1.   Únia má k dispozícii inštitucionálny rámec, ktorého účelom je podporovať jej hodnoty, sledovať jej ciele, slúžiť jej záujmom, záujmom jej občanov a členských štátov, ako aj zabezpečovať konzistentnosť, efektívnosť a kontinuitu jej politík a činností.

Inštitúciami Únie sú:

2.   Každá inštitúcia koná v medziach právomocí, ktoré sú jej zverené zmluvami, a v súlade s postupmi, podmienkami a cieľmi v nich ustanovenými. Inštitúcie navzájom v plnej miere spolupracujú.

3.   Ustanovenia o Európskej centrálnej banke a Dvore audítorov, ako aj podrobné ustanovenia o ostatných inštitúciách, sa nachádzajú v Zmluve o fungovaní Európskej únie.

4.   Európskemu parlamentu, Rade a Komisii pomáha Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov s poradnou funkciou.

1.   Európskemu parlamentu, Rade a Komisii pomáha Hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, ktoré vykonávajú poradné funkcie.

2.   Hospodársky a sociálny výbor sa skladá zo zástupcov organizácií zamestnávateľov, zástupcov organizácií zamestnancov a iných zástupcov občianskej spoločnosti, najmä zo sociálnoekonomických, občianskych, profesijných a kultúrnych oblastí.

3.   Výbor regiónov sa skladá zo zástupcov regionálnych a miestnych územných celkov, ktorí buď vykonávajú volenú funkciu regionálneho alebo miestneho územného celku, alebo sú politicky zodpovední volenému zhromaždeniu.

4.   Členovia Hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov nie sú viazaní žiadnymi záväznými pokynmi. Vykonávajú svoju funkciu úplne nezávisle vo všeobecnom záujme Únie.

5.   Pravidlá uvedené v odsekoch 2 a 3, ktoré sa vzťahujú na charakter zloženia týchto výborov, reviduje Rada v pravidelných intervaloch s cieľom zohľadniť hospodársky, sociálny a demografický vývoj v Únii. Na tento účel prijíma Rada na návrh Komisie rozhodnutia.

1.   Členovia výboru sú vymenovaní na obdobie piatich rokov. Rada prijme zoznam členov vypracovaný v súlade s návrhmi predloženými jednotlivými členskými štátmi. Členovia výboru môžu byť vymenovaní znova na ďalšie funkčné obdobie.

2.   Rada sa uznáša po porade s Komisiou. Môže získať stanovisko európskych organizácií, ktoré zastupujú rozličné hospodárske a sociálne odvetvia a občiansku spoločnosť, dotknuté činnosťou Únie.

1.   Výbor vykonáva svoju činnosť v päťročných funkčných obdobiach.

2.   Výbor zvoláva na začiatku každého nového päťročného funkčného obdobia vekovo najstarší člen, pokiaľ možno najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď Rada upovedomila členov o ich vymenovaní.

3.   Členovia výboru nesmú byť viazaní žiadnymi záväznými pokynmi. Vykonávajú svoju funkciu úplne nezávisle vo všeobecnom záujme Európskej únie. Pri výkone svojej funkcie a počas svojich ciest do a z miesta rokovania požívajú výsady a imunity stanovené protokolom o výsadách a imunitách Európskej únie. Majú teda zaručenú slobodu pohybu, osobnú nedotknuteľnosť a imunitu. Členovia rešpektujú vážnosť výboru a nepoškodzujú jeho dobré meno.

4.   Členovia výboru pri výkone svojej funkcie rešpektujú dôstojnosť na pracovisku. Nedopúšťajú sa žiadnej formy obťažovania a odsudzujú takéto praktiky. Členovia výboru sa svojím podpisom zaväzujú, že budú rešpektovať etický kódex, ktorý je pripojený k tomuto rokovaciemu poriadku ako príloha.

Členovia výboru, ktorí nepodpísali vyhlásenie o dodržiavaní etického kódexu, nemôžu byť zvolení do funkcií v orgánoch výboru ani vymenovaní za spravodajcov a nemôžu sa zúčastňovať na oficiálnych služobných cestách.

5.   Výbor dbá vo všetkých svojich politikách na to, aby sa rešpektovala zásada rovnosti medzi ženami a mužmi a zásada nediskriminácie, ako to vymedzujú právne predpisy Európskej únie. Výbor sa usiluje zabezpečiť, aby vo všetkých jeho orgánoch mali ženy vyššie zastúpenie, než je ich podiel v zhromaždení. Predsedníctvo hodnotí vývoj rovnováhy z hľadiska zastúpenia mužov a žien a v prípade potreby prijme konkrétne odporúčania. Po uplynutí polovice funkčného obdobia sa predsedníctvu vždy predloží správa, aby sa mohol vyhodnotiť vývoj situácie.

1.   Orgánmi výboru sú: zhromaždenie, predsedníctvo, predseda a sekcie.

2.   Výbor sa skladá z troch skupín, ktorých úloha a zloženie sú stanovené v článku 30.

3.   Členovia výboru nie sú viazaní žiadnymi záväznými pokynmi. Vykonávajú svoju funkciu úplne nezávisle vo všeobecnom záujme Európskej únie. Pri výkone svojej funkcie a počas svojich ciest do a z miesta rokovania požívajú výsady a imunity stanovené protokolom o výsadách a imunitách Európskej únie. Majú teda zaručenú slobodu pohybu, osobnú nedotknuteľnosť a imunitu.

1.   Výbor uznáva a používa tieto symboly Európskej únie:

2.   Výbor oslavuje 9. mája Deň Európy.

3.   Vlajka je vyvesená v budovách výboru a vztyčuje sa pri oficiálnych podujatiach.

4.   Hymna sa hrá pri otvorení každého ustanovujúceho zasadnutia na začiatku funkčného obdobia a pri iných slávnostných príležitostiach, najmä pri príležitosti uvítania hláv štátov alebo predsedov vlád alebo na privítanie nových členov po rozšírení Únie.

1.   Pri voľbe členov predsedníctva sa musí zohľadniť všeobecná a geografická rovnováha medzi skupinami, pričom každý členský štát zastupuje v predsedníctve najmenej jeden a najviac traja členovia. Skupiny vypracujú na základe rokovaní návrh zloženia predsedníctva, ktorý sa predloží zhromaždeniu.

Predsedníctvo tvoria:

2.   Vo funkcii predsedu sa pravidelne striedajú členovia všetkých troch skupín.

3.   Predseda a podpredsedovia nemôžu byť opätovne zvolení do svojej funkcie. Počas obdobia dva a pol roka po ukončení svojho funkčného obdobia nemôže byť predseda členom predsedníctva ako podpredseda, predseda skupiny alebo sekcie.

4.   Podpredsedovia sú volení spomedzi členov tých dvoch skupín, z ktorých nie je predseda.

1.   Počas prvého zasadnutia, ktoré sa koná v zmysle článku 1 a ktorému predsedá vekovo najstarší člen, si výbor zvolí spomedzi svojich členov: predsedu, dvoch podpredsedov, predsedov sekcií a ostatných členov predsedníctva s výnimkou predsedov skupín, a to na obdobie dva a pol roka odo dňa ustanovenia výboru.

2.   Počas dočasného predsedníctva najstaršieho člena výboru sa diskusie môžu týkať len tém súvisiacich s prebiehajúcimi voľbami.

1.   Výbor môže vytvoriť prípravnú komisiu, v ktorej bude mať každý členský štát jedného zástupcu. Táto komisia prijíma kandidatúry a predkladá zhromaždeniu zoznam kandidátov v súlade s ustanoveniami článku 4.

2.   Výbor rozhoduje o zozname alebo zoznamoch kandidátov na miesta v užšom predsedníctve a v predsedníctve v súlade s ustanoveniami tohto článku.

3.   Výbor potom volí členov predsedníctva s výnimkou predsedov skupín. Hlasovanie prebieha v prípade potreby i niekoľkokrát po sebe, pričom sa hlasuje o jednom alebo o viacerých zoznamoch.

4.   Hlasuje sa len o kompletných zoznamoch kandidátov spĺňajúcich ustanovenia článku 4, ku ktorým je pripojené súhlasné vyhlásenie každého kandidáta.

5.   Za členov predsedníctva sú zvolení kandidáti z toho zoznamu, ktorý dostal najvyšší počet hlasov, najmenej však jednu štvrtinu všetkých platných odovzdaných hlasov.

6.   Zhromaždenie následne volí jednoduchou väčšinou hlasov predsedu a podpredsedov výboru.

7.   Výbor ďalej volí jednoduchou väčšinou hlasov predsedov sekcií.

8.   Napokon výbor hlasuje o predsedníctve ako celku. Na jeho zvolenie sú potrebné najmenej dve tretiny platných odovzdaných hlasov.

1.   Predsedníctvo zvoláva predseda, buď z úradnej moci, alebo na žiadosť desiatich členov.

2.   Z každej schôdze predsedníctva sa vyhotovuje zápisnica. Táto zápisnica sa predkladá predsedníctvu na schválenie.

3.   Predsedníctvo si stanoví vlastné pravidlá fungovania.

4.   Určuje organizáciu výboru a jeho pracovné postupy. Po konzultácii so skupinami stanoví vykonávacie predpisy k rokovaciemu poriadku.

5.   Predsedníctvo a predseda vykonávajú svoje právomoci v oblasti rozpočtu a financií stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a v rokovacom poriadku výboru.

6.   Predsedníctvo stanoví vykonávacie predpisy týkajúce sa cestovných výdavkov a výdavkov na pobyt pre členov, ich náhradníkov vymenovaných v zmysle článku 21, delegátov a ich náhradníkov vymenovaných v zmysle článku 27 a expertov vymenovaných v zmysle článku 26, pričom sa musia dodržiavať ustanovenia o rozpočtových a finančných postupoch.

7.   Predsedníctvo nesie politickú zodpovednosť za celkové riadenie výboru. Pri výkone tejto úlohy dbá najmä na to, aby činnosť výboru, jeho orgánov a zamestnancov bola v súlade s inštitucionálnou úlohou, ktorá mu prislúcha.

8.   Predsedníctvo zodpovedá za správne využívanie ľudských, finančných a technických zdrojov pri plnení úloh, ktoré pre výbor vyplývajú zo zmluvy. Podieľa sa predovšetkým na rozpočtovom postupe a organizácii sekretariátu.

9.   V rámci predsedníctva sa môžu vytvárať skupiny ad hoc na skúmanie akýchkoľvek otázok spadajúcich do jeho právomoci. Do činnosti týchto skupín s výnimkou otázok týkajúcich sa vymenovania úradníkov môžu byť zapájaní aj ďalší členovia.

10.   Predsedníctvo raz za šesť mesiacov na základe správy vypracovanej na tento účel preskúma, aký dosah mali stanoviská výboru.

11.   Na žiadosť niektorého člena alebo generálneho tajomníka predsedníctvo spresňuje výklad rokovacieho poriadku a jeho vykonávacích predpisov. Závery predsedníctva sú záväzné, je však možné odvolať sa na zhromaždenie, ktoré vynesie konečné rozhodnutie.

12.   Na začiatku každého nového päťročného funkčného obdobia zabezpečuje bežný chod výboru až do prvého zasadnutia nového výboru predsedníctvo, ktorému sa končí funkčné obdobie. Vo výnimočných prípadoch môže predsedníctvo poveriť niektorého člena výboru, ktorému sa končí funkčné obdobie, aby vykonal špecifické alebo časovo obmedzené úlohy, ktoré si vyžadujú určité odborné znalosti.

1.   Zakladá sa komisia pre finančné a rozpočtové záležitosti (CAF), ktorej úlohou je radiť predsedníctvu a predsedovi výboru a pripravovať všetky návrhy rozhodnutí finančného a rozpočtového alebo organizačného charakteru, ktoré má predsedníctvo prijať.

2.   Komisii pre finančné a rozpočtové záležitosti predsedá jeden z dvoch podpredsedov výboru.

Komisia má dvanásť členov, ktorých na návrh skupín vymenúva do funkcie predsedníctvo.

3.   Komisia pre finančné a rozpočtové záležitosti pripravuje návrh rozpočtu výboru, ktorý predkladá predsedníctvu na schválenie, kontroluje riadne plnenie rozpočtu a dozerá na to, aby sa dodržiavala povinnosť podávať správy.

Komisia pre finančné a rozpočtové záležitosti poskytuje rady, pokiaľ ide o:

4.   Rozpočet výboru musí byť v súlade so zásadami rozpočtovej jednotnosti a správnosti, zročnosti, vyrovnanosti, zúčtovacej jednotky, všeobecnosti, špecifikácie, správneho finančného riadenia a transparentnosti.

5.   Predsedníctvo môže komisii pre finančné a rozpočtové záležitosti udeliť ďalšie právomoci týkajúce sa špecifických otázok.

6.   Komisia pre finančné a rozpočtové záležitosti prijíma svoje rozhodnutia podľa svojich vnútorných pravidiel fungovania, v ktorých by malo byť uvedené, že:

7.   Komisia pre finančné a rozpočtové záležitosti predkladá výročnú správu predsedníctvu.

8.   Predseda komisie pre finančné a rozpočtové záležitosti predsedá delegácii zodpovednej za rokovania s rozpočtovým orgánom Európskej únie a informuje o nich predsedníctvo.

9.   Sekretariát poskytuje komisii pre finančné a rozpočtové záležitosti všetky informácie, ktoré komisia potrebuje na to, aby mohla plniť svoju úlohu radiť predsedníctvu a predsedovi výboru.

1.   Zakladá sa komisia pre komunikáciu (COCOM), ktorej úlohou je usmerňovať a monitorovať komunikačnú stratégiu výboru. Jej poslaním je okrem iného radiť predsedníctvu a predsedovi výboru.

2.   Komisii pre komunikáciu predsedá jeden z dvoch podpredsedov výboru. Komisia má dvanásť členov, ktorých na návrh skupín vymenúva do funkcie predsedníctvo.

3.   Komisia pre komunikáciu koordinuje aktivity úsekov zodpovedných za komunikáciu, vzťahy s tlačou a médiami a kultúru, pričom dohliada na to, aby tieto aktivity boli v súlade so stratégiou a programami, ktoré boli prijaté.

4.   Komisia pre komunikáciu predkladá každý rok predsedníctvu výročnú správu o činnosti, v ktorej informuje o plnení svojich úloh, a program aktivít na nasledujúci rok.

1.   Užšie predsedníctvo pozostáva z predsedu a dvoch podpredsedov.

2.   Užšie predsedníctvo sa schádza s predsedami skupín, aby pripravili činnosť predsedníctva a zhromaždenia. Na tieto schôdze môžu byť prizvaní aj predsedovia sekcií.

3.   Užšie predsedníctvo sa schádza s predsedami skupín a s predsedami sekcií najmenej dvakrát do roka, aby spolu vypracovali plán činnosti výboru a zhodnotili jeho plnenie.

1.   Predseda riadi všetky aktivity výboru a jeho orgánov v súlade s ustanoveniami zmluvy a tohto rokovacieho poriadku. Má všetky právomoci, ktoré sú potrebné na to, aby mohol vykonať rozhodnutia výboru alebo zabezpečiť ich vykonanie a zaručiť jeho riadne fungovanie.

2.   Predseda neustále zapája do svojej činnosti podpredsedov, ktorým môže zverovať konkrétne úlohy alebo povinnosti spadajúce do jeho právomoci.

3.   Predseda môže poveriť generálneho tajomníka špecifickými, časovo presne vymedzenými úlohami.

4.   Predseda zastupuje výbor. Právomoc zastupovať výbor môže preniesť na podpredsedu alebo prípadne na iného člena.

5.   Predseda podáva výboru správy o svojej činnosti a krokoch, ktoré uskutočnil v mene výboru v obdobiach medzi zasadnutiami. Po týchto správach nenasleduje rozprava.

6.   Po svojom zvolení predstaví predseda na plenárnom zasadnutí svoj pracovný program na svoje funkčné obdobie. Po skončení svojho funkčného obdobia predstaví zhodnotenie výsledkov.

Tieto dve správy môžu byť predmetom rozpravy na plenárnom zasadnutí.

1.   Rozšírené užšie predsedníctvo tvoria predseda a obaja podpredsedovia výboru a predsedovia skupín.

2.   Úlohou rozšíreného užšieho predsedníctva je:

S týmto cieľom môžu byť na jeho schôdze prizvaní predsedovia sekcií a poradných komisií, ako aj ďalšie osoby.

3.   Rozšírené užšie predsedníctvo sa schádza minimálne dvakrát do roka s predsedami sekcií a poradných komisií s cieľom pripraviť pracovný program výboru a vyhodnotiť jeho plnenie v praxi.

1.   Výbor má šesť sekcií. Na návrh predsedníctva však plenárne zhromaždenie môže vytvoriť aj ďalšie sekcie pre oblasti zahrnuté v zmluvách.

2.   Výbor zostavuje sekcie na začiatku každého nového päťročného funkčného obdobia na svojom ustanovujúcom zasadnutí.

3.   Zoznam a kompetencie sekcií sa môžu prehodnotiť pri príležitosti každého nového päťročného funkčného obdobia.

1.   Počet členov sekcií stanovuje výbor na návrh predsedníctva.

2.   Každý člen výboru, okrem predsedu, musí byť členom najmenej jednej sekcie.

3.   Žiadny člen nesmie byť členom viac ako dvoch sekcií, s výnimkou prípadu, keď pochádza z členského štátu, ktorý vo výbore zastupuje deväť alebo menej členov. Žiadny člen však nesmie byť členom viac ako troch sekcií.

4.   Členov sekcií vymenúva výbor na obdobie dva a pol roka. Ich mandát je obnoviteľný.

5.   Nahradenie člena sekcie prebieha za rovnakých podmienok ako jeho vymenovanie.

1.   Predsedníctvo sekcie, zvolené na dva a pol roka, pozostáva z dvanástich členov vrátane predsedu a troch podpredsedov, každého z inej skupiny.

2.   Predsedov sekcií a ostatných členov predsedníctva sekcií volí výbor.

3.   Predseda a ostatní členovia predsedníctva sekcie môžu byť do týchto funkcií zvolení opätovne.

4.   Každého dva a pol roka si skupiny medzi sebou striedajú predsedníctvo troch sekcií. Žiadna skupina nemôže predsedať tej istej sekcii dlhšie ako päť po sebe nasledujúcich rokov.

1.   Úlohou sekcií je prijímať stanoviská alebo informačné správy o otázkach, ktorých skúmaním sú poverené v zmysle článku 37 tohto rokovacieho poriadku.

2.   Sekcie si pre témy, ktoré im boli pridelené, môžu vytvoriť študijnú skupinu, redakčnú skupinu, alebo určiť samostatného spravodajcu, ktorí sa nimi budú zaoberať.

3.   O vymenovaní spravodajcov, prípadne pomocných spravodajcov a o zložení študijných a redakčných skupín sa rozhoduje na základe návrhov skupín.

4.   V snahe urýchliť zostavovanie študijných skupín a ak sa predsedovia skupín dohodli na návrhu na vymenovanie spravodajcov a prípadne aj pomocných spravodajcov, ako aj na zložení študijných alebo redakčných skupín, predsedovia sekcií urobia potrebné kroky na to, aby sa práce mohli začať.

5.   Spravodajca, ktorému môže pomáhať expert, je poverený sledovaním dosahu stanoviska po jeho prijatí na plenárnom zasadnutí a informuje o ňom sekciu. Pri plnení tejto úlohy mu pomáha sekretariát príslušnej sekcie, ktorá je o tomto dosledovaní informovaná.

6.   Študijné skupiny sa môžu stať stálymi orgánmi len vo výnimočných prípadoch, ktoré musí vopred schváliť predsedníctvo, a to na prebiehajúce dvaapolročné obdobie.

1.   Ak sa člen výboru nemôže zúčastniť na prípravných prácach, môže ho zastúpiť jeho náhradník.

2.   Náhradníci nemajú hlasovacie právo.

3.   Ak riadny člen zastáva funkciu predsedu sekcie alebo študijnej skupiny, alebo ak je členom predsedníctva sekcie či spravodajcom, pri výkone tejto funkcie ho nemôže zastupovať náhradník.

4.   Meno a funkcia vybraného náhradníka musia byť oznámené predsedníctvu výboru, ktoré schváli jeho vymenovanie.

5.   V rámci prípravných prác náhradník vykonáva rovnaké úlohy ako člen, ktorého zastupuje, a platia preňho rovnaké pravidlá týkajúce sa cestovných výdavkov a výdavkov na pobyt.

1.   Vo výnimočných prípadoch sa na podnet predsedníctva môžu v rámci výboru vytvárať podvýbory, ktoré majú za úlohu vypracúvať návrhy stanovísk alebo informačných správ k otázkam všeobecného, výlučne horizontálneho charakteru. Tieto návrhy sa najprv predkladajú predsedníctvu a následne na prerokovanie výboru.

2.   V období medzi zasadnutiami môže predsedníctvo vytvoriť podvýbory pod podmienkou, že tieto budú neskôr schválené výborom. Podvýbor môže byť vytvorený vždy len pre jednu problematiku. Zanikne hneď po hlasovaní výboru o vypracovanom návrhu stanoviska alebo informačnej správy.

3.   Ak niektorý problém spadá do kompetencie viacerých sekcií, podvýbor sa zostaví z členov príslušných sekcií.

4.   Pravidlá týkajúce sa sekcií sa analogicky vzťahujú aj na podvýbory.

1.   Ak si charakter, rozsah a náročnosť posudzovanej problematiky vyžaduje mimoriadne pružné pracovné metódy, postupy a prostriedky, môže výbor založiť monitorovacie stredisko.

2.   O založení monitorovacieho strediska rozhodne plenárne zhromaždenie, ktoré potvrdí rozhodnutie predsedníctva prijaté na základe návrhu skupiny alebo sekcie.

3.   V rozhodnutí o založení monitorovacieho strediska sa musí stanoviť jeho cieľ, štruktúra, zloženie a trvanie mandátu.

4.   Monitorovacie strediská môžu raz do roka vypracovať informačný dokument o uplatňovaní horizontálnych ustanovení zmluvy (ustanovenia týkajúce sa sociálnej oblasti, ochrany životného prostredia a ochrany spotrebiteľa) a ich vplyve na politiku Európskej únie. Zhromaždenie môže rozhodnúť, že táto správa bude postúpená Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

5.   Každé monitorovacie stredisko spravuje a kontroluje niektorá sekcia.

1.   Ak je to potrebné, môžu predsedovia skupín na návrh spravodajcov a/alebo pomocných spravodajcov na prípravu určitých prác vymenovať expertov.

2.   Okrem toho môžu predsedovia skupín vymenovať expertov skupín.

3.   Pre expertov zúčastňujúcich sa na prípravných prácach platia rovnaké pravidlá týkajúce sa cestovných výdavkov a výdavkov na pobyt ako pre členov.

4.   Ak je to potrebné, môžu sa na návrh spravodajcov alebo pomocných spravodajcov ich experti zúčastňovať na schôdzach sekcií alebo poradných komisií, kde sa prerokúvajú stanoviská alebo informačné správy, na ktorých prípravu boli vymenovaní.

Ich účasť musí najprv odsúhlasiť predseda príslušnej sekcie alebo poradnej komisie.

5.   Experti nezastupujú výbor a nie sú oprávnení vyjadrovať sa v jeho mene.

6.   Členovia výboru nemôžu byť vymenovaní za expertov.

Ich náhradníci áno, na tento účel sa však ich mandát náhradníka dočasne pozastaví.

Delegáti poradných komisií môžu byť vymenovaní len za expertov skupiny, ktorá ich určila, alebo za expertov spravodajcu, ktorý je z tejto skupiny.

1.   Výbor môže vytvárať poradné komisie, v ktorých pracujú členovia výboru a delegáti z tých oblastí organizovanej občianskej spoločnosti, ktoré si výbor želá zapojiť do svojej činnosti.

2.   O vytvorení poradnej komisie rozhodne plenárne zhromaždenie, ktoré potvrdí rozhodnutie predsedníctva. V rozhodnutí o vytvorení týchto komisií sa musí stanoviť ich cieľ, štruktúra, zloženie, pravidlá a trvanie mandátu.

3.   Podľa ustanovení odsekov 1 a 2 tohto článku sa môže vytvoriť poradná komisia pre priemyselné zmeny (CCMI), pozostávajúca z členov výboru a delegátov organizácií zastupujúcich rôzne hospodárske a sociálne odvetvia a občiansku spoločnosť, ktorých sa dotýkajú priemyselné zmeny. Predseda tejto komisie je členom predsedníctva výboru, ktorému každého dva a pol roka podáva správu o činnosti CCMI. Je vybraný spomedzi členov predsedníctva, na ktorých sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. d) tohto rokovacieho poriadku. Pre delegátov a ich náhradníkov zúčastňujúcich sa na prípravných prácach platia rovnaké pravidlá týkajúce sa cestovných výdavkov a výdavkov na pobyt ako pre riadnych členov.

1.   Na podnet predsedníctva môže výbor rozvíjať štruktúrované vzťahy s hospodárskymi a sociálnymi radami a s podobnými inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti Európskej únie a tretích krajín, ktoré majú hospodárske a sociálne zameranie.

2.   Výbor takisto vyvíja aktivity na podporu vytvárania hospodárskych a sociálnych rád alebo podobných inštitúcií v krajinách, ktoré takéto inštitúcie zatiaľ nemajú.

1.   Na návrh predsedníctva môže výbor vymenovať delegácie, ktoré budú rozvíjať vzťahy s hospodárskymi a sociálnymi zložkami organizovanej občianskej spoločnosti štátov alebo združení štátov, ktoré nie sú členmi Európskej únie.

2.   Spolupráca medzi výborom a partnermi z organizovanej občianskej spoločnosti kandidátskych krajín prebieha formou zmiešaných poradných výborov, ak ich asociačné rady vytvorili. V opačnom prípade sa uskutočňuje v rámci kontaktných skupín.

3.   Zmiešané poradné výbory a kontaktné skupiny vypracúvajú správy a vyhlásenia, ktoré môže výbor postúpiť príslušným inštitúciám a zainteresovaným činiteľom.

1.   Výbor tvoria tri skupiny, ktorých členovia zastupujú zamestnávateľov, zamestnancov a iné hospodárske a sociálne zložky organizovanej občianskej spoločnosti.

2.   Skupiny si volia svojich predsedov a podpredsedov. Zúčastňujú sa na príprave, organizovaní a koordinácii prác výboru a jeho orgánov a prispievajú k ich informovanosti. Každá skupina má k dispozícii vlastný sekretariát.

3.   Skupiny navrhujú zhromaždeniu kandidátov na funkciu predsedu a podpredsedov v zmysle článku 7 ods. 6, v súlade so zásadou rovnosti mužov a žien tak, ako ju definujú inštitúcie Európskej únie.

4.   Predsedovia skupín sú členmi predsedníctva výboru v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b).

5.   Predsedovia skupín pomáhajú užšiemu predsedníctvu výboru stanoviť politické smerovanie, prípadne kontrolovať výdavky.

6.   Predsedovia skupín sa schádzajú s užším predsedníctvom výboru a podieľajú sa na príprave činnosti predsedníctva a zhromaždenia.

7.   Skupiny predkladajú zhromaždeniu návrhy na obsadenie funkcií predsedov sekcií v zmysle článku 7 ods. 7 a predsedníctiev sekcií v zmysle článku 19.

8.   Skupiny predkladajú návrhy na zloženie komisie pre finančné a rozpočtové záležitosti, ktorú zriaďuje predsedníctvo výboru v zmysle článku 11 ods. 1.

9.   Skupiny predkladajú návrhy na zloženie monitorovacích stredísk a poradných komisií, ktoré zriaďuje zhromaždenie v zmysle článkov 24 a 27.

10.   Skupiny predkladajú návrhy na zloženie delegácií a zmiešaných poradných výborov zriadených v zmysle článku 29 ods. 1 a ods. 2.

11.   Skupiny predkladajú návrhy na vymenovanie spravodajcov a zloženie študijných a redakčných skupín, ktoré vymenúvajú alebo zriaďujú sekcie v zmysle článku 20 ods. 3.

12.   Pri uplatňovaní odsekov 7 až 11 tohto článku skupiny zohľadňujú zastúpenie členských štátov vo výbore, rôzne zložky hospodárskej a sociálnej činnosti, kompetencie a kritériá správneho riadenia.

13.   Členovia výboru sa môžu dobrovoľne stať členmi niektorej zo skupín, ak daná skupina potvrdí ich spôsobilosť. Žiadny člen nesmie byť členom viac ako jednej skupiny.

14.   Generálny sekretariát poskytuje členom, ktorí nepatria do žiadnej skupiny, materiálnu a technickú pomoc potrebnú na výkon ich funkcie. O ich účasti v študijných skupinách a v iných interných štruktúrach rozhoduje predseda po konzultácii so skupinami.

1.   Členovia výboru sa môžu dobrovoľne zoskupovať do kategórií zastupujúcich rôzne hospodárske a sociálne záujmy organizovanej občianskej spoločnosti Európskej únie.

2.   Kategória môže byť zložená z členov všetkých troch skupín výboru. Každý člen môže patriť súčasne len do jednej kategórie.

3.   Vytvorenie kategórie musí schváliť predsedníctvo, ktoré o tom informuje zhromaždenie.

4.   V rozhodnutí, ktorým predsedníctvo vytvorenie kategórie schváli, sa stanoví jej cieľ, štruktúra, zloženie, trvanie mandátu a pravidlá fungovania.

Predsedníctvo môže neskôr toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

Na vytvorenie kategórie je potrebných najmenej desať členov.

1.   Výbor zvoláva jeho predseda s cieľom prijať stanoviská, ktoré si vyžiadali Európsky parlament, Rada alebo Komisia.

2.   Výbor zvoláva jeho predseda na návrh predsedníctva a so súhlasom väčšiny jeho členov, aby z vlastnej iniciatívy vypracoval stanoviská k akýmkoľvek otázkam týkajúcim sa Európskej únie, jej politiky a ďalšieho možného vývoja.

1.   Žiadosti o vypracovanie stanovísk sa v zmysle článku 32 ods. 1 adresujú predsedovi výboru. Ten v spolupráci s predsedníctvom organizuje práce výboru, pričom sa usiluje v maximálnej možnej miere dodržať termíny stanovené v žiadosti o stanovisko.

2.   Predsedníctvo posúdi dôležitosť žiadostí a určí kategóriu stanovísk.

3.   Sekcie vypracujú návrh rozdelenia stanovísk do troch kategórií uvedených ďalej. Uvedú v ňom aj predbežnú veľkosť študijnej skupiny. Po preskúmaní užším predsedníctvom a predsedami skupín sa návrh predloží predsedníctvu na rozhodnutie. V osobitných prípadoch môžu predsedovia skupín navrhnúť zmenu počtu členov študijnej skupiny. Predsedníctvo tento nový návrh na svojej ďalšej schôdzi potvrdí a stanoví konečnú veľkosť študijnej skupiny.

Uvedené tri kategórie sú vymedzené podľa týchto kritérií:

4.   V prípade naliehavých otázok sa uplatňujú ustanovenia článku 63 tohto rokovacieho poriadku.

1.   Predsedníctvo môže prostredníctvom všeobecných rozhodnutí riadiť a prostredníctvom osobitných rozhodnutí schvaľovať aktivity, ktoré sú priamo alebo nepriamo spojené s jeho konzultačnou úlohou. Ide najmä o:

2.   Prostredníctvom svojich hodnotení ex post (informačné správy) výbor sprostredkúva názory organizácií občianskej spoločnosti na vplyv politík Únie. Hodnotenie ex post je kvalitatívne a cielené. Prihliada sa v ňom na sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky.

3.   Účasť členov v externých orgánoch podlieha rozhodnutiu predsedníctva a pravidelne sa monitoruje a hodnotí. Zastúpenie členov v externých orgánoch musí byť vyvážené a striedavé.

1.   Vypracovaním stanoviska alebo informačnej správy predsedníctvo výboru poverí v zmysle článku 9 ods. 4 príslušnú sekciu, ktorá bude zodpovedná za prípravné práce. Ak daná téma spadá jednoznačne do kompetencie niektorej sekcie, predseda ju touto úlohou poverí a informuje o tom predsedníctvo.

2.   Ak si sekcia poverená vypracovaním stanoviska želá vypočuť názor poradnej komisie pre priemyselné zmeny (CCMI) alebo ak si CCMI želá vyjadriť sa k téme stanoviska prideleného sekcii, predsedníctvo výboru môže povoliť CCMI vypracovať doplňujúce stanovisko zamerané na jednu alebo viaceré otázky, ktoré sú predmetom žiadosti o vypracovanie stanoviska. Predsedníctvo môže takto rozhodnúť aj z vlastnej iniciatívy. Predsedníctvo organizuje práce výboru tak, aby bolo CCMI umožnené vypracovať svoje stanovisko včas a príslušná sekcia ho mohla zohľadniť.

Sekcia ako jediná zodpovedá za predloženie dokumentu výboru. Musí však pripojiť k svojmu stanovisku doplňujúce stanovisko, ktoré vypracovala CCMI.

3.   Predseda oznámi svoje rozhodnutie predsedovi príslušnej sekcie, pričom uvedie termín, v ktorom majú byť práce dokončené.

4.   Predseda informuje členov výboru o pridelení žiadosti o vypracovanie stanoviska, pričom uvedie termín prerokovania na plenárnom zasadnutí.

1.   Schôdze sekcií pripravujú predsedovia sekcií v spolupráci s ich predsedníctvom.

2.   Schôdze vedie predseda sekcie alebo v prípade jeho neprítomnosti jeden z jej podpredsedov.

1.   Sekcia je uznášaniaschopná, ak je prítomná alebo zastúpená nadpolovičná väčšina riadnych členov.

2.   Ak nie je dosiahnuté predpísané kvórum, predseda schôdzu ukončí a v termíne a spôsobom podľa vlastného uváženia zvolá novú schôdzu, ktorá sa však musí konať v ten istý deň a ktorá sa môže uskutočniť bez ohľadu na počet prítomných alebo zastúpených členov.

1.   Stanovisko sekcie obsahuje len text, ktorý sekcia schválila v súlade s postupom uvedeným v článku 61 tohto rokovacieho poriadku.

2.   Zamietnuté pozmeňovacie návrhy sú pripojené v prílohe spolu s výsledkami hlasovania, ak získali najmenej štvrtinu odovzdaných hlasov.

1.   Prípravné práce sekcií v zásade prebiehajú v rámci študijnej skupiny, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 20 ods. 2.

2.   Spravodajca, ktorý môže spolupracovať s expertom a prípadne s jedným alebo viacerými pomocnými spravodajcami, preskúma danú problematiku, zohľadní vyjadrené názory a na základe toho vypracuje návrh stanoviska, ktorý postúpi predsedovi sekcie.

3.   V študijných skupinách sa nehlasuje.

1.   Zasadnutia pripravuje predseda v spolupráci s predsedníctvom. Predsedníctvo sa schádza pred každým zasadnutím a prípadne aj počas neho, na účel organizácie práce.

2.   Predsedníctvo môže pre každé stanovisko určiť dĺžku trvania všeobecnej rozpravy na plenárnom zasadnutí.

1.   Návrh programu rokovania, ktorý zostavilo predsedníctvo na návrh užšieho predsedníctva výboru a v spolupráci s predsedami skupín, zašle predseda výboru najmenej dva týždne pred začiatkom zasadnutia všetkým členom výboru, ako aj Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

2.   Na začiatku každého zasadnutia sa návrh programu rokovania predkladá na schválenie zhromaždeniu. Po schválení programu musia byť jeho jednotlivé body prerokované na schôdzach zasadnutia, na ktoré boli naplánované. Dokumenty, ktoré výbor pri rokovaniach potrebuje, sú poskytnuté členom v súlade s článkom 44.

1.   Počas zasadnutia je výbor uznášaniaschopný, ak je prítomná alebo zastúpená nadpolovičná väčšina jeho členov.

2.   Ak nie je dosiahnuté predpísané kvórum, predseda schôdzu ukončí a v termíne podľa vlastného uváženia zvolá novú schôdzu, ktorá sa však musí konať počas toho istého plenárneho zasadnutia a počas ktorej je výbor uznášaniaschopný bez ohľadu na počet prítomných alebo zastúpených členov.

1.   Predseda otvára rokovanie, vedie rozpravy a dbá na dodržiavanie rokovacieho poriadku. Pomáhajú mu pri tom podpredsedovia.

2.   Predsedu v prípade neprítomnosti zastupujú podpredsedovia. V prípade neprítomnosti podpredsedov sa zastupovania ujme najstarší člen predsedníctva.

3.   Výbor rokuje na základe textov, ktoré pripravili príslušné sekcie.

4.   Ak v sekcii hlasovalo proti prijatému textu menej ako päť členov, môže predsedníctvo navrhnúť, aby bol text zaradený do program plenárneho zasadnutia v rámci postupu hlasovania bez rozpravy.

Tento postup sa neuplatní:

5.   Predseda výboru môže text, ktorý nezíska väčšinu hlasov zhromaždenia, so súhlasom zhromaždenia vrátiť príslušnej sekcii na opätovné preskúmanie alebo môže určiť hlavného spravodajcu, ktorý počas toho istého zasadnutia alebo na inom zasadnutí predstaví nový návrh textu.

1.   Pozmeňovacie návrhy musia byť vypracované písomne, podpísané autorom a odovzdané sekretariátu pred otvorením zasadnutia.

2.   V záujme efektívnej organizácie práce zhromaždenia stanoví predsedníctvo postup podávania pozmeňovacích návrhov.

3.   Výbor však akceptuje aj pozmeňovacie návrhy podané pred otvorením schôdze, ak ich svojím podpisom podporilo aspoň dvadsaťpäť členov.

4.   V pozmeňovacích návrhoch musí byť uvedené, na ktorú časť textu sa vzťahujú, a musí k nim byť pripojené stručné zdôvodnenie. Pozmeňovacie návrhy, ktoré sú po obsahovej a formálnej stránke podobné, sa prerokúvajú spolu.

5.   Zhromaždenie ku každému pozmeňovaciemu návrhu spravidla vypočuje len jeho autora, oponenta a spravodajcu.

6.   Pri rokovaní o pozmeňovacom návrhu môže spravodajca so súhlasom autora tohto pozmeňovacieho návrhu ústne predložiť kompromisný návrh. V takomto prípade zhromaždenie hlasuje len o kompromisnom návrhu.

7.   Ak je to potrebné, môže predseda výboru spolu s predsedom a spravodajcom príslušnej sekcie navrhnúť výboru také spracovanie pozmeňovacích návrhov, ktoré umožní zachovať koherentnosť konečného znenia.

1.   Pozmeňovací návrh alebo viacero pozmeňovacích návrhov vyjadrujúcich postoj, ktorý sa diametrálne líši od obsahu stanoviska, ktoré predložila sekcia alebo poradná komisia, sa považujú za protistanovisko. Protistanovisko by malo byť krátke a stručné a malo by mať ucelenú podobu, t. j. zahŕňať závery a vysvetlenie.

2.   Skupiny môžu požiadať predsedníctvo, aby jeden alebo viacero pozmeňovacích návrhov označilo za protistanovisko.

3.   Predsedníctvo svoje rozhodnutie prijme po porade s predsedom príslušnej sekcie alebo poradnej komisie.

4.   Ak predsedníctvo jeden alebo viacero pozmeňovacích návrhov označí za protistanovisko, môže stanovisko spolu s protistanoviskom vrátiť na opätovné prerokovanie príslušnej sekcii alebo poradnej komisii, ak to lehota na vypracovanie stanoviska umožňuje.

5.   Ak pozmeňovací návrh nebol predložený dostatočne včas na to, aby predsedníctvo mohlo rozhodnúť, či bude označený za protistanovisko, toto rozhodnutie, ako aj prípadné rozhodnutie vrátiť problematiku príslušnému orgánu, prijme zhromaždenie na návrh rozšíreného užšieho predsedníctva a po porade s predsedom príslušného orgánu.

6.   Ak sa v situácii opísanej v bode 5 problematika nevráti príslušnému orgánu alebo ak navrhnutý text nie je označený za protistanovisko, plenárne zhromaždenie bude o predložených pozmeňovacích návrhoch rokovať takým istým spôsobom ako o skupine pozmeňovacích návrhov.

7.   Ak protistanovisko získa na plenárnom zasadnutí väčšinu hlasov, je prijaté.

O tom, či by sa mal pôvodný text pripojiť k prijatému stanovisku, sa rozhodne v novom hlasovaní. Pôvodný text sa k novému textu pripojí, ak získal aspoň štvrtinu odovzdaných hlasov.

8.   Ak protistanovisko nezískalo väčšinu, ale získalo aspoň štvrtinu odovzdaných hlasov, pripojí sa k pôvodnému stanovisku.

1.   Predseda môže z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie niektorého člena vyzvať výbor, aby rozhodol o tom, či by nebolo vhodné obmedziť rečnícky čas a počet rečníkov, prerušiť zasadnutie alebo ukončiť rozpravu. Po ukončení rozpravy môže byť udelené slovo už len na vysvetlenie výsledkov hlasovania, a to po jeho skončení a v medziach časového limitu, ktorý určil predseda.

2.   Ak chce nejaký člen výboru predniesť procedurálnu pripomienku, môže kedykoľvek požiadať o slovo a prednostne ho dostane.

1.   Z každého plenárneho zasadnutia sa vyhotovuje zápisnica. Tento dokument sa predkladá výboru na schválenie.

2.   Konečné znenie zápisnice podpisuje predseda a generálny tajomník výboru.

1.   V stanoviskách výboru sa uvádza odkaz na právny základ, vysvetľujú dôvody na vypracovanie stanoviska a vyjadruje názor výboru na celú danú problematiku.

2.   Výsledok hlasovania o texte ako celku je uvedený v procedurálnej časti. Pri hlasovaní podľa mien sa uvádzajú mená hlasujúcich.

3.   Znenie a zdôvodnenie pozmeňovacích návrhov zamietnutých na plenárnom zasadnutí sa spolu s výsledkami hlasovania uvádzajú v prílohe k stanovisku, ak získali najmenej štvrtinu odovzdaných hlasov. Táto podmienka sa vzťahuje aj na protistanovisko.

4.   Text stanoviska sekcie zamietnutý v prospech pozmeňovacích návrhov, ktoré schválilo zhromaždenie, sa spolu s výsledkami hlasovania takisto uvádza v prílohe k stanovisku za predpokladu, že získal najmenej štvrtinu odovzdaných hlasov.

5.   Pokiaľ má niektorá zo skupín vytvorených v rámci výboru v zmysle článku 30 alebo niektorá z kategórií hospodárskej a sociálnej sféry vytvorených v zmysle článku 31 na určitú tému, ktorá bola zhromaždeniu predložená na preskúmanie, odlišný, ale jednotný názor, môže sa po hlasovaní na záver rozpravy na danú tému tento názor zhrnúť v krátkom vyhlásení, ktoré sa pripojí k stanovisku ako príloha.

1.   Stanoviská, ktoré výbor prijal, a zápisnica zo zasadnutia sa zasielajú Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

2.   Stanoviská prijaté výborom môžu byť postúpené akejkoľvek ďalšej zainteresovanej inštitúcii a organizácii.

1.   Platné hlasovanie je vyjadrené hlasmi „za“, „proti“, alebo „zdržal sa hlasovania“.

2.   Texty alebo rozhodnutia výboru a jeho orgánov sa prijímajú väčšinou odovzdaných hlasov, pričom sa berú do úvahy hlasy „za“ a „proti“, ak to v tomto rokovacom poriadku nie je stanovené inak.

3.   Hlasuje sa verejne, podľa mien alebo tajne.

4.   O uznesení, pozmeňovacom návrhu, protistanovisku, stanovisku ako celku alebo o akomkoľvek inom texte sa hlasuje podľa mien, ak o to požiada štvrtina prítomných alebo zastúpených členov.

5.   Voľby do rôznych reprezentatívnych funkcií prebiehajú vždy tajným hlasovaním. V ostatných prípadoch sa môže hlasovať tajne, ak o to požiada väčšina prítomných alebo zastúpených členov.

6.   Ak pri hlasovaní dôjde k rovnosti hlasov, rozhoduje hlas člena predsedajúceho zasadnutiu alebo schôdzi.

7.   Súhlas spravodajcu s pozmeňovacím návrhom nie je dôvodom na to, aby sa o tomto pozmeňovacom návrhu nehlasovalo.

1.   Ak naliehavosť situácie vyplýva z toho, že Európsky parlament, Rada alebo Komisia stanovili výboru na vypracovanie stanoviska krátku lehotu, môže byť použitý zrýchlený postup, pokiaľ predseda usúdi, že takýto postup je potrebný na to, aby výbor prijal svoje stanovisko včas.

2.   Ak ide o naliehavú situáciu na úrovni výboru, môže predseda ihneď a bez predchádzajúcej konzultácie s predsedníctvom prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie hladkého priebehu prác výboru. Informuje o tom členov predsedníctva.

3.   Opatrenia, ktoré prijal predseda, sa na nasledujúcom zasadnutí predložia na schválenie výboru.

1.   Ak naliehavosť situácie vyplýva z lehoty, ktorú na vypracovanie svojho stanoviska dostala sekcia, môže jej predseda so súhlasom predsedov všetkých troch skupín zorganizovať jej práce odchylne od ustanovení tohto rokovacieho poriadku, ktoré sa vzťahujú na organizáciu práce sekcií.

2.   Opatrenia, ktoré prijal predseda sekcie, sa na nasledujúcej schôdzi predložia na schválenie sekcii.

1.   Každý člen výboru, ktorý sa nemôže zúčastniť na schôdzi, na ktorú bol riadne pozvaný, musí o tejto skutočnosti vopred informovať príslušného predsedu.

2.   Ak člen výboru nebol prítomný ani zastúpený na viac ako troch po sebe nasledujúcich plenárnych zasadnutiach a svoju neprítomnosť riadne neospravedlnil, môže predseda po porade s predsedníctvom a po vyzvaní príslušného člena, aby svoju neprítomnosť zdôvodnil, požiadať Radu o ukončenie jeho mandátu.

3.   Ak člen sekcie nebol prítomný ani zastúpený na viac ako troch po sebe nasledujúcich schôdzach sekcie a svoju neprítomnosť riadne neospravedlnil, predseda sekcie tohto člena vyzve, aby svoju neprítomnosť zdôvodnil, môže ho požiadať, aby uvoľnil svoju funkciu v prospech iného člena, a informuje o tom predsedníctvo výboru.

1.   Ak sa člen na niektorom zasadnutí alebo na schôdzi sekcie nemôže zúčastniť, informuje o tom príslušného predsedu a môže svoje hlasovacie právo písomne delegovať na iného člena výboru alebo sekcie.

2.   Na plenárnom zasadnutí alebo na schôdzi sekcie nesmú mať členovia viac ako jedno hlasovacie právo delegované týmto spôsobom.

1.   Ak sa člen na schôdzi, na ktorú bol riadne pozvaný, nemôže zúčastniť, písomne o tom informuje príslušného predsedu, a to buď priamo alebo prostredníctvom sekretariátu svojej skupiny, a môže sa na danej schôdzi nechať zastupovať iným členom výboru. Táto možnosť sa nevzťahuje na schôdze predsedníctva výboru a komisie pre finančné a rozpočtové záležitosti.

2.   Splnomocnenie na zastúpenie platí výlučne počas schôdze, na ktorú bolo udelené.

3.   V čase vytvorenia študijnej skupiny môže jej člen požiadať, aby ho nahradil iný člen výboru. Toto nahradenie potom platí pre danú problematiku, a to počas celého obdobia trvania prác sekcie na tejto problematike, a je neodvolateľné. Ak však práca študijnej skupiny pokračuje aj po skončení dvaapolročného alebo päťročného funkčného obdobia, nahradenie prestáva platiť skončením funkčného obdobia, počas ktorého bolo o ňom rozhodnuté.

1.   Výbor zverejňuje svoje stanoviská v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s postupom, ktorý stanovili Rada a Komisia po konzultácii s predsedníctvom výboru.

2.   Zloženie výboru, jeho predsedníctva a sekcií, ako aj všetky zmeny v tejto súvislosti, sa zverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie a na internetovej stránke výboru.

1.   Výbor zabezpečuje transparentnosť svojich rozhodnutí v súlade s článkom 1 druhý odsek Zmluvy o Európskej únii.

2.   Generálny tajomník je poverený prijať opatrenia potrebné na to, aby sa verejnosti zaručilo právo na prístup k príslušným dokumentom.

3.   V súlade s článkom 24 štvrtý odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie má každý občan Európskej únie právo písomne sa obrátiť na výbor v niektorom z úradných jazykov a dostať odpoveď v tom istom jazyku.

1.   Plenárne zasadnutia výboru a schôdze sekcií sú verejné.

2.   Určité diskusie, ktoré sa netýkajú konzultačnej činnosti, môže výbor na požiadanie príslušnej zainteresovanej inštitúcie či orgánu alebo na návrh predsedníctva vyhlásiť za dôverné.

3.   Ostatné schôdze nie sú verejné. V odôvodnených prípadoch podľa uváženia predsedajúceho sa však na týchto schôdzach môžu ako pozorovatelia zúčastniť ďalšie osoby.

1.   Členovia európskych inštitúcií sa môžu zúčastňovať a vystupovať na schôdzach výboru a jeho orgánov.

2.   Členovia iných orgánov a riadne poverení úradníci príslušných inštitúcií a orgánov môžu byť pozvaní na schôdze výboru, kde môžu pod vedením predsedajúceho vystúpiť s príspevkom alebo odpovedať na otázky.

1.   Členovia výboru majú titul „člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru“.

2.   Ustanovenia hlavy IV článku 10 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý je pripojený k zmluvám, sa vzťahujú aj na členov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

1.   Štatút členov obsahuje práva a povinnosti členov výboru, ako aj všetky pravidlá, ktorými sa riadi ich činnosť a ich vzťahy s inštitúciou a jej útvarmi. Zahŕňa aj sankcie v prípade nevhodného správania.

V štatúte členov sa tiež stanovuje, aké opatrenia môžu byť prijaté v prípade porušenia ustanovení rokovacieho poriadku alebo štatútu.

2.   Etický kódex, v ktorom sú stanovené a objasnené povinnosti členov a náhradníkov výboru, je pripojený v prílohe k tomuto rokovaciemu poriadku.

3.   Na začiatku svojho mandátu sa členovia svojím podpisom zaviažu, že budú dodržiavať etický kódex, ktorý schválilo zhromaždenie. Členovia sa správajú v duchu vzájomnej úcty a so zreteľom na hodnoty a zásady zakotvené v zmluvách. Konajú dôstojne so zreteľom na dobré meno výboru. Počas diskusií sa členovia neuchyľujú k hanlivým, rasistickým, sexistickým alebo xenofóbnym vyjadreniam či správaniu.

V prípade nedodržania týchto noriem a pravidiel sa môžu uplatniť opatrenia uvedené v etickom kódexe.

Uplatňovanie tohto článku neobmedzuje slobodu prejavu členov.

Je založené na plnom rešpektovaní výsadných práv členov, ktoré sú vymedzené v primárnom práve Únie a štatúte členov.

Opiera sa o princíp transparentnosti a zaručuje, že členovia, ktorí sú jednotlivo informovaní o svojich právach a povinnostiach, budú s každým príslušným ustanovením v tejto veci oboznámení.

Ak osoba, ktorú zamestnáva člen, alebo iná osoba, ktorej člen umožnil vstup do priestorov EHSV alebo prístup k vybaveniu výboru, nedodržiava uvedené pravidlá správania, môžu sa príslušnému členovi uložiť sankcie stanovené v etickom kódexe.

Sankcie v prípade nedodržania stanovených pravidiel správania sú uvedené v etickom kódexe, ktorý prijalo zhromaždenie.

EHSV zosúlaďuje svoje pravidlá s pravidlami Európskeho parlamentu, pokiaľ sú zlučiteľné so Štatútom členov EHSV, a vytvára na tento účel príslušné orgány.

Zriaďuje sa poradný výbor pre správanie členov (na základe Etického kódexu členov EHSV).

4.   Členovia pri vymenovaní napíšu vyhlásenie, v ktorom uvedú všetky svoje záujmy, finančné alebo iné, ktoré by mohli mať vplyv na ich prácu vo výbore.

Platnosť jeho obsahu aspoň raz ročne explicitne potvrdzujú a, ak dôjde k zmene situácie, okamžite ho opravia.

V štatúte členov a etickom kódexe členov a náhradníkov sa stanovujú aj opatrenia, ktoré môžu byť prijaté v prípade porušenia tohto rokovacieho poriadku, etického kódexu alebo štatútu.

1.   Na návrh predsedníctva zvolí zhromaždenie na každé dvaapolročné obdobie šesť členov, tri ženy a troch mužov, ktorí nemajú v rámci výboru žiadnu inú funkciu trvalého charakteru a ktorí budú tvoriť poradný výbor pre správanie členov.

2.   V prípade údajného porušenia Etického kódexu členov EHSV poskytne poradný výbor pre správanie členov do 30 kalendárnych dní každému členovi, ktorý o to požiada, dôverné usmernenia zamerané na výklad a uplatňovanie ustanovení etického kódexu. Príslušný člen sa o tieto usmernenia môže opierať.

3.   Poradný výbor pre správanie členov posudzuje na žiadosť predsedu aj údajné prípady porušenia etického kódexu a radí predsedovi, aké opatrenia by sa mohli prijať.

1.   Funkčné obdobie členov výboru sa končí uplynutím päťročného obdobia, ktoré Rada stanovila súčasne s novým zložením výboru.

2.   Mandát člena výboru sa končí jeho odstúpením, odvolaním, úmrtím, v prípade zasiahnutia vyššej moci alebo v prípade nezlučiteľnosti funkcií.

3.   Funkcia člena výboru je nezlučiteľná s funkciou člena vlády, parlamentu, člena inštitúcie Európskej únie, Výboru regiónov a správnej rady Európskej investičnej banky, ako aj s funkciou úradníka alebo zamestnanca Európskej únie v aktívnom pracovnom pomere.

4.   Odstúpenie sa oznamuje písomne predsedovi.

5.   Okolnosti, za ktorých môže dôjsť k odvolaniu, sú stanovené v článku 64 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku. Ak Rada v týchto prípadoch rozhodne ukončiť mandát člena, začne konanie na jeho nahradenie.

6.   V prípade odstúpenia, úmrtia, zasiahnutia vyššej moci alebo v prípade nezlučiteľnosti funkcií predseda o tejto skutočnosti informuje Radu, ktorá skonštatuje uprázdnenie mandátu a začne konanie na obsadenie voľného miesta. V prípade odstúpenia však zostáva odstupujúci člen vo funkcii až do nadobudnutia účinnosti vymenovania jeho nástupcu, pokiaľ odstupujúci člen oficiálne neoznámi nič iné.

7.   Vo všetkých prípadoch uvedených v odseku 2 tohto článku je nástupca vymenovaný na zvyšok funkčného obdobia.

1.   Na návrh predsedníctva, za ktorý hlasovali najmenej tri štvrtiny jeho členov, sa zhromaždeniu môže predložiť žiadosť o vyslovenie nedôvery predsedovi z vážnych a riadne zistených dôvodov.

V takomto prípade je tento návrh zaradený do programu nasledujúceho plenárneho zasadnutia ako prvý bod rokovania.

2.   Zhromaždenie o ňom rozhoduje v tajnom hlasovaní a bez možnosti delegovať hlasovacie právo, po tom, ako si vypočulo najprv jedného člena z každej skupiny, potom členov užšieho predsedníctva, ktorí sa chceli vyjadriť, a napokon predsedu.

Návrh sa považuje za schválený, ak zaň hlasovala trojštvrtinová väčšina prítomných členov. V opačnom prípade sa považuje za zamietnutý.

3.   Ak bol návrh na vyslovenie nedôvery schválený, zhromaždenie okamžite predsedu nahradí členom z jeho skupiny.

Na tento účel zhromaždeniu dočasne predsedá podpredseda výboru zo skupiny, ktorá má prevziať predsednícku funkciu v nasledujúcom období.

4.   Ak zhromaždenie nemôže okamžite predsedu nahradiť, zasadnutie sa preruší, aby sa skupiny mohli dohodnúť na návrhu, a člen, ktorý zhromaždeniu dočasne predsedá, zasadnutie opäť zvolá, podľa možnosti ešte v ten istý deň.

5.   Člen z tej istej skupiny, ktorý nahradil predsedu, zostáva v tejto funkcii až do konca pôvodne plánovaného funkčného obdobia.

1.   Výboru pomáha sekretariát pod vedením generálneho tajomníka, ktorý pri výkone svojej funkcie podlieha predsedovi výboru ako zástupcovi predsedníctva.

2.   Generálny tajomník sa zúčastňuje na schôdzach predsedníctva, na ktorých má poradný hlas a vedie zápisnicu.

3.   Slávnostne sa pred predsedníctvom zaviaže, že bude svoje úlohy vykonávať svedomito a nestranne.

4.   Generálny tajomník zabezpečuje plnenie rozhodnutí zhromaždenia, predsedníctva a predsedu, prijatých v súlade s týmto rokovacím poriadkom, a každé tri mesiace podáva predsedovi písomnú správu o prijatých či zamýšľaných kritériách a vykonávacích predpisoch súvisiacich s administratívnymi alebo organizačnými problémami, ako aj s personálnymi otázkami.

5.   Generálny tajomník môže svoje právomoci delegovať v rozsahu, ktorý určí predseda.

6.   Na návrh generálneho tajomníka stanoví predsedníctvo organizačnú štruktúru generálneho sekretariátu, ktorá tomuto orgánu umožní zabezpečovať fungovanie výboru a jeho orgánov a pomáhať členom pri výkone ich funkcie, najmä pri organizovaní schôdzí a vypracúvaní stanovísk.

7.   Právomoci zverené generálnemu tajomníkovi na základe delegovania právomocí predsedu sú dočasné: trvajú maximálne do konca funkčného obdobia predsedu.

1.   Pokiaľ ide o generálneho tajomníka, všetky právomoci, ktoré podľa Služobného poriadku úradníkov Európskej únie prislúchajú menovaciemu orgánu, ako aj právomoci, ktoré podľa Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie prislúchajú orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy, vykonáva predsedníctvo.

2.   Právomoci, ktoré podľa Služobného poriadku úradníkov Európskej únie prislúchajú menovaciemu orgánu, sa vykonávajú takto:

3.   Právomoci, ktoré podľa Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie prislúchajú orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy, sa vykonávajú takto:

4.   Právomoci priznané výboru podľa článku 110 služobného poriadku, ktoré sa týkajú uplatňovania všeobecných vykonávacích ustanovení služobného poriadku a predpisov prijatých spoločnou dohodou, vykonáva predseda. Pokiaľ ide o ostatné ustanovenia všeobecnej povahy, vykonáva tieto právomoci generálny tajomník.

5.   Predsedníctvo, predseda a generálny tajomník môžu právomoci, ktoré im podľa tohto článku prislúchajú, delegovať.

6.   V rozhodnutí o delegovaní právomocí sa musí stanoviť rozsah zverených právomocí, ich obsahové a časové ohraničenie, ako i to, či osoby, ktorým boli právomoci postúpené, môžu tieto právomoci preniesť na ďalšie osoby.

7.   V prípade vymenovania úradníkov do funkcie zástupcu generálneho tajomníka, riaditeľa, zástupcu riaditeľa, vedúceho oddelenia pre konzultačné práce

1.   Každá skupina má svoj sekretariát, ktorý podlieha priamo predsedovi príslušnej skupiny.

2.   Ak sa uplatňuje článok 38 služobného poriadku vrátane rozhodnutí o služobnom postupe v rámci skupiny, právomoci menovacieho orgánu sa v prípade úradníkov pridelených do skupín podľa článku 37 písm. a) druhá zarážka služobného poriadku vykonávajú na návrh predsedu príslušnej skupiny.

Keď sa úradník, ktorý bol pridelený do skupiny, vráti na sekretariát výboru, je zaradený do triedy, na ktorú by mal právo ako úradník.

3.   Ak sa uplatňuje článok 8 tretí odsek, článok 9 a článok 10 ods. 3 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Spoločenstva, právomoci orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy sa v prípade dočasných zamestnancov pridelených do skupín podľa článku 2 písm. c) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Spoločenstva vykonávajú na návrh predsedu príslušnej skupiny.

1.   Predseda má k dispozícii svoj vlastný sekretariát.

2.   Zamestnanci sekretariátu sa prijímajú v rámci rozpočtu ako dočasní zamestnanci. Uzatváranie pracovných zmlúv zamestnancov sekretariátu je v právomoci predsedu.

1.   Najneskôr do 1. júna každého roka predloží generálny tajomník predsedníctvu predbežný odhad príjmov a výdavkov výboru na rozpočtové obdobie nasledujúceho roka. Komisia pre finančné a rozpočtové záležitosti pred diskusiou v predsedníctve návrh preskúma a predloží k nemu prípadné pripomienky alebo navrhne zmeny. Predsedníctvo zostaví predbežný odhad príjmov a výdavkov výboru. Tento dokument predloží podľa podmienok a v termínoch stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie.

2.   Predseda plní plán príjmov a výdavkov alebo vydá poverenie na jeho plnenie v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie.

1.   Zakladá sa výbor pre audit s cieľom radiť predsedovi a predsedníctvu v otázkach auditu. Svoje úlohy vykonáva úplne nezávisle a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, najmä pokiaľ ide o právomoci a úlohy vnútorného audítora.

Výbor pre audit predovšetkým dohliada na všetky postupy vypracúvania správ a na systémy vnútornej kontroly, ako aj na všetky postupy monitorovania, pokiaľ ide o dodržiavanie zákonov, predpisov, profesijných a etických noriem a kódexov správania.

2.   Výbor pre audit adresuje svoje správy predsedovi, ktorý ich bez meškania postúpi predsedníctvu.

3.   Štruktúra, zloženie, úlohy a pravidlá fungovania výboru pre audit sú stanovené rozhodnutím predsedníctva.

4.   Členov výboru pre audit vymenúva predsedníctvo na návrh skupín.

Štatút člena výboru pre audit je nezlučiteľný so štatútom člena predsedníctva výboru, člena komisie pre finančné a rozpočtové záležitosti a člena skupiny kvestorov.

5.   Výbor pre audit prijme svoje vnútorné pravidlá, ktoré majú zaručiť plnenie jeho úlohy a poslania, a vykonáva svoje úlohy, práva a povinnosti, ako sú opísané v tomto článku.

6.   Nahradenie člena výboru pre audit prebieha podľa rovnakého postupu, ako je postup uvedený v odseku 4 prvý pododsek tohto článku.

1.   O revízii tohto rokovacieho poriadku rozhoduje výbor absolútnou väčšinou hlasov.

2.   Ak výbor rozhodne, že je potrebná revízia ustanovení rokovacieho poriadku, zriadi komisiu pre rokovací poriadok. Výbor vymenuje hlavného spravodajcu, ktorý má za úlohu vypracovať návrh nového rokovacieho poriadku.

3.   Po schválení rokovacieho poriadku absolútnou väčšinou hlasov zhromaždenie predĺži mandát komisie pre rokovací poriadok na obdobie maximálne šesťdesiatich dní, aby mohla v prípade potreby vypracovať návrh zmien a doplnení vykonávacích predpisov. Tento návrh predloží predsedníctvu, ktoré prijme konečné rozhodnutie po tom, ako sa k nemu vyjadria skupiny.

4.   Dátum nadobudnutia účinnosti nového rokovacieho poriadku a zmenených vykonávacích predpisov určí výbor pri schválení rokovacieho poriadku.

1.   Tento etický kódex platí pre členov výboru a ich náhradníkov.

2.   Členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zastupujú rôzne kategórie subjektov z hospodárskej a sociálnej sféry a na návrh národných vlád ich vymenúva Rada (11) na obdobie piatich rokov.

3.   Členovia výboru „vykonávajú svoju funkciu úplne nezávisle“ (12) a v súlade so zmluvou nesmú byť viazaní žiadnymi záväznými pokynmi.

4.   Členovia výboru sa riadia týmito všeobecnými zásadami správania: integrita, otvorenosť, svedomitosť, čestnosť, zodpovednosť a zachovávanie dobrého mena výboru, a dodržiavajú ich.

5.   Členovia výboru vykonávajú svoju funkciu nezávisle vo všeobecnom záujme Európskej únie a európskej verejnosti.

6.   V súlade s článkami 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii, ako aj s Chartou základných práv Európskej únie, členovia výboru pri výkone svojej funkcie podporujú, chránia a rešpektujú práva a hodnoty, ako sú ľudská dôstojnosť, nediskriminácia, tolerancia, sloboda, solidarita, zásada právneho štátu a rovnosť medzi ženami a mužmi (13).

7.   Pri svojej účasti na aktivitách výboru nesmú členovia uprednostňovať svoje osobné záujmy pred všeobecným záujmom Únie (14).

1.   Členovia výboru pomáhajú výboru plniť jeho poradnú funkciu (15).

2.   Členovia sa v sídle inštitúcie nezdržiavajú stále, hoci neustále zastupujú výbor.

3.   Členovia vykonávajú svoje úlohy v duchu plodnej spolupráce.

4.   V rámci svojej práce členovia presadzujú demokraciu a hodnoty založené na ľudských právach.

5.   Členovia sa plne venujú úlohám, ktoré vyplývajú z ich funkcie, a podieľajú sa na poradnej činnosti.

6.   Členovia sa zaväzujú zabezpečiť dosledovanie stanovísk výboru.

1.   Členovia sa zaväzujú, že pri výkone svojej funkcie budú dôstojne plniť svoje úlohy na pracovisku, pričom ich sloboda prejavu zostáva zachovaná. Členovia výboru sa nedopúšťajú žiadnej formy obťažovania a odsudzujú takéto praktiky (17).

2.   Zaväzujú sa, že svoju imunitu a výhody, ktoré požívajú v záujme výboru a svojej poradnej úlohy, budú využívať uvážlivo.

3.   Budú zachovávať mlčanlivosť v prípadoch, ktoré sú uvedené v zmluve a v štatúte členov (18).

1.   Za výkon svojej poradnej funkcie členovia poberajú náhrady, ktorých výšku stanovuje Rada (19), nedostávajú však žiadnu odmenu od výboru.

2.   V prípade služobných ciest, za ktoré poberajú náhrady od výboru, im nemôžu byť poskytnuté ďalšie náhrady od tretej strany (20).

3.   Hoci stanoviská, o ktorých hlasujú, majú čisto poradnú funkciu, členovia v súlade so zásadou transparentnosti predložia pri nástupe do funkcie predsedovi vyhlásenie o svojich finančných záujmoch.

4.   Povinnosť podávať vyhlásenie o finančných záujmoch začala pre členov výboru platiť v roku 2011. Vyhlásenie o finančných záujmoch musí obsahovať informácie uvedené v článku 5a štatútu členov (21).

1.   Zriaďuje sa poradný výbor pre správanie členov (ďalej len „poradný výbor“).

2.   Na návrh predsedníctva zvolí zhromaždenie na každé dvaapolročné obdobie troch členov, ktorí nemajú v rámci výboru žiadnu inú funkciu trvalého charakteru (22) a ktorí budú tvoriť poradný výbor.

3.   Na základe individuálnej žiadosti poradný výbor poskytne členovi do 30 kalendárnych dní dôverné usmernenia zamerané na výklad a uplatňovanie ustanovení tohto etického kódexu. Príslušný člen sa o tieto usmernenia môže opierať.

4.   Poradný výbor posudzuje na žiadosť predsedu aj údajné prípady porušenia tohto etického kódexu a radí predsedovi, aké opatrenia by sa mohli prijať.

1.   So zreteľom na rešpektovanie prezumpcie neviny a na ochranu obetí, ak je dôvod domnievať sa, že nejaký člen tento etický kódex porušil, predseda o tom zainteresovaných členov písomne informuje a záležitosť okamžite postúpi poradnému výboru (23).

2.   Poradný výbor preskúma okolnosti údajného porušenia a v úplnej dôvernosti si vypočuje zainteresovaných členov. Na základe svojich zistení vypracuje pre predsedu výboru odporúčanie týkajúce sa prípadného rozhodnutia.

3.   S prihliadnutím na odporúčania poradného výboru a po vyzvaní zainteresovaného člena, aby predložil písomné pripomienky, sa predseda výboru poradí s rozšíreným užším predsedníctvom a potom požiada predsedníctvo, aby rozhodlo o opatreniach, ktoré by sa mohli prijať, ako sa uvádza v štatúte členov a rokovacom poriadku výboru.

V závislosti od miery závažnosti skutku príslušného člena sa môžu uplatniť tieto sankcie: