(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES (3) má za cieľ ochranu pracovníkov pred ohrozením ich zdravia a bezpečnosti v dôsledku expozície karcinogénom alebo mutagénom pri práci. V uvedenej smernici sa stanovuje konzistentná úroveň ochrany pred rizikami súvisiacimi s karcinogénmi a mutagénmi prostredníctvom rámca všeobecných zásad s cieľom umožniť členským štátom zabezpečovať konzistentné uplatňovanie minimálnych požiadaviek. Záväzné limitné hodnoty expozície pri práci, stanovené na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov, ekonomickej uskutočniteľnosti, dôkladného posúdenia sociálno-ekonomického vplyvu a dostupnosti protokolov a techník na meranie expozície na pracovisku, sú dôležitou súčasťou všeobecných opatrení na ochranu pracovníkov, ktoré sa stanovujú v uvedenej smernici. V uvedenej súvislosti je v prípade nejasností podstatné zohľadniť zásadu prevencie. Minimálne požiadavky stanovené v uvedenej smernici majú za cieľ chrániť pracovníkov na úrovni Únie. Členské štáty môžu stanoviť prísnejšie záväzné limitné hodnoty expozície pri práci alebo iné ochranné opatrenia.

(2)

Limitné hodnoty expozície pri práci sú súčasťou opatrení na riadenie rizík podľa smernice 2004/37/ES. Dodržiavaním týchto limitných hodnôt nie sú dotknuté iné povinnosti zamestnávateľov podľa uvedenej smernice, najmä povinnosti znižovať používanie karcinogénov a mutagénov na pracovisku, predchádzať expozícii pracovníkov karcinogénom a mutagénom alebo znižovať takúto expozíciu a prijímať opatrenia, ktoré by sa mali vykonávať na tento účel. Pokiaľ je to technicky možné, mali by uvedené opatrenia zahŕňať nahradenie karcinogénu alebo mutagénu látkou, zmesou alebo procesom, ktoré nie sú nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre zdravie pracovníka, využívanie uzavretého systému alebo iné opatrenia zamerané na zníženie úrovne expozície pracovníkov na najnižšiu možnú úroveň, čím sa podporuje inovácia.

(3)

V prípade väčšiny karcinogénov a mutagénov nie je vedecky možné určiť úrovne, pod ktorými by expozícia neviedla k nepriaznivým následkom. Hoci sa stanovením limitných hodnôt karcinogénov alebo mutagénov na pracovisku podľa tejto smernice riziká pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov vyplývajúce z expozície pri práci (reziduálne riziká) neodstránia, aj tak sa tým prispeje k výraznému zníženiu rizík vyplývajúcich z takejto expozície prostredníctvom prístupu postupných krokov a stanovovania cieľov podľa smernice 2004/37/ES. V prípade ostatných karcinogénov a mutagénov je vedecky možné určiť úrovne, pod ktorými sa nepredpokladá, že by expozícia viedla k nepriaznivým následkom.

(4)

Maximálne úrovne expozície pracovníkov niektorým karcinogénom alebo mutagénom sa stanovujú ako limitné hodnoty, ktoré sa podľa smernice 2004/37/ES nesmú prekročiť. Uvedené limitné hodnoty by sa mali revidovať a mali by sa stanoviť limitné hodnoty pre ďalšie karcinogény a mutagény.

(5)

Limitné hodnoty stanovené v tejto smernici by sa mali podľa potreby revidovať na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov a osvedčených postupov a techník a protokolov merania úrovne expozície na pracovisku, ktoré sú založené na dôkazoch. Uvedené informácie by podľa možností mali zahŕňať údaje o reziduálnych rizikách pre zdravie pracovníkov a stanoviská Vedeckého výboru pre najvyššie prípustné hodnoty vystavenia chemickým faktorom pri práci (Scientific Committee on Occupational Exposure Limits – SCOEL) a Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (Advisory Committee on Safety and Health at Work – ACSH). Informácie o reziduálnom riziku, ktoré sú verejne dostupné na úrovni Únie, sú cenné pre budúce úsilie o obmedzenie rizík vyplývajúcich z expozície karcinogénom a mutagénom pri práci vrátane budúcej revízie limitných hodnôt, ktoré sú stanovené v tejto smernici.

(6)

Komisia by po zohľadnení najnovšieho vývoja vedeckých poznatkov mala posúdiť najneskôr v prvom štvrťroku 2019 možnosť zmeniť rozsah pôsobnosti smernice 2004/37/ES, aby sa do nej zahrnuli látky toxické pre reprodukciu. Na uvedenom základe by Komisia mala v prípade potreby a po konzultácii so sociálnymi partnermi predloží legislatívny návrh.

(7)

V prípade niektorých karcinogénov s bezprahovými účinkami nie je možné odvodiť limitnú hodnotu expozície na základe údajov o vplyve na zdravie, ale pre tieto karcinogény je však možné stanoviť limitnú hodnotu na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov.

(8)

V záujme zabezpečenia najvyššej možnej úrovne ochrany pred niektorými karcinogénmi a mutagénmi je potrebné zohľadniť aj ďalšie cesty absorbovania vrátane možnosti prieniku cez kožu.

(9)

Výbor SCOEL pomáha Komisii najmä pri hodnotení najnovších dostupných vedeckých údajov a pri navrhovaní limitných hodnôt expozície pri práci, ktoré sa majú stanoviť na úrovni Únie podľa smernice Rady 98/24/ES (4) a smernice 2004/37/ES s cieľom chrániť pracovníkov pred chemickými rizikami. Poradný výbor ACSH je tripartitným orgánom, ktorý pomáha Komisii pri príprave, vykonávaní a hodnotení činností v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Poradný výbor ACSH konkrétne prijíma tripartitné stanoviská o iniciatívach na stanovenie limitných hodnôt expozície pri práci na úrovni Únie na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov, ako aj údajov o sociálnych aspektoch a o uskutočniteľnosti týchto iniciatív z hospodárskeho hľadiska. Zohľadnili sa aj iné zdroje vedeckých informácií, ktoré boli primerane spoľahlivé a verejne dostupné, najmä zdroje z Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (International Agency for Research on Cancer – IARC), Svetovej zdravotníckej organizácie a z národných agentúr.

(10)

Práca výboru SCOEL a jej transparentnosť sú zásadné z hľadiska zodpovedného politického procesu. Ak sa má práca výboru reorganizovať, mali by sa zaručiť vyhradené zdroje a nemali by sa stratiť osobitné odborné znalosti v oblasti epidemiológie, toxikológie, pracovného lekárstva a ochrany zdravia pri práci.

(11)

Zmeny príloh I a III k smernici 2004/37/ES stanovené v tejto smernici sú ďalším krokom v dlhodobom procese aktualizácie smernice 2004/37/ES. Komisia ako ďalší krok v uvedenom procese predložila návrh stanoviť limitné hodnoty a uviesť poznámku „koža“ k piatim ďalším karcinogénom. Okrem toho Komisia vo svojom oznámení z 10. januára 2017 s názvom „Bezpečnejšia a zdravšia práca pre všetkých – modernizácia právnych predpisov a politiky EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci“ uviedla, že by sa mali vykonať ďalšie zmeny smernice 2004/37/ES. Komisia by mala priebežne pokračovať v práci na aktualizáciách príloh I a III k smernici 2004/37/ES v súlade s jej článkom 16 a zaužívanou praxou, a v prípade potreby ich zmeniť na základe dostupných informácií vrátane postupne získavaných vedeckých a technických údajov, ako sú údaje o reziduálnych rizikách. Výsledkom uvedenej práce by mali byť, ak je to vhodné, návrhy na budúcu revíziu limitných hodnôt stanovených v smernici 2004/37/ES a v tejto smernici, ako aj návrhy na doplnenie ďalších látok, zmesí a procesov do prílohy I a ďalších limitných hodnôt do prílohy III.

(12)

Je dôležité chrániť pracovníkov exponovaných karcinogénnym alebo mutagénnym látkam v dôsledku prípravy, podávania alebo zneškodňovania nebezpečných liekov vrátane cytostatických alebo cytotoxických liekov, a v dôsledku práce, pri ktorej dochádza k expozícii karcinogénnym alebo mutagénnym látkam pri čistení, preprave, praní a likvidácii nebezpečných liekov alebo materiálov kontaminovaných nebezpečnými liekmi, ako aj pri osobnej starostlivosti o pacientov liečených nebezpečnými liekmi. Komisia ako prvý krok vydala špecializovanú príručku o prevencii a osvedčených postupoch, ktorá obsahuje usmernenia na zníženie rizík pre zdravie a bezpečnosť pri práci v zdravotníctve, a to aj v súvislosti s rizikami súvisiacimi s expozíciou cytostatickým alebo cytotoxickým liekom. Týmito usmerneniami nie sú dotknuté prípadné ďalšie legislatívne návrhy alebo iné iniciatívy.

(13)

Limitné hodnoty pre inhalačný spôsob expozície sa v súlade s odporúčaniami výboru SCOEL a poradného výboru ACSH, ak sú k dispozícii, stanovujú na základe časovo váženého priemeru počas osemhodinového referenčného času (limitné hodnoty dlhodobej expozície) a v prípade určitých karcinogénov alebo mutagénov na základe časovo váženého priemeru počas kratšieho, vo všeobecnosti pätnásť minútového referenčného času (limitné hodnoty krátkodobej expozície), s cieľom v čo najväčšej miere obmedziť účinky vyplývajúce z krátkodobej expozície. V súlade s odporúčaniami výboru SCOEL a poradného výboru ACSH sa uvádzajú aj poznámky „koža“. Zohľadniť by sa mali aj ďalšie zdroje vedeckých informácií, ktoré sú primerane spoľahlivé a verejne dostupné.

(14)

Zásada prevencie na pracovisku by sa mala presadzovať aj v súvislosti s účinkami karcinogénov a mutagénov na budúce generácie, napríklad negatívny vplyv na reprodukčnú schopnosť mužov i žien, ako aj na vývoj plodu. Členské štáty by si preto mali v tejto oblasti vymieňať najlepšie postupy.

(15)

Existujú dostatočné dôkazy o karcinogenite minerálnych olejov, ktoré boli predtým použité v motoroch s vnútorným spaľovaním na mazanie a chladenie pohyblivých častí vo vnútri motora. Takéto použité minerálne oleje vznikajú v priebehu procesov, a preto nepodliehajú klasifikácii v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (5). Výbor SCOEL identifikoval možný prienik značného množstva uvedených olejov cez kožu, dospel k záveru, že k expozícii pri práci dochádza transdermálnou cestou, a dôrazne odporučil uvedenie poznámky „koža“. Poradný výbor ACSH súhlasil, že použité minerálne motorové oleje by sa mali doplniť medzi karcinogénne látky, zmesi a procesy uvedené v prílohe I k smernici 2004/37/ES, a súhlasil s uvedením možnosti prieniku značného množstva cez kožu. Na obmedzenie expozície cez kožu možno použiť celý rad najlepších postupov vrátane používania osobných ochranných prostriedkov, akými sú rukavice, a odstránenie a očistenie kontaminovaného odevu. Dôsledné dodržiavanie týchto postupov a novo vznikajúcich najlepších postupov by mohlo pomôcť znížiť túto expozíciu. Je preto vhodné zaradiť prácu, pri ktorej dochádza k expozícii účinkom minerálnych olejov, ktoré boli predtým použité v motoroch s vnútorným spaľovaním na mazanie a chladenie pohyblivých častí vo vnútri motora, do prílohy I k smernici 2004/37/ES a v prílohe III k smernici 2004/37/ES k nim uviesť poznámku „koža“ označujúcu možnosť prieniku značného množstva cez kožu.

(16)

Existujú dostatočné dôkazy o karcinogenite výfukových emisií zo vznetových motorov, ktoré vznikajú pri spaľovaní motorovej nafty v motoroch so vznetovým zapaľovaním. Výfukové emisie zo vznetových naftových motorov vznikajú v priebehu procesov, a preto nepodliehajú klasifikácii v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008. Poradný výbor ACSH súhlasil, aby boli výfukové emisie z tradičných vznetových naftových motorov zaradené medzi karcinogénne látky, zmesi a procesy uvedené v prílohe I k smernici 2004/37/ES, a požiadal o ďalšie preskúmania v súvislosti s vedeckými a technickými aspektmi novších typov motorov. Agentúra IARC klasifikovala výfukové plyny zo vznetových naftových motorov ako karcinogénne pre človeka (kategória 1 klasifikácie IARC) a spresnila, že hoci je pri novších typoch vznetových naftových motorov množstvo pevných častíc a chemických látok nižšie, zatiaľ nie je jasné, ako sa tieto kvantitatívne a kvalitatívne zmeny odrazia v odlišných účinkoch na zdravie. Agentúra IARC takisto spresnila, že ako indikátor expozície sa zvyčajne používa elementárny uhlík, ktorý je významnou zložkou týchto emisií. S ohľadom na uvedené a na počet pracovníkov, ktorí sú vystavení takýmto emisiám, je preto vhodné zahrnúť do prílohy I k smernici 2004/37/ES prácu, pri ktorej dochádza k expozícii výfukovým emisiám zo vznetových naftových motorov, a v prílohe III k uvedenej smernici stanoviť limitnú hodnotu pre výfukové emisie z naftových motorov vypočítanú na základe elementárneho uhlíka. Položky v prílohách I a III k smernici 2004/37/ES by sa mali vzťahovať na výfukové emisie zo všetkých typov vznetových naftových motorov.

(17)

Pokiaľ ide o výfukové emisie zo vznetových naftových motorov, v niektorých odvetviach môže byť ťažké dosiahnuť v krátkom časovom horizonte limitnú hodnotu 0,05 mg/m3 meranú ako elementárny uhlík. Popri lehote na transpozíciu by sa preto malo stanoviť dvojročné prechodné obdobie pred tým, ako by sa mala začať uplatňovať uvedená limitná hodnota. Avšak v odvetviach, ako je podzemná ťažba a výstavba tunelov, by sa malo popri lehote na transpozíciu stanoviť päťročné prechodné obdobie pred tým, ako by sa mala začať uplatňovať limitná hodnota.

(18)

Určité zmesi polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAU), predovšetkým zmesi, ktoré obsahujú benzo[a]pyrén, spĺňajú kritériá klasifikácie ako karcinogénne (kategória 1A alebo 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto sú v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénmi. Expozícia takýmto zmesiam môže nastať pri práci, pri ktorej dochádza okrem iného k procesom horenia, ako napríklad z výfukových plynov spaľovacích motorov, a k procesom spaľovania pri vysokej teplote. Výbor SCOEL identifikoval možnosť prieniku značného množstva uvedených zmesí cez kožu a poradný výbor ACSH súhlasil s tým, že je dôležité zaviesť limitnú hodnotu expozície zmesiam polycyklických aromatických uhľovodíkov pri práci, a odporučil, aby sa vykonalo vyhodnotenie vedeckých aspektov s cieľom navrhnúť, aby sa v budúcnosti stanovila limitná hodnota expozície pri práci. Je preto vhodné v prílohe III k smernici 2004/37/ES priradiť týmto zmesiam poznámku „koža“ s uvedením možnosti prieniku značného množstva cez kožu. Malo by sa tiež vykonať ďalšie preskúmanie na účel zhodnotenia toho, či je potrebné stanoviť limitnú hodnotu pre zmesi polycyklických aromatických uhľovodíkov v záujme lepšej ochrany pracovníkov pred týmito zmesami.

(19)

Trichlóretén spĺňa kritériá klasifikácie ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto je v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénom. Výbor SCOEL identifikoval trichlóretén ako genotoxický karcinogén. Na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov možno stanoviť limitné hodnoty pre trichlóretén na základe osemhodinového referenčného času (limitná hodnota dlhodobej expozície) a na základe časovo váženého priemeru počas kratšieho pätnásť minútového referenčného času (limitná hodnota krátkodobej expozície). Výbor SCOEL identifikoval možnosť prieniku značného množstva uvedeného karcinogénu cez kožu a poradný výbor ACSH odsúhlasil na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov praktickú limitnú hodnotu. Je preto vhodné stanoviť limitné hodnoty dlhodobej a krátkodobej expozície účinkom trichlóreténu a v prílohe III k smernici 2004/37/ES k nemu uviesť poznámku „koža“ označujúcu možnosť prieniku značného množstva cez kožu. So zreteľom na vývoj vedeckých dôkazov a technický pokrok by sa limitné hodnoty pre túto látku mali veľmi podrobne preskúmavať.

(20)

4,4′-metyléndianilín (bis(4-aminofenyl)metán) (MDA) spĺňa kritériá klasifikácie ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto je v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénom. Výbor SCOEL dospel k záveru, že pre tento karcinogén s bezprahovými účinkami nemožno odvodiť limitnú hodnotu expozície na základe údajov o vplyve na zdravie. Na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov je však možné stanoviť pre 4,4′-metyléndianilín limitnú hodnotu. Výbor SCOEL identifikoval možnosť prieniku značného množstva uvedeného karcinogénu cez kožu a poradný výbor ACSH odsúhlasil na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov praktickú limitnú hodnotu. Je preto vhodné stanoviť limitnú hodnotu pre 4,4′-metyléndianilín a v prílohe III k smernici 2004/37/ES k nemu uviesť poznámku „koža“ označujúcu možnosť prieniku značného množstva cez kožu.

(21)

Epichlórhydrín (2-(chlórmetyl)oxirán) spĺňa kritériá klasifikácie ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto je v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénom. Výbor SCOEL dospel k záveru, že pre tento karcinogén s bezprahovými účinkami nemožno odvodiť limitnú hodnotu expozície na základe údajov o vplyve na zdravie a odporučil zabrániť expozícii uvedenému karcinogénu pri práci. Výbor SCOEL identifikoval možnosť prieniku značného množstva epichlórhydrínu cez kožu a poradný výbor ACSH odsúhlasil na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov praktickú limitnú hodnotu. Je preto vhodné stanoviť limitnú hodnotu pre epichlórhydrína v prílohe III k smernici 2004/37/ES k nemu uviesť poznámku „koža“ označujúcu možnosť prieniku značného množstva cez kožu.

(22)

1,2-dibrómetán (EDB) spĺňa kritériá klasifikácie ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto je v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénom. Výbor SCOEL dospel k záveru, že pre tento karcinogén s bezprahovými účinkami nemožno odvodiť limitnú hodnotu expozície na základe údajov o vplyve na zdravie a odporučil zabrániť expozícii uvedenému karcinogénu pri práci. Výbor SCOEL identifikoval možnosť prieniku značného množstva 1,2-dibrómetánu cez kožu a poradný výbor ACSH odsúhlasil na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov praktickú limitnú hodnotu. Je preto vhodné stanoviť limitnú hodnotu pre 1,2-dibrómetána v prílohe III k smernici 2004/37/ES k nemu uviesť poznámku „koža“ označujúcu možnosť prieniku značného množstva cez kožu.

(23)

Etyléndichlorid (1,2-dichlóretán) (EDC) spĺňa kritériá klasifikácie ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto je v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénom. Výbor SCOEL dospel k záveru, že pre tento karcinogén s bezprahovými účinkami nemožno odvodiť limitnú hodnotu expozície na základe údajov o vplyve na zdravie. Na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov je však možné stanoviť pre etyléndichlorid limitnú hodnotu. Výbor SCOEL identifikoval možnosť prieniku značného množstva etyléndichloridu cez kožu a poradný výbor ACSH odsúhlasil na základe dostupných informácií vrátane vedeckých a technických údajov praktickú limitnú hodnotu, pričom zdôraznil, že chýbajú spoľahlivé a aktualizované vedecké údaje týkajúce sa najmä spôsobu pôsobenia. Je preto vhodné stanoviť limitnú hodnotu pre etyléndichlorid a v prílohe III k smernici 2004/37/ES k nemu uviesť poznámku „koža“ označujúcu možnosť prieniku značného množstva cez kožu.

(24)

Dohoda o ochrane zdravia pracovníkov prostredníctvom správnej manipulácie a správneho používania kryštalického oxidu kremičitého a výrobkov, ktoré ho obsahujú, podpísaná združeniami, ktoré tvoria Európsku sieť pre kremeň (European Network for Silica – NEPSI), ako aj iné dohody sociálnych partnerov, ktoré popri regulačných opatreniach poskytujú usmernenia a nástroje na podporu účinného vykonávania povinností zamestnávateľov stanovených v smernici 2004/37/ES, sú cennými nástrojmi na doplnenie regulačných opatrení. Rešpektujúc autonómiu sociálnych partnerov by ich Komisia mala zároveň nabádať k uzatváraniu takýchto dohôd. Dodržiavanie takýchto dohôd by však nemalo viesť k vzniku predpokladu súladu s povinnosťami zamestnávateľov stanovenými v smernici 2004/37/ES. Na webovom sídle Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) by sa mal uverejniť pravidelne aktualizovaný zoznam takýchto dohôd.

(25)

Komisia konzultovala s poradným výborom ACSH a uskutočnila dvojfázovú konzultáciu s európskymi sociálnymi partnermi v súlade s článkom 154 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(26)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, najmä v jej článku 31 ods. 1

(27)

S cieľom účinne chrániť pracovníkov sa limitné hodnoty stanovené v tejto smernici budú preskúmavať vzhľadom na vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (6) a vzhľadom na stanoviská dvoch výborov Európskej chemickej agentúry (ECHA) (výboru pre hodnotenie rizík (RAC) a výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu (SEAC)), najmä s cieľom zohľadniť interakciu medzi limitnými hodnotami stanovenými v smernici 2004/37/ES a vzťahmi medzi dávkou a účinkom, informáciami o skutočnej expozícii a, ak sú k dispozícii, hodnotami DNEL (odvodené hladiny, pri ktorých nedochádza k žiadnym účinkom) odvodenými pre nebezpečné chemické látky podľa uvedeného nariadenia.

(28)

Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšenie životných a pracovných podmienok a ochrana zdravia pracovníkov pred špecifickými rizikami vyplývajúcimi z expozície karcinogénom a mutagénom, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(29)

Keďže sa táto smernica týka ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov na pracovisku, mala by sa transponovať do dvoch rokov od nadobudnutia jej účinnosti.

(30)

Smernica 2004/37/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(31)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (7) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,