(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2019 prijatím ročného prieskumu rastu 21. novembra 2018. Náležite pri tom zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 21. marca 2019. Komisia 21. novembra 2018 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Grécko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 21. marca 2019. Rada prijala 9. apríla 2019 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny (3) (ďalej len „odporúčanie pre eurozónu z roku 2019“), v ktorom sa stanovuje päť odporúčaní pre eurozónu (ďalej len „odporúčania pre eurozónu“).

(2)

Grécko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu z roku 2019 premietnutého do nižšie uvedených odporúčaní 1 a 2. Platí najmä, že reformy vykonávané v súlade so záväzkami prijatými po skončení programu a zameranie hospodárskej politiky týkajúcej sa investícií na konkretizované oblasti prispejú k plneniu odporúčania pre eurozónu.

(3)

Správa o krajine na rok 2019 bola pre Grécko uverejnená 27. februára 2019. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Grécko dosiahlo pri plnení národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli uverejnené takisto 27. februára 2019. Komisia na základe svojej analýzy dospela k záveru, že v Grécku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Identifikované nerovnováhy súviseli najmä s vysokým verejným dlhom, zápornou čistou medzinárodnou investičnou pozíciou, vysokým podielom nesplácaných úverov v súvahách bánk a pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti. Ak sa má okrem toho v plnej miere dostaviť účinok hlbokých inštitucionálnych a štrukturálnych reforiem začatých v posledných rokoch s cieľom modernizovať hospodárstvo a štát, bude si to vyžadovať veľa rokov nepretržitej implementácie.

(4)

Grécko predložilo 26. apríla 2019 národný program reforiem na rok 2019 a 30. apríla 2019 program stability na rok 2019. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi týmito programami sa obidva programy posudzovali súčasne.

(5)

Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí (5).

(6)

Na Grécko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a prechodné dlhové pravidlo. Malo by si tiež zachovať zdravú fiškálnu pozíciu, ktorá zabezpečuje splnenie cieľa primárneho prebytku stanoveného vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/1226 (6) vo výške 3,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) pre rok 2018 a v strednodobom horizonte. Rada na jar 2018 nevydala pre Grécko žiadne odporúčanie pre jednotlivé krajiny v kontexte európskeho semestra, pretože podľa článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 (7) bolo Grécko v tom čase vyňaté z monitorovania a posudzovania v rámci európskeho semestra, keďže sa naň vzťahoval program makroekonomických úprav. Súčasťou rámca po ukončení programu pre Grécko je aktivácia sprísneného dohľadu spolu s integráciou Grécka do európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych a sociálnych politík pri súčasnej maximalizácii synergických účinkov medzi sprísneným dohľadom a postupmi v rámci európskeho semestra.

(7)

Vláda vo svojom programe stability na rok 2019 plánuje celkový prebytok na úrovni medzi 1,1 % a 1,7 % HDP v rokoch 2019 až 2022. Vláda si stanovila strednodobý rozpočtový cieľ – rozpočtový prebytok vo výške 0,25 % HDP v štrukturálnom vyjadrení od roku 2020. Na základe prepočítaného štrukturálneho salda (8) sa počíta s tým, že tento strednodobý rozpočtový cieľ sa bude počas programového obdobia dariť dosahovať s rezervou a že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa podľa očakávaní postupne zníži na úroveň 153,3 % v roku 2022. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy a ktorý schválil nezávislý orgán, je optimistický. Na základe prognózy Komisie z jari 2019 sa predpokladá, že štrukturálne saldo zaznamená v roku 2019 prebytok vo výške 1,9 % HDP a v roku 2020 prebytok vo výške 0,8 % HDP, čo je nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Predpokladá sa, že dlh verejnej správy si zachová klesajúcu tendenciu a že dodrží prechodné dlhové pravidlo v roku 2019 a dlhové pravidlo v roku 2020. Na základe prognózy Komisie z jari 2019 s vylúčením nových opatrení prijatých po jej koncovom dátume sa predpokladá, že Grécko celkovo dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu v rokoch 2019 a 2020. Na rovnakom základe sa predpokladá, že Grécko splní cieľ primárneho prebytku na úrovni 3,5 % HDP, ktorý sa monitoruje na základe rámca sprísneného dohľadu.

(8)

V programe stability a prognóze Komisie z jari 2019 nie sú zahrnuté nové stále opatrenia, ktoré boli oznámené a prijaté krátko po lehote na predloženie programu, resp. koncovom dátume pre prognózu. Komisia odhaduje, že fiškálny vplyv týchto opatrení nepresiahne 1,0 % HDP v roku 2019 ani v nasledujúcich rokoch. Z jej posúdenia takisto vyplýva, že tieto nové opatrenia predstavujú riziko pre dohodnutý cieľ primárneho prebytku, ktorý sa monitoruje v rámci sprísneného dohľadu a ktorý je stanovený vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2017/1226. Okrem toho sa očakáva, že novými opatreniami sa zníži štrukturálne saldo, čo vyvoláva obavy o splnenie strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2020. Na jeseň 2019 sa však uskutoční opätovné posúdenie, v rámci ktorého sa vykoná revízia uplatniteľnej referenčnej hodnoty pre mieru rastu čistých výdavkov v roku 2020. Hoci sa predpokladá, že dlh verejnej správy si zachová klesajúcu tendenciu, určitými rizikami môže byť ohrozené dodržanie referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu. V dôsledku týchto novoprijatých opatrení to bude treba na jeseň opätovne posúdiť.

(9)

V nadväznosti na úspešné ukončenie programu finančnej pomoci v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu Grécko podlieha rámcu dohľadu po skončení programu, ktorý je začlenený do európskeho semestra, a podlieha sprísnenému dohľadu v súlade s nariadením (EÚ) č. 472/2013. Aktiváciou sprísneného dohľadu pre Grécko podľa vykonávacích rozhodnutí Komisie (EÚ) 2018/1192 (9) a (EÚ) 2019/338 (10) sa uznáva, že zo strednodobého hľadiska musí Grécko pokračovať v prijímaní opatrení na odstránenie zdrojov alebo potenciálnych zdrojov makroekonomických nerovnováh a zároveň uskutočňovať štrukturálne reformy na podporu silného a udržateľného hospodárskeho rastu. Grécko prijalo na zasadnutí Euroskupiny 22. júna 2018 záväzok pokračovať vo všetkých hlavných reformách prijatých na základe programu až do ich úplného dokončenia. Takisto sa zaviazalo, že vykoná osobitné opatrenia týkajúce sa fiškálnych a fiškálno-štrukturálnych politík, sociálneho zabezpečenia, finančnej stability, trhu práce a trhu s výrobkami, privatizácie a verejnej správy. Grécko podlieha povinnosti štvrťročne podávať správu o pokroku dosiahnutom pri plnení svojich záväzkov v rámci sprísneného dohľadu, pričom priaznivá správa za 6-mesačné obdobie môže viesť k uvoľneniu opatrení na odpustenie dlhu vo výške 0,7 % HDP za rok. Euroskupina na svojom zasadnutí v apríli 2019 odsúhlasila uvoľnenie prvej tranže politicky podmienených dlhových opatrení vo výške 970 miliónov EUR. Tretia správa o sprísnenom dohľade, v ktorej sa posudzuje pokrok Grécka dosiahnutý pri plnení jeho záväzkov, bola uverejnená 5. júna 2019.

(10)

Reformami, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie a kvalitu inštitúcií, najmä efektívnosť justičného systému, by sa posilnila odolnosť hospodárstva v Grécku, zlepšila platobná disciplína a zabezpečil by sa väčší vplyv na investičné rozhodnutia a prilákanie podnikov. Napriek nedávno dosiahnutým zlepšeniam grécke súdnictvo čelí naďalej problémom a vyznačuje sa neefektívnosťou, keďže čas potrebný na dosiahnutie súdneho rozhodnutia je často pridlhý a nevyriešené prípady negatívne vplývajú na produktivitu súdov. Ďalšie cielené opatrenia v tejto oblasti majú preto zásadný význam, a to aj s cieľom uľahčiť bezproblémové fungovanie finančného systému, ako aj pomôcť uvoľniť investičný potenciál.

(11)

Niekoľko rokov vyznačujúcich sa nedostatočnými investíciami spôsobilo v Grécku veľké investičné medzery. Zvýšenie investícií na posilnenie rastu poslúži ako opora dlhodobého rastu a na zmenšenie regionálnych rozdielov. Pri podpore investícií budú kľúčovú úlohu zohrávať reformy finančného sektora priaznivé pre rozšírenie poskytovania úverov. V správe o krajine na rok 2019 sú uvedené prioritné oblasti pre investície verejného a súkromného sektora.

(12)

Väčšie investície do vzdelávania a odbornej prípravy majú zásadný význam pre zlepšenie produktivity a dlhodobého inkluzívneho rastu v Grécku, ako aj pre odstránenie prekážok rastu v inovačných odvetviach. Grécky systém vzdelávania čelí viacerým výzvam, pokiaľ ide o nedostatočné zdroje, nízky stupeň autonómie, dosahovanie neuspokojivých výsledkov v oblasti základných (vrátane digitálnych) zručností a pretrvávajúci nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami. Na všetkých úrovniach vo veľkej miere chýbajú zodpovednosť a monitorovanie, ktoré sú potrebné na zvýšenie kvality vzdelávacieho systému. V záujme posilnenia udržateľného rastu je dôležité podporovať kvalitné a inkluzívne vzdelávanie a odbornú prípravu, vytvárať užšie väzby medzi vzdelávaním a potrebami trhu práce, zvyšovať príťažlivosť odborného vzdelávania a prípravy, ako aj zvyšovať účasť na celoživotnom vzdelávaní.

(13)

Podiel dlhodobo nezamestnaných osôb, ktorý v Grécku v roku 2018 predstavoval 70 % nezamestnaných, je napriek nedávnym zlepšeniam veľmi vysoký a znepokojenie vyvoláva vysoká nezamestnanosť mladých ľudí, ako aj nízka účasť žien na trhu práce. Intervencie by sa mali zameriavať na zlepšovanie vyhliadok na zamestnanie, podporu účasti na trhu práce a zlepšovanie podmienok pre vytváranie pracovných miest. Účinný dialóg medzi sociálnymi partnermi a zodpovedné sociálne partnerstvo v Grécku môžu podporiť prostredie priaznivé pre uskutočňovanie udržateľných reforiem a zodpovednosť za ne, čo povedie k lepšiemu fungovaniu trhu práce.

(14)

Aj keď sa s reformami už začalo, Grécko sa vyznačuje vysokou príjmovou nerovnosťou a má jeden z najmenších vplyvov sociálnych transferov na znižovanie rizika chudoby v Únii (15,83 % v roku 2017 oproti priemeru Únie na úrovni 33,98 %). Investície by sa mali zameriavať na zlepšenie prístupu k inkluzívnym, cenovo dostupným a kvalitným sociálnym službám, ako aj na budovanie zariadení dennej starostlivosti. Zlepšenie sociálneho začlenenia by sa v Grécku dosiahlo podporou najviac sociálne slabých osôb a presadzovaním sociálnej integrácie detí ohrozených chudobou, osôb so zdravotným postihnutím, migrantov a utečencov, pričom by sa súčasne venovala pozornosť regionálnym rozdielom.

(15)

Grécko v roku 2017 spustilo rozsiahlu reformu systému primárnej zdravotnej starostlivosti, ktorá má zásadný význam pre zabezpečenie prístupu a ktorá si vyžaduje neustále investície spojené so zavádzaním miestnych jednotiek zdravotnej starostlivosti (jednotky TOMY).

(16)

Grécky dopravný systém čelí vážnym problémom. Vo veľkej miere je založený na cestnej doprave a silno závislý od ropy, pričom všetky hlavné spojnice sa sústreďujú okolo trasy Atény – Solún. Náklady na dopravu sú naďalej vysoké, pričom kvalita služby, bezpečnostné štandardy a rozšírenie inteligentných dopravných systémov sú naďalej na nízkej úrovni. Nové investície sú potrebné na zvýšenie podielu multimodálnej dopravy a na podporu regionálnej integrácie a rozvoja miest.

(17)

Na to, aby krajina zosúladila svoje normy ochrany životného prostredia so zvyškom Únie, sú potrebné ďalšie investície, a to najmä v oblasti spracovania tuhého odpadu a čistenia komunálnych a priemyselných odpadových vôd. Nakladanie s tuhým odpadom je jedným z hlavných štrukturálnych problémov, keďže Grécko sa namiesto modernejších metód stále spolieha na skládkovanie a mechanicko-biologickú úpravu. Okrem toho dosahuje podiel komunálneho odpadu, ktorý sa zhodnocuje, len asi tretinu priemeru Únie. Investície sú takisto potrebné na zlepšenie čistenia vôd, v oblasti boja proti salinizácii podzemných vôd a na podporu opatrení na predchádzanie záplavám a obnovenie prírodných tokov riek.

(18)

V dôsledku nedostatočne rozvinutej infraštruktúry sa zvyšujú náklady podnikov a domácností na energiu a vytvára sa prekážka zavádzaniu energie z obnoviteľných zdrojov. Osobitným problémom, ktorému Grécko čelí, je pripojenie ostrovov k elektrickej sieti a prepojenie so susednými krajinami. Ďalší rozvoj komerčnej plynovodnej infraštruktúry by pomohol rastu tohto trhu. Cieľom reformy trhu s plynom aj trhu s elektrickou energiou by malo byť využiť výhody týchto nových infraštruktúrnych príležitostí.

(19)

Medzi výzvy naďalej patrí digitálna transformácia hospodárstva a spoločnosti, vzhľadom na obmedzený prístup k vysokorýchlostným širokopásmovým sieťam a digitálne zručnosti výrazne pod priemerom Únie. Grécko musí predovšetkým investovať do informačných a komunikačných technológií, aby tak vynahradilo prudký pokles investícií počas krízy. Chýbajúce vysokorýchlostné širokopásmové pripojenia predstavujú zásadné prekážky pre dynamické podniky zamerané na vývoz. Investície do inovácií a zručností ľudí nepostačujú na podporu rastu produktivity a nedostatok digitálnych zručností obyvateľov ich celkovo obmedzuje v hľadaní zamestnania a je brzdou rozvoja inovačných podnikov.

(20)

Obnovené stratégie pre inteligentnú špecializáciu na celoštátnej a regionálnej úrovni a ďalšie opatrenia zamerané na odstránenie najpálčivejších nedostatkov v systéme výskumu a inovácií sú potrebné na to, aby sa podnietili trhovo orientované investície do výskumu a vývoja, ktoré sú naďalej na nízkej úrovni a negatívne vplývajú na rastový potenciál Grécka. Nízka intenzita verejného výskumu a vývoja, chýbajúci systém financovania založený na dosiahnutých výsledkoch a nedostatočné väzby medzi vedou a podnikateľskou sférou bránia dosahovaniu pokroku v oblasti vedeckej excelentnosti. Vyšší objem investícií takisto treba na zvýšenie nízkej úrovne technologického rozvoja, ktorá sa premieta do veľmi malého počtu patentov v porovnaní s ostatnými členskými štátmi, ako aj na plné využitie potenciálu startupov a scaleupov.

(21)

Prierezovou problematikou sú investície do obnovy znevýhodnených mestských oblastí, ostrovov a horských oblastí, ktoré sú potrebné v boji proti strate a zhoršeniu kvality fyzického a ľudského kapitálu krajiny, ku ktorému došlo počas krízy. Medzi konkrétne krátkodobé až strednodobé priority patrí udržateľný opätovný rozvoj znevýhodnených a/alebo bývalých priemyselných oblastí v mestských aglomeráciách Atény – Pireus a Solún a niektorých hlavných periférnych mestských centrách. K dlhodobejším prioritám patrí rozvoj udržateľných výrobných činností, modernizácia systémov mobility a bezpečnosti, energetická efektívnosť a energia z obnoviteľných zdrojov, ochrana životného prostredia a zvyšovanie odolnosti proti prírodným rizikám a sociálno-hospodárskym krízam. Intervencie by sa mali zameriavať aj na sociálne začlenenie, integráciu migrantov, nadobúdanie zručností s cieľom znížiť nezamestnanosť, ako aj na kultúrne aktivity v záujme zvýšenia príťažlivosti znevýhodnených oblastí. Riešenie týchto výziev integrovanými stratégiami obnovy mestských oblastí by sa maximalizovali šance na dosiahnutie najlepších hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výsledkov.

(22)

Programovanie finančných prostriedkov Únie na roky 2021 – 2027 by mohlo pomôcť riešiť niektoré z nedostatkov identifikovaných v odporúčaniach, a to najmä v oblastiach uvedených v prílohe D k správe o krajine na rok 2019. Grécku by to umožnilo využiť uvedené prostriedky v identifikovaných sektoroch čo najlepšie, pričom by sa zohľadnili regionálne rozdiely. Dôležitým predpokladom pre úspech investícií je posilnenie administratívnej kapacity, pokiaľ ide o riadenie týchto prostriedkov.

(23)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2019 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Grécka, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2019. Posúdila aj program stability na rok 2019 a národný program reforiem na rok 2019. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Grécku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(24)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2019 a zastáva názor (11), že Grécko podľa očakávania dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(25)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2019 a program stability na rok 2019. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 a 2. Uvedené odporúčania prispievajú aj k plneniu prvých štyroch odporúčaní pre eurozónu,