(1)

Po skončení finančnej pomoci z Európskeho mechanizmu pre stabilitu 20. augusta 2018 sa vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2018/1192 (2) aktivoval sprísnený dohľad nad Gréckom na obdobie šiestich mesiacov od 21. augusta 2018.

(2)

Grécko by v nadväznosti na značný počet opatrení, ktoré vykonalo v rámci programu finančnej pomoci Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ďalej len „program“), malo pokračovať v kľúčových inštitucionálnych a štrukturálnych reformách v strednodobom horizonte, aby sa zabezpečilo ich dokončenie a úplná účinnosť. Na tento účel sa Grécko v rámci Euroskupiny zaviazalo, že bude pokračovať vo všetkých kľúčových reformách prijatých v rámci programu, dokončí ich a zabezpečí plnenie cieľov dôležitých reforiem prijatých v rámci tohto programu a jeho predchodcov.

(3)

Grécko sa takisto zaviazalo, že vykoná osobitné opatrenia v oblasti fiškálnych a fiškálno-štrukturálnych politík, sociálneho zabezpečenia, finančnej stability, trhu práce a trhov s výrobkami, privatizácie a verejnej správy. Tieto osobitné opatrenia, ktoré sú stanovené v prílohe k vyhláseniu Euroskupiny z 22. júna 2018, prispejú k riešeniu potenciálnych zdrojov hospodárskych ťažkostí Grécka.

(4)

Grécko prijalo od roku 2010 značný objem finančnej pomoci, v dôsledku čoho celkové nesplatené záväzky Grécka voči členským štátom eurozóny, Európskemu nástroju finančnej stability a Európskemu mechanizmu pre stabilitu predstavujú sumu 243 700 miliónov EUR. Grécko prijalo finančnú podporu od svojich európskych partnerov za zvýhodnených podmienok a osobitné opatrenia na dosiahnutie udržateľnejšieho dlhu boli prijaté v roku 2012 a opäť zo strany Európskeho mechanizmu pre stabilitu v roku 2017. Euroskupina 22. júna 2018 politicky odsúhlasila vykonávanie dodatočných opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť udržateľnosť dlhu. Tieto opatrenia zahŕňajú predĺženie váženej priemernej splatnosti o ďalších 10 rokov, odloženie úrokov a amortizáciu o ďalších 10 rokov, ako aj o vykonávanie ďalších opatrení v oblasti dlhu. Euroskupina môže na základe pozitívnych správ v rámci sprísneného dohľadu týkajúcich sa dodržiavania politických záväzkov po skončení programu zo strany Grécka dvakrát ročne odsúhlasiť dve dodatočné opatrenia (zrušenie zvyšovania marže úrokovej sadzby týkajúcej sa tranže spätného odkúpenia dlhu v rámci programu Európskeho nástroja finančnej stability od roku 2018 a obnovenie prevodu súm rovnajúcich sa príjmom vnútroštátnych centrálnych bánk krajín eurozóny zo štátnych dlhopisov Grécka držaných v rámci dohody o čistých finančných aktívach a programu pre trhy s cennými papiermi).

(5)

Saldo verejných financií Grécka je od roku 2016 pozitívne. Očakáva sa, že Grécko v roku 2018 splnilo cieľ primárneho prebytku na úrovni 3,5 % hrubého domáceho produktu a že dosiahne tento cieľ v strednodobom horizonte. Čisté vonkajšie úvery sa v roku 2015 dostali do pozitívnych hodnôt a odvtedy vykazujú len malé deficity. Oživenie hospodárstva pokračuje, pričom rast bol podľa odhadov v roku 2018 na úrovni 2,0 % a nezamestnanosť má klesajúcu tendenciu. Grécko začalo v rámci programov finančnej pomoci rozsiahly program štrukturálnych reforiem na zlepšenie svojho podnikateľského prostredia a konkurencieschopnosti a od augusta 2018 pokračuje v prijímaní opatrení v tejto oblasti.

(6)

Aj napriek týmto reformám je Grécko naďalej postihnuté výraznými nerovnováhami stavového charakteru a s nimi súvisiacimi zraniteľnými miestami vyplývajúcimi z minulého vývoja. Konkrétne, ako uviedla Komisia aj vo svojej správe o mechanizme varovania na rok 2019 vypracovanej podľa článkov 3 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (3), Grécko čelí určitým ťažkostiam. Odhaduje sa, že verejný dlh bude na konci tretieho štvrťroka 2018 predstavovať 182,8 % hrubého domáceho produktu, čo je najvyššia úroveň v Únii. Čistá medzinárodná investičná pozícia vo výške takmer – 140,5 % hrubého domáceho produktu v roku 2017 je aj naďalej veľmi vysoká; a navyše, hoci je saldo bežného účtu takmer vyrovnané, stále nepostačuje na to, aby sa veľká čistá medzinárodná investičná pozícia znižovala na obozretnú úroveň uspokojivým tempom. Hoci nezamestnanosť od dosiahnutia svojho maxima na úrovni 27,9 % v roku 2013 neustále klesá, v októbri 2018 stále dosahovala úroveň 18,6 %. Veľmi vysoká zostáva aj dlhodobá nezamestnanosť (13,5 % v treťom štvrťroku 2018) a nezamestnanosť mladých ľudí (39,1 % v novembri 2018). Podnikateľské prostredie a súdny systém si stále vyžadujú značné ďalšie zlepšovanie, keďže Grécko stále výrazne zaostáva za hranicou optimálnej výkonnosti vo viacerých oblastiach štrukturálnych zložiek hlavných porovnateľných ukazovateľov (napr. čas potrebný na dosiahnutie súdneho rozhodnutia, vymáhanie plnenia zmlúv, registrácia majetku, riešenie platobnej neschopnosti atď.).

(7)

Hoci bankový sektor zostáva dostatočne kapitalizovaný, naďalej čelí výzvam spojeným s veľkým objemom problémových expozícií a nízkymi úrovňami ziskovosti, pričom pretrvávajú silné väzby so štátom. Na konci septembra 2018 bol objem problémových expozícií stále veľmi vysoký, a to na úrovni 84,7 miliardy EUR alebo 46,7 % celkových súvahových expozícií. Grécko v rámci programu prijalo kľúčové reformy a má v úmysle v blízkej budúcnosti vyvinúť dodatočné nástroje, posilniť rámec pre riešenie problémových expozícií a uľahčiť tak vyčistenie bankových súvah. Na to, aby sa miera problémových expozícií znížila na udržateľnú úroveň a aby boli finančné inštitúcie schopné plniť svoju sprostredkovateľskú funkciu a funkciu v oblasti riadenia rizík za každých okolností, však bude nutné vyvíjať nepretržité úsilie.

(8)

Grécko začalo po tom, čo mu bol od roku 2010 znemožnený prístup k pôžičkám na finančných trhoch, od júla 2017 znovu získavať prístup na trhy prostredníctvom emisií štátnych dlhopisov. V januári 2019 zaznamenalo Grécko úspešnú emisiu dlhopisov, ktorá bola jeho prvou emisiou od skončenia programu. Podmienky pôžičiek pre Grécko sú však v kontexte vonkajších hospodárskych rizík a vnútroštátnych výziev týkajúcich sa pokračovania vo vykonávaní reforiem v strednodobom horizonte aj naďalej nestabilné.

(9)

Komisia 21. novembra 2018 uverejnila svoje prvé posúdenie v rámci sprísneného dohľadu týkajúce sa Grécka. V posúdení, ktoré Komisia vykonala a ktoré sa zohľadnilo v jej oznámení, sa opísal pokrok týkajúci sa všeobecných a špecifických reformných záväzkov Grécka prijatých v rámci Euroskupiny a dospelo sa k záveru, že vykonávanie reforiem pokročilo, ale na splnenie reformných záväzkov Grécka je potrebné ďalšie úsilie (4).

(10)

Komisia dospela vzhľadom na uvedené skutočnosti k záveru, že podmienky odôvodňujúce zavedenie sprísneného dohľadu podľa článku 2 nariadenia (EÚ) č. 472/2013 sú stále zachované. Grécko naďalej čelí najmä rizikám súvisiacim s jeho finančnou stabilitou, ktoré, ak sa prejavia, by mohli mať nepriaznivé účinky presahovania na ostatné členské štáty eurozóny. Ak by sa účinky presahovania vyskytli, mohli by sa prejaviť nepriamo tým, že by ovplyvnili dôveru investorov, a v dôsledku toho aj náklady bánk a štátov na refinancovanie v ostatných členských štátoch eurozóny.

(11)

Zo strednodobého hľadiska však Grécko musí pokračovať v prijímaní opatrení na riešenie zdrojov alebo potenciálnych zdrojov ťažkostí a vo vykonávaní štrukturálnych reforiem na podporu spoľahlivého a udržateľného oživenia hospodárstva s cieľom zmierniť dôsledky viacerých faktorov vyplývajúce z minulého vývoja. Tieto faktory zahŕňajú vážny a dlhotrvajúci pokles počas krízy; objem dlhového zaťaženia Grécka; zraniteľné miesta v jeho finančnom sektore; pretrvávajúce relatívne silné prepojenia medzi finančným sektorom a gréckymi verejnými financiami, a to aj prostredníctvom vlastníctva štátu; riziko šírenia závažných tlakov v ktoromkoľvek z týchto odvetví do iných členských štátov, ako aj riziko expozície členských štátov eurozóny voči gréckym štátnym dlhopisom.

(12)

S cieľom riešiť zostávajúce riziká a monitorovať plnenie súvisiacich záväzkov sa javí ako potrebné a vhodné predĺžiť sprísnený dohľad nad Gréckom podľa článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 472/2013.

(13)

Prostredníctvom listu zaslaného 14. februára 2019 dostalo Grécko príležitosť vyjadriť k posúdeniu Komisie svoje stanoviská. Vo svojej odpovedi z 15. februára 2019 Grécko vo všeobecnosti súhlasilo s posúdením Komisie týkajúcim sa hospodárskych výziev, ktorým čelí, čo tvorí základ pre predĺženie sprísneného dohľadu.

(14)

Grécko bude naďalej využívať technickú podporu v rámci programu na podporu štrukturálnych reforiem [ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/825 (5)] s cieľom navrhovať reformy a vykonávať ich, ako aj pokračovať v kľúčových reformách a dokončiť ich v súlade so záväzkami politiky monitorovanými v rámci sprísneného dohľadu.

(15)

Komisia má pri vykonávaní sprísneného dohľadu v úmysle úzko spolupracovať s Európskym mechanizmom pre stabilitu v súvislosti s jeho systémom včasného varovania,