„1.2.2.

a)

prvý odsek sa nahrádza takto:

„Výrobca motora nesmie nikdy uviesť, že typ motora alebo rad motorov môže byť v Únii prevádzkovaný s komerčnými palivami inými ako sú tie, ktoré spĺňajú požiadavky tohto bodu, pokiaľ výrobca nespĺňa aj požiadavky bodu 1.2.3“;

b)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„6.2.3.1.

„3.1.3.

Skúšobný motor musí predstavovať charakteristiky zhoršenia emisií radu motorov, v rámci ktorých sa na typové schválenie použijú výsledné hodnoty faktoru zhoršenia. Výrobca motora vyberie jeden motor reprezentujúci rad motorov, skupinu radov motorov alebo rad motorov podľa systému dodatočnej úpravy výfukových plynov určený v súlade s bodom 3.1.2 na skúšky v priebehu programu akumulácie prevádzky uvedeného v bode 3.2.2, o čom predloží správu schvaľovaciemu úradu pred začiatkom každej skúšky.

3.1.4.

Ak schvaľovací úrad rozhodne, že najhoršia úroveň emisií radu motorov, skupiny radov motorov alebo radu motorov podľa systému dodatočnej úpravy výfukového plynov môže byť lepšie charakterizovaná iným skúšobným motorom, potom motor, ktorý sa má použiť, vyberie schvaľovací úrad spoločne s výrobcom motora.“;

„3.2.6.1.1.

„2.2.3.1.

Bez ohľadu na bod 2.2.3 v prípade podkategórií motorov, ktoré nepodliehajú nestálym skúšobným cyklom pre necestné pojazdné stroje na účely typového schválenia EÚ, je možné v rámci základnej stratégie regulácie emisií určiť, kedy sa vyskytujú nestále prevádzkové podmienky, a uplatniť zodpovedajúcu stratégiu regulácie emisií. V tom prípade bude takáto stratégia regulácie emisií zaradená do prehľadu základnej stratégie regulácie emisií podľa požiadavky v bode 1.4 prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/656 a medzi dôverné informácie o stratégii regulácie emisií stanovené v doplnku 2 k uvedenej prílohe.

2.2.4.

Výrobca preukáže technickej službe v čase skúšky typového schvaľovania EÚ, že použitie základnej stratégie regulácie emisií je v súlade s ustanoveniami tohto bodu na základe dokumentácie uvedenej v bode 2.6.“

„2.6.1.

Výrobca musí splniť požiadavky na dokumentáciu stanovené v bode 1.4 časti A prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/656 a doplnku 2 k uvedenej prílohe.

2.6.2.

Výrobca musí zabezpečiť, aby všetky dokumenty použité na tento účel boli označené identifikačným číslom a dátumom vydania. Ak sa zaznamenané údaje zmenia, výrobca to oznámi schvaľovaciemu úradu. V takom prípade výrobca vydá buď aktualizovanú verziu príslušných dokumentov, v ktorej budú príslušné strany zreteľne označené s uvedením dátumu revízie a charakteru zmeny, alebo alternatívne, novú konsolidovanú verziu doplnenú o zoznam obsahujúci podrobný opis a dátum každej zmeny.“;

a)

bod 2.2.1 sa nahrádza takto:

b)

vkladajú sa tieto body 2.2.2 a 2.2.3:

c)

vkladá sa tento bod 2.3.2.2.4:

d)

bod 2.3.2.3 sa nahrádza takto:

e)

vkladajú sa tieto body 2.3.2.3.1 a 2.3.2.3.2:

f)

body 2.3.3, 2.3.3.1 a 2.3.3.2 sa vypúšťajú;

g)

v bode 5.2.1.1 sa vkladá tento bod ea):

h)

bod 9.5 sa nahrádza takto:

i)

body 10.3.1 až 10.3.3.1 sa nahrádzajú takto:

10.3.1.   Zhoda aktivácie systému varovania sa preukazuje vykonaním dvoch skúšok: nedostatok činidla a jedna z kategórií porúch uvedených v bodoch 7, 8 alebo 9.

10.3.2.   Výber poruchy, ktorá sa má odskúšať, spomedzi porúch uvedených v bodoch 7, 8 alebo 9.

10.3.2.1.   Schvaľovací úrad vyberie jednu kategóriu porúch. V prípade, že sa vyberie porucha z bodov 7 alebo 9, uplatnia sa dodatočné požiadavky stanovené v bodoch 10.3.2.2, resp. 10.3.2.3.

10.3.2.2.   S cieľom preukázať aktiváciu systému varovania v prípade chybnej kvality činidla sa vyberie činidlo so zriedenou účinnou zložkou, ktorá je zriedená minimálne v takom pomere, aký výrobca oznámil v súlade s požiadavkami stanovenými v bodoch 7 až 7.3.3.

10.3.2.3.   S cieľom preukázať aktiváciu systému varovania v prípade porúch, ktoré možno pripísať neoprávnenému zásahu a ktoré sú vymedzené v bode 9, sa výber musí vykonať v súlade s týmito požiadavkami:

10.3.3.   Preukazovanie

10.3.3.1.   Na účely tohto preukázania sa vykoná samostatná skúška týkajúca sa nedostatku činidla a poruchy vybranej v súlade s bodmi 10.3.2 až 10.3.2.3.2.“;

j)

vkladajú sa tieto body 10.5 a 10.5.1:

„10.5.   Dokumentácia preukazovania

10.5.1.   V správe o preukazovaní sa dokumentuje preukazovanie systému NCD. Táto správa musí:

k)

body 11.4.1.1 a 11.4.1.1.1 sa nahrádzajú takto:

l)

dopĺňajú sa tieto body 13.4 a 13.4.1:

„13.4.   Dokumentácia preukazovania

13.4.1.   V správe o preukazovaní sa dokumentuje preukazovanie minimálnej prípustnej koncentrácie činidla. Táto správa musí:

a)

body 2 až 4.5 sa nahrádzajú takto:

„2.   Všeobecné požiadavky

Požiadavky stanovené v doplnku 1 sa vzťahujú na motory, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto doplnku, s výnimkou prípadov uvedených v bodoch 3 a 4 tohto doplnku.

3.   Výnimky z požiadaviek stanovených v doplnku 1

Z dôvodov súvisiacich s bezpečnosťou sa systém podnecovania obsluhy uvedený v bodoch 5 a 11.3 doplnku 1 nevzťahuje na motory, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto doplnku. Požiadavka na ukladanie údajov do protokolu palubného počítača uvedená v bode 4 tohto doplnku sa uplatňuje v prípadoch aktivácie podnecovania v súlade s bodmi 2.3.2.3.2, 6.3, 7.3, 8.4 a 9.4 doplnku 1.

4.   Požiadavky na ukladanie incidentov týkajúcich sa prevádzky motora s nedostatočným vstrekovaním činidla alebo s nedostatočnou kvalitou činidla

4.1.   Protokol palubného počítača musí v nezávislej elektronickej pamäti alebo v počítadlách uložiť celkový počet a trvanie všetkých incidentov týkajúcich sa prevádzky motora s nedostatočným vstrekovaním činidla alebo s nedostatočnou kvalitou činidla tak, aby nebolo možné tieto informácie úmyselne vymazať.

4.1.1.   Vnútroštátne inšpekčné orgány musia mať možnosť prečítať tieto záznamy diagnostickým nástrojom.

4.1.2.   Opis pripojenia k týmto záznamom a metódy ich čítania musí byť zahrnutý do informačnej zložky stanovenej v časti A prílohy I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/656.

4.2.   Trvanie incidentu nedostatočnej hladiny činidla zaznamenaného v protokole palubného počítača, ako je uvedené v bode 4.1, namiesto podnecovania podľa bodu 6.3 doplnku 1, sa začne, keď sa nádrž na činidlo vyprázdni (to znamená, že systém dávkovania nie je schopný ďalej čerpať činidlo z nádrže) alebo keď množstvo činidla v nádrži klesne pod 2,5 % jej plného menovitého objemu, podľa uváženia výrobcu.

4.3.   Trvanie incidentu nedostatočnej hladiny činidla zaznamenaného v protokole palubného počítača podľa bodu 4.1, namiesto podnecovania podľa bodov 6.3, 7.3, 8.4 a 9.4 doplnku 1, sa začne, keď príslušné počítadlo dosiahne hodnotu pre silné podnecovanie uvedenú v tabuľke 4.4 doplnku 1.

4.4.   Trvanie incidentu nedostatočnej hladiny činidla zaznamenaného v protokole palubného počítača podľa bodu 4.1, namiesto podnecovania podľa bodu 2.3.2.3.2 doplnku 1, sa začne po začatí podnecovania.

4.5.   Trvanie incidentu zaznamenaného v protokole palubného počítača podľa bodu 4.1 sa skončí, keď dôjde k náprave situácie vedúcej k incidentu.“;

b)

Vkladá sa tento bod 4.6:

a)

bod 2.2.1 sa nahrádza takto:

b)

bod 3.1 sa nahrádza takto:

c)

vkladá sa tento bod 5.4:

d)

bod 9.2.1 sa nahrádza takto:

„9.2.1.

Ak motory radu motorov patria do radu motorov podľa PCD, ktorý už získal typové schválenie EÚ v súlade s bodom 2.3.6 (obrázok 4.8), súlad tohto radu motorov sa považuje za preukázaný bez ďalších skúšok za predpokladu, že výrobca preukáže úradu, že monitorovacie systémy potrebné na splnenie požiadaviek tohto doplnku sú v rámci posudzovaného radu motorov a radu motorov podľa PCD podobné. Obrázok 4.8. Už preukázaná zhoda radu motorov podľa PCD Rad motorov 1 Rad motorov podľa PCD 1 Rad motorov 2 Zhoda radu motorov podľa PCD 1 bola preukázaná pre rad motorov 2 Zhoda radu motorov 1 sa považuje za preukázanú “;

e)

V bode 9.3.3.6.2 sa písmeno a) nahrádza takto:

f)

dopĺňajú sa tieto body 9.3.6 a 9.3.6.1:

„9.3.6.   Dokumentácia preukazovania

9.3.6.1.   V správe o preukazovaní sa dokumentuje preukazovanie systému PCD. Táto správa musí:

a)

obrázok 5.2 sa nahrádza takto:

„ Obrázok 5.2.

Kontrolovaná oblasť pre motory s meniteľnými otáčkami kategórie NRE s maximálnym čistým výkonom < 19 kW, motory s meniteľnými otáčkami kategórie IWA s maximálnym čistým výkonom < 300 kW, otáčky C < 2 400 ot/min

Krútiaci moment (% maxima)

Otáčky (%)

Vysvetlivky

b)

obrázok 5.3 sa nahrádza takto:

„ Obrázok 5.3.

Kontrolovaná oblasť pre motory s meniteľnými otáčkami kategórie NRE s maximálnym čistým výkonom < 19 kW, motory s meniteľnými otáčkami kategórie IWA s maximálnym čistým výkonom < 300 kW, otáčky C ≥ 2 400 ot/min

Krútiaci moment (% maxima)

Otáčky (%)

Vysvetlivky

„3.1.

a)

úvodná časť sa nahrádza takto:

„Skúška sa musí vykonať okamžite po nespojitom režime NRSC, takto:“;

b)

písmeno a) sa nahrádza takto:

c)

písmená e) a f) sa nahrádzajú takto:

a)

motor sa prevádzkuje tak, aby sa zabezpečilo, že sa dokončila regenerácia a prípadne sa obnovilo zanesenie sadzami v systéme dodatočnej úpravy tuhých častíc

b)

postup zahrievania motora sa vykonáva v súlade s bodom 7.8.1.1 prílohy VI;

c)

skúšobný postup uvedený v bode 4 sa opakuje začínajúc od etapy uvedenej v bode 4 písm. b).“.

a)

emisie z kľukovej skrine určené v súlade s bodom 6.10, ak je to relevantné;

b)

korekčné faktory pre zriedkavú regeneráciu systému dodatočnej úpravy stanovené v súlade s bodom 6.6, ak je to relevantné; a

c)

ako posledný krok výpočtu, faktor zhoršenia určený v súlade s prílohou III;

a)

výpočet na základe hodnôt pri nízkych a vysokých otáčkach

keď:

b)

výpočet na základe metódy najdlhšieho vektoru

keď:

Ak existuje iba jedna hodnota otáčok, pri ktorej sa hodnota (n 2 norm i  + P2 norm i ) rovná 98 % maximálnej hodnoty (n 2 norm i  + P 2 norm i ):

keď:

keď:

n	sú otáčky motora,
i	je meniteľný index, ktorý reprezentuje jednu zaznamenanú hodnotu mapy motora,
n norm i	sú otáčky motora normalizované ich vydelením hodnotou,
P norm i	je výkon motora normalizovaný ich vydelením hodnotou Pmax,
	je priemerná hodnota najnižších a najvyšších otáčok, pri ktorých sa hodnota výkonu rovná 98 % hodnoty P max

Lineárna interpolácia medzi mapovanými hodnotami sa používa na určenie:

i)	otáčok, pri ktorých sa hodnota výkonu rovná 98 % hodnoty P max Ak existuje iba jedna hodnota otáčok, pri ktorej sa hodnota výkonu rovná 98 % hodnoty Pmax, je hodnota otáčok, pri ktorých sa dosahuje hodnota Pmax,

a)

prvý odsek sa nahrádza takto:

„Menovité otáčky sú vymedzené v článku 3 ods. 29 nariadenia (EÚ) 2016/1628. Menovité otáčky motorov s meniteľnými otáčkami podliehajúcich emisnej skúške, iné ako tie, ktoré boli skúšané v cykle NRSC s konštantnými otáčkami vymedzenom v článku 1 bode 31 tohto nariadenia sa stanovia na základe príslušného postupu mapovania uvedeného v bode 7.6 tejto prílohy. Menovité otáčky motorov s meniteľnými otáčkami, ktoré boli skúšané v cykle NRSC s konštantnými otáčkami, udáva výrobca na základe charakteristík motora. Menovité otáčky motorov s konštantnými otáčkami udáva výrobca na základe charakteristík regulátora. V prípade, že emisnej skúške podlieha typ motora vybavený alternatívnymi otáčkami, ako je to povolené v článku 3 ods. 21 nariadenia (EÚ) 2016/1628, musia sa udávať a skúšať všetky alternatívne otáčky.“;

b)

tretí odsek sa nahrádza takto:

„Pre motory kategórie NRSh musí 100 % skúšobných otáčok dosahovať hodnotu menovitých otáčok udávanú výrobcom ± 350 ot./min.“;

a)

v prvom odseku sa úvodné slová nahrádzajú takto:

„V prípade potreby otáčky pri maximálnom krútiacom momente určené z krivky maximálneho krútiaceho momentu zostavenej na základe príslušného postupu mapovania motora podľa bodu 7.6.1 alebo 7.6.2 musia byť jedny z týchto:“;

b)

v poslednom odseku sa slová „motorov kategórie NRS alebo NRSh“ nahrádzajú slovami „motory kategórie NRS“;

a)

počas skúšky sa na vstupe chladiča preplňovacieho vzduchu udržiava teplota chladiacej kvapaliny minimálne 293 K (20 °C);

b)

pri menovitých otáčkach a plnom zaťažení sa prietok chladiacej kvapaliny nastaví tak, aby sa na výstupe chladiča preplňovacieho vzduchu dosiahla teplota vzduchu ± 5 K (± 5 °C) hodnoty stanovenej výrobcom. Teplota vzduchu na výstupe sa meria v mieste stanovenom výrobcom. Tento bod nastavenia prietoku chladiacej kvapaliny sa používa počas celého skúšania;

c)

ak výrobca motora stanoví limity poklesu tlaku v celom systéme chladenia preplňovacieho vzduchu, musí sa zabezpečiť, aby pokles tlaku v celom systéme chladenia preplňovacieho vzduchu pri podmienkach motora špecifikovaných výrobcom bol v rámci ním stanovených limitov. Pokles tlaku sa meria v miestach určených výrobcom.“;

a)

v prvom odseku sa posledná veta nahrádza takto:

„Presný postup stanovenia tejto frekvencie schváli schvaľovací úrad na základe osvedčeného technického úsudku.“;

b)

názov obrázka 6.1 sa nahrádza takto:

„ Obrázok 6.1

Schéma diskontinuálnej regenerácie s počtom meraní n a počtom meraní počas regenerácie nr “;

c)

rovnica 6-9 a legenda k nej sa nahrádzajú takto:

„

(6-9)

keď:

n	je počet skúšok, počas ktorých nedôjde k regenerácii,
n r	je počet skúšok, počas ktorých dôjde k regenerácii (najmenej jedna skúška),
	sú priemerné špecifické emisie zo skúšky, počas ktorej nedôjde k regenerácii [g/kWh alebo #/kWh],
	sú priemerné špecifické emisie zo skúšky, počas ktorej dôjde k regenerácii [g/kWh alebo #/kWh].“;

d)

rovnice 6-10 a 6-11 sa nahrádzajú takto:

„	(vzostupný faktor nastavenia)	(6-10)
	(zostupný faktor nastavenia)	(6-11)“;

a)	rovnice (6-12) a (6-13) sa nahrádzajú takto: „ (vzostupný faktor nastavenia) (6-12) (zostupný faktor nastavenia) (6-13)“;

„b)

a)

nadpis sa nahrádza takto:

„7.3.1.1.   Všeobecné požiadavky na predkondicionovanie systému odberu vzoriek a motora“;

b)

dopĺňa sa tento odsek:

„Motory vybavené systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov môžu byť v prevádzke pred príslušným predkondicionovaním pre cyklus stanoveným v bodoch 7.3.1.1.1. až 7.3.1.1.4, aby sa systém dodatočnej úpravy výfukových plynov regeneroval a prípadne sa obnovilo zanesenie sadzami v systéme dodatočnej úpravy tuhých častíc.“;

a)

kontroly presakovania sa vykonajú do 8 hodín pred odberom vzoriek emisií podľa bodu 8.1.8.7;

b)

v prípade odberu vzoriek v dávkach sa pripojí čisté skladovacie médium, napríklad vyprázdnené odberové vaky alebo filtre s odváženou hmotnosťou obalu;

c)

všetky meracie prístroje sa spustia podľa pokynov výrobcu prístrojov a osvedčeného technického úsudku;

d)

spustia sa systémy riedenia, odberové čerpadlá, chladiace ventilátory a systémy zberu údajov;

e)

prietoky vzorky sa nastavia na požadovanú úroveň, v prípade potreby s použitím obtokov;

f)

výmenníky tepla v systéme odberu vzoriek sa predhrejú alebo predchladia na ich prevádzkové tepelné rozpätia na skúšku;

g)

umožní sa, aby sa zahrievané alebo chladené komponenty, napríklad odberové potrubia, filtre, chladiče a čerpadlá, stabilizovali pri svojej prevádzkovej teplote;

h)

systém riedenia výfukových plynov sa zapne najmenej 10 minút pred začiatkom postupu skúšky;

i)

kalibrácia analyzátorov plynu a vynulovanie analyzátorov pri nepretržitom odbere sa vykoná v súlade s postupom v bode 7.3.1.5;

j)

akékoľvek zabudované elektronické zariadenie sa vynuluje alebo znovu vynuluje pred začiatkom každého skúšobného intervalu.

a)

v prvom odseku sa písmeno h) nahrádza takto:

b)

obrázok 6.4 sa nahrádza takto:

„ Obrázok 6.4

Postupnosť skúšky

LSI-NRTC

Vytvoriť mapu motora krivka maximálneho krútiaceho momentu alebo prevádzková priamka konštantných otáčok, ak sa neuplatňuje nestály cyklus

Vytvoriť mapu motora (krivka maximálneho krútiaceho momentu)

Skucobna faza emisií výfukových piynov s tepíým Startom

Skucobna faza emisií výfukových piynov so studeným Startom

Predkondiciovanie motora

Výpočet emisií

1. Zber údajov 2. Postupý po skúške 3. Hodnotenia

Skúška emisií výfukových plyňov

Predkondiciovanie a zahrievanie motora

Vykonať jeden alebo viac praktických cyklov potrebných na kontrolu motora/skúšky

Nestále cykly (NRTC a LSI-NRTC)

Ustálený (nespojitý a RMC)

NRTC

Zahrievanie

Pripraviť všetky systémy na oďber vzoriek (vrátane kalibrácie analyzátora) a zber údajov

Prirodzené alebo vynutene ochladzovanie

„a)

Ak motor kdekoľvek v priebehu skúšky NRTC so studeným štartom zhasne, celá skúška je neplatná.

b)

Ak motor kdekoľvek v priebehu skúšky NRTC s teplým štartom zhasne, len táto skúška je neplatná. Motor sa zahreje v súlade s požiadavkami uvedenými v bode 7.8.3 a cyklus s teplým štartom sa zopakuje. V tomto prípade sa nemusí opakovať cyklus so studeným štartom.“;

a)

písmeno b) sa nahrádza takto:

Dĺžka trvania režimu sa zaznamená a oznámi.“;

b)

v bode c) sa prvý odsek nahrádza takto:

„Pri emisiách tuhých častíc sa odber vzoriek tuhých častíc môže vykonávať buď jednofiltrovou metódou, alebo viacfiltrovou metódou. Keďže sa výsledky týchto metód môžu mierne odlišovať, spolu s výsledkami sa uvádza aj použitá metóda.“;

a)

riadok odkazujúci na bod 8.1.11.4 sa nahrádza takto:

b)

riadok odkazujúci na bod 8.1.12.1 sa nahrádza takto:

„iv)

„b)

„b)

a)

v písmene b) sa posledná veta nahrádza takto:

„S prietokmi paliva a vzduchu cez analyzátor FID nastavenými podľa odporúčaní výrobcu sa do analyzátora zavedie plyn na nastavenie meracieho rozsahu.“;

b)

písmeno c) sa mení takto:

a)

písmeno e) sa nahrádza takto:

b)

posledná veta v písmene f) sa nahrádza takto: Treba poznamenať, že sušič vzorky musí spĺňať požiadavky overovacej kontroly sušiča uvedené v bode 8.1.12;

i)

na vytvorenie potrebných spojení sa použije potrubie z polytetrafluóretylénu („PTFE“) alebo nehrdzavejúcej ocele;

ii)

N2 alebo čistený vzduch sa zvlhčuje prebublávaním cez destilovanú vodu vo vzduchotesne uzavretej nádobe, kde sa zvlhčuje plyn na najvyšší rosný bod vzorky, ktorý sa odhadne počas odberu vzoriek emisií;

iii)

zvlhčený plyn sa zavedie pred sušič vzorky;

iv)

teplota zvlhčeného plynu za nádobou sa udržiava na hodnote najmenej 5 K (5 °C) nad rosným bodom;

v)

rosný bod T dew a tlak p total zvlhčeného plynu sa merajú čo najbližšie k vstupu sušiča vzorky, aby sa overilo, že tento rosný bod je najvyšší z odhadnutých počas odberu vzoriek emisií;

vi)

rosný bod T dew a tlak p total zvlhčeného plynu sa merajú čo najbližšie k výstupu sušiča vzorky;

vii)

sušič vzorky spĺňa požiadavky overovania, ak je výsledok podľa písmena d) bodu vi) tohto oddielu nižší než rosný bod zodpovedajúci špecifikáciám sušiča vzorky stanoveným v bode 9.3.2.3.1 plus 2 K (2 °C) alebo ak je molárny podiel podľa písmena d) bodu vi) menší než zodpovedajúce špecifikácie sušiča vzorky plus 0 002 mol/mol alebo 0,2 % objemu. V prípade tohto overovania je rosný bod vzorky vyjadrený absolútnou teplotou v Kelvinoch.“;

a)

nezávislé overenie fungovania váh PM do 370 dní pred vážením ktoréhokoľvek filtra;

b)

vynulovanie a nastavenie meracieho rozsahu váh do 12 hodín pred vážením ktoréhokoľvek filtra;

c)

overenie, že hmotnosť referenčných filtrov pred a po procese váženia filtrov je nižšia, než je daná tolerancia.

a)

manuálny postup si vyžaduje, aby sa použili váhy, ktoré boli vynulované a ktorých merací rozsah bol nastavený aspoň s jedným kalibračným závažím. Ak sa priemerné hodnoty bežne získavajú opakovaným procesom váženia s cieľom zvýšiť presnosť a kvalitu merania PM, rovnaký proces sa použije aj na overenie fungovania váh;

b)

automatický postup sa vykoná s internými kalibračnými závažiami, ktoré sa automaticky používajú na overenie fungovania váh. Aby sa overenie mohlo vykonať, interné závažia musia spĺňať špecifikácie uvedené v bode 9.5.2.

a)

Najmenej dve vzorky nepoužitého média na odber vzoriek PM sa ponechajú v prostredí, v ktorom sa stabilizujú PM. Tie sa potom použijú ako referenčné vzorky. Ako referenčné sa použijú nepoužité filtre z rovnakého materiálu a rovnakej veľkosti.

b)

Referenčné filtre sa stabilizujú v stabilizačnom prostredí PM. Referenčné filtre sa považujú za stabilizované, ak boli v tomto prostredí najmenej 30 minút a toto prostredie spĺňalo špecifikácie uvedené v bode 9.3.4.4 najmenej počas predchádzajúcich 60 minút.

c)

Váhy sa niekoľkokrát preskúšajú s referenčnou vzorkou bez toho, aby sa zaznamenali hodnoty.

d)

Váhy sa vynulujú a nastaví sa merací rozsah. Na váhy sa umiestni skúšobná hmotnosť (napr. kalibračné závažie) a potom sa odstráni, pričom sa zabezpečí, aby sa váhy vrátili na prijateľnú nulovú hodnotu počas bežného času stabilizácie.

e)

Každé z referenčných médií (napr. filtre) sa odváži a hmotnosť sa zaznamená. Ak sa bežné priemerné hodnoty získavajú opakovaním procesu váženia, aby sa zvýšila presnosť a kvalita váženia hmotnosti referenčných médií (napr. filtrov), rovnaký proces sa použije na meranie stredných hodnôt hmotnosti médií na odber vzoriek (napr. filtrov).

f)

Zaznamená sa rosný bod, teplota okolia a atmosférický tlak v prostredí váh.

g)

Zaznamenané podmienky okolia sa použijú na stanovenie správnych výsledkov vztlaku podľa bodu 8.1.13.2. Zaznamená sa hmotnosť každého referenčného média korigovaná na vztlak.

h)

Hmotnosť každého referenčného média (napr. filtrov) korigovaná na vztlak sa odpočíta od predtým nameranej a zaznamenanej hmotnosti korigovanej na vztlak.

i)

Ak sa ktorákoľvek zo zistených hmotností referenčných filtrov zmení o viac, než je povolené v tomto oddiele, všetky hmotnosti PM zistené od poslednej úspešnej validácie hmotnosti referenčného média (napr. filtra) sú neplatné. Referenčné filtre PM sa môžu vyradiť, ak sa len jedna hodnota hmotnosti filtrov zmenila o viac, než je povolená hodnota, a ak sa zistila osobitná príčina takejto zmeny hmotnosti filtra, ktorá by nemala vplyv na ostatné filtre použité v procese. Validácia sa teda môže považovať za úspešnú. V uvedenom prípade sa kontaminované referenčné médiá nesmú zahrnúť do posudzovania súladu s písmenom j) tohto bodu, ale príslušný referenčný filter sa vyradí a vymení.

j)

Ak sa ktorákoľvek z referenčných hmotností zmení viac, než je povolené podľa bodu 8.1.13.1.4, všetky výsledky PM zistené medzi dvoma časmi merania referenčných hmotností sú neplatné. Ak sa podľa písmena i) vyradí referenčné médium na odber vzoriek PM, musí byť k dispozícii aspoň jeden rozdiel referenčnej hmotnosti, ktorý spĺňa kritérium uvedené v bode 8.1.13.1.4. Inak sú všetky výsledky PM zistené medzi dvoma časmi merania hmotností tohto referenčného média (napr. filtrov) neplatné.

a)

v prípade borokremičitého skla potiahnutého PTFE sa použije hustota média na odber vzoriek 2 300 kg/m3;

b)

v prípade membránového (blanového) média z PTFE so zabudovaným oporným krúžkom z polymetylpenténu, ktorý tvorí 95 % hmotnosti média, sa použije hustota média na odber vzoriek 920 kg/m3;

c)

v prípade membránového (blanového) média z PTFE so zabudovaným oporným krúžkom z PTFE sa použije hustota média na odber vzoriek 2 144 kg/m3.

m cor

je hmotnosť filtra na odber vzoriek PM korigovaná o vztlak

m uncor

je hmotnosť filtra na odber vzoriek PM nekorigovaná o vztlak

ρ air

je hustota vzduchu v prostredí váh

ρ weight

je hustota kalibračného závažia použitá na nastavenie meracieho rozsahu váh

ρ media

je hustota filtra na odber vzoriek PM

p abs

je absolútny tlak v prostredí váh

M mix

je molárna hmotnosť vzduchu v prostredí váh

R

je molárna konštanta plynu

T amb

je absolútna teplota okolia v prostredí váh“;

„b)

a)

meraním teploty na výstupe sušiča vzoriek;

b)

meraním vlhkosti v bode tesne pred analyzátorom CLD;

c)

vykonaním postupu overovania uvedeného v bode 8.1.12.“;

a)

bod i) sa nahrádza takto:

b)

v bode iii) v tabuľke 6.9 sa tretí riadok nahrádza takto:

„i)

„b)

a)

v bode 1.3.4 sa prvá veta nahrádza takto:

„Pokiaľ ide o meranie počtu častíc, hmotnostný prietok výfukových plynov stanovený podľa ktorejkoľvek z metód opísaných v bodoch 2.1.6.1 až 2.1.6.4 prílohy VII sa používa na reguláciu systému riedenia časti prietoku s cieľom odobrať vzorku proporcionálnu hmotnostnému prietoku výfukových plynov.“;

b)

v bode 2.1.3.3.3 sa prvá veta nahrádza takto:

„regulovať štádiá zahrievania na konštantné nominálne prevádzkové teploty v rozpätí stanovenom v bode 2.1.3.3.2, s toleranciou ± 10 K (± 10 °C).“;

c)

v bode 2.1.4 sa obrázok 6.10 nahrádza takto:

„ Obrázok 6.10

Schéma odporúčaného systému odberu vzoriek častíc – Odber vzoriek z celého prietoku

a)

v bode 4.2.7 sa posledná veta nahrádza takto:

„Zaznamená sa lehota použiteľnosti kalibračných plynov.“;

b)

v bode 4.2.8 sa písmeno j) nahrádza takto:

a)

v bode 2.4 sa obrázok 6-11 nahrádza takto:

„ Obrázok 6-11

Znázornenie odoziev systému

čas vstupného kroku

Odozva

Čas

čas nábehu

čas oneskorenia

čas transformácie

čas odozvy

b)

dopĺňa sa tento bod 2.5:

„w C

=

obsah uhlíka v palive [hmotnostné %] (pozri rovnicu (7-82) v bode 3.3.3.1 alebo tabuľku 7.3)“;

„M da,w

=

molárna hmotnosť riediaceho vzduchu [g/mol] (pozri rovnicu (7-144) v bode 3.9.3)

M r,w

=

molárna hmotnosť neupraveného výfukového plynu [g/mol] (pozri bod 5 doplnku 2)“;

a)

v legende k rovnici 7-59 sa dopĺňa tento riadok:

b)

v legende k rovnici 7-60 sa riadok zodpovedajúci pojmu „Ti, AUX“ nahrádza takto:

a)

riadok zodpovedajúci pojmu „Pi“ sa nahrádza takto:

b)

dopĺňa sa tento riadok:

a)

rovnica 7-66 sa nahrádza takto:

„

(7-66)“;

b)

legenda k rovnici 7-66 sa mení takto:

c)

rovnica 7-67 sa nahrádza takto:

„

(7-67)“;

d)

vysvetlivky v rovnici 7–67 sa menia takto:

a)

pri nepretržitom odbere vzoriek a variabilnom prietoku sa hmotnosť plynných emisií vypočíta pomocou rovnice (7-106):

[pozri rovnicu (7-106)]

keď:

b)

pri nepretržitom odbere vzoriek a konštantnom prietoku sa hmotnosť plynných emisií vypočíta pomocou rovnice (7-107):

[pozri rovnicu (7-107)]

keď:

M gas	=	molárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]
ṅexh	=	molárny prietok výfukového plynu vo vlhkom stave [mol/s]
	=	priemerný molárny zlomok zložky generického plynu vo vlhkom stave [mol/mol]
Δt	=	čas trvania skúšobného intervalu

c)

pri odbere vzoriek v dávkach, bez ohľadu na to, či ide o variabilný alebo o konštantný prietok, sa hmotnosť plynných emisií vypočíta pomocou rovnice (7-108):

[pozri rovnicu (7-108)]

keď:

M gas	=	molárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]
ṅexhi	=	okamžitý molárny prietok výfukového plynu vo vlhkom stave [mol/s]
	=	priemerný molárny zlomok zložky generického plynu vo vlhkom stave [mol/mol]
f	=	rýchlosť odberu vzoriek údajov [Hz]
N	=	počet meraní [-]

d)

v prípade zriedeného výfukového plynu sa vypočítané hodnoty hmotností znečisťujúcich látok korigujú tak, že sa odpočíta hmotnosť emisií, aby sa zohľadnil riediaci vzduch:

i)	Najprv sa určí molárny prietok riediaceho vzduchu nairdil [mol/s] za skúšobný interval. Môže sa použiť namerané množstvo alebo množstvo vypočítané z prietoku zriedeného výfukového plynu a priemerného zlomku riediaceho vzduchu váženého prietokom v zriedenom výfukovom plyne, ;

vi)

celkový prietok riediaceho vzduchu možno určiť z celkového prietoku zriedeného výfukového plynu a chemickej bilancie paliva, nasávaného vzduchu a výfukového plynu podľa bodu 3.4. V tom prípade sa celková hmotnosť pozadia vypočíta pomocou celkového prietoku zriedeného výfukového plynu n dexh. Tento výsledok sa potom vynásobí priemerným zlomkom riediaceho vzduchu váženým prietokom v zriedenom výfukovom plyne, .

So zreteľom na dva prípady uvedené v bodoch v) a vi) sa používajú rovnice 7-115 a 7-116:

alebo	(7-115)
m gascor = m gas – m bkgnd	(7-116)

keď:

m gas	=	celková hmotnosť plynných emisií [g]
m bkgnd	=	celková hmotnosť pozadia [g]
m gascor	=	hmotnosť plynu korigovaná o emisie pozadia [g]
M gas	=	molekulárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]
x gasdil	=	koncentrácia plynných emisií v riediacom vzduchu [mol/mol]
n airdil	=	molárny prietok riediaceho vzduchu [mol]
	=	priemerný zlomok riediaceho vzduchu vážený prietokom v zriedenom výfukovom plyne [mol/mol]
	=	zlomok plynu v pozadí [mol/mol]
n dexh	=	celkový prietok zriedeného výfukového plynu [mol]“;

a)

v bode i) sa úvodné slová nahrádzajú takto:

„Molárny prietok PDP. Na základe otáčok, pri ktorých objemové čerpadlo (PDP) pracuje počas skúšobného intervalu sa zodpovedajúci sklon a 1 a priesečník s osou a 0 [–], vypočítané kalibračným postupom uvedeným v bode 3.9.2, použijú na výpočet molárneho prietoku ṅ [mol/s] pomocou rovnice (7-117):“

b)

v bode ii) sa úvodné slová nahrádzajú takto:

„Molárny prietok SSV. Na základe rovnice C d vo vzťahu k R e #, určenej podľa bodu 3.9.4, sa molárny prietok podzvukovou Venturiho trubicou (SSV) počas emisnej skúšky ṅ [mol/s] vypočíta pomocou rovnice (7-119):“;

c)

v bode iii) sa úvodné slová nahrádzajú takto:

„Molárny prietok CFV. Na výpočet molárneho prietoku cez Venturiho trubicu alebo kombináciu Venturiho trubíc sa použije príslušný priemerný koeficient C d a iné konštanty stanovené v súlade s bodom 3.9.5. Molárny prietok ṅ [mol/s] počas emisnej skúšky sa vypočíta pomocou rovnice (7-120):“;

a)

rovnica 7-126 sa nahrádza takto:

„

(7-126)“;

b)

v legende k rovnici 7-126 sa dopĺňa tento riadok:

c)

legenda k rovnici 7-127 sa nahrádza takto:

„keď:

a)

riadok zodpovedajúci pojmu „Pi “ sa nahrádza takto:

b)

dopĺňa sa tento riadok:

a)

rovnica 7-133 sa nahrádza takto:

„

(7-133)“;

b)

vysvetlivky k rovnici 7-133 sa mení takto:

a)

rovnica 7-134 sa nahrádza takto:

„

(7-134)“;

b)

vysvetlivky k rovnici (7-134) sa mení takto: