(1)

Nariadením (ES) č. 2320/1997 (2) Rada uložila antidumpingové clá na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele s pôvodom okrem iného v Rusku. Rozhodnutím Komisie 2000/70/ES (3) bol prijatý záväzok jedného vývozcu v Rusku. Nariadením (ES) č. 348/2000 (4) Rada uložila antidumpingové clá na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Chorvátsku a na Ukrajine. Na základe nariadenia Rady (ES) č. 1322/2004 (5) sa rozhodlo, že sa už nebudú uplatňovať opatrenia platné na dovoz okrem iného z Ruska z dôvodu obozretnosti v súvislosti so správaním narušujúcim hospodársku súťaž zo strany určitých výrobcov z Únie v minulosti (pozri odôvodnenie 9 uvedeného nariadenia).

(2)

Po revíznom prešetrovaní, ktoré sa uskutočnilo v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia, Rada nariadením (ES) č. 258/2005 (6) zmenila konečné opatrenia uložené nariadením (ES) č. 348/2000, zrušila možnosť oslobodenia od cla stanovenú v článku 2 uvedeného nariadenia a uložila antidumpingové clo vo výške 38,8 % na dovoz z Chorvátska a antidumpingové clo vo výške 64,1 % na dovoz z Ukrajiny s výnimkou dovozu od spoločnosti Dnepropetrovsk Tube Works, na ktorý sa vzťahovalo antidumpingové clo vo výške 51,9 %.

(3)

Komisia rozhodnutím 2005/133/ES (7) čiastočne pozastavila konečné opatrenia týkajúce sa Chorvátska a Ukrajiny na obdobie deviatich mesiacov s účinnosťou od 18. februára 2005. Čiastočné pozastavenie sa nariadením Rady (ES) č. 1866/2005 (8) predĺžilo o ďalšie jednoročné obdobie.

(4)

Nariadením (ES) č. 954/2006 (9) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok s pôvodom okrem iného v Chorvátsku, Rusku a na Ukrajine, zrušila nariadenia (ES) č. 2320/97 a (ES) č. 348/2000, ukončila priebežné revízne prešetrovanie a revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti antidumpingových ciel na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele s pôvodom okrem iného v Rusku a ukončila priebežné revízne prešetrovania antidumpingových ciel na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele s pôvodom okrem iného v Chorvátsku, Rusku a na Ukrajine.

(5)

Rozhodnutím zo 16. februára 2012 v spojených veciach C-191/09 a C-200/09 P Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP Súdny dvor zamietol odvolanie Rady (10) v súvislosti s rozsudkom Súdu prvého stupňa z 10. marca 2009, ktorým sa zrušil článok 1 nariadenia (ES) č. 954/2006, pokiaľ ide o časť týkajúcu sa antidumpingového cla stanoveného na výrobky vyrobené spoločnosťami Interpipe Nikopolsky Seamless Tubes Plant Niko Tube ZAT a Interpipe Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant VAT (spolu ďalej len „Interpipe Group“), ktoré presahovalo výšku cla, ktoré by sa uplatnilo v prípade, ak by sa neuskutočnila úprava vývoznej ceny vykonaná vzhľadom na províziu v prípade, keď sa predaj uskutočňoval prostredníctvom sprostredkovateľa prepojeného obchodníka, Sepco SA (11). V súlade s článkom 266 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia prijala potrebné opatrenia na to, aby dosiahla súlad s rozsudkami, a prepočítala výšku antidumpingového cla pre Interpipe Group v súlade s pokynmi Súdu prvého stupňa a Súdneho dvora. Vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 540/2012 (12) sa opravujú aspekty nariadenia (ES) č. 954/2006, o ktorých sa zistilo, že sú v rozpore so základným nariadením, a ktoré preto viedli k zrušeniu častí uvedeného nariadenia. Na základe uvedeného nariadenia ostávajú všetky ostatné zistenia uvedené v nariadení Rady (ES) č. 954/2006 v platnosti. Po prepočítaní sa antidumpingové clo na dotknutý výrobok, ktoré v súčasnosti platí pre Interpipe Group, stanovilo vo výške 17,7 %.

(6)

Nariadením (EÚ) č. 585/2012 (13) Rada po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti uložila konečné antidumpingové clá na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok s pôvodom v Rusku a na Ukrajine a zrušila antidumpingové opatrenia na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele s pôvodom v Chorvátsku (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“).

(7)

Po čiastočnom priebežnom revíznom prešetrovaní v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia Rada nariadením (EÚ) č. 795/2012 (14) a nariadením (EÚ) č. 1269/2012 (15) zmenila konečné opatrenia uložené nariadením (EÚ) č. 585/2012, pokiaľ ide o počet ruských a ukrajinských vyvážajúcich výrobcov.

(8)

V súčasnosti platné antidumpingové clá majú výšku 35,8 % na dovoz s pôvodom v Rusku, s výnimkou spoločností Joint Stock Company Chelyabinsk Tube Rolling Plant a Joint Stock Company Pervouralsky Novotrubny Works (24,1 %), OAO Volzhsky Pipe Plant, OAO Taganrog Metallurgical Works, OAO Sinarsky Pipe Plant a OAO Seversky Tube Works (28,7 %), a výšku 25,7 % na dovoz s pôvodom na Ukrajine, s výnimkou spoločností OJSC Dnepropetrovsk Tube Works (12,3 %), LLC Interpipe Niko Tube a OJSC Nizhnedneprovsky Tube Rolling Plant (13,8 %).

(9)

Komisia 4. júla 2017 oznámila prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti (ďalej len „oznámenie o začatí prešetrovania“) (16) antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a na Ukrajine podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(10)

Revízne prešetrovanie sa začalo na základe odôvodnenej žiadosti, ktorú 30. marca 2017 podal Obranný výbor priemyslu bezšvových oceľových rúr Európskej únie (ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov z Únie, ktorých výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby určitých bezšvových rúr a rúrok v Únii. Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu v prípade Ukrajiny a k opätovnému výskytu dumpingu v prípade Ruska, ako aj k opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(11)

Komisia 7. mája 2018 začala čiastočné priebežné revízne prešetrovanie dovozu určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele okrem iného s pôvodom na Ukrajine v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia (17). Uvedené čiastočné priebežné revízne prešetrovanie si vyžiadala skupina vyvážajúcich výrobcov na Ukrajine, Interpipe Group, pričom rozsah preskúmania dumpingu sa v ňom obmedzuje len na dumping v súvislosti so žiadateľom.

(12)

Prešetrovanie v súvislosti s pokračovaním alebo opätovným výskytom dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. júla 2016 do 30. júna 2017 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2014 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(13)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, známych používateľov, zástupcov vyvážajúcich krajín, žiadateľa a výrobcov z Únie uvedených v žiadosti o začatí revízneho prešetrovania. Zainteresované strany mali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí prešetrovania.

(14)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov v Rusku a na Ukrajine a veľký počet dovozcov sa v oznámení o začatí prešetrovania pôvodne počítalo s výberom vzorky vyvážajúcich výrobcov a dovozcov v súlade s článkom 17 základného nariadenia. S cieľom umožniť Komisii, aby rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila, uvedené strany boli požiadané, aby sa prihlásili do 15 dní od začatia konania a aby Komisii poskytli informácie požadované v oznámení o začatí prešetrovania.

(15)

Iba dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia (TMK Group a ChTPZ Group, ďalej len „dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov“) a jeden ukrajinský vyvážajúci výrobca (ďalej len „Interpipe Group“) sa prihlásili v rámci lehoty. Preto sa dospelo k rozhodnutiu, že v prípade vyvážajúcich výrobcov sa neuskutoční výber vzorky.

(16)

Žiadny z dovozcov neposkytol informácie požadované v oznámení o začatí prešetrovania a ani nevyjadril ochotu spolupracovať s Komisiou. Štyria dovozcovia však zaslali stanoviská po začatí postupu. Preto sa Komisia rozhodla nepoužiť výber vzorky.

(17)

Komisia v oznámení o začatí prešetrovania uviedla aj to, že v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Pred začatím prešetrovania dvanásť výrobcov z Únie poskytlo informácie požadované na účely výberu vzorky a vyjadrilo ochotu spolupracovať s Komisiou. Na tomto základe Komisia predbežne vybrala vzorku troch výrobcov, ktorých považovala za reprezentatívnu vzorku výrobného odvetvia Únie z hľadiska objemu výroby a predaja podobného výrobku v Únii.

(18)

Po nedostatočnej spolupráci s jedným z výrobcov z Únie zaradeným do vzorky a po uplatnení článku 18 základného nariadenia, pokiaľ ide o túto spoločnosť, Komisia nahradila predmetného predbežne vybratého výrobcu dvomi inými výrobcami z Únie. Preto konečná vzorka výrobcov z Únie pozostáva zo spoločností Arcelor Mittal Tubular Products, Benteler Steel Tube GmbH, Dalmine S.p.A. a Železiarne Podbrezová a. s.

(19)

Dotazníky sa preto zaslali piatim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky (všetkým z pôvodnej a konečnej vzorky), štyrom dovozcom, dvom skupinám ruských vyvážajúcich výrobcov a spoločnosti Interpipe Group.

(20)

Vyplnené dotazníky nedoručila ani jedna z dvoch skupín ruských vyvážajúcich výrobcov. Ruské orgány boli informované o nespolupráci a zámere Komisie uplatniť článok 18 základného nariadenia.

(21)

Obaja výrobcovia však zaslali pripomienky, v ktorých spochybnili presnosť žiadosti a namietali proti pokračovaniu opatrení.

(22)

Dotazník vyplnilo päť výrobcov z Únie a jediný spolupracujúci ukrajinský vyvážajúci výrobca. Dotazník nevyplnili ani štyria dovozcovia z Únie.

(23)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a následnej ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(24)

Komisia 13. júla 2018 zverejnila základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých mala v úmysle uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z nelegovanej ocele s pôvodom v Rusku a na Ukrajine.

(25)

Boli doručené pripomienky od dvoch skupín ruských vyvážajúcich výrobcov, spoločnosti Interpipe Group, ukrajinskej misie pri Európskej únii a stálej misie Ruskej federácie pri Európskej únii. Dňa 8. augusta 2018 sa uskutočnilo vypočutie dvoch skupín ruských vyvážajúcich výrobcov, stálej misie Ruskej federácie pri Európskej únii a útvarov Komisie. V rovnaký deň sa uskutočnilo aj vypočutie spoločnosti Interpipe Group a útvarov Komisie. Vzhľadom na pripomienky spoločnosti Interpipe Group sa jej dvakrát dodatočne poskytli informácie o analýze týkajúcej sa Ukrajiny a určitých otázkach týkajúcich sa spoločnosti.

(26)

Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a prípadne zohľadnené.

(27)

Dotknutý výrobok je rovnaký ako výrobok v poslednom prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu v súčasnosti platných opatrení, t. j. určité bezšvové rúry a rúrky zo železa alebo z ocele (ďalej len „BRR“), ktoré majú kruhový prierez s vonkajším priemerom nepresahujúcim 406,4 mm a ktorých hodnota uhlíkového ekvivalentu (CEV) podľa vzorca a chemickej analýzy Medzinárodného inštitútu zvárania (IIW) (18) nepresahuje 0,86, s pôvodom v Rusku a na Ukrajine (ďalej len „dotknutý výrobok“) v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7304 11 00, ex 7304 19 10, ex 7304 19 30, ex 7304 22 00, ex 7304 23 00, ex 7304 24 00, ex 7304 29 10, ex 7304 29 30, ex 7304 31 80, ex 7304 39 58, ex 7304 39 92, ex 7304 39 93, ex 7304 51 89, ex 7304 59 92 a ex 7304 59 93 (19) (kódy TARIC 7304110010, 7304191020, 7304193020, 7304220020, 7304230020, 7304240020, 7304291020, 7304293020, 7304318030, 7304395830, 7304399230, 7304399320, 7304518930, 7304599230 a 7304599320).

(28)

Dotknutý výrobok má široké využitie a používa sa napríklad v potrubiach na prepravu kvapalín, v stavebnom odvetví na paketovanie, na mechanické účely, plynové potrubia, kotlové rúry a rúry a rúrky OCTG používané na vŕtanie, vrstvenie a odvádzanie potrubím v ropnom priemysle.

(29)

BRR sa používateľom dodávajú v rôznych podobách. Môžu byť napríklad galvanizované, opatrené závitom, dodávané ako neopracované rúry (t. j. bez akéhokoľvek tepelného spracovania), s osobitnými ukončeniami, s rozličnými prierezmi, rezané na určitú veľkosť alebo nerezané. V súvislosti s rúrami neexistujú žiadne všeobecné štandardné veľkosti, čo vysvetľuje skutočnosť, že väčšina BRR sa vyrába na objednávku zákazníkov. BRR sa bežne spájajú zváraním. V mimoriadnych prípadoch sa však môžu spojiť pomocou závitu alebo sa môžu používať samostatne, hoci zostávajú zvárateľnými. Prešetrovaním sa dokázalo, že všetky BRR majú rovnaké základné fyzické, chemické a technické vlastnosti a rovnaké základné použitie.

(30)

Ako sa uvádza v predchádzajúcom prešetrovaní, ako aj v poslednom prešetrovaní, na základe tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa potvrdilo, že výrobok vyvážaný do Únie z Ruska a Ukrajiny, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Rusku a na Ukrajine a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobcami z Únie majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a konečné použitie, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(31)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia preskúmala pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu po uplynutí platnosti platných opatrení.

(32)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z Ruska.

(33)

Keďže žiadny ruský vyvážajúci výrobca nespolupracoval, ako sa to uvádza v odôvodnení 20, Komisia založila svoju celkovú analýzu vrátane výpočtu dumpingu na dostupných skutočnostiach podľa článku 18 základného nariadenia.

(34)

Následne sa na základe informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, ako aj na základe ďalších zdrojov informácií, napríklad informácií zhromaždených na základe článku 14 ods. 6 základného nariadenia, informácií uvedených v prijatých písomných podaniach vrátane, okrem iných, ruských vývozných štatistík Ruskej federálnej colnej správy (ďalej len „RFCS“) (20) a štatistických údajov z odborného webového sídla Metal Expert (21), posúdila pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu.

(35)

Keďže Rusko nespolupracovalo, Komisia nedokázala pri jednotlivých druhoch výrobku porovnať normálnu hodnotu s vývoznou cenou druhu výrobku. Preto sa normálna hodnota a vývozná cena stanovili s použitím priemerných hodnôt v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(36)

Komisia s cieľom stanoviť normálnu hodnotu použila rovnakú metodiku, ktorú vo svojej žiadosti použil žiadateľ. Táto metodika sa zakladá na ruských údajoch o cene na domácom trhu dostupných na webovom sídle Metal Expert. Komisia tak použila priemerné ceny na domácom trhu v Rusku, ceny zo závodu uvedené na webovom sídle Metal Expert za obdobie 12 mesiacov od júla 2016 do júna 2017.

(37)

Vývozné ceny do Únie sa určili na základe databázy Komisie podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia.

(38)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu. Normálna hodnota sa na základe metodiky poskytnutej žiadateľom (22) a na základe informácií dostupných na webovom sídle Metal Expert upravila smerom nahor. Vývozná cena sa upravila smerom nadol na úroveň ceny zo závodu. Na tento účel sa na základe informácií dostupných v žiadosti odpočítali prepravné náklady, poistné a provízia.

(39)

Na základe uvedeného Komisia vypočítala dumpingové rozpätie pre ruský vývoz do Únie približne vo výške 33 %. Úroveň dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania však bola pomerne obmedzená a predstavovala iba 0,6 % spotreby v Únii.

(40)

Po poskytnutí informácií predložili dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov spoločne pripomienky k všeobecnému informačnému dokumentu Komisie.

(41)

Obe spoločnosti napadli zákonnosť existujúcich opatrení. Po prvé, tvrdili, že pôvodné opatrenia boli nelegálne, keďže Komisia uplatnila úpravu nákladov na normálnu hodnotu na základe článku 2 ods. 5 základného nariadenia, čo je údajne podľa judikatúry Odvolacieho orgánu WTO nelegálne (23) Po druhé, tvrdili, že prístup Komisie pri revíznych prešetrovaniach pred uplynutím platnosti je vzhľadom na to, že Komisia nedospela ku konkrétnym zisteniam týkajúcim sa spoločnosti (24), v rozpore so znením a s duchom základného nariadenia a antidumpingovej dohody WTO.

(42)

Prvé tvrdenie bolo zamietnuté, keďže sa týkalo výpočtu pôvodného cla, čo nepatrí do rozsahu pôsobnosti aktuálneho postupu. Na účely tohto revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa museli vzhľadom na to, že ruskí vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, použiť ustanovenia článku 18. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov nepredložili opodstatnené dôvody, pre ktoré by mali byť zistenia na úrovni celej krajiny v súvislosti s revíznymi prešetrovaniami pred uplynutím platnosti nelegálne. Toto tvrdenie sa preto takisto zamietlo.

(43)

Pokiaľ ide o konkrétne aspekty prešetrovania, dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov najskôr napadli uplatnenie článku 18 základného nariadenia Komisiou a tvrdili, že Komisia nevzala do úvahy informácie, ktoré predložili počas prešetrovania.

(44)

Pokiaľ ide o uplatnenie článku 18 základného nariadenia, všetci známi ruskí vyvážajúci výrobcovia boli po začatí prešetrovania vyzvaní, aby vyplnili dotazník určený vyvážajúcim výrobcom (25). Okrem toho stála misia Ruska pri EÚ dostala prázdne dotazníky a bola vyzvaná, aby sa obrátila na ďalších ruských vývozcov, ktorí v deň začatia prešetrovania nemuseli byť Komisii známi (alebo aby o nich Komisiu informovala), aby dostali príležitosť zúčastniť sa na prešetrovaní.

(45)

Dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov, ktoré sa prihlásili, informovali 21. augusta 2017 Komisiu, že sa rozhodli plne nespolupracovať pri prešetrovaní a uviedli, že sa rozhodli nevyplniť dotazník a že dobrovoľne obmedzujú svoju účasť na predloženie iba určitých údajov (napríklad o výrobe a kapacite, ako aj o vývozných cenách na tretie trhy) a pripomienok k určitým aspektom prešetrovania. Dvom skupinám ruských vyvážajúcich výrobcov bol však napriek tomu zaslaný dotazník s výzvou na jeho vyplnenie. V liste sprevádzajúcom túto výzvu boli ruskí vyvážajúci výrobcovia jednoznačne informovaní, že v prípade nevyplnenia dotazníka Komisia uplatní článok 18 základného nariadenia. Ani jeden z nich vyplnený dotazník nezaslal.

(46)

Vzhľadom na to Komisia 22. marca 2018 informovala ruské orgány o svojom zámere uplatniť článok 18 základného nariadenia.

(47)

Komisia však počas vypočutia 8. augusta 2018 zdôraznila, že nie je pravdou, že by nevzala do úvahy údaje predložené dvomi skupinami ruských vyvážajúcich výrobcov, ako tieto nesprávne tvrdili. V skutočnosti Komisia vysvetlila, že vykonala krížovú kontrolu údajov poskytnutých dvomi skupinami ruských vyvážajúcich výrobcov, ktoré sa týkali kapacity a výroby, s verejne dostupnými údajmi, najmä na webovom sídle Metal Expert. Komisia použila aj údaje z ruských vývozných štatistík, ktoré získala od vyvážajúcich výrobcov, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 34. Preto sa tvrdenie, že Komisia nevzala do úvahy informácie predložené dvomi skupinami vyvážajúcich výrobcov, zamietlo.

(48)

Dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov poznamenali aj to, že vyzvali Komisiu, aby v prípade obmedzených údajov, ktoré poskytli, uskutočnila overovanie na mieste a že žiadne overovanie na mieste sa neuskutočnilo.

(49)

Podľa článku 16 základného nariadenia by sa malo overovanie na mieste uskutočňovať, keď ho Komisia považuje za vhodné, a v prípade neposkytnutia riadnej a včasnej odpovede sa môže Komisia rozhodnúť toto overovanie na mieste neuskutočniť. Vzhľadom na to, a v tomto prípade aj vzhľadom na neposkytnutie riadne vyplneného dotazníka, sa Komisia domnievala, že overovanie na mieste by sa nemalo uskutočniť.

(50)

Ako už bolo uvedené, v období revízneho prešetrovania sa ukázalo, že Rusko naďalej pokračuje v dumpingových praktikách, ale úroveň dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania bola relatívne obmedzená. Preto Komisia analyzovala pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, ak by uplynula platnosť súčasných antidumpingových opatrení. Pritom sa zamerala na výrobu a voľnú kapacitu v Rusku, atraktívnosť trhu Únie a správanie ruských vývozcov na iných trhoch.

(51)

Po konečnom poskytnutí informácií napadli dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov zistenia Komisie týkajúce sa voľnej kapacity dostupnej v Rusku. Konkrétne dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov tvrdili, že Komisia nadhodnotila voľnú kapacitu dostupnú v Rusku. Táto voľná kapacita vychádzala z databázy informácií o trhu (Metal Expert) a odhadovala sa na viac ako 550 000 ton.

(52)

Počas vypočutia 8. augusta 2018 Komisia vysvetlila údaje, ktoré použila na výpočet hodnoty uvedenej vo všeobecnom informačnom dokumente, t. j. verejne dostupné údaje (ako sú uvedené v spise) v čase vypracúvania všeobecného informačného dokumentu. Po doručení pripomienok a diskusiách uskutočnených počas vypočutia Komisia vyzvala dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov, aby predložili najaktuálnejšie a najpodrobnejšie údaje o výrobe a kapacite, ktoré majú k dispozícii. Dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov poskytli tieto informácie (z webového sídla Metal Expert) Komisii 10. augusta 2018. Na výpočet výrobnej kapacity teda Komisia použila aktualizované údaje z webového sídla Metal Expert, ktoré poskytli dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov v podaní z 10. augusta 2018.

(53)

Z takto získaných aktualizovaných údajov o voľnej kapacite vyplynula voľná kapacita v Rusku počas obdobia revízneho prešetrovania vo výške 350 000 – 380 000 ton. Táto výrazná nadmerná kapacita predstavuje viac ako 25 % spotreby v Únii.

(54)

Na základe prešetrovania sa potvrdilo, že trh Únie je atraktívny pre ruských výrobcov z týchto dôvodov:

(55)

Po prvé, pokiaľ ide o veľkosť trhu, trh Únie možno považovať za jeden z najväčších trhov s BRR na svete (v období revízneho prešetrovania bola jeho spotreba viac než 1,3 milióna ton a v roku 2014 1,5 milióna ton).

(56)

Po druhé, po uložení opatrení Spojených štátov podľa článku 232 vo výške 25 % na výrobky z ocele (26), ktoré sa týkajú aj dotknutého výrobku, sa ruský vývoz na jeden zo svojich hlavných vývozných trhov možno aspoň čiastočne obmedzí. Vďaka tomu sa zase trh Únie stane atraktívnejším, čo prináša riziko, že môže nastať určitý odklon obchodu do Únie.

(57)

Čo sa týka cien, z úrovne podhodnotenia počas obdobia revízneho prešetrovania (pozri odôvodnenie 137) vyplýva, že priemerná úroveň cien ruského dovozu na trh Únie je nižšia ako úroveň cien výrobcov z Únie, a preto bude v prípade zrušenia opatrení objem dovozu pravdepodobne naďalej rásť.

(58)

Vzhľadom na pomerne nízku úroveň dovozu do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania (8 663 ton) Komisia ďalej analyzovala vývozné ceny z Ruska na iné tretie trhy počas obdobia revízneho prešetrovania na základe oficiálnych ruských vývozných štatistík od RFCS a porovnala tieto ceny s dovoznými cenami do Únie. Na základe tejto analýzy sa ukázalo, že Rusko predávalo na viacerých svojich hlavných vývozných trhoch za podobné alebo niekedy dokonca nižšie ceny, ako boli ceny dumpingového vývozu na trh Únie.

(59)

Na základe zistení uvedených v odôvodneniach 50 až 58 Komisia dospela k záveru, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že ak dôjde k uplynutiu platnosti opatrení, dumpingový dovoz z Ruska by sa opäť vyskytol vo veľkom objeme.

(60)

Po konečnom poskytnutí informácií dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov vyhlásili, že pokračovanie dumpingu v prípade zrušenia opatrení nie je pravdepodobné. Zistenia Komisie napadli najmä zdôraznením výkonu ruského domáceho trhu s BRR a situácie na ďalších vývozných trhoch. Okrem toho ruskí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že Komisia nevzala do úvahy (verejne dostupné) údaje o úrovniach cien na trhoch iných tretích krajín, ktoré predložili.

(61)

Toto tvrdenie je fakticky chybné. Komisia informovala ruských vyvážajúcich výrobcov na vypočutí 8. augusta 2018, že pri svojej analýze vzala do úvahy verejne dostupné údaje z ruských vývozných štatistík, ktoré poskytli dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov (27). Na základe týchto údajov Komisia potvrdila, že úrovne cien na niekoľkých z hlavných ruských vývozných trhov, ktoré predstavujú relevantný podiel celkového ruského vývozu BRR, boli počas obdobia revízneho prešetrovania pod úrovňou vývozných cien do Únie (28). Tvrdenie sa preto zamietlo.

(62)

Dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov tvrdili, že záver Komisie o veľkosti trhu Únie, uvedený v odôvodnení 55, bol „príliš nadhodnotený“. Okrem toho tvrdili aj to, že existujú iné trhy, ktoré sú atraktívnejšie ako trh Únie.

(63)

Po prvé, otázka významu trhu Únie sa konkrétne riešila na vypočutí 8. augusta 2018, na ktorom zástupcovia najväčšieho ruského výrobcu uznali, že trh Únie je naozaj jedným z hlavných trhov pre dotknutý výrobok. Treba zdôrazniť, že Komisia nezaujala žiadne stanovisko k tomu, či by mohli existovať atraktívnejšie trhy ako trh Únie. Namiesto toho Komisia dospela k záveru, že trh Únie bol pre ruských vyvážajúcich výrobcov atraktívny z dôvodov uvedených v odôvodneniach 55 až 58.

(64)

V tomto zmysle Komisia zistila aj nezrovnalosti medzi opisnou časťou podaní predložených ruskými vyvážajúcimi výrobcami a skutočnými údajmi obsiahnutými v týchto podaniach. Konkrétne ruskí vyvážajúci výrobcovia zdôraznili, že ceny do určitých krajín, ako sú India, Turecko a Spojené arabské emiráty, sa stanovujú na úrovni „cien presahujúcich vývozné ceny do Únie“ (29). Toto tvrdenie je fakticky nesprávne a v rozpore so skutočnými údajmi predloženými rovnakými stranami (30), z ktorých jednoznačne vyplýva, že počas obdobia revízneho prešetrovania boli ceny do Únie v skutočnosti vyššie (31). Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(65)

Dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov napadli aj závery Komisie, že po uplatnení opatrení Spojených štátov podľa článku 232 bude existovať riziko odklonu obchodu, a odkázali na predbežné zistenia Komisie o prebiehajúcom ochrannom prešetrovaní EÚ týkajúcom sa určitých výrobkov z ocele, zatiaľ čo BRR boli z uplatňovania opatrení predbežne vylúčené (32).

(66)

Pokiaľ ide o ochranné prešetrovanie EÚ týkajúce sa ocele, konanie stále prebieha a BRR boli z týchto opatrení predbežne vylúčené. Toto predbežné vylúčenie BRR z predbežných ochranných opatrení však nebolo založené na nedostatočnom odklone obchodu (ako nesprávne tvrdili ruskí vyvážajúci výrobcovia), ale na nedostatočnom raste dovozu (33).

(67)

Pokiaľ ide o možný účinok opatrení Spojených štátov podľa článku 232, Komisia sa domnieva, že riziko odklonu obchodu nemožno vylúčiť a že takéto riziko by bolo určite pravdepodobnejšie, keby došlo k uplynutiu platnosti zavedených opatrení. Treba poznamenať, že 25 % clo v Spojených štátoch v porovnaní s 0 % v Únii v prípade uplynutia platnosti ciel by jednoznačne zatraktívnilo trh Únie pre ruských vyvážajúcich výrobcov viac ako za súčasných okolností, t. j. pri cle zavedenom na oboch trhoch. Preto zatiaľ trendy dovozu v Spojených štátoch nie sú indikatívne, keďže opatrenia Únie zostávajú v platnosti a stimul na zmenu trhov nemusí byť taký významný ako v prípade neexistencie opatrení v Únii.

(68)

Dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov tvrdili aj to, že s veľkou pravdepodobnosťou sa pre určitých ruských vyvážajúcich výrobcov stanovia určité výnimky z opatrení Spojených štátov podľa článku 232. Komisia poznamenala, že z dôkazov (34), ktoré má v tomto zmysle k dispozícii, nemožno s istotou vyvodiť, že konkrétnemu ruskému výrobcovi bude pravdepodobne z opatrení udelená výnimka. Preto vzhľadom na neexistenciu solídneho dôkazu v tejto veci Komisia toto tvrdenie zamietla.

(69)

A nakoniec, dve skupiny ruských vyvážajúcich výrobcov tvrdili, že vzhľadom na obmedzený objem vývozu v období revízneho prešetrovania je nepravdepodobné, že zrušenie opatrení bude viesť k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu.

(70)

Komisia odkázala na svoje zistenia o pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu uvedené v odôvodneniach 50 až 68 a zdôraznila, že analýza pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu má výhľadový charakter. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(71)

Na Ukrajine existujú traja známi výrobcovia BRR. Jeden z nich, Interpipe Group, spolupracoval na prešetrovaní. Spoločnosť Interpipe Group je nesporne najväčším výrobcom na Ukrajine. Podľa obchodných štatistík predstavoval jej vývoz BRR do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania okolo 87 % celkového dovozu z Ukrajiny v uvedenom období (35), čo predstavovalo 80 711 ton alebo 6 % spotreby v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania. Údaje, ktoré poskytla spoločnosť Interpipe Group, boli overené na mieste na Ukrajine, ako aj v priestoroch jej prepojeného obchodníka vo Švajčiarsku a jej prepojeného dovozcu v Nemecku. Po overení Komisia opravila určité údaje, ktoré jej pôvodne poskytla spoločnosť Interpipe Group, a to najmä údaje týkajúce sa hodnôt PVA a CIF.

(72)

Spoločnosť Interpipe Group úplne vlastní a ovláda dvoch vyvážajúcich výrobcov, spoločnosť LLC Interpipe Niko Tube (ďalej len „Niko Tube“) a spoločnosť OJSC Interpipe NTRP (ďalej len „NTRP“). V súlade so štandardnou praxou Komisie sa pre týchto dvoch vyvážajúcich výrobcov vypočítalo jedno spoločné dumpingové rozpätie. Výška dumpingu sa najprv vypočítala pre každého individuálneho vyvážajúceho výrobcu a následne sa určil vážený priemer jednotlivých dumpingových rozpätí na úrovni skupiny Interpipe Group.

(73)

Vzhľadom na významný objem dovozu spoločnosti Interpipe Group do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania sa analýza zameraná na pokračovanie dumpingu v danom období zakladala predovšetkým na overených údajoch, ktoré poskytla spoločnosť Interpipe Group.

(74)

Komisia najprv preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Na základe toho sa počas preskúmania zistilo, že predaj podobného výrobku na domácom trhu bol reprezentatívny v prípade oboch vyvážajúcich výrobcov.

(75)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz spoločnosťou Interpipe Group.

(76)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj spoločnosti Interpipe Group na domácom trhu pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval najmenej 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz. Komisia zistila, že väčšina objemu predaja druhov výrobku na domácom trhu sa uskutočnila v reprezentatívnom množstve.

(77)

Následne Komisia stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či sa na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použije skutočný domáci predaj.

(78)

Normálna hodnota vychádzala zo skutočnej ceny jedného druhu výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

V uvedenom prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(79)

Normálna hodnota vychádzala zo skutočnej ceny jednotlivých druhov výrobkov na domácom trhu len v prípade ziskového predaja druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania, ak:

(80)

Pokiaľ v bežnom obchode nedošlo k predaju podobného druhu výrobku alebo ak sa druh výrobku nepredával v reprezentatívnych množstvách na domácom trhu, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(81)

Normálna hodnota bola vytvorená spočítaním týchto priemerných výrobných nákladov podobného výrobku každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia revízneho prešetrovania:

(82)

Po konečnom poskytnutí informácií napadla spoločnosť Interpipe Group niektoré z prvkov, ktoré Komisia použila na výpočet normálnej hodnoty. Tvrdenia sa týkali týchto oblastí: i) výpočtu PVA medzi prepojenými spoločnosťami; ii) použitia finančných nákladov vyplývajúcich z [dôverné] (36); iii) kurzových ziskov/strát vyplývajúcich z [dôverné]; iv) určitých úverových nákladov, ktoré by sa mali zohľadniť.

(83)

Pokiaľ ide o prvý prvok, Komisia v druhom dodatočnom poskytnutí informácií informovala spoločnosť Interpipe Group o možnom vplyve dumpingového rozpätia a následných zisteniach v prípade prijatia tvrdenia. Komisia na tento účel poskytla aj predbežný výpočet uskutočnený na základe rovnakého prístupu ako pri predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti. Po analýze všetkých prvkov Komisia prijala tvrdenie spoločnosti Interpipe Group o tomto bode, a preto sa dumpingové rozpätie príslušne znížilo (pozri odôvodnenie 90). Komisia zamietla argumenty z bodov ii) a iii). Z dôvodu dôverného charakteru údajov v analýze poskytla Komisia v deň zverejnenia tohto nariadenia spoločnosti Interpipe individuálne vysvetlenie.

(84)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že pri výpočte dumpingu sa mali vziať do úvahy úverové náklady, Komisia sa domnievala (ako vysvetlila v osobitnom poskytnutí informácií z 13. júla 2018), že spoločnosť neposkytla Komisii požadované dôkazy na podporu svojho tvrdenia. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(85)

Vyvážajúci výrobcovia vyvážali dotknutý výrobok nezávislým zákazníkom v Únii prostredníctvom viacerých prepojených spoločností, ktoré vystupovali ako obchodníci a/alebo dovozcovia.

(86)

Ak vyvážajúci výrobca vyvážal dotknutý výrobok nezávislým zákazníkom v Únii prostredníctvom prepojenej spoločnosti, ktorá vystupovala ako obchodník (spoločnosť Interpipe Europe SA), vývozná cena sa stanovila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe skutočne zaplatených cien alebo cien, ktoré majú byť zaplatené, dotknutého výrobku pri predaji na vývoz do Únie.

(87)

Ak vyvážajúci výrobca vyvážal dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojenej spoločnosti, ktorá vystupovala ako dovozca (spoločnosť Interpipe Central Trade GmbH), vývozná cena sa stanovila v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii. Úpravy vývoznej ceny sa uskutočnili podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia v prípade transakcií týkajúcich sa prepojeného dovozcu v Nemecku. Predajná cena prepojeného dovozcu neprepojeným zákazníkom bola spätne upravená na cenu zo závodu odpočítaním PVA prepojeného dovozcu, primeranej sumy zisku a prípadných ďalších položiek.

(88)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Interpipe Group tvrdila, že by sa mala preskúmať cena CIF spoločnosti Interpipe Europe, keďže existuje nezrovnalosť medzi výpočtom a opisným vysvetlením v konečnom poskytnutí informácií týkajúcom sa spoločnosti.

Komisia naozaj zistila, že v opisnej časti osobitného poskytnutia informácií sa správne neodzrkadľuje skutočný spôsob výpočtu CIF. Komisia preto opravila opisnú časť osobitného poskytnutia informácií a potvrdila, že výpočet sa uskutočnil na základe zistení, ako to bolo prediskutované so spoločnosťou počas overovania na mieste.

(89)

Vývozné ceny spoločnosti Interpipe Group do Únie sa porovnali s normálnou hodnotou jej predaja na domácom trhu na úrovni ceny zo závodu. Aby sa zabezpečilo spravodlivé porovnanie, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia sa zohľadnili rozdiely, ktoré vplývajú na porovnateľnosť cien. V tomto ohľade sa odpočítali prepravné náklady a provízia, ktoré majú vplyv na normálnu hodnotu a vývoznú cenu.

(90)

Na základe uvedeného malo dumpingové rozpätie zistené v prípade spoločnosti Interpipe Group počas obdobia revízneho prešetrovania výšku 21,6 %. Keďže spoločnosť Interpipe Group je najväčším ukrajinským výrobcom a v období revízneho prešetrovania predstavovala väčšinu vývozu z Ukrajiny, ako sa uvádza v odôvodnení 71, Komisia dospela k záveru, že dumping zistený v prípade spoločnosti Interpipe Group bol reprezentatívny pre Ukrajinu na celoštátnej úrovni.

(91)

Komisia tak potvrdila, že dumping z Ukrajiny pokračoval aj v období revízneho prešetrovania.

(92)

Ako už bolo uvedené, v období revízneho prešetrovania sa ukázalo, že Ukrajina naďalej pokračuje v dumpingových praktikách. Dovoz z Ukrajiny dosiahol v období revízneho prešetrovania 80 711 ton, čo predstavovalo 6 % podielu na trhu Únie (37). Na základe týchto zistení Komisia analyzovala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu z Ukrajiny, ak dôjde k uplynutiu platnosti súčasných antidumpingových opatrení. Pritom sa zamerala na výrobu a voľnú kapacitu na Ukrajine, atraktívnosť trhu Únie a správanie ukrajinských vývozcov na iných trhoch.

(93)

Voľná kapacita sa vypočítala nasledovne. Pokiaľ ide o spoločnosť Interpipe Group, voľnú kapacitu bolo možné stanoviť na základe oznámených a riadne overených údajov. Ostatní dvaja výrobcovia dotknutého výrobku na Ukrajine dotazník nevyplnili. Poskytli len určité informácie o svojej výrobe a výrobnej kapacite v písomných podaniach. Tieto informácie sa analyzovali a porovnali so zdrojmi informácií o trhu, konkrétne s webovým sídlom Metal Expert. Dostupná voľná kapacita Ukrajiny sa teda odhadla najmenej na 500 000 ton, čo predstavuje približne 40 % spotreby v Únii (38).

(94)

Po konečnom poskytnutí informácií napadla spoločnosť Interpipe Group uvedený údaj Komisie o voľnej kapacite, pričom pôvodne tvrdila, že by malo ísť o [80 000 – 100 000 ton]. Po prijatí pripomienok Komisia poskytla podrobné vysvetlenia a objasnenia vo svojom prvom dodatočnom poskytnutí informácií spoločnosti Interpipe Group na vypočutí so spoločnosťou a aj v druhom dodatočnom poskytnutí informácií spoločnosti Interpipe Group. Vo svojich pripomienkach k prvému dodatočnému poskytnutiu informácií a na vypočutí spoločnosť Interpipe Group potvrdila, že súhlasí s údajom o voľnej kapacite vypočítaným Komisiou, pokiaľ ide o spoločnosť Interpipe Group, pričom tento údaj bol podstatne vyšší ako údaj uvedený v jej pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií. Spoločnosť Interpipe Group však naďalej napádala výpočet kapacity týkajúci sa dvoch ďalších ukrajinských výrobcov.

(95)

V tejto súvislosti Komisia pripomenula spoločnosti Interpipe Group, že žiadna z dvoch spoločností s Komisiou plne nespolupracovala, keďže predložili iba určité informácie týkajúce sa výroby a/alebo výrobnej kapacity. Takisto pripomenula, že informácie poskytnuté týmito stranami boli, v rozpore s tvrdením spoločnosti Interpipe Group, Komisiou pri analýze zohľadnené. V skutočnosti Komisia vykonala krížovú kontrolu informácií poskytnutých v týchto podaniach s verejne dostupnými údajmi z webového sídla Metal Expert.

(96)

V prípade jednej z týchto strán mohli byť údaje z webového sídla Metal Expert v súlade s tvrdením spoločnosti, že v posudzovanom období došlo k veľkému zníženiu výrobnej kapacity. Pri výpočte voľnej kapacity Komisia teda vychádzala zo zníženej výrobnej kapacity, ktorá bola uvedená na webovom sídle Metal Expert. Po tomto dodatočnom poskytnutí informácií však spoločnosť Interpipe Group naďalej napádala údaj o voľnej kapacite, ktorý bol týmto spôsobom stanovený. Komisia zamietla toto tvrdenie z týchto dôvodov:

(97)

Dotknutá spoločnosť vo svojom podaní neposkytla žiadny údaj týkajúci sa výrobnej kapacity. Uviedla len, že „sa znížila zamestnanosť“ (zníženie od 60 % do 75 % v oblasti pracovných síl) a že výroba dosiahla [4 000 – 10 000] metrických ton ročne. Okrem toho spoločnosť Interpipe Group vo svojich pripomienkach po dodatočnom poskytnutí informácií neposkytla vôbec žiadny odhad výrobnej kapacity dotknutej spoločnosti.

(98)

Z podaní spoločnosti Interpipe Group, ako aj dotknutej spoločnosti, teda vyplýva, že Komisii nebola na posúdenie výrobnej a voľnej kapacity tejto spoločnosti poskytnutá žiadna východisková hodnota. Komisia však dospela k záveru, že tvrdenie dotknutej spoločnosti bolo podložené verejne dostupnými údajmi, keďže znížená výrobná kapacita sa uvádzala v údaji o výrobnej kapacite spoločnosti na webovom sídle Metal Expert. Komisia sa preto rozhodla vypočítať jej voľnú kapacitu na základe údajov o výrobe poskytnutých dotknutou spoločnosťou a údajov o výrobnej kapacite oznámených na webovom sídle Metal Expert.

(99)

Tvrdenie, že spoločnosť výrazne znížila svoju výrobnú kapacitu preto Komisia prijala. Tvrdenie spoločnosti Interpipe Group je preto nepodložené.

(100)

Pokiaľ ide o tretieho výrobcu, Komisia zistila značné nezrovnalosti medzi údajmi, ktoré poskytol, a údajmi, ktoré sú verejne dostupné. Komisia preto pri výpočte jeho voľnej kapacity vychádzala z údajov o výrobnej kapacite oznámených na webovom sídle Metal Expert. Spoločnosť Interpipe Group tvrdila, že Komisia mala vytvoriť predpoklady na základe údajného overenia danej spoločnosti uskutočneného v rámci iného antidumpingového prešetrovania pred viac než 10 rokmi. Komisia sa domnieva, že použitie aktuálnych údajov predstavuje v rámci tohto prešetrovania vhodnejší a spoľahlivejší spôsob získania informácií o výrobnej a voľnej kapacite.

(101)

V tomto zmysle Komisia poznamenáva, že predmetný výrobca v niekoľkých podaniach Komisii potvrdil (39), že počet existujúcich výrobných liniek sa za posledné roky nezmenil (hoci sa, údajne, niektoré z nich v súčasnosti nevyužívajú). Preto a vzhľadom na nedoručenie vyplneného dotazníka Komisia nemohla overiť, či by tvrdenia spoločnosti mali za následok prijatie tvrdenia o zníženej výrobnej kapacite.

(102)

Po osobitnom dodatočnom poskytnutí informácií predložila spoločnosť Interpipe Group dokument, ktorý podľa jej názoru dokazoval neplatnosť tohto výpočtu, pokiaľ ide o ďalších dvoch ukrajinských výrobcov. Dokument bol však v rozpore s databázou informácií o trhu, ktorú mala k dispozícii Komisia a na základe ktorej sa v skutočnosti výpočet Komisie potvrdzoval. Z tejto databázy informácií o trhu vyplynulo, že výrobná kapacita ďalších dvoch ukrajinských vyvážajúcich výrobcov bola podstatne vyššia ako údaje v dokumente predloženom spoločnosťou Interpipe Group.

(103)

Komisia preto potvrdzuje svoje zistenie týkajúce sa voľnej kapacity na Ukrajine uvedené v odôvodnení 93.

(104)

Na základe prešetrovania sa ukázalo, že trh Únie je atraktívny aj pre ukrajinských vyvážajúcich výrobcov z týchto dôvodov:

(105)

Po prvé, pokiaľ ide o veľkosť trhu, trh Únie možno považovať za jeden z najväčších trhov s BRR na svete (v období revízneho prešetrovania bola jeho spotreba viac než 1,3 milióna ton a v roku 2014 1,5 milióna ton).

(106)

Po druhé, čo sa týka cien, z úrovne podhodnotenia počas obdobia revízneho prešetrovania (pozri odôvodnenie 136) vyplýva, že priemerná úroveň cien ukrajinského dovozu na trh Únie je nižšia ako úroveň cien výrobcov z Únie, a preto bude v prípade zrušenia opatrení objem dovozu pravdepodobne naďalej rásť.

(107)

Po tretie, napriek zavedenému antidumpingovému clu však Ukrajina stabilne zvyšovala úroveň svojho dovozu za posledné roky (z menej ako 2 % podielu na trhu v roku 2012 na 6 % v období revízneho prešetrovania), čo potvrdzuje, že trh Únie je naďalej atraktívnym trhom napriek zavedeným clám.

(108)

Po štvrté, po uložení opatrení Spojených štátov podľa článku 232 vo výške 25 % na výrobky z ocele (40), ktoré sa týkajú aj dotknutého výrobku, sa ukrajinský vývoz na jeden zo svojich hlavných vývozných trhov možno aspoň čiastočne obmedzí. Vďaka tomu sa zase trh Únie stane atraktívnejším, čo prináša riziko, že môže nastať určitý odklon obchodu do Únie. Malo by sa to vnímať v súvislosti s ďalšími existujúcimi prekážkami obchodu na tretích trhoch (pozri odôvodnenie 116).

(109)

Po konečnom poskytnutí informácií napadla spoločnosť Interpipe Group zistenia Komisie, pokiaľ ide o atraktívnosť trhu Únie.

(110)

Konkrétne spoločnosť Interpipe Group spochybnila posúdenie Komisie týkajúce sa možného vplyvu opatrení Spojených štátov podľa článku 232 a zvyšujúceho sa dovozu z Ukrajiny počas posudzovaného obdobia.

(111)

Pokiaľ ide o prvý bod, spoločnosť Interpipe Group napadla analýzu Komisie týkajúcu sa možného vplyvu opatrení Spojených štátov podľa článku 232 na trhu. Konkrétne sa spoločnosť Interpipe Group domnievala, že neexistuje riziko odklonu obchodu na trh Únie. Spoločnosť Interpipe Group poukázala aj na predbežné opatrenia Komisie v súvislosti ochranným prešetrovaním týkajúcim sa výrobkov z ocele, pokiaľ ide o BRR.

(112)

Po prvé, ako sa uvádza v odôvodnení 66, v rámci predbežných opatrení uložených v súvislosti s ochranným prešetrovaním bolo naozaj rozhodnuté o vyňatí BRR z rozsahu pôsobnosti predbežných opatrení. Toto predbežné vyňatie sa však neuskutočnilo z dôvodu nedostatočného rizika odklonu obchodu, ale preto, že úroveň dovozu tohto výrobku celkovo nevykazovala v príslušnom období nárast.

(113)

Po druhé, spoločnosť Interpipe Group uznala, že určitá časť jej vývozu do Spojených štátov sa týkala rúrok OCTG, ale aj rúr na všeobecné použitie a rúr na ropovody, čo je druh výrobku, ktorý vyváža najmä do Únie. Spoločnosť Interpipe Group takisto tvrdila, že do mája 2018 (vrátane) sa úroveň vývozu do Spojených štátov zvyšovala.

(114)

Komisia sa domnieva, že existuje riziko, že v prípade uplynutia platnosti opatrení môže byť minimálne určitá časť objemu v súčasnosti vyvážaná z Ukrajiny do Spojených štátov presmerovaná do Únie. Toto riziko sa týka najmä štandardných BRR. Treba poznamenať, že 25 % clo v Spojených štátoch na „štandardné BRR“ v porovnaní s 0 % v Únii v prípade uplynutia platnosti ciel by jednoznačne zatraktívnilo trh Únie pre ukrajinských vyvážajúcich výrobcov viac ako za súčasných okolností, t. j. pri cle zavedenom na oboch trhoch. Preto zatiaľ trendy nie sú indikatívne, keďže opatrenia Únie zostávajú v platnosti a stimul na zmenu trhov nemusí byť taký významný ako v prípade neexistencie opatrení v Únii. Okrem toho skutočnosť, že na základe opatrení Spojených štátov podľa článku 232 sa môžu na niektoré krajiny a/alebo konkrétne spoločnosti vzťahovať výnimky, sťažuje ukrajinským výrobcom konkurencieschopnosť na trhu Spojených štátov (41).

(115)

Okrem toho sa Komisia domnieva, že riziko odklonu obchodu nemožno vylúčiť a že takéto riziko by bolo určite pravdepodobnejšie, keby došlo k uplynutiu platnosti súčasných opatrení.

(116)

A nakoniec, opatrenia Spojených štátov podľa článku 232 možno vnímať, pokiaľ ide o Ukrajinu, aj v širších súvislostiach, konkrétne pokiaľ ide o množstvo prekážok obchodu, ktoré sa v súčasnosti na ukrajinských výrobcov BRR vzťahujú na niektorých tretích trhoch, konkrétne pokiaľ ide o antidumpingové opatrenia v Brazílii, Kanade, Mexiku a Rusku.

(117)

Vzhľadom na uvedené sa teda Komisia domnieva, že trh Únie bude bez antidumpingových ciel ešte atraktívnejší, a preto sa na ňom zaznamená nárast dumpingového dovozu z Ukrajiny.

(118)

Spoločnosť Interpipe Group predložila niekoľko tvrdení v súvislosti s vývojom v oblasti spotreby na ukrajinskom trhu a diverzifikáciou svojich vývozných trhov. Po prvé, spoločnosť Interpipe Group tvrdila, že úroveň jej vývozu a vývoj jej podielu na trhu postupovali alebo boli inak v súlade s vývojom spotreby v Únii a že vývoj dovozu a jeho trhový podiel nemôže predstavovať pre výrobné odvetvie Únie žiadne riziko. Po druhé, spoločnosť Interpipe Group tvrdila, že vzhľadom na nebývalý rast na ukrajinskom trhu nedokáže zvýšiť predaj BRR do Únie. Spoločnosť Interpipe Group dospela k záveru, že rast dopytu na domácom trhu dokáže absorbovať akýkoľvek prebytok výroby na Ukrajine. V tom istom duchu spoločnosť Interpipe Group poukázala na diverzifikovanejšie vývozné portfólio s cieľom spochybniť zistenie Komisie o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu. Komisia na tieto tvrdenia reagovala v druhom dodatočnom poskytnutí informácií spoločnosti Interpipe Group.

(119)

Komisia tieto tvrdenia zvážila, ale spochybnila. Prvá časť tohto tvrdenia je fakticky chybná a druhá je v rozpore so skutočnosťami zistenými pri tomto prešetrovaní.

(120)

Pokiaľ ide o prvú časť tvrdenia, napríklad v roku 2015 Ukrajina zvýšila svoj vývoz o 20 %, zatiaľ čo spotreba v Únii sa znížila o 9 %. Okrem toho celkovo počas posudzovaného obdobia Ukrajina zvýšila svoj podiel na trhu Únie o 27 % (jej podiel na trhu sa zvýšil o 1,3 percentuálneho bodu), zatiaľ čo spotreba v Únii sa v rovnakom období znížila o 10 %.

(121)

Komisia preto potvrdila, že počas posudzovaného obdobia Ukrajina výrazne zvýšila objem dovozu do Únie (a dosiahla podiel na trhu vo výške 6 %) v situácii, keď sa znížila spotreba, a to napriek zavedeným opatreniam. Ako bolo uvedené v analýze pravdepodobnosti pokračovania dumpingu, je pravdepodobné, že v prípade neexistencie opatrení sa podiel dumpingového dovozu z Ukrajiny ešte zvýši. Tvrdenie spoločnosti Interpipe Group sa preto zamietlo.

(122)

Pokiaľ ide o druhý aspekt v odôvodnení 118, Komisia sa domnievala, že zo skutočností jednoznačne vyplýva iný vývoj vývozného správania ukrajinských vyvážajúcich výrobcov na trhu Únie, než sú predpoklady vypracované spoločnosťou Interpipe Group. Komisia nespochybnila trendy v oblasti spotreby na domácom trhu a ďalších vývozných cieľových krajinách opísané spoločnosťou Interpipe Group. Skôr poukázala na to, že závery/predpoklady odvodené z týchto trendov spoločnosťou Interpipe Group (pokiaľ ide o to, ako by ovplyvnili prístup ukrajinských výrobcov k trhu Únie) boli v rozpore so skutočnosťami, t. j. s nárastom dovozu do Únie aj pri zavedených antidumpingových clách. A nakoniec, v súvislosti s tvrdením o diverzifikácii vývozu Komisia odkazuje na odôvodnenie 116, z ktorého vyplýva, že na niektorých relevantných tretích trhoch je v súčasnosti Ukrajine uložených niekoľko obchodných obmedzení. Preto by sa údajný nárast vývozných cieľových krajín mal vnímať v súvislosti s uvedenými obchodnými obmedzeniami na iných trhoch.

(123)

Následne sa, vzhľadom na zistenia týkajúce sa atraktívnosti trhu Únie, voľnej kapacity a určitých obchodných obmedzení na niektorých tretích trhoch, toto tvrdenie zamietlo.

(124)

Spoločnosť Interpipe Group nakoniec napadla analýzu Komisie, pokiaľ ide o nadchádzajúcu dohodu o spoločnom podniku s niektorým z „kľúčových výrobcov z EÚ“. Komisia vysvetlila svoje posúdenie tejto otázky v druhom dodatočnom poskytnutí informácií spoločnosti. Po prvé, podľa informácií dostupných Komisii nebol nadchádzajúci spoločný podnik schválený všetkými dotknutými orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže. Preto v tejto fáze nemožno dospieť k záveru o účinku (ak by nastal) tohto spoločného podniku na vývoz BRR spoločnosti Interpipe Group do Únie. Po druhé, spoločnosť Interpipe potvrdila, že spoločný podnik ešte nebol založený. Po tretie, Komisia odkazuje na svoje posúdenie v druhom dodatočnom poskytnutí informácií spoločnosti, v ktorom zdôrazňuje aj skutočnosť, že napriek niekoľkým žiadostiam jej bol zamietnutý prístup k podrobnostiam o predmetnej dohode o spoločnom podniku, preto nemohla posúdiť žiadne účinky, ktoré by (napríklad) z prípadnej budúcej výroby vyplývali. Pokiaľ ide o účinky tohto spoločného podniku, v súčasnosti teda zatiaľ nemožno vyvodiť žiadne závery. Komisia však dodáva, že tvrdenia týkajúce sa možného vplyvu spoločného podniku na trh Únie a tvrdenia spoločnosti Interpipe Group o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu sú navzájom v absolútnom rozpore, pokiaľ ide o schopnosť (alebo neschopnosť) spoločnosti Interpipe zvýšiť objem vývozu do Únie (42).

(125)

Vzhľadom na: i) pokračovanie dumpingových praktík oboch krajín v období revízneho prešetrovania, ii) výrazné dostupné voľné kapacity (spolu viac ako 800 000 ton) a iii) atraktívnosť trhu Únie Komisia dospela k záveru, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že ak dôjde k uplynutiu platnosti opatrení, dumpingový dovoz z Ukrajiny bude naďalej rásť a opätovne sa vo výraznom objeme vyskytne dumpingový dovoz z Ruska.

(126)

V posudzovanom období vyrábalo podobný výrobok 18 výrobcov z Únie. Títo výrobcovia sa považujú za výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a ďalej sa budú uvádzať len ako „výrobné odvetvie Únie“.

(127)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania sa použili všetky dostupné informácie o výrobnom odvetví Únie vrátane informácií poskytnutých v žiadosti, údajov zhromaždených od výrobcov z Únie a žiadateľa pred začiatkom a po začatí postupu a vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(128)

Na tomto základe sa celkový objem výroby v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania odhadol približne na 2,25 milióna ton. V tejto hodnote je započítaný objem výroby všetkých výrobcov z Únie zaradených aj nezaradených do vzorky, ktorý sa vypočítal na základe overených údajov od žiadateľa.

(129)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 17 a 18, konečná vzorka pozostávajúca zo štyroch výrobcov sa vybrala z 12 výrobcov z Únie, ktorí poskytli informácie potrebné na výber vzorky pred začatím prešetrovania.

(130)

Štyria výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 30 % celkovej odhadovanej výroby v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania a 37 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Preto sa konečná vzorka považuje z hľadiska celého výrobného odvetvia Únie za reprezentatívnu.

(131)

Spotreba v Únii sa stanovila na základe objemov predaja uskutočneného výrobným odvetvím Únie na trhu Únie a na základe celkového dovozu. Spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila celkovo o 10 %. Najnižšiu úroveň dosiahla v roku 2016, keď zaznamenala 14 % pokles v porovnaní s rokom 2014. Počas obdobia revízneho prešetrovania došlo k miernemu nárastu spotreby.

(132)

Počas posudzovaného obdobia sa dovoz z Ruska a Ukrajiny do Únie vyvíjal z hľadiska objemu a podielu na trhu takto:

(133)

Objem dovozu z oboch dotknutých krajín sa v posudzovanom období napriek platným antidumpingovým opatreniam zvýšil o 11 %. Tento nárast spôsobil výlučne dovoz z Ukrajiny, ktorý v posudzovanom období vzrástol o 14 %, zatiaľ čo dovoz z Ruska sa znížil o 14 %. V rovnakom období sa ich spoločný podiel na trhu zvýšil o 23 %, a to opäť vďaka nárastu dovozu z Ukrajiny, ktorého podiel na trhu vzrástol počas posudzovaného obdobia o 27 % a v období revízneho prešetrovania dosiahol 6 % spotreby v Únii, zatiaľ čo podiel Ruska na trhu sa znížil o 4 % a v období revízneho prešetrovania predstavoval 0,6 % spotreby v Únii. Je potrebné pritom vziať do úvahy klesajúcu spotrebu.

(134)

V tejto tabuľke sa uvádza priemerná cena dovozu z Ruska a Ukrajiny. Treba zdôrazniť, že predajné ceny dovozu z oboch dotknutých krajín boli počas posudzovaného obdobia nielen nižšie ako predajné ceny výrobného odvetvia Únie, ale v danom období zaznamenali aj prudký klesajúci trend.

(135)

Vzhľadom na to, že ruskí vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, cenové podhodnotenie dovozu z Ruska sa muselo stanoviť na základe dovoznej štatistiky na úrovni kódov TARIC s použitím informácií získaných podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia. Cenové podhodnotenie dovozu z Ukrajiny sa stanovilo na základe dovozných cien spolupracujúceho ukrajinského vyvážajúceho výrobcu bez antidumpingového cla. Ceny CIF dovozu sa upravili nahor a zohľadňovali náklady po dovoze. Na základe zistení počas predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti predstavovala táto úprava 2 eurá na tonu. Z dôvodu nedostatočnej spolupráce neprepojených dovozcov v aktuálnom konaní nebolo možné vykonať opätovný odhad úrovne tejto úpravy. Predajné ceny výrobného odvetvia Únie predstavovali ceny spoločností zaradených do vzorky pri predaji nezávislým zákazníkom upravené nadol po zohľadnení prepravných nákladov, zliav a provízií na úroveň ceny zo závodu.

(136)

V období revízneho prešetrovania predstavovalo rozpätie podhodnotenia ceny dovozu BRR jediného spolupracujúceho ukrajinského vyvážajúceho výrobcu (ktorý predstavoval 90 % objemu ukrajinského vývozu do Únie) 28,9 %.

(137)

Čo sa týka Ruska, rozpätie podhodnotenia ceny na úrovni 20,3 % sa určilo na základe porovnania priemerných cien. Okrem toho sa na základe analýzy ruských vývozných cien pri vývoze na iné tretie trhy ukázalo, že Rusko predávalo na niektorých zo svojich hlavných vývozných trhov za ceny podobné alebo niekedy dokonca nižšie ako ceny v Únii, čím sa potvrdili závery, že súčasná úroveň ruských cien by podhodnotila predajné ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie.

(138)

Po konečnom poskytnutí informácií dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že toto rozpätie podhodnotenia ceny nie je reprezentatívne, keďže ich vývoz do Únie údajne pozostával z výrobkov nižšej kategórie, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie na domácom trhu vykazoval podstatný podiel výrobkov vyššej kategórie, konkrétne OCTG. Podľa spoločností by malo byť výsledkom výpočtu podhodnotenia úplné iné rozpätie, ak by sa porovnali ceny podobných druhov výrobkov.

(139)

V tejto súvislosti sa poznamenáva, že Komisia nemohla porovnať ceny podľa druhov výrobkov, keďže predmetní ruskí vyvážajúci výrobcovia sa rozhodli nespolupracovať pri prešetrovaní a nevyplnili dotazník, ktorý by Komisii umožnil vypočítať podhodnotenie pri zohľadnení údajného odlišného sortimentu výrobkov ruského vývozu a predaja výrobného odvetvia Únie na domácom trhu.

(140)

Podľa údajov Eurostatu sa objem dovozu BRR s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ako sa to uvádza v článku 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 926/2009 (43), znížil počas posudzovaného obdobia o 34 %.

(141)

Podiel čínskeho dovozu na trhu sa znížil z 5,7 % v roku 2014 na 4,2 % v ORP.

(142)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(143)

Ako sa uvádza v odôvodnení 129, výber vzorky sa použil na preskúmanie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(144)

Na účely analýzy ujmy Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. V tejto súvislosti sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie posudzuje na základe a) makroekonomických ukazovateľov, konkrétne na základe výroby, výrobnej kapacity, využitia kapacity, objemu predaja, podielu na trhu a rastu, zamestnanosti, produktivity, veľkosti skutočného dumpingového rozpätia a zotavenia z minulého dumpingu, o ktorých sa zhromaždili údaje na úrovni celého výrobného odvetvia Únie; a na základe b) mikroekonomických ukazovateľov, konkrétne priemerných jednotkových cien, jednotkových nákladov, ziskovosti, peňažného toku, investícií, návratnosti investícií a schopnosti získať kapitál, zásob a nákladov práce, o ktorých sa zhromaždili údaje na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(145)

Na stanovenie makroekonomických ukazovateľov a najmä údajov týkajúcich sa výrobcov z Únie nezaradených do vzorky sa použili všetky dostupné informácie o výrobnom odvetví Únie vrátane informácií poskytnutých v žiadosti, údajov zhromaždených od výrobcov z Únie pred začiatkom a po začiatku prešetrovania a vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(146)

Mikroekonomické ukazovatele sa stanovili na základe informácií, ktoré vo svojich vyplnených dotazníkoch poskytli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(147)

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

(148)

Objem výroby v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížil o 23 %. Vzhľadom na to, že výrobná kapacita sa počas daného obdobia takmer nezmenila (mierny pokles o 3 %), pokles vo výrobe spôsobil výrazný pokles využitia kapacity o 14 percentuálnych bodov zo 63 % v roku 2014 na 49 % v období revízneho prešetrovania. Využitie kapacity bolo v rokoch 2015 a 2016 rekordne nízke (46 % v roku 2015 a 42 % v roku 2016). V období revízneho prešetrovania vzrástla výroba, a teda aj miera využitia kapacity, no táto miera bola naďalej pod úrovňou 50 %.

(149)

Predaj výrobcov z Únie zahŕňal aj predaj prostredníctvom prepojených obchodných spoločností. Predaj prostredníctvom prepojených obchodných spoločností predstavoval v posudzovanom období okolo 17 % spotreby v Únii. No pokiaľ sa tento objem predaja neskôr predáva ďalej nezávislým zákazníkom na trhu Únie, považuje sa za súčasť predaja na účely zistenia vývoja objemu predaja, podielu na trhu a rastu výrobného odvetvia Únie.

(150)

Objem predaja, podiel na trhu a rast sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

(151)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 10 %. Tento vývoj bol v súlade s vývojom spotreby, takže výrobné odvetvie Únie si dokázalo udržať podiel na trhu na úrovni okolo 81 % počas celého posudzovaného obdobia. To sa však dosiahlo vďaka výraznému zníženiu predajných cien a viedlo to k zhoršeniu finančných ukazovateľov, ako sa uvádza ďalej.

(152)

V súlade s poklesom výroby a predaja sa zistilo, že úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Únie sa medzi rokom 2014 a obdobím revízneho prešetrovania takisto znížila o 18 %. Toto zníženie zamestnanosti však neviedlo k zvýšeniu produktivity, ktorá sa meria ako výstup na zamestnanca za rok, keďže pokles objemu výroby v posudzovanom období bol výraznejší ako zníženie zamestnanosti. Ukazovateľ produktivity sa zlepšil iba v období revízneho prešetrovania, a to v súvislosti so zvýšením objemu výroby v porovnaní s rokom 2016, pričom úroveň zamestnanosti bola po znižovaní od roku 2015 stabilná.

(153)

Dumpingové rozpätie dovozu z Ukrajiny je značné (pozri odôvodnenie 90). Vzhľadom na objem, podiel na trhu a dovoz za dumpingové ceny z Ukrajiny, ako sa uvádza vyššie, nemožno považovať vplyv skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Únie za zanedbateľný. Vzhľadom na neustálu neprimeranosť cien ukrajinských vývozcov sa výrobné odvetvie Únie takisto nedokáže zotaviť z účinkov minulých dumpingových praktík.

(154)

Priemerná predajná cena výrobcov z Únie zaradených do vzorky neprepojeným zákazníkom v Únii sa medzi rokom 2014 a obdobím revízneho prešetrovania znížila o 19 %. V poklese ceny sa odráža všeobecný klesajúci trend vo vývoji nákladov na suroviny, ako aj snahy o reštrukturalizáciu nákladov, čo malo za následok zníženie nákladov výrobcov z Únie. Z dôvodu ďalšieho poklesu cien, ktorý v posudzovanom období zapríčinili ruskí a ukrajinskí vývozcovia, ktorí neustále podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, však výrobcovia z Únie nemohli profitovať zo zníženia nákladov, keďže v snahe udržať si svoj podiel na trhu museli znížiť predajné ceny vo vyššej miere, než to dovoľovalo zníženie nákladov.

(155)

V posudzovanom období sa náklady výrobného odvetvia Únie znížili o 9 %, čo bolo výrazne menej ako pokles cien. Následkom toho sa počas posudzovaného obdobia ziskovosť výrobného odvetvia Únie výrazne zhoršila.

(156)

Počas posudzovaného obdobia sa peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť výrobcov z Únie získavať kapitál vyvíjali takto:

(157)

Ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa vyjadruje ako čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ako sa uvádza v odôvodnení 155, výrobcovia z Únie zaradení do vzorky dosiahli v roku 2014 zisk, ale od roku 2015 sú v strate. Počas celého posudzovaného obdobia sa ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky zmenila zo 6 % zisku na 6 % stratu.

(158)

Peňažný tok, teda schopnosť výrobného odvetvia samofinancovať vlastné činnosti, bol v rokoch 2014 – 2015 kladný, ale následne po klesajúcom trende ziskovosti bol v roku 2016 a v období revízneho prešetrovania záporný.

(159)

Výrobcovia z Únie boli stále schopní investovať počas celého posudzovaného obdobia, ale vývoj ziskovosti a peňažného toku ďalej nepriaznivo ovplyvnil úroveň investícií, ktoré počas posudzovaného obdobia klesli o 64 %. Okrem toho bola návratnosť investícií od roku 2015 záporná, a to v súlade s vývojom ziskovosti.

(160)

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že finančné výsledky výrobcov z Únie zaradených do vzorky boli počas obdobia revízneho prešetrovania záporné.

(161)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v priebehu posudzovaného obdobia znížila o 21 %. Pomer zásob a objemu výroby však v posudzovanom období ostal na stabilnej úrovni (okolo 3 %). Vývoj úrovne zásob je v súlade s vývojom objemu výroby. V tomto prípade sa však tento ukazovateľ nepovažuje za veľmi relevantný pri posudzovaní hospodárskej situácie výrobcov z Únie, keďže BRR sa zvyčajne vyrábajú na objednávku.

(162)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia mierne znížili, čo bolo súčasťou úsilia výrobného odvetvia Únie reštrukturalizovať svoje náklady. Tento ukazovateľ je mimoriadne dôležitý, keďže náklady práce predstavujú viac ako 25 % výrobných nákladov BRR.

(163)

Vzhľadom na odôvodnenia 131 až 162 možno konštatovať, že výrobcovia z Únie boli počas obdobia revízneho prešetrovania v nepriaznivejšej situácii ako v roku 2014 a že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(164)

Počas prešetrovania sa ukázalo, že väčšina ukazovateľov ujmy sa v posudzovanom období zhoršila. Objem predaja sa znížil o 10 %, objem výroby o 23 % a miera využitia kapacity klesla zo 63 % na 49 %. Hoci si výrobné odvetvie Únie dokázalo udržať 81 % podiel na trhu, bolo to na úkor jeho ziskovosti; predajné ceny v Únii sa skutočne výrazne znížili (–19 %). Napriek úsiliu znížiť výrobné náklady (9 % zníženie) výrobné odvetvie Únie je od roku 2015 v strate. Medzi rokom 2014 (6,2 % zisk) a obdobím revízneho prešetrovania (6,0 % strata) sa ziskovosť znížila o 12,2 percentuálneho bodu. Finančné ukazovatele ako peňažný tok a návratnosť investícií sa takisto zmenili z kladných v roku 2014 na záporné v nasledujúcich rokoch a v období revízneho prešetrovania. Za to isté obdobie sa investície znížili o 64 %.

(165)

Pokračovanie ujmy zapríčinilo niekoľko faktorov ako pokles spotreby v Únii a pokles predaja na vývoz. Ale okrem toho ceny v Únii klesli aj z dôvodu dumpingového dovozu. Ukrajina naozaj zvýšila objem svojho vývozu do Únie za nízke a dumpingové ceny o 14 % a počas posudzovaného obdobia získala o 27 % vyšší podiel na trhu. Jediný ukrajinský vývozca podhodnotil ceny v Únii takmer o 30 %. V tomto výrobnom odvetví, ktoré je veľmi náročné na kapitál, mal pokles objemu výroby spolu s poklesom cien nepriaznivý dosah na ziskovosť.

(166)

Po konečnom poskytnutí informácií ukrajinská vláda a dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia uviedli niekoľko faktorov, ktoré sa mali vziať do úvahy ako ďalšie faktory pri analýze príčinnej súvislosti medzi situáciou, v ktorej vzniká ujma výrobnému odvetviu Únie, a dovozom z dotknutých krajín. Týmito faktormi mali byť znižovanie spotreby v Únii, domáca hospodárska súťaž medzi výrobcami z Únie, neuspokojivá vývozná výkonnosť výrobcov z Únie, nadmerná kapacita a vysoké fixné náklady spoločností z Únie, ako aj dovoz z Bieloruska.

(167)

Ako sa uznáva v odôvodnení 165, pokračovanie ujmy vyplýva z niekoľkých faktorov. Okrem zníženia spotreby, poklesu predaja na vývoz a dumpingového dovozu nezohrávajú ďalšie faktory významnú úlohu. Nízka miera využívania kapacít naozaj svedčí skôr o poklese výroby než o nadmernej kapacite, pričom dovoz z inej tretej krajiny sa celkovo znížil. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu bol relatívne stabilný aj počas obdobia revízneho prešetrovania. Tvrdenie týkajúce sa hospodárskej súťaže medzi výrobcami z Únie nebolo podložené. Opiera sa najmä o to, že vzorka výrobcov z Únie tvorila iba 30 % výroby EÚ a že z tohto dôvodu by sa mala preskúmať hospodárska súťaž medzi výrobcami zaradenými do vzorky a výrobcami nezaradenými do vzorky. Toto tvrdenie by malo byť zamietnuté, keďže je v rozpore s logikou používania vzorky. Komisia naozaj preskúmala situáciu všetkých výrobcov z Únie, ale, vzhľadom na veľké množstvo výrobcov, svoje skúmanie určitých faktorov obmedzila na vzorku, ktorá je reprezentatívna pre celé výrobné odvetvie Únie. Preto nie je potrebné skúmať vplyv výrobcov nezaradených do vzorky na spoločnosti zaradené do vzorky.

(168)

V každom prípade, ako sa vysvetľuje ďalej, záver o ujme sa v tomto prípade zameriava najmä na pravdepodobnú situáciu výrobného odvetvia Únie v prípade zrušenia opatrení.

(169)

Po konečnom poskytnutí informácií ukrajinská vláda a jeden ukrajinský vyvážajúci výrobca poukázali na to, že trhový podiel ukrajinského vývozu na spotrebe v Únii dosiahol iba 6 % a nie je pravdepodobné, že sa v budúcnosti zvýši, a to z dôvodu domácej spotreby na Ukrajine, ako aj veľkej diverzifikácie ukrajinského vývozu, pre ktorý sa získali nové trhy.

(170)

V reakcii na túto pripomienku je potrebné zdôrazniť, že už súčasný 6 % podiel na trhu je príčinou ujmy výrobnému odvetviu Únie, najmä ak sa vezme do úvahy významné podhodnotenie cien. Takisto je potrebné poznamenať, že zvýšenie ukrajinského dovozu, pokiaľ ide o objem, počas posudzovaného obdobia sa uskutočnilo napriek platným antidumpingovým clám.

(171)

Jeden ukrajinský vyvážajúci výrobca, čiastočne podporený aj v podaní ukrajinskej vlády, okrem toho tvrdil, že Komisia mala vziať do úvahy pri analýze opätovného výskytu ujmy dohodu o spoločnom podniku podpísanú medzi predmetným ukrajinským vyvážajúcim výrobcom a jedným z najväčších výrobcov dotknutého výrobku z Únie. Podľa ukrajinského výrobcu budú mať podmienky tejto dohody o spoločnom podniku významný vplyv na objem budúceho vývozu spoločnosti do EÚ, distribučné kanály a stanovovanie cien.

(172)

Komisia odkazuje na svoje vyvracajúce dôkazy z odôvodnenia 124.

(173)

Rusko do EÚ dovážalo len malý objem, ale jeho ceny takisto podhodnocovali ceny v Únii. Ako sa uvádza v odôvodneniach 50 až 68, uskutočnila sa výhľadová analýza pravdepodobných objemov vývozu z tejto krajiny v prípade zrušenia opatrení. Ukázalo sa, že vývoz z Ruska by sa pravdepodobne zvýšil na výrazne vyššiu úroveň, ako dosahoval v období revízneho prešetrovania.

(174)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 53 a 93, obe krajiny majú značnú voľnú kapacitu a v prípade zrušenia opatrení je pravdepodobné, že vzhľadom na atraktívnosť trhu Únie z hľadiska objemu a cien zvýšia svoj dovoz za nízke ceny. Ako sa uvádza v odôvodneniach 56 a 108, atraktívnosť trhu Únie sa pravdepodobne zvýši z dôvodu 25 % cla, ktoré v marci 2018 uložili Spojené štáty americké na dovoz oceľových výrobkov vrátane BRR. USA sú pre Rusko a Ukrajinu jedným z hlavných vývozných trhov a trh Únie sa pravdepodobne stane cieľom aspoň časti objemu, ktorý už ďalej nemožno predávať do USA.

(175)

Výrobné odvetvie Únie je aj naďalej v zraniteľnej pozícii a jeho situácia by sa ešte zhoršila, ak by sa opatrenia zrušili. Ukrajinský dovoz za nízke dumpingové ceny by sa naďalej zvyšoval a ruský dumpingový dovoz by sa opätovne vyskytol vo významnom množstve, čo by malo za následok ďalší pokles cien a objemu predaja na trhu Únie.

(176)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení proti Rusku a Ukrajine bolo proti záujmu Únie ako celku. Stanovenie záujmu Únie bolo založené na vyhodnotení všetkých príslušných rôznorodých záujmov. Je potrebné pripomenúť, že pri predchádzajúcich prešetrovaniach sa usúdilo, že prijatie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie. Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je revíznym prešetrovaním, čiže sa ním analyzuje situácia, v ktorej už platili antidumpingové opatrenia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu na dotknuté strany, ktorých sa týkajú súčasné antidumpingové opatrenia.

(177)

Na základe uvedeného sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania a opätovného výskytu dumpingu spôsobujúceho ujmu existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie zachovať opatrenia proti dovozu s pôvodom v Rusku a na Ukrajine.

(178)

Pokiaľ ide o záujem Únie, je zrejmé, že ak by sa tieto opatrenia zrušili, ďalej by sa zhoršila už aj tak nestabilná hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie, ktoré v oceliarskom priemysle zamestnáva v súvislosti s dotknutým výrobkom 13 000 ľudí.

(179)

Hoci všetci známi dovozcovia a používatelia (viac ako 70 spoločností) boli informovaní o začatí konania a možnosti spolupráce ako zainteresované strany, žiadny z dovozcov ani používateľov nespolupracoval.

(180)

Na základe zistení predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti je známe, že dovozcovia využívajú rôznych dodávateľov z rôznych krajín, a preto je vplyv pokračovania opatrení na dovoz z Ruska a Ukrajiny obmedzený. Ďalej sa v tom čase zistilo, že hoci sú tieto opatrenia v platnosti už niekoľko rokov, dovozcovia sú aj naďalej v zisku.

(181)

Pokiaľ ide o používateľov, na základe zistení predchádzajúceho revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a dostupných informácií sa zdá, že podiel BRR v ich výrobných nákladoch je dosť nízky. BRR sú vo všeobecnosti súčasťou väčších projektov (kotlov, potrubí, stavieb), kde tvoria len obmedzenú časť. Preto sa neočakáva, že možný vplyv pokračovania opatrení na používateľov bude významný.

(182)

Keďže predmetné spoločnosti nespolupracovali, neexistujú overiteľné údaje a informácie, z ktorých by bolo zrejmé, že sa situácia zmenila.

(183)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení.

(184)

Po konečnom poskytnutí informácií dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že uloženie pokračujúcich opatrení bude mať negatívny vplyv na počet spotrebiteľov (používateľov) v Únii a obmedzí hospodársku súťaž v Únii. Preto predmetné zainteresované strany vyzvali Komisiu, aby zvážila predĺženie platnosti opatrení na obdobie maximálne dvoch rokov.

(185)

Komisia preskúmala návrh obmedzeného predĺženia opatrení v záujme Únie. V tejto súvislosti sa pripomína, že preskúmanie záujmu Únie na účely antidumpingového prešetrovania predstavuje z procesného hľadiska úzko vymedzenú operáciu, ktorá si vyžaduje vyváženie dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie so záujmami používateľov a spotrebiteľov, ako aj posúdenie zložitých právnych, hospodárskych a politických faktorov (44). Komisia pripomenula, že z posúdenia záujmu Únie, pokiaľ ide o výrobné odvetvie Únie, vyplynulo, že zrušenie opatrení by malo za následok zhoršenie už aj tak nestabilnej hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie. Pripomenula aj to, že zo spolupráce s dovozcami a používateľmi nevyplýva, že predĺženie súčasných platných opatrení by na nich malo negatívny vplyv. Neexistuje teda žiadny spisový dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že obmedzenie uplatňovania opatrení na dva roky by poslúžilo záujmu Únie vo väčšej miere než uplatňovanie opatrení počas celého päťročného obdobia uvedeného v článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Na základe toho Komisia zamietla argument predložený dvomi ruskými vyvážajúcimi výrobcami.

(186)

Z uvedeného vyplýva, že antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz BRR s pôvodom v Rusku a na Ukrajine by sa v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia mali zachovať.

(187)

Zainteresované strany boli oboznámené so základnými skutočnosťami a úvahami, na základe ktorých Komisia navrhla uložiť predmetné antidumpingové opatrenia, a dostali možnosť vyjadriť sa. Doručené vyjadrenia neboli takej povahy, aby sa na ich základe zmenili uvedené závery.

(188)

Výbor zriadený článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal stanovisko,