(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2019 prijatím ročného prieskumu rastu 21. novembra 2018. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 21. marca 2019. Komisia 21. novembra 2018 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Slovinsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 21. marca 2019. Rada prijala 9. apríla 2019 prijala odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu z roku 2019“), ktoré stanovuje päť odporúčaní pre eurozónu (ďalej len „odporúčania pre eurozónu“).

(2)

Slovinsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu z roku 2019 premietnutého do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 3. Predovšetkým zníženie regulačných obmedzení prispeje k plneniu prvého odporúčania pre eurozónu, pokiaľ ide o odolnosť trhov s výrobkami a so službami, a zameranie hospodárskej politiky v oblasti investícií na konkretizované oblasti zas prispeje k plneniu druhého odporúčania pre eurozónu, pokiaľ ide o podporu investícií.

(3)

Správa o Slovinsku na rok 2019 bola uverejnená 27. februára 2019. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Slovinsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 13. júla 2018 (4), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania prijaté pre jednotlivé krajiny v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Slovinska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

Slovinsko predložilo 15. apríla 2019 národný program reforiem na rok 2019 a 26. apríla 2019 program stability na rok 2019. Obidva programy sa s cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na roky 2014 – 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Slovinsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2019 očakáva, že celkový prebytok sa v roku 2019 zvýši na 0,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v roku 2022 dosiahne 1,2 % HDP. Na základe prepočítaného štrukturálneho salda by sa strednodobý rozpočtový cieľ – ktorý bol zmenený zo štrukturálneho prebytku vo výške 0,25 % HDP v roku 2019 na štrukturálny deficit vo výške 0,25 % HDP od roku 2020 – mal podľa plánu dosiahnuť v roku 2021 (6). Podľa programu stability na rok 2019 sa predpokladá, že pomer dlhu verejnej správy k HDP v roku 2019 ďalej klesne na 65,4 % HDP a v roku 2022 na 54,7 % HDP. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je optimistický.

(7)

Rada 13. júla 2018 odporučila Slovinsku, aby zabezpečilo, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (7) v roku 2019 neprekročí 3,1 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,65 % HDP. Z prognózy Komisie z jari 2019 vyplýva, že v roku 2019 existuje riziko značnej odchýlky od odporúčaného postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu.

(8)

Slovinsko by v roku 2020 malo dosiahnuť svoj strednodobý rozpočtový cieľ. Na základe prognózy Komisie z jari 2019 to zodpovedá maximálnej nominálnej miere rastu čistých primárnych výdavkov verejnej správy na úrovni 4,0 %, čo zodpovedá štrukturálnej úprave 0,5 % HDP. Na základe prognózy Komisie z jari 2019 má byť Slovinsko pri nezmenených politikách v roku 2020 podľa predpokladov blízko k splneniu svojho strednodobého rozpočtového cieľa. Aktuálne posúdenie preto poukazuje na riziko istej odchýlky v roku 2020. Hoci z predpokladanej nominálnej miery rastu čistých primárnych výdavkov verejnej správy v súčasnosti vyplýva riziko určitej odchýlky od požiadavky v roku 2020, pre roky 2019 a 2020 posudzované spolu vyplýva riziko značnej odchýlky od tejto požiadavky. Ak sa štrukturálne saldo už nebude približovať k strednodobému rozpočtovému cieľu, v budúcich posúdeniach sa v rámci celkového posúdenia bude musieť zohľadniť možná odchýlka od tejto požiadavky. Slovinsko podľa prognózy dodrží dlhové pravidlo v roku 2019 aj 2020. Rada celkovo zastáva názor, že v roku 2019 by sa mali prijať potrebné opatrenia a že Slovinsko musí byť pripravené prijať ďalšie opatrenia od roku 2020, aby sa dosiahol súlad s ustanoveniami Paktu stability a rastu.

(9)

Starnutie obyvateľstva bude zvyšovať tlak na slovinské systémy zdravotnej a dlhodobej starostlivosti. Financovanie systému zdravotnej starostlivosti nie je prispôsobené tomu, aby čelilo očakávanému zvýšeniu nákladov v dôsledku starnutia obyvateľstva. Slovinsko doteraz neprijalo žiadne komplexné opatrenia na zabezpečenie kvality, dostupnosti a dlhodobej fiškálnej udržateľnosti zdravotnej starostlivosti v krajine. V rámci slovinskej stratégie aktívneho starnutia sa pracuje na návrhu zákona o dlhodobej starostlivosti. Zatiaľ však nie je jasné, ako sa plánovanými opatreniami zvýši nákladová efektívnosť, dostupnosť a kvalita starostlivosti okrem toho, že sa vďaka zlepšenej koordinácii dosiahne očakávané zvýšenie nákladovej efektívnosti verejného obstarávania v oblasti zdravotnej starostlivosti. Investície do štruktúr a vybavenia v oblasti zdravotnej a dlhodobej starostlivosti by mohli prispieť k uvoľneniu budúceho tlaku na systémy starostlivosti.

(10)

Keďže slovinské obyvateľstvo starne rýchlejšie než obyvateľstvo väčšiny ostatných členských štátov, čoraz pálčivejšími sa stávajú výzvy týkajúce sa dlhodobej udržateľnosti a primeranosti dôchodkového systému. V dokumente s názvom „Základy modernizácie systému dôchodkového a invalidného poistenia v Slovinskej republike“, ktorý prijala Hospodárska a sociálna rada v roku 2017, sociálni partneri a predchádzajúca vláda plánovali prijať reformu do roku 2020 a v národnom programe reforiem na roky 2019 – 2020 sa uvádza možnosť uskutočniť revíziu dôchodkového systému s cieľom podporiť strednodobú až dlhodobú udržateľnosť systému a primerané úrovne dôchodkov. Stanovuje sa v ňom aj cieľ predĺžiť produktívny vek a zabezpečiť lepšie možnosti využitia ľudského potenciálu starších pracovníkov, no neuvádzajú sa v ňom spôsoby ani časový rámec na dosiahnutie tohto cieľa. Udržateľnosť systému by sa zvýšila zosúladením zákonného veku odchodu do dôchodku s dlhšou strednou dĺžkou života, ako aj podporou neskoršieho odchodu do dôchodku. Keďže niektorí poberatelia dôchodkov sa naďalej nachádzajú na hranici alebo pod hranicou chudoby, zabezpečiť primeranosť dôchodkov je naďalej výzvou. Takmer 70 % všetkých samostatne zárobkovo činných osôb v Slovinsku si zvolilo platiť príspevky na sociálne zabezpečenie na minimálnej úrovni, na základe čoho im vzniká nárok len na minimálny starobný dôchodok. Primeranosť dôchodkov by sa ďalej mohla zlepšiť zvýšením miery pokrytia doplnkových dôchodkových systémov, primeraným riešením otázky meniacich sa kariérnych dráh a znížením rizika chudoby starších osôb.

(11)

Zamestnanosť sa v roku 2019 naďalej zvyšovala, pričom nezamestnanosť ďalej klesla. Dlhodobá nezamestnanosť zároveň zostáva na úrovniach spred krízy a predstavuje takmer polovicu celkovej nezamestnanosti. Výzvy pretrvávajú najmä v kategórii nízkokvalifikovaných starších pracovníkov, keďže ich účasť na trhu práce a miera zamestnanosti je jedna z najnižších v Únii. Ich účasť na vzdelávaní dospelých je veľmi nízka. Z hodnotenia politík zameraných na motivovanie ľudí zapojiť sa do pracovného procesu alebo odbornej prípravy vyplýva, že vo väčšine existujúcich programov sa dosahujú dobré výsledky. No výdavky v tejto oblasti, ako aj miera účasti nízkokvalifikovaných a starších nezamestnaných osôb na programoch sú naďalej obmedzené. Preto sú obzvlášť dôležité investície do efektívnych opatrení na zvýšenie zamestnateľnosti nízkokvalifikovaných a starších pracovníkov, a to aj v oblasti digitálnych zručností. Zvýšenie miery zamestnanosti starších pracovníkov takisto prispeje k uvoľneniu tlakov na dôchodkový systém. Hoci reforma trhu práce z roku 2013 zjavne pomohla niektorým zraniteľným skupinám zamestnať sa, pracovné miesta na dobu určitú sú naďalej problémom. Podiel osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením sa znížil, ale v prípade starších osôb zostáva nad priemerom Únie.

(12)

V čoraz väčšom počte odvetví hospodárstva sa objavujú znaky nedostatku pracovnej sily. Zdá sa, že nesúlad medzi zručnosťami, ktoré mladí ľudia nadobúdajú počas svojho vzdelávania, a zručnosťami požadovanými zamestnávateľmi, prispieva k tomuto nedostatku. Spolu s nedostatkami vo fungovaní ekosystému pre inovácie bráni tento nedostatok pracovnej sily transformácii priemyslu v prioritných oblastiach stratégie pre inteligentnú špecializáciu, ktoré boli vymedzené po konzultácii so zainteresovanými stranami. V záujme uspokojenia potrieb hospodárstva má zásadný význam rozvíjanie digitálnych zručností budúcej pracovnej sily.

(13)

Prijali sa alebo sa prijmú určité opatrenia s cieľom zlepšiť možnosti financovania podnikov v Slovinsku a poskytnúť im alternatívu k bankovým úverom. Na to, aby podniky zo Slovinska uspokojili svoje potreby v oblasti financovania, sú však naďalej výrazne odkázané na bankové úvery a hotovostné toky. Prístup ku kapitálu zo súkromných trhov je naďalej obmedzený. Poskytovanie rizikového kapitálu rastie, ale z veľmi nízkej počiatočnej úrovne. Trhová kapitalizácia burzy cenných papierov v Ľubľane je nízka a naďalej sa zmenšuje. Obmedzený a nedostatočne rozvinutý kapitálový trh spolu s nepriaznivými rámcovými podmienkami vrátane nízkej finančnej gramotnosti malých firiem bráni prílevu kapitálu a rizikového kapitálu do krajiny. Zložitý prístup ku kapitálu predstavuje prekážku rastu nie len pre inovačné spoločnosti, ale aj zavedené spoločnosti, pre ktoré by zmena financovania mohla byť prínosom.

(14)

Slovinské podniky brzdí stále vysoké regulačné a administratívne zaťaženie krajiny. Toto zaťaženie sa považuje za jeden z hlavných problémov podnikania v Slovinsku. Týka sa takých otázok, ako sú povolenia, požiadavky na vykazovanie, daňové postupy a často zdĺhavé obchodné súdne konania. Ťažkosti v oblasti stíhania hospodárskych a finančných trestných činov takisto vplývajú na podnikateľské prostredie. Slovinsko vytvorilo nástroje na zníženie administratívneho zaťaženia vrátane portálu SPOT („Slovenska poslovna točka“) a projektu „jednotný dokument“, ktoré riešia viaceré z identifikovaných problémov. Viaceré opatrenia na zníženie administratívneho zaťaženia sa však zatiaľ neuskutočnili a vplyv niektorých opatrení, ktoré už boli implementované, je pod očakávanou úrovňou. Slovinsko takisto uskutočnilo niektoré reformy s cieľom liberalizovať reštriktívne profesijné požiadavky. Napriek tomu niektoré časti odporúčaní Komisie z roku 2017 zostávajú nedoriešené, najmä pokiaľ ide o právnikov a realitných sprostredkovateľov.

(15)

Napriek určitému pokroku, ktorý sa dosiahol, v oblasti verejného obstarávania existujú v Slovinsku nedostatky v súvislosti s hospodárskou súťažou a transparentnosťou, ako to naznačuje najmä vysoký podiel zákaziek udelených na základe rokovacieho konania (bez výzvy na predkladanie návrhov). Záruky proti korupcii a tajným dohodám medzi uchádzačmi, najmä v prípade obstarávaní uskutočňovaných miestnymi správnymi orgánmi a štátom vlastnenými podnikmi, sú naďalej nedostatočné. Nezávislému dohľadu nad verejným obstarávaním chýbajú dostatočné právne záruky proti vonkajším tlakom alebo zasahovaniu, najmä pokiaľ ide o disciplinárne konania a návrhy na vymenovanie členov Národnej revíznej komisie. Hoci sa prijal akčný plán na zvýšenie profesionalizácie osôb zapojených do obstarávania, jej úroveň je naďalej nízka. Hoci podľa odhadov slovinských orgánov hospodárska trestná činnosť a korupcia spôsobili v minulých rokoch značné škody, niektoré reformy v oblasti boja proti korupcii ešte neboli prijaté.

(16)

Napriek čiastočnej privatizácii 75 % akcií mínus jednej akcie najväčšej slovinskej banky (Nova Ljubljanska Banka) je miera zasahovania štátu do hospodárstva naďalej vysoká, a to aj vo finančnom sektore. V minulosti zverejnené privatizačné plány sa uskutočňovali pomalým tempom. Pokračovaním v privatizáciách by sa zvýšila životaschopnosť spoločností z dlhodobého hľadiska a znížili riziká pre verejné financie, ako aj riziko z hľadiska narušenia hospodárskej súťaže a prideľovania rozpočtových prostriedkov. Ďalšie predaje podielov v kótovaných spoločnostiach by mohli prispieť k rozvoju kapitálového trhu v Slovinsku.

(17)

Na to, aby sa ekosystém pre výskum, vývoj a inovácie stal plne funkčným, treba ho zlepšiť, no opatreniam na jeho podporu často chýba súdržnosť. Zakladaniu a rozširovaniu činnosti inovačných spoločností bráni obmedzená podpora pre podnikateľsky zamerané vzdelanie a transfery technológií, či všeobecnejšie slabá spolupráca medzi vedeckými inštitúciami a podnikmi. Väčšina malých a stredných podnikov v Slovinsku sa vyznačuje nízkou inovačnou kapacitou a podiel inovačných spoločností v krajine sa v skutočnosti znižuje a je pod priemerom Únie. Pomalá digitálna transformácia v Slovinsku obmedzuje rast produktivity. Pokiaľ ide o inovačnú výkonnosť, medzi východnými a západnými regiónmi Slovinska existuje nesúlad, ktorý bráni spolupráci a vzájomnému prepájaniu. Slovinsko zvrátilo dosahovaný pokrok, pokiaľ ide o plnenie cieľa v oblasti výdavkov na výskum a vývoj do roku 2020, práve v čase, keď by zvýšenie investícií do výskumu, vývoja a inovácií posilnilo potenciálny rast krajiny. Slovinsko láka len veľmi malý počet zahraničných študentov na všetkých úrovniach postsekundárneho vzdelávania, najmä na doktorandskej úrovni, a medzinárodná mobilita výskumníkov a mobilita medzi akademickým prostredím a priemyslom je naďalej veľmi obmedzená.

(18)

Na obdobie do roku 2030 si Slovinsko stanovilo ciele v oblasti energetickej infraštruktúry, energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie vo svojom návrhu národného plánu v oblasti energetiky a klímy, pričom všetky tieto ciele si vyžadujú primerané investície. Slovinské hospodárstvo je predovšetkým uhlíkovo náročnejšie než je priemer Únie a podiel obnoviteľných zdrojov energie na celkovej výrobe energie stagnuje. Obzvlášť pomalým tempom sa vyznačuje rozvoj obnoviteľných zdrojov energie iných ako drevo a vodná energia. Slovinský priemysel, služby a sektor obytných nehnuteľností sa vyznačujú vyšším podielom na konečnej spotrebe energie než je priemer Únie. Okrem toho sú nedostatočne vybudované existujúce kapacity na uskladnenie energie, takže sa nedarí uspokojiť potreby vyplývajúce z neintegrovanej miestnej výroby z obnoviteľných zdrojov energie.

(19)

Doprava sa stala najväčším zdrojom emisií CO2: jej podiel na celkových emisiách je nad priemerom Únie v tomto odvetví. Zo silnej závislosti Slovinska od cestnej dopravy pramenia problémy týkajúce sa vysokej energetickej a uhlíkovej náročnosti, ako aj znečistenia ovzdušia a cestných dopravných nehôd. Značný priestor na zlepšenie existuje v oblasti železničnej infraštruktúry, ako aj v oblasti nízkouhlíkovej energie a udržateľnej dopravy všeobecne, čo by prispelo k zníženiu týchto negatívnych vplyvov. Významné investičné medzery pretrvávajú aj v oblasti prírodných zdrojov s cieľom zabezpečiť udržateľnejší model rozvoja. Hospodárstvo Slovinska je závislé od jeho prírodného prostredia, ktoré sa zhoršuje. Vysoká závislosť od dovážaných surovín spolu s nízkou mierou recyklácie bránia prechodu na obehové hospodárstvo. Situácia mestských systémov v sektore odpadových vôd vrátane infraštruktúry na ich zber a čistenie úplne nezodpovedá požiadavkám Únie. Podstatné časti slovinského hospodárstva sú ohrozené živelnými pohromami, najmä povodňami.

(20)

Programovanie finančných prostriedkov Únie na roky 2021 – 2027 by mohlo pomôcť riešiť niektoré z nedostatkov identifikovaných v odporúčaniach, a to najmä v oblastiach uvedených v prílohe D k správe o krajine na rok 2019. Slovinsku by to umožnilo využiť uvedené prostriedky v identifikovaných sektoroch čo najlepšie, pričom by sa zohľadnili regionálne rozdiely. Dôležitým predpokladom pre úspech týchto investícií je posilnenie administratívnej kapacity krajiny, pokiaľ ide o riadenie týchto prostriedkov.

(21)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2019 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Slovinska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2019. Zároveň posúdila program stability na rok 2019, národný program reforiem na rok 2019 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Slovinsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Slovinsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie. Odzrkadľuje sa v tom potreba posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(22)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2019 a jej stanovisko (8) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1,