(1)

Rada v súlade s článkom 121 ods. 4 zmluvy dospela 22. júna 2018 k záveru, že v roku 2017 došlo v Maďarsku k značnej odchýlke od strednodobého rozpočtového cieľa. Vzhľadom na zistenú značnú odchýlku Rada 22. júna 2018 vydala odporúčanie (2), v ktorom odporučila Maďarsku, aby prijalo opatrenia potrebné na riešenie tejto odchýlky. Rada následne dospela k záveru, že Maďarsko neprijalo v reakcii na uvedené odporúčanie účinné opatrenia, a 4. decembra 2018 vydala revidované odporúčanie (3). Rada potom dospela k záveru, že Maďarsko neprijalo účinné opatrenie v reakcii na uvedené revidované odporúčanie.

(2)

Rada 14. júna 2019 dospela k záveru, že v roku 2018 došlo v Maďarsku opäť k značnej odchýlke od postupu úprav smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa. Rada na uvedenom základe vydala odporúčanie (4) pre Maďarsko, aby prijalo opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (5) neprekročí 3,3 % v roku 2019 a 4,7 % v roku 2020, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 1,0 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2019 a 0,75 % HDP v roku 2020. Odporúčané úsilie na rok 2020 sa považovalo za primerané, pokiaľ sa dodrží úprava požadovaná v roku 2019. Rada zároveň Maďarsku odporučila, aby na zníženie deficitu použilo všetky neočakávané zisky, a aby opatrenia na rozpočtovú konsolidáciu zabezpečili trvalé zlepšenie štrukturálneho salda verejných financií spôsobom, ktorý podporuje rast. Na podanie správy o opatreniach prijatých v reakcii na odporúčanie zo 14. júna 2019 stanovila Rada Maďarsku lehotu 15. októbra 2019.

(3)

Komisia vykonala 26. septembra 2019 v Maďarsku misiu zvýšeného dohľadu na účely monitorovania na mieste podľa článku -11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97. Po tom, ako Komisia zaslala svoje predbežné zistenia maďarským orgánom na pripomienkovanie, predložila Rade 20. novembra 2019 správu o svojich zisteniach. Uvedené zistenia sa zverejnili. V správe Komisie sa dospelo k záveru, že maďarské orgány majú v úmysle udržať celkový cieľový deficit na rok 2019 na úrovni 1,8 % HDP, ako sa stanovil v konvergenčnom programe na rok 2019. Pokiaľ ide o rok 2020, maďarské orgány upravili cieľový deficit na úroveň 1 % HDP, takže tento cieľ je ešte ambicióznejší než cieľ na úrovni 1,5 % HDP, ktorý je uvedený v konvergenčnom programe na rok 2019. Maďarské orgány sa teda plánujú riadiť odporúčaním zo 14. júna 2019 len v súvislosti s rokom 2020.

(4)

Maďarské orgány 15. októbra 2019 predložili správu o opatreniach prijatých v reakcii na odporúčanie Rady zo 14. júna 2019. Napriek tomu, že bol doterajší makroekonomický a fiškálny vývoj v roku 2019 priaznivejší, maďarské orgány v uvedenej správe trvajú na cieľovom deficite verejných financií stanovenom v konvergenčnom programe na rok 2019, t. j. 1,8 % HDP v roku 2019. Maďarské orgány potvrdzujú na rok 2020 celkový cieľový deficit na úrovni 1,0 % HDP, ktorý je v súlade s rozpočtom na rok 2020 a o 0,5 % HDP lepšia hodnota ako cieľ zahrnutý do konvergenčného programu na rok 2019. V správe sa pripomína vysoká rezerva (1 % HDP) zahrnutá do cieľového deficitu na rok 2020, ktorá má slúžiť na zvládnutie vonkajších rizík a ktorá by sa mohla použiť len v prípade, že možno očakávať dosiahnutie cieľového deficitu. V správe sa uvádza zoznam opatrení zvyšujúcich deficit, ktoré sú súčasťou „Akčného plánu na ochranu hospodárstva“, ktorý 30. mája 2019 prijala maďarská vláda, a ktorých cieľom je udržať v nadchádzajúcich rokoch o 2 percentuálne body vyšší rast, ako je priemer Únie. Pokiaľ ide o široké spektrum hospodárskych programov vymenovaných v správe, väčšinou neboli kvantifikované a správa neobsahuje žiadne rozpočtové prognózy na roky 2019 a 2020. Správa preto nie je v súlade s požiadavkami na podávanie správ odporúčanými Radou.

(5)

Rast čistých primárnych verejných výdavkov má na základe prognózy Komisie z jesene 2019 dosiahnuť v roku 2019 úroveň 6,8 %, čo je výrazne nad odporúčanou hodnotou 3,3 % (odchýlka o 1,3 % HDP). Štrukturálne saldo sa má zlepšiť o 0,5 % HDP v porovnaní s odporúčaným zlepšením o 1,0 % HDP (odchýlka o 0,5 % HDP). Obe hodnoty preto poukazujú na odchýlku od odporúčanej úpravy. Na výklad referenčnej hodnoty pre výdavky nepriaznivo vplýva to, že sa v porovnaní s aktuálnymi odhadmi použil nižší deflátor HDP, z ktorého tento ukazovateľ vychádza. Na výklad referenčnej hodnoty pre výdavky malo nepriaznivý okrajový vplyv okrem toho vyrovnávanie štátom financovaných investícií. Na štrukturálne saldo zas pozitívne vplýva vyšší odhadovaný potenciálny rast, z ktorého tento ukazovateľ vychádza, pričom naň však negatívne vplývajú výpadky príjmov. Po zohľadnení uvedených faktorov celkové hodnotenie potvrdzuje odchýlku od odporúčanej úpravy v roku 2019.

(6)

Na základe prognózy Komisie z jesene 2019 sa predpokladá, že rast čistých primárnych verejných výdavkov dosiahne v roku 2020 úroveň 7,5 %, čo je výrazne nad odporúčanou úrovňou 4,7 % (odchýlka o 1,0 % HDP). Štrukturálne saldo sa má zlepšiť o 1,2 % HDP, čo zodpovedá 0,4 percentuálneho bodu nad hodnotou 0,75 % HDP, ktorú odporučila Rada. Referenčná hodnota pre výdavky preto poukazuje na riziko odchýlky od požadovanej úpravy, zatiaľ čo štrukturálne saldo poukazuje na dosiahnutie súladu, pričom rozdiel medzi nimi je pomerne veľký. Verejné investície v posledných rokoch neustále rastú a v roku 2019 dosiahli úroveň 6,4 % HDP, čo je zďaleka najvyšší podiel v Únii. V tejto súvislosti sa plánované zníženie v roku 2020 považuje za dlhodobú normalizáciu miery verejných investícií. Zatiaľ čo zníženie investícií sa v plnej miere odráža v zmene štrukturálneho salda, vyrovnaný profil investícií v referenčnej hodnote pre výdavky sa prejavuje príliš negatívnym ukazovateľom fiškálneho úsilia vyjadreného referenčnou hodnotou pre výdavky. Na referenčnú hodnotu pre výdavky má negatívny vplyv aj to, že sa v porovnaní s aktuálnymi odhadmi použil nižší deflátora HDP. Pokiaľ sa zohľadnia tieto faktory, referenčná hodnota pre výdavky by mohla poukazovať na dosiahnutie súladu s požiadavkou. Zároveň je štrukturálne saldo pozitívne ovplyvnené vyšším bodovým odhadom potenciálneho rastu HDP, z ktorého vychádza jeho výpočet, v porovnaní so strednodobým priemerom, z ktorého vychádza referenčná hodnota pre výdavky. Vzhľadom na tieto úvahy sa v celkovom hodnotení dospelo k záveru, že Maďarsko by v roku 2020 dosiahlo odporúčanú úpravu.

(7)

Uvedené zistenia vedú k záveru, že reakcia Maďarska na odporúčanie Rady zo 14. júna 2019 bola nedostatočná. Fiškálne úsilie nedokáže zabezpečiť, aby nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov v roku 2019 neprekročila úroveň 3,3 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave na úrovni 1,0 % HDP, zatiaľ čo plánované fiškálne úsilie v roku 2020 je celkovo v súlade s odporúčanou úpravou,