19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 156/26

(1)

Európska rada vo svojich záveroch z 23. – 24. októbra 2014 o rámci politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 schválila záväzný cieľ znížiť do roku 2030 domáce emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990 a tento cieľ bol opätovne potvrdený v záveroch Európskej rady zo 17. – 18. marca 2016.

(2)

V záveroch Európskej rady z 23. – 24. októbra 2014 sa uvádza, že cieľ znížiť emisie aspoň o 40 % by Únia ako celok mala splniť nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, pričom v systéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ďalej len „EU ETS“ – European Union Emissions Trading System) stanovenom v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (4) by do roku 2030 malo dôjsť k zníženiu o 43 % a v sektoroch mimo ETS o 30 % v porovnaní s rokom 2005. K dosiahnutiu tohto zníženia emisií skleníkových plynov by mali prispieť všetky odvetvia hospodárstva a na tomto úsilí by sa mali podieľať všetky členské štáty, pričom by sa mala zabezpečiť rovnováha medzi spravodlivosťou a solidaritou. Metodika stanovovania vnútroštátnych cieľov znižovania emisií v sektoroch mimo ETS so všetkými prvkami, ktoré sa uplatňujú v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady 406/2009/ES (5), by sa mala uplatňovať až do roku 2030, pričom úsilie by sa malo rozdeliť na základe pomerného hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa. K celkovému zníženiu v rámci Únie do roku 2030 by mali prispieť všetky členské štáty, pričom ich ciele budú v rozmedzí 0 % až – 40 % v porovnaní s rokom 2005. Vnútroštátne ciele v skupine členských štátov s HDP na obyvateľa vyšším než priemer Únie by sa mali pomerne upraviť tak, aby spravodlivo a vyvážene odrážali nákladovú efektívnosť. Dosiahnutím týchto znížení emisií skleníkových plynov by sa mala posilniť efektívnosť a inovácia v hospodárstve Únie, a najmä podporiť zlepšenia, hlavne v stavebníctve, poľnohospodárstve, odpadovom hospodárstve a doprave, pokiaľ patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(3)

Toto nariadenie je súčasťou plnenia príspevkov Únie v rámci Parížskej dohody (6) prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“ – United Nations Framework Convention on Climate Change). Parížska dohoda bola uzavretá v mene Únie 5. októbra 2016 rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/1841 (7). Záväzok Únie znížiť emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve bol stanovený v plánovanom národne definovanom príspevku, ktorý v súvislosti s Parížskou dohodou predložila Únia a jej členské štáty sekretariátu UNFCCC 6. marca 2015. Parížska dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016 a nahrádza sa ňou prístup stanovený v Kjótskom protokole z roku 1997, ktorý sa bude uplatňovať len do roku 2020.

(4)

V Parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vynaložiť úsilie na to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Takisto sa v nej zdôrazňuje, že je dôležité prispôsobiť sa nepriaznivým vplyvom zmeny klímy a zosúladiť finančné toky so smerovaním zameraným na nízke emisie skleníkových plynov a rozvoj odolný proti zmene klímy. V Parížskej dohode sa tiež vyzýva na dosiahnutie rovnováhy medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov skleníkových plynov a ich odstraňovaním záchytmi v druhej polovici tohto storočia a zmluvné strany sa vyzývajú, aby podnikli kroky na zachovanie a prípadne posilnenie záchytov a rezervoárov skleníkových plynov vrátane lesov.

(5)

Európska rada na svojom zasadnutí 29. – 30. októbra 2009 podporila cieľ Únie znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 v kontexte znížení, ktoré musia podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“ – Intergovernmental Panel on Climate Change) dosiahnuť rozvinuté krajiny ako celok.

(6)

Národne definované príspevky zmluvných strán Parížskej dohody majú byť odrazom ich najvyšších možných ambícií a majú predstavovať postupný pokrok. Okrem toho by sa zmluvné strany Parížskej dohody mali snažiť sformulovať a predložiť dlhodobé stratégie nízkoemisného rozvoja, v ktorých zohľadnia ciele Parížskej dohody. V záveroch Rady z 13. októbra 2017 sa uznáva význam dlhodobých cieľov a päťročných cyklov preskúmania vykonávania Parížskej dohody a zdôrazňuje sa význam dlhodobých stratégií nízkoemisného rozvoja ako politického nástroja na tvorbu spoľahlivých metód a dlhodobých politických zmien, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody.

(7)

Prechod na čistú energiu si vyžaduje zmeny investičného správania a stimuly naprieč celým spektrom politík. Jednou z kľúčových priorít Únie je vytvoriť odolnú energetickú úniu, ktorá bude poskytovať občanom bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a finančne dostupnú energiu. Na dosiahnutie tohto zámeru je potrebné pokračovať v ambicióznych opatreniach v oblasti klímy prostredníctvom tohto nariadenia a pokročiť v iných aspektoch energetickej únie, ako sa stanovuje v oznámení Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy.

(8)

Súborom opatrení Únie sa posilňuje schopnosť členských štátov plniť si záväzky v oblasti klímy a je kľúčový pri dosahovaní potrebného zníženia emisií skleníkových plynov v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Uvedené opatrenia zahŕňajú právne predpisy o fluórovaných skleníkových plynoch, znižovaní emisií CO2 z cestných vozidiel, energetickej hospodárnosti budov, obnoviteľných zdrojoch energie, energetickej efektívnosti a obehovom hospodárstve, ako aj nástroje financovania Únie zamerané na investície v oblasti klímy.

(9)

V záveroch Európskej rady z 19. – 20. marca 2015 sa uvádza, že Únia je odhodlaná budovať energetickú úniu s výhľadovou politikou v oblasti klímy na základe rámcovej stratégie Komisie, ktorej päť rozmerov je úzko prepojených a navzájom sa posilňujú. Jedným z piatich rozmerov tejto stratégie energetickej únie je znižovanie dopytu po energii. Zlepšenie energetickej efektívnosti môže výrazne znížiť emisie skleníkových plynov. Môže byť prínosom aj pre životné prostredie a zdravie, zlepšiť energetickú bezpečnosť, znížiť náklady na energie pre domácnosti i firmy, pomôcť zmierniť energetickú chudobu a zvýšiť tvorbu nových pracovných miest a ekonomickú aktivitu v celom hospodárstve. Opatrenia, ktoré prispievajú k intenzívnejšiemu využívaniu energeticky úsporných technológií v budovách, priemysle a doprave, by mohli nákladovo efektívne pomôcť členským štátom dosiahnuť ich ciele podľa tohto nariadenia.

(10)

Zavádzaním a rozvojom udržateľných a inovačných postupov a technológií sa môže posilniť úloha odvetvia poľnohospodárstva v súvislosti so zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu, najmä znižovaním emisií skleníkových plynov a zachovaním a zvyšovaním záchytov a zásob uhlíka. Na zníženie uhlíkovej a ekologickej stopy odvetvia poľnohospodárstva pri súčasnom zachovaní jeho produktivity, schopnosti regenerácie a vitality je dôležité posilniť opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, ako aj financovanie výskumu zameraného na vývoj a financovanie udržateľných a inovačných postupov a technológií.

(11)

Odvetvie poľnohospodárstva má priamy a výrazný vplyv na biodiverzitu a ekosystémy. Z tohto dôvodu je dôležité, aby sa zabezpečil súlad medzi cieľom tohto nariadenia a inými politikami a cieľmi Únie, ako je napríklad spoločná poľnohospodárska politika a ciele súvisiace so stratégiou v oblasti biodiverzity, stratégiou lesného hospodárstva a stratégiou obehového hospodárstva.

(12)

Z odvetvia dopravy pochádza takmer štvrtina emisií skleníkových plynov v Únii. Preto je dôležité znížiť emisie skleníkových plynov a riziká súvisiace so závislosťou od fosílnych palív v odvetví dopravy prostredníctvom komplexného prístupu zameraného na presadzovanie znižovania emisií skleníkových plynov a energetickej efektívnosti v doprave, na elektrickú dopravu, na prechod na udržateľnejšie druhy dopravy a na udržateľné obnoviteľné zdroje energie v doprave aj po roku 2020. Prechod na nízkoemisnú mobilitu ako súčasť širšieho prechodu na bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo možno uľahčiť zavedením priaznivých podmienok a silných stimulov, ako aj dlhodobých stratégií, ktoré môžu viesť k zvýšeniu investícií.

(13)

Vplyv politík Únie a vnútroštátnych politík a opatrení, ktorými sa vykonáva toto nariadenie, by sa mal posudzovať v súlade s povinnosťami v oblasti monitorovania a nahlasovania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 525/2013 (8).

(14)

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci rozpočtového orgánu, by sa mala vo vhodných prípadoch naďalej využívať a vylepšovať metodika uplatňovania hľadiska klímy, ktorá sa využívala v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, aby sa reagovalo na výzvy a investičné potreby súvisiace s opareniami v oblasti klímy aj od roku 2021. Financovanie zo strany Únie by malo byť v súlade s cieľmi rámca Únie pre politiku v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a dlhodobými cieľmi stanovenými v Parížskej dohode, aby sa zabezpečila účinnosť verejných výdavkov. Komisia by mala vypracovať správu o vplyve financovania z prostriedkov Únie poskytnutých z rozpočtu Únie alebo z iných zdrojov v súlade s právom Únie na emisie skleníkových plynov v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie alebo smernica 2003/87/ES.

(15)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na emisie skleníkových plynov z kategórií IPCC týkajúcich sa energetiky, priemyselných procesov a používania výrobkov, poľnohospodárstva a odpadu stanovených podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013 s výnimkou emisií skleníkových plynov z činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES.

(16)

Údaje, ktoré sa v súčasnosti nahlasujú v rámci národných inventúr skleníkových plynov a registrov jednotlivých štátov a Únie, nestačia na to, aby sa na úrovni členských štátov dali určiť emisie CO2 z civilnej leteckej dopravy, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES. Pri prijímaní nahlasovacích povinností by Únia nemala zaťažovať členské štáty alebo malé a stredné podniky (MSP) viac, ako je primerané sledovaným cieľom. Emisie CO2 z letov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES, predstavujú iba veľmi malú časť celkových emisií skleníkových plynov a vytvorenie systému nahlasovania týchto emisií by bolo vzhľadom na existujúce požiadavky pre širší sektor podľa smernice 2003/87/ES neúmerne zaťažujúce. Preto by sa emisie CO2 zo zdroja kategórie IPCC „1.A.3.A civilná letecká doprava“ na účely tohto nariadenia mali považovať za nulové.

(17)

Zníženie emisií skleníkových plynov každého členského štátu do roku 2030 by sa malo stanoviť vo vzťahu k úrovni jeho preskúmaných emisií skleníkových plynov z roku 2005, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s výnimkou overených emisií skleníkových plynov zo zariadení, ktoré v roku 2005 už boli funkčné, ale ktoré sa začlenili do EU ETS až po roku 2005. Ročne pridelené emisné kvóty na roky 2021 až 2030 by sa mali určiť na základe údajov predložených členskými štátmi a preskúmaných Komisiou.

(18)

Koncepcia záväzných ročných vnútroštátnych limitov, ktorá sa stanovila v rozhodnutí č. 406/2009/ES, by sa mala uplatňovať aj naďalej v rokoch 2021 až 2030. Pravidlá stanovovania ročne pridelených emisných kvót pre jednotlivé členské štáty vymedzené v tomto nariadení by mali vychádzať z rovnakej metodiky, ako sa podľa uvedeného rozhodnutia uplatňuje v prípade členských štátov so zápornými limitmi, pričom sa však výpočet trajektórie začína v piatich dvanástinách vzdialenosti od roku 2019 po rok 2020 alebo v roku 2020, vychádzajúc z priemerných emisií skleníkových plynov v období rokov 2016 až 2018 a konečným bodom trajektórie je limit pre jednotlivé členské štáty na rok 2030. S cieľom zabezpečiť primerané príspevky k cieľu Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov v rokoch 2021 až 2030 by sa začiatočný dátum trajektórie pre jednotlivé členské štáty mal stanoviť podľa dátumov, z ktorých vyplynie nižšie pridelenie kvót. Členským štátom, ktoré majú kladný limit podľa rozhodnutia č. 406/2009/ES a zároveň narastajúce ročne pridelené emisné kvóty v rokoch 2017 až 2020 stanovené v súlade s rozhodnutím Komisie 2013/162/EÚ (9) a vykonávacím rozhodnutím Komisie 2013/634/EÚ (10), by sa v roku 2021 mala poskytnúť úprava ročne pridelených emisných kvót s cieľom zohľadniť kapacitu na zvýšené emisie skleníkových plynov v uvedených rokoch.

Pre určité členské štáty by sa mala ustanoviť dodatočná úprava vzhľadom na ich osobitnú situáciu, keď majú kladný limit podľa rozhodnutia č. 406/2009/ES a zároveň buď najnižšie emisie skleníkových plynov na obyvateľa podľa uvedeného rozhodnutia, alebo najnižší podiel emisií skleníkových plynov z odvetví, na ktoré sa nevzťahuje uvedené rozhodnutie, v porovnaní s ich celkovými emisiami skleníkových plynov. Táto dodatočná úprava by sa mala vzťahovať iba na časť potrebných znížení emisií skleníkových plynov v rokoch 2021 až 2029, aby sa zachovali stimuly pre dodatočné zníženie emisií skleníkových plynov a aby sa neovplyvnilo dosiahnutie cieľa na rok 2030 s ohľadom na použitie iných úprav a nástrojov flexibility stanovených v tomto nariadení.

(19)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa stanovovania ročne pridelených emisných kvót pre členské štáty by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(20)

Európska rada vo svojich záveroch z 23. – 24. októbra 2014 uviedla, že dostupnosť a využitie existujúcich nástrojov flexibility v sektoroch mimo ETS by sa mali výrazne posilniť, aby sa zabezpečila nákladová efektívnosť kolektívneho úsilia Únie a konvergencia objemu emisií skleníkových plynov na obyvateľa do roku 2030. Ako prostriedok na zvýšenie všeobecnej nákladovej efektívnosti celkových znížení by členské štáty mali mať možnosť preniesť a požičať si časť ročne pridelených emisných kvót. Takisto by mali mať možnosť previesť časť svojich ročne pridelených emisných kvót na iné členské štáty. Mala by sa zabezpečiť transparentnosť týchto prevodov a tie by sa mali realizovať vzájomne vyhovujúcim spôsobom, a to aj formou aukcií, s využitím trhových sprostredkovateľov pôsobiacich na báze agentúr alebo dvojstrannými dohodami. Každý takýto prevod by mohol byť výsledkom projektu alebo programu zníženia emisií skleníkových plynov, ktorý sa uskutočňuje v predávajúcom členskom štáte a ktorý financuje prijímajúci členský štát. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť podnietiť vytváranie verejno-súkromných partnerstiev zameraných na projekty podľa článku 24a ods. 1 smernice 2003/87/ES.

(21)

Mala by sa vytvoriť jednorazová možnosť flexibility s cieľom uľahčiť dosiahnutie cieľov v prípade členských štátov, ktorých vnútroštátne ciele znižovania sú výrazne vyššie, než je priemer Únie a zároveň ich potenciál nákladovo efektívneho znižovania, ako aj v prípade členských štátov, ktoré priemyselným zariadeniam v roku 2013 nepridelili žiadne bezodplatné kvóty EU ETS. V záujme zachovania cieľa trhovej stabilizačnej rezervy zriadenej rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 (12), ktorým je riešiť štrukturálne nerovnováhy medzi ponukou a dopytom v EU ETS, by sa kvóty EU ETS zohľadnené v rámci jednorazovej flexibility mali pri určovaní celkového množstva kvót EU ETS, ktoré sú v obehu v danom roku, považovať za kvóty EU ETS v obehu. Komisia by mala v rámci svojho prvého preskúmania podľa uvedeného rozhodnutia zvážiť, či sa má zachovať toto započítavanie ako kvóty EU ETS v obehu.

(22)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 (13) sa stanovujú pravidlá započítavania emisií a odstraňovania skleníkových plynov súvisiacich s využívaním pôdy, zmenami vo využívaní pôdy a lesným hospodárstvom (ďalej len „LULUCF“ – Land Use, Land-Use Change and Forestry). Na činnosti, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosti uvedeného nariadenia, by sa nemalo vzťahovať toto nariadenie. Hoci environmentálny výsledok podľa tohto nariadenia z hľadiska úrovne dosiahnutých znížení emisií skleníkových plynov je ovplyvnený zohľadnením množstva, ktoré zodpovedá najviac výške celkového čistého odstraňovania a celkových čistých emisií zo zalesnenej pôdy, z odlesnenej pôdy, z obhospodarovanej ornej pôdy, obhospodarovaných trávnych porastov a za určitých podmienok z obhospodarovanej lesnej pôdy, ako aj, ak je to povinné podľa nariadenia (EÚ) 2018/841, z obhospodarovaných mokradí v zmysle uvedeného nariadenia, mala by sa však členským štátom ako dodatočná možnosť splniť ich záväzky poskytnúť v tomto nariadení pre prípad potreby flexibilita v oblasti LULUCF v maximálnom množstve 280 miliónov ton ekvivalentu CO2 tohto odstraňovania, ktoré sa rozdelí medzi členské štáty. V tomto celkovom množstve a pri jeho rozdelení medzi členské štáty by sa mal zohľadniť nižší potenciál zmierňovania v odvetví poľnohospodárstva a využívania pôdy a primeraný príspevok tohto odvetvia k zmierňovaniu a sekvestrácii emisií skleníkových plynov. Okrem toho by sa malo umožniť, aby sa dobrovoľne zrušené ročne pridelené emisné kvóty podľa tohto nariadenia brali do úvahy pri posudzovaní toho, či členské štáty spĺňajú požiadavky podľa uvedeného nariadenia (EÚ) 2018/841.

(23)

Komisia predložila 30. novembra 2016 návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riadení energetickej únie (ďalej len „návrh riadenia“), v ktorom sa od členských štátov požaduje, aby v rámci strategického plánovania politiky v oblasti energetiky a klímy vypracovali integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy pre všetkých päť kľúčových rozmerov energetickej únie. Podľa návrhu riadenia majú národné plány na roky 2021 až 2030 zohrávať kľúčovú úlohu pri plánovaní toho, ako členské štáty splnia podmienky tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/841. Na tento účel majú členské štáty stanoviť politiky a opatrenia na splnenie povinností podľa tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/841 s výhľadom na dlhodobý cieľ, ktorým je dosiahnutie rovnováhy medzi emisiami skleníkových plynov a odstraňovaním v súlade s Parížskou dohodou. V týchto plánoch sa má uviesť aj posúdenie vplyvov plánovaných politík a opatrení zameraných na splnenie cieľov. Podľa návrhu riadenia by Komisia mala mať možnosť sa vo svojich odporúčaniach k návrhom národných plánov vyjadriť k primeranosti úrovne ich ambícii a následného vykonávania politík a opatrení. Pri zostavovaní uvedených plánov by sa mala zohľadniť možnosť využitia flexibility v oblasti LULUCF na splnenie podmienok tohto nariadenia.

(24)

Cieľom Európskej environmentálnej agentúry je podporovať trvalo udržateľný rozvoj a pomáhať pri dosahovaní výrazného a merateľného zlepšenia stavu životného prostredia poskytovaním včasných, cielených, relevantných a spoľahlivých informácií tvorcom politík, verejným inštitúciám a verejnosti. Európska environmentálna agentúra by mala podľa potreby pomáhať Komisii v súlade so svojim ročným pracovným programom.

(25)

Akékoľvek úpravy rozsahu pôsobnosti stanoveného v článkoch 11, 24, 24a a 27 smernice 2003/87/ES by mali byť sprevádzané príslušnými úpravami maximálneho množstva emisií skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Ak teda členské štáty do svojich záväzkov podľa tohto nariadenia zahrnú ďalšie emisie skleníkových plynov zo zariadení, na ktoré sa predtým vzťahovala smernica 2003/87/ES, tieto členské štáty by mali zaviesť dodatočné politiky a opatrenia v odvetviach patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia s cieľom znížiť tieto emisie skleníkových plynov.

(26)

V záujme uznania predchádzajúceho úsilia, ktoré vykonali od roku 2013 členské štáty s HDP na obyvateľa pod priemerom Únie v roku 2013, je vhodné zriadiť obmedzenú osobitnú bezpečnostnú rezervu zodpovedajúcu najviac 105 miliónom ton ekvivalentu CO2 a zároveň zachovať environmentálnu integritu tohto nariadenia, ako aj stimuly pre členské štáty, aby prijímali opatrenia nad rámec minimálnych príspevkov podľa tohto nariadenia. Táto bezpečnostná rezerva by mala byť prínosom pre členské štáty, ktorých HDP na obyvateľa bolo v roku 2013 pod priemerom Únie, ktorých emisie skleníkových plynov sú v rokoch 2013 až 2020 nižšie ako ich ročne pridelené emisné kvóty a ktoré majú problém s dosiahnutím svojho cieľa v oblasti emisií skleníkových plynov do roku 2030 napriek tomu, že využívajú iné nástroje flexibility stanovené v tomto nariadení. Bezpečnostná rezerva takejto veľkosti by pokryla významnú časť odhadovaného súhrnného deficitu oprávnených členských štátov v rokoch 2021 až 2030 bez dodatočných politík, pričom by sa zachovali stimuly pre ďalšie opatrenia. Táto bezpečnostná rezerva by sa mala týmto členským štátom sprístupniť v roku 2032 za určitých podmienok a za predpokladu, že jej využitie neohrozí dosiahnutie cieľa Únie v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov o 30 % do roku 2030 v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(27)

S cieľom zohľadniť vývoj v rámci nariadenia (EÚ) 2018/841, ako aj zabezpečiť presné započítavanie podľa tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o umožnenie používania kategórií započítavania pôdy „obhospodarovaná lesná pôda“ a „obhospodarované mokrade“ v rámci flexibility v oblasti LULUCF a pokiaľ ide o započítavanie transakcií podľa tohto nariadenia vrátane využívania nástrojov flexibility, uplatňovania kontrol splnenia podmienok a presného fungovania bezpečnostnej rezervy prostredníctvom registra zriadeného podľa článku 10 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (ďalej len „register Únie“). Informácie o započítavaní podľa tohto nariadenia by mali byť prístupné verejnosti. Potrebné ustanovenia na započítavanie transakcií by mali byť obsiahnuté v jedinom právnom nástroji, v ktorom sa spoja ustanovenia o započítavaní podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013, nariadenia (EÚ) 2018/841, tohto nariadenia a smernice 2003/87/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (14). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(28)

Toto nariadenie by sa malo preskúmať v roku 2024 a následne každých päť rokov s cieľom posúdiť jeho celkové fungovanie, najmä so zreteľom na potrebu sprísniť politiky a opatrenia Únie. V rámci tohto preskúmania by sa mali okrem iného zohľadniť meniace sa vnútroštátne okolnosti a malo by sa vychádzať z výsledkov facilitačného dialógu v roku 2018 podľa UNFCCC (ďalej len „Talanoa dialóg“) a globálneho hodnotenia podľa Parížskej dohody. V rámci preskúmania by sa mala posúdiť aj rovnováha medzi ponukou ročne pridelených emisných kvót a dopytom po nich, aby sa zabezpečila primeranosť povinností stanovených týmto nariadením. Okrem toho by Komisia v rámci pravidelného podávania správ podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013 mala do 31. októbra 2019 posúdiť výsledok Talanoa dialógu. Preskúmanie zamerané na obdobie po roku 2030 by malo byť v súlade s dlhodobými cieľmi a záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody a na tento účel by malo odrážať postupný vývoj.

(29)

S cieľom zabezpečiť účinné, transparentné a nákladovo efektívne nahlasovanie a overovanie emisií skleníkových plynov a ostatných informácií potrebných na posúdenie pokroku v súvislosti s ročne pridelenými emisnými kvótami členských štátov by sa mali požiadavky na každoročné nahlasovanie a hodnotenie podľa tohto nariadenia zlúčiť s príslušnými článkami podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013. Uvedeným nariadením by sa tiež malo zabezpečiť, aby sa aj naďalej každoročne hodnotil pokrok členských štátov pri znižovaní emisií skleníkových plynov, pričom sa zohľadní pokrok v politikách a opatreniach Únie a informácie od členských štátov. Každé dva roky by toto hodnotenie malo zahŕňať predpokladaný pokrok Únie pri plnení jej cieľov znižovania emisií a pokrok členských štátov pri plnení ich povinností. O uplatnení odpočítania by sa malo uvažovať iba v päťročných intervaloch, aby bolo možné zohľadniť potenciálny príspevok zo zalesnenej pôdy, z odlesnenej pôdy, z obhospodarovanej ornej pôdy a obhospodarovaných trávnych porastov podľa nariadenia (EÚ) 2018/841. Nie je tým dotknutá povinnosť Komisie zabezpečiť dodržiavanie povinností členských štátov vyplývajúcich z tohto nariadenia ani právomoc Komisie začať na tento účel konanie o nesplnení povinnosti.

(30)

Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(31)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to najmä stanovenie povinností členských štátov, pokiaľ ide o ich minimálne príspevky na roky 2021 až 2030 k splneniu cieľa Únie, ktorým je zníženie jej emisií skleníkových plynov a prispievanie k plneniu cieľov Parížskej dohody, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(32)

Týmto nariadením nie sú dotknuté prísnejšie vnútroštátne ciele,

1.

„emisie skleníkových plynov“ sú emisie oxidu uhličitého (CO2), metánu (CH4), oxidu dusného (N2O), fluórovaných uhľovodíkov (HFC), plnofluórovaných uhľovodíkov (PFC), fluoridu dusitého (NF3) a fluoridu sírového (SF6) vyjadrené v tonách ekvivalentu CO2, ktoré sa určujú podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

2.

„ročne pridelené emisné kvóty“ sú maximálne povolené emisie skleníkových plynov za každý rok v období rokov 2021 až 2030, ktoré sa určujú podľa článku 4 ods. 3 a článku 10;

3.

„kvóta EU ETS“ je „kvóta“ vymedzená v článku 3 písm. a) smernice 2003/87/ES.

a)

pokiaľ ide o rok 2021, preniesť tento prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót na nasledujúce roky až do roku 2030 a

b)

pokiaľ ide o roky 2022 až 2029, preniesť prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót do výšky 30 % svojich ročne pridelených emisných kvót na daný rok na nasledujúce roky až do roku 2030.

a)

súhrnné množstvo zohľadnené pre daný členský štát za všetky roky v období rokov 2021 až 2030 nepresahuje maximálne množstvo celkového čistého odstraňovania stanovené pre daný členský štát v prílohe III k tomuto nariadeniu;

b)

toto množstvo presahuje požiadavky daného členského štátu podľa článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/841;

c)

členský štát nezískal od iných členských štátov podľa nariadenia (EÚ) 2018/841 viac čistého odstraňovania, než previedol;

d)

členský štát dodržiava nariadenie (EÚ) 2018/841, a

e)

členský štát predložil opis zamýšľaného využitia flexibility podľa tohto odseku v súlade s článkom 7 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 525/2013.

a)

zohľadniť príspevok kategórie započítavania pôdy „obhospodarovaná lesná pôda“ a zároveň rešpektovať maximálne množstvo celkového čistého odstraňovania pre jednotlivé členské štáty uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu, keď sa delegované akty stanovujúce lesné referenčné úrovne prijímajú podľa článku 8 ods. 8 alebo 9 nariadenia (EÚ) 2018/841, a

b)

zohľadniť príspevok kategórie započítavania pôdy „obhospodarované mokrade“ a zároveň rešpektovať maximálne množstvo celkového čistého odstraňovania pre jednotlivé členské štáty uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu, keď sú túto kategóriu podľa nariadenia (EÚ) 2018/841 povinné započítavať všetky členské štáty.

a)

dodatočné kroky, ktoré členský štát podnikne, aby si splnil špecifické povinnosti podľa článku 4 tohto nariadenia, prostredníctvom vnútroštátnych politík a opatrení a vykonávania opatrení Únie;

b)

presný časový harmonogram realizácie týchto krokov, ktorý umožní posúdiť každoročný pokrok pri ich realizácii.

a)

zvýšenie objemu emisií skleníkových plynov členského štátu v nasledujúcom roku o objem rovnajúci sa množstvu nadmerných emisií skleníkových plynov v tonách ekvivalentu CO2 vynásobenému koeficientom 1,08 v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 12, a

b)

členskému štátu sa dočasne zakáže, aby prevádzal akúkoľvek časť svojich ročne pridelených emisných kvót na iný členský štát, až kým nesplní podmienky článku 4.

a)

úpravy počtu kvót EU ETS vydaných podľa článku 11 smernice 2003/87/ES, ktoré vyplynuli zo zmeny pokrytia zdrojov podľa uvedenej smernice v súlade s rozhodnutiami Komisie prijatými podľa uvedenej smernice v súvislosti s konečným schválením národných alokačných plánov na roky 2008 až 2012;

b)

úpravy počtu kvót EU ETS alebo kreditov vydaných podľa článkov 24 a 24a smernice 2003/87/ES v súvislosti so znížením emisií skleníkových plynov v členskom štáte a

c)

úpravy počtu kvót EU ETS súvisiace s emisiami skleníkových plynov zo zariadení, ktoré sa vyňali z EU ETS v súlade s článkom 27 smernice 2003/87/ES, počas obdobia ich vyňatia.

a)

jeho HDP na obyvateľa pri trhových cenách z roku 2013, ktorý uverejnil Eurostat v apríli 2016, bol nižší ako priemer Únie;

b)

jeho súhrnné emisie skleníkových plynov v rokoch 2013 až 2020 v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sú pod úrovňou jeho súhrnných ročne pridelených emisných kvót na roky 2013 až 2020, a

c)

jeho emisie skleníkových plynov prekračujú jeho ročne pridelené emisné kvóty v rokoch 2026 až 2030, hoci:

a)

ročne pridelené emisné kvóty;

b)

nástroje flexibility, ktoré sa uplatňujú podľa článkov 5, 6 a 7;

c)

kontroly splnenia podmienok podľa článku 9;

d)

úpravy podľa článku 10 a

e)

bezpečnostnú rezervu podľa článku 11.

1.

V článku 7 sa odsek 1 mení takto:

2.

V článku 13 ods. 1 sa v písmene c) dopĺňa tento bod:

3.

V článku 14 sa v odseku 1 dopĺňa toto písmeno:

4.

V článku 21 sa v odseku 1 dopĺňa toto písmeno: