(1)

Nariadenie (EÚ) 2017/2394 obsahuje ustanovenie o spolupráci medzi príslušnými orgánmi, ktoré boli členskými štátmi určené ako zodpovedné za presadzovanie právnych predpisov Únie na ochranu záujmov spotrebiteľov. Ustanovenie tohto nariadenia zahŕňa ustanovenie o mechanizme vzájomnej pomoci, ustanovenie o koordinovaných postupoch a ustanovenie o zasielaní výstrah v prípade možného porušenia týchto právnych predpisov. Členské štáty a Komisia sú takisto oprávnené preniesť právomoc zasielať výstrahy na iné subjekty (v takom prípade sa označujú ako „vonkajšie výstrahy“).

(2)

V článku 35 nariadenia (EÚ) 2017/2394 sa od Komisie vyžaduje, aby zriadila a udržiavala potrebnú elektronickú databázu pre všetku komunikáciu medzi príslušnými orgánmi, jednotnými úradmi pre spoluprácu a Komisiou podľa uvedeného nariadenia. Databáza má byť priamo prístupná príslušným orgánom, jednotným úradom pre spoluprácu a Komisii. V článku 35 uvedeného nariadenia sa takisto vyžaduje, aby sa informácie poskytnuté subjektmi, ktoré zasielajú vonkajšie výstrahy, uchovávali a spracúvali v tej istej databáze, pričom však tieto subjekty nemajú mať do databázy prístup. Ak sa navyše Európsky orgán pre bankovníctvo vyzve, aby konal ako pozorovateľ podľa článku 23 ods. 3 uvedeného nariadenia, musel by mať prístup do elektronickej databázy na tento obmedzený účel, aby mohol príslušnú komunikáciu sledovať.

(3)

Viacjazyčný informačný systém o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 (2) by mohol byť účinným nástrojom pri vykonávaní ustanovení o administratívnej spolupráci uvedených v článkoch 11 až 23 (mechanizmus vzájomnej pomoci a koordinované postupy) a článkoch 26, 27 a 28 (výstrahy, vonkajšie výstrahy a výmena ďalších informácií relevantných pre odhaľovanie porušovania právnych predpisov) nariadenia (EÚ) 2017/2394. V súlade s tým bolo prijaté vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/2212 (3), aby sa na uvedené ustanovenia o administratívnej spolupráci vzťahoval pilotný projekt podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1024/2012. Je preto vhodné identifikovať systém IMI ako systém, ktorý sa má používať na zabezpečenie elektronickej databázy pre komunikáciu uskutočňovanú podľa uvedených ustanovení.

(4)

IMI by sa nemal používať na žiadnu inú formu komunikácie medzi príslušnými orgánmi, jednotnými úradmi pre spoluprácu a Komisiou podľa nariadenia (EÚ) 2017/2394 (nemal by sa napríklad používať na komunikáciu týkajúcu sa koordinovaných kontrolných prieskumov podľa článku 29 uvedeného nariadenia), keďže všetky iné formy komunikácie sa môžu uskutočniť účinnejšie pomocou iných technických prostriedkov.

(5)

Aby sa znížila administratívna záťaž a zabránilo sa zbytočnej duplicite, registrácia príslušných orgánov členského štátu, jeho jednotného úradu pre spoluprácu a subjektov zasielajúcich vonkajšie výstrahy v IMI by mala predstavovať oznámenie informácií, ktoré tento členský štát musí oznamovať Komisii podľa článku 8 ods. 1 písm. a) a b) uvedeného nariadenia. Nemá to vplyv na povinnosť členských štátov oznámiť Komisii totožnosť a kontaktné údaje ich určených subjektov ani žiadne následné zmeny týchto informácií.

(6)

Článkom 34 nariadenia (EÚ) 2017/2394 sa príslušným orgánom povoľuje použiť ako dôkaz akékoľvek informácie, dokumenty, nálezy, vyhlásenia, overené kópie alebo spravodajské informácie, ktoré im boli oznámené podľa uvedeného nariadenia, na rovnakom základe ako podobné dokumenty získané v ich vlastnom členskom štáte. Na tento účel by príslušné orgány, jednotné úrady pre spoluprácu a Komisia mali mať možnosť automaticky extrahovať z elektronickej databázy digitálne osvedčený prehľad komunikácie, ktorá sa ich týka.

(7)

V článku 13 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/2394 sa vyžaduje, aby sa žiadosti o vzájomnú pomoc zasielali jednotnému úradu členského štátu pre spoluprácu a aby bol jednotný úrad pre spoluprácu následne zodpovedný za postúpenie žiadosti náležitému príslušnému orgánu v tomto členskom štáte. Pre výstrahy a iné informácie zaslané podľa článkov 26, 27 a 28 uvedeného nariadenia neexistuje žiadne takéto koordinačné pravidlo. S cieľom zaručiť, že výstrahy a iné informácie zaslané podľa uvedených článkov sa sprístupnia len príslušným orgánom v členskom štáte, ktoré sú dotknuté alebo potenciálne dotknuté daným porušením právnych predpisov, by sa preto od členských štátov malo vyžadovať, aby poverili svoj jednotný úrad pre spoluprácu alebo aspoň jeden zo svojich príslušných orgánov úlohou prijímať prichádzajúcu komunikáciu zaslanú podľa uvedených článkov a následne ju prideľovať náležitým príslušným orgánom v danom členskom štáte. Túto úlohu netreba vykonávať v prípade prichádzajúcej komunikácie zaslanej podľa článkov 15 až 23 nariadenia (EÚ) 2017/2394, keďže koordinované postupy sa v každom prípade začínajú na základe výstrah zaslaných podľa článku 26 uvedeného nariadenia.

(8)

V článku 33 nariadenia (EÚ) 2017/2394 sa stanovujú pravidlá týkajúce sa používania a zverejnenia informácií oznámených pri uplatňovaní uvedeného nariadenia a pravidlá o služobnom a obchodnom tajomstve. Elektronická databáza by mala zahŕňať funkciu, ktorá umožní príslušným orgánom, jednotným úradom pre spoluprácu, subjektom zasielajúcim vonkajšie výstrahy a Komisii označiť, či sa informácie, ktoré poskytli, môžu zverejniť podľa odseku 3 uvedeného článku bez potreby ďalších konzultácií.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 38 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/2394,