SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/878

z 20. mája 2019,

ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (4) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (5) sa prijali ako reakcia na finančnú krízu, ktorá nastala v rokoch 2007 až 2008. Uvedené legislatívne opatrenia podstatne prispeli k posilneniu finančného systému v Únii a poskytli inštitúciám väčšiu odolnosť voči možným budúcim šokom. Napriek tomu, že boli mimoriadne podrobné, uvedené opatrenia neriešili všetky zistené nedostatky ovplyvňujúce inštitúcie. Okrem toho niektoré pôvodne navrhované opatrenia boli predmetom doložiek o preskúmaní alebo neboli dostatočne podrobné, aby sa umožnilo ich hladké vykonávanie.

(2)

Cieľom tejto smernice je riešiť otázky nastolené v súvislosti s ustanoveniami smernice 2013/36/EÚ, ktoré sa ukázali byť nedostatočne jasné, a preto boli predmetom rozdielnych výkladov, alebo o ktorých sa zistilo, že predstavujú pre určité inštitúcie nadmerné zaťaženie. Takisto obsahuje úpravy smernice 2013/36/EÚ, ktoré sú potrebné buď po prijatí iných príslušných právnych aktov Únie, ako je napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (6), alebo po zmenách navrhovaných paralelne s nariadením (EÚ) č. 575/2013. Navrhovanými zmenami sa napokon uvedie do lepšieho súladu súčasný regulačný rámec s medzinárodným vývojom, aby sa podporila konzistentnosť a porovnateľnosť medzi jednotlivými jurisdikciami.

(3)

Finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti môžu byť materské spoločnosti bankových skupín a uplatňovanie prudenciálnych požiadaviek sa požaduje na základe konsolidovanej situácie takýchto holdingových spoločností. Keďže inštitúcia kontrolovaná takýmito holdingovými spoločnosťami nie je vždy schopná zabezpečiť súlad s požiadavkami na konsolidovanom základe v rámci celej skupiny, je potrebné, aby sa na účely zabezpečenia súladu na konsolidovanom základe určité finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti dostali do priamej pôsobnosti právomocí v oblasti dohľadu podľa smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Preto by sa mal zabezpečiť osobitný postup schvaľovania určitých finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností, ako aj priame právomoci v oblasti dohľadu nad nimi s cieľom zabezpečiť, aby takéto holdingové spoločnosti mohli byť priamo zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania konsolidovaných prudenciálnych požiadaviek, a to bez toho, aby sa na ne vzťahovali ďalšie prudenciálne požiadavky na individuálnom základe.

(4)

Schvaľovaním určitých finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností a dohľadom nad nimi by sa skupinám nemalo brániť v rozhodovaní o osobitných vnútorných mechanizmoch a rozdeľovaní úloh v rámci skupiny, ako to považujú za vhodné na zabezpečenie súladu s konsolidovanými požiadavkami a tiež by sa nemalo brániť priamym opatreniam dohľadu nad tými inštitúciami v rámci skupiny, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní súladu s prudenciálnymi požiadavkami na konsolidovanom základe.

(5)

Za osobitných okolností by mohla byť finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá sa zriadila na účely držby účasti v podnikoch, od schvaľovania oslobodená. Hoci sa uznáva, že oslobodená finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť by mohla prijímať rozhodnutia v rámci svojej bežnej činnosti, nemala by prijímať rozhodnutia, ktoré sa týkajú riadenia, prevádzky alebo financií, ovplyvňujúce skupinu alebo tie dcérske spoločnosti v skupine, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami. Pri posudzovaní dodržiavania súladu s uvedenou požiadavkou by príslušné orgány mali zohľadňovať relevantné požiadavky podľa práva obchodných spoločností, ktoré sa vzťahujú na finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.

(6)

Orgán konsolidovaného dohľadu je poverený hlavnou zodpovednosťou za dohľad na konsolidovanom základe. Preto je nevyhnutné, aby bol orgán konsolidovaného dohľadu vhodným spôsobom zapojený do schvaľovania finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností, ako aj do dohľadu nad nimi. Ak orgán konsolidovaného dohľadu nie je príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená, schválenie by sa malo udeliť prostredníctvom spoločného rozhodnutia týchto dvoch orgánov. Európska centrálna banka by pri plnení svojej úlohy vykonávať dohľad na konsolidovanom základe nad materskými spoločnosťami úverových inštitúcií podľa nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (7) mala tiež vykonávať svoje povinnosti v súvislosti so schvaľovaním finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností a s dohľadom nad nimi.

(7)

Správa Komisie z 28. júla 2016 o posúdení pravidiel odmeňovania podľa smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 (ďalej len „správa Komisie z 28. júla 2016“) odhalila, že pri uplatňovaní na malé inštitúcie sú niektoré zásady stanovené v smernici 2013/36/EÚ, konkrétne požiadavky na odklad a vyplácanie vo forme nástrojov, príliš zaťažujúce a nezodpovedajú ich prudenciálnym prínosom. Podobne sa v nej zistilo, že náklady na uplatňovanie uvedených požiadaviek prevyšujú ich prudenciálne prínosy v prípade zamestnancov s nízkymi úrovňami pohyblivej zložky odmeňovania, pretože takéto úrovne pohyblivej zložky odmeňovania vyvolávajú nízke alebo nevyvolávajú žiadne stimuly pre zamestnancov podstupovať nadmerné riziko. Preto, zatiaľ čo od všetkých inštitúcií by sa vo všeobecnosti malo vyžadovať, aby uplatňovali všetky tieto zásady na všetkých svojich zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie, je nevyhnutné oslobodiť malé inštitúcie a zamestnancov s nízkymi úrovňami pohyblivej zložky odmeňovania od zásad týkajúcich sa odkladu a vyplácania vo forme nástrojov stanovených v smernici 2013/36/EÚ.

(8)

Jasné, konzistentné a harmonizované kritériá na identifikáciu týchto malých inštitúcií a nízkych úrovní pohyblivej zložky odmeňovania sú nevyhnutné na zabezpečenie zbližovania postupov dohľadu a podporu rovnakých podmienok pre inštitúcie, ako aj primeranej ochrany vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v celej Únii. Zároveň je vhodné poskytnúť členským štátom určitú flexibilitu, aby mohli prijať prísnejší prístup, ak to považujú za nevyhnutné.

(9)	Zásada rovnakej odmeny pre pracovníkov a pracovníčky za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty je stanovená v článku 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Inštitúcie musia uvedenú zásadu uplatňovať konzistentne. Preto by mali uplatňovať rodovo neutrálnu politiku odmeňovania.

(10)

Účelom požiadaviek na odmeňovanie je podporovať riadne a účinné riadenie rizík inštitúciami zosúladením dlhodobých záujmov inštitúcií a ich zamestnancov, ktorých odborné činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie (významní prijímatelia rizika). Zároveň by dcérske spoločnosti, ktoré nie sú inštitúciami, a preto sa na ne smernica 2013/36/EÚ individuálne nevzťahuje, mohli podliehať iným požiadavkám na odmeňovanie podľa príslušných sektorových právnych aktov, ktoré by mali mať prednosť. Požiadavky na odmeňovanie stanovené v tejto smernici by sa preto na takéto dcérske spoločnosti spravidla nemali uplatňovať na konsolidovanom základe. Aby sa však zabránilo možnej arbitráži, požiadavky na odmeňovanie stanovené v tejto smernici by sa mali uplatňovať na konsolidovanom základe na zamestnancov dcérskych spoločností, ktoré poskytujú špecifické služby, ako je správa majetku, riadenie portfólia alebo vykonávanie pokynov, pričom sú takíto zamestnanci poverení, a to bez ohľadu na formu takéhoto poverenia, vykonávať odborné činnosti, ktoré ich kvalifikujú ako významných prijímateľov rizika na úrovni bankovej skupiny. Takéto poverenia by mali zahŕňať dohody o delegovaní alebo externom zabezpečovaní činnosti uzavreté medzi dcérskou spoločnosťou zamestnávajúcou príslušných zamestnancov a inou inštitúciou v tej istej skupine. Členským štátom by sa nemalo brániť v tom, aby sa požiadavky na odmeňovanie stanovené v tejto smernici uplatňovali na konsolidovanom základe na širší súbor dcérskych spoločností a ich zamestnancov.

(11)

V smernici 2013/36/EÚ sa požaduje, aby významná časť každej pohyblivej zložky odmeňovania, v každom prípade minimálne 50 %, pozostávala z vyváženého pomeru akcií alebo rovnocenných majetkových podielov, v závislosti od právnej štruktúry dotknutej inštitúcie, alebo nástrojov viazaných na akcie alebo rovnocenných bezhotovostných nástrojov v prípade nekótovanej inštitúcie a, ak je to možné, nástrojov alternatívneho kapitálu Tier 1 alebo Tier 2, ktoré spĺňajú určité podmienky. Uvedená zásada obmedzuje používanie nástrojov viazaných na akcie na nekótované inštitúcie a vyžaduje od kótovaných inštitúcií, aby používali akcie. Zo správy Komisie z 28. júla 2016 vyplynulo, že používanie akcií môže viesť v prípade kótovaných inštitúcií k značnému administratívnemu zaťaženiu a nákladom. Rovnaké prudenciálne prínosy možno zároveň dosiahnuť tým, že kótovaným inštitúciám sa umožní používať nástroje viazané na akcie, ktoré sledujú hodnotu akcií. Možnosť využiť nástroje viazané na akcie by sa preto mala rozšíriť na kótované inštitúcie.

(12)

V preskúmaní a hodnotení orgánmi dohľadu by sa mala zohľadniť veľkosť, štruktúra a vnútorná organizácia inštitúcií, ako aj povaha, rozsah a zložitosť ich činností. Ak majú rôzne inštitúcie podobné rizikové profily, lebo majú napríklad podobné podnikateľské modely alebo geografické umiestnenie expozícií alebo sú pridružené k tomu istému inštitucionálnemu systému ochrany, príslušné orgány by mali mať možnosť prispôsobiť metodiku postupu preskúmania a hodnotenia s cieľom zachytiť spoločné znaky a riziká týchto inštitúcií s rovnakým rizikovým profilom. Takýmto prispôsobením by sa však nemalo brániť príslušným orgánom v tom, aby riadne zohľadňovali špecifické riziká, ktoré ohrozujú každú inštitúciu, ani by sa nimi nemala meniť povaha uložených opatrení, ktorá je špecifická pre inštitúciu.

(13)

Dodatočná požiadavka na vlastné zdroje uložená príslušnými orgánmi je dôležitou hybnou silou celkovej výšky vlastných zdrojov inštitúcie a je relevantná pre účastníkov trhu, pretože úroveň uloženej dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje ovplyvňuje aktivačný bod pre obmedzenia týkajúce sa výplat dividend, vyplácania bonusov a platieb z nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1. Malo by sa stanoviť jasné vymedzenie podmienok, za ktorých sa má uložiť dodatočná požiadavka na vlastné zdroje, aby sa zabezpečilo konzistentné uplatňovanie pravidiel vo všetkých členských štátoch a riadne fungovanie vnútorného trhu.

(14)

Dodatočná požiadavka na vlastné zdroje, ktorú majú uložiť príslušné orgány, by sa mala stanoviť vzhľadom na osobitnú situáciu inštitúcie a mala by byť riadne odôvodnená. Dodatočné požiadavky na vlastné zdroje možno uložiť na účely riešenia rizík alebo prvkov rizík, ktoré sú výslovne vyňaté z požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013, alebo na ktoré sa tieto požiadavky výslovne nevzťahujú, a to len v rozsahu, v akom sa to považuje za potrebné vzhľadom na osobitnú situáciu inštitúcie. Uvedené požiadavky by mali byť zaradené v relevantnom poradí požiadaviek na vlastné zdroje, a to nad relevantnými minimálnymi požiadavkami na vlastné zdroje a pod požiadavkou na kombinovaný vankúš alebo požiadavkou na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky, podľa toho, čo je relevantné. Povaha dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje, ktorá je špecifická pre inštitúciu, by mala zabrániť ich používaniu ako nástroja na riešenie makroprudenciálnych alebo systémových rizík. To by však príslušným orgánom nemalo brániť v riešení, a to aj prostredníctvom dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje, rizík pre jednotlivé inštitúcie, ktoré sú vyvolané ich činnosťami, vrátane rizík odrážajúcich vplyv určitého hospodárskeho a trhového vývoja na rizikový profil konkrétnej inštitúcie.

(15)

Požiadavka na ukazovateľ finančnej páky je paralelnou požiadavkou k požiadavkám na vlastné zdroje založené na riziku. Akékoľvek dodatočné požiadavky na vlastné zdroje uložené príslušnými orgánmi s cieľom riešiť riziko nadmerného využívania finančnej páky by preto mali doplniť požiadavku na minimálny ukazovateľ finančnej páky, a nie minimálnu požiadavku na vlastné zdroje založenú na riziku. Okrem toho by inštitúcie mali mať aj možnosť používať akýkoľvek vlastný kapitál Tier 1, ktorý používajú na splnenie svojich požiadaviek týkajúcich sa finančnej páky, na splnenie svojich požiadaviek na vlastné zdroje založených na riziku vrátane požiadavky na kombinovaný vankúš.

(16)

Príslušné orgány by mali mať možnosť oznamovať inštitúcii vo forme usmernenia každú úpravu výšky kapitálu presahujúceho relevantné minimálne požiadavky na vlastné zdroje, relevantnú dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje a, podľa toho, čo je relevantné, požiadavku na kombinovaný vankúš alebo požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky, ktoré má podľa ich očakávania táto inštitúcia držať, aby bola schopná zvládnuť budúce stresové scenáre. Keďže takéto usmernenie predstavuje cieľovú hodnotu kapitálu, malo by sa považovať za usmernenie zaradené nad relevantnými minimálnymi požiadavkami na vlastné zdroje, relevantnou dodatočnou požiadavkou na vlastné zdroje a buď požiadavkou na kombinovaný vankúš alebo požiadavkou na vankúš pre finančnú páku, podľa toho, čo je relevantné. Nesplnenie takého cieľa by nemalo mať za následok obmedzenia týkajúce sa rozdeľovania stanovené v smernici 2013/36/EÚ. Keďže usmernenie o dodatočných vlastných zdrojoch odzrkadľuje očakávania v oblasti dohľadu, v smernici 2013/36/EÚ a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 by sa nemali stanoviť záväzné povinnosti zverejňovania týkajúceho sa usmernenia, ani by sa nemalo príslušným orgánom zakazovať, aby vyžadovali zverejnenie usmernenia. Ak inštitúcia opakovane nesplní požiadavku na cieľovú hodnotu kapitálu, príslušný orgán by mal byť oprávnený prijať opatrenia v oblasti dohľadu a prípadne uložiť dodatočné požiadavky na vlastné zdroje.

(17)

Ustanovenia smernice 2013/36/EÚ týkajúce sa úrokového rizika vyplývajúceho z činností, ktoré nie sú v obchodnej knihe, sú prepojené s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorých implementácia zo strany inštitúcií si vyžaduje dlhšie obdobie. Ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s príslušnými ustanoveniami tejto smernice by sa mali uplatňovať od toho istého dátumu ako príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 575/2013, aby sa zosúladilo uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa úrokového rizika vyplývajúceho z činností, ktoré nie sú v obchodnej knihe.

(18)

V záujme harmonizácie výpočtu úrokového rizika vyplývajúceho z činností, ktoré nie sú v obchodnej knihe, keď interné systémy inštitúcií na meranie uvedeného rizika nie sú uspokojivé, by Komisia mala byť splnomocnená prijať regulačné technické predpisy, ktoré vypracoval európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (8), týkajúce sa vypracovania štandardizovanej metodiky na účely hodnotenia takéhoto rizika. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(19)

Aby príslušné orgány mohli zlepšiť identifikáciu tých inštitúcií, ktoré by mohli podliehať v dôsledku možných zmien úrokových sadzieb nadmerným stratám vo svojich činnostiach, ktoré nie sú v obchodnej knihe, Komisia by mala byť splnomocnená prijať regulačné technické predpisy, ktoré vypracuje EBA. V uvedených regulačných technických predpisoch by sa malo upresniť: šesť šokových scenárov dohľadu, ktoré musia uplatňovať všetky inštitúcie s cieľom vypočítať zmeny ekonomickej hodnoty vlastného imania; spoločné predpoklady, ktoré inštitúcie musia implementovať do svojich interných systémov na účely výpočtu ekonomickej hodnoty vlastného imania, ako aj pokiaľ ide o určenie prípadnej potreby konkrétnych kritérií na identifikáciu inštitúcií, pre ktoré by opatrenia v oblasti dohľadu mohli byť opodstatnené po znížení čistých príjmov z úrokov v dôsledku zmien úrokových sadzieb; a to, čo predstavuje veľký pokles. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(20)

Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je základom pre zachovanie stability a integrity vo finančnom systéme. Odhalenie zapojenia inštitúcie do prania špinavých peňazí a financovania terorizmu by mohlo mať vplyv na jej životaschopnosť a stabilitu finančného systému. Spolu s orgánmi a subjektmi zodpovednými za zabezpečenie dodržiavania pravidiel týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (9) zohrávajú významnú úlohu pri identifikácii a sankcionovaní nedostatkov príslušné orgány zodpovedné za udeľovanie povolenia a vykonávanie prudenciálneho dohľadu. Takéto príslušné orgány by preto mali konzistentne zohľadňovať záležitosti týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vo svojich príslušných činnostiach v oblasti dohľadu, vrátane postupov hodnotenia a preskúmania v oblasti dohľadu, hodnotení primeranosti mechanizmov inštitúcií v oblasti riadenia, procesov a mechanizmov a posudzovania vhodnosti členov riadiaceho orgánu, na základe toho informovať o akýchkoľvek zisteniach príslušné orgány a subjekty zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania pravidiel na boj proti praniu špinavých peňazí a prípadne prijímať opatrenia v oblasti dohľadu v súlade so svojimi právomocami podľa smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Informácie by sa mali poskytovať na základe zistení v procesoch udeľovania povolenia, schvaľovania alebo preskúmania, za ktoré takéto príslušné orgány nesú zodpovednosť, ako aj na základe informácií získaných od orgánov a subjektov zodpovedných za zabezpečenie dodržiavania smernice (EÚ) 2015/849.

(21)	Jedným z kľúčových ponaučení z finančnej krízy v Únii bola potreba mať primeraný inštitucionálny a politický rámec na zabránenie nerovnováham v Únii a na ich riešenie. Vzhľadom na najnovší inštitucionálny vývoj v Únii je potrebné komplexné preskúmanie rámca makroprudenciálnej politiky.

(22)

Smernicou 2013/36/EÚ by sa nemalo členským štátom brániť zaviesť do vnútroštátneho práva opatrenia na posilnenie odolnosti finančného systému, ako sú napríklad okrem iného obmedzenia pomeru výšky úveru k hodnote, obmedzenia pomeru výšky dlhu k výške príjmu, obmedzenia pomeru dlhovej služby k výške príjmov a iné nástroje na riešenie noriem pre poskytovanie úverov.

(23)

S cieľom zaistiť, aby proticyklické kapitálové vankúše vhodne odrážali riziko nadmerného nárastu úverov v bankovom sektore, inštitúcie by mali vypočítať svoje špecifické vankúše ako vážený priemer mier proticyklického vankúša, ktoré sa uplatňujú v krajinách, v ktorých sa nachádzajú ich expozície voči kreditným rizikám. Každý členský štát by mal preto určiť orgán zodpovedný za určovanie miery proticyklického vankúša na expozície, ktoré sa nachádzajú v danom členskom štáte. V tejto miere vankúša by sa mal zohľadňovať rast úverových úrovní a zmeny pomeru úverov k hrubému domácemu produktu (HDP) v danom členskom štáte a všetky iné premenné relevantné v súvislosti s rizikami ohrozujúcimi stabilitu finančného systému.

(24)

Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať od určitých inštitúcií, aby okrem vankúša na zachovanie kapitálu a proticyklického kapitálového vankúša držali vankúš na krytie systémového rizika s cieľom predchádzať makroprudenciálnym alebo systémovým rizikám, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (EÚ) č. 575/2013 ani smernica 2013/36/EÚ, a zmierňovať tieto riziká, konkrétne riziko narušenia finančného systému s možnými závažnými negatívnymi dôsledkami pre finančný systém a reálnu ekonomiku v konkrétnom členskom štáte. Miera vankúša na krytie systémového rizika by sa mala vzťahovať na všetky expozície alebo podsúbor expozícií a na všetky inštitúcie alebo na jednu či viac podskupín týchto inštitúcií, ak tieto inštitúcie vykazujú podobné rizikové profily vo svojich podnikateľských činnostiach.

(25)

Je dôležité zefektívniť mechanizmus koordinácie medzi orgánmi, zabezpečiť jasné rozdelenie zodpovednosti, zjednodušiť aktiváciu nástrojov makroprudenciálnej politiky a rozšíriť súbor makroprudenciálnych nástrojov, aby sa zabezpečilo, že orgány budú môcť včas a účinne riešiť systémové riziká. Očakáva sa, že Európsky výbor pre systémové riziká (ďalej len „ESRB“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 (10), bude zohrávať kľúčovú úlohu pri koordinácii makroprudenciálnych opatrení, ako aj pri prenose informácií o plánovaných makroprudenciálnych opatreniach v členských štátoch, a to najmä prostredníctvom uverejňovania prijatých makroprudenciálnych opatrení na svojom webovom sídle a prostredníctvom výmeny informácií medzi orgánmi po oznámení plánovaných makroprudenciálnych opatrení. S cieľom zabezpečiť vhodné politické reakcie medzi členskými štátmi sa očakáva, že ESRB bude monitorovať dostatočnosť a konzistentnosť makroprudenciálnych politík členských štátov, a to aj sledovaním, či sa nástroje používajú konzistentným spôsobom, pri ktorom nedochádza k ich prekrývaniu.

(26)

Relevantné príslušné alebo určené orgány by mali mať za cieľ zabraňovať duplicitnému alebo nejednotnému uplatňovaniu makroprudenciálnych opatrení stanovených v smernici 2013/36/EÚ a nariadení (EÚ) č. 575/2013. Predovšetkým, relevantné príslušné alebo určené orgány by mali náležite posúdiť, či opatrenia prijaté podľa článku 133 smernice 2013/36/EÚ sú duplicitné alebo v rozpore s inými existujúcimi alebo plánovanými opatreniami podľa článku 124, 164 alebo 458 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(27)

Príslušné alebo určené orgány by mali mať možnosť stanoviť úroveň alebo úrovne uplatňovania vankúša pre inak systémovo významné inštitúcie (ďalej len „O-SII“ – other systemically important institutions) na základe povahy a rozdelenia rizík začlenených do štruktúry skupiny. Za určitých okolností by mohlo byť pre príslušný orgán alebo určený orgán vhodné stanoviť vankúš pre O-SII len na úrovni, ktorá je nižšia ako najvyššia úroveň konsolidácie.

(28)

V súlade s metodikou posudzovania globálne systémovo významných bánk, ktorú zverejnil Bazilejský výbor pre bankový dohľad (ďalej len „BCBS“ – Basel Committee on Banking Supervision), sú pohľadávky a záväzky inštitúcie, ktoré presahujú jednu jurisdikciu, ukazovateľmi jej globálneho systémového významu a dôsledkov, ktoré môže mať jej zlyhanie na globálny finančný systém. Uvedené ukazovatele zohľadňujú špecifické obavy, napríklad spojené s komplikovanejšou koordináciou riešenia krízových situácií inštitúcií s významnými cezhraničnými činnosťami. Vďaka pokroku, ktorý sa dosiahol v súvislosti so spoločným prístupom k riešeniu krízových situácií vyplývajúcim z posilnenia jednotného súboru pravidiel a zo zriadenia jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií, sa výrazne zlepšila schopnosť riadne riešiť krízové situácie cezhraničných skupín v rámci bankovej únie. Preto by sa malo bez toho, aby bola dotknutá kapacita príslušného alebo určeného orgánu uplatňovať svoj úsudok pri výkone dohľadu, vypočítať alternatívne skóre zohľadňujúce uvedený pokrok a príslušné alebo určené orgány by mali vziať toto skóre do úvahy pri posudzovaní systémového významu úverových inštitúcií, a to bez toho, aby boli ovplyvnené údaje, ktoré sa poskytujú výboru BCBS na určenie medzinárodných menovateľov. EBA by mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom upresniť metodiku dodatočnej identifikácie globálne systémovo významných inštitúcií (ďalej len „G-SII“ – global systemically important institutions), aby sa mohli zohľadniť osobitosti integrovaného európskeho rámca na riešenie krízových situácií v kontexte jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií. Uvedená metodika by sa mala používať výhradne na účely kalibrácie vankúša pre G-SII. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(29)

Keďže ciele tejto smernice, a to posilnenie a zlepšenie už existujúcich právnych aktov Únie zabezpečujúcich jednotné prudenciálne požiadavky, ktoré sa uplatňujú na inštitúcie v celej Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(30)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (11) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(31)	Smernica 2013/36/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2013/36/EÚ

Smernica 2013/36/EÚ sa mení takto:

V článku 2 sa odseky 5 a 6 nahrádzajú takto:

„5. Táto smernica sa nevzťahuje na:

1.	prístup k činnosti investičných spoločností, pokiaľ sa upravuje smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (*1);

2.	centrálne banky;

3.	poštové sporožírové inštitúcie;

4.	v Dánsku na „Eksport Kredit Fonden“, „Eksport Kredit Fonden A/S“, „Danmarks Skibskredit A/S“ a „KommuneKredit“;

v Nemecku na „Kreditanstalt für Wiederaufbau“, „Landwirtschaftliche Rentenbank“, „Bremer Aufbau-Bank GmbH“, „Hamburgische Investitions- und Förderbank“, „Investitionsbank Berlin“, „Investitionsbank des Landes Brandenburg“, „Investitionsbank Schleswig-Holstein“, „Investitions- und Förderbank Niedersachsen – NBank“, „Investitions- und Strukturbank Rheinland-Pfalz“, „Landeskreditbank Baden-Württemberg – Förderbank“, „LfA Förderbank Bayern“, „NRW.BANK“, „Saarländische Investitionskreditbank AG“, „Sächsische Aufbaubank – Förderbank“, „Thüringer Aufbaubank“, podniky uznané podľa „Wohnungsgemeinnützigkeitsgesetz“ za subjekty štátnej bytovej politiky, ktorých hlavným predmetom činnosti nie sú bankové transakcie, a podniky, ktoré sú v zmysle uvedeného zákona uznané za neziskové bytové podniky;

6.	v Estónsku na „hoiu-laenuühistud“ ako družstevné podniky uznané podľa „hoiu-laenuühistu seadus“;

7.	v Írsku na „Strategic Banking Corporation of Ireland“, úverové družstvá a svojpomocné spolky;

8.	v Grécku na „Ταμείο Παρακαταθηκών και Δανείων“ (Tamio Parakatathikon kai Danion);

9.	v Španielsku na „Instituto de Crédito Oficial“;

10.	vo Francúzsku na „Caisse des dépots et consignations“;

11.	v Chorvátsku na „kreditne unije“ a „Hrvatska banka za obnovu i razvitak“;

12.	v Taliansku na „Cassa depositi e prestiti“;

13.	v Lotyšsku na „krājaizdevu sabiedrības“, t. j. podniky, ktoré sú podľa „krājaizdevu sabiedrību likums“ uznané za družstevné podniky poskytujúce peňažné služby výhradne svojim členom;

14.	v Litve na „kredito unijos“ iné ako „centrinės kredito unijos“;

15.	v Maďarsku na „MFB Magyar Fejlesztési Bank Zártkörűen Működő Részvénytársaság“ a „Magyar Export-Import Bank Zártkörűen Működő Részvénytársaság“;

16.	na Malte na „The Malta Development Bank“;

17.	v Holandsku na „Nederlandse Investeringsbank voor Ontwikkelingslanden NV“, „NV Noordelijke Ontwikkelingsmaatschappij“, „NV Limburgs Instituut voor Ontwikkeling en Financiering“, „Ontwikkelingsmaatschappij Oost-Nederland NV“ a „kredietunies“;

18.	v Rakúsku na podniky uznané za verejnoprospešné bytové združenia a na „Österreichische Kontrollbank AG“;

19.	v Poľsku na „Spółdzielcze Kasy Oszczędnościowo – Kredytowe“ a na „Bank Gospodarstwa Krajowego“;

20.	v Portugalsku na „Caixas Económicas“ existujúce k 1. januáru 1986 s výnimkou tých, ktoré boli založené ako akciové spoločnosti, a „Caixa Económica Montepio Geral“;

21.	v Slovinsku na „SID-Slovenska izvozna in razvojna banka, d.d. Ljubljana“;

22.	vo Fínsku na „Teollisen yhteistyön rahasto Oy/Fonden för industriellt samarbete AB“ a „Finnvera Oyj/Finnvera Abp“;

23.	vo Švédsku na „Svenska Skeppshypotekskassan“;

24.	v Spojenom kráľovstve na „National Savings and Investments (NS&I)“, „CDC Group plc“, „the Agricultural Mortgage Corporation Ltd“, „Crown Agents for overseas governments and administrations“, úverové družstvá a komunálne banky.

6. So subjektmi uvedenými v odseku 5 bodoch 1 a 3 až 24 tohto článku sa na účely článku 34 a hlavy VII kapitoly 3 zaobchádza ako s finančnými inštitúciami.

(*1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).“ "

Článok 3 sa mení takto:

v odseku 1 sa dopĺňajú tieto body:

„60.	„orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán pre riešenie krízových situácií vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (*2);

61.	„globálne systémovo významná inštitúcia“ alebo „G-SII“ je G-SII vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 133 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

62.	„globálne systémovo významná inštitúcia mimo EÚ“ alebo „G-SII mimo EÚ“ je G-SII mimo EÚ vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 134 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

63.	„skupina“ je skupina vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 138 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

64.	„skupina z tretej krajiny“ je skupina, ktorej materská spoločnosť je zriadená v tretej krajine;

65.	„rodovo neutrálna politika odmeňovania“ je politika odmeňovania založená na rovnakej odmene pre pracovníkov a pracovníčky za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

(*2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).“;"

dopĺňa sa tento odsek:

„3. Na zabezpečenie toho, aby sa požiadavky alebo právomoci v oblasti dohľadu stanovené v tejto smernici alebo v nariadení (EÚ) č. 575/2013 uplatňovali na konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe v súlade s touto smernicou a uvedeným nariadením, pojmy „inštitúcia“, „materská inštitúcia v členskom štáte“, „materská inštitúcia v EÚ“ a „materská spoločnosť“ zahŕňajú tiež:

a)	finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktorým bolo udelené schválenie v súlade s článkom 21a tejto smernice;

určené inštitúcie kontrolované materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ, materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ, materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte, ak príslušná materská spoločnosť nepodlieha schváleniu v súlade s článkom 21a ods. 4 tejto smernice, a

c)	finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti alebo inštitúcie určené podľa článku 21a ods. 6 písm. d) tejto smernice.“

V článku 4 sa odsek 8 nahrádza takto:

„8. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že iné orgány ako príslušné orgány majú právomoc riešiť krízové situácie, tieto iné orgány úzko spolupracovali s príslušnými orgánmi a konzultovali s nimi, pokiaľ ide o prípravu plánov na riešenie krízových situácií a vo všetkých ostatných prípadoch, ak sa takáto spolupráca a konzultácia požaduje touto smernicou, smernicou 2014/59/EÚ alebo nariadením (EÚ) č. 575/2013.“

Článok 8 sa mení takto:

v odseku 2 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a)	informácie, ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom v žiadosti o povolenie úverových inštitúcií vrátane plánu činnosti, organizačnej štruktúry a mechanizmov v oblasti riadenia stanovených v článku 10;

b)	požiadavky vzťahujúce sa na akcionárov a spoločníkov s kvalifikovanými účasťami alebo, ak kvalifikované účasti neexistujú, na 20 najväčších akcionárov alebo spoločníkov, v súlade s článkom 14, a“;

b)	dopĺňa sa tento odsek: „5. EBA vydá usmernenie v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 určené príslušným orgánom s cieľom presne stanoviť spoločnú metodiku posudzovania na udeľovanie povolení v súlade s touto smernicou.“

V článku 9 sa dopĺňajú tieto odseky:

„3. Členské štáty oznámia Komisii a EBA vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa výslovne umožňuje podnikom, ktoré nie sú úverovými inštitúciami, podnikať v oblasti prijímania vkladov a iných návratných zdrojov od verejnosti.

4. Podľa tohto článku členské štáty nesmú vyňať úverové inštitúcie z uplatňovania tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“

Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

Plán činnosti, organizačná štruktúra a mechanizmy v oblasti riadenia

1. Členské štáty vyžadujú, aby bol k žiadostiam o udelenie povolenia priložený plán činnosti, v ktorom sú uvedené druhy plánovaných podnikateľských činností a organizačná štruktúra úverovej inštitúcie vrátane informácií o materských spoločnostiach, finančných holdingových spoločnostiach a zmiešaných finančných holdingových spoločnostiach v rámci skupiny. Členské štáty tiež vyžadujú, aby bol k žiadostiam o udelenie povolenia priložený opis opatrení, postupov a mechanizmov uvedených v článku 74 ods. 1

2. Príslušné orgány odmietnu udeliť povolenie na začatie činnosti úverovej inštitúcie, pokiaľ nie sú presvedčené, že opatrenia, postupy a mechanizmy uvedené v článku 74 ods. 1 umožňujú riadne a účinné riadenie rizík uvedenou inštitúciou.“

V článku 14 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Príslušné orgány odmietnu udeliť povolenie na začatie činnosti úverovej inštitúcie, ak po zohľadnení potreby zabezpečiť zdravé a obozretné riadenie úverovej inštitúcie nie sú presvedčené o vhodnosti akcionárov alebo spoločníkov v súlade s kritériami stanovenými v článku 23 ods. 1 Uplatňuje sa článok 23 ods. 2 a 3 a článok 24“

V článku 18 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d)

už nespĺňa prudenciálne požiadavky stanovené v tretej, štvrtej alebo šiestej časti, s výnimkou požiadaviek stanovených v článkoch 92a a 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo uložené podľa článku 104 ods. 1 písm. a) alebo článku 105 tejto smernice, alebo sa už nemožno spoliehať na to, že bude plniť svoje záväzky voči veriteľom, a najmä už neposkytuje záruku na aktíva, ktoré jej zverili jej vkladatelia;“

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 21a

Schválenie finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností

1. Materské finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v členskom štáte, materské finančné holdingové spoločnosti v EÚ a materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v EÚ sa uchádzajú o schválenie v súlade s týmto článkom. Iné finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti sa uchádzajú o schválenie v súlade s týmto článkom, ak sa od nich vyžaduje, aby dodržiavali túto smernicu alebo nariadenie (EÚ) č. 575/2013 na subkonsolidovanom základe.

2. Na účely odseku 1 poskytujú finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti v ňom uvedené orgánu konsolidovaného dohľadu a, ak ním nie je príslušný orgán, príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom sú tieto spoločnosti zriadené, tieto informácie:

a)	organizačnú štruktúru skupiny, ktorej je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť súčasťou, pričom jasne uvedú svoje dcérske spoločnosti a prípadne materské spoločnosti, ako aj umiestnenie a druh činnosti každého subjektu v rámci skupiny;

b)	informácie týkajúce sa vymenovania aspoň dvoch osôb na účely účinného riadenia finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a dodržiavania požiadaviek stanovených v článku 121 o kvalifikácii osôb v riadiacej funkcii;

c)	informácie o dodržiavaní kritérií stanovených v článku 14 týkajúcich sa akcionárov a spoločníkov, ak má finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť úverovú inštitúciu ako dcérsku spoločnosť;

d)	vnútorná organizácia a rozdelenie úloh v rámci skupiny;

e)	akékoľvek iné informácie, ktoré môžu byť potrebné na vykonanie posúdení uvedených v odsekoch 3 a 4 tohto článku.

Ak sa schválenie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti uskutoční súbežne s posúdením uvedeným v článku 22, príslušný orgán na účely uvedeného článku podľa potreby koordinuje s orgánom konsolidovaného dohľadu a, ak ním nie je príslušný orgán, s príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená. V uvedenom prípade sa plynutie lehoty na posúdenie uvedenej v článku 22 ods. 3 druhom pododseku pozastaví na dobu dlhšiu ako 20 pracovných dní, a to do dokončenia postupu stanoveného v tomto článku.

3. Schválenie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa tohto článku možno udeliť len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

vnútorné mechanizmy a rozdelenie úloh v rámci skupiny sú primerané na účely dodržiavania požiadaviek stanovených touto smernicou a nariadením (EÚ) č. 575/2013 na konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe a sú najmä účinné, pokiaľ ide o:

i)	koordináciu všetkých dcérskych spoločností finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, v prípade potreby aj prostredníctvom primeraného rozdelenia úloh medzi inštitúciami, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami;

ii)	zabránenie alebo riešenie konfliktov v rámci skupiny a

iii)	posilňovanie politík v rámci celej skupiny stanovených materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v skupine;

organizačná štruktúra skupiny, ktorej je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť súčasťou, neprekáža ani iným spôsobom nezabraňuje účinnému dohľadu nad inštitúciami, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami, alebo nad materskými inštitúciami, týkajúcemu sa individuálnych, konsolidovaných a v prípade potreby subkonsolidovaných povinností, ktoré sa na ne vzťahujú. Pri posudzovaní tohto kritéria sa zohľadňuje najmä:

i)	pozícia finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti vo viacúrovňovej skupine;

ii)	štruktúra akcionárov a

iii)	úloha finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v rámci skupiny;

c)	kritériá stanovené v článku 14 a požiadavky uvedené článku 121 sú splnené.

4. Schválenie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa tohto článku sa nevyžaduje, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

hlavným predmetom činnosti finančnej holdingovej spoločnosti je nadobúdať účasti v dcérskych spoločnostiach alebo v prípade zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, jej hlavným predmetom činnosti v súvislosti s inštitúciami alebo finančnými inštitúciami je nadobúdať účasti v dcérskych spoločnostiach;

finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sa v rámci skupiny neurčila v žiadnej zo skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, za subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, v súlade so stratégiou riešenia krízovej situácie stanovenou príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií podľa smernice 2014/59/EÚ;

c)	úverová inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou, sa určila za zodpovednú za zabezpečenie toho, aby skupina dodržiavala prudenciálne požiadavky na konsolidovanom základe, a poskytli sa jej všetky potrebné prostriedky a právomoc na to, aby tieto povinnosti plnila účinným spôsobom;

d)	finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sa nezúčastňuje na riadiacich, prevádzkových alebo finančných rozhodnutiach, ktoré sa týkajú skupiny alebo jej dcérskych spoločností, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami;

e)	neexistuje prekážka brániaca účinnému dohľadu nad skupinou na konsolidovanom základe.

Finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti oslobodené od schvaľovania v súlade s týmto odsekom nie sú vyňaté z rozsahu konsolidácie, ako sa stanovuje v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013.

5. Orgán konsolidovaného dohľadu priebežne monitoruje dodržiavanie podmienok uvedených v odseku 3 alebo prípadne v odseku 4. Finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti poskytujú orgánu konsolidovaného dohľadu informácie vyžadované na priebežné monitorovanie organizačnej štruktúry skupiny a dodržiavanie podmienok uvedených v odseku 3 alebo prípadne v odseku 4. Orgán konsolidovaného dohľadu tieto informácie zdieľa s príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená.

6. Ak orgán konsolidovaného dohľadu zistí, že podmienky stanovené v odseku 3 nie sú splnené alebo prestali byť splnené, finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podlieha primeraným opatreniam v oblasti dohľadu s cieľom, v závislosti od konkrétneho prípadu, zabezpečiť alebo obnoviť kontinuitu a integritu konsolidovaného dohľadu a zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek stanovených v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 na konsolidovanom základe. V prípade zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti sa pri prijímaní opatrení v oblasti dohľadu zohľadní najmä vplyv na finančný konglomerát.

Opatrenia v oblasti dohľadu uvedené v prvom pododseku môžu zahŕňať najmä:

a)	pozastavenie výkonu hlasovacích práv spojených s akciami inštitúcií, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami, držanými finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou;

b)	vydanie súdnych príkazov alebo uloženie sankcií proti finančnej holdingovej spoločnosti, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo členom riadiaceho orgánu a manažérom s výhradou článkov 65 až 72;

c)	zadanie pokynov alebo usmernení finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, aby účasti vo svojich dcérskych spoločnostiach, ktoré sú inštitúciami, previedli na svojich akcionárov;

d)	dočasné určenie inej finančnej holdingovej spoločnosti, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo inštitúcie v rámci skupiny, ako zodpovednej za zabezpečenie dodržiavania požiadaviek stanovených v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 na konsolidovanom základe;

e)	obmedzenie alebo zákaz rozdeľovania výnosov alebo vyplácania úrokov akcionárom;

f)	požadovanie od finančných holdingových spoločností alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby sa zbavili účastí v inštitúciách alebo iných subjektoch finančného sektora alebo ich znížili;

g)	požadovanie od finančných holdingových spoločností alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby predložili plán na bezodkladný návrat k dodržiavaniu požiadaviek.

7. Ak orgán konsolidovaného dohľadu zistí, že podmienky stanovené v odseku 4 už nie sú splnené, finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sa musí uchádzať o schválenie v súlade s týmto článkom.

8. Na účely prijímania rozhodnutí o schválení a oslobodení od schválenia, ako sa uvádza v odsekoch 3 a 4, a o opatreniach v oblasti dohľadu, ako sa uvádza v odsekoch 6 a 7, ak orgán konsolidovaného dohľadu nie je príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená, oba orgány spolupracujú a vedú v plnom rozsahu vzájomné konzultácie. Orgán konsolidovaného dohľadu vypracuje podľa potreby posúdenie záležitostí uvedených v odsekoch 3, 4, 6 a 7 a predloží uvedené posúdenie príslušnému orgánu v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená. Tieto dva orgány urobia všetko, čo je v ich právomociach, aby dosiahli spoločné rozhodnutie do dvoch mesiacov od doručenia uvedeného posúdenia.

Spoločné rozhodnutie sa náležite zdokumentuje a odôvodní. Orgán konsolidovaného dohľadu oznámi spoločné rozhodnutie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

V prípade nezhody sa orgán konsolidovaného dohľadu alebo príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom je finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená, zdrží prijatia rozhodnutia a záležitosť postúpi EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. EBA prijme svoje rozhodnutie v lehote jedného mesiaca od prijatia postúpenej záležitosti. Dotknuté príslušné orgány prijmú spoločné rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. Záležitosť sa EBA nepostúpi po uplynutí dvojmesačného obdobia alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

9. Ak v prípade zmiešaných finančných holdingových spoločností, orgán konsolidovaného dohľadu alebo príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená, nie je koordinátorom určeným v súlade s článkom 10 smernice 2002/87/ES, sa na účely rozhodnutí alebo spoločných rozhodnutí uvedených v závislosti od konkrétneho prípadu v odsekoch 3, 4, 6 a 7 tohto článku vyžaduje súhlas koordinátora. Ak sa vyžaduje súhlas koordinátora, nezhody sa postúpia príslušnému európskemu orgánu dohľadu, a to EBA alebo európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“), zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (*3), ktorý prijme svoje rozhodnutie v lehote jedného mesiaca od prijatia postúpenej záležitosti. Akýmkoľvek rozhodnutím prijatým v súlade s týmto odsekom nie sú dotknuté povinnosti podľa smernice 2002/87/ES alebo 2009/138/ES.

10. V prípade odmietnutia schválenia finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa tohto článku orgán konsolidovaného dohľadu oznámi žiadateľovi rozhodnutie a jeho odôvodnenie v lehote štyroch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti, alebo, ak je žiadosť neúplná, v lehote štyroch mesiacov odo dňa doručenia úplných informácií požadovaných na prijatie rozhodnutia.

Rozhodnutie o udelení alebo odmietnutí schválenia sa v každom prípade prijme v lehote šiestich mesiacov od doručenia žiadosti. Odmietnutie môže v prípade potreby sprevádzať ktorékoľvek z opatrení uvedených v odseku 6.

Článok 21b

Materská spoločnosť v EÚ na medzistupni

1. Dve alebo viac inštitúcií v Únii, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny z tretej krajiny, majú jedinú materskú spoločnosť v EÚ na medzistupni, ktorá je zriadená v Únii.

2. Príslušné orgány môžu povoliť inštitúciám uvedeným v odseku 1, aby mali dve materské spoločnosti v EÚ na medzistupni, ak dospejú k záveru, že zriadenie jedinej materskej spoločnosti v EÚ na medzistupni by:

a)	bolo v rozpore s povinnou požiadavkou na oddelenie činností vyplývajúcou z pravidiel tretej krajiny alebo uloženou orgánmi dohľadu z tretej krajiny, v ktorej má konečný materský podnik zo skupiny z tretej krajiny svoje ústredie, alebo

b)	v porovnaní s dvomi materskými spoločnosťami v EÚ na medzistupni znížilo efektívnosť riešiteľnosti krízovej situácie podľa posúdenia, ktoré vykonal príslušný orgán pre riešenie krízových situácií materskej spoločnosti v EÚ na medzistupni.

3. Materská spoločnosť v EÚ na medzistupni je úverovou inštitúciou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade s článkom 8, alebo finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorej bolo udelené schválenie v súlade s článkom 21a.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku, ak žiadna z inštitúcií uvedených v odseku 1 tohto článku nie je úverovou inštitúciou alebo ak sa v súvislosti s investičnými činnosťami musí zriadiť druhá materská spoločnosť v EÚ na medzistupni, aby sa dodržala povinná požiadavka uvedená v odseku 2 tohto článku, materská spoločnosť v EÚ na medzistupni alebo druhá materská spoločnosť v EÚ na medzistupni môže byť investičnou spoločnosťou, ktorej bolo udelené povolenie v súlade s článkom 5 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ, na ktorú sa vzťahuje smernica 2014/59/EÚ.

4. Odseky 1, 2 a 3 sa neuplatňujú, ak celková hodnota aktív, ktoré má v Únii skupina z tretej krajiny, je menej ako 40 miliárd EUR.

5. Na účely tohto článku celková hodnota aktív, ktoré má v Únii skupina z tretej krajiny, je sumou pozostávajúcou z:

a)	celkovej hodnoty aktív každej inštitúcie, ktoré má v Únii skupina z tretej krajiny, ako vyplýva z jej konsolidovanej súvahy alebo z ich individuálnej súvahy, ak súvaha inštitúcie nie je konsolidovaná, a

b)	celkovej hodnoty aktív každej pobočky skupiny z tretej krajiny, ktorej bolo udelené povolenie v Únii v súlade s touto smernicou, smernicou 2014/65/EÚ alebo nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (*4).

6. Príslušné orgány oznamujú EBA tieto informácie o každej skupine z tretej krajiny, ktorá vykonáva činnosť v ich jurisdikcii:

a)	názvy a celkovú hodnotu aktív inštitúcií podliehajúcich dohľadu, ktoré patria k skupine z tretej krajiny;

b)	názvy pobočiek, ktorým bolo udelené povolenie v danom členskom štáte v súlade s touto smernicou, smernicou 2014/65/EÚ alebo nariadením (EÚ) č. 600/2014, a celkovú hodnotu aktív zodpovedajúcich týmto pobočkám, ako aj druhy činností, na vykonávanie ktorých bolo týmto pobočkám udelené povolenie;

c)	názov a typ uvedený v odseku 3 každej materskej spoločnosti v EÚ na medzistupni zriadenej v danom členskom štáte a názov skupiny z tretej krajiny, ktorej je súčasťou.

7. EBA uverejní na svojom webovom sídle zoznam všetkých skupín z tretích krajín, ktoré vykonávajú činnosti v Únii, a ich materskej spoločnosti alebo prípadne spoločností v EÚ na medzistupni.

Príslušné orgány zabezpečia, aby každá inštitúcia v ich jurisdikcii, ktorá je súčasťou skupiny z tretej krajiny, spĺňala jednu z týchto podmienok:

a)	má materskú spoločnosť v EÚ na medzistupni;

b)	je materskou spoločnosťou v EÚ na medzistupni;

c)	je jedinou inštitúciou skupiny z tretej krajiny v Únii alebo

d)	je súčasťou skupiny z tretej krajiny s celkovou hodnotou aktív v Únii vo výške menej ako 40 miliárd EUR.

8. Odchylne od odseku 1, skupiny z tretej krajiny, ktoré vykonávajú činnosti prostredníctvom viac ako jednej inštitúcie v Únii, a s celkovou hodnotou aktív rovnajúcou sa alebo presahujúcou 40 miliárd EUR k 27. júnu 2019 musia mať do 30. decembra 2023 materskú spoločnosť v EÚ na medzistupni, alebo ak sa uplatňuje odsek 2, dve materské spoločnosti v EÚ na medzistupni.

9. Komisia do 30. decembra 2026 preskúma po konzultácii s EBA požiadavky uložené inštitúciám podľa tohto článku a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. V uvedenej správe sa posúdi aspoň:

a)	či požiadavky stanovené v tomto článku sú vykonateľné, potrebné a primerané a či by iné opatrenia neboli vhodnejšie;

b)	čí by sa mali požiadavky uložené inštitúciám podľa tohto článku preskúmať s cieľom zohľadniť najlepšie medzinárodné postupy.

10. EBA do 28. júna 2021 predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o zaobchádzaní s pobočkami z tretích krajín na základe vnútroštátneho práva členských štátov. V uvedenej správe sa posúdi aspoň:

a)	či a v akom rozsahu sa postupy dohľadu pre pobočky z tretích krajín podľa vnútroštátneho práva rôznia v jednotlivých členských štátoch;

b)	či by rozdielne zaobchádzanie s pobočkami z tretích krajín podľa vnútroštátneho práva mohlo viesť k regulačnej arbitráži;

c)	či by bola potrebná a vhodná ďalšia harmonizácia vnútroštátnych režimov pre pobočky z tretích krajín, najmä pokiaľ ide o významné pobočky z tretích krajín.

Komisia v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na základe odporúčaní EBA.

(*3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48)."

(*4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).“ "

10.

V článku 23 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)	dobrá povesť, vedomosti, zručnosti a skúsenosti, ako sa uvádza v článku 91 ods. 1, každého člena riadiaceho orgánu, ktorý bude riadiť činnosť úverovej inštitúcie v dôsledku navrhovaného nadobudnutia;“

11.

Článok 47 sa mení takto:

vkladá sa tento odsek:

„1a. Členský štát požaduje od pobočiek úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v tretej krajine, aby aspoň raz ročne oznamovali príslušným orgánom tieto informácie:

a)	celkové aktíva zodpovedajúce činnostiam pobočky, ktorej bolo udelené povolenie v danom členskom štáte;

b)	informácie o likvidných aktívach, ktoré sú pobočke k dispozícii, najmä o dostupnosti likvidných aktív v menách členského štátu;

c)	vlastné zdroje, ktoré sú pobočke k dispozícii;

d)	opatrenia na ochranu vkladov dostupných pre vkladateľov v pobočke;

e)	mechanizmus riadenia rizík;

f)	mechanizmus v oblasti riadenia vrátane osôb zastávajúcich kľúčové funkcie, pokiaľ ide o činnosti pobočky;

g)	plány obnovy vzťahujúce sa na pobočku a

h)	všetky ďalšie informácie, ktoré príslušný orgán považuje za potrebné na umožnenie komplexného monitorovania činností pobočky.“;

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Príslušné orgány oznamujú EBA:

a)	všetky povolenia na zriadenie pobočiek udelené úverovým inštitúciám, ktorých ústredie sa nachádza v tretej krajine, a všetky následné zmeny takýchto povolení;

b)	celkové aktíva a záväzky pobočiek, ktorým bolo udelené povolenie, úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v tretej krajine, ako sú pravidelne vykazované;

c)	názov skupiny z tretej krajiny, ku ktorej patrí pobočka, ktorej bolo udelené povolenie.

EBA uverejní na svojom webovom sídle zoznam všetkých pobočiek z tretej krajiny, ktorým bolo udelené povolenie vykonávať činnosť v Únii, s uvedením členského štátu, v ktorom im bolo udelené povolenie vykonávať činnosť.“;

vkladá sa tento odsek:

„2a. Príslušné orgány, ktoré vykonávajú dohľad nad pobočkami úverových inštitúcií, ktorých ústredie sa nachádza v tretej krajine, a príslušné orgány inštitúcií, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny z tretej krajiny, úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby všetky činnosti uvedenej skupiny z tretej krajiny v Únii podliehali komplexnému dohľadu na účely zabránenia obchádzaniu požiadaviek uplatniteľných na skupiny z tretích krajín podľa tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako aj na účely zabránenia akémukoľvek nepriaznivému vplyvu na finančnú stabilitu Únie.

EBA uľahčuje spoluprácu medzi príslušnými orgánmi na účely prvého pododseku tohto odseku, a to aj pri overovaní toho, či sa dodržala prahová hodnota uvedená v článku 21b ods. 4“

12.

Článok 56 sa mení takto:

písmeno g) sa nahrádza takto:

„g)	orgánmi zodpovednými za vykonávanie dohľadu nad povinnými subjektmi uvedenými v článku 2 ods. 1 bodoch 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (*5) na zabezpečenie súladu s uvedenou smernicou, a finančnými spravodajskými jednotkami;

(*5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).“;"

dopĺňa sa toto písmeno:

„h)	príslušnými orgánmi alebo subjektmi zodpovednými za uplatňovanie pravidiel štrukturálneho oddelenia v rámci bankovej skupiny.“

13.	V článku 57 ods. 1 sa úvodná veta nahrádza takto: „1. Bez ohľadu na články 53, 54 a 55 členské štáty zabezpečia, aby sa mohla uskutočňovať výmena informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánmi zodpovednými za dohľad nad:“

14.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 58a

Zasielanie informácií medzinárodným orgánom

1. Bez ohľadu na článok 53 ods. 1 a článok 54 môžu príslušné orgány za podmienok stanovených v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku zasielať určité informácie týmto subjektom, alebo ich s nimi zdieľať:

a)	Medzinárodný menový fond a Svetová banka na účely hodnotení pre program posúdenia finančného sektora;

b)	Banka pre medzinárodné zúčtovanie na účely štúdií kvantitatívneho vplyvu;

c)	Rada pre finančnú stabilitu na účely jej funkcie dohľadu.

2. Príslušné orgány môžu zdieľať dôverné informácie iba na výslovnú žiadosť príslušného subjektu, ak sú splnené aspoň tieto podmienky:

a)	žiadosť je náležite odôvodnená vzhľadom na osobitné úlohy, ktoré vykonáva žiadajúci subjekt v súlade so svojim štatutárnym mandátom;

b)	žiadosť je dostatočne presná, pokiaľ ide o povahu, rozsah a formát požadovaných informácií a prostriedkov na ich zverejnenie alebo zasielanie;

c)	požadované informácie sú nevyhnutne potrebné na vykonávanie osobitných úloh žiadajúceho subjektu a nepresahujú rámec štatutárnych úloh zverených žiadajúcemu subjektu;

d)	informácie sa zasielajú alebo zverejňujú výlučne osobám priamo zapojeným do vykonávania osobitnej úlohy;

e)	na osoby, ktoré majú prístup k takýmto informáciám, sa vzťahujú požiadavky služobného tajomstva, ktoré musia byť prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uvedeným v článku 53 ods. 1

3. Ak žiadosť podáva ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v odseku 1, príslušné orgány môžu zaslať iba súhrnné alebo anonymizované informácie a môžu zdieľať iné informácie iba v priestoroch príslušného orgánu.

4. V rozsahu, v ktorom zverejnenie informácií zahŕňa spracúvanie osobných údajov, sa akékoľvek spracúvanie osobných údajov žiadajúcim subjektom uskutočňuje v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (*6).

(*6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).“ "

15.	V článku 63 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek: „Členské štáty stanovia, aby príslušné orgány mohli požadovať nahradenie osoby uvedenej v prvom pododseku, ak táto osoba koná v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z prvého pododseku.“

16.

Článok 64 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Príslušným orgánom sa udelia všetky právomoci v oblasti dohľadu na zasahovanie do činnosti inštitúcií, finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností, ktoré sú potrebné na vykonávanie ich funkcií, a to najmä právo na odňatie povolenia v súlade s článkom 18, právomoci uvedené v článkoch 18, 102, 104 a 105 a právomoci prijímať opatrenia uvedené v článku 21a ods. 6“;

b)	dopĺňa sa tento odsek: „3. V rozhodnutiach, ktoré príslušné orgány prijímajú pri výkone svojich právomocí v oblasti dohľadu a právomocí ukladať sankcie, sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladajú.“

17.

V článku 66 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„e)	nepožiadanie o schválenie v rozpore s článkom 21a alebo akékoľvek iné porušenie požiadaviek stanovených v uvedenom článku.“

18.

V článku 67 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„q)

materská inštitúcia, materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť nevykoná žiadne opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na zabezpečenie dodržiavania prudenciálnych požiadaviek stanovených v tretej, štvrtej, šiestej alebo siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo uložených podľa článku 104 ods. 1 písm. a) alebo článku 105 tejto smernice na konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe.“

19.

Článok 74 sa nahrádza takto:

„Článok 74

Vnútorné riadenie a plány na obnovu a riešenie krízových situácií

1. Inštitúcie musia mať dôkladné mechanizmy v oblasti riadenia, ktoré zahŕňajú jasnú organizačnú štruktúru s riadne definovanými, transparentnými a konzistentnými líniami zodpovednosti, účinné postupy na identifikáciu, riadenie, monitorovanie a vykazovanie rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené, primerané mechanizmy vnútornej kontroly vrátane riadnych administratívnych a účtovných postupov, ako aj politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s riadnym a účinným riadením rizík a podporujú ho.

Politiky a postupy odmeňovania uvedené v prvom pododseku musia byť rodovo neutrálne.

2. Opatrenia, postupy a mechanizmy uvedené v odseku 1 tohto článku musia byť úplné a primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík vlastných pre podnikateľský model a činností inštitúcie. Zohľadnia sa technické kritériá stanovené v článkoch 76 až 95.

3. EBA vydá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia týkajúce sa opatrení, postupov a mechanizmov uvedených v odseku 1 tohto článku, pričom zohľadní odsek 2 tohto článku.

EBA vydá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia týkajúce sa rodovo neutrálnych politík odmeňovania pre inštitúcie.

Do dvoch rokov od dátumu uverejnenia usmernení uvedených v druhom pododseku a na základe informácií zhromaždených príslušnými orgánmi vypracuje EBA správu o tom, ako inštitúcie uplatňujú rodovo neutrálne politiky odmeňovania.“

20.

V článku 75 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Príslušné orgány zhromažďujú informácie zverejnené v súlade s kritériami na zverejňovanie informácií stanovenými v článku 450 ods. 1 písm. g), h), i) a k) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako aj informácie, ktoré poskytli inštitúcie o rozdiele v odmeňovaní žien a mužov, a tieto informácie používajú na porovnávanie trendov a postupov v oblasti odmeňovania. Príslušné orgány poskytnú tieto informácie EBA.“

21.

Článok 84 sa nahrádza takto:

„Článok 84

Úrokové riziko vyplývajúce z činností mimo obchodnej knihy

1. Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie zaviedli interné systémy, používali štandardizovanú metodiku alebo zjednodušenú štandardizovanú metodiku na identifikáciu, hodnotenie, riadenie a zmierňovanie rizík vyplývajúcich z možných zmien úrokových sadzieb, ktoré ovplyvňujú ekonomickú hodnotu vlastného imania a čisté príjmy z úrokov z činností inštitúcie, ktoré nie sú v obchodnej knihe.

2. Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie zaviedli systémy na posudzovanie a monitorovanie rizík vyplývajúcich z možných zmien kreditných rozpätí, ktoré ovplyvňujú ekonomickú hodnotu vlastného imania a čisté príjmy z úrokov z činností inštitúcie, ktoré nie sú v obchodnej knihe.

3. Príslušný orgán môže od inštitúcie vyžadovať, aby používala štandardizovanú metodiku uvedenú v odseku 1, ak interné systémy zavedené touto inštitúciou na účely hodnotenia rizík uvedených v uvedenom odseku nie sú uspokojivé.

4. Príslušný orgán môže od malej a menej zložitej inštitúcie vymedzenej v článku 4 ods. 1 bode 145 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vyžadovať, aby používala štandardizovanú metodiku, ak je presvedčený, že zjednodušená štandardizovaná metodika nie je vhodná na zachytenie úrokového rizika vyplývajúceho z činností tejto inštitúcie, ktoré nie sú v obchodnej knihe.

5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť na účely tohto článku štandardizovanú metodiku, ktorú inštitúcie môžu použiť na účely hodnotenia rizík uvedených v odseku 1 tohto článku vrátane zjednodušenej štandardizovanej metodiky pre malé a menej zložité inštitúcie vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 145 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktorá je aspoň rovnako konzervatívna ako štandardizovaná metodika.

EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do 28. júna 2020.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6. EBA vydá usmernenia na spresnenie kritérií pre:

a)	hodnotenie rizík uvedených v odseku 1 interným systémom inštitúcie;

b)	identifikáciu, riadenie a zmierňovanie rizík inštitúcií uvedených v odseku 1;

c)	posúdenie a monitorovanie rizík uvedených v odseku 2 inštitúciami;

d)	určenie, ktoré z interných systémov zavedených inštitúciami na účely odseku 1 nie sú uspokojivé, ako je uvedené v odseku 3.

EBA vydá tieto usmernenia do 28. júna 2020.“

22.

V článku 85 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie zaviedli politiky a postupy na hodnotenie a riadenie expozícií voči operačnému riziku vrátane rizika modelu a rizík vyplývajúcich z externého zabezpečovania, ako aj na krytie zriedkavo sa vyskytujúcich udalostí, ktoré majú veľmi vážne následky. Na účely týchto politík a postupov inštitúcie stanovia, v čom spočíva operačné riziko.“

23.

V článku 88 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty zabezpečia, aby boli údaje o úveroch poskytnutých členom riadiaceho orgánu a ich spriazneným osobám náležite zdokumentované a na požiadanie sprístupnené príslušným orgánom.

Na účely tohto článku je „spriaznenou osobou“:

a)	manžel/manželka, registrovaný partner/partnerka v súlade s vnútroštátnym právom, dieťa alebo rodič člena riadiaceho orgánu;

obchodný subjekt, v ktorom má člen riadiaceho orgánu alebo jeho blízky rodinný príslušník uvedený v písmene a) kvalifikovanú účasť najmenej vo výške 10 % kapitálu alebo hlasovacích práv tohto subjektu, alebo v ktorom uvedené osoby môžu uplatňovať významný vplyv, alebo v ktorom uvedené osoby zastávajú pozície vo vrcholovom manažmente alebo sú členmi riadiaceho orgánu.“

24.

V článku 89 sa dopĺňa tento odsek:

„6. Komisia do 1. januára 2021 po konzultácii s EBA, EIOPA a ESMA preskúma, či sú informácie uvedené v odseku 1 písm. a) až f) stále primerané, pričom zohľadní predchádzajúce posúdenia vplyvu, medzinárodné dohody a vývoj právnych predpisov v Únii, a či možno do odseku 1 doplniť ďalšie relevantné požiadavky na informácie.

Komisia do 30. júna 2021 podá na základe konzultácie s EBA, EIOPA a ESMA správu Európskemu parlamentu a Rade o posúdení uvedenom v tomto odseku a v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh.“

25.

Článok 91 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti nesú hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby členovia riadiaceho orgánu mali vždy dostatočne dobrú povesť a dostatočné vedomosti, zručnosti a skúsenosti na vykonávanie svojich povinností. Členovia riadiaceho orgánu spĺňajú najmä požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 8.

Ak členovia riadiaceho orgánu nespĺňajú požiadavky stanovené v tomto odseku, príslušné orgány majú právomoc odvolať takýchto členov z riadiaceho orgánu. Príslušné orgány najmä overia, či sú požiadavky stanovené v tomto odseku stále splnené, ak majú dôvodné podozrenie, že dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu alebo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, alebo ak existuje zvýšené riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu v súvislosti s uvedenou inštitúciou.“;

odseky 7 a 8 sa nahrádzajú takto:

„7. Riadiaci orgán musí mať primerané kolektívne vedomosti, zručnosti a skúsenosti, aby dokázal chápať činnosti inštitúcie vrátane hlavných rizík. Celkové zloženie riadiaceho orgánu musí odrážať primerane široký rozsah skúseností.

8. Každý člen riadiaceho orgánu koná čestne, bezúhonne a s nezávislým myslením s cieľom účinne posudzovať rozhodnutia vrcholového manažmentu a v prípade potreby k nim vznášať pripomienky a účinne vykonávať dohľad nad rozhodovaním manažmentu a monitorovať ho. Byť spoločníkom v pridružených spoločnostiach alebo pridružených subjektoch nepredstavuje samo osebe prekážku konania s nezávislým myslením.“;

v odseku 12 sa dopĺňa toto písmeno:

„f)	konzistentné uplatňovanie právomoci uvedenej v odseku 1 druhom pododseku.“

26.

Článok 92 sa mení takto:

a)	odsek 1 sa vypúšťa;

odsek 2 sa mení takto:

úvodná časť sa nahrádza takto:

„Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie pri zavádzaní a uplatňovaní politík celkového odmeňovania, ktoré zahŕňa mzdy a dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia, pre kategórie zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie, dodržiavali nasledujúce požiadavky, a to spôsobom, ktorý je primeraný ich veľkosti, vnútornej organizácii a povahe, rozsahu a zložitosti ich činností:“;

ii)

vkladá sa toto písmeno:

„a. a.)

politika odmeňovania musí byť rodovo neutrálna politika odmeňovania.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„3. Na účely odseku 2 zahŕňajú kategórie zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie, aspoň:

a)	všetkých členov riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu;

b)	zamestnancov s riadiacou zodpovednosťou za kontrolné funkcie inštitúcie alebo významné obchodné útvary;

zamestnancov, ktorí majú nárok na významnú odmenu za predchádzajúci finančný rok za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

i)	odmena zamestnanca sa rovná alebo presahuje 500 000 EUR a sa rovná alebo presahuje priemernú odmenu priznanú členom riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu inštitúcie uvedeným v písmene a);

ii)	zamestnanci vykonávajú profesionálnu činnosť vo významnom obchodnom útvare a táto činnosť je takého druhu, ktorý má významný vplyv na rizikový profil príslušného obchodného útvaru.“

27.

Článok 94 sa mení takto:

odsek 1 sa mení takto:

v písmene l) sa bod i) nahrádza takto:

„i)	akcií alebo, v závislosti od právnej štruktúry dotknutej inštitúcie, rovnocenných majetkových podielov; alebo nástrojov súvisiacich s akciami alebo, v závislosti od právnej štruktúry dotknutej inštitúcie, rovnocenných bezhotovostných nástrojov;“;

ii)

písmeno m) sa nahrádza takto:

„m)

významná časť pohyblivej zložky odmeňovania, a v každom prípade minimálne 40 %, sa odkladá na obdobie v dĺžke najmenej štyri až päť rokov a je riadne zosúladené s povahou podnikania, jeho rizikami a činnosťami dotknutého zamestnanca. V prípade členov riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu inštitúcií, ktoré sú významné z hľadiska ich veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti ich činností, by dĺžka obdobia odkladu nemala byť menej ako päť rokov.

Nárok na vyplatenie odloženej odmeny neuplynie rýchlejšie ako pri pomernom vyplácaní. V prípade pohyblivej zložky odmeňovania, ktorá je obzvlášť vysoká, sa odkladá minimálne 60 % sumy. Dĺžka obdobia odkladu sa stanovuje v súlade s obchodným cyklom, povahou podnikania, jeho rizikami a činnosťami dotknutého zamestnanca;“;

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť triedy nástrojov, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 písm. l) bode ii).

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. marca 2014.

Na účely identifikácie zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie, ako sa uvádza v článku 92 ods. 3, EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví kritériá na vymedzenie týchto aspektov:

a)	riadiaca zodpovednosť a kontrolné funkcie;

b)	významný obchodný útvar a významný vplyv na rizikový profil príslušného obchodného útvaru a

c)	ďalšie kategórie zamestnancov, ktoré sa výslovne neuvádzajú v článku 92 ods. 3, ktorých odborné činnosti majú na rizikový profil inštitúcie vplyv, ktorý je rovnako významný, ako vplyv činností kategórií zamestnancov, ktoré sa v ňom uvádzajú.

EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. decembra 2019.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v tomto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

dopĺňajú sa tieto odseky:

„3. Odchylne od odseku 1 sa požiadavky stanovené v písmenách l) a m) a v druhom odseku písmena o) odseku 1 neuplatňujú na:

inštitúciu, ktorá nie je veľkou inštitúciou, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 bode 146 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a ktorej hodnota aktív sa v priemere a na individuálnom základe v súlade s touto smernicou a nariadením (EÚ) č. 575/2013 rovná alebo je nižšia ako 5 miliárd EUR počas štvorročného obdobia bezprostredne predchádzajúceho bežnému finančnému roku;

b)	zamestnanca, ktorého ročná pohyblivá zložka odmeňovania nepresahuje 50 000 EUR a nepredstavuje viac ako jednu tretinu celkovej ročnej odmeny tohto zamestnanca.

4. Odchylne od odseku 3 písm. a) môže členský štát znížiť alebo zvýšiť prahovú hodnotu v ňom stanovenú za predpokladu, že:

inštitúcia, vo vzťahu ku ktorej členský štát uplatňuje toto ustanovenie, nie je veľkou inštitúciou, ako sa vymedzuje v článku 4 ods. 1 bode 146 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a ak sa prahová hodnota zvýši:

i)	inštitúcia spĺňa kritériá stanovené v článku 4 ods. 1 bode 145 písm. c), d) a e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a

ii)	prahová hodnota nesmie presiahnuť 15 miliárd EUR;

b)	je primerané upraviť prahovú hodnotu v súlade s týmto odsekom, pričom sa zohľadní povaha inštitúcie a rozsah a zložitosť jej činností, jej vnútorná organizácia alebo prípadne charakteristické znaky skupiny, do ktorej patrí.

5. Odchylne od odseku 3 písm. b) môže členský štát rozhodnúť, že na zamestnancov, ktorí majú nárok na ročnú pohyblivú zložku odmeňovania, ktorá je nižšia ako prahová hodnota a podiel uvedené v odseku 3 písm. b), sa nevzťahuje výnimka uvedená v danom odseku, a to z dôvodu vnútroštátnych špecifík trhu z hľadiska postupov odmeňovania alebo z dôvodu povahy povinností a pracovného profilu týchto zamestnancov.

6. Komisia do 28. júna 2023 v úzkej spolupráci s EBA preskúma uplatňovanie odsekov 3 až 5 a podá o ňom správu, ktorú spolu s prípadným legislatívnym návrhom predloží Európskemu parlamentu a Rade.

7. EBA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 uľahčujúce vykonávanie odsekov 3, 4 a 5 a zabezpečujúce ich jednotné uplatňovanie.“

28.

Článok 97 sa mení takto:

a)	v odseku 1 sa vypúšťa písmeno b);

b)	v odseku 4 sa dopĺňa tento pododsek: „Príslušné orgány pri vykonávaní preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 tohto článku uplatňujú zásadu proporcionality v súlade s kritériami zverejnenými podľa článku 143 ods. 1 písm. c).“;

vkladá sa tento odsek:

„4a. Príslušné orgány môžu prispôsobiť metodiky pre uplatňovanie preskúmania a hodnotenia uvedených v odseku 1 tohto článku s cieľom zohľadniť inštitúcie s podobným rizikovým profilom, ako napríklad podobným podnikateľským modelom alebo geografickým umiestnením expozícií. Takéto prispôsobené metodiky môžu zahŕňať referenčné kritériá zamerané na riziko a kvantitatívne ukazovatele, umožňujú náležite zohľadniť špecifické riziká, ktorým môže byť vystavená každá inštitúcia, a nie je nimi dotknutá povaha opatrení špecifická pre inštitúcie, uložených v súlade s článkom 104.

V prípade, že príslušné orgány používajú prispôsobené metodiky podľa tohto odseku, oznámia to EBA. EBA monitoruje postupy v oblasti dohľadu a vydáva usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom spresniť, ako sa majú posudzovať podobné rizikové profily na účely tohto odseku, a s cieľom zabezpečiť v celej Únii konzistentné a primerané uplatňovanie metodík, ktoré sú prispôsobené podobným inštitúciám.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„6. Ak má príslušný orgán na základe preskúmania, najmä hodnotenia mechanizmu v oblasti riadenia, podnikateľského modelu alebo činností inštitúcie dôvodné podozrenie, že v súvislosti s danou inštitúciou dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu alebo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, alebo ak existuje zvýšené riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, príslušný orgán okamžite informuje EBA, ako aj orgán alebo subjekt, ktorý vykonáva dohľad nad inštitúciou v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 a je príslušný na zabezpečenie súladu s uvedenou smernicou. V prípade potenciálneho zvýšeného rizika prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu príslušný orgán a orgán alebo subjekt, ktorý vykonáva dohľad nad inštitúciou v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 a je príslušný na zabezpečenie súladu s uvedenou smernicou, okamžite nadviažu kontakt s EBA a informujú ho o svojom spoločnom posúdení. Príslušný orgán prijme v prípade potreby opatrenia v súlade s touto smernicou.“

29.

Článok 98 sa mení takto:

a)	v odseku 1 sa vypúšťa písmeno j);

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Preskúmaniu a hodnoteniu vykonanému príslušnými orgánmi podlieha expozícia inštitúcií voči úrokovému riziku vyplývajúcemu z činností, ktoré nie sú v obchodnej knihe.

Právomoci v oblasti dohľadu sa uplatňujú aspoň v týchto prípadoch:

a)	ak ekonomická hodnota vlastného imania inštitúcie uvedená v článku 84 ods. 1 klesne o viac ako 15 % jej kapitálu Tier 1 v dôsledku náhlej a neočakávanej zmeny úrokových sadzieb, ako sa stanovuje v ktoromkoľvek zo šiestich šokových scenárov dohľadu uplatňovaných na úrokové sadzby;

b)	ak čistý príjem inštitúcie z úrokov uvedený v článku 84 ods. 1 zaznamená veľký pokles v dôsledku náhlej a neočakávanej zmeny úrokových sadzieb, ako sa stanovuje v ktoromkoľvek z dvoch šokových scenárov dohľadu uplatňovaných na úrokové sadzby.

Bez ohľadu na druhý pododsek príslušné orgány nie sú povinné uplatňovať právomoci v oblasti dohľadu, ak na základe preskúmania a hodnotenia uvedených v tomto odseku usúdia, že riadenie úrokového rizika inštitúciou vyplývajúceho z činností, ktoré nie sú v obchodnej knihe, je primerané a že inštitúcia nie je nadmerne vystavená úrokovému riziku vyplývajúcemu z činností, ktoré nie sú v obchodnej knihe.

Na účely tohto odseku pojem „právomoci v oblasti dohľadu“ znamená právomoci uvedené v článku 104 ods. 1 alebo právomoc stanoviť modelovacie a parametrické predpoklady iné ako tie, ktoré identifikoval EBA podľa odseku 5a písm. b) tohto článku, ktoré majú inštitúcie zohľadňovať vo svojom výpočte ekonomickej hodnoty vlastného imania podľa článku 84 ods. 1“;

vkladá sa tento odsek:

„5a. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom upresniť na účely odseku 5 tieto skutočnosti:

a)	šesť šokových scenárov dohľadu, ako sa uvádza v odseku 5 druhom pododseku písm. a), a dva šokové scenáre dohľadu, ako sa uvádza v odseku 5 druhom pododseku písm. b), ktoré sa majú uplatňovať na úrokové sadzby pre každú menu;

s ohľadom na medzinárodne dohodnuté prudenciálne normy, spoločné modelovacie a parametrické predpoklady s výnimkou behaviorálnych predpokladov, ktoré inštitúcie zohľadňujú vo svojich výpočtoch ekonomickej hodnoty vlastného imania, ako sa uvádza v odseku 5 druhom pododseku písm. a), ktoré sú obmedzené na:

i)	zaobchádzanie s vlastným imaním inštitúcie;

ii)	zahrnutie, zloženie a diskontovanie peňažných tokov citlivých na úrokové sadzby vyplývajúce z aktív, záväzkov a podsúvahových položiek inštitúcie vrátane zaobchádzania s obchodnými maržami a inými zložkami rozpätia;

iii)	použitie dynamických alebo statických súvahových modelov a výsledné zaobchádzanie s amortizovanými pozíciami a pozíciami s blížiacou sa splatnosťou;

so zreteľom na medzinárodne dohodnuté normy, spoločné modelovacie a parametrické predpoklady s výnimkou behaviorálnych predpokladov, ktoré inštitúcie zohľadňujú vo svojom výpočte čistých príjmov z úrokov, ako sa uvádza v odseku 5 druhom pododseku písm. b), ktoré sú obmedzené na:

i)	zahrnutie a zloženie peňažných tokov citlivých na úrokové sadzby vyplývajúce z aktív, záväzkov a podsúvahových položiek inštitúcie vrátane zaobchádzania s obchodnými maržami a inými zložkami rozpätia;

ii)	použitie dynamických alebo statických súvahových modelov a výsledné zaobchádzanie s amortizovanými pozíciami a pozíciami s blížiacou sa splatnosťou;

iii)	obdobie, počas ktorého sa meria budúci čistý príjem z úrokov;

d)	to, čo predstavuje veľký pokles, ako sa uvádza v odseku 5 druhom pododseku písm. b).

EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do 28. júna 2020.

Na Komisiu sa deleguje právomoc doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„8. EBA posúdi, či by príslušné orgány mali zahrnúť do preskúmania a hodnotenia, ktoré vykonávajú, environmentálne a sociálne riziká a riziká súvisiace s riadením (ďalej len „riziká ESG“ – environmental, social and governance risks).

Na účely prvého pododseku posúdenie EBA obsahuje aspoň tieto aspekty:

a)	vypracovanie jednotného vymedzenia rizík ESG vrátane fyzických rizík a rizík prechodu. Riziká prechodu pozostávajú z rizík súvisiacich s odpisom majetku v dôsledku regulačných zmien;

vypracovanie vhodných kvalitatívnych a kvantitatívnych kritérií pre posudzovanie vplyvu rizík ESG na finančnú stabilitu inštitúcií z krátkodobého, strednodobého a dlhodobého hľadiska; takéto kritériá zahŕňajú procesy stresového testovania a analýzy scenárov s cieľom posúdiť vplyv rizík ESG z hľadiska scenárov s rôzne závažnými dôsledkami;

c)	opatrenia, postupy, mechanizmy a stratégie, ktoré majú inštitúcie implementovať s cieľom identifikovať, posúdiť a riadiť riziká ESG;

d)	metódy a nástroje analýzy na posúdenie vplyvu rizík ESG na činnosti inštitúcií v oblasti požičiavania a finančného sprostredkovania.

EBA podá správu o svojich zisteniach Komisii, Európskemu parlamentu a Rade do 28. júna 2021.

Na základe výsledkov tejto správy môže EBA prípadne vydať usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 týkajúce sa jednotného zahrnutia rizík ESG do procesu preskúmania a hodnotenia v oblasti dohľadu vykonávaného príslušnými orgánmi.“

30.	V článku 99 ods. 2 sa vypúšťa písmeno b).

31.	Článok 103 sa vypúšťa.

32.

Článok 104 sa mení takto:

odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1. Príslušné orgány majú na účely článku 97, článku 98 ods. 4 a 5, článku 101 ods. 4 a článku 102 tejto smernice a na účely uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 575/2013 aspoň tieto právomoci:

a)	požadovať od inštitúcií, aby mali dodatočné vlastné zdroje vo výške presahujúcej požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 podľa podmienok stanovených v článku 104a tejto smernice;

b)	požadovať posilnenie opatrení, postupov, mechanizmov a stratégií vykonávaných v súlade s článkami 73 a 74;

c)	požadovať od inštitúcií, aby predložili plán na obnovenie súladu s požiadavkami dohľadu podľa tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a stanovili lehotu na jeho realizáciu vrátane jeho vylepšení, pokiaľ ide o rozsah a lehotu;

d)	požadovať od inštitúcií, aby uplatňovali špecifickú politiku úprav ocenenia a tvorby rezerv alebo zaobchádzania s aktívami, pokiaľ ide o požiadavky na vlastné zdroje;

e)	obmedziť alebo limitovať obchodnú činnosť, operácie alebo sieť inštitúcií alebo požadovať zastavenie činností, ktoré pre zdravie inštitúcie predstavujú nadmerné riziko;

f)	požadovať zníženie rizika spojeného s činnosťami, produktmi a systémami inštitúcií vrátane externe zabezpečovaných činností;

g)	požadovať od inštitúcií, aby obmedzili pohyblivú zložku odmeňovania vyjadrenú ako percentuálny podiel z čistých príjmov, ak nie je v súlade s udržiavaním zdravej kapitálovej základne;

h)	požadovať od inštitúcií, aby využívali čisté zisky na posilnenie vlastných zdrojov;

i)	obmedziť alebo zakázať, aby inštitúcia rozdeľovala výnosy alebo vyplácala úroky akcionárom, spoločníkom alebo držiteľom nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, keď tento zákaz nepredstavuje prípad zlyhania inštitúcie;

j)	uložiť požiadavky na dodatočné alebo častejšie podávanie správ vrátane podávania správ o vlastných zdrojoch, likvidite a finančnej páke;

k)	uložiť špecifické požiadavky týkajúce sa likvidity vrátane obmedzení nesúladu splatnosti medzi aktívami a záväzkami;

l)	požadovať dodatočné zverejnenie.

2. Príslušné orgány môžu na účely odseku 1 písm. j) uložiť inštitúciám požiadavky na dodatočné alebo častejšie podávanie správ len v prípade, ak je relevantná požiadavka vhodná a primeraná vzhľadom na účel, na ktorý sa informácie požadujú, a požadované informácie nie sú duplicitné.

Na účely článkov 97 až 102 sa akékoľvek dodatočné informácie, ktoré sa môžu požadovať od inštitúcií, považujú za duplicitné, ak sa príslušnému orgánu už inak poskytli tie isté alebo v podstate tie isté informácie alebo ak ich príslušný orgán môže vyprodukovať.

Príslušný orgán nepožaduje od inštitúcie poskytovanie dodatočných informácií, ak ich získal už predtým v inom formáte alebo stupni podrobnosti a ak tento iný formát alebo stupeň podrobnosti príslušnému orgánu nebráni v produkcii informácií tej istej kvality a spoľahlivosti, ako by mali informácie vyprodukované na základe dodatočných informácií, ktoré by sa inak poskytli.“;

b)	odsek 3 sa vypúšťa.

33.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 104a

Dodatočná požiadavka na vlastné zdroje

1. Príslušné orgány uložia dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje uvedenú v článku 104 ods. 1 písm. a), ak na základe preskúmaní vykonaných v súlade s článkami 97 a 101 zistia v konkrétnej inštitúcii ktorúkoľvek z týchto situácií:

inštitúcia je vystavená rizikám alebo prvkom rizika, na ktoré sa nevzťahujú alebo sa nedostatočne vzťahujú, ako sa uvádza v odseku 2 tohto článku, požiadavky na vlastné zdroje stanovené v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 (*7);

b)	inštitúcia nespĺňa požiadavky stanovené v článkoch 73 a 74 tejto smernice alebo v článku 393 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a nie je pravdepodobné, že uplatnenie iných opatrení v oblasti dohľadu by bolo dostatočné na zabezpečenie splnenia týchto požiadaviek v primeranom čase;

c)	úpravy uvedené v článku 98 ods. 4 sa považujú za nedostatočné na to, aby umožnili inštitúcii za normálnych trhových podmienok predať alebo hedžovať svoje pozície v krátkom čase bez toho, aby si privodila významné straty;

d)	z hodnotenia vykonaného v súlade s článkom 101 ods. 4 vyplýva, že nesplnenie požiadaviek, ktoré sa týkajú uplatňovania povoleného prístupu, bude mať pravdepodobne za následok nedostatočné požiadavky na vlastné zdroje;

e)	inštitúcia opakovane nezavedie alebo nezachová primeranú úroveň dodatočných vlastných zdrojov na splnenie usmernenia oznámeného v súlade s článkom 104b ods. 3;

f)	iné situácie špecifické pre inštitúcie, ktoré príslušný orgán považuje za vyvolávajúce významné obavy z hľadiska dohľadu.

Príslušné orgány ukladajú dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje uvedenú v článku 104 ods. 1 písm. a) výlučne na krytie rizík, ktoré sú vyvolané činnosťami jednotlivých inštitúcií, vrátane rizík odrážajúcich vplyv určitého hospodárskeho a trhového vývoja na rizikový profil konkrétnej inštitúcie.

2. Na účely odseku 1 písm. a) tohto článku sa riziká alebo prvky rizika považujú za nekryté alebo nedostatočne kryté požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402 iba vtedy, ak sú výška, druhy a rozmiestnenie kapitálu, ktoré príslušný orgán považuje za primerané pri zohľadnení preskúmania posúdenia, ktoré vykonali inštitúcie v súlade s článkom 73 prvým odsekom tejto smernice, orgánom dohľadu vyššie ako požiadavky na vlastné zdroje stanovené v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402.

Na účely prvého pododseku posudzujú príslušné orgány pri zohľadnení rizikového profilu každej jednotlivej inštitúcie riziko, ktorému je inštitúcia vystavená vrátane:

rizík špecifických pre inštitúcie alebo prvkov takýchto rizík, ktoré sú výslovne vyňaté z požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402 alebo ktorým sa v rámci týchto požiadaviek nevenuje výslovná pozornosť;

b)	rizík špecifických pre inštitúcie alebo prvkov takýchto rizík, ktoré sa pravdepodobne podhodnocujú napriek tomu, že spĺňajú uplatniteľné požiadavky stanovené v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402.

Pokiaľ sa na riziká alebo prvky rizika vzťahujú prechodné opatrenia alebo prechodné ustanovenia uvedené v tejto smernici alebo v nariadení (EÚ) č. 575/2013, nemožno ich považovať za riziká alebo prvky takýchto rizík, ktoré sa pravdepodobne podhodnocujú napriek tomu, že spĺňajú uplatniteľné požiadavky stanovené v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402.

Na účely prvého pododseku kryje kapitál považovaný za primeraný všetky riziká alebo prvky rizík, ktoré sú identifikované ako závažné na základe posúdenia stanoveného v druhom pododseku tohto odseku a ktoré nie sú kryté alebo sú len nedostatočne kryté požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402.

Úrokové riziko vyplývajúce z pozícií, ktoré nie sú v obchodnej knihe, sa môže považovať za závažné aspoň v prípadoch uvedených v článku 98 ods. 5, pokiaľ príslušné orgány nedospejú pri vykonaní preskúmania a hodnotenia k záveru, že riadenie úrokového rizika vyplývajúceho z činností, ktoré nie sú v obchodnej knihe, je zo strany inštitúcie primerané a že inštitúcia nie je nadmerne vystavená úrokovému riziku vyplývajúcemu z činností, ktoré nie sú v obchodnej knihe.

3. Ak sa na riešenie rizík, ktoré sú iné než riziká nadmerného využívania finančnej páky nedostatočne kryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vyžadujú dodatočné vlastné zdroje, príslušné orgány stanovia výšku dodatočných vlastných zdrojov vyžadovaných podľa odseku 1 písm. a) tohto článku ako rozdiel medzi kapitálom považovaným za primeraný podľa odseku 2 tohto článku a relevantnými požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej a štvrtej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402.

Ak sa na riešenie rizík nadmerného využívania finančnej páky nedostatočne krytých článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vyžadujú dodatočné vlastné zdroje, príslušné orgány stanovia výšku dodatočných vlastných zdrojov vyžadovaných podľa odseku 1 písm. a) tohto článku ako rozdiel medzi kapitálom považovaným za primeraný podľa odseku 2 tohto článku a relevantnými požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

4. Inštitúcia spĺňa dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje, ktorú uložil príslušný orgán podľa článku 104 ods. 1 písm. a), vlastnými zdrojmi, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a)	najmenej tri štvrtiny dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje sú splnené kapitálom Tier 1;

b)	najmenej tri štvrtiny kapitálu Tier 1 uvedeného v písmene a) sa skladajú z vlastného kapitálu Tier 1.

Odchylne od prvého pododseku môže príslušný orgán od inštitúcie požadovať, aby v prípade potreby splnila jeho dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje vyšším podielom kapitálu Tier 1 alebo vlastného kapitálu Tier 1 pri zohľadnení špecifických okolností tejto inštitúcie.

Vlastné zdroje, ktoré sa použijú na splnenie dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje uvedenej v článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice uloženej príslušnými orgánmi s cieľom riešiť iné riziká, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky, sa nesmú použiť na splnenie:

a)	požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)	požiadavky na kombinovaný vankúš;

c)	usmernenia týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov uvedeného v článku 104b ods. 3 tejto smernice, ak sa toto usmernenie týka iných rizík, než sú riziká nadmerného využívania finančnej páky.

Vlastné zdroje, ktoré sa použijú na splnenie dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje uvedenej v článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice uloženej príslušnými orgánmi s cieľom riešiť riziko nadmerného využívania finančnej páky, ktoré nie je dostatočne kryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa nesmú použiť na splnenie:

a)	požiadavky na vlastné zdroje stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)	požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky uvedenej v článku 92 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)	usmernenia týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov uvedeného v článku 104b ods. 3 tejto smernice, ak sa toto usmernenie týka rizík nadmerného využívania finančnej páky.

5. Príslušný orgán riadne písomne odôvodní každej inštitúcii rozhodnutie uložiť dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje podľa článku 104 ods. 1 písm. a) minimálne poskytnutím jasného obrazu o úplnom posúdení prvkov uvedených v odsekoch 1 až 4 tohto článku. Uvedené odôvodnenie zahŕňa v prípade stanovenom v odseku 1 písm. e) tohto článku osobitné stanovisko obsahujúce dôvody, pre ktoré sa uloženie usmernenia týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov už nepovažuje za dostatočné.

Článok 104b

Usmernenie týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov

1. Inštitúcie podľa stratégií a postupov uvedených v článku 73 nastavia svoj interný kapitál na primeranú úroveň vlastných zdrojov, ktorá je dostatočná na to, aby pokryla všetky riziká, ktorým je inštitúcia vystavená, a zabezpečila, aby vlastné zdroje inštitúcie mohli absorbovať potenciálne straty vyplývajúce zo stresových scenárov vrátane tých, ktoré sa identifikovali v stresovom testovaní orgánom dohľadu uvedenom v článku 100.

2. Príslušné orgány pravidelne preskúmavajú úroveň interného kapitálu stanovenú každou inštitúciou v súlade s odsekom 1 tohto článku ako súčasť preskúmaní a hodnotení vykonaných v súlade s článkami 97 a 101 vrátane výsledkov stresových testov uvedených v článku 100.

Na základe uvedeného preskúmania stanovia príslušné orgány pre každú inštitúciu celkovú úroveň vlastných zdrojov, ktorú považujú za primeranú.

3. Príslušné orgány oznámia inštitúciám svoje usmernenie týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov.

Usmernenie týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov predstavuje vlastné zdroje presahujúce relevantnú výšku vlastných zdrojov požadovanú podľa tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013, kapitoly 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402, článku 104 ods. 1 písm. a) a článku 128 ods. 6 tejto smernice alebo podľa článku 92 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, podľa toho, čo je relevantné, ktoré sú potrebné na dosiahnutie celkovej úrovne vlastných zdrojov, ktorú príslušné orgány považujú podľa odseku 2 tohto článku za primeranú.

4. Usmernenie príslušných orgánov týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov podľa odseku 3 tohto článku musí byť špecifické pre konkrétne inštitúcie. Usmernením sa môžu pokryť riziká, ktoré sa riešia dodatočnými požiadavkami na vlastné zdroje uloženými podľa článku 104 ods. 1 písm. a), iba v rozsahu, v ktorom sa týmto usmernením pokryjú aspekty uvedených rizík, na ktoré sa už nevzťahujú uvedené požiadavky.

5. Vlastné zdroje, ktoré sa použijú na splnenie usmernenia týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov, oznámeného v súlade s odsekom 3 tohto článku s cieľom riešiť iné riziká, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky, sa nesmú použiť na splnenie:

a)	požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)	požiadavky stanovenej v článku 104a tejto smernice, ktorú uložili príslušné orgány s cieľom riešiť iné riziká, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky, a požiadavky na kombinovaný vankúš.

Vlastné zdroje, ktoré sa použijú na splnenie usmernenia týkajúceho sa dodatočných vlastných zdrojov, oznámeného v súlade s odsekom 3 tohto článku s cieľom riešiť riziko nadmerného využívania finančnej páky, sa nesmú použiť na splnenie požiadavky na vlastné zdroje stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, požiadavky stanovenej v článku 104a tejto smernice uloženej príslušnými orgánmi s cieľom riešiť riziko nadmerného využívania finančnej páky a požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky uvedenej v článku 92 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

6. Pokiaľ inštitúcia spĺňa relevantné požiadavky na vlastné zdroje stanovené v tretej, štvrtej a siedmej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402, relevantnú dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje uvedenú v článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice a podľa potreby buď požiadavku na kombinovaný vankúš alebo požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky uvedenú v článku 92 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, nesplnenie usmernenia uvedeného v odseku 3 tohto článku nevedie k uplatneniu obmedzení uvedených v článku 141 alebo 141b tejto smernice.

Článok 104c

Spolupráca s orgánmi pre riešenie krízových situácií

Príslušné orgány oznámia príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje uloženú inštitúciám podľa článku 104 ods. 1 písm. a) a usmernenie týkajúce sa dodatočných vlastných zdrojov oznámené inštitúciám v súlade s článkom 104b ods. 3

(*7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 35).“ "

34.	V článku 105 sa vypúšťa písmeno d).

35.	V článku 108 sa vypúšťa odsek 3

36.

Článok 109 sa mení takto:

odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„2. Príslušné orgány požadujú od materských spoločností a dcérskych spoločností, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, aby spĺňali povinnosti stanovené v oddiele II tejto kapitoly na konsolidovanom alebo na subkonsolidovanom základe, aby sa zabezpečilo, že opatrenia, postupy a mechanizmy požadované v oddiele II tejto kapitoly sú konzistentné a dobre integrované a že je možné poskytovať akékoľvek údaje a informácie, ktoré sú relevantné na účely dohľadu. Musí sa nimi zabezpečiť najmä to, aby materské spoločnosti a dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, uplatňovali uvedené opatrenia, postupy a mechanizmy vo svojich dcérskych spoločnostiach, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje, a to vrátane tých, ktoré sú zriadené v offshorových finančných centrách. Uvedené opatrenia, postupy a mechanizmy musia byť takisto konzistentné a dobre integrované a tieto dcérske spoločnosti musia byť schopné poskytovať všetky údaje a informácie, ktoré sú relevantné na účely dohľadu. Dcérske spoločnosti, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje, musia na individuálnom základe spĺňať požiadavky, ktoré sú pre ne stanovené a sú špecifické pre konkrétne sektory.

3. Povinnosti vyplývajúce z oddielu II tejto kapitoly týkajúce sa dcérskych spoločností, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, sa neuplatňujú, ak materská inštitúcia v EÚ môže príslušným orgánom preukázať, že uplatňovanie oddielu II je podľa zákonov tretej krajiny, v ktorej je zriadená dcérska spoločnosť, nezákonné.“;

dopĺňajú sa tieto odseky:

„4. Požiadavky na odmeňovanie stanovené v článkoch 92, 94 a 95 sa neuplatňujú na konsolidovanom základe na žiadny z týchto subjektov:

a)	dcérske spoločnosti zriadené v Únii, ak sa na ne vzťahujú osobitné požiadavky na odmeňovanie v súlade s inými právnymi aktmi Únie;

b)	dcérske spoločnosti zriadené v tretej krajine, ak by sa na ne vzťahovali osobitné požiadavky na odmeňovanie v súlade s inými právnymi aktmi Únie, ak by boli zriadené v Únii.

5. Odchylne od odseku 4 tohto článku a s cieľom zabrániť obchádzaniu pravidiel stanovených v článkoch 92, 94 a 95 členské štáty zabezpečia, aby sa požiadavky stanovené v článkoch 92, 94 a 95 uplatňovali na zamestnancov dcérskych spoločností, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, na individuálnom základe, ak:

a)	dcérska spoločnosť je buď správcovskou spoločnosťou alebo podnikom, ktorý poskytuje investičné služby a vykonáva investičné činnosti uvedené v oddiele A bodoch 2, 3, 4, 6 a 7 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ, a

b)	títo zamestnanci boli poverení výkonom profesionálnych činností, ktoré majú priamy významný vplyv na rizikový profil alebo podnikanie inštitúcií v rámci skupiny.

6. Členské štáty môžu bez ohľadu na odseky 4 a 5 tohto článku uplatňovať články 92, 94 a 95 na konsolidovanom základe na širší rozsah dcérskych spoločností a ich zamestnancov.“

37.

Článok 111 sa nahrádza takto:

„Článok 111

Určenie orgánu konsolidovaného dohľadu

1. Ak je materská spoločnosť materskou úverovou inštitúciou v členskom štáte alebo materskou úverovou inštitúciou v EÚ, vykonáva dohľad na konsolidovanom základe príslušný orgán, ktorý vykonáva dohľad nad danou materskou úverovou inštitúciou v členskom štáte alebo danou materskou úverovou inštitúciou v EÚ na individuálnom základe.

Ak je materská spoločnosť materskou investičnou spoločnosťou v členskom štáte alebo materskou investičnou spoločnosťou v EÚ a žiadna z jej dcérskych spoločností nie je úverovou inštitúciou, vykonáva dohľad na konsolidovanom základe príslušný orgán, ktorý vykonáva dohľad nad danou materskou investičnou spoločnosťou v členskom štáte alebo danou materskou investičnou spoločnosťou v EÚ na individuálnom základe.

Ak je materská spoločnosť materskou investičnou spoločnosťou v členskom štáte alebo materskou investičnou spoločnosťou v EÚ a aspoň jedna z jej dcérskych spoločností je úverovou inštitúciou, vykonáva dohľad na konsolidovanom základe príslušný orgán úverovej inštitúcie alebo v prípade, že existuje viac úverových inštitúcií, úverová inštitúcia s najväčšou súvahou.

2. Ak je materská inštitúcia materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte, materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte, materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ, vykonáva dohľad na konsolidovanom základe príslušný orgán, ktorý vykonáva dohľad nad inštitúciou na individuálnom základe.

3. Ak dve alebo viaceré inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, majú tú istú materskú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte, materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte, materskú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ alebo materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ, vykonáva dohľad na konsolidovanom základe:

a)	príslušný orgán úverovej inštitúcie, ak v rámci skupiny existuje len jedná úverová inštitúcia;

b)	príslušný orgán úverovej inštitúcie s najväčšou súvahou, ak v rámci skupiny existuje niekoľko úverových inštitúcií, alebo

c)	príslušný orgán investičnej spoločnosti s najväčšou súvahou, ak v skupine neexistuje žiadna úverová inštitúcia.

4. Ak sa vyžaduje konsolidácia podľa článku 18 ods. 3 alebo 6 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vykonáva dohľad na konsolidovanom základe príslušný orgán úverovej inštitúcie s najväčšou súvahou alebo ak v skupine neexistuje žiadna úverová inštitúcia, príslušný orgán investičnej spoločnosti s najväčšou súvahou.

5. Odchylne od odseku 1 tretieho pododseku, od odseku 3 písm. b) a od odseku 4, ak príslušný orgán vykonáva dohľad na individuálnom základe nad viac ako jednou úverovou inštitúciou v rámci skupiny, orgánom konsolidovaného dohľadu je príslušný orgán, ktorý vykonáva dohľad na individuálnom základe nad jednou alebo viacerými úverovými inštitúciami v rámci skupiny, ak súhrnná súvaha úverových inštitúcií, nad ktorými sa vykonáva dohľad, prevyšuje súhrnnú súvahu úverových inštitúcií, nad ktorými vykonáva dohľad na individuálnom základe akýkoľvek iný príslušný orgán.

Odchylne od odseku 3 písm. c), ak príslušný orgán vykonáva dohľad na individuálnom základe nad viac ako jednou investičnou spoločnosťou v rámci skupiny, orgánom konsolidovaného dohľadu je príslušný orgán, ktorý vykonáva dohľad na individuálnom základe nad jednou alebo viacerými investičnými spoločnosťami v rámci skupiny s najväčšou agregovanou súvahou.

6. V konkrétnych prípadoch môžu príslušné orgány na základe spoločnej dohody upustiť od uplatňovania kritérií uvedených v odsekoch 1, 3 a 4 a poveriť iný príslušný orgán, aby vykonával dohľad na konsolidovanom základe, ak by bolo uplatňovanie týchto kritérií vzhľadom na dotknuté inštitúcie a relatívny význam ich aktivít v príslušných členských štátoch neprimerané, alebo ak by bolo potrebné zaistiť kontinuitu dohľadu na konsolidovanom základe zo strany toho istého príslušného orgánu. V takýchto prípadoch má materská inštitúcia v EÚ, materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ alebo prípadne inštitúcia s najväčšou celkovou súvahou právo na vypočutie skôr, než príslušné orgány prijmú rozhodnutie.

7. Príslušné orgány bezodkladne informujú Komisiu a EBA o všetkých dohodách, na ktoré sa vzťahuje odsek 6“

38.

Článok 113 sa nahrádza takto:

„Článok 113

Spoločné rozhodnutia o prudenciálnych požiadavkách špecifických pre inštitúcie

1. Orgán konsolidovaného dohľadu a príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej inštitúcie v EÚ alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ vyvinú v rámci svojich právomocí maximálne úsilie na prijatie spoločného rozhodnutia:

o uplatnení článkov 73 a 97 na určenie primeranosti konsolidovanej úrovne vlastných zdrojov držaných skupinou inštitúcií so zreteľom na jej finančnú situáciu a rizikový profil a požadovanej úrovne vlastných zdrojov na uplatnenie článku 104 ods. 1 písm. a) na každý subjekt v skupine inštitúcií a na konsolidovanom základe;

o opatreniach na riešenie akýchkoľvek významných záležitostí a podstatných zistení týkajúcich sa dohľadu nad likviditou vrátane tých, ktoré sa týkajú primeranosti organizácie a zaobchádzania s rizikami podľa požiadaviek článku 86, a ktoré sa týkajú potreby požiadaviek na likviditu pre jednotlivé inštitúcie v súlade s článkom 105;

c)	o všetkých usmerneniach týkajúcich sa dodatočných vlastných zdrojov uvedených v článku 104b ods. 3

2. Spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 sa dosiahnu:

a)	na účely odseku 1 písm. a) tohto článku do štyroch mesiacov po tom, čo orgán konsolidovaného dohľadu predloží správu obsahujúcu posúdenie rizika skupiny inštitúcií v súlade s článkom 104a ostatným dotknutým príslušným orgánom;

b)	na účely odseku 1 písm. b) tohto článku do štyroch mesiacov po tom, čo orgán konsolidovaného dohľadu predloží správu obsahujúcu hodnotenie profilu rizika likvidity skupiny inštitúcií v súlade s článkami 86 a 105;

c)	na účely odseku 1 písm. c) tohto článku do štyroch mesiacov po tom, čo orgán konsolidovaného dohľadu predloží správu obsahujúcu posúdenie rizika skupiny inštitúcií v súlade s článkom 104b.

V spoločných rozhodnutiach uvedených v odseku 1 tohto článku sa takisto náležite zohľadní posúdenie rizika dcérskych spoločností, ktoré vykonajú dotknuté príslušné orgány v súlade s článkami 73, 97, 104a a 104b.

Spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 písm. a) a b) sa uvádzajú v dokumentoch, ktoré obsahujú ich plné odôvodnenie, a orgán konsolidovaného dohľadu ich poskytne materskej inštitúcii v EÚ. V prípade nezhody orgán konsolidovaného dohľadu na žiadosť ktoréhokoľvek z ostatných dotknutých príslušných orgánov konzultuje s EBA. Orgán konsolidovaného dohľadu môže konzultovať s EBA z vlastného podnetu.

3. V prípade, ak sa spoločné rozhodnutie príslušných orgánov neprijme v lehotách uvedených v odseku 2 tohto článku, rozhodnutie o uplatnení článkov 73, 86 a 97, článku 104 ods. 1 písm. a), článku 104b a článku 105 tejto smernice prijme orgán konsolidovaného dohľadu na konsolidovanom základe po dôkladnom zvážení posúdenia rizík dcérskych spoločností, ktoré vykonali dotknuté príslušné orgány. Ak na konci obdobia uvedeného v odseku 2 tohto článku ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán konsolidovaného dohľadu odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže EBA prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím EBA. Lehoty uvedené v odseku 2 tohto článku sa považujú v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 za lehoty na zmierenie. EBA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca od prijatia postúpenej záležitosti. Záležitosť sa nepostúpi EBA po uplynutí tohto štvormesačného obdobia alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Rozhodnutie o uplatnení článkov 73, 86 a 97, článku 104 ods. 1 písm. a), článku 104b a článku 105 tejto smernice prijímajú dotknuté príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej úverovej inštitúcie v EÚ alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe po riadnom uvážení stanovísk a výhrad, ktoré predložil orgán konsolidovaného dohľadu. Ak na konci niektorej z lehôt uvedených v odseku 2 tohto článku ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov postúpil záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, príslušné orgány odložia prijatie rozhodnutia a počkajú na akékoľvek rozhodnutie, ktoré prijme EBA v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, pričom rozhodnutie, ktoré prijmú, bude v súlade s rozhodnutím EBA. Lehoty uvedené v odseku 2 tohto článku sa v zmysle uvedeného nariadenia považujú za lehoty na zmierenie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca od prijatia postúpenej záležitosti. Záležitosť sa nepostúpi EBA po uplynutí tohto štvormesačného obdobia alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Rozhodnutia sa uvedú v dokumente, ktorý obsahuje ich plné odôvodnenie a v ktorom je zohľadnené posúdenie rizika, stanoviská a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené v lehote uvedenej v odseku 2. Tento dokument poskytne orgán konsolidovaného dohľadu všetkým dotknutým príslušným orgánom a materskej inštitúcii v EÚ.

Ak sa uskutočnili konzultácie s EBA, všetky príslušné orgány zvážia jeho odporúčania a vysvetlia akékoľvek významné odchýlky od týchto odporúčaní.

4. Spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 a rozhodnutia, ktoré príslušné orgány prijali v prípade neexistencie spoločného rozhodnutia podľa odseku 3, uznávajú príslušné orgány v dotknutých členských štátoch za rozhodujúce a uplatňujú ich.

Spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 tohto článku a akékoľvek rozhodnutie prijaté v prípade, ak neexistuje spoločné rozhodnutie v súlade s odsekom 3 tohto článku, sa aktualizujú každoročne alebo vo výnimočných prípadoch, keď príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ predloží orgánu konsolidovaného dohľadu písomnú a riadne odôvodnenú žiadosť o aktualizáciu rozhodnutia o uplatnení článku 104 ods. 1 písm. a) a článkov 104b a 105. V uvedených výnimočných prípadoch môže k aktualizácii dôjsť na dvojstrannom základe medzi orgánom konsolidovaného dohľadu a príslušným orgánom, ktorý predložil žiadosť.

5. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania spoločného rozhodovania uvedeného v tomto článku EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov so zreteľom na uplatňovanie článkov 73, 86 a 97, článku 104 ods. 1 písm. a) a článkov 104b a 105, aby sa uľahčilo prijímanie spoločných rozhodnutí.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. júla 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

39.

V článku 115 sa dopĺňa tento odsek:

„3. Ak je orgán konsolidovaného dohľadu iný ako príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom je zriadená finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorej bolo udelené schválenie v súlade s článkom 21a, uzatvoria sa dohody o koordinácii a spolupráci uvedené v odseku 1 tohto článku aj s príslušným orgánom členského štátu, v ktorom je zriadená materská spoločnosť.“

40.

Článok 116 sa mení takto:

vkladá sa tento odsek:

„1a. Na uľahčenie plnenia úloh uvedených v článku 112 ods. 1, článku 114 ods. 1 a článku 115 ods. 1 tejto smernice orgán konsolidovaného dohľadu zriadi aj kolégiá orgánov dohľadu v prípade, keď všetky cezhraničné dcérske spoločnosti materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ majú svoje ústredia v tretích krajinách, pod podmienkou, že orgány dohľadu tretích krajín podliehajú požiadavkám na dôvernosť rovnocenným s požiadavkami uvedenými v kapitole 1 oddiele II tejto smernice a prípadne v článkoch 76 a 81 smernice 2014/65/EÚ.“;

b)	v odseku 6 sa dopĺňa tento pododsek: „Príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom je zriadená finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorej bolo udelené schválenie v súlade s článkom 21a, môže byť účastníkom príslušného kolégia orgánov dohľadu.“

41.

V článku 117 sa dopĺňajú tieto odseky:

„5. Príslušné orgány, finančné spravodajské jednotky a orgány poverené verejnou úlohou dohľadu nad povinnými subjektmi uvedenými v článku 2 ods. 1 bodoch 1 a 2 smernice (EÚ) 2015/849 na zabezpečenie súladu s uvedenou smernicou, medzi sebou úzko spolupracujú v rámci svojich príslušných právomocí a navzájom si poskytujú informácie dôležité na plnenie ich úloh podľa tejto smernice, nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a podľa smernice (EÚ) 2015/849 za predpokladu, že táto spolupráca a výmena informácií nezasahuje do prebiehajúceho šetrenia, vyšetrovania alebo konania v súlade s trestným alebo správnym právom členského štátu, v ktorom sa príslušný orgán, finančná informačná jednotka alebo orgán poverený verejnou úlohou dohľadu nad povinnými subjektmi uvedenými v článku 2 ods. 1 bodoch 1 a 2 smernice (EÚ) 2015/849 nachádza.

EBA môže príslušným orgánom z vlastného podnetu pomôcť v prípade sporu týkajúceho sa koordinácie činností v oblasti dohľadu podľa tohto článku, a to v súlade s článkom 19 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6. EBA do 1. januára 2020 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých sa upresní spôsob spolupráce a výmeny informácií medzi orgánmi uvedenými v odseku 5 tohto článku, najmä vo vzťahu k cezhraničným skupinám a v kontexte identifikácie závažných porušení pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.“

42.	V článku 119 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. S výhradou článku 21a členské štáty prijmú všetky opatrenia potrebné na zahrnutie finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností do konsolidovaného dohľadu.“

43.

V článku 120 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. V prípade, že sa na zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť vzťahujú rovnocenné ustanovenia podľa tejto smernice a podľa smernice 2009/138/ES, najmä so zreteľom na rizikovo orientovaný dohľad, orgán konsolidovaného dohľadu môže po dohode s orgánom dohľadu nad skupinou v sektore poisťovníctva uplatniť vo vzťahu k tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti len ustanovenia tejto smernice týkajúce sa najvýznamnejšieho finančného sektora podľa vymedzenia v článku 3 ods. 2 smernice 2002/87/ES.“

44.

V článku 125 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak je podľa článku 111 tejto smernice orgán konsolidovaného dohľadu vykonávajúci dohľad nad skupinou s materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou iný ako koordinátor určený v súlade s článkom 10 smernice 2002/87/ES, orgán konsolidovaného dohľadu a koordinátor spolupracujú na účely uplatňovania tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na konsolidovanom základe. S cieľom uľahčiť a zaviesť účinnú spoluprácu orgán konsolidovaného dohľadu a koordinátor uzatvoria písomné dohody o koordinácii a spolupráci.“

45.

V článku 128 sa za prvý odsek vkladajú tieto odseky:

„Inštitúcie nepoužijú vlastný kapitál Tier 1, ktorý sa udržiava na splnenie požiadavky na kombinovaný vankúš uvedenej v bode 6 prvého odseku tohto článku, na splnenie akýchkoľvek požiadaviek stanovených v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje uložených podľa článku 104a tejto smernice na riešenie iných rizík, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky, a usmernenia oznámeného v súlade s článkom 104b ods. 3 tejto smernice na riešenie iných rizík, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky.

Inštitúcie nepoužijú vlastný kapitál Tier 1, ktorý sa udržiava na splnenie jedného z prvkov ich požiadavky na kombinovaný vankúš, na splnenie iných uplatniteľných prvkov ich požiadavky na kombinovaný vankúš.

Inštitúcie nepoužijú vlastný kapitál Tier 1, ktorý sa udržiava na splnenie požiadavky na kombinovaný vankúš uvedenej v bode 6 prvého odseku tohto článku, na splnenie rizikovo orientovaných zložiek požiadaviek stanovených v článkoch 92a a 92b nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v článkoch 45c a 45d smernice 2014/59/EÚ.“

46.

Články 129 a 130 sa nahrádzajú takto:

„Článok 129

Požiadavka na udržanie vankúša na zachovanie kapitálu

1. Členské štáty od inštitúcií požadujú, aby okrem vlastného kapitálu Tier 1, ktorý sa udržiava, aby boli splnené akékoľvek požiadavky na vlastné zdroje stanovené v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, udržiavali vankúš na zachovanie kapitálu pre vlastný kapitál Tier 1 vo výške 2,5 % ich celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 uvedeného nariadenia na individuálnom a na konsolidovanom základe, podľa potreby v súlade s prvou časťou hlavou II uvedeného nariadenia.

2. Odchylne od odseku 1 môže členský štát oslobodiť od dodržiavania požiadaviek stanovených v odseku 1 malé a stredné investičné spoločnosti, ak sa takýmto oslobodením neohrozuje stabilita finančného systému daného členského štátu.

Rozhodnutia o uplatnení oslobodenia uvedeného v prvom pododseku sa úplne odôvodní, vysvetlí sa v ňom, prečo oslobodenie neohrozuje stabilitu finančného systému členského štátu, a uvedie sa v ňom presné vymedzenie malých a stredných investičných spoločností, ktoré sa majú oslobodiť.

Členské štáty, ktoré sa rozhodnú uplatniť oslobodenie uvedené v prvom pododseku, oznámia túto skutočnosť ESRB. ESRB postúpi takéto oznámenia bezodkladne Komisii, EBA a príslušným a určeným orgánom dotknutých členských štátov.

3. Členské štáty určia na účely odseku 2 orgán zodpovedný za uplatňovanie tohto článku. Uvedeným orgánom je príslušný orgán alebo určený orgán.

4. Investičné spoločnosti sa na účely odseku 2 zaraďujú do kategórie malých alebo stredných investičných spoločností v súlade s odporúčaním Komisie 2003/361/ES (*8).

5. V prípade, že inštitúcia nesplní v celom rozsahu požiadavku stanovenú v odseku 1 tohto článku, podlieha obmedzeniam týkajúcim sa rozdeľovania uvedeným v článku 141 ods. 2 a 3.

Článok 130

Požiadavka na udržanie proticyklického kapitálového vankúša špecifického pre inštitúciu

1. Členské štáty od inštitúcií požadujú, aby udržiavali proticyklický kapitálový vankúš špecifický pre inštitúciu vo výške ich celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vynásobenej váženým priemerom mier proticyklického vankúša vypočítaných podľa článku 140 tejto smernice na individuálnom a na konsolidovanom základe, podľa potreby v súlade s hlavou II prvej časti uvedeného nariadenia. Tento vankúš je tvorený vlastným kapitálom Tier 1.

Rozhodnutia o uplatnení oslobodenia uvedeného v prvom pododseku sa úplne odôvodnia, vysvetlí sa v nich, prečo oslobodenie neohrozuje stabilitu finančného systému členského štátu, a uvedie sa v nich presné vymedzenie malých a stredných investičných spoločností, ktoré sa majú oslobodiť.

3. Členské štáty určia na účely odseku 2 orgán zodpovedný za uplatňovanie tohto článku. Uvedeným orgánom je príslušný orgán alebo určený orgán.

4. Investičné spoločnosti sa na účely odseku 2 zaraďujú do kategórie malých a stredných investičných spoločností v súlade s odporúčaním 2003/361/ES.

5. V prípade, že inštitúcia nesplní v celom rozsahu požiadavku stanovenú v odseku 1 tohto článku, podlieha obmedzeniam týkajúcim sa rozdeľovania uvedeným v článku 141 ods. 2 a 3.

(*8) Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení pojmov mikropodniky, malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).“ "

47.

Článok 131 sa mení takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty určia orgán zodpovedný za identifikáciu G-SII na konsolidovanom základe, a podľa potreby na individuálnom, subkonsolidovanom alebo konsolidovanom základe inak systémovo významných inštitúcií (ďalej len „O-SII“), ktorým bolo udelené povolenie v ich jurisdikcii. Uvedeným orgánom je príslušný orgán alebo určený orgán. Členské štáty môžu určiť viac ako jeden orgán.

G-SIIs je ktorýkoľvek z týchto subjektov:

a)	skupina vedená materskou inštitúciou v EÚ, materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo

b)	inštitúcia, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ.

O-SII môžu byť buď inštitúciou alebo skupinou, ktorú vedie materská inštitúcia v EÚ, materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ, materská inštitúcia v členskom štáte, materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte.“;

vkladá sa tento odsek:

„2a. Metodika dodatočnej identifikácie G-SII sa zakladá na týchto kategóriách:

a)	kategórie uvedené v odseku 2 písm. a) až d) tohto článku;

b)	cezhraničná činnosť skupiny s výnimkou činností skupiny v rámci zúčastnených členských štátov, ako sa uvádzajú v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (*9).

Každá kategória má rovnakú váhu a tvoria ju kvantifikovateľné ukazovatele. Pre kategórie uvedené v písmene a) prvého pododseku tohto odseku sú ukazovatele rovnaké ako zodpovedajúce ukazovatele určené podľa odseku 2.

Prostredníctvom metodiky dodatočnej identifikácie sa získa dodatočné celkové skóre pre každý posudzovaný subjekt, ako sa uvádza v odseku 1, na základe čoho môžu príslušné alebo určené orgány prijať jedno z opatrení uvedených v odseku 10 písm. c).

(*9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).“;"

v odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„EBA po konzultácii s ESRB vydá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 do 1. januára 2015 usmernenia týkajúce sa kritérií na určenie podmienok uplatnenia tohto odseku v súvislosti s posúdením O-SII. V uvedených usmerneniach sa zohľadnia medzinárodné rámce pre domáce systémovo významné inštitúcie, ako aj špecifiká Únie a vnútroštátne špecifiká.

EBA po konzultácii s ESRB podá Komisii do 31. decembra 2020 správu o vhodnej metodike na vytvorenie a kalibráciu mier vankúšov pre O-SII.“;

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Príslušný orgán alebo určený orgán môžu od každej O-SII požadovať, aby podľa potreby na konsolidovanom, subkonsolidovanom alebo individuálnom základe udržiavala vankúš pre O-SII do výšky 3 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a to so zreteľom na kritériá na určenie O-SII. Tento vankúš je tvorený vlastným kapitálom Tier 1.“;

vkladá sa tento odsek:

„5a. S povolením udeleným Komisiou uvedeným v treťom pododseku tohto odseku príslušný orgán alebo určený orgán môžu od každej O-SII požadovať, aby na konsolidovanom, subkonsolidovanom alebo prípadne individuálnom základe, udržiavala vankúš pre O-SII vo výške viac ako 3 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Tento vankúš je tvorený vlastným kapitálom Tier 1.

ESRB v lehote šiestich týždňov od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 7 tohto článku predloží Komisii stanovisko k tomu, či sa vankúš pre O-SII považuje za primeraný. EBA môže takisto Komisii predložiť stanovisko týkajúce sa vankúša v súlade s článkom 34 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Komisia v lehote troch mesiacov od dátumu, ku ktorému jej bolo postúpené oznámenie ESRB uvedené v odseku 7, pri zohľadnení posúdenia ESRB a EBA, ak sú relevantné, prijme akt, ktorým sa príslušný orgán alebo určený orgán oprávňuje na prijatie navrhovaného opatrenia, ak je presvedčená, že vankúš pre O-SII nevedie k neprimeraným negatívnym účinkom na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v Únii, čo predstavuje alebo vytvára prekážku riadneho fungovaniu vnútorného trhu.“;

v odseku 7 sa úvodná časť nahrádza takto:

„7. Príslušný orgán alebo určený orgán pred stanovením alebo úpravou vankúša pre O-SII oznámi tento zámer ESRB v lehote jedného mesiaca pred uverejnením rozhodnutia uvedeného v odseku 5 a v lehote troch mesiacov pred uverejnením rozhodnutia príslušného orgánu alebo určeného orgánu uvedeného v odseku 5a. ESRB postúpi takéto oznámenia bezodkladne Komisii, EBA a príslušným a určeným orgánom dotknutých členských štátov. V takýchto oznámeniach sa podrobne stanovia:“;

odsek 8 sa nahrádza takto:

„8. Bez toho, aby bol dotknutý článok 133 a odsek 5 tohto článku, v prípade, že O-SII je dcérskou spoločnosťou G-SII alebo O-SII, ktorá je buď inštitúciou, alebo skupinou vedenou materskou inštitúciou v EÚ, a podlieha vankúšu pre O-SII na konsolidovanom základe, úroveň vankúša, ktorá sa vzťahuje na O-SII na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe, nepresiahne nižšiu z týchto hodnôt:

a)	suma vyššej z mier vankúša pre G-SII alebo O-SII, ktorá sa vzťahuje na skupinu na konsolidovanom základe, a 1 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a

b)	3 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, alebo miera, ktorej uplatnenie na skupinu na konsolidovanom základe v súlade s odsekom 5a tohto článku povolila Komisia.“;

odseky 9 a 10 sa nahrádzajú takto:

„9. Existuje najmenej päť podkategórií G-SII. Najnižšia hraničná úroveň a hraničné úrovne medzi jednotlivými podkategóriami sa určia na základe skóre určeného v súlade s metodikou identifikácie uvedenou v odseku 2 tohto článku. Hraničné skóre medzi susednými podkategóriami sa vymedzí jednoznačne a v súlade so zásadou, že medzi jednotlivými podkategóriami dochádza ku konštantnému lineárnemu zvýšeniu systémového významu, čo vedie k lineárnemu zvýšeniu v rámci požiadavky na dodatočný vlastný kapitál Tier 1, s výnimkou piatej a akejkoľvek ďalšej vyššej podkategórie. Systémový význam je na účely tohto odseku predpokladaný vplyv na celosvetový finančný trh vyvolaný ťažkosťami G-SII. Najnižšej podkategórii sa priradí vankúš pre G-SII na úrovni 1 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a vankúš priradený ku každej podkategórii sa zvýši postupne najmenej o 0,5 % celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 uvedeného nariadenia.

10. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 9 a s použitím podkategórií a hraničného skóre uvedených v odseku 9, príslušný orgán alebo určený orgán môže na základe svojho zdravého úsudku pri výkone dohľadu:

a)	preradiť G-SII z nižšej podkategórie do vyššej podkategórie;

b)	zaradiť subjekt uvedený v odseku 1, ktorý má celkové skóre ako sa uvádza v odseku 2 nižšie ako hraničné skóre najnižšej podkategórie, do tejto podkategórie alebo do vyššej podkategórie, a tým ho určiť ako G-SII;

c)	pri zohľadnení jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a na základe dodatočného celkového skóre uvedeného v odseku 2a preradiť G-SII z vyššej podkategórie do nižšej podkategórie.“;

i)	odsek 11 sa vypúšťa;

odsek 12 sa nahrádza takto:

„12. Príslušný orgán alebo určený orgán oznámi ESRB názvy G-SII a O-SII a príslušné podkategórie, do ktorých sú G-SII zaradené. Oznámenie obsahuje úplné odôvodnenie uplatnenia alebo neuplatnenia úsudku pri výkone dohľadu v súlade s odsekom 10 písm. a), b) a c). ESRB takéto oznámenia bezodkladne postúpi Komisii a EBA a zverejní ich názvy. Príslušné orgány alebo určené orgány zverejnia podkategóriu, do ktorej je G-SII zaradená.

Príslušný orgán alebo určený orgán každoročne preskúmajú identifikáciu G-SII a O-SII a zaradenie G-SII do príslušných podkategórií a oznámia výsledok dotknutej systémovo významnej inštitúcii, ESRB, ktorá výsledky bezodkladne postúpi Komisii a EBA. Príslušný orgán alebo určený orgán zverejní aktualizovaný zoznam identifikovaných systémovo významných inštitúcií a podkategóriu, do ktorej je každá určená G-SII zaradená.“;

k)	odsek 13 sa vypúšťa;

odseky 14 a 15 sa nahrádzajú takto:

„14. Ak sa na skupinu na konsolidovanom základe vzťahuje vankúš pre G-SII aj vankúš pre O-SII, uplatňuje sa vyšší z vankúšov.

15. Ak sa na inštitúciu vzťahuje vankúš na krytie systémového rizika stanovený v súlade s článkom 133, uvedený vankúš doplní vankúš pre O-SII alebo vankúš pre G-SII, ktorý sa uplatňuje v súlade s týmto článkom.

Ak by súčet miery vankúša na krytie systémového rizika vypočítanej na účely článku 133 ods. 10, 11 alebo 12 a miery vankúša pre O-SII alebo miery vankúša pre G-SII, ktorý sa vzťahuje na tú istú inštitúciu, bol vyšší ako 5 %, uplatňuje sa postup stanovený v odseku 5a tohto článku.“;

m)	odseky 16 a 17 sa vypúšťajú;

odsek 18 sa nahrádza takto:

„18. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť na účely tohto článku metodiky, v súlade s ktorými príslušný orgán alebo určený orgán určí inštitúciu alebo skupinu vedenú materskou inštitúciou v EÚ, materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ ako G-SII, ako aj metodiku na vymedzenie podkategórií a na zaradenie G-SII do podkategórií podľa ich systémového významu, a to pri zohľadnení príslušných medzinárodne dohodnutých noriem.

EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do 30. júna 2014.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v tomto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“

48.	Článok 132 sa vypúšťa.

49.

Články 133 a 134 sa nahrádzajú takto:

„Článok 133

Požiadavka na udržanie vankúša na krytie systémového rizika

1. Každý členský štát môže zaviesť vankúš vlastného kapitálu Tier 1 na krytie systémového rizika pre finančný sektor alebo jeden alebo viac podsektorov tohto sektora pri všetkých expozíciách alebo ich podsúbore, ako sa uvádza v odseku 5 tohto článku, s cieľom predísť makroprudenciálnym alebo systémovým rizikám, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie (EÚ) č. 575/2013 a články 130 a 131 tejto smernice, a zmierniť ich, a to v zmysle rizika narušenia finančného systému s potenciálnymi vážnymi negatívnymi dôsledkami na finančný systém a reálne hospodárstvo v konkrétnom členskom štáte.

2. Inštitúcie vypočítajú vankúš na krytie systémového rizika takto:

kde:

BSR = vankúš na krytie systémového rizika;

rT = miera vankúša, ktorá sa vzťahuje na celkovú výšku rizikovej expozície inštitúcie;

ET = celková výška rizikovej expozície inštitúcie vypočítaná v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

i= index označujúci podsúbor expozícií, ako sa uvádza v odseku 5;

ri = miera vankúša uplatniteľná na výšku rizikovej expozície podsúboru expozícií i, a

Ei = výška rizikovej expozície inštitúcie pre podsúbor expozícií i vypočítaná v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

3. Na účely odseku 1 členské štáty určia orgán zodpovedný za stanovovanie vankúša na krytie systémového rizika a za určenie expozícií a podsúborov expozícií inštitúcií, na ktoré sa tento vankúš vzťahuje. Tento orgán je buď príslušným orgánom alebo určeným orgánom.

4. Na účely odseku 1 tohto článku relevantný príslušný alebo prípadne určený orgán môže od inštitúcií požadovať, aby udržiavali vankúš vlastného kapitálu Tier 1 na krytie systémového rizika vypočítaný v súlade s odsekom 2 tohto článku, na individuálnom, konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe, a to v súlade s hlavou II prvej časti nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

5. Vankúš na krytie systémového rizika sa môže uplatňovať na:

a)	všetky expozície nachádzajúce sa v členskom štáte, ktorý stanoví daný vankúš;

tieto sektorové expozície nachádzajúce sa v členskom štáte, ktorý stanoví daný vankúš:

i)	všetky retailové expozície voči fyzickým osobám, ktoré sú zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie;

ii)	všetky expozície voči právnickým osobám, ktoré sú zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie;

iii)	všetky expozície voči právnickým osobám okrem tých, ktoré sa uvádzajú v bode ii);

iv)	všetky expozície voči fyzickým osobám okrem tých, ktoré sa uvádzajú v bode i);

c)	všetky expozície nachádzajúce sa v iných členských štátoch s výhradou odsekov 12 a 15;

d)	sektorové expozície, ako sa uvádzajú v písmene b) tohto odseku, ktoré sa nachádzajú v iných členských štátoch len s cieľom umožniť uznanie miery vankúša stanovenej iným členským štátom v súlade s článkom 134;

e)	expozície nachádzajúce sa v tretích krajinách;

f)	podsúbory ktorejkoľvek z kategórií expozícií uvedených v písmene b).

6. EBA po konzultácii s ESRB vydá do 30. júna 2020 v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia o vhodných podsúboroch expozícií, na ktoré príslušný orgán alebo určený orgán môžu uplatniť vankúš na krytie systémového rizika v súlade s odsekom 5 písm. f) tohto článku.

7. Vankúš na krytie systémového rizika sa vzťahuje na všetky expozície alebo podsúbory expozícií, ako sa uvádza v odseku 5 tohto článku, všetkých inštitúcií alebo na jeden či viaceré podsúbory týchto inštitúcií, vo vzťahu ku ktorým sú orgány dotknutého členského štátu v súlade s touto smernicou príslušné, pričom sa určí na základe úprav o 0,5 percentuálneho bodu alebo o násobky tejto hodnoty. Môžu sa zaviesť rôzne požiadavky pre rôzne podsúbory inštitúcií a expozícií. Vankúš na krytie systémového rizika sa nevzťahuje na riziká, ktoré sú kryté článkami 130 a 131.

8. Pri požadovaní udržiavania vankúša na krytie systémového rizika musí príslušný orgán alebo určený orgán splniť tieto podmienky:

a)	vankúš na krytie systémového rizika nespôsobuje neprimerané negatívne účinky na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v celej Únii predstavujúce alebo vytvárajúce prekážku riadnemu fungovaniu vnútorného trhu;

b)	príslušný orgán alebo určený orgán prehodnocuje vankúš na krytie systémového rizika najmenej raz za dva roky;

c)	vankúš na krytie systémového rizika sa nemá používať na riešenie rizík, ktoré sú kryté článkami 130 a 131.

9. Príslušný orgán alebo prípadne určený orgán informuje ESRB pred uverejnením rozhodnutia uvedeného v odseku 13. ESRB postúpi takéto oznámenia bezodkladne Komisii, EBA a príslušným a určeným orgánom dotknutých členských štátov.

Ak je inštitúcia, na ktorú sa uplatňuje jedna alebo viacero mier vankúša na krytie systémového rizika, dcérskou spoločnosťou, ktorej materská spoločnosť je zriadená v inom členskom štáte, príslušný orgán alebo určený orgán postúpi oznámenie aj orgánom daného členského štátu.

Ak sa miera vankúša na krytie systémového rizika uplatňuje na expozície nachádzajúce sa v tretích krajinách, príslušný orgán alebo prípadne určený orgán tiež informuje ESRB. ESRB postúpi takéto oznámenie bezodkladne orgánom dohľadu v týchto tretích krajinách.

V týchto oznámeniach sa podrobne stanovia:

a)	makroprudenciálne alebo systémové riziká v členskom štáte;

b)	dôvody, pre ktoré rozsah makroprudenciálnych alebo systémových rizík ohrozuje stabilitu finančného systému na vnútroštátnej úrovni a ktoré odôvodňujú mieru vankúša na krytie systémového rizika;

c)	dôvody, pre ktoré sa vankúš na krytie systémového rizika považuje za účinný a primeraný prostriedok na zníženie rizika;

d)	posúdenie pravdepodobného pozitívneho alebo negatívneho vplyvu vankúša na krytie systémového rizika na vnútorný trh, a to na základe informácií, ktoré má členský štát k dispozícii;

e)	miera alebo miery vankúša na krytie systémového rizika, ktoré má príslušný orgán alebo prípadne určený orgán v úmysle stanoviť, a expozície, na ktoré sa takéto miery vzťahujú, ako aj inštitúcie, ktorých sa takéto miery týkajú;

f)	ak sa miera vankúša na krytie systémového rizika vzťahuje na všetky expozície, odôvodnenie, prečo sa orgán domnieva, že sa vankúšom na krytie systémového rizika neduplikuje fungovanie vankúša pre O-SII stanoveného v článku 131.

Ak prijatie rozhodnutia o stanovení miery vankúša na krytie systémového rizika vedie k zníženiu miery vankúša, ktorá bola stanovená skôr, alebo sa táto miera nemení, príslušný orgán alebo prípadne určený orgán musí dodržať len tento odsek.

10. Ak sa stanovením alebo úpravou miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika pre ktorýkoľvek súbor alebo podsúbor expozícií uvedených v odseku 5, na ktoré sa vzťahuje jeden alebo viacero vankúšov na krytie systémového rizika, nezavádza miera kombinovaného vankúša na krytie systémového rizika vyššia ako 3 % pri ktorejkoľvek z týchto expozícií, príslušný orgán alebo prípadne určený orgán informujú v súlade s odsekom 9 ESRB jeden mesiac pred uverejnením rozhodnutia uvedeného v odseku 13.

Na účely tohto odseku sa uznanie miery vankúša na krytie systémového rizika stanoveného v inom členskom štáte v súlade s článkom 134 nezapočítava do limitu 3 %.

11. Ak sa stanovením alebo úpravou miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika pre ktorýkoľvek súbor alebo podsúbor expozícií uvedených v odseku 5, na ktoré sa vzťahuje jeden alebo viacero vankúšov na krytie systémového rizika, zavádza miera kombinovaného vankúša na krytie systémového rizika na úrovni vyššej ako 3 % a najviac 5 % pri ktorejkoľvek z týchto expozícií, príslušný orgán alebo určený orgán členského štátu, ktorý daný vankúš stanovuje, požiada Komisiu v oznámení predloženom v súlade s odsekom 9 o stanovisko. Komisia poskytne svoje stanovisko do jedného mesiaca od doručenia oznámenia.

Ak je stanovisko Komisie negatívne, príslušný orgán alebo prípadne určený orgán členského štátu, ktorý stanovuje uvedený vankúš na krytie systémového rizika, postupuje v súlade s týmto stanoviskom alebo uvedie dôvody, pre ktoré tak neurobí.

Ak je inštitúcia, na ktorú sa vzťahuje jedna alebo viacero mier vankúša na krytie systémového rizika, dcérskou spoločnosťou, ktorej materská spoločnosť je zriadená v inom členskom štáte, príslušný orgán alebo určený orgán požiada v oznámení predloženom v súlade s odsekom 9 o odporúčanie Komisie a odporúčanie ESRB.

Komisia a ESRB poskytnú každý svoje odporúčanie do šiestich týždňov od doručenia oznámenia.

Ak orgány dcérskej a materskej spoločnosti nesúhlasia s mierou alebo mierami vankúša na krytie systémového rizika, ktorý sa vzťahuje na danú inštitúciu, a ak je odporúčanie Komisie aj ESRB negatívne, môže príslušný orgán alebo prípadne určený orgán postúpiť záležitosť EBA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Prijatie rozhodnutia o stanovení miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika pre tieto expozície sa odloží dovtedy, kým EBA neprijme rozhodnutie.

12. Ak sa stanovením alebo úpravou miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika pre ktorýkoľvek súbor alebo podsúbor expozícií uvedených v odseku 5, na ktorý sa vzťahuje jeden alebo viacero vankúšov na krytie systémového rizika, zavádza miera kombinovaného vankúša na krytie systémového rizika vyššia ako 5 % pri ktorejkoľvek z týchto expozícií, príslušný orgán alebo prípadne určený orgán pred tým, ako vankúš na krytie systémového rizika začne uplatňovať, požiada o povolenie Komisiu.

ESRB do šiestich týždňov od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 9 tohto článku predloží Komisii stanovisko k tomu, či sa vankúš na krytie systémového rizika považuje za primeraný. EBA môže takisto Komisii predložiť stanovisko týkajúce sa uvedeného vankúša na krytia systémového rizika v súlade s článkom 34 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Komisia do troch mesiacov od doručenia oznámenia uvedeného v odseku 9, zohľadňujúc prípadné posúdenia ESRB a EBA a pokiaľ je presvedčená, že miera alebo miery vankúša na krytie systémového rizika nevedú k neprimeraným negatívnym účinkom na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v celej Únii a nepredstavujú ani nevytvárajú tak prekážku riadneho fungovania vnútorného trhu, prijme akt, ktorým sa príslušný orgán alebo prípadne určený orgán oprávňuje na prijatie navrhovaného opatrenia.

13. Každý príslušný orgán alebo prípadne určený orgán oznámi stanovenie alebo úpravu jednej alebo viacerých mier vankúša na krytie systémového rizika uverejnením tejto skutočnosti na vhodnom webovom sídle. Uvedené uverejnenie musí zahŕňať aspoň tieto informácie:

a)	miera alebo miery vankúša na krytie systémového rizika;

b)	inštitúcie, na ktoré sa vankúš na krytie systémového rizika vzťahuje;

c)	expozície, na ktoré sa miera alebo miery vankúša na krytie systémového rizika vzťahujú;

d)	odôvodnenie pre stanovenie alebo úpravu miery alebo mier vankúša na krytie systémového rizika;

e)	dátum, od ktorého inštitúcie uplatňujú stanovený alebo upravený vankúš na krytie systémového rizika, a

f)	názvy krajín, v ktorých sú expozície, ktoré sa v nich nachádzajú, uznané v rámci vankúša na krytie systémového rizika.

Ak by uverejnenie informácií uvedených v písmene d) prvého pododseku mohlo ohroziť stabilitu finančného systému, uvedené informácie sa do uverejnenia nezahrnú.

14. V prípade, že inštitúcia nesplní v celom rozsahu požiadavku stanovenú v odseku 1 tohto článku, podlieha obmedzeniam týkajúcim sa rozdeľovania uvedeným v článku 141 ods. 2 a 3.

Ak uplatňovanie obmedzení týkajúcich sa rozdeľovania nevedie vzhľadom na príslušné systémové riziko k uspokojivému zlepšeniu vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie, príslušné orgány môžu v súlade s článkom 64 prijať dodatočné opatrenia.

15. Ak príslušný orgán alebo prípadne určený orgán rozhodne o stanovení vankúša na krytie systémového rizika na základe expozícií nachádzajúcich sa v iných členských štátoch, stanoví takýto vankúš tak, aby bol rovnaký pre všetky expozície nachádzajúce sa v Únii, okrem prípadov, keď vankúš zohľadňuje mieru vankúša na krytie systémového rizika, ktorú stanovil iný členský štát v súlade s článkom 134.

Článok 134

Uznanie miery vankúša na krytie systémového rizika

1. Iné členské štáty môžu uznať mieru vankúša na krytie systémového rizika stanovenú v súlade s článkom 133 a v prípade expozícií nachádzajúcich sa v členskom štáte, ktorý uvedenú mieru stanovil, môžu túto mieru uplatňovať na inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni.

2. Ak členské štáty uznajú v súlade s odsekom 1 mieru vankúša na krytie systémového rizika pre inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni, informujú o tom ESRB. ESRB takéto oznámenia bezodkladne postúpi Komisii, EBA a členskému štátu stanovujúcemu uvedenú mieru.

3. Pri rozhodovaní o tom, či uznať mieru vankúša na krytie systémového rizika v súlade s odsekom 1, členský štát zohľadní informácie, ktoré poskytol členský štát stanovujúci uvedenú mieru v súlade s článkom 133 ods. 9 a 13.

4. Ak členské štáty uznajú mieru vankúša na krytie systémového rizika pre inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni, daný vankúš na krytie systémového rizika sa môže doplniť vankúšom na krytie systémového rizika, ktorý sa uplatňuje v súlade s článkom 133 za predpokladu, že sa vankúše týkajú rozličných rizík. Ak sa vankúše týkajú rovnakých rizík, uplatňuje sa len vyšší z vankúšov.

5. Členský štát, ktorý stanovil mieru vankúša na krytie systémového rizika v súlade s článkom 133 tejto smernice, môže požiadať ESRB, aby jednému alebo viacerým členským štátom, ktoré môžu uznať mieru vankúša na krytie systémového rizika, vydal odporúčanie, ako sa uvádza v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.“

50.

Článok 136 sa mení takto:

a)	v odseku 3 sa úvodná časť nahrádza takto: „3. Každý určený orgán štvrťročne posúdi intenzitu cyklického systémového rizika a primeranosť miery proticyklického vankúša pre svoj členský štát a podľa potreby stanoví alebo upraví mieru proticyklického vankúša. Každý určený orgán pri tom zohľadní:“;

odsek 7 sa nahrádza takto:

„7. Každý určený orgán uverejní štvrťročne na svojom webovom sídle aspoň tieto informácie:

a)	platnú mieru proticyklického vankúša;

b)	príslušný pomer úverov k HDP a jeho odchýlku od dlhodobého trendu;

c)	ukazovateľ pre vankúš vypočítaný v súlade s odsekom 2;

d)	odôvodnenie danej miery vankúša;

e)	v prípade, že sa miera vankúša zvýši, dátum, od ktorého inštitúcie uplatňujú zvýšenú mieru vankúša na účely výpočtu svojho proticyklického kapitálového vankúša špecifického pre inštitúciu;

f)	ak má dátum uvedený v písmene e) nastať pred uplynutím 12 mesiacov po dátume uverejnenia podľa tohto odseku, odkaz na výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú kratšiu lehotu na uplatňovanie;

g)	ak sa miera vankúša znížila, orientačné obdobie, počas ktorého sa neočakáva zvýšenie miery vankúša, spolu s odôvodnením pre dané obdobie.

Určené orgány prijmú všetky primerané opatrenia na koordináciu načasovania uvedeného uverejnenia.

Určené orgány oznámia ESRB každú zmenu miery proticyklického vankúša a informácie požadované podľa písmen a) až g) prvého pododseku. ESRB na svojom webovom sídle uverejňuje všetky takéto oznámené miery vankúša a súvisiace informácie.“

51.

V článku 141 sa odseky 1 až 6 nahrádzajú takto:

„1. Žiadna inštitúcia, ktorá spĺňa požiadavku na kombinovaný vankúš, nevykonáva rozdeľovanie v súvislosti s vlastným kapitálom Tier 1 do takej miery, aby došlo k zníženiu jej vlastného kapitálu Tier 1 na úroveň, na ktorej už požiadavka kombinovaného vankúša nie je splnená.

2. Inštitúcia, ktorá nespĺňa požiadavku na kombinovaný vankúš, vypočíta maximálnu rozdeliteľnú sumu (ďalej len „MRS“) podľa odseku 4 a oznámi ju príslušnému orgánu.

V prípade, že sa uplatňuje prvý pododsek, inštitúcia pred tým, ako vypočíta MRS, nepodnikne žiadne z týchto opatrení:

a)	vykonávať rozdeľovanie v súvislosti s vlastným kapitálom Tier 1;

b)	vytvoriť povinnosť uhradiť pohyblivú zložku odmeňovania alebo dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia alebo uhradiť pohyblivú zložku odmeňovania, ak povinnosť úhrady vznikla v čase, keď inštitúcia nespĺňala požiadavky na kombinovaný vankúš, alebo

c)	uskutočňovať platby v súvislosti s nástrojmi dodatočného kapitálu Tier 1.

3. Ak inštitúcia nespĺňa alebo prekračuje svoju požiadavku na kombinovaný vankúš, nerozdelí vyššiu sumu ako MRS vypočítanú podľa odseku 4 pomocou niektorého z opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) a c).

4. Inštitúcie vypočítajú MRS vynásobením sumy vypočítanej v súlade s odsekom 5 koeficientom určeným podľa odseku 6. MRS sa zníži o akúkoľvek sumu vyplývajúcu z ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) alebo c).

5. Suma, ktorá sa má v súlade s odsekom 4 násobiť, je zložená zo:

a)	všetkých predbežných ziskov nezahrnutých do vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 po odpočítaní akéhokoľvek rozdelenia ziskov alebo akejkoľvek platby vyplývajúcej z opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) alebo c) tohto článku; plus

b)	všetky koncoročné zisky nezahrnuté do vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 po odpočítaní akéhokoľvek rozdelenia ziskov alebo akejkoľvek platby vyplývajúcej z opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) alebo c) tohto článku; mínus

c)	sumy, ktoré by boli splatné formou dane, ak by sa položky uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku nerozdelili.

6. Koeficient sa určuje takto:

v prípade, že vlastný kapitál Tier 1 udržiavaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie ktorejkoľvek z požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje na riešenie iných rizík, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky, stanovenej v článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice, vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 uvedeného nariadenia, je v prvom (t. j. najnižšom) kvartile požiadavky na kombinovaný vankúš, koeficient je 0;

v prípade, že vlastný kapitál Tier 1 udržiavaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie ktorejkoľvek z požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje na riešenie iných rizík, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky, stanovenej v článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice, vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 uvedeného nariadenia, je v druhom kvartile požiadavky na kombinovaný vankúš, koeficient je 0,2;

v prípade, že vlastný kapitál Tier 1 udržiavaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie ktorejkoľvek z požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje na riešenie iných rizík, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky, stanovenej v článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice, vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 uvedeného nariadenia, je v treťom kvartile požiadavky na kombinovaný vankúš, koeficient je 0,4;

v prípade, že vlastný kapitál Tier 1 udržiavaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie ktorejkoľvek z požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 92 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje na riešenie iných rizík, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky, stanovenej v článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice, vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 uvedeného nariadenia, je vo štvrtom (t. j. najvyššom) kvartile požiadavky na kombinovaný vankúš, koeficient je 0,6.

Dolná a horná hranica každého kvartilu požiadavky na kombinovaný vankúš sa vypočíta takto:

kde:

Qn = poradové číslo príslušného kvartilu.“

52.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 141a

Nesplnenie požiadavky na kombinovaný vankúš

Inštitúcia sa považuje za nespĺňajúcu požiadavku na kombinovaný vankúš na účely článku 141, ak nemá vlastné zdroje vo výške a kvalite potrebnej na súčasné splnenie požiadavky na kombinovaný vankúš a každej z nasledujúcich požiadaviek v:

a)	článku 92 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje na riešenie iných rizík, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky podľa článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice;

b)	článku 92 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje na riešenie iných rizík, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky podľa článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice;

c)	článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje na riešenie iných rizík, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky podľa článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice.

Článok 141b

Obmedzenie týkajúce sa rozdeľovania v prípade nesplnenia požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky

1. Inštitúcia, ktorá spĺňa požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky podľa článku 92 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, nevykonáva rozdeľovanie v súvislosti s kapitálom Tier 1 do takej miery, aby došlo k zníženiu jej kapitálu Tier 1 na úroveň, na ktorej už požiadavka na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky nie je splnená.

2. Inštitúcia, ktorá nespĺňa požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky, vypočíta maximálnu rozdeliteľnú sumu vzťahujúcu sa na ukazovateľ finančnej páky (ďalej len „MRS-UFP“) podľa odseku 4 a oznámi ju príslušnému orgánu.

Ak sa uplatňuje prvý pododsek, inštitúcia pred tým, ako vypočíta MRS-UFP, nepodnikne žiadne z týchto opatrení:

a)	vykonávať rozdeľovanie v súvislosti s vlastným kapitálom Tier 1;

b)	vytvoriť povinnosť uhradiť pohyblivú zložku odmeňovania alebo dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia alebo uhradiť pohyblivú zložku odmeňovania, ak povinnosť úhrady vznikla v čase, keď inštitúcia nespĺňala požiadavky na kombinovaný vankúš, alebo

c)	uskutočňovať platby v súvislosti s nástrojmi dodatočného kapitálu Tier 1.

3. Ak inštitúcia nespĺňa požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky alebo ju prekračuje, nerozdelí vyššiu sumu ako je MRS-UFP vypočítaná podľa odseku 4, a to žiadnym z opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) a c).

4. Inštitúcie vypočítajú MRS-UFP vynásobením sumy vypočítanej v súlade s odsekom 5 koeficientom určeným podľa odseku 6. MRS-UFP sa zníži o sumu vyplývajúcu z ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) alebo c).

5. Suma, ktorá sa má v súlade s odsekom 4 násobiť, je zložená zo:

a)	všetkých predbežných ziskov nezahrnutých do vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 po odpočítaní akéhokoľvek rozdelenia ziskov alebo akejkoľvek platby týkajúcej sa opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) alebo c) tohto článku; plus

b)	všetky koncoročné zisky nezahrnuté do vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 26 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 po odpočítaní akéhokoľvek rozdelenia ziskov alebo akejkoľvek platby týkajúcej sa opatrení uvedených v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) alebo c) tohto článku; mínus

c)	sumy, ktoré by boli splatné formou dane, ak by sa položky uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku nerozdelili.

6. Koeficient uvedený v odseku 4 sa určuje takto:

v prípade, že kapitál Tier 1 udržiavaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadaviek podľa článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a podľa článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ak riziko nadmerného pákového efektu nie je dostatočne pokryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vyjadrený ako percentuálny podiel z veľkosti celkovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 429 ods. 4 uvedeného nariadenia, je v prvom (t. j. najnižšom) kvartile požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky, koeficient je 0;

v prípade, že kapitál Tier 1 udržiavaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadaviek podľa článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a podľa článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ak riziko nadmerného pákového efektu nie je dostatočne pokryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vyjadrený ako percentuálny podiel z veľkosti celkovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 429 ods. 4 uvedeného nariadenia, je v druhom kvartile požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky, koeficient je 0,2;

v prípade, že kapitál Tier 1 udržiavaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadaviek podľa článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a podľa článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ak riziko nadmerného pákového efektu nie je dostatočne pokryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vyjadrený ako percentuálny podiel z veľkosti celkovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 429 ods. 4 uvedeného nariadenia, je v treťom kvartile požiadavky na vankúš pre ukazovateľa finančnej páky, koeficient je 0,4;

v prípade, že kapitál Tier 1 udržiavaný inštitúciou, ktorý sa nepoužije na splnenie požiadaviek podľa článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a podľa článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ak riziko nadmerného pákového efektu nie je dostatočne pokryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, vyjadrený ako percentuálny podiel z veľkosti celkovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 429 ods. 4 uvedeného nariadenia, je vo štvrtom (t. j. najvyššom) kvartile požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky, koeficient je 0,6.

Dolná a horná hranica každého kvartilu požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky sa vypočíta takto:

kde:

Qn = poradové číslo príslušného kvartilu.

7. Obmedzenia uložené v tomto článku sa vzťahujú len na platby, ktorých výsledkom je zníženie kapitálu Tier 1 alebo zníženie ziskov, a ak pozastavenie platieb alebo nevykonanie úhrady nepredstavuje zlyhanie ani podmienku na začatie konania v režime platobnej neschopnosti uplatňujúceho sa na inštitúciu.

8. Ak inštitúcia nesplní požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky a plánuje rozdeliť svoj rozdeliteľný zisk alebo vykonať opatrenie uvedené v odseku 2 druhom pododseku písm. a), b) a c) tohto článku, informuje príslušný orgán a poskytne mu informácie uvedené v článku 141 ods. 8 s výnimkou jeho písmena a) bodu iii) a MRS-UFP vypočítanú podľa odseku 4 tohto článku.

9. Inštitúcie uplatňujú opatrenia na zaistenie presného výpočtu výšky rozdeliteľného zisku a MRS-UFP a musia byť schopné na požiadanie preukázať príslušnému orgánu presnosť tohto výpočtu.

10. Na účely odsekov 1 a 2 tohto článku rozdelenie týkajúce sa kapitálu Tier 1 zahŕňa všetky položky uvedené v článku 141 ods. 10

Článok 141c

Nesplnenie požiadavky na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky

Inštitúcia sa považuje za nespĺňajúcu požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky na účely článku 141b tejto smernice, ak nemá kapitál Tier 1 vo výške potrebnej na to, aby zároveň splnila požiadavku stanovenú v článku 92 ods. 1a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a požiadavku stanovenú v článku 92 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia a v článku 104 ods. 1 písm. a) tejto smernice, ak riziko nadmerného pákového efektu nie je dostatočne pokryté článkom 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“

53.

V článku 142 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. Ak inštitúcia nesplní svoju požiadavku na kombinovaný vankúš alebo prípadne svoju požiadavku na vankúš pre ukazovateľ finančnej páky, vypracuje plán na zachovanie kapitálu a predloží ho príslušnému orgánu najneskôr do piatich pracovných dní po tom, čo zistí, že nespĺňa uvedenú požiadavku, pokiaľ príslušný orgán nepovolil dlhšiu lehotu, a to maximálne 10 dní.“

54.

V článku 143 ods. 1 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)	všeobecné kritériá a metodiky, ktoré používajú pri preskúmaní a hodnotení uvedenom v článku 97 vrátane kritérií uplatňovania zásady proporcionality, ako sa uvádza v článku 97 ods. 4;“

55.	Článok 146 sa nahrádza takto: „Článok 146 Vykonávacie akty V súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 147 ods. 2 sa zmena výšky počiatočného kapitálu stanoveného v článku 12 a hlave IV prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu, aby sa zohľadnil vývoj v hospodárskej a menovej oblasti.“

56.

Za článok 159 sa vkladá táto kapitola:

„ KAPITOLA 1A

Prechodné ustanovenia o finančných holdingových spoločnostiach a zmiešaných finančných holdingových spoločnostiach

Článok 159a

Prechodné ustanovenia o schvaľovaní finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností

Materské finančné holdingové spoločnosti a materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré už existujú k 27. júnu 2019, požiadajú o schválenie v súlade s článkom 21a do 28. júna 2021. Ak finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť nepožiada o schválenie do 28. júna 2021, prijmú sa vhodné opatrenia podľa článku 21a ods. 6

Počas prechodného obdobia uvedeného v prvom odseku tohto článku musia mať príslušné orgány všetky potrebné právomoci v oblasti dohľadu, ktoré im boli udelené touto smernicou, vo vzťahu k finančným holdingovým spoločnostiam alebo zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam s podmienkou schválenia v súlade s článkom 21a na účely konsolidovaného dohľadu.“

57.	V článku 161 sa dopĺňa tento odsek: „10. Komisia do 31. decembra 2023 preskúma vykonávanie a uplatňovanie právomocí v oblasti dohľadu uvedených v článku 104 ods. 1 písm. j) a l), vypracuje o tom správu a správu predloží Európskemu parlamentu a Rade.“

Článok 2

Transpozícia

1. Členské štáty prijmú a uverejnia do 28. decembra 2020 opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne ich oznámia Komisii.

Uvedené opatrenia uplatňujú od 29. decembra 2020. Ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu so zmenami stanovenými v článku 1 bode 21 a bode 29 písm. a), b) a c) tejto smernice, pokiaľ ide o článok 84 a článok 98 ods. 5 a 5a smernice 2013/36/EÚ, sa však uplatňujú od 28. júna 2021 a ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu so zmenami stanovenými v článku 1 bodoch 52 a 53 tejto smernice, pokiaľ ide o články 141b, 141c a článok 142 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ, sa uplatňujú od 1. januára 2022.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 20. mája 2019

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

G. CIAMBA

(1) Ú. v. EÚ C 34, 31.1.2018, s. 5.

(2) Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 36.

(3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2019 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. mája 2019.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(7) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).

(11) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.