PRÍLOHA

IFRIC 23

NEISTOTA TÝKAJÚCA SA ZAOBCHÁDZANIA S DAŇOU Z PRÍJMU

IFRIC 23

NEISTOTA TÝKAJÚCA SA ZAOBCHÁDZANIA S DAŇOU Z PRÍJMU

ODKAZY

—	IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky

—	IAS 8 Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby

—	IAS 10 Udalosti po období vykazovania

—	IAS 12 Dane z príjmov

KONTEXT

V štandarde IAS 12 Dane z príjmov sa špecifikujú požiadavky na splatné a odložené daňové pohľadávky a záväzky. Účtovná jednotka uplatňuje požiadavky uvedené v štandarde IAS 12 na základe uplatniteľných daňových právnych predpisov.

Môže byť nejasné, ako sa daňové právo vzťahuje na konkrétnu transakciu alebo okolnosť. Prijateľnosť konkrétneho daňového zaobchádzania podľa daňového práva nemusí byť známa až do prijatia rozhodnutia príslušného daňového orgánu alebo súdu v budúcnosti. Z toho vyplýva, že spor alebo preskúmanie konkrétneho daňového zaobchádzania daňovým orgánom môže ovplyvniť spôsob, akým účtovná jednotka účtuje o splatnej alebo odloženej daňovej pohľadávke alebo záväzku.

Podľa tejto interpretácie:

a)	„daňové zaobchádzanie“ odkazuje na zaobchádzanie používané účtovnou jednotkou alebo na skutočnosť, že ho plánuje použiť vo svojich daňových priznaniach.

b)	„daňový orgán“ je orgán alebo orgány, ktoré rozhodujú o tom, či sú daňové zaobchádzania prijateľné podľa daňového práva. Toto môže zahŕňať aj súd.

„neisté daňové zaobchádzanie“ je daňové zaobchádzanie, pri ktorom existuje neistota, či príslušný daňový orgán prijme daňové zaobchádzanie podľa daňového práva. Neistým daňovým zaobchádzaním je napríklad rozhodnutie účtovnej jednotky nepredložiť žiadne daňové priznanie v daňovej jurisdikcii alebo nezahrnúť konkrétny príjem do zdaniteľného zisku, ak je jeho prijateľnosť podľa daňového práva neistá.

ROZSAH PÔSOBNOSTI

V tejto interpretácii sa objasňuje, ako uplatňovať požiadavky na vykazovanie a oceňovanie podľa štandardu IAS 12, keď panuje neistota týkajúca sa zaobchádzania s daňou z príjmu. Za takých okolností účtovná jednotka vykazuje a oceňuje svoju splatnú alebo odloženú daňovú pohľadávku alebo záväzok pri uplatnení požiadaviek uvedených v štandarde IAS 12 na základe zdaniteľného zisku (daňovej straty), základov dane, nevyužitých daňových strát, nevyužitých daňových dobropisov a sadzieb dane určených uplatňovaním tejto interpretácie.

OTÁZKY

Ak existuje neistota týkajúca sa zaobchádzania s daňou z príjmu, táto interpretácia rieši:

a)	či účtovná jednotka posudzuje neisté daňové zaobchádzanie osobitne;

b)	predpoklady, z ktorých účtovná jednotka vychádza pri preskúmaní daňového zaobchádzania daňovými orgánmi;

c)	spôsob, akým účtovná jednotka určuje zdaniteľný zisk (daňovú stratu), základy dane, nevyužité daňové straty, nevyužité daňové dobropisy a sadzby dane; ako aj

d)	spôsob, akým účtovná jednotka posudzuje zmeny skutočností a okolností.

KONSENZUS

Či účtovná jednotka posudzuje neisté daňové zaobchádzanie osobitne

Účtovná jednotka určuje, či treba posudzovať každé neisté daňové zaobchádzanie osobitne alebo spolu s jedným alebo viacerými inými neistými daňovými zaobchádzaniami, pričom vychádza z toho, ktorý prístup lepšie predvída vyriešenie neistoty. Pri určovaní prístupu, ktorý lepšie predvída vyriešenie neistoty, môže účtovná jednotka napríklad posúdiť: a) ako vypracuje svoje daňové priznania a podporuje daňové zaobchádzanie; alebo b) ako podľa jeho očakávaní bude daňový orgán postupovať pri svojom preskúmaní a ako bude riešiť otázky, ktoré by mohli vyplynúť z tohto preskúmania.

Ak pri uplatnení odseku 6 účtovná jednotka posudzuje dovedna viac než jedno neisté daňové zaobchádzanie, tak vykladá odkazy na „neisté daňové zaobchádzanie“ podľa tejto interpretácie ako odkazy na skupinu neistých daňových zaobchádzaní posudzovaných dovedna.

Preskúmanie daňovými orgánmi

Pri posudzovaní, či a ako neisté daňové zaobchádzanie ovplyvňuje určenie zdaniteľného zisku (daňovej straty), základov dane, nevyužitých daňových strát, nevyužitých daňových dobropisov a sadzieb dane, účtovná jednotka predpokladá, že daňový orgán preskúma sumy, ktoré má právo preskúmať, a že má pri týchto preskúmaniach plnú znalosť o všetkých príslušných informáciách.

Určovanie zdaniteľného zisku (daňovej straty), základov dane, nevyužitých daňových strát, nevyužitých daňových dobropisov a sadzieb dane

Účtovná jednotka posudzuje, či je pravdepodobné, že daňový orgán prijme neisté daňové zaobchádzanie.

10.

Ak účtovná jednotka dospeje k záveru, že je pravdepodobné, že daňový orgán prijme neisté daňové zaobchádzanie, tak určí zdaniteľný zisk (daňovú stratu), základy dane, nevyužité daňové straty, nevyužité daňové dobropisy alebo sadzby dane v súlade s daňovým zaobchádzaním, ktoré používa alebo plánuje používať vo svojich daňových priznaniach.

11.

Ak účtovná jednotka dospeje k záveru, že nie je pravdepodobné, že daňový orgán prijme neisté daňové zaobchádzanie, tak zohľadní vplyv neistoty pri určovaní príslušného zdaniteľného zisku (daňovej straty), základov dane, nevyužitých daňových strát, nevyužitých daňových dobropisov alebo sadzieb dane. Účtovná jednotka zohľadňuje vplyv neistoty na každé neisté daňové zaobchádzanie použitím jednej z nasledujúcich metód, a to v závislosti od toho, od ktorej metódy očakáva lepšie predvídanie vyriešenia neistoty:

a)	najpravdepodobnejšia suma – jediná najpravdepodobnejšia suma v rozmedzí možných výsledkov. Najpravdepodobnejšia suma môže lepšie predvídať vyriešenie neistoty, ak sú možné výsledky binárne alebo ak sa sústreďujú na jednu hodnotu;

b)	očakávaná hodnota – súčet súm vážených pravdepodobnosťou v rozmedzí možných výsledkov. Očakávaná suma môže lepšie predvídať vyriešenie neistoty, ak existuje rozmedzie možných výsledkov, ktoré nie sú ani binárne, ani sa nesústreďujú na jednu hodnotu.

12.

Ak neisté daňové zaobchádzanie ovplyvňuje splatnú daň a odloženú daň (napríklad ak ovplyvňuje zdaniteľný zisk použitý na určenie bežnej dane aj základy dane použité na stanovenie odloženej dane), účtovná jednotka urobí konzistentné posúdenia a odhady pre splatnú aj odloženú daň.

Zmeny skutočností a okolností

13.

Účtovná jednotka prehodnocuje posúdenie alebo odhad požadovaný podľa tejto interpretácie, ak sa zmenili skutočnosti a okolnosti, z ktorých vychádzalo posúdenie alebo odhad, alebo ak k tomu došlo v dôsledku nových informácií, ktoré ovplyvňujú posúdenie alebo odhad. Zmenou skutočností a okolností by sa napríklad mohli zmeniť závery účtovnej jednotky o prijateľnosti daňového zaobchádzania alebo jej odhad vplyvu neistoty, alebo oboje. V odsekoch A1 až A3 sa uvádza návod týkajúci sa zmien skutočností a okolností.

14.

Účtovná jednotka zohľadňuje vplyv zmeny skutočností a okolností alebo nových informácií ako zmenu v účtovnom odhade pri uplatnení štandardu IAS 8 Účtovné politiky, zmeny v účtovných odhadoch a chyby. Účtovná jednotka uplatňuje štandard IAS 10 Udalosti po období vykazovania s cieľom určiť, či zmena, ku ktorej dochádza po období vykazovania, je udalosťou, ktorá si vyžaduje úpravu, alebo udalosťou, ktorá si nevyžaduje úpravu.

Dodatok A

Návod na uplatňovanie

Tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť IFRIC 23 a má rovnakú platnosť ako ostatné časti IFRIC 23.

ZMENY SKUTOČNOSTÍ A OKOLNOSTÍ (ODSEK 13)

A1 Pri uplatnení odseku 13 tejto interpretácie účtovná jednotka posudzuje relevantnosť a vplyv zmeny skutočností a okolností alebo nových informácií v kontexte uplatniteľných daňových právnych predpisov. Konkrétna udalosť môže napríklad mať za následok prehodnotenie posúdenia alebo odhadu vykonaného pre jedno daňové zaobchádzanie, avšak nie pre iné, ak sa na takéto daňové zaobchádzania vzťahujú odlišné daňové právne predpisy.

A2 Príklady zmien skutočností a okolností alebo nových informácií, ktoré – v závislosti od okolností – môžu mať za následok prehodnotenie posúdenia alebo odhadu, ktoré sa vyžaduje v tejto interpretácii, zahŕňajú, ale nie sú obmedzené, na:

preskúmania alebo opatrenia daňového orgánu. Napríklad:

i)	súhlas alebo nesúhlas daňového orgánu s daňovým zaobchádzaním alebo podobným daňovým zaobchádzaním, ktoré účtovná jednotka použila;

ii)	informácie o tom, že daňový orgán súhlasil alebo nesúhlasil s podobným daňovým zaobchádzaním, ktoré použila iná účtovná jednotka; ako aj

iii)	informácie o sume, ktorú účtová jednotka dostala alebo zaplatila s cieľom dohodnúť sa na podobnom daňovom zaobchádzaní;

b)	zmeny pravidiel stanovených daňovým orgánom;

c)	uplynutie práva daňového orgánu preskúmať alebo opätovne preskúmať daňové zaobchádzanie.

A3 Je nepravdepodobné, že by neexistencia súhlasu alebo nesúhlasu daňového orgánu s daňovým zaobchádzaním sama osebe predstavovala zmenu skutočností a okolností alebo nové informácie, ktoré ovplyvňujú posúdenia a odhady vyžadované v tejto interpretácii.

ZVEREJŇOVANIE INFORMÁCIÍ

A4 Ak existuje neistota týkajúca sa zaobchádzania s daňou z príjmu, účtovná jednotka určuje, či zverejniť:

a)	posúdenia vykonané pri určovaní zdaniteľného zisku (daňovej straty), základov dane, nevyužitých daňových strát, nevyužitých daňových dobropisov a sadzieb dane pri uplatnení odseku 122 štandardu IAS 1 Prezentácia účtovnej závierky; ako aj

b)	informácie týkajúce sa predpokladov a odhadov vykonaných pri určovaní zdaniteľného zisku (daňovej straty), základov dane, nevyužitých daňových strát, nevyužitých daňových dobropisov a sadzieb dane pri uplatnení odsekov 125 až 129 štandardu IAS 1.

A5 Ak účtovná jednotka dospeje k záveru, že je pravdepodobné, že daňový orgán prijme neisté daňové zaobchádzanie, tak určí, či zverejní informácie o potenciálnom vplyve neistoty ako informácie o nepredvídaných udalostiach súvisiacich s daňami pri uplatnení odseku 88 štandardu IAS 12.

Dodatok B

Dátum účinnosti a prechodné ustanovenia

Tento dodatok tvorí neoddeliteľnú súčasť IFRIC 23 a má rovnakú platnosť ako ostatné časti IFRIC 23.

DÁTUM ÚČINNOSTI

B1 Účtovná jednotka uplatňuje túto interpretáciu na ročné obdobia vykazovania, ktoré sa začínajú 1. januára 2019 alebo neskôr. Skoršie uplatňovanie je povolené. Ak účtovná jednotka uplatňuje túto interpretáciu na skoršie obdobie, túto skutočnosť zverejní.

PRECHODNÉ USTANOVENIA

B2 Pri prvotnom uplatnení účtovná jednotka uplatňuje túto interpretáciu buď:

a)	retrospektívne pri uplatnení štandardu IAS 8, ak je to možné bez použitia spätného pohľadu; alebo

retrospektívne s kumulovaným účinkom prvotného uplatnenia interpretácie vykázanej k dátumu prvotného uplatnenia. Ak účtovná jednotka zvolí tento prechodný prístup, neprepočítava porovnávacie informácie. Namiesto toho účtovná jednotka vykazuje kumulovaný účinok prvotného uplatnenia interpretácie ako úpravu počiatočného zostatku nerozdelených ziskov (alebo prípadne inej zložky vlastného imania). Dátumom prvotného uplatnenia je začiatok ročného obdobia vykazovania, v ktorom účtovná jednotka prvýkrát uplatní túto interpretáciu.

Dodatok C

Účtovná jednotka uplatňuje zmenu podľa tohto dodatku, keď uplatňuje IFRIC 23.

Zmena IFRS 1 Prvé uplatnenie Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva

Dopĺňa sa odsek 39AF.

39AF Interpretáciou IFRIC 23 Neistota týkajúca sa zaobchádzania s daňou z príjmu sa doplnil odsek E8. Účtovná jednotka uplatňuje túto zmenu, keď uplatňuje IFRIC 23.

Do dodatku E sa dopĺňajú odsek E8 a súvisiaci nadpis.

Neistota týkajúca sa zaobchádzania s daňou z príjmu

E8 Prvouplatňovateľ, ktorého dátum prechodu na IFRS je pred 1. júlom 2017, sa môže rozhodnúť, že nezohľadní uplatňovanie IFRIC 23 Neistota týkajúca sa zaobchádzania s daňou z príjmu v porovnávacích informáciách vo svojich prvých účtovných závierkach podľa IFRS. Účtovná jednotka, ktorá sa takto rozhodne, vykazuje kumulovaný účinok uplatnenia IFRIC 23 ako úpravu počiatočného zostatku nerozdelených ziskov (alebo prípadne inej zložky vlastného imania) na začiatku svojho prvého obdobia vykazovania podľa IFRS.