ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2019/1904

z 8. novembra,

ktorým sa od Komisie požaduje, aby vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-528/16 predložila štúdiu, pokiaľ ide o postavenie nových genómových techník v práve Únie, a návrh, ak sa to vzhľadom na výsledky štúdie ukáže ako vhodné

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 241,

keďže:

(1)

Podľa vymedzenia stanoveného v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES (1) je „geneticky modifikovaný organizmus (GMO)“ organizmus s výnimkou ľudských bytostí, ktorého genetický materiál bol pozmenený spôsobom, ktorý sa prirodzene počas pohlavného rozmnožovania a/alebo prirodzenej rekombinácie nevyskytuje. Uvedené vymedzenie pojmu je doplnené vymenovaním techník, ktoré zároveň spresňujú rozsah pôsobnosti uvedenej smernice. Predmetné vymedzenie pojmu bolo vypracované a zoznamy techník boli zostavené z hľadiska šľachtiteľských techník, ktoré boli k dispozícii a používali sa v čase prijatia smernice 2001/18/ES.

(2)

Odvtedy sa vo vývoji nových šľachtiteľských techník značne pokročilo, čo vedie k neistote, pokiaľ ide o to, či tieto nové šľachtiteľské techniky patria alebo nepatria do vymedzenia pojmu GMO a do rozsahu pôsobnosti smernice 2001/18/ES, a v nadväznosti na to, či by výrobky, ktoré sa získali použitím týchto techník, mali podliehať povinnostiam stanoveným v uvedenej smernici.

(3)	Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci C-528/16 (2) po zvážení celkových cieľov smernice 2001/18/ES rozhodol, že nové techniky mutagenézy patria do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice a podliehajú povinnostiam, ktoré sú v nej stanovené.

(4)

Rozhodnutie vnieslo právnu zrozumiteľnosť do postavenia nových techník mutagenézy, vyvolalo však otázky pri jeho praktickom uplatňovaní, ktoré majú dôsledky pre príslušné vnútroštátne orgány, výrobné odvetvie Únie, najmä pre sektor šľachtenia rastlín, výskum a ďalšie oblasti. Tieto otázky sa okrem iného týkajú toho, ako zabezpečiť súlad so smernicou 2001/18/ES, keď výrobky získané pomocou nových techník mutagenézy nemožno použitím súčasných metód odlíšiť od výrobkov, ktoré sú výsledkom prirodzenej mutácie, a ako zabezpečiť v takejto situácii rovnaké zaobchádzanie s dovážanými výrobkami a s výrobkami vyrobenými v Únii.

(5)	Rada zastáva názor, že na objasnenie situácie je potrebná štúdia, v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (3), a najmä jej bodom 10 o uplatňovaní článku 225 a 241 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rada žiada Komisiu, aby vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-528/16 predložila do 30. apríla 2021 štúdiu, pokiaľ ide o postavenie nových genómových techník v práve Únie.

Článok 2

1. Rada žiada Komisiu, aby predložila návrh v prípade, ak sa to vzhľadom na výsledky štúdie ukáže ako vhodné riešenie, alebo aby v opačnom prípade informovala Radu o iných opatreniach potrebných v nadväznosti na výsledky štúdie.

2. Rada v súlade s bežnou praxou žiada Komisiu, aby zabezpečila, že k návrhu sa priloží posúdenie vplyvu.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 8. novembra 2019

Za Radu

Predsedníčka

L. ANDERSSON

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice Rady 90/220/EHS (Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1).

(2) Rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2018 vo veci C-528/16, Confédération paysanne a i./Premier ministre a Ministre de l’agriculture, de l’agroalimentaire et de la forêt, ECLI:EU:C:2018:583.

(3) Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.