(1)

Dňa 28. septembra 2018 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala na základe článku 5 základného nariadenia antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu zváraných rúr, rúrok a dutých profilov so štvorcovým alebo pravouhlým prierezom zo železa iného ako zliatiny alebo z ocele inej ako nehrdzavejúcej, okrem rúr a rúrok používaných na ropovody alebo plynovody a pažníc používaných pri ropných alebo plynových vrtoch (ďalej len „duté profily“) s pôvodom v Severnom Macedónsku, Rusku a Turecku (ďalej len „dotknuté krajiny“) do Únie. Oznámenie o začatí prešetrovania uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí prešetrovania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 14. augusta 2018 podal Obranný výbor priemyslu zváraných oceľových rúr Európskej únie (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov z Únie. Spoločnosti zastúpené navrhovateľom predstavujú viac ako 40 % celkovej výroby dutých profilov v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

Dňa 20. decembra 2018 navrhovateľ predložil žiadosť o registráciu dovozu z dotknutých krajín podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia. Navrhovateľ tvrdil, že dovoz z dotknutých krajín sa výrazne zvýšil tak, že porovnal:

(4)

V oznámení o začatí prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby ju kontaktovali, ak sa chcú zúčastniť na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a orgány Severného Macedónska, Ruska a Turecka, známych dovozcov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie prešetrovania týka, a vyzvala ich na účasť.

(5)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(6)

Vo svojom oznámení o začatí prešetrovania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(7)

Komisia v oznámení o začatí prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe objemu výroby podobného výrobku v Únii od júla 2017 do júna 2018 a geografického rozloženia. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke. Jeden z predbežne vybratých výrobcov informoval Komisiu, že nie je schopný vyplniť celý dotazník, a preto nechce byť súčasťou vzorky výrobcov z Únie. Komisia preto rozhodla o úprave vzorky výrobcov z Únie nahradením tohto výrobcu ďalším najväčším výrobcom z Únie, pokiaľ ide o objem výroby. Konečná vzorka predstavovala viac ako 30 % odhadovanej výroby podobného výrobku v Únii a považovala sa za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie.

(8)

Komisia požiadala neprepojených dovozcov v Únii, aby jej poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí prešetrovania s cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť.

(9)

Komisii sa prihlásilo dvanásť neprepojených dovozcov, z ktorých štyria uviedli dovoz z dotknutých krajín počas obdobia prešetrovania, poskytli požadované informácie a ktorí takisto súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorky troch dovozcov, pričom kritériom bol najväčší objem dovozu do Únie a geografické umiestnenie v Únii. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými známymi dotknutými dovozcami. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(10)

Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Severnom Macedónsku, Rusku a Turecku, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí prešetrovania s cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Komisia okrem toho požiadala stále misie Severného Macedónska, Ruska a Turecka pri Európskej únii, aby identifikovali a/alebo kontaktovali prípadných iných vyvážajúcich výrobcov vo svojich krajinách, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(11)

Požadované informácie poskytlo a so zaradením do vzorky súhlasilo desať vyvážajúcich výrobcov v Turecku, traja v Severnom Macedónsku a dvaja v Rusku.

(12)

Vzhľadom na obmedzený počet vyvážajúcich výrobcov v Severnom Macedónsku a Rusku Komisia rozhodla, že výber vzorky v týchto dvoch krajinách nie je potrebný.

(13)

Pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov v Turecku, v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia Komisia konzultovala výber vzorky so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutých krajín. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(14)

Jeden vyvážajúci výrobca z Turecka požiadal o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Vzhľadom na závery uvedené v odôvodnení 97 nebolo potrebné ďalej túto žiadosť vybavovať.

(15)

Komisia sprístupnila dotazníky online k dátumu začatia prešetrovania a vyzvala troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Severnom Macedónsku, dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Rusku, troch vyvážajúcich výrobcov v Turecku zaradených do vzorky, štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky a troch neprepojených dovozcov zaradených do vzorky, aby na ne odpovedali.

(16)

Vyplnené dotazníky zaslali traja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia v Severnom Macedónsku, jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca v Rusku, traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a jeden vyvážajúci výrobca žiadajúci o individuálne preskúmanie v Turecku, štyria výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a traja neprepojení dovozcovia zaradení do vzorky. Jeden vyvážajúci výrobca v Rusku neposkytol odpoveď a oznámil, že si neželá spolupracovať.

(17)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

(18)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2017 do 30. júna 2018 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(19)

Dotknutým výrobkom sú zvárané rúry, rúrky a duté profily so štvorcovým alebo pravouhlým prierezom zo železa iného ako zliatiny alebo z ocele inej ako nehrdzavejúcej, okrem rúr a rúrok používaných na ropovody alebo plynovody a pažníc používaných pri ropných alebo plynových vrtoch s pôvodom v Severnom Macedónsku, Rusku a Turecku, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN 7306 61 92 a 7306 61 99 (ďalej len „dotknutý výrobok“).

(20)

Duté profily sa používajú v širokej škále aplikácií, napríklad na konštrukčné a nosné účely v stavebnom priemysle, na konštrukčné časti v manipulačných zariadeniach, obrábacích strojoch, v automobilovom priemysle, poľnohospodárskych strojoch, poľnohospodárskych zariadeniach a na iné podobné účely.

(21)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(22)

Komisia rozhodla, že tieto výrobky sú preto podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(23)

V Severnom Macedónsku sa nachádzajú traja vyvážajúci výrobcovia, ktorí spolupracovali v rámci prešetrovania, konkrétne spoločnosti FZC 11 Oktomvri AD („FZC“), IGM-Trade Ilija I dr. d. o. o. („IGM“) and Metalopromet Dooel („Metalopromet“).

(24)

Na výpočet normálnej hodnoty Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu sa považuje za reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % celkového objemu predaja prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania.

(25)

V prípade jedného z vyvážajúcich výrobcov, konkrétne spoločnosti FZC, nebol celkový predaj na domácom trhu reprezentatívny v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia.

(26)

Keďže sa podobný výrobok na domácom trhu nepredával v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu pre spoločnosť FZC v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 základného nariadenia.

(27)

Ak nedošlo k žiadnemu ziskovému predaja druhu výrobku, normálna hodnota pre tento druh výrobku sa vytvorila pridaním týchto priemerných nákladov na výrobu podobného výrobku spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia prešetrovania:

Ak išlo o ziskový predaj druhu výrobku, normálna hodnota pre tento druh výrobku sa vytvorila použitím PVA uvedeného druhu a zisku namiesto vážených PVA a zisku.

(28)

Komisia zistila v prípade spoločností IGM a Metallopromet na základe testu reprezentatívnosti opísaného v odôvodnení 24, že podobný výrobok sa na domácom trhu predával v celkových reprezentatívnych množstvách.

(29)

Komisia následne stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(30)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene daného druhu výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

(31)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas OP.

(32)

Ak menej ako 80 % celkového predaja na domácom trhu bolo ziskových alebo vážený priemer predajných cien bol nižší ako výrobné náklady, bola normálna hodnota vypočítaná len ako vážený priemer ziskového predaja.

(33)

Ak sa určitý druh podobného výrobku v rámci bežného obchodu nepredával alebo sa predával v nedostatočnom objeme, alebo ak sa určitý druh výrobku nepredával na domácom trhu v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 základného nariadenia, ako je opísané v odôvodnení 27.

(34)

Prešetrovaním sa zistilo, že v prípade spoločností IGM a Metallopromet sa v prípade niektorých druhov výrobku neuskutočnil žiadny predaj alebo došlo k predaju v nedostatočnom objeme podobného výrobku v rámci bežného obchodu, alebo sa určitý druh výrobku nepredával na domácom trhu v reprezentatívnom množstve. Pre tieto druhy výrobku bola normálna hodnota vytvorená v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 základného nariadenia. V prípade zvyšných druhov výrobku vychádzala normálna hodnota z domácich cien v rámci bežného obchodu.

(35)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií navrhovateľ tvrdil, že prístup k výpočtu normálnej hodnoty, ako sa uvádza vyššie, bol nekonzistentný. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia mala použiť vytvorenú normálnu hodnotu (na rozdiel od predaja na domácom trhu) pre všetkých vývozcov v Severnom Macedónsku, najmä preto, že domáci trh v Severnom Macedónsku nie je reprezentatívnou referenčnou hodnotou pre porovnanie s predajom na trhu Únie z dôvodu jeho veľkosti, finančných kapacít a podmienok hospodárskej súťaže.

(36)

Komisia poznamenáva, že jej prístup k výpočtu normálnej hodnoty dôsledne vychádzal z metodiky stanovenej v článku 2 základného nariadenia. Nezohľadnenie cien, pri ktorých existuje dostatočný objem predaja pri bežnom obchode, ako to navrhuje navrhovateľ, by to bolo v rozpore s týmto ustanovením. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(37)

Všetci traja vyvážajúci výrobcovia v Severnom Macedónsku vyvážali dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii. Preto bola vývozná cena stanovená na základe cien skutočne zaplatených alebo cien splatných za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(38)

Komisia porovnávala normálnu hodnotu a vývoznú cenu na základe ceny zo závodu.

(39)

V prípadoch, keď to odôvodňovala potreba zabezpečenia spravodlivého porovnania, Komisia upravila v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu o rozdiely, ktoré ovplyvňovali cenu a porovnateľnosť cien. Úpravy sa vykonali vzhľadom na zľavy, manipuláciu, nakladanie a pomocné náklady, dopravu, úverové náklady, bankové poplatky, balenie a provízie.

(40)

Komisia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(41)

Úroveň spolupráce v Severnom Macedónsku bola veľmi vysoká, keďže vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania predstavoval takmer 100 % celkového vývozu do Únie. Na základe toho sú dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento dovoznej hodnoty CIF, takéto:

(42)

Keďže dumpingové rozpätia dvoch z troch vyvážajúcich severomacedónskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sú pod hranicou de minimis vymedzenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia, Komisia overila, či vážený priemer dumpingového rozpätia pre celú krajinu bol vyšší ako uvedená hranica.

(43)

Dumpingové rozpätie pre celú krajinu sa vypočítalo ako vážený priemer dumpingových rozpätí stanovených pre všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Severnom Macedónsku. Výška dumpingu vyjadrená ako percento hodnoty CIF vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov bola 2,9 %, to znamená, že sa nachádzala nad stanovenou hranicou de minimis vo výške 2 %.

(44)

V Rusku bol jeden vyvážajúci výrobca, ktorý spolupracoval pri prešetrovaní, konkrétne spoločnosť PAO Severstal (ďalej len „Severstal“).

(45)

Komisia najprv preskúmala, či je celkový objem predaja spoločnosti Severstal na domácom trhu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania. Na základe toho bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade spoločnosti Severstal reprezentatívny.

(46)

Komisia následne stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(47)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene daného druhu výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

(48)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas OP.

(49)

Ak menej ako 80 % celkového predaja na domácom trhu bolo ziskových alebo vážený priemer predajných cien bol nižší ako výrobné náklady, bola normálna hodnota vypočítaná len ako vážený priemer ziskového predaja.

(50)

Ak sa určitý druh podobného výrobku v rámci bežného obchodu nepredával alebo sa predával v nedostatočnom objeme, alebo ak sa určitý druh výrobku nepredával na domácom trhu v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 základného nariadenia, ako je opísané v odôvodnení 27.

(51)

Prešetrovaním sa zistilo, že normálna hodnota pre jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu vychádzala v prípade niektorých druhov výrobku z váženého priemeru cien celkového predaja príslušného druhu výrobku na domácom trhu počas OP, v prípade niektorých druhov výrobku vychádzala z domácich cien v rámci bežného obchodu a v prípade niektorých druhoch výrobkov bola vytvorená v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 základného nariadenia.

(52)

Spoločnosť Severstal používala pri predaji do Únie počas obdobia prešetrovania tri predajné kanály. Dotknutý výrobok teda predávala priamo prvému nezávislému zákazníkovi v Únii, prostredníctvom prepojených dovozcov v Únii a prostredníctvom prepojeného obchodníka vo Švajčiarsku.

(53)

Ak vyvážajúci výrobca vyvážal dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, ako aj v prípadoch, ak predaje sa uskutočňovali prostredníctvom prepojeného obchodníka vo Švajčiarsku, vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia stanovená na základe cien, ktoré boli skutočne zaplatené alebo ktoré boli splatné za dotknutý výrobok pri predaji na vývoz do Únie.

(54)

V prípade predaja prostredníctvom prepojených dovozcov bola vývozná cena vytvorená na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Cena sa upravila s cieľom zohľadniť všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom vrátane PVA výdavkov a zisku.

(55)

S cieľom stanoviť primeranú úroveň ziskov Komisia posúdila informácie získané od troch dovozcov zaradených do vzorky. Prešetrovaním sa však zistilo, že dvaja z dovozcov zaradených do vzorky pôsobili ako distribútori širokej škály obstarávaného tovaru, najmä z Únie, pričom dovoz dotknutého výrobku predstavoval iba veľmi malú časť ich obchodnej činnosti. Ani jedna z týchto spoločností nemohla oddeliť ziskové rozpätie súvisiace s dovoznými činnosťami od ziskového rozpätia svojej celkovej činnosti. Ziskové rozpätia uvedených spoločností preto neodrážali ich činnosť súvisiacu s dovozom a opätovným predajom dotknutého výrobku. Hlavnou činnosťou tretieho neprepojeného dovozcu bol dovoz a opätovný predaj dotknutého výrobku, a preto ziskové rozpätie riadne odrážalo túto činnosť. Následne sa ziskové rozpätie tohto dovozcu použilo pri vytváraní vývoznej ceny v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Ziskové rozpätie bolo [2 % až 6 %].

(56)

Komisia porovnávala normálnu hodnotu a vývoznú cenu jediného vyvážajúceho výrobcu na základe ceny zo závodu.

(57)

V prípadoch, keď to odôvodňovala potreba zabezpečenia spravodlivého porovnania, Komisia upravila v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu o rozdiely, ktoré ovplyvňovali cenu a porovnateľnosť cien. Úpravy sa vykonali vzhľadom na dopravu, manipuláciu, nakladanie a pomocné náklady, poistenie, balenie, úverové náklady, dovozné poplatky, bankové poplatky, zľavy a provízie.

(58)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca takisto požadoval úpravu z dôvodu záporných úverových nákladov na predaj na vývoz v eurách na základe článku 2 ods. 10 písm. g) základného nariadenia. Vyvážajúci výrobca tvrdil, že všetok predaj do Únie bol v eurách a že priemerná sadzba LIBOR v EUR počas OP bola záporná. Komisia poznamenáva, že účelom úpravy úverových nákladov podľa článku 2 ods. 10 písm. g) je zohľadniť podmienky úveru dohodnuté medzi predávajúcim a kupujúcim v čase uzavretia zmluvy alebo predaja. V skutočnosti ide o faktor, ktorý sa zohľadnil pri určovaní účtovanej ceny, a to bez ohľadu na skutočné náklady alebo zisky, ku ktorým nakoniec došlo pri tomto predaji, keďže tieto náklady alebo zisky sa nemohli zohľadniť počas zmluvného stanovenia ceny. V každom prípade a bez toho, aby boli dotknuté uvedené skutočnosti, spoločnosť nepreukázala, že by to malo vplyv na cenu a cenovú porovnateľnosť, a preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(59)

Pokiaľ ide o predaj na vývoz uskutočnený prostredníctvom prepojeného obchodníka so sídlom vo Švajčiarsku, vyvážajúci výrobca tvrdil, že švajčiarsky obchodník konal ako jeho interné oddelenie predaja, s ktorým tvoril jeden hospodársky subjekt. Vyvážajúci výrobca poukázal na to, že švajčiarsky obchodník je jeho 100 % dcérska spoločnosť, ktorá je zodpovedná za predaj dotknutého výrobku do Únie. Preto by podľa spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu nemala Komisia upraviť svoju vývoznú cenu o províziu.

(60)

Prešetrovaním sa však zistilo, že neexistuje žiadny výlučný vzťah medzi materskou spoločnosťou a obchodníkom vo Švajčiarsku, pokiaľ ide o predaj do Únie, a že v rámci skupiny existovali ďalšie subjekty vrátane vyvážajúceho výrobcu predávajúceho aj priamo, ktoré sa zaoberali vývozom do Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 52, materská spoločnosť v Rusku udržiavala pre dotknutý výrobok tri rôzne vývozné kanály do Únie. Z týchto dôvodov Komisia dospela k záveru, že vzťah medzi vyvážajúcim výrobcom a jeho prepojenou spoločnosťou vo Švajčiarsku nebol jedným z integrovaných a interných oddelení predaja, na základe čoho by tieto dva právne subjekty bolo možné považovať za jeden hospodársky subjekt. Namiesto toho Komisia usúdila, že prepojená spoločnosť vo Švajčiarsku vystupovala skôr ako agent pracujúci na báze provízií v zmysle článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Preto bolo tvrdenie, že vyvážajúci výrobca a jeho prepojený obchodník vo Švajčiarsku tvoria jeden hospodársky subjekt, zamietnuté. V dôsledku toho sa vývozná cena upravila v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia odpočítaním provízií. Výpočet provízií vychádzal z PVA výdavkov obchodníka a primeraného ziskového rozpätia, ako sa stanovuje v odôvodnení 55 na základe informácií poskytnutých neprepojenými dovozcami v Únii.

(61)

Komisia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(62)

Úroveň spolupráce v Rusku bola veľmi vysoká, keďže vývoz spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia prešetrovania predstavoval približne 85 % celkového vývozu do Únie. Na základe toho je dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percento dovoznej hodnoty CIF, takéto:

(63)

Vzhľadom na vysokú spoluprácu v Rusku bolo dumpingové rozpätie pre celú krajinu stanovené na rovnakej úrovni ako dumpingové rozpätie stanovené pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(64)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií navrhovateľ tvrdil, že Komisia nemala stanoviť dumpingové rozpätie pre celú krajinu na rovnakej úrovni ako dumpingové rozpätie stanovené pre jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ale mala namiesto toho vypočítať rozpätie pre celú krajinu v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(65)

Tvrdenie navrhovateľa, že bolo nespravodlivé vychádzať pri rozpätí pre celú krajinu zo zistení, ktoré sa týkali spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, nebolo ďalej vysvetlené ani navrhovateľ nepredložil žiadne ďalšie informácie ani dôkazy na podporu svojho tvrdenia. Ako sa uvádza v odôvodnení 62, úroveň spolupráce zo strany Ruska bola vysoká a poskytnuté údaje sa považovali za reprezentatívne bez ohľadu na to, či tento vývoz realizoval jeden alebo viac vyvážajúcich výrobcov v Rusku. Okrem toho, aj keby Komisia použila na výpočet reziduálneho cla väčšinu vyvážaných druhov výrobku spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, rozpätie pre celú krajinu by zostalo pod úrovňou de minimis. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(66)

Pokiaľ ide o dovoz dutých profilov z Ruska, prešetrovanie by sa vzhľadom na negatívne dumpingové rozpätie pre celú krajinu malo ukončiť bez opatrení v súlade s článkom 9 ods. 3 základného nariadenia.

(67)

Pri prešetrovaní spolupracovalo desať vyvážajúcich výrobcov v Turecku. Ako sa uvádza v odôvodnení 13, Komisia vybrala vzorku troch spoločností, konkrétne Noksel Celik Boru Sanayi, Tosçelik Profil ve Sac Endüstrisi a Yücel Boru ve Profil Endüstrisi.

(68)

Komisia najprv preskúmala, či je celkový objem predaja desiatich vyvážajúcich výrobcov na domácom trhu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania. Na tomto základe bol celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu pre každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny.

(69)

Komisia následne stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(70)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene daného druhu výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

(71)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas OP.

(72)

Ak menej ako 80 % celkového predaja na domácom trhu bolo ziskových alebo vážený priemer predajných cien bol nižší ako výrobné náklady, bola normálna hodnota vypočítaná len ako vážený priemer ziskového predaja.

(73)

Ak sa určitý druh podobného výrobku v rámci bežného obchodu nepredával alebo sa predával v nedostatočnom objeme, alebo ak sa určitý druh výrobku nepredával na domácom trhu v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 základného nariadenia, ako je opísané v odôvodnení 27.

(74)

Prešetrovaním sa zistilo, že normálna hodnota pre troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vychádzala v prípade niektorých druhov výrobku z váženého priemeru cien celkového predaja príslušného druhu výrobku na domácom trhu počas OP, v prípade niektorých druhov výrobku vychádzala z domácich cien v rámci bežného obchodu a v prípade niektorých druhoch výrobkov bola vytvorená v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2 ods. 6 základného nariadenia.

(75)

Všetci traja vyvážajúci výrobcovia v Turecku vyvážali dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii. Preto boli vývozné ceny stanovené na základe cien skutočne zaplatených alebo cien splatných za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(76)

Komisia porovnávala normálnu hodnotu a vývoznú cenu troch vyvážajúcich výrobcov na základe ceny zo závodu.

(77)

V prípadoch, keď to odôvodňovala potreba zabezpečenia spravodlivého porovnania, Komisia upravila v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu o rozdiely, ktoré ovplyvňovali cenu a porovnateľnosť cien. Úpravy sa vykonali vzhľadom na rozdiely v nákladoch na dopravu a manipuláciu, úverové náklady, provízie, balenie, bankové poplatky a koncoročné rabaty.

(78)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že normálna hodnota by mala byť upravená na základe článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, a to z dôvodu režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, pri ktorom clo na dovážané vstupy sa neplatí, ak sa vyváža rovnocenné množstvo hotového výrobku. Hoci vyvážajúci výrobca preukázal, že neplatil clo na niektoré z vstupov, ktoré mohli byť začlenené do vyvážaného výrobku, nepreukázal, že rovnocenné clo bolo zaplatené za vstupy, ktoré boli začlenené do hotového výrobku určeného pre domáci trh. V dôsledku toho vyvážajúci výrobca nepreukázal, že použitie režimu aktívneho zušľachťovacieho styku ovplyvňuje porovnateľnosť cien, a preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(79)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií navrhovateľ tvrdil, že Komisia neposkytla dostatočné vysvetlenie týkajúce sa použitia systémov aktívneho zušľachťovacieho styku zo strany vývozcu a jeho vplyvu na dumpingové rozpätia. Navrhovateľ uviedol, že existujú ďalšie otvorené otázky, ktoré však nevyjadril.

(80)

Komisia poznamenáva, že cieľom odôvodnenia 78 bolo vysvetliť žiadosť o úpravu a dôvody jej zamietnutia, a nie vysvetliť použitie systému aktívneho zušľachťovacieho styku vyvážajúcimi výrobcami. Použitie systému aktívneho zušľachťovacieho styku ako také nemá vplyv na výpočet dumpingu. Vplyv má vtedy, ak ovplyvňuje porovnateľnosť cien medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou. Ako je vysvetlené v odôvodnení 78, o takýto prípad však nejde. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(81)

Navrhovateľ vo svojom podaní z 26. marca 2019 tvrdil, že existujú fyzické rozdiely medzi údajne rovnakými druhmi výrobkov predávaných v Únii a predávaných na domácom trhu, keďže tureckí vyvážajúci výrobcovia použili odlišné normy pri predaji na domácom trhu (TS 5314) ako pri predaji tovaru do Únie (EN 10219). Podľa navrhovateľa turecká norma stanovuje na rozdiel od normy Únie podstatne rozdielnu toleranciu množstva. Nominálne množstvá, ktoré nahlásili tureckí vyvážajúci výrobcovia, by teda podstatne skreslili skutočné prepravené množstvá, a tým aj uvedené jednotkové ceny. V dôsledku toho by boli dumpingové rozpätia umelo nízke. Preto by bola potrebná úprava normálnej hodnoty nahor s cieľom odstrániť toto skreslenie.

(82)

Tvrdenie navrhovateľa vychádza z dvoch predpokladov: i) že vyvážajúci výrobcovia používajú na predaj na domácom trhu normu TS 5314; a ii) že výpočet dumpingu vychádzal z nominálnej namiesto skutočnej hmotnosti. Vo svojich podaniach z 26. marca, ako aj z 1. a 2. apríla 2019 vyvážajúci výrobcovia spochybnili oba predpoklady tvrdením, že i) počas OP nepoužívali normu TS 5314; a ii) údaje v dotazníku vychádzali zo skutočnej namiesto z nominálnej hmotnosti. Komisia v skutočnosti obe aspekty overila a potvrdila.

(83)

Navrhovateľ vo svojom podaní z 5. apríla 2019 zopakoval toto tvrdenie, pričom poukázal na to, že vyvážajúci výrobcovia mohli používať normu TS 5314 mimo OP. Navrhovateľ spochybnil zistenie, že turecké spoločnosti nedodržiavajú turecké normy pri predaji na domácom trhu. Navrhovateľ takisto spochybnil, ako bola skutočná hmotnosť meraná alebo vypočítaná.

(84)

Komisia potvrdila, že o používaní noriem aj hmotnosti výrobku sa diskutovalo s vyvážajúcimi výrobcami a že obe otázky sa overili počas inšpekcií na mieste. Uvedené otázky boli počas predchádzajúcich prešetrovaní tohto výrobku identifikované a počas tohto prešetrovania sa im venovala osobitná pozornosť. Tvrdenie navrhovateľa sa preto zamietlo.

(85)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií navrhovateľ zopakoval svoje tvrdenie, že vyvážajúci výrobcovia v Turecku používajú štandardný prepočet hmotnosti, čo vedie k odlišnej konečnej cene na tonu v závislosti od normy. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia neposkytla dostatočné vysvetlenie, pokiaľ ide o overenie použitia skutočnej, a nie teoretickej hmotnosti vyvážajúcimi výrobcami pri fakturácii.

(86)

Ako sa uvádza v odôvodnení 84, Komisia overila, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vo svojej odpovedi na antidumpingový dotazník uviedli skutočnú hmotnosť dotknutého výrobku a podobného výrobku predávaného do Únie a na domácom trhu. Komisia vybrala vzorku faktúr pre zákazníkov na domácom trhu a zákazníkom v Únii a posúdila hmotnosť na základe prepravných dokumentov a prepravných faktúr, ako aj colných vyhlásení týkajúcich sa predaja zákazníkom v Únii. Overením sa potvrdilo, že vyvážajúci výrobcovia nahlásili skutočnú hmotnosť predávaného výrobku a nie teoretickú hmotnosť na základe normy.

(87)

Vo svojom podaní z 15. apríla 2019 navrhovateľ takisto tvrdil, že podľa prieskumu trhu tureckí vývozcovia vystavujú faktúry do Spojeného kráľovstve na základe normy EN 10219, pričom v skutočnosti vyrábajú a prepravujú do Spojeného kráľovstva duté profily, ktoré sa vyrábajú podľa normy BS 4848. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že v takom prípade by teoretická hmotnosť faktúrového výrobku bola skreslená. Navrhovateľ tvrdil, že k skresleniu dochádza, lebo i) nominálna hmotnosť vychádza z dĺžky krát nominálnej hmotnosti na jednotku dĺžky; a ii) vystavenie faktúry podľa normy EN umožňuje menej kilogramov na meter (3,30 kg/m), ako je skutočná dĺžka kilogramov na meter podľa normy BS (3,45 kg/m). Navrhovateľ tvrdil, že s cieľom prispôsobiť sa tomuto skresleniu sa musí cena predaja v Spojenom kráľovstve znížiť v priemere o 3,5 %.

(88)

Komisia poznamenáva, že navrhovateľ neposkytol žiadne dôkazy o tomto postupe. Počas vyšetrovania Komisia nezískala žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali tento postup. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 82, Komisia zistila, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vo svojej odpovedi na antidumpingový dotazník uviedli skutočnú hmotnosť dotknutého výrobku a podobného výrobku predávaného do Únie a na domácom trhu. Pri výpočte dumpingu sa použila uvedená skutočná, a nie teoretická hmotnosť. Tvrdenie navrhovateľa sa preto zamietlo.

(89)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií navrhovateľ zopakoval svoje tvrdenie zhrnuté v odôvodnení 87 týkajúce sa vystavovania faktúr podľa normy EN 10219, ale predávania podľa normy BS 4848, čo viedlo k údajnému rozdielu v nominálnej hmotnosti. Navrhovateľ takisto tvrdil, že poskytol dôkazy preukazujúce tento postup.

(90)

Dôkazy, ktoré uvádza navrhovateľ, poukazujú na to, že dovozcovia ponúkajú výrobok podľa normy BS 4848, ale nie na to, že by vystavovali faktúry podľa normy EN 10219. Ako je však vysvetlené vyššie, aj keby tomu tak bolo, výpočet dumpingu vychádzal zo skutočnej a nie nominálnej hmotnosti. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(91)

Jedna zainteresovaná strana vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že štruktúra nákladov tureckých výrobcov je odlišná od štruktúry nákladov výrobcov z Únie a že tento rozdiel by sa mal zohľadniť pri výpočte dumpingového rozpätia.

(92)

Pripomína sa, že pri určovaní dumpingových rozpätí neexistuje právny základ na zohľadnenie rozdielov v štruktúre nákladov dotknutých vyvážajúcich výrobcov a výrobného odvetvia Únie. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(93)

Jedna zainteresovaná strana vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že turecká normálna hodnota je ovplyvňovaná rozdielom medzi cenou surovín pre podobný výrobok vyrábaný pre turecký domáci trh a cenou surovín pre dotknutý výrobok vyrábaný pre vývozný trh. Táto strana najmä tvrdila, že tureckí vývozcovia využívajú pre domáci trh drahšie suroviny ako pre vývozné trhy.

(94)

V reakcii na uvedené pripomienky Komisia poznamenala toto. Pripomenula, že úpravy uskutočnené podľa článku 2 ods. 10 základného nariadenia sa môžu vykonať iba pre rozdiely, ktoré majú vplyv na porovnateľnosť cien, a nie na porovnateľnosť nákladov. V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že zainteresovaná strana, ktorá uviedla toto tvrdenie, nepredložila dôkaz, že by existoval rozdiel medzi nákladmi domáceho a vyvážaného výrobku. Komisia v každom prípade poznamenala, že prešetrovaním sa nezistil žiadny dôkaz, ktorý by podporil toto tvrdenie, takže pripomienky zainteresovanej strany zostali neopodstatnené. Zainteresovaná strana takisto nepredložila žiadny dôkaz, že by sa akýkoľvek cenový rozdiel, quod non, zohľadnil v cene účtovaného výrobku, čím by sa ovplyvnila porovnateľnosť medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(95)

Komisia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(96)

Úroveň spolupráce v Turecku bola veľmi vysoká, keďže vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania predstavoval takmer 100 % celkového vývozu do Únie. Na základe toho sú dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento dovoznej hodnoty CIF, takéto:

(97)

Keďže dumpingové rozpätie jedného vyvážajúceho výrobcu je negatívne a dumpingové rozpätie iného vyvážajúceho výrobcu je pod dumpingovou hranicou de minimis vymedzenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia, Komisia overila, či vážený priemer dumpingového rozpätia pre celú krajinu bol vyšší ako uvedená hranica.

(98)

Rozpätie pre celú krajinu sa vypočítalo ako vážený priemer dumpingových rozpätí stanovených pre spoločnosti zaradené do vzorky. Takto vypočítané dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento hodnoty CIF vývozu spoločností vo vzorke predstavovalo úroveň -0,03 %.

(99)

Vzhľadom na dumpingové rozpätie pre celú krajinu by sa prešetrovanie, pokiaľ ide o dovoz dutých profilov z Turecka, malo ukončiť bez opatrení.

(100)

So zreteľom na tento záver je žiadosť o individuálne preskúmanie uvedená v odôvodnení 14 bezpredmetná.

(101)

Jedna zainteresovaná strana vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdila, že Rumunsko je vzhľadom na svoju relatívnu blízkosť k Turecku obzvlášť zraniteľné voči dovozu z uvedenej krajiny. Zainteresovaná strana tvrdila, že táto osobitná situácia rumunského trhu by sa mala zohľadniť pri výpočte dumpingového rozpätia.

(102)

Zainteresovaná strana však nevysvetlila, ako by bolo možné takéto osobitné posúdenie jednotlivých krajín pri výpočte dumpingového rozpätia uskutočniť v súlade s ustanoveniami základného nariadenia. Argumenty, ktoré predložila zainteresovaná strana na podporu svojho tvrdenia, sa týkali ujmy a záujmu Únie, a nie dumpingu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(103)

Jeden turecký vyvážajúci výrobca vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdil, že jeho skutočné dumpingové rozpätie by bolo pod hranicou de minimis, ak by Komisia pri porovnávaní druhov výrobku používala podrobnejšiu štruktúru, najmä ak by identifikovala skôr skutočný rozmer a hrúbku profilov, než ich zoskupovala. Tento argument bol predložený už počas prešetrovania. Pri pôvodnom tvrdení vyvážajúci výrobca uviedol, že cena dutých profilov sa mení v závislosti od ich rozmerov a hrúbky.

(104)

Komisia poznamenala, že cena dutých profilov sa vskutku mení v závislosti od ich rozmerov a hrúbky, ak uvedená cena vychádza z dĺžky (t. j. na meter). Tento variant nie je taký významný, ak sa duté profily predávajú na hmotnosť (t. j. na kilogram). Výpočet dumpingu vychádzal z cien na kilogram, a teda zoskupovanie rozmerov a hrúbky bolo odôvodnené. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(105)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii počas obdobia prešetrovania viac ako 40 výrobcov. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(106)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania sa stanovila na základe dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie uvedené v podnete a overené údaje zhromaždené od Európskeho združenia výrobcov oceľových rúr. Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania teda dosiahla úroveň 3,4 milióna ton.

(107)

Ako sa uvádza v odôvodnení 7, do vzorky boli zaradení štyria výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali viac ako 30 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(108)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe celkového predaja výrobcov z Únie v Únii a celkového dovozu z tretích krajín, pričom vychádzala z údajov Eurostatu. Spotreba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na 4 251 597 ton.

(109)

Prešetrovaním sa zistilo, ako je vysvetlené v odôvodneniach 63 a 96, dumpingové rozpätie de minimis pre celú krajinu v prípade Ruska a Turecka, a v dôsledku toho sa prešetrovanie týchto krajín musí ukončiť.

(110)

Zistilo sa, že v prípade Severného Macedónska predstavuje dumpingové rozpätie pre celú krajinu úroveň 2,9 %. Avšak iba dovoz spoločnosti FZC možno považovať za dumpingový dovoz, keďže – ako sa uvádza v odôvodneniach 41 a 42 – dumpingové rozpätia pre zvyšné dve spoločnosti boli pod hranicou de minimis na úrovni 2 %, ako sa vymedzuje v článku 9 ods. 3 základného nariadenia.

(111)

Objemy dumpingového dovozu zo Severného Macedónska dosiahli počas obdobia prešetrovania úroveň [15 000 až 25 000] ton. Počas obdobia prešetrovania predstavovali [0,35 % až 0,59 %] spotreby v Únii a [1,60 % až 2,66 %] celkového dovozu dotknutého výrobku do Únie.

(112)

Podľa článku 9 ods. 3 základného nariadenia sa ujma zvyčajne považuje za zanedbateľnú, ak dotknutý dovoz predstavuje menej, ako sú objemy stanovené v článku 5 ods. 7 základného nariadenia. Na druhej strane a v prípade neexistencie kumulácie sa v článku 5 ods. 7 uvádza, že tento objem musí predstavovať podiel na trhu aspoň 1 % spotreby dotknutého výrobku v Únii.

(113)

Ako sa uvádza v odôvodnení 109, v súčasnom prešetrovaní predstavoval podiel daného dovozu na trhu [0,35 % až 0,59 %] spotreby v Únii, čo je menej ako požiadavka podielu na trhu stanovená v článku 9 ods. 3

(114)

Preto a ak neexistujú dôkazy o opaku, Komisia dospela k záveru, že ujma by sa mala považovať za zanedbateľnú, pretože objem dumpingového dovozu zo Severného Macedónska predstavuje menej ako objemy stanovené v článku 5 ods. 7 základného nariadenia.

(115)

Vzhľadom na zanedbateľnú ujmu, ak vôbec k nej došlo, by sa prešetrovanie, pokiaľ ide o dovoz dutých profilov zo Severného Macedónska malo ukončiť bez opatrení v súlade s článkom 9 ods. 3 základného nariadenia.

(116)

Vzhľadom na uvedené by sa antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu dutých profilov s pôvodom v Severnom Macedónsku, Rusku a Turecku malo ukončiť.

(117)

Vzhľadom na uvedené zistenia sa žiadosť o registráciu, ktorú predložil sťažovateľ, stala bezpredmetnou.

(118)

Všetky strany boli informované o zisteniach Komisie a poskytla sa im lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky.

(119)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia nevydal stanovisko.