovozu z týchto krajín v poslednom roku a v priebehu obdobia platnosti uvedených opatrení bude dovoz naďalej klesať. Krajiny dotknuté uvedenými opatreniami by preto colnú kvótu prideľovanú konkrétnym krajinám s najväčšou pravdepodobnosťou využívali len nepatrne, keďže jej úroveň vychádza z priemernej úrovne dovozu za roky 2015 – 2017, t. j. vrátane obdobia, v ktorom ešte neboli uložené antidumpingové/vyrovnávacie colné opatrenia a úroveň dovozu bola značná z dôvodu nekalých obchodných praktík. Za týchto okolností by teda nebolo v záujme Únie prideľovať colnú kvótu konkrétnym krajinám, keďže úroveň budúceho dovozu by bola nepochybne nižšia ako ich tradičná úroveň obchodu.

(147)

Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na uvedené okolnosti by bol najvhodnejší zmiešaný prístup. Po prvé colné kvóty prideľované konkrétnym krajinám by sa mali prideľovať tým krajinám, ktoré majú významný záujem na dodávkach na základe ich dovozu za posledné 3 roky. Na účel tohto nariadenia sa predpokladá, že významný záujem na dodávkach majú tie krajiny, ktoré sa podieľajú na dovoze dotknutej kategórie výrobkov na úrovni vyššej ako 5 %. Všetkým ostatným dodávateľským krajinám by sa mala prideľovať celková colná kvóta („zvyšková kvóta“) založená na priemere zvyšného dovozu za posledné tri roky.

(148)

Colná kvóta prideľovaná konkrétnym krajinám by sa však nemala prideľovať tým krajinám, ktorých úroveň vývozu (pri jednotlivých dotknutých kategóriách výrobkov) v poslednom období podstatne klesla pre antidumpingové/vyrovnávacie colné opatrenia uložené z uvedených dôvodov. Na tieto krajiny by sa mala vzťahovať zvyšková colná kvóta.

(149)

V osobitnom prípade kategórie výrobkov 1 (zvitky valcované za tepla), pri ktorej sa takmer na 60 % dovozu vzťahujú antidumpingové opatrenia, sa Komisia domnieva, že najvhodnejšia bude celková colná kvóta, a nie kvóta prideľovaná konkrétnym krajinám.

(150)

Komisia sa ďalej domnieva, že v záujme Únie je aj to, aby dodávateľská krajina, ktorá vyčerpala svoju kvótu pridelenú konkrétnej krajine, mala prístup k zvyškovej colnej kvóte. Táto možnosť by sa však uplatňovala len v priebehu posledného štvrťroka daného obdobia s cieľom vyvážiť záujmy krajín, ktorým bola pridelená colná kvót prideľovaná konkrétnym krajinám, a krajín, ktoré využívajú celkovú colnú kvótu. Takto by sa nielen zabezpečilo zachovanie tradičných obchodných tokov, ale aj predišlo prípadnému nevyužitiu častí zvyškovej colnej kvóty.

(151)

Komisia sa domnieva, že zabezpečenie predvídateľnosti si nutne nevyžaduje zavedenie licenčného systému.

(152)

Po prvé údaje o vývoji dovozu na základe využitia colnej kvóty a bezcolnej kvóty sú verejne dostupné a každodenne sa aktualizujú. Údaje o využívaní colnej kvóty je možné nájsť na tejto internetovej adrese:

http://ec.europa.eu/taxation_customs/dds2/taric/quota_consultation.jsp?Lang=sk&callbackuri=CBU-1

(153)

Okrem toho prideľovanie kvóty konkrétnym krajinám by malo pomôcť pri zaručení úrovne predvídateľnosti pri tradičných dodávateľoch i používateľoch. Navyše, keď sa colná kvóta prideľovaná konkrétnym krajinám vyčerpá, príslušná krajina využije na vývoz dostupnú zvyškovú kvótu, aj keď len v priebehu posledného štvrťroka daného obdobia, ktorý predstavuje kritické obdobie z hľadiska dostupnosti kvóty.

(154)

Komisia sa napokon domnieva, že zvyšková colná kvóta by mala byť rozdelená na jednotlivé štvrťroky s cieľom zabezpečiť rovnomerné rozloženie dovozu počas celého roka a zabrániť tomu, aby sa štandardné výrobky doviezli a uložili do skladov na začiatku obdobia, čo by umožňovalo vyhnúť sa prípadným clám. Nevyužité pridelené štvrťročné colné kvóty by sa automaticky prenášali do nasledujúceho obdobia.

(155)

Komisia preskúmala tvrdenia používateľov a dovozcov, že by mala vytvoriť osobitné podkategórie pre ich výrobky. Konkrétne zistila, že dve kategórie výrobkov, a to kategória 3 a 4, vykazujú odlišné vlastnosti, a preto návrhy zainteresovaných strán možno prijať.

(156)

Kategória 4, plechy odolné voči korózii, zahŕňa výrobky vyrobené osobitne pre automobilový priemysel, na základe presných špecifikácií výrobkov a dlhodobých zmlúv, ako aj iné štandardné výrobky. Pri prvých z uvedených výrobkov dodávatelia musia najskôr získať osvedčenie, ktoré je nutnou podmienkou dlhodobého zásobovania výrobného odvetvia, na základe systému „v určenom čase“. Komisia uznáva, že pri tejto kategórii výrobkov existuje riziko vytlačenia niektorých špecifických druhov výrobkov z bezcolnej kvóty štandardnými výrobkami, ktoré je možné masívne dodať a uskladniť na začiatku roka.

(157)

Na štandardné druhy výrobkov v rámci tejto kategórie sa okrem toho vzťahujú antidumpingové clá, ktoré majú takisto vplyv na budúci vývoj dovozu, ako aj prideľovanie kvót v súlade s uvedeným vysvetlením. Skutočnosť, že tieto špecializovanejšie výrobky neboli zahrnuté do požiadavky výrobného odvetvia na prijatie antidumpingových opatrení, signalizuje, že tieto výrobky by sa mali posudzovať oddelene od štandardných druhov výrobkov.

(158)

Pokiaľ ide o kategóriu 3 – elektrotechnické plechy, príslušné používateľské výrobné odvetvie ďalej tvrdilo, že niektoré špecializované výrobky, t. j. niektoré iné elektrotechnické plechy ako elektronické plechy s orientovanou štruktúrou (27), by mali byť oddelené od ostatných výrobkov v tejto kategórii. Tvrdenie zainteresovaných strán sa zakladá na skutočnosti, že uvedené druhy výrobkov majú strategický význam pre hospodárstvo Únie, keďže sa používajú v sektoroch nových zdrojov energie/mobility (napr. vozidlá využívajúce nové zdroje energie, veterné turbíny). Používatelia a dovozcovia tvrdia, že ide o špecializované výrobky s vysokou hodnotou, pri ktorých hrozí riziko vytlačenia štandardnými výrobkami zahrnutými do tej istej kategórie výrobkov. Používatelia okrem toho tvrdili, že v blízkej budúcnosti sa v Únii pravdepodobne významne zvýši dopyt a že podľa toho by sa mala zvýšiť aj konkrétna kvóta. Druhé z uvedených tvrdení síce nie je možné riadne doložiť žiadnym dôkazom, samostatná kvóta pre tieto výrobky by však umožnila preskúmanie ďalších, náležite opodstatnených požiadaviek v budúcnosti.

(159)

Komisia sa ďalej domnieva, že v rámci súčasných dvoch kategórií výrobkov je možné vytvoriť podskupiny výrobkov bez toho, aby sa oslabil nápravný účinok opatrenia, a týmto dvom podskupinám by sa pridelila ich vlastná kvóta.

(160)

Na základe týchto skutočností Komisia prijíma návrhy zainteresovaným strán na rozdelenie kategórie výrobkov číslo 4 (pokovované plechy) a kategórie výrobkov číslo 3 (elektrotechnické plechy, iné ako GOES) na dve podkategórie.

(161)

Komisia sa domnieva, že je v záujme Únie, aby sa prípadne upravila úroveň alebo pridelenie colnej kvóty, ako sú stanovené v prílohách IV.1 a IV.2, ak by sa v priebehu obdobia uloženia opatrení zmenili okolnosti. Takéto preskúmanie by sa mohlo týkať ktorejkoľvek kategórie produktov, na ktorú sa vzťahujú opatrenia, vrátane (nie však výlučne) kategórií produktov 3, 4, 6 a 16, na ktoré sa počas prešetrovania, ako aj v kontexte dvojstranných konzultácií organizovaných Komisiou vzťahovali podrobné a opodstatnené podania. Ku zmene okolností by napríklad mohlo dôjsť v prípade celkového zvýšenia alebo zníženia dopytu po niektorých kategóriách výrobkov v Únii, čo by si vyžiadalo opätovné posúdenie úrovne colnej kvóty, uloženia antidumpingových alebo antisubvenčných opatrení, ktoré môžu významne ovplyvniť budúci vývoj dovozu, či dokonca akéhokoľvek vývoja v súvislosti s opatreniami USA podľa článku 232, ktoré môžu mať priamy vplyv na závery tohto prešetrovania, najmä pokiaľ ide o odklonenie obchodu. Komisia môže preskúmať aj to, či by prevádzka opatrení mohla negatívne ovplyvniť dosiahnutie integračných cieľov, ktoré sledujú preferenční obchodní partneri, napríklad výrazne ohroziť ich stabilitu alebo hospodársky rozvoj. Komisia bude pravidelne posudzovať situáciu a zváži preskúmanie aspoň na konci každého roka uloženia opatrení. Komisia začne prvé preskúmanie najneskôr 1. júla 2019.

(162)

Na základe uvedených úvah a po dôkladnom preskúmaní rôznych záujmov Komisia dospela k záveru, že záujem Únie si vyžaduje prijatie konečných ochranných opatrení v podobe colnej kvóty s cieľom zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu situácie výrobcov Únie.

(163)

Dospelo sa k záveru, že oceliarsky priemysel Únie sa nachádza v situácii, v ktorej mu hrozí vážna ujma pri 26 kategóriách výrobkov, a ak sa neprijmú ochranné opatrenia, situácia sa v dohľadnej budúcnosti pravdepodobne zmení na skutočnú vážnu ujmu. Dospelo sa aj k záveru, že by bolo v záujme Únie, aby sa prijali primerané opatrenia s cieľom predísť ďalšiemu nárastu dovozu.

(164)

Komisia v predbežnej fáze zistila, že najlepším spôsobom, ako zosúladiť záujmy výrobcov ocele v Únii a používateľov, je prijať opatrenie v podobe colnej kvóty. Podoba colnej kvóty, ak sa primerane upraví, by umožnila dočasné zníženie nárastu dovozu na úroveň, ktorá nespôsobí ujmu oceliarskemu priemyslu Únie a zároveň udrží vhodný výber zdrojov dodávok, ktoré majú zákazníci k dispozícii, a to spôsobom zlučiteľným s ďalším fungovaním hospodárskej súťaže na trhu s oceľou.

(165)

Komisia sa na základe analýzy záujmu Únie domnieva, že colná kvóta predstavuje najlepšiu podobu opatrenia, keďže umožní vyvážiť rôzne záujmy, a to tým, že zabráni vážnej ujme a zaručí zachovanie tradičných obchodných tokov.

(166)

V pripomienkach doručených Komisii po uložení dočasných opatrení väčšina používateľov ocele síce spochybnila prijatie opatrení, zároveň však predložila užitočné návrhy na ich úpravu a minimalizáciu ich negatívneho vplyvu na trh.

(167)

Veľmi málo doručených pripomienok sa týkalo mikrosimulácií a makromodelu, ktoré Komisia predložila s cieľom skontrolovať primeranosť úrovne colnej sadzby pri prekročení kvóty.

(168)

Pokiaľ ide o makromodel, združenie vývozcov v tretej krajine kritizovalo, že elasticita uplatnená v rámci Armingtonovho modelu na celý súbor kategórií výrobkov sa líši od elasticity uplatnenej v určitých rozčlenenejších štúdiách konkrétnych kategórií výrobkov z ocele. Kritizujúce strany však nenavrhli žiadne alternatívne úrovne pre celkový výpočet. To isté združenie ďalej tvrdilo, že Komisia nezohľadnila významný nárast úrovne cien na trhu USA, ktorý je napriek opatreniam USA podľa článku 232 stále lákavý pre dovoz. Pokiaľ ide o mikrosimulácie, združenie používateľov Únie a niekoľko vývozcov trvalo na tom, že referenčné hodnoty mikrosimulácií boli stanovené so zreteľom len na obmedzený počet kategórií výrobkov, zatiaľ čo opatrenia sa vzťahujú na rozsiahlejší súbor. Kritizovali aj skutočnosť, že výpočty boli údajne založené na nákladoch čínskych výrobcov, ktorých nie je možné považovať za zástupcov všetkých zdrojov dovozu. Niekoľko vývozcov tvrdilo, že Komisia dostatočne nevysvetlila použitie uvedených modelov a že stanovenie colnej sadzby pri prekročení kvóty na úrovni 25 % na základe uvedených skutočností je svojvoľné.

(169)

Komisia sa domnieva, že mikrosimulácie i makromodel síce predstavujú štylizáciu reality, ale v rozpore s niektorými pripomienkami slúžia ako prostriedky umožňujúce technickú diskusiu o alternatívnych scenároch s cieľom prijať politické rozhodnutie, ktoré sa neopiera o svojvoľné úsudky, ale o fakty.

(170)

V tejto súvislosti by Komisia chcela zdôrazniť, že účelom stanovenia úrovne colnej sadzby pri prekročení kvóty na 25 %, ako určila Komisia v rámci dočasných opatrení, je riešenie problému významného nárastu dovozu ocele do Únie, ktorý sa v poslednom období zrýchlil v dôsledku 25 % colnej sadzby uloženej USA na dovoz ocele (s obmedzeným počtom výnimiek podľa pôvodu, na ktoré sa vzťahujú veľmi reštriktívne kvóty) a 50 % colnej sadzby na turecký dovoz. Výslovným účelom opatrení USA je dosiahnutie cieľa priemyselnej politiky, ktorý spočíva v umelom znížení úrovne dovozu ocele o 13,3 mil. tony, čo následne umožní oceliarskemu priemyslu USA, aby dosiahol 80 % mieru využitia kapacity.

(171)

V rozpore so stanoviskami niekoľkých zainteresovaných strán a na pozadí uvedených okolností nie je colná sadzba Únie pri prekročení kvóty na úrovni 25 % svojvoľná, ale javí sa ako plne primerané opatrenie, ktoré je v dokonalom súlade s cieľom chrániť trh Únie s oceľou pred prudkým nárastom dovozu, ktorý v poslednom období do veľkej miery spôsobilo odklonenie obchodu vyvolané protekcionistickými opatreniami USA. Vývozcovia ocele na celom svete, ktorí sa musia vyrovnať s 25 % alebo 50 % colnou sadzbou či reštriktívnymi kvótami v USA, by v skutočnosti mohli presmerovať svoj vývoz do Únie na úrovni, ktorá bude prevyšovať tradičnú úroveň ich predaja, a spôsobiť tak ujmu oceliarskemu priemyslu Únie, ak v Únii nebude existovať dostatočne odrádzajúca prekážka pre prípad, že dovoz začne prekračovať tradičnú úroveň.

(172)

Je dôležité na tomto mieste opätovne zdôrazniť, že zatiaľ čo colné sadzby v rámci opatrení podľa článku 232 sa vyberajú od prvého dovozu, a preto závažným spôsobom znižujú dovozné obchodné toky, colná kvóta Únie umožňuje neprerušený dovoz zo všetkých zdrojov bez dodatočných prekážok a jej účinok sa prejaví len v prípade prekročenia príslušných kvót predstavujúcich tradičný dovozný tok z jednotlivých zdrojov, zvlášť spôsobeného odklonením obchodu z dôvodu prijatia opatrení v USA.

(173)

Za týchto okolností platí, že ak Únia neuloží colnú sadzbu pri prekročení kvóty na príslušný dovoz ocele vo výške, ktorá bude aspoň rovnaká ako výška colnej sadzby uplatňovanej USA, vývozca do USA získa dodatočný zisk alebo minimalizuje stratu zisku tým, že presmeruje predaj do EÚ. Z tejto analýzy vyplýva, že dolná hranica úrovne colnej sadzby pri prekročení kvóty, pri ktorej bude možné zaručiť minimálnu ochranu Únie pred odklonením obchodu, by mala dosahovať aspoň 25 %. Táto úroveň však nezastaví odkláňanie obchodu. Keďže protekcionistické opatrenia vedú k zvyšovaniu cien v USA, významná časť výroby ocele v USA, ktorá bola predtým nehospodárna, sa stáva ziskovou, nahrádza dovoz a odkláňa obchod na iné trhy, pričom najpríťažlivejšou alternatívnou destináciou je Únia.

(174)

V tejto súvislosti majú mikroekonomické simulácie príspevku na úhradu vylodeného dovozu do Únie, ktoré navrhlo výrobné odvetvie Únie a predstavila Komisia v predbežnej fáze, kľúčový význam pre diskusiu o komerčnom správaní vývozcu, ktorý si musí vybrať, či bude predávať na trhu v USA po zaplatení ciel podľa článku 232 alebo bude postupne zvyšovať vývoz do Únie tak, že prekročí tradičnú úroveň predaja a vyhne sa platbe cla.

(175)

V rozpore s pripomienkami niektorých strán sú predpoklady vyplývajúce zo simulácií realistické a konzervatívne. Nezakladajú sa hlavne na čínskych nákladoch. Najdôležitejšou zložkou nákladov použitou pri simulácii je surovinový kôš ocenený podľa medzinárodných cien. Čínske referenčné hodnoty sú použité len pri porovnateľne menšej časti dodatočných variabilných nákladov okrem surovín, a to preto, lebo Čína patrí k najvýznamnejším vývozcom pri všetkých kategóriách výrobkov. Napokon zvolenie nákladov na prepravu z Číny do Únie pri výpočte nákladov franko prístav určenia predstavuje veľmi konzervatívny predpoklad výpočtu, pretože keby sa použili nižšie prepravné náklady z iných možných zdrojov, príspevok na úhradu by bol vyšší.

(176)

Simulácie umožňujú vypočítať skutočnú úroveň colnej sadzby pri prekročení kvóty, ktorá bude schopná zabrániť odkloneniu obchodu. Ako sa vysvetľuje v nariadení o dočasných opatreniach, simulácie ukazujú, že príspevok na úhradu pri predaji vývozcu ocele do Únie v rozmanitých a najreprezentatívnejších prešetrovaných kategóriách výrobkov z ocele je vyšší ako 30 %, pričom medián dosahuje 34 %. Len takýmito úrovňami colných sadzieb pri prekročení kvóty by bolo možné úplne vyrovnať príspevok na úhradu príslušného dovozu ocele na trh Únie a odstrániť motiváciu vývozcu do USA, aby presmeroval odklonený predaj na trh Únie, keďže pri takejto colnej sadzbe bude predaj v Únii nehospodárny.

(177)

Únia sa na základe uvedených skutočností rozhodla, že prijme najmenej rušivú úroveň colnej sadzby pri prekročení kvóty, a to 25 %, ktorá sa nachádza v dolnej časti stupnice možností posúdených vyššie. V súlade s predchádzajúcim vysvetlením takáto úroveň colnej sadzby pri prekročení kvóty neposkytuje úplnú záruku ochrany Únie pred odklonením obchodu. Tieto úrovne colnej sadzby kvóty naopak umožnia nielen voľný tok tradičného dovozu, ale aj to, aby na trhu Únie bol možný obmedzený predaj z odkloneného obchodu (napriek úhrade cla), dokonca aj vtedy, keď sa prekročia tradičné úrovne obchodu, v záujme uspokojenia očakávaného zvýšeného dopytu.

(178)

Pokiaľ ide o pripomienky zainteresovaných strán k použitiu jediného makroekonomického modelu, v ktorom sa spoločne zohľadňujú všetky kategórie výrobkov namiesto toho, aby pri modelovaní využil rozčlenenejšiu analýzu, Komisia sa (v súlade s vysvetlením poskytnutým v predbežnej fáze a v oddiele 2) domnieva, že vzhľadom na vysoký stupeň vzájomného prepojenia medzi kategóriami výrobkov z hľadiska ponuky a dopytu je celkové posúdenie plne vhodné, a to najmä pri použití konzervatívnych hodnôt elasticity.

(179)

Komisia v nariadení o dočasných opatreniach konštatovala, že bude pozorne sledovať vývoj dovozu pred prijatím konečného stanoviska. Zo štatistiky USA a Európskej únie týkajúcej sa dovozu prešetrovaných kategórií výrobkov z ocele vyplýva, že napriek významnému zvýšeniu cien na trhu v USA vyvolanému opatreniami USA podľa článku 232, dovoz do USA v priebehu posledných šiestich mesiacov od mája 2018 podstatne a trvalo klesal, čomu zodpovedá trvalý nárast dovozu do Únie pri tých istých kategóriách výrobkov z ocele v priebehu rovnakého obdobia. Dovoz prešetrovaných kategórií výrobkov do USA sa v období od mája do septembra 2018 znížil o 2,6 mil. ton v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2017, zatiaľ čo dovoz tých istých výrobkov do EÚ za rovnaké obdobie podstatne vzrástol o 2 milióny ton (77 % poklesu v USA). To znamená jasný vzostupný trend. Údaje zreteľne vypovedajú o tom, že protekcionistické opatrenia USA podľa článku 232 zrejme dosahujú zamýšľané výsledky, teda zníženie dovozu ocele o 13,3 mil. ton v porovnaní s rokom 2017. Zdá sa, že zaznamenané najnovšie trendy vývoja dovozu nie sú v rozpore s predpokladmi vytvorenými v modeli možnej miery odklonenia obchodu približne o 70 %, ktorá by sa opatreniami USA napokon mohla dosiahnuť, len čo sa plne prejaví ich protekcionistický účinok v priebehu času. Tieto trendy nie sú ani v rozpore so zrejmou potrebou stanoviť mieru colnej sadzby pri prekročení kvóty na úrovni vyššej ako 30 % s cieľom plne ochrániť trh Únie pred účinkami, ktoré vyvolali opatrenia USA. Takáto úroveň sa takisto zhoduje s opísaným výsledkom mikroekonomických simulácií.

(180)

Komisia sa teda rozhodla potvrdiť mieru colnej sadzby pri prekročení kvóty na úrovni 25 %, ktorá sa nachádza v dolnej časti stupnice a predstavuje najmenej rušivé nápravné opatrenie proti odkloneniu obchodu spôsobenému opatreniami USA podľa článku 232.

(181)

Ako bolo vysvetlené, na základe úvah o záujme Únie a s cieľom v maximálnej možnej miere zachovať tradičné obchodné toky je najlepším spôsobom zaručenia optimálneho využitia colných kvót prideľovanie týchto kvót krajinám, ktoré majú podstatný záujem na dodávkach dotknutého výrobku, a ostatným krajinám v chronologickom poradí podľa dátumov prijatia vyhlásení na prepustenie do voľného obehu, ako sa stanovuje vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2015/2447 (28). Tento spôsob správy si vyžaduje úzku spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou.

(182)

To, či tovar dovážaný z rozvojových krajín bude oprávnený na vyňatie spod colných kvót, závisí od pôvodu tovaru. Použiť by sa teda mali kritériá na určenie nepreferenčného pôvodu tovaru, ktoré sú v súčasnosti platné v Únii.

(183)

Na účel konečných opatrení a s cieľom umožniť pokračovanie tradičných obchodných tokov bude určená konkrétna kvóta pre každú kategóriu výrobkov, pri ktorých sa týmto nariadením ukladajú konečné opatrenia.

(184)

Niekoľko používateľov a dovozcov po uložení dočasných opatrení opätovne pripomenulo svoje tvrdenia, že výrobcovia Únie nepotrebujú dodatočnú ochranu z dôvodu existencie antidumpingových a antisubvenčných opatrení a že ochranné opatrenia a antidumpingové/antisubvenčné opatrenia by sa v žiadnom prípade nemali kumulovať.

(185)

Komisia opätovne pripomína, že cieľom antidumpingových a vyrovnávacích colných opatrení nie je uzavrieť trh Únie, ale len napraviť škodlivé obchodné praktiky. Antidumpingové a antisubvenčné opatrenia ako také sa zameriavajú na situáciu v oblasti dumpingu a subvencií v konkrétnej krajine, majú iný rozsah pôsobnosti a odlišný účel ako ochranné opatrenia uložené týmto nariadením a vzájomne sa nevylučujú.

(186)

Ako sa však uvádza v odôvodnení 117 nariadenia o dočasných opatreniach, Komisia uznáva, že kumulácia antidumpingových/antisubvenčných opatrení a ochranných opatrení môže mať väčší účinok, ako je žiaduce. Keďže problém kumulácie by mohol vzniknúť len po dosiahnutí stropov colnej kvóty, Komisia preskúma potrebu riešiť tento problém neskôr vo vhodnom čase. V tomto rámci a s cieľom predísť uloženiu „zdvojených nápravných opatrení“ vždy, keď dôjde k prekročeniu colnej kvóty, Komisia môže usúdiť, že je nutné pozastaviť alebo znížiť úroveň platných antidumpingových a vyrovnávacích ciel s cieľom zabezpečiť, aby kombinovaný účinok týchto opatrení neprekročil najvyššiu úroveň uložených ochranných alebo antidumpingových/vyrovnávacích ciel.

(187)

Komisia sa domnieva, že opatrenia by sa mali uplatňovať počas troch rokov (vrátane obdobia uloženia dočasných opatrení) a mali by sa skončiť 30. júna 2021. Colná kvóta by mala byť otvorená v období od 2. februára 2019 do 30. júna 2019, potom v období od 1. júla 2019 do 30. júna 2020 a potom v období od 1. júla 2020 do 30. júna 2021, ako sa uvádza v prílohe IV pre každú dotknutú kategóriu výrobkov.

(188)

Keďže opatrenia by mali trvať dlhšie ako jeden rok, musia sa v priebehu obdobia uplatňovania postupne a v pravidelných intervaloch liberalizovať. Komisia sa domnieva, že najvhodnejším spôsobom liberalizácie opatrení je zvýšenie úrovne bezcolnej kvóty o 5 % po uplynutí každého roka. Toto obdobie by malo zahŕňať obdobie uplatňovania dočasných opatrení, čo znamená, že prvá liberalizácia by sa uskutočnila 1. júla 2019 a druhá liberalizácia 1. júla 2020. Následné liberalizácia by sa uskutočnili v rovnakých intervaloch.

(189)

Opatrenia dohľadu nad prešetrovanými výrobkami z ocele boli zavedené v apríli 2016, keď sa zdalo, že trendy vývoja dovozu spôsobujú hrozbu vážnej ujmy. Komisia sa vzhľadom na zistenia prešetrovania a uloženie konečných ochranných opatrení domnieva, že systém dohľadu nad výrobkami z ocele, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia, by sa v priebehu obdobia, v ktorom budú uložené ochranné opatrenia, mal pozastaviť.

(190)

V súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) 2015/478 a medzinárodnými záväzkami Únie by sa dočasné opatrenia nemali uplatňovať na žiadny výrobok s pôvodom v rozvojových krajinách, ktoré sú členmi WTO, pokiaľ podiel tejto krajiny na dovoze výrobku do Únie neprekročí 3 %, a to za predpokladu, že rozvojové krajiny, ktoré sú členmi WTO a ich podiel na dovoze je nižší ako 3 %, spoločne nedosiahnu väčší ako 9 % podiel na celkovom dovoze dotknutého výrobku do Únie.

(191)

Z konečného určenia Komisie vyplýva, že dotknuté kategórie výrobkov s pôvodom v určitých rozvojových krajinách spĺňajú požiadavky na uplatnenie uvedenej výnimky. Rozvojové krajiny na účely tohto nariadenia sú uvedené v prílohe III.2 (Zoznam kategórií výrobkov s pôvodom v rozvojových krajinách, na ktoré sa uplatňujú konečné opatrenia). Pri každej z 26 kategórií výrobkov sa v nej uvádzajú aj rozvojové krajiny, na ktoré sa uplatňujú dočasné opatrenia. Komisia považuje za vhodné vypočítať objem dovozu z rozvojových krajín na základe štatistických údajov, ktoré boli k dispozícii v priebehu posledného obdobia pre každú kategóriu výrobkov, keďže colná kvóta sa určuje aj jednotlivo podľa tradičných obchodných tokov z každej kategórie.

(192)

Keďže vylúčenie rozvojových krajín, ktoré sú členmi WTO, by sa malo uplatňovať dovtedy, kým ich podiel na dovoze Únie neprekročí 3 %, Komisia bude pravidelne posudzovať situáciu a aspoň na konci každého roka uloženia opatrení s cieľom preskúmať, či niektorá krajina neprekročila horný prah a nemala by byť napokon zahrnutá do rozsahu pôsobnosti ochranných opatrení.

(193)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 80 nariadenia o dočasných opatreniach, vzhľadom na vysokú mieru integrácie trhov s členskými štátmi EHP, celkové údaje o dovoze z týchto krajín a nízke riziko odklonenia obchodu sa Komisia domnieva, že z uplatňovania tohto nariadenia by mali byť vylúčené posudzované výrobky s pôvodom v Nórsku, Islande a Lichtenštajnsku. V záujme splnenia dvojstranných záväzkov by mali byť z uplatňovania tohto nariadenia vylúčené určité krajiny, s ktorými Únia podpísala dohodu o hospodárskom partnerstve, ktorá je v súčasnosti platná (29). Po uložení dočasných opatrení Komisia nedostala žiadne pripomienky, ktoré by viedli k zmene týchto záverov, a preto sa uvedené závery potvrdzujú.

(194)

Komisia zaručila, že ochranné opatrenia prijaté podľa tohto nariadenia sú v súlade s povinnosťami, ktoré vyplývajú z dvojstranných dohôd podpísaných s niektorými tretími krajinami.

(195)

V tejto súvislosti sa pripomína, že sa dospelo k záveru, že dovoz z bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko do Únie sa v sledovanom období výrazne zvýšil a prispel k hrozbe vážnej ujmy oceliarskemu priemyslu Únie. Preto tento dovoz spĺňa podmienky potrebné na prijatie ochranných opatrení podľa článku 37 ods. 1 Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko na strane druhej (30).

(196)

Okrem toho sa dospelo k záveru, že vzhľadom na rozsah a závery prešetrovania sú v oceliarskom priemysle vážne narušenia a preto sú opodstatnené aj ochranné opatrenia v zmysle článku 26 dohody uzavretej medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou v roku 1972 (31).

(197)

Napokon dovoz s pôvodom v Turecku takisto spĺňa podmienky článku 12 dohody uzavretej medzi Európskym spoločenstvom uhlia a ocele a Tureckou republikou o obchodovaní s výrobkami zahrnutými v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (32) a článku 60 dodatkového protokolu podpísaného 23. novembra 1970 a pripojeného k Dohode o asociácii medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom (33).

(198)

Vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora (34) je vhodné stanoviť sadzbu úrokov z omeškania, ktorá sa má zaplatiť v prípade úhrady konečných ciel, pretože v príslušných platných ustanoveniach týkajúcich sa ciel nie je takáto úroková sadzba stanovená a uplatnenie vnútroštátnych pravidiel by viedlo k neprimeraným narušeniam medzi hospodárskymi subjektmi v závislosti od toho, ktorý členský štát sa zvolí na colné konanie.

(199)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre ochranné opatrenia zriadeného v zmysle článku 3 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/478 a článku 22 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/755,