(1)

V smernici 2003/87/ES sa stanovuje, že základným princípom prideľovania kvót na emisie skleníkových plynov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti schémy obchodovania s emisnými kvótami v Únii (ďalej len „EU ETS“), je obchodovanie formou aukcie.

(2)

Európska rada dospela v októbri 2014 k záveru, že bezodplatné prideľovanie kvót sa nezruší a existujúce opatrenia zostanú zachované aj po roku 2020 s cieľom predísť riziku úniku uhlíka v dôsledku politiky v oblasti klímy, kým iné významné ekonomiky nevyvinú porovnateľné úsilie. Prechodné bezodplatné prideľovanie kvót zariadeniam v odvetviach a pododvetviach s rizikom úniku uhlíka by malo pokračovať, aby sa zachovali environmentálne prínosy znižovania emisií v Únii, kým opatrenia tretích krajín neposkytnú priemyslu porovnateľné stimuly na znižovanie emisií.

(3)

Skúsenosti získané pri prevádzkovaní systému EU ETS potvrdili, že jednotlivé odvetvia a pododvetvia sú vystavené riziku úniku uhlíka v rôznej miere a že bezodplatné prideľovanie kvót zabraňuje úniku uhlíka. Zatiaľ čo niektoré odvetvia a pododvetvia možno považovať za vystavené vyššiemu riziku úniku uhlíka, iné dokážu premietnuť nezanedbateľný podiel nákladov na kvóty potrebné na pokrytie svojich emisií do cien produktov bez toho, aby stratili trhový podiel, a znášajú len zostávajúcu časť nákladov, čiže čelia len nízkemu riziku úniku uhlíka. S cieľom riešiť riziko úniku uhlíka sa v článku 10b ods. 5 smernice 2003/87/ES stanovuje, že Komisia určí zoznam odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia vystavené riziku úniku uhlíka. Týmto odvetviam a pododvetviam sa pridelia bezodplatné kvóty vo výške 100 % množstva stanoveného v zmysle článku 10a smernice 2003/87/ES.

(4)

Komisia vo svojom rozhodnutí 2014/746/EÚ (2) určila zoznam odvetví vystavených riziku úniku uhlíka na roky 2015 až 2019. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 (3) bola platnosť tohto zoznamu predĺžená do 31. decembra 2020.

(5)

V článku 10b smernice 2003/87/ES sa stanovujú kritériá posudzovania na základe dostupných údajov získaných za posledné tri kalendárne roky. Na základe toho Komisia použila údaje z rokov 2013, 2014 a 2015, keďže v čase posudzovania boli údaje za rok 2016 k dispozícii len v prípade niektorých parametrov.

(6)

S cieľom vypracovať zoznam odvetví vystavených riziku úniku uhlíka na roky 2021 až 2030 Komisia posúdila riziko úniku uhlíka v odvetviach a pododvetviach na úrovni NACE-4 štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Únii v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 (4). NACE-4 je úroveň s optimálnou dostupnosťou údajov na účely presného vymedzenia odvetví. Odvetvie sa označuje štvormiestnym kódom klasifikácie NACE a pododvetvie šesť- alebo osemmiestnym kódom Prodcom, ktorý slúži na klasifikáciu tovaru používaného na štatistické účely v odvetví priemyselnej produkcie v Únii vychádzajúcej priamo z klasifikácie NACE.

(7)

Posúdenie rizika úniku uhlíka bolo vykonané dvojfázovo. V prvostupňovom kvantitatívnom posudzovaní na úrovni NACE-4 sa odvetvie považuje za odvetvie vystavené riziku úniku uhlíka, ak „ukazovateľ úniku uhlíka“ presahuje limitnú hodnotu 0,2 stanovenú v článku 10b ods. 1 smernice 2003/87/ES. V obmedzenom počte prípadov, ktoré spĺňali jasne stanovené kritériá oprávnenosti uvedené v článku 10b ods. 2 a 3 smernice 2003/87/ES, sa vykonalo „druhostupňové posúdenie“, a to buď ako kvalitatívne posúdenie podľa špecifických kritérií, alebo ako kvantitatívne posúdenie na podrobnejšej úrovni.

(8)

V súlade s článkom 10b smernice 2003/87/ES sa ukazovateľ úniku uhlíka vypočítal súčinom intenzity obchodu s tretími krajinami za dané odvetvie a intenzity emisií daného odvetvia.

(9)

V súlade s článkom 10b smernice 2003/87/ES sa intenzita obchodu s tretími krajinami vypočítala ako pomer celkovej hodnoty vývozu do tretích krajín plus hodnota dovozu z tretích krajín a celkovej veľkosti trhu Európskeho hospodárskeho priestoru (ročný obrat plus celkový dovoz z tretích krajín). Komisia posúdila intenzitu obchodu za každé odvetvie a pododvetvie na základe údajov, ktoré jej Eurostat poskytol z databázy Comext. Komisia ich považuje za najúplnejšie a najspoľahlivejšie údaje o celkových hodnotách vývozu do tretích krajín a dovozu z tretích krajín, ako aj o celkovom ročnom obrate v Únii.

(10)

Intenzita emisií sa vypočítala ako súčet priamych a nepriamych emisií pre príslušné odvetvie vydelený hrubou pridanou hodnotou (HPH) a udáva sa v kg CO2 na euro. Pokiaľ ide o údaje o emisiách CO2 na úrovni zariadenia, Komisia považuje za najpresnejší a najtransparentnejší zdroj údaje z protokolu transakcií Európskej únie, a preto ich použila na výpočet priamych emisií v jednotlivých odvetviach. Zariadenia boli priradené k odvetviam na úrovni NACE-4 na základe informácií o jednotlivých zariadeniach, ktoré poskytli členské štáty v rámci vnútroštátnych vykonávacích opatrení v zmysle článku 11 smernice 2003/87/ES a rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ (5). Pokiaľ ide o odhad hrubej pridanej hodnoty na úrovni odvetvia, použili sa údaje Eurostatu o štrukturálnej podnikovej štatistike, keďže tento zdroj sa považuje za najpresnejší.

(11)

Na účely stanovenia nepriamych emisií sa z dôvodu nedostupnosti údajov na úrovni EÚ-28 za najspoľahlivejší dostupný zdroj považujú údaje o spotrebe elektrickej energie získané priamo od členských štátov. Na prepočet spotreby elektrickej energie na nepriame emisie sa použil emisný faktor elektriny. Ako referenčnú hodnotu použila Komisia priemerný celkový mix výroby elektrickej energie v EÚ. Ten vychádza z celkového množstva emisií Únie v odvetví energetiky, a to za všetky zdroje výroby elektrickej energie v Európe, vydeleného zodpovedajúcim množstvom vyrobenej elektrickej energie. Emisný faktor elektriny bol aktualizovaný s prihliadnutím na dekarbonizáciu elektrizačnej sústavy a rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie. Nová hodnota by mala vychádzať z roku 2015, čo zodpovedá dostupným údajom za tri posledné kalendárne roky (2013 – 2015). Aktualizovaná hodnota je 376 gramov oxidu uhličitého na kWh.

(12)

V článku 10b ods. 2 a 3 smernice 2003/87/ES sú stanovené podrobné pravidlá týkajúce sa oprávnenosti konkrétnych odvetví a pododvetví požiadať o druhé posúdenie, ak nespĺňajú hlavné kritérium na zaradenie do zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka. Ak ukazovateľ úniku uhlíka dosiahol hodnotu medzi 0,15 a 0,2, môžu zástupcovia daného odvetvia požadovať kvalitatívne posúdenie, ktoré sa vykoná v súlade s kritériami uvedenými v článku 10b ods. 2 uvedenej smernice. V súlade s článkom 10b ods. 3 mohli odvetvia a pododvetvia s emisnou intenzitou nad 1,5 požiadať buď o kvalitatívne alebo o kvantitatívne posúdenie na podrobnejšej úrovni (6- alebo 8-miestny kód Prodcom). Požadovať oba typy posúdení mohli aj odvetvia a pododvetvia, pri ktorých sa bezodplatné prideľovanie kvót vypočítava na základe referenčných hodnôt rafinérií. Tie odvetvia a pododvetvia, ktoré sú na zozname uvedenom v bode 1.2 prílohy k rozhodnutiu 2014/746/EÚ, mohli požiadať o kvantitatívne posúdenie na podrobnejšej úrovni.

(13)

Od novembra 2017 do februára 2018 prebiehali online konzultácie, v priebehu ktorých mohli zainteresované strany poskytnúť svoje stanoviská k výberu metodiky na určenie zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka. Respondenti v zásade vítali druhostupňové posúdenie, ktoré by bolo rovnako dôsledné, spravodlivé a transparentné ako prvostupňové kvantitatívne posúdenie, a zároveň podporili jednotný rámec posudzovania s účasťou zainteresovaných strán. Od februára do mája 2018 sa uskutočnili štyri stretnutia v súvislosti s vypracovaním zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka, ako aj ďalším úsilím týkajúcim sa posudzovania, ktoré majú uskutočniť členské štáty a zainteresované strany.

(14)

Bolo vypracované posúdenie vplyvu (6) s cieľom zaručiť, aby sa prvostupňové a druhostupňové posudzovanie zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka na roky 2021 až 2030 vykonalo porovnateľným spôsobom, t. j. aby obe posúdenia zaručovali identifikáciu iba tých odvetví, ktoré čelia riziku úniku uhlíka. Posúdenie vplyvu sa zameriavalo na možnosti uplatňovania rámca druhostupňového posudzovania.

(15)

Dňa 8. mája 2018 bol uverejnený predbežný zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka na roky 2021 až 2030 (7) spolu s rámcovými usmerneniami Komisie pre kvalitatívne posudzovanie a kvantitatívne posudzovanie na podrobnejšej úrovni (8).

(16)

Podľa kritérií stanovených v článku 10b ods. 2 a 3 smernice 2003/87/ES bolo na základe kvantitatívnych kritérií v článku 10b ods. 1 posúdených viacero odvetví, ktoré napokon neboli považované za odvetvia vystavené riziku úniku uhlíka.

(17)

Celkovo Komisia posúdila 245 priemyselných odvetví patriacich do divízie „Ťažba a dobývanie“ a „Priemyselná výroba“ v klasifikácii NACE. Odvetvia a pododvetvia uvedené v bode 1 prílohy k tomuto rozhodnutiu spĺňajú kritériá stanovené v článku 10b ods. 1 smernice 2003/87/ES a mali by sa považovať za odvetvia s rizikom úniku uhlíka.

(18)

Podľa kritérií stanovených v článku 10b ods. 2 a 3 smernice 2003/87/ES boli vo viacerých odvetviach vykonané kvalitatívne posúdenia. V prípade odvetví: „Ťažba soli“ (kód NACE 0893), „Konečná úprava textilu“ (kód NACE 1330), „Výroba základných farmaceutických výrobkov“ (kód NACE 2110), „Výroba domácich a dekoratívnych keramických predmetov“ (kód NACE 2341), „Výroba keramického sanitárneho vybavenia“ (kód NACE 2342), „Výroba tehál, obkladačiek a stavebných výrobkov z pálenej hliny“ (kód NACE 2332) sa dospelo k záveru, že ich zaradenie do zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka je odôvodnené. Tieto odvetvia by sa preto mali v období rokov 2021 až 2030 považovať za odvetvia s rizikom úniku uhlíka.

(19)

V prípade odvetvia „Ťažba lignitu“ (kód NACE 0520) boli kvalitatívnym posúdením zistené viaceré nedostatky vrátane toho, že dané odvetvie nemožno považovať za odvetvie ovplyvnené nákladmi na priame emisie a vznikli aj pochybnosti o súvislosti medzi konkurenciou z iných zdrojov palív a únikom uhlíka v rámci Únie. Bola preukázaná istá konkurencia na úrovni regiónov zo strany elektrární spaľujúcich lignit mimo Únie, no širšie posúdenie v rámci Únie potvrdilo extrémne nízke riziko konkurencie z vonku. Preto sa konštatovalo, že zaradenie tohto odvetvia do zoznamu odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia vystavené riziku úniku uhlíka, nie je odôvodnené.

(20)

Z odvetví nezaradených do predbežného zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka prišli tri žiadosti: ide o odvetvia „Ťažba zemného plynu“ (kód NACE 0620), „Výroba sadrových výrobkov na stavebné účely“ (kód NACE 2362) a „Odlievanie ľahkých kovov“ (kód NACE 2453). Posudzovanie týchto žiadostí sa zameriavalo na oprávnenosť ich zaradenia do zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka po vykonaní prvostupňového kvantitatívneho posúdenia na úrovni NACE-4. Oficiálne údaje použité pri prvostupňovom posudzovaní boli oznámené zainteresovaným stranám a považovali sa za dostatočne spoľahlivé na to, aby boli uverejnené v predbežnom zozname odvetví vystavených riziku úniku uhlíka. Komisia vyhodnotila dodatočné informácie, ktoré poskytli zástupcovia uvedených troch odvetví vo svojich žiadostiach, a nedomnieva sa, že sú dostatočné na to, aby zmenila svoje pôvodné stanovisko. Tieto odvetvia sa preto aj naďalej nepovažujú za odvetvia s rizikom úniku uhlíka, keďže príslušné ukazovatele úniku uhlíka nepresahujú limitnú hodnotu 0,2 stanovenú v článku 10b ods. 1 smernice 2003/87/ES. Navyše tieto odvetvia stále nespĺňajú kritériá oprávnenosti na vykonanie ďalšieho posúdenia stanovené v článku 10b ods. 2 a 3 smernice 2003/87/ES.

(21)

Podľa kritérií stanovených v článku 10b ods. 1 a 3 smernice 2003/87/ES boli vo viacerých pododvetviach vykonané kvantitatívne posúdenia na podrobnejšej úrovni. V prípade pododvetví: „Kaolín a ostatné kaolínové íly“ (kód Prodcom 08.12.21), „Mrazené zemiaky, spracované alebo konzervované (vrátane zemiakov varených alebo čiastočne varených v oleji a potom zmrazených, s výnimkou zemiakov v octe alebo kyseline octovej)“ (kód Prodcom 10.31.11.30), „Sušené zemiaky v podobe múky, krupice, vločiek, granúl a drviny“ (kód Prodcom 10.31.13.00), „Koncentrovaný rajčiakový pretlak a pasta“ (kód Prodcom 10.39.17.25), „Sušené odtučnené mlieko“ (kód Prodcom 10.51.21), „Prášok z plnotučného mlieka“ (kód Prodcom 10.51.22), „Kazeín“ (kód Prodcom 10.51.53), „Laktóza a laktózový sirup“ (kód Prodcom 10.51.54), „Srvátka a upravená srvátka v prášku, granulách alebo v ostatných pevných formách, tiež zahustená alebo obsahujúca pridané sladidlá“ (kód Prodcom 10.51.55.30), „Pekárske kvasinky“ (kód Prodcom 10.89.13.34), „Sklotvorné emaily (smalty) a glazúry, engoby a podobné prípravky pre keramický priemysel, smaltovne alebo sklárne“ (kód Prodcom 20.30.21.50), „Tekuté listre a podobné prípravky; sklenené frity a ostatné sklo vo forme prášku, granúl alebo šupiniek“ (kód Prodcom 20.30.21.70) a „V otvorenej zápustke kované železné časti pre prevodové hriadele, vačkové hriadele, kľukové hriadele a kľuky a pod.“ (kód Prodcom 25.50.11.34) sa dospelo k záveru, že ich zaradenie do zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka je odôvodnené. Tieto pododvetvia by sa preto mali v období rokov 2021 až 2030 považovať za pododvetvia, ktoré sú vystavené riziku úniku uhlíka.

(22)

V prípade pododvetví „Kakaová pasta, tiež odtučnená“ (kód Prodcom 10.82.11), „Kakaové maslo, tuk a olej“ (kód Prodcom 10.82.12) a „Kakaový prášok, neobsahujúci pridaný cukor alebo ostatné sladidlá“ (kód Prodcom 10.82.13) bolo kvantitatívnymi posúdeniami vykonanými na podrobnejšej úrovni zistených viacero odchýlok od jednotnej metodiky, z čoho vyplývajú možné riziká výrazného nadhodnotenia ukazovateľa úniku uhlíka. Preto sa konštatovalo, že zaradenie týchto pododvetví do zoznamu odvetví vystavených riziku úniku uhlíka nie je odôvodnené.

(23)

Zoznam odvetví vystavených riziku úniku uhlíka platí na obdobie rokov 2021 až 2030, preto by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať od 1. januára 2021,