3.9.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 297/29


ODPORÚČANIE KOMISIE

z 18. júna 2019

k návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu Grécka na obdobie 2021 – 2030

(2019/C 297/08)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 2,

keďže:

(1)

Podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 je každý členský štát povinný predložiť Komisii návrh svojho integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 až 2030 v súlade s článkom 3 ods. 1 a prílohou I k uvedenému nariadeniu. Prvé návrhy integrovaných národných energetických a klimatických plánov mali byť predložené do 31. decembra 2018.

(2)

Grécko predložilo svoj návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu 25. januára 2019. Predloženie tohto návrhu plánu predstavuje základ a prvý krok iteratívneho procesu medzi Komisiou a členskými štátmi na účely finalizácie integrovaných národných energetických a klimatických plánov a ich následného vykonávania.

(3)

Podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 je Komisia povinná posúdiť návrhy integrovaných národných energetických a klimatických plánov. Komisia komplexne posúdila návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu Grécka s prihliadnutím na príslušné prvky nariadenia (EÚ) 2018/1999. Toto posúdenie (2) sa uverejňuje spolu s týmto odporúčaním. Z neho vychádzajú nižšie uvedené odporúčania.

(4)

Odporúčania Komisie sa môžu týkať najmä i) úrovne ambície zámerov, cieľov a príspevkov v záujme kolektívneho dosiahnutia zámerov energetickej únie, a najmä zámerov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj úrovne prepojenosti elektrických sietí, ktorú má členský štát za cieľ dosiahnuť do roku 2030; ii) politík a opatrení týkajúcich sa zámerov na úrovni členského štátu a Únie, ako aj iných politík a opatrení s potenciálnym cezhraničným významom; iii) všetkých ďalších politík a opatrení, ktoré by mohli byť požadované v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch; iv) interakcií a konzistentnosti existujúcich a plánovaných politík a opatrení zahrnutých v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch v rámci jedného rozmeru i rôznych rozmerov energetickej únie.

(5)

Komisia pri vypracúvaní svojich odporúčaní zohľadňovala na jednej strane potrebu doplniť určité kvantifikované plánované príspevky všetkých členských štátov s cieľom posúdiť ambície na úrovni Únie a na druhej strane potrebu poskytnúť dotknutému členskému štátu dostatočný čas na náležité zváženie odporúčaní Komisie pred dokončením svojho integrovaného národného energetického a klimatického plánu.

(6)

Odporúčania Komisie, pokiaľ ide o ambície členských štátov v oblasti obnoviteľných zdrojov, vychádzajú zo vzorca stanoveného v prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2018/1999, ktorý je založený na objektívnych kritériách.

(7)

Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, odporúčania Komisie vychádzajú z posúdenia národnej úrovne ambície predloženej v návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu v porovnaní s kolektívnou úrovňou úsilia potrebného na dosiahnutie cieľov Únie, v prípade potreby s prihliadnutím na poskytnuté informácie o osobitných národných okolnostiach. Konečné národné príspevky v oblasti energetickej efektívnosti by mali zodpovedať potenciálu nákladovo efektívnej úspory energie a mali by sa opierať o spoľahlivú dlhodobú stratégiu obnovy budov a opatrenia na plnenie povinnosti úspor energie vyplývajúcej z článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (3). Členské štáty by mali tiež preukázať riadne zohľadnenie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, a to najmä objasnením, ako energetická efektívnosť prispieva k nákladovo efektívnemu plneniu národných cieľov v oblasti konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva, bezpečnosti dodávok energie a riešenia problému energetickej chudoby.

(8)

V nariadení o riadení sa od členských štátov vyžaduje, aby poskytli všeobecný prehľad o investíciách potrebných na dosiahnutie zámerov, cieľov a príspevkov stanovených v integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne, ako aj všeobecné hodnotenie zdrojov pre tieto investície. Národné energetické a klimatické plány by mali zabezpečiť transparentnosť a predvídateľnosť vnútroštátnych politík a opatrení s cieľom zabezpečiť investičnú istotu.

(9)

Rovnako aj v rámci cyklu európskeho semestra 2018 – 2019 Komisia kladie silný dôraz na investičné potreby členských štátov v oblasti energetiky a klímy. Tento aspekt je viditeľný aj v Správe o Grécku 2019 (4) a v odporúčaní Komisie na odporúčanie Rady pre Grécko (5), ktoré tvoria súčasť procesu európskeho semestra. Komisia pri posudzovaní návrhov integrovaných národných energetických a klimatických plánov zohľadnila najnovšie zistenia a odporúčania európskeho semestra. Odporúčania Komisie sú doplnkom k najnovším odporúčaniam pre jednotlivé krajiny vydaným v kontexte európskeho semestra. Členské štáty by mali takisto zabezpečiť, aby ich integrované národné energetické a klimatické plány brali do úvahy najnovšie odporúčania pre jednotlivé krajiny vydané v kontexte európskeho semestra.

(10)

V zmysle nariadenia o riadení sa okrem toho vyžaduje, aby každý členský štát náležite zohľadnil všetky odporúčania Komisie týkajúce sa jeho návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ktorý má byť predložený do 31. decembra 2019, a ak dotknutý členský štát nezohľadní nejaké odporúčanie alebo jeho podstatnú časť, mal by uviesť a zverejniť svoje dôvody.

(11)

Tam, kde je to vhodné, by členské štáty mali vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch a ich neskorších aktualizáciách vykazovať rovnaké údaje, aké vykazujú Eurostatu alebo Európskej environmentálnej agentúre. Na výpočet východiskovej hodnoty pre modelovanie a projekcie má zásadný význam používanie rovnakých zdrojov, a prípadne európskej štatistiky. Vďaka použitiu európskej štatistiky bude možné lepšie porovnať údaje a projekcie použité v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch.

(12)

V konečnom integrovanom energetickom a klimatickom pláne sa majú uviesť všetky prvky prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2018/1999. V tejto súvislosti by sa mal posúdiť makroekonomický a v uskutočniteľnom rozsahu zdravotný, environmentálny, zamestnanostný a vzdelávací účinok, účinok na zručnosti a sociálny účinok plánovaných politík a opatrení. Verejnosť a ostatné zainteresované strany majú byť aktívne zapojené do prípravy konečného integrovaného národného energetického a klimatického plánu. Tieto a ďalšie prvky sú podrobne opísané v pracovnom dokumente útvarov Komisie uverejnenom spolu s týmto odporúčaním (6).

(13)

Grécko by malo vo svojom konečnom pláne vychádzať z pozitívnych vzájomných prepojení medzi plánovanými politikami a opatreniami načrtnutými v návrhu plánu a bližšie preskúmať náročnejšie vzájomné prepojenia medzi politikami. Jedným z takýchto prepojení sú synergie v rámci rozmeru dekarbonizácie, napr. vplyv plánovaných opatrení súvisiacich s bioenergiou na započítané emisie a odstraňovanie emisií z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva. Ďalším prepojením sú synergie medzi rozmermi dekarbonizácie, energetickej bezpečnosti a vnútorného trhu a zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti, napr. objasnením, ako energetická efektívnosť prispieva k nákladovo efektívnemu plneniu národných cieľov konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva a k bezpečnosti dodávok energie. Energetická efektívnosť by sa mohla zvážiť aj z hľadiska znižovania energetickej chudoby. Ciele v rámci rozmeru výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti musia podporiť úsilie plánované pre zvyšné rozmery energetickej únie.

(14)

Ku kvalite konečného integrovaného národného energetického a klimatického plánu by prispelo aj zahrnutie sektora nízkouhlíkových technológií vrátane opatrení na dekarbonizáciu energeticky a uhlíkovo náročných priemyselných odvetví a komplexnejšia analýza súčasného postavenia tohto sektora na svetovom trhu, v ktorej by sa zdôraznili konkurenčné silné stránky a potenciálne problémy. Pomohlo by mu aj rozpracovanie otázky úspor emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z opatrení súvisiacich s obehovým hospodárstvom.

(15)

Odporúčania Komisie pre Grécko vychádzajú z posúdenia návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu Grécka, ktoré sa uverejňuje spolu s týmto odporúčaním (7),

TÝMTO ODPORÚČA GRÉCKU PRIJAŤ OPATRENIA S CIEĽOM:

1.

Umožniť včasné a nákladovo efektívne dosiahnutie príspevku Grécka vo výške 31 % k cieľu EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, okrem iného zahrnutím do konečného plánu orientačnej trajektórie, ktorá dosiahne všetky referenčné body podľa článku 4 písm. a) bodu 2 nariadenia (EÚ) 2018/1999, a poskytnúť podrobné a kvantifikované politiky a opatrenia v súlade s povinnosťami stanovenými v smernici (EÚ) 2018/2001. Zosúladiť ciele navrhnuté v návrhu plánu týkajúce sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia s orientačným cieľom uvedeným v článku 23 smernice (EÚ) 2018/2001 a s cieľom v oblasti dopravy uvedeným v článku 25 smernice (EÚ) 2018/2001.

2.

Výrazne zvýšiť ambície vo vzťahu k znižovaniu konečnej aj primárnej energetickej spotreby vzhľadom na potrebu zvýšiť úsilie o dosiahnutie cieľa Únie na rok 2030 v oblasti energetickej efektívnosti a podporiť ich politikami a opatreniami, ktorými by sa do roku 2030 dosiahli ďalšie úspory energie. Objasniť harmonogram prijímania a vykonávania politík, ktoré sa majú uplatňovať od roku 2020, najmä pokiaľ ide o nové nástroje. Opatrenia určené na dosiahnutie cieľa kumulatívnych úspor by mali byť navrhnuté v primeranom rozsahu.

3.

Konkretizovať opatrenia na podporu cieľov energetickej bezpečnosti v oblasti diverzifikácie a znižovania energetickej závislosti vrátane opatrení na zabezpečenie flexibility, najmä v súvislosti so zemným plynom. Uviesť aj posúdenie toho, ako infraštruktúrne projekty a regionálna spolupráca prispievajú k cieľom v oblasti energetickej bezpečnosti, a to aj s využitím regionálnej spolupráce a flexibility na využitie príležitostí, ktoré prináša znižovanie emisií skleníkových plynov v záujme modernizácie gréckeho hospodárstva.

4.

Zahrnúť výhľadové ciele a cieľové hodnoty týkajúce sa integrácie trhu, najmä opatrenia na posilnenie hospodárskej súťaže na maloobchodných a veľkoobchodných trhoch, v súlade s jeho záväzkom v rámci programu Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) znížiť do roku 2020 trhový podiel etablovaného prevádzkovateľa na maloobchodnom a veľkoobchodnom trhu pod 50 %. Implementovať cieľový model trhu s elektrinou a prepojenie trhu (market coupling) so susednými štátmi na základe harmonogramov dohodnutých v rámci mechanizmu dohľadu po skončení programu.

5.

Bližšie vyčísliť národné ciele a cieľové hodnoty financovania v oblasti výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti, ktoré osobitne súvisia s energetickou úniou a ktoré sa majú dosiahnuť od dnes až do roku 2030, aby boli ľahko merateľné a vhodné na účely podpory implementácie cieľových hodnôt v ostatných rozmeroch integrovaného národného energetického a klimatického plánu. Podporiť takéto ciele konkrétnymi a primeranými politikami a opatreniami vrátane tých, ktoré sa majú vypracovať v spolupráci s inými členskými štátmi, ako je napríklad strategický plán pre energetické technológie.

6.

Zintenzívniť už aj tak dobrú regionálnu spoluprácu s Bulharskom a Cyprom, ako aj s krajinami skupiny pre plynárenskú konektivitu v strednej a juhovýchodnej Európe (CESEC). V súvislosti s iniciatívou „Čistá energia pre ostrovy EÚ“ posilniť spoluprácu s členskými štátmi a ostrovnými regiónmi, ktoré v rámci ich energetickej transformácie čelia podobným geografickým, klimatickým a infraštruktúrnym výzvam a príležitostiam. Preskúmať cezhraničný potenciál a makroregionálne aspekty koordinovanej energetickej a klimatickej politiky, najmä v Jadranskom a Iónskom mori, s cieľom znížiť uhlíkovú stopu regiónu a zaviesť ekosystémový prístup. Táto regionálna spolupráca by mohla byť zameraná na vnútorný trh s energiou a energetickú bezpečnosť vzhľadom na zmeny v elektrizačných sústavách, ktoré prijímajú vyššie podiely elektriny z obnoviteľných zdrojov, čím sa zvýši dovoz a vývoz elektriny a narastie potreba systémovej flexibility. Okrem toho využiť dvojstrannú spoluprácu a flexibilitu na využitie príležitostí, ktoré prináša znižovanie emisií skleníkových plynov, v záujme modernizácie gréckeho hospodárstva.

7.

Vytvoriť zoznam všetkých energetických dotácií, najmä vrátane dotácií na fosílne palivá, a prijatých opatrení, ako aj plánov na ich postupné ukončenie.

8.

Doplniť analýzu interakcií s politikou v oblasti kvality ovzdušia a emisií do ovzdušia o viac kvantitatívnych informácií aspoň vrátane požadovaných informácií o predpokladaných emisiách látok znečisťujúcich ovzdušie v rámci plánovaných politík a opatrení.

9.

Lepšie integrovať aspekty spravodlivého a férového prechodu, a to najmä poskytnutím podrobnejších informácií o vplyvoch plánovaných zámerov, ako aj politík a opatrení na sociálnu oblasť, zamestnanosť, zručnosti a odbornú prípravu. Poskytnúť podrobnejšie informácie o projektoch na podporu spravodlivého a férového prechodu s uvedením formy podpory a vplyvu iniciatív, a to aj v súvislosti s transformáciou uhoľných, uhlíkovo náročných alebo priemyselných regiónov. Ďalej rozvíjať koncepciu riešenia otázok energetickej chudoby v zmysle požiadavky v nariadení (EÚ) 2018/1999.

V Bruseli 18. júna 2019

Za Komisiu

Miguel ARIAS CAÑETE

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1.

(2)  SWD(2019) 261

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(4)  SWD(2019) 1007 final.

(5)  COM(2019) 508 final z 5. júna 2019.

(6)  SWD(2019) 261.

(7)  SWD(2019) 261.