(1)

V článku 43 ods. 3 zmluvy sa stanovuje, že Rada na návrh Komisie prijíma opatrenia týkajúce sa stanovovania a prideľovania rybolovných možností.

(2)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (1) sa vyžaduje, aby sa pri prijímaní ochranných opatrení zohľadňovali dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania a v príslušných prípadoch aj správy, ktoré vypracoval Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF).

(3)

Povinnosťou Rady je prijímať opatrenia týkajúce sa stanovovania a prideľovania rybolovných možností a v prípade potreby aj určité podmienky, ktoré sú s nimi funkčne prepojené. Rybolovné možnosti by sa mali rozdeliť medzi členské štáty tak, aby sa každému členskému štátu zabezpečila relatívna stabilita rybolovných činností pre každú populáciu alebo rybolov, a s náležitým ohľadom na ciele spoločnej rybárskej politiky (SRP) stanovené v nariadení (EÚ) č. 1380/2013.

(4)

Celkový povolený výlov (ďalej len „TAC“) by sa mal stanoviť na základe dostupných vedeckých odporúčaní, pričom by sa mali zohľadniť biologické a sociálno-ekonomické aspekty a zároveň by sa malo zaistiť spravodlivé zaobchádzanie s jednotlivými sektormi rybolovu, ako aj so zreteľom na názory, ktoré počas konzultácií vyjadrili zainteresované strany, najmä príslušné poradné rady.

(5)

Ak sa TAC vzťahujúci sa na určitú populáciu prideľuje len jednému členskému štátu, v súlade s článkom 2 ods. 1 zmluvy je vhodné splnomocniť tento členský štát, aby určil úroveň takéhoto TAC. Mali by sa prijať ustanovenia, ktorými sa zabezpečí, že dotknutý členský štát bude pri stanovovaní úrovne uvedeného TAC konať v plnom súlade so zásadami a pravidlami SRP.

(6)

Nariadením Rady (ES) č. 847/96 (2) sa zaviedli dodatočné podmienky medziročného riadenia TAC vrátane ustanovení o flexibilite podľa článkov 3 a 4 uvedeného nariadenia pri populáciách, na ktoré sa vzťahujú preventívne a analytické TAC. Rada má podľa článku 2 uvedeného nariadenia pri stanovovaní TAC rozhodovať o tom, na ktoré populácie sa článok 3 alebo 4 uvedeného nariadenia neuplatňuje, a to najmä na základe biologického stavu populácií. Nedávno sa článkom 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 zaviedol ďalší mechanizmus medziročnej flexibility pre všetky populácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vylodiť úlovky. V snahe zabrániť nadmernej flexibilite, ktorá by oslabila zásadu rozumného a zodpovedného využívania morských biologických zdrojov, bránila dosiahnutiu cieľov SRP a zhoršila biologický stav populácií, by sa preto malo stanoviť, že články 3 a 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa uplatňujú na analytické TAC len vtedy, keď sa medziročná flexibilita stanovená v článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 nevyužíva.

(7)

Povinnosť vylodiť úlovky uvedená v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa zavádza individuálne pre jednotlivé druhy rybolovu. V regiónoch podliehajúcich tomuto nariadeniu by sa mali od 1. januára 2019 vyloďovať všetky druhy, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie výlovu. V článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa stanovuje, že pri zavádzaní povinnosti vylodiť úlovky v súvislosti s určitou populáciou rýb sa pri stanovovaní rybolovných možností zohľadní prechod od stanovovania rybolovných možností na základe vylodení na stanovovanie rybolovných možností na základe úlovkov. V súlade s článkom 15 ods. 4 až 7 uvedeného nariadenia sa však udeľujú osobitné výnimky z povinnosti vylodiť úlovky. Na základe spoločných odporúčaní predložených členskými štátmi a v súlade s článkom 15 uvedeného nariadenia prijala Komisia niekoľko delegovaných nariadení, ktorými sa na počiatočné obdobie najviac troch rokov s možnosťou predĺženia najviac o ďalšie tri roky stanovujú osobitné plány pre odhadzovanie úlovkov, čím sa vykonáva povinnosť vylodiť úlovky.

(8)

Rybolovné možnosti by mali byť v súlade s medzinárodnými dohodami a zásadami, napríklad s dohodou z roku 1995 o uplatňovaní dohovoru Organizácie Spojených národov, pokiaľ ide o ochranu a využívanie transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, (3) a s podrobnými zásadami riadenia stanovenými v medzinárodných usmerneniach Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo z roku 2008 o riadení hlbokomorského rybolovu na otvorenom mori, podľa ktorých by mal najmä regulačný orgán postupovať opatrnejšie, ak sú informácie nejasné, nespoľahlivé alebo nedostatočné. Nedostatok primeraných vedeckých informácií by sa nemal využívať ako dôvod na odloženie alebo nevykonanie ochranných a riadiacich opatrení.

(9)

TAC a kvóta Únie pre stuhochvosta čierneho vo vodách Únie a medzinárodných vodách zón 5, 6, 7 a 12 by sa mali stanoviť s ohľadom na to, že z tejto populácie lovia aj tretie krajiny a že rybolovné možnosti Únie by mali zodpovedať podielu historických úlovkov z tejto populácie.

(10)

Vzhľadom na odporúčanie Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) znížiť rybolovné možnosti, ako aj na vysokú mieru využívania kvót a zavedenie úplnej povinnosti vylodiť úlovky v roku 2019 nemal by sa povoliť cielený rybolov pre beryxy v podoblastiach 3 až 10, 12 a 14 (Severné more, severozápadné a juhozápadné vody) a TAC by sa mal stanovil iba pre vedľajšie úlovky.

(11)

Podľa odporúčania rady ICES z obmedzených pozorovaní na palube vyplýva, že výlov dlhochvosta berglaxa predstavuje menej než 1 % nahlásených úlovkov dlhochvosta tuponosého. Rada ICES na základe toho odporúča, že by sa nemal vykonávať žiadny cielený rybolov dlhochvosta berglaxa a vedľajšie úlovky by sa mali započítavať do TAC pre dlhochvosta tuponosého s cieľom minimalizovať možnosť nesprávneho nahlasovania druhov. Rada ICES uvádza, že medzi relatívnym pomerom dlhochvosta tuponosého a dlhochvosta berglaxa v oficiálnych záznamoch o vylodení a relatívnym pomerom v pozorovaných úlovkoch a vedeckých prieskumoch v oblastiach, v ktorých sa v súčasnosti vykonáva lov dlhochvosta berglaxa, existujú značné, viac ako desaťnásobné rozdiely. O tomto druhu je k dispozícii veľmi málo údajov, pričom pri niektorých nahlasovaných údajoch o vylodení pravdepodobne došlo podľa rady ICES k nesprávnemu nahláseniu druhov. V dôsledku toho nie je možné stanoviť presný historický záznam úlovkov dlhochvosta berglaxa. Preto by sa mali všetky vedľajšie úlovky dlhochvosta berglaxa obmedziť na 1 % kvóty jednotlivých členských štátov pre dlhochvosta tuponosého a započítavať do tejto kvóty v súlade s vedeckým odporúčaním. Ak sa bude dlhochvost berglax považovať za vedľajší úlovok len k dlhochvostovi tuponosému a bude patriť do toho istého TAC, nebude dochádzať k nesprávnemu nahlasovaniu druhov.

(12)

Vzhľadom na odporúčanie rady ICES je vhodné, aby sa TAC vzťahujúci sa na pagela bledého v podoblastiach ICES 6, 7 a 8 (severozápadné vody) zachoval len ako TAC pre vedľajšie úlovky.

(13)

Pagel bledý sa loví v príslušných oblastiach Výboru pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku (ďalej len „CECAF“) a Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (ďalej len „GFCM“), ktoré hraničia s podoblasťou ICES 9. Údaje rady ICES o týchto hraničiacich oblastiach sú však neúplné, preto by sa mal rozsah pôsobnosti TAC naďalej obmedzovať na podoblasť ICES 9. Aby sa však zabezpečilo, že sa bude pri prijímaní riadiacich rozhodnutí vychádzať z najlepšieho dostupného základu, prijali sa ustanovenia na nahlasovanie údajov o týchto hraničných oblastiach.

(14)

Rada ICES neposkytla na rok 2020 žiadne odporúčanie, pokiaľ ide o pagela bledého v podoblasti ICES 10. Rybolovné možnosti by sa však mali stanoviť na rok 2019 aj 2020. Je možné, že po vydaní vedeckého odporúčania na rok 2020 bude potrebná primeraná zmena rybolovných možností stanovených v tomto nariadení.

(15)

Pre nízku mieru využívania kvót a absenciu cieleného rybolovu by sa už nemal stanoviť TAC pre stuhochvosta čierneho v podoblastiach ICES 1 až 4 (Severné more a Skagerrak).

(16)

Už by sa nemal stanoviť TAC pre dlhochvosta tuponosého v podoblastiach ICES 1, 2 a 4 (Severné more) a mieňovca európskeho v podoblastiach ICES 1 až 10, 12 a 14. V odporúčaní rady ICES sa uvádza, že odstránením TAC by nevzniklo žiadne riziko neudržateľného využívania alebo by toto riziko bolo malé.

(17)

Rada ICES odporúča, aby sa do roku 2020 vôbec nelovil hoplostet oranžový. Je vhodné, aby sa zakázal lov, ponechávanie na palube, prekládka alebo vyloďovanie tohto druhu, pretože jeho populácia je prelovená a neobnovuje sa. Rada ICES uvádza, že plavidlá Únie nevykonávajú cielený rybolov hoplosteta oranžového v severovýchodnom Atlantiku od roku 2010.

(18)

Rada ICES odporúča, aby sa rybolovná úmrtnosť hlbokomorských žralokov minimalizovala a aby nebol povolený cielený rybolov. Hlbokomorské žraloky sú dlhožijúce druhy s nízkou mierou rozmnožovania a rýchlo sa stali nadmerne lovené. Rybolovné možnosti pre tieto druhy by sa preto mali úplne obmedziť všeobecným zákazom ich lovu. Pri cielenom maloobjemovom tradičnom hlbokomorskom love stuhochvosta čierneho, pri ktorom sa používajú lovné šnúry, však dochádza k nezamedziteľným vedľajším úlovkom hlbokomorských žralokov, ktoré sa v súčasnosti odhadzujú mŕtve. Pri takomto rybolove sa lovné šnúry považujú za selektívny rybársky výstroj. Ukázalo sa však, že ani s týmto výstrojom nemožno zabrániť náhodnému úlovku hlbokomorských žralokov. Preto by sa mal v prípade cieleného lovu stuhochvosta čierneho, pri ktorom sa používajú lovné šnúry, zachovať pre nezamedziteľné vedľajšie úlovky týchto druhov reštriktívny TAC. Dotknuté členské štáty by mali viac vyvinúť regionálne riadiace opatrenia pre lov stuhochvosta čierneho s cieľom znížiť vedľajšie úlovky hlbokomorských žralokov. Okrem toho by s cieľom zabezpečiť podrobné monitorovanie hlbokomorských žralokov mali stanoviť osobitné opatrenia na zber údajov o týchto populáciách. Stanovením povolených vedľajších úlovkov hlbokomorských žralokov pre Úniu vo vodách Únie a v medzinárodných vodách podoblastí ICES 5 až 9, vo vodách Únie a v medzinárodných vodách podoblasti ICES 10 a vo vodách Únie oblastí CECAF 34.1.1, 34.1.2 a 34.2 nie je dotknutá zásada relatívnej stability, pokiaľ ide o hlbokomorské žraloky v týchto oblastiach.

(19)

V snahe zabrániť prerušeniu rybolovných činností a zabezpečiť živobytie rybárov z Únie by sa toto nariadenie malo uplatňovať od 1. januára 2019. S cieľom umožniť členským štátom, aby zabezpečili včasné uplatňovanie tohto nariadenia, malo by nadobudnúť účinnosť bezodkladne po jeho uverejnení,

a)

ich vylovili plavidlá plaviace sa pod vlajkou členského štátu s kvótou a táto kvóta nie je vyčerpaná alebo

b)

predstavujú časť kvóty Únie, ktorá nebola pridelená členským štátom vo forme kvóty, pričom uvedená kvóta Únie nie je vyčerpaná.