19.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 76/3

(1)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (4) sa zriadil systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii s cieľom podporiť znižovanie emisií skleníkových plynov nákladovo a hospodársky efektívnym spôsobom.

(2)

Európska rada sa v októbri 2014 zaviazala znížiť celkové emisie skleníkových plynov Únie do roku 2030 o minimálne 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. K dosiahnutiu tohto zníženia emisií by mali prispieť všetky odvetvia hospodárstva, pričom stanovený cieľ sa má dosiahnuť nákladovo najefektívnejším spôsobom prostredníctvom systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ďalej len „systém EU ETS“), pomocou ktorého sa do roku 2030 dosiahne zníženie emisií o 43 % v porovnaní s úrovňami v roku 2005. Únia a jej členské štáty to potvrdili vo svojom zamýšľanom národne definovanom záväzku zníženia emisií, ktorý 6. marca 2015 predložili sekretariátu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC).

(3)

Parížska dohoda, prijatá 12. decembra 2015 na základe UNFCCC (ďalej len „Parížska dohoda“), nadobudla platnosť 4. novembra 2016. Jej zmluvné strany sa dohodli, že udržia zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložia úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že periodicky zhodnotia vykonávanie Parížskej dohody na posúdenie kolektívneho pokroku smerom k dosiahnutiu účelu Parížskej dohody a jej dlhodobých cieľov.

(4)

V súlade so záväzkom spoluzákonodarcov vyjadreným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES (5) a v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES (6) by k zníženiu emisií skleníkových plynov mali prispieť všetky odvetvia hospodárstva. Na základe Parížskej dohody si Únia a jej členské štáty stanovili cieľ zníženia emisií v celom hospodárstve. Úsilie o obmedzenie emisií z medzinárodnej námornej dopravy v súčasnosti prebieha prostredníctvom Medzinárodnej námornej organizácie (International Maritime Organization – IMO) a malo by sa podporovať. IMO vytvorila proces, v rámci ktorého sa má v roku 2018 prijať úvodná stratégia zníženia emisií zameraná na zníženie emisií skleníkových plynov z medzinárodnej lodnej dopravy. Prijatie ambiciózneho cieľa zníženia emisií v rámci tejto úvodnej stratégie sa stalo naliehavou záležitosťou a je dôležité na zabezpečenie toho, aby medzinárodná lodná doprava spravodlivým dielom prispievala k úsiliu potrebnému na dosiahnutie cieľa udržať zvýšenie teploty výrazne pod úrovňou 2 °C, ktorý sa dohodol v rámci Parížskej dohody. Komisia by to mala pravidelne preskúmavať a aspoň raz ročne by mala podávať Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku, ktorý dosahuje IMO na ceste k ambicióznemu cieľu znižovania emisií, a o sprievodných opatreniach na zabezpečenie toho, aby toto odvetvie náležite prispievalo k úsiliu potrebnému na dosiahnutiu cieľov dohodnutých v rámci Parížskej dohody. Opatrenia IMO alebo Únie by sa mali začať od roku 2023 vrátane prípravných prác zameraných na prijatie, vykonávanie a náležité zváženie zo strany všetkých zainteresovaných strán.

(5)

Európska rada v októbri 2014 potvrdila vo svojich záveroch, že dobre fungujúci zreformovaný systém EU ETS s nástrojom na stabilizáciu trhu bude hlavným európskym nástrojom na dosiahnutie cieľa zníženia emisií o minimálne 40 %, pričom sa od roku 2021 zavedie ročný koeficient znižovania 2,2 %. Európska rada tiež potvrdila, že bezodplatné prideľovanie kvót sa nezruší a existujúce opatrenia zostanú zachované aj na obdobie po roku 2020 s cieľom predísť riziku úniku uhlíka v dôsledku politiky v oblasti klímy, kým iné významné ekonomiky nevyvinú porovnateľné úsilie, a to bez toho, aby sa znížil podiel kvót určených na obchodovanie formou aukcie. Podiel kvót určených na obchodovanie formou aukcie by sa mal v smernici 2003/87/ES vyjadriť ako percentuálny údaj, aby sa zvýšila plánovacia istota pri investičných rozhodnutiach, aby sa posilnila transparentnosť a zjednodušil a sprehľadnil celý systém.

(6)

Jednou z kľúčových priorít Únie je vytvoriť odolnú energetickú úniu, ktorá bude občanom a priemyselným odvetviam poskytovať bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a finančne dostupnú energiu. Dosiahnutie tohto zámeru si vyžaduje pokračovanie ambicióznych opatrení v oblasti klímy so systémom EU ETS ako základom politiky Únie v oblasti klímy, a vyžaduje si aj pokrok pri iných aspektoch energetickej únie. Dosahovanie cieľa vytýčeného v rámci politiky Únie v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 prispieva k zabezpečeniu realistickej ceny uhlíka a zachovaniu stimulov pre nákladovo efektívne znižovanie emisií skleníkových plynov.

(7)

V článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa vyžaduje, aby politika Únie bola založená na zásade, že platiť by mal znečisťovateľ, a na tomto základe sa v smernici 2003/87/ES stanovuje postupný prechod na obchodovanie s kvótami výlučne formou aukcie. Potreba zabrániť úniku uhlíka odôvodňuje dočasný odklad obchodovania výlučne formou aukcie a cielené bezodplatné prideľovanie kvót priemyselným odvetviam je opodstatnené v záujme riešenia skutočného rizika zvyšovania objemu emisií skleníkových plynov v tretích krajinách, v ktorých sa na priemysel nevzťahujú porovnateľné obmedzenia v oblasti uhlíka, pokým porovnateľné politiky v oblasti klímy nezavedú aj iné významné ekonomiky.

(8)

Všeobecným pravidlom zostáva obchodovanie s kvótami formou aukcie, pričom bezodplatné prideľovanie kvót predstavuje výnimku. Komisia vo svojom posúdení vplyvu uvádza, že v období rokov 2013 až 2020 predstavuje podiel kvót určených na obchodovanie formou aukcie 57 %. Tento podiel by mal v zásade zostať na úrovni 57 %. Tvoria ho kvóty, s ktorými sa obchoduje formou aukcie v mene členských štátov, vrátane kvót vyčlenených pre nových účastníkov, ale zatiaľ nepridelených, ako aj kvót na účely modernizácie výroby elektrickej energie v niektorých členských štátoch a kvót určených na obchodovanie formou aukcie neskôr, pretože sa umiestnili do trhovej stabilizačnej rezervy zriadenej rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 (7). Do tohto podielu by malo byť zahrnutých 75 miliónov kvót použitých na podporu inovácie. V prípade, že dopyt po bezodplatných kvótach vyvolá pred rokom 2030 potrebu uplatniť jednotný medziodvetvový korekčný faktor, podiel kvót určených na obchodovanie formou aukcie by sa mal počas obdobia 10 rokov začínajúceho 1. januára 2021 znížiť až o 3 % z celkového množstva kvót. V záujme solidarity, rastu a vzájomných prepojení by sa 10 % kvót určených na obchodovanie formou aukcie zo strany členských štátov malo rozdeliť medzi členské štáty, ktorých hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa v trhových cenách nepresiahol 90 % priemeru Únie v roku 2013, a zvyšok kvót by sa mal rozdeliť na základe overených emisií medzi všetky členské štáty. Platnosť výnimky v súvislosti s rozdeľovaním kvót v období rokov 2013 až 2020, ktorá sa vzťahuje na určité členské štáty s priemernou úrovňou príjmov na obyvateľa o viac ako 20 % vyššou ako priemer Únie, by sa mala skončiť.

(9)

Vzhľadom na prepojenosť medzi politikami v oblasti klímy na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni by členské štáty mali mať možnosť zrušiť kvóty zo svojho aukčného objemu v prípade uzavretia výrobnej kapacity elektrickej energie na ich území. V záujme zabezpečenia predvídateľnosti pre prevádzkovateľov a účastníkov trhu, pokiaľ ide o množstvo dostupných kvót určených na obchodovanie formou aukcie, by sa možnosť zrušenia kvót v takýchto prípadoch mala obmedziť na množstvo zodpovedajúce priemerným overeným emisiám z dotknutého zariadenia v období piatich rokov pred uzavretím.

(10)

Prechodné bezodplatné prideľovanie kvót zariadeniam v odvetviach a pododvetviach, ktoré sú skutočne vystavené riziku úniku uhlíka, by malo pokračovať, aby sa zachovali environmentálne výhody znižovania emisií v Únii, kým opatrenia tretích krajín neponúknu priemyslu porovnateľné stimuly na znižovanie emisií. Skúsenosti získané pri prevádzkovaní systému EU ETS potvrdili, že jednotlivé odvetvia a pododvetvia sú vystavené riziku úniku uhlíka v rôznej miere a že bezodplatné prideľovanie kvót zabraňuje úniku uhlíka. Zatiaľ čo niektoré odvetvia a pododvetvia možno považovať za vystavené vyššiemu riziku úniku uhlíka, iné dokážu premietnuť nezanedbateľný podiel nákladov na kvóty potrebné na pokrytie svojich emisií do cien produktov bez toho, aby stratili trhový podiel, a znášajú len zostávajúcu časť nákladov, čiže čelia len nízkemu riziku úniku uhlíka. Komisia by mala určiť relevantné odvetvia a rozčleniť ich podľa intenzity obchodu a intenzity emisií, aby sa ľahšie dali určiť odvetvia, ktoré sú skutočne vystavené riziku úniku uhlíka.

Hoci by sa odvetvia a pododvetvia mali posudzovať na úrovni štvormiestneho číselného kódu (kód NACE-4), mali by sa predvídať aj osobitné okolnosti, za ktorých môže byť vhodné disponovať možnosťou požiadať o posúdenie na úrovni šesťmiestneho alebo osemmiestneho číselného kódu (Prodcom). Takáto možnosť by mala existovať v prípade, keď sa odvetvia a pododvetvia predtým považovali za vystavené úniku uhlíka na úrovni šesťmiestneho alebo osemmiestneho číselného kódu (Prodcom), keďže niektoré kódy NACE, najmä kódy končiace na .99, zoskupujú rôznorodé činnosti nezaradené do žiadnej inej kategórie (i. n.). Ak sa na odvetvie alebo pododvetvie vzťahuje referenčná úroveň rafinérií a referenčná úroveň iného produktu, mala by sa táto okolnosť vziať do úvahy, aby bolo v prípade potreby možné vykonať kvalitatívnu analýzu rizika úniku uhlíka v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok pre výrobky, ktoré sa vyrábajú v rafinériách a chemických závodoch. Ak sa na základe kritérií intenzity obchodu a intenzity emisií prekročí prahová hodnota, ktorá sa určila s ohľadom na schopnosť dotknutých odvetví a pododvetví premietnuť náklady do cien produktov, dané odvetvie alebo pododvetvie by sa malo považovať za vystavené riziku úniku uhlíka. Ostatné odvetvia a pododvetvia by sa mali považovať za vystavené nízkemu riziku úniku uhlíka alebo žiadnemu riziku úniku uhlíka. Zohľadnením možností odvetví a pododvetví, okrem výroby elektrickej energie, premietnuť náklady prostredníctvom cien produktov by sa mali tiež znížiť neočakávané zisky. Pokiaľ sa v rámci preskúmania podľa článku 30 smernice 2003/87/ES nerozhodne inak, bezodplatné prideľovanie kvót odvetviam a pododvetviam, ktoré sa považujú za vystavené nízkemu alebo žiadnemu riziku úniku uhlíka, s výnimkou diaľkového vykurovania, by sa malo po roku 2026 znižovať o rovnaké množstvo tak, aby sa v roku 2030 žiadne kvóty neprideľovali bezodplatne.

(11)

Referenčné úrovne pre bezodplatné prideľovanie kvót uplatniteľné od roku 2013 by sa mali preskúmať, aby sa zabránilo neočakávaným ziskom a zohľadnil technologický pokrok v dotknutých odvetviach v období rokov 2007 – 2008 a v každom ďalšom období, na ktoré sa určí bezodplatné pridelenie kvót v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice 2003/87/ES. Referenčné úrovne bezodplatného prideľovania kvót pre zariadenia stanovené na základe údajov z rokov 2007 a 2008 by sa mali upraviť v súlade so zaznamenaným zlepšením, aby sa zohľadnil technologický pokrok v dotknutých odvetviach a aby sa prispôsobili príslušnému obdobiu prideľovania kvót. Z dôvodov predvídateľnosti by sa na tento účel mal uplatniť faktor zodpovedajúci najlepším posúdeniam pokroku vo všetkých odvetviach, do ktorého sa následne premietnu spoľahlivé, objektívne a overené údaje zo zariadení, pričom sa zohľadnia priemerné výsledky 10 % najúčinnejších zariadení, aby referenčné úrovne odrážali skutočnú mieru zlepšenia. Ak z údajov za príslušné obdobie vyplýva ročné zníženie o menej ako 0,2 % alebo o viac ako 1,6 % hodnoty z obdobia rokov 2007 – 2008, mala by sa príslušná referenčná úroveň upraviť inou mierou, než je skutočná miera zlepšenia, s cieľom zachovať stimuly na znižovanie emisií a náležite odmeňovať inovácie. Na obdobie rokov 2021 až 2025 by sa tieto referenčné úrovne mali upraviť za každý rok medzi rokom 2008 a stredom obdobia rokov 2021 až 2025 buď o 0,2 %, alebo o 1,6 %, čo by viedlo k zlepšeniu o 3 % alebo 24 % v porovnaní s hodnotou uplatniteľnou v období rokov 2013 až 2020. Na obdobie rokov 2026 až 2030 by sa tieto referenčné úrovne mali upraviť rovnakým spôsobom, čo by viedlo k zlepšeniu o 4 % alebo 32 % v porovnaní s hodnotou uplatniteľnou v období rokov 2013 až 2020. V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok pre výrobu aromatických uhľovodíkov, vodíka a syntetického plynu v rafinériách a chemických závodoch, by sa referenčné úrovne pre aromatické uhľovodíky, vodík a syntetický plyn mali naďalej zosúlaďovať s referenčnými úrovňami rafinérií.

(12)

Úroveň bezodplatného prideľovania kvót pre zariadenia by sa mala lepšie zosúladiť s ich skutočnými úrovňami výroby. V záujme toho by sa malo prideľovanie kvót pravidelne symetricky upravovať, aby sa zohľadnilo príslušné zvýšenie a zníženie výroby. Údaje použité v tejto súvislosti by mali byť úplné, konzistentné, nezávisle overené a rovnako presné a kvalitné ako údaje použité na určenie bezodplatného prideľovania kvót. S cieľom zabrániť manipulácii so systémom alebo jeho zneužívaniu na účely úpravy pridelených kvót a predchádzať akejkoľvek neprimeranej administratívnej záťaži vzhľadom na lehotu, ktorá sa vzťahuje na oznámenie zmien vo výrobe, a s ohľadom na potrebu zabezpečiť, aby sa zmeny prideľovania vykonávali účinným, nediskriminačným a jednotným spôsobom, by sa príslušná prahová hodnota mala stanoviť na úrovni 15 % a mala by sa posudzovať na základe dvojročného kĺzavého priemeru. Komisia by mala mať možnosť zvážiť zavedenie ďalších opatrení, ako je napríklad používanie absolútnych prahových hodnôt, pokiaľ ide o zmeny pridelenia kvót, alebo v súvislosti s lehotou, ktorá sa vzťahuje na oznámenie zmien vo výrobe.

(13)

Bolo by žiaduce, aby členské štáty v súlade s pravidlami štátnej pomoci čiastočne kompenzovali náklady určitých zariadení v odvetviach alebo pododvetviach, v ktorých sa zistilo výrazné riziko úniku uhlíka z dôvodu premietania nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie, okrem iného aj za spotrebu elektrickej energie samotnými zariadeniami, ktorá bola vyrobená spaľovaním odpadových plynov. Snahou o využívanie najviac 25 % príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie na kompenzáciu nepriamych nákladov môžu členské štáty uľahčiť dosahovanie cieľov systému EU ETS a zachovať integritu vnútorného trhu a podmienok hospodárskej súťaže. V záujme zvýšenia transparentnosti, pokiaľ ide o rozsah, v akom sa táto kompenzácia poskytuje, by mali členské štáty pravidelne informovať verejnosť o zavedených opatreniach a o príjemcoch kompenzácie, pričom sa však musí náležite zohľadniť dôverný charakter určitých informácií a súvisiace aspekty ochrany údajov. Ak členský štát použije značné množstvo svojich príjmov z obchodovania formou aukcie na kompenzáciu nepriamych nákladov, existuje zvýšený záujem o zverejnenie dôvodov tohto výberu. Pri preskúmaní usmernení o štátnej pomoci v súvislosti s kompenzáciou nepriamych nákladov súvisiacich s emisiami by Komisia mala zvážiť okrem iného užitočnosť hornej hranice kompenzácií, ktoré poskytujú členské štáty. Pri preskúmaní smernice 2003/87/ES by sa malo zvážiť, do akej miery boli tieto finančné opatrenia účinné pri predchádzaní značným rizikám úniku uhlíka v dôsledku nepriamych nákladov, a mala by sa zvážiť možnosť ďalšej harmonizácie opatrení vrátane harmonizovaného mechanizmu. Verejné klimatické financovanie bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri mobilizácii zdrojov po roku 2020.

Preto by sa príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie mali využívať aj na financovanie opatrení v oblasti klímy v zraniteľných tretích krajinách, najmä najmenej rozvinutých krajinách, vrátane prispôsobenia sa vplyvom zmeny klímy, okrem iného prostredníctvom Zeleného klimatického fondu UNFCCC (UNFCCC Green Climate Fund). Množstvo finančných prostriedkov určených pre oblasť klímy, ktoré je potrebné mobilizovať, bude závisieť aj od ambícií a kvality národne definovaných príspevkov (Nationally Determined Contributions - NDC), následných investičných plánov a vnútroštátnych postupov plánovania prispôsobenia. Pokiaľ ide o možný sociálny vplyv potrebných politík a investícií, členské štáty by mali využívať príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie aj na prispievanie k spravodlivému prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo presadzovaním budovania zručností a prerozdelenia pracovnej sily v rámci sociálneho dialógu s komunitami a regiónmi, ktorých sa dotkne zmena pracovných miest.

(14)

Hlavnými dlhodobými stimulmi vyplývajúcimi zo smernice 2003/87/ES, pokiaľ ide o zachytávanie a ukladanie CO2 (capture and storage of CO2 – CCS), nové technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a prelomové inovácie v oblasti nízkouhlíkových technológií a postupov vrátane environmentálne bezpečného zachytávania a využívania uhlíka (carbon capture and utilisation – CCU), sú z nej vychádzajúci signál pre cenu uhlíka, ako aj skutočnosť, že nebude potrebné odovzdať kvóty za emisie CO2, ktorým sa podarí zabrániť alebo ktoré sa trvalo uložia. Navyše na doplnenie zdrojov, ktoré sa už využívajú na urýchlenie demonštrácie komerčných zariadení CCS a inovačných technológií energie z obnoviteľných zdrojov, by sa kvóty mali využívať na poskytovanie zaručených odmien za zavádzanie zariadení CCS alebo CCU, nových technológií energie z obnoviteľných zdrojov a priemyselnej inovácie v nízkouhlíkových technológiách a postupoch v Únii vedúcich k dostatočnému množstvu uloženého alebo nevyprodukovaného CO2, a za predpokladu, že existuje dohoda o výmene poznatkov.

Okrem 400 miliónov kvót, ktoré sa na úvod poskytnú na obdobie od roku 2021, by sa príjmy z 300 miliónov kvót, ktoré sú k dispozícii na obdobie od roku 2013 do roku 2020, ktoré sa zatiaľ nevyčlenili na inovačné činnosti, mali doplniť 50 miliónmi nepridelených kvót z trhovej stabilizačnej rezervy a vo vhodnom čase využiť na podporu inovácie. V závislosti od rozsahu, v ktorom sa podiel kvót určených na obchodovanie formou aukcie zníži, aby sa predišlo potrebe uplatniť jednotný medziodvetvový korekčný faktor, by sa množstvo kvót, ktoré sú k dispozícii v rámci tohto fondu, malo zvýšiť až o 50 miliónov kvót. Prevažná časť tejto podpory by mala závisieť od overených prípadov zabránenia emisiám skleníkových plynov, pričom určitú podporu by malo byť možné poskytnúť aj pri dosiahnutí vopred vytýčených čiastkových cieľov s ohľadom na použitú technológiu a osobitné okolnosti odvetvia, v ktorom sa používa. Pri vymedzovaní čiastkových cieľov by sa malo dbať na to, aby boli na projekt k dispozícii primerané finančné zdroje. Maximálny percentuálny podiel podpory na projektové náklady sa môže líšiť v závislosti od kategórie projektu. Náležitá pozornosť by sa mala venovať projektom, ktoré budú mať významný inovačný vplyv v celej Únii.

(15)

Grécko malo v roku 2014 HDP na obyvateľa v trhových cenách nižšie ako 60 % priemeru Únie, ale nie je príjemcom podpory z modernizačného fondu, a preto by malo byť schopné uplatniť si nárok na kvóty na účely spolufinancovania dekarbonizácie dodávok elektrickej energie na ostrovoch nachádzajúcich sa na jeho území. Tieto kvóty by mali pochádzať z maximálneho množstva kvót uvedeného v článku 10a ods. 5 smernice 2003/87/ES, ktoré sa do 31. decembra 2020 nepridelia bezodplatne, a mali by byť obchodované formou aukcie v súlade s podmienkami, ktoré sa vzťahujú na modernizačný fond.

(16)

Z 2 % celkového množstva kvót by sa mal vytvoriť modernizačný fond, pričom s uvedenými kvótami by sa malo obchodovať formou aukcie podľa pravidiel a podmienok aukcií prebiehajúcich na spoločnej aukčnej platforme, ako sa uvádza v nariadení Komisie (EÚ) č. 1031/2010 (8). V závislosti od rozsahu, v ktorom sa podiel kvót určených na obchodovanie formou aukcie zníži, aby sa predišlo potrebe uplatniť jednotný medziodvetvový korekčný faktor, by sa množstvo kvót, ktoré sú k dispozícii v rámci modernizačného fondu, malo zvýšiť až o 0,5 % celkového množstva kvót. Členské štáty, ktoré vykazovali v roku 2013 v trhových cenách HDP na obyvateľa nižšie ako 60 % priemeru Únie, by mali byť oprávnené na financovanie z modernizačného fondu a mali by mať možnosť uplatňovať do roku 2030 výnimku zo zásady úplného obchodovania s kvótami formou aukcie na účely výroby elektrickej energie využitím možnosti bezodplatného prideľovania kvót, aby mohli transparentným spôsobom podporovať skutočné investície do modernizácie svojho odvetvia energetiky a zároveň zabrániť narušeniu vnútorného trhu s energiou. Investície v rámci modernizačného fondu zamerané na zlepšenie energetickej efektívnosti by mohli zahŕňať investície do elektrifikácie dopravy, najmä cestnej dopravy. Pravidlá spravovania modernizačného fondu by mali predstavovať súvislý, komplexný a transparentný rámec, ktorý zabezpečí čo najefektívnejšie vykonávanie a v ktorom sa zohľadní potreba jednoduchého prístupu pre všetky zúčastnené strany a možnosti zhodnocovania investícií v členských štátoch. Riadiaca štruktúra by mala zodpovedať účelu, ktorým je zabezpečiť primerané využívanie finančných prostriedkov.

Táto riadiaca štruktúra by mala zahŕňať investičný výbor a pri prijímaní rozhodnutí by sa mali náležite zohľadňovať odborné znalosti Európskej investičnej banky (EIB), pokiaľ sa nejedná o podporu poskytovanú malým projektom prostredníctvom pôžičiek od národných podporných bánk alebo prostredníctvom grantov z vnútroštátneho programu, ktorý sleduje rovnaké ciele ako modernizačný fond. S cieľom identifikovať a oznámiť akýkoľvek potenciálny konflikt záujmov by sa zloženie investičného výboru, životopisy jeho členov, ako aj ich vyhlásenia o záujmoch mali uverejňovať a pravidelne aktualizovať. V záujme zabezpečenia primeraného riešenia investičných potrieb v členských štátoch s nízkymi príjmami by sa finančné prostriedky pre modernizačný fond mali rozdeľovať medzi členskými štátmi na základe kombinovaných kritérií, pri ktorých sa kombinuje podiel 50 % overených emisií s podielom 50 % HDP. Finančná pomoc z modernizačného fondu by sa mohla poskytovať v rôznych formách. V záujme mobilizácie zdrojov a zabezpečenia zvýšeného vplyvu príslušných investícií by sa bezodplatné kvóty na modernizáciu výroby elektrickej energie v niektorých členských štátoch a zdroje z fondu na modernizáciu určené na investície, ktoré nie sú na zozname prioritných oblastí, mali doplniť zdrojmi od súkromných právnických osôb, ktoré by mohli zahŕňať osobitné zdroje od súkromných právnických osôb, ktoré sú úplne alebo čiastočne vo vlastníctve orgánov verejnej moci.

(17)

S cieľom zjednodušiť mechanizmy financovania a minimalizovať administratívne zaťaženie súvisiace s ich vykonávaním by dotknuté členské štáty mali mať možnosť využívať svoj podiel 10 % prerozdelených kvót a prechodného bezodplatného prideľovania kvót na účely modernizácie odvetvia energetiky v súlade s ustanoveniami modernizačného fondu. V záujme zabezpečenia predvídateľnosti a transparentnosti, pokiaľ ide o objemy kvót, ktoré sú k dispozícii buď na obchodovanie formou aukcie, alebo na prechodné bezodplatné prideľovanie, a s ohľadom na aktíva spravované v rámci modernizačného fondu by členské štáty mali informovať Komisiu o svojom zámere zvýšiť svoje zdroje v rámci modernizačného fondu ešte pred rokom 2021.

(18)

Európska rada v októbri 2014 potvrdila, že možnosť bezodplatného prideľovania kvót odvetviu energetiky by sa mala zachovať do roku 2030 a že by sa mali zlepšiť podmienky nepovinného bezodplatného prideľovania kvót na účely modernizácie odvetvia energetiky v určitých členských štátoch vrátane transparentnosti. Investície s hodnotou 12,5 milióna EUR alebo viac by dotknutý členský štát mal vyberať prostredníctvom súťažného ponukového konania na základe jasných a transparentných pravidiel, aby sa zabezpečilo využitie bezodplatne pridelených kvót na podporu skutočných investícií do modernizácie alebo diverzifikácie odvetvia energetiky v súlade s cieľmi energetickej únie. Investície v hodnote nižšej než 12,5 milióna EUR by takisto mali byť oprávnené na financovanie z bezodplatne pridelených kvót. Dotknutý členský štát by mal takéto investície vyberať na základe jasných a transparentných kritérií. Výsledky tohto výberu by mali byť predmetom verejnej konzultácie. Verejnosť by mala byť náležite informovaná vo fáze výberu investičných projektov, ako aj o ich vykonávaní. Investície by mali byť doplnené prostriedkami od súkromných právnických osôb, ktoré by mohli zahŕňať osobitné zdroje od súkromných právnických osôb, ktoré sú úplne alebo čiastočne vo vlastníctve orgánov verejnej moci.

(19)

Financovanie zo systému EU ETS by malo byť v súlade s cieľmi rámca politiky Únie v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a dlhodobými cieľmi stanovenými v Parížskej dohode, ako aj s inými programami Únie v oblasti financovania, aby sa zabezpečila efektívnosť verejných výdavkov.

(20)

Podľa platných ustanovení o vylúčení malých zariadení zo systému EU ETS môžu vylúčené zariadenia zostať vylúčené a členským štátom by sa malo umožniť aktualizovať ich zoznam vylúčených zariadení a členským štátom, ktoré v súčasnosti túto možnosť nevyužívajú, by sa malo umožniť ju začať využívať na začiatku každého obdobia prideľovania kvót. Zároveň by s cieľom zabrániť neprimeranému administratívnemu zaťaženiu malo byť tiež možné, aby členské štáty zo systému EU ETS vylúčili zariadenia, ktoré emitujú menej ako 2 500 ton ekvivalentu oxidu uhličitého v každom z troch rokov, ktoré predchádzajú začiatku jednotlivých období prideľovania kvót, a rezervné alebo záložné jednotky, ktoré sú v prevádzke menej ako 300 hodín počas každého roku uvedeného trojročného obdobia. Možnosť začlenenia dodatočných činností a plynov do systému by mala existovať i naďalej, a to bez toho, aby sa považovali za nových účastníkov. Touto možnosťou začlenenia dodatočných činností a plynov po roku 2020 by nemalo byť dotknuté množstvo kvót v celej Únii v rámci systému EU ETS a množstvá, ktoré z neho vyplývajú.

(21)

V smernici 2003/87/ES sa od členských štátov vyžaduje, aby predkladali správy o jej vykonávaní na základe dotazníka alebo osnovy vypracovanej Komisiou v súlade s postupom uvedeným v smernici Rady 91/692/EHS (9). Komisia navrhla, aby sa zrušili požiadavky na predkladanie správ podľa smernice 91/692/EHS. Preto je vhodné nahradiť odkaz na smernicu 91/692/EHS odkazom na postup uvedený v smernici 2003/87/ES.

(22)

Rozhodnutím (EÚ) 2015/1814 sa zriaďuje trhová stabilizačná rezerva systému EU ETS v záujme flexibilnejšej ponuky na aukciách a odolnejšieho systému. Ďalej sa v uvedenom rozhodnutí stanovuje, že kvóty, ktoré sa do roku 2020 nepridelia novým účastníkom, a kvóty nepridelené z dôvodu ukončenia a čiastočného ukončenia prevádzky sa majú umiestniť do trhovej stabilizačnej rezervy.

(23)

Dobre fungujúci, zreformovaný systém EU ETS s nástrojom na stabilizáciu trhu je pre Úniu kľúčovým prostriedkom na dosiahnutie jej dohodnutého cieľa na rok 2030 a záväzkov prijatých v rámci Parížskej dohody. S cieľom riešiť súčasný nepomer na trhu medzi ponukou kvót a dopytom po nich sa podľa rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 v roku 2018 zriadi trhová stabilizačná rezerva, ktorá začne fungovať od roku 2019. Vzhľadom na potrebu vyslať dôveryhodný investičný signál, pokiaľ ide o nákladovo efektívne znižovanie emisií CO2, a s cieľom posilniť systém EU ETS by sa rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 malo zmeniť tak, aby sa do 31. decembra 2023 zvýšili percentuálne podiely na určovanie množstva kvót, ktoré sa majú každoročne umiestniť do rezervy. Okrem toho by ako dlhodobé opatrenie na zlepšenie fungovania systému EU ETS, pokiaľ sa nerozhodne inak v rámci prvého preskúmania v súlade s článkom 3 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814, kvóty umiestnené v rezerve, ktoré presahujú celkové množstvo kvót, s ktorými sa počas predchádzajúceho roka obchodovalo formou aukcie, nemali byť od roku 2023 ďalej platné. V rámci pravidelných preskúmaní fungovania rezervy by sa malo zvážiť aj to, či sa majú tieto zvýšené podiely zachovať.

(24)

Smernica 2003/87/ES by sa mala preskúmavať z hľadiska medzinárodného vývoja a úsilia o dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody. Opatrenia na podporu určitých energeticky náročných priemyselných odvetví, ktoré by mohli byť vystavené úniku uhlíka, ako sa uvádza v článkoch 10a a 10b smernice 2003/87/ES, by sa mali preskúmavať aj z hľadiska opatrení politiky v oblasti klímy v iných významných ekonomikách. V tejto súvislosti by sa pri preskúmaní smernice 2003/87/ES mohlo zvážiť, či je vhodné nahradiť, upraviť alebo doplniť niektoré z existujúcich opatrení na zabránenie úniku uhlíka úpravou hraničnej dane z uhlíka alebo alternatívnymi opatreniami pod podmienkou, že takéto opatrenia sú plne zlučiteľné s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, aby sa do systému EU ETS začlenili dovozcovia výrobkov, ktoré sa vyrobili v odvetviach alebo pododvetviach určených v súlade s článkom 10a smernice 2003/87/ES. Komisia by mala predkladať Európskemu parlamentu a Rade správu v rámci každého globálneho hodnotenia dohodnutého v rámci Parížskej dohody, najmä so zreteľom na potrebu sprísniť politiky a opatrenia Únie vrátane systému EU ETS na účely potrebného zníženia emisií skleníkových plynov zo strany Únie a jej členských štátov. Komisia by mala mať možnosť v prípade potreby predložiť Európskemu parlamentu a Rade návrhy na zmenu smernice 2003/87/ES. Komisia by v rámci svojho pravidelného podávania správ podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (10) mala posúdiť aj výsledok facilitačného dialógu podľa UNFCCC (Talanoa dialóg) v roku 2018.

(25)

S cieľom prijímať všeobecne uplatniteľné nelegislatívne akty na doplnenie alebo zmenu určitých nepodstatných prvkov legislatívneho aktu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o článok 3d ods. 3, článok 10 ods. 4, článok 10a ods. 1 a 8, článok 10b ods. 5, článok 19 ods. 3, článok 22, článok 24 ods. 3, článok 24a ods. 1, článok 25a ods. 1 a článok 28c smernice 2003/87/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby sa tieto konzultácie vykonávali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (11). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. Pokiaľ ide o delegovanie podľa článku 10 ods. 4 smernice 2003/87/ES, tie členské štáty, ktoré nevyužívajú spoločnú aukčnú platformu, by mali mať naďalej možnosť ju nevyužívať. Okrem toho by uvedeným delegovaním nemalo byť dotknuté právo členských štátov rozhodovať o použití ich príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie.

(26)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 10a ods. 2 tretieho až šiesteho pododseku, článku 10a ods. 21, článku 10d, článku 14 ods. 1 a 2, článkov 15 a 16 a článku 21 ods. 1 smernice 2003/87/ES a príloh IV a V k uvedenej smernici by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(27)

V záujme minimalizovania udeľovania splnomocnení Komisii by sa mali zrušiť existujúce právomoci v súvislosti s prijímaním aktov týkajúcich sa: prevádzkovania osobitnej rezervy v článku 3f ods. 9 smernice 2003/87/ES, ďalšieho stanovovania množstiev vymeniteľných medzinárodných kreditov a prideľovania množstiev vymeniteľných medzinárodných kreditov v článku 11a ods. 8 uvedenej smernice, stanovenia ďalších noriem pre to, čo možno vymeniť, v článku 11a ods. 9 uvedenej smernice, a stanovenia ďalších pravidiel dvojitého započítania v článku 11b ods. 7 uvedenej smernice. Akty prijaté podľa uvedených ustanovení sa uplatňujú naďalej.

(28)

Akty prijaté podľa smernice 2003/87/ES týkajúce sa záležitosti, v súvislosti s ktorými táto smernica udeľuje Komisii právomoc prijímať delegované akty alebo vykonávacie akty, sa uplatňujú naďalej, pokiaľ nebudú zrušené alebo zmenené. V prípade rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ (13) sa posledný stĺpec prílohy I k uvedenému rozhodnutiu zruší, ak a keď Komisia prijme vykonávací akt na účel stanovenia revidovanej referenčnej úrovne pre bezodplatné prideľovanie kvót. S cieľom zvýšiť predvídateľnosť a zjednodušiť administratívne procesy by sa rozhodnutie Komisie 2014/746/EÚ (14) malo uplatňovať naďalej až do konca roka 2020.

(29)

Delegované a vykonávacie akty uvedené v tejto smernici, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o monitorovaní, podávaní správ a overovaní a o registri Únie, by sa mali zamerať na čo najväčšie zjednodušenie pravidiel a zníženie akéhokoľvek administratívneho zaťaženia bez toho, aby ohrozili environmentálnu integritu, bezpečnosť alebo spoľahlivosť systému EU ETS. Pri príprave uvedených aktov by Komisia mala posúdiť najmä efektívnosť zjednodušených pravidiel monitorovania, a to aj pokiaľ ide o núdzové a záložné jednotky na výrobu elektrickej energie, s ohľadom na počet prevádzkových hodín za rok, a aj pokiaľ ide o iné malé zdroje emisií, a mala by tiež posúdiť možnosti ďalšieho rozvoja takýchto pravidiel.

(30)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (15) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(31)

Účelom tejto smernice je prispieť k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany životného prostredia v súlade so zásadou udržateľného rozvoja hospodársky čo najefektívnejším spôsobom a zároveň poskytnúť zariadeniam primeraný čas na prispôsobenie a zabezpečiť osobitne dotknutým osobám priaznivejšie podmienky primeraným spôsobom, ktorý je čo najviac zlučiteľný s inými cieľmi tejto smernice.

(32)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie.

(33)

Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu jej rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

1.

V celej smernici sa výrazy „systém Spoločenstva“ a „schéma Spoločenstva“ v príslušnom gramatickom tvare nahrádzajú výrazom „systém EU ETS“ v príslušnom gramatickom tvare.

2.

V celej smernici sa slovo „schéma“ v príslušnom gramatickom tvare nahrádza slovom „systém“ v príslušnom gramatickom tvare.

3.

V celej smernici okrem prípadov uvedených v bode 1 tohto článku a v článku 26 smernice sa slovo „Spoločenstvo“ v príslušnom gramatickom tvare nahrádza slovom „Únia“ v príslušnom gramatickom tvare.

4.

V celej smernici sa slová „regulačným postupom uvedeným v článku 23 ods. 2“ nahrádzajú slovami „postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2“ v príslušnom gramatickom tvare.

5.

V článku 3c ods. 2 prvom pododseku a v článku 10 ods. 1a sa slová „článku 13 ods. 1“ nahrádzajú slovami „článku 13“.

6.

V článku 3g, v článku 5 prvom odseku písm. d), v článku 6 ods. 2 písm. c), v článku 10a ods. 2 druhom pododseku, v článku 14 ods. 2, 3 a 4, v článku 19 ods. 1 a 4, v článku 24 ods. 3 prvom pododseku a v článku 29a ods. 4 sa slovo „nariadenie“ v príslušnom gramatickom tvare nahrádza slovom „akty“ v príslušnom gramatickom tvare.

7.

V článku 3 sa písmeno h) nahrádza takto:

8.

V článku 3d sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice, pokiaľ ide o podrobné podmienky obchodovania členských štátov formou aukcie s kvótami pre leteckú dopravu v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku alebo s článkom 3f ods. 8. Počet kvót, s ktorými majú jednotlivé členské štáty obchodovať formou aukcie počas jednotlivých období, je úmerný ich podielu na celkových započítaných emisiách z leteckej dopravy pre všetky členské štáty za referenčný rok, ktorý sa nahlásil v súlade s článkom 14 ods. 3 a ktorý sa overil v súlade s článkom 15. Pre obdobie uvedené v článku 3c ods. 1 je referenčným rokom rok 2010 a pre každé nasledujúce obdobie uvedené v článku 3c je referenčným rokom kalendárny rok, ktorý sa končí 24 mesiacov pred začatím obdobia, na ktoré sa obchodovanie formou aukcie vzťahuje. Delegovanými aktmi sa zabezpečí dodržiavanie zásad stanovených v článku 10 ods. 4 prvom pododseku.“

9.

V článku 3f sa vypúšťa odsek 9.

10.

V článku 6 ods. 1 sa vypúšťa tretí pododsek.

11.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Nadväznosť na smernicu 2010/75/EÚ

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že tam, kde zariadenia vykonávajú činnosti uvedené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (*1), podmienky a postup na vydanie povolenia na emisie skleníkových plynov boli skoordinované s tými, ktoré na vydanie povolenia stanovuje uvedená smernica. Požiadavky stanovené v článkoch 5, 6 a 7 tejto smernice možno zahrnúť do postupov stanovených smernicou 2010/75/EÚ.

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).“"

12.

V článku 9 sa druhý a tretí odsek nahrádzajú takto:

„Počnúc rokom 2021 predstavuje lineárny koeficient 2,2 %.“

13.

Článok 10 sa mení takto:

14.

Článok 10a sa mení takto:

15.

Články 10b a 10c sa nahrádzajú takto:

„Článok 10b

Prechodné opatrenia na podporu niektorých energeticky náročných odvetví v prípade úniku uhlíka

1.   Odvetvia a pododvetvia, v súvislosti s ktorými súčin ich intenzity obchodu s tretími krajinami, vymedzenej ako pomer celkovej hodnoty vývozu do tretích krajín plus hodnoty dovozu z tretích krajín a celkovej veľkosti trhu Európskeho hospodárskeho priestoru (ročný obrat plus celkový dovoz z tretích krajín), a ich intenzity emisií meranej v kgCO2, vydelený ich hrubou pridanou hodnotou (v eurách) presahuje 0,2, sa považujú za vystavené riziku úniku uhlíka. Takýmto odvetviam a pododvetviam sa v období do roku 2030 prideľujú kvóty bezodplatne v rozsahu 100 % množstva určeného podľa článku 10a.

2.   Odvetvia a pododvetvia, v súvislosti s ktorými súčin ich intenzity obchodu s tretími krajinami a ich intenzity emisií presahuje 0,15, možno začleniť do skupiny uvedenej v odseku 1 pomocou údajov za roky 2014 až 2016 na základe kvalitatívneho posúdenia a týchto kritérií:

3.   Odvetvia a pododvetvia, ktoré nepresahujú prahovú hodnotu uvedenú v odseku 1, ale pri ktorých podiel intenzity emisií meranej v kgCO2 a ich hrubej pridanej hodnoty (v eurách) presahuje 1,5, sa takisto posudzujú na úrovni štvormiestneho číselného kódu (kód NACE-4). Komisia zverejní výsledky tohto posúdenia.

Do troch mesiacov od zverejnenia uvedeného v prvom pododseku môžu odvetvia a pododvetvia uvedené v danom pododseku požiadať Komisiu buď o kvalitatívne posúdenie ich vystavenia riziku úniku uhlíka na úrovni štvormiestneho číselného kódu (kód NACE-4), alebo o posúdenie na základe klasifikácie tovaru používanej na štatistické účely v odvetví priemyselnej produkcie v Únii na úrovni osemmiestneho číselného kódu (Prodcom). Na tento účel odvetvia a pododvetvia predložia spolu so žiadosťou riadne podložené, úplné a nezávisle overené údaje, ktoré umožnia Komisii vykonať posúdenie.

Ak sa odvetvie alebo pododvetvie rozhodne pre posúdenie na úrovni štvormiestneho číselného kódu (kód NACE-4), možno ho začleniť do skupiny uvedenej v odseku 1 na základe kritérií uvedených v odseku 2 písm. a), b) a c). Ak sa odvetvie alebo pododvetvie rozhodne pre posúdenie na úrovni osemmiestneho číselného kódu (Prodcom), začlení sa do skupiny uvedenej v odseku 1, ak sa na tejto úrovni prekročí prahová hodnota 0,2 uvedená v odseku 1.

Odvetvia a pododvetvia, pre ktoré sa bezodplatné prideľovanie vypočítava na základe referenčných úrovní uvedených v článku 10a ods. 2 štvrtom pododseku, môžu takisto požiadať o posúdenie v súlade s tretím pododsekom tohto odseku.

Odchylne od odsekov 1 a 2 môže členský štát do 30. júna 2018 požiadať, aby sa v súvislosti s klasifikáciami na úrovni šesťmiestneho alebo osemmiestneho číselného kódu (Prodcom) odvetvie alebo pododvetvie uvedené v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2014/746/EÚ (*6) považovalo za začlenené do skupiny uvedenej v odseku 1. O takejto žiadosti sa uvažuje len v prípade, ak žiadajúci členský štát zistí, že uplatnenie tejto výnimky možno odôvodniť na základe riadne podložených, úplných, overených a auditovaných údajov za posledných päť rokov, ktoré poskytne príslušné odvetvie alebo pododvetvie, a do svojej žiadosti zahrnie všetky relevantné informácie. Na základe týchto údajov sa príslušné odvetvie alebo pododvetvie začlení v súvislosti s uvedenými klasifikáciami tak, že v rámci heterogénneho štvormiestneho číselného kódu (kód NACE-4) sa preukáže, že má podstatne vyššiu intenzitu obchodu a emisií na úrovni šesťmiestneho alebo osemmiestneho číselného kódu (Prodcom), prekračujúcu prahovú hodnotu stanovenú v odseku 1.

4.   Pri iných odvetviach a pododvetviach sa vychádza z predpokladu, že sú schopné premietnuť väčšiu časť ceny kvót do cien produktov, a kvóty sa im prideľujú bezodplatne v rozsahu 30 % množstva stanoveného podľa článku 10a. Pokiaľ sa nerozhodne inak v rámci preskúmania podľa článku 30, bezodplatné prideľovanie kvót iným odvetviam a pododvetviam s výnimkou diaľkového vykurovania sa po roku 2026 znižuje o rovnaké množstvá tak, aby sa v roku 2030 žiadne kvóty neprideľovali bezodplatne.

5.   Komisia je splnomocnená prijať do 31. decembra 2019 delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice, pokiaľ ide o určenie odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za vystavené riziku úniku uhlíka, ako sa uvádza v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku, v súvislosti s činnosťami na úrovni štvormiestneho číselného kódu (kód NACE-4), pokiaľ sa to týka odseku 1 tohto článku, pričom východiskom sú údaje za posledné tri kalendárne roky.

Článok 10c

Možnosť prechodného bezodplatného prideľovania kvót na účely modernizácie v odvetví energetiky

1.   Odchylne od článku 10a ods. 1 až 5 členské štáty, ktoré v roku 2013 mali v trhových cenách (v eurách) HDP na obyvateľa nižší ako 60 % priemeru Únie, môžu zariadeniam na výrobu elektrickej energie prechodne prideľovať kvóty bezodplatne na účely modernizácie, diverzifikácie a udržateľnej transformácie odvetvia energetiky. Podporované investície musia byť v súlade s prechodom na bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo, s cieľmi rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a s plnením dlhodobých cieľov stanovených v Parížskej dohode. Platnosť výnimky stanovenej v tomto odseku sa skončí 31. decembra 2030.

2.   Pri projektoch s celkovou sumou investícií presahujúcou 12,5 milióna EUR dotknutý členský štát zorganizuje súťažné ponukové konanie, prostredníctvom ktorého sa vyberú investície, ktoré sa majú financovať bezodplatne pridelenými kvótami, a ktoré sa uskutoční v jednom alebo viacerých kolách v období rokov 2021 až 2030. Pri tomto súťažnom ponukovom konaní sa:

Odchylne od článku 10 ods. 1 a bez toho, aby bola dotknutá posledná veta odseku 1 tohto článku, v prípade, že sa investícia vybraná prostredníctvom súťažného ponukového konania zruší alebo sa nedosiahne zamýšľaný výkon, sa vyčlenené kvóty môžu využiť prostredníctvom jediného dodatočného kola súťažného ponukového konania najskôr o jeden rok neskôr na financovanie iných investícií.

Členský štát, ktorý plánuje využiť nepovinné prechodné bezodplatné prideľovanie kvót na modernizáciu odvetvia energetiky, uverejní do 30. júna 2019 podrobný vnútroštátny rámec, v ktorom sa stanoví proces súťažného ponukového konania vrátane plánovaného počtu kôl podľa prvého pododseku a kritériá výberu na účely verejného pripomienkovania.

V prípadoch, keď sa investície v hodnote nižšej než 12,5 milióna EUR majú podporiť z bezodplatne pridelených kvót a nevyberajú sa prostredníctvom súťažného ponukového konania uvedeného v tomto odseku, členské štáty vyberajú projekty na základe objektívnych a transparentných kritérií. Výsledky tohto výberového konania sa uverejnia na účely verejného pripomienkovania. Dotknuté členské štáty na tomto základe do 30. júna 2019 zostavia, uverejnia a predložia Komisii zoznam investícií. Ak sa v rámci toho istého zariadenia uskutočňuje viac ako jedna investícia, posudzujú sa tieto investície ako celok s cieľom zistiť, či sa nepresiahla prahová hodnota 12,5 milióna EUR, pokiaľ nie sú tieto investície nezávisle technicky alebo finančne uskutočniteľné.

3.   Hodnota plánovaných investícií sa minimálne vyrovná trhovej hodnote bezodplatne pridelených kvót, pričom sa zohľadní potreba obmedziť priamo súvisiaci nárast cien. Trhová hodnota zodpovedá priemeru cien kvót na spoločnej aukčnej platforme v prechádzajúcom kalendárnom roku. Prostredníctvom bezodplatného prideľovania kvót možno podporiť najviac 70 % relevantných nákladov investície za predpokladu, že zvyšné náklady financujú súkromné právnické osoby.

4.   Prechodne bezodplatne pridelené kvóty sa odpočítavajú od množstva kvót, s ktorými by daný členský štát za bežných okolností obchodoval formou aukcie. Celkové množstvo bezodplatne pridelených kvót nepresiahne 40 % kvót, ktoré budú pridelené dotknutému členskému štátu podľa článku 10 ods. 2 písm. a) v období rokov 2021 až 2030 v rovnakých ročných množstvách počas tohto obdobia.

5.   Ak členský štát podľa článku 10d ods. 4 využíva kvóty, ktoré sa pridelili na účely solidarity, rastu a vzájomných prepojení v Únii v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b), môže tento členský štát odchylne od odseku 4 tohto článku využiť na prechodné bezodplatné prideľovanie celkovo do 60 % kvót, ktoré získal v období rokov 2021 až 2030 podľa článku 10 ods. 2 písm. a), s využitím zodpovedajúceho množstva kvót rozdelených v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b).

Kvóty, ktoré sa nepridelia podľa tohto článku do roku 2020, možno prideliť v období rokov 2021 až 2030 na investície vybrané prostredníctvom súťažného ponukového konania uvedeného v odseku 2, pokiaľ dotknutý členský štát do 30. septembra 2019 neinformuje Komisiu o svojom zámere neprideliť niektoré alebo všetky tieto kvóty v období rokov 2021 až 2030 a o množstve kvót, s ktorými sa má namiesto toho v roku 2020 obchodovať formou aukcie. Ak sa takéto kvóty pridelia v období rokov 2021 až 2030, zodpovedajúce množstvo kvót sa zohľadní pri uplatňovaní limitu na úrovni 60 % stanoveného v prvom pododseku tohto odseku.

6.   Podmienkou pridelenia kvót prevádzkovateľom je preukázanie toho, že investícia vybraná v súlade s pravidlami súťažného ponukového konania sa zrealizovala. Ak investícia vedie k zvýšeniu výrobnej kapacity elektrickej energie, dotknutý prevádzkovateľ tiež preukáže, že najneskôr do spustenia prevádzky tejto dodatočnej kapacity tento alebo iný pridružený prevádzkovateľ vyradil z prevádzky zodpovedajúci objem kapacity na výrobu elektrickej energie s vyššou intenzitou emisií.

7.   Členské štáty vyžadujú, aby prijímajúci výrobcovia elektrickej energie a prevádzkovatelia sietí do 28. februára každého roka predložili správu o realizácii svojich vybraných investícií, ktorej súčasťou je aj bilancia bezodplatne prideľovaných kvót a vynaložených investičných nákladov a druhy podporovaných investícií. Členské štáty o tom podávajú správy Komisii a Komisia tieto správy zverejňuje.

(*6)  Rozhodnutie Komisie 2014/746/EÚ z 27. októbra 2014, ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES určuje zoznam odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia vystavené vysokému riziku úniku uhlíka medzi rokmi 2015 až 2019 (Ú. v. EÚ L 308, 29.10.2014, s. 114).“"

16.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 10d

Modernizačný fond

1.   Zriaďuje sa fond na podporu investícií, ktoré navrhnú prijímajúce členské štáty, vrátane financovania malých investičných projektov, na modernizáciu energetických systémov a zlepšenie energetickej efektívnosti v členských štátoch s HDP na obyvateľa v trhových cenách nižším ako 60 % priemeru Únie v roku 2013 (ďalej len „modernizačný fond“) na obdobie rokov 2021 až 2030. Modernizačný fond sa financuje prostredníctvom obchodovania s kvótami formou aukcie, ako je stanovené v článku 10.

Podporované investície musia byť v súlade s cieľmi tejto smernice, ako aj s cieľmi rámca politík Únie v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a dlhodobými cieľmi stanovenými v Parížskej dohode. Podpora z modernizačného fondu sa neposkytuje zariadeniam na výrobu energie, ktoré využívajú tuhé fosílne palivá, s výnimkou efektívneho a udržateľného diaľkového vykurovania v členských štátoch s HDP na obyvateľa v trhových cenách nižším ako 30 % priemeru Únie v roku 2013 za predpokladu, že množstvo kvót aspoň rovnocennej hodnoty sa použije na investície podľa článku 10c, ktoré nezahŕňajú tuhé fosílne palivá.

2.   Aspoň 70 % finančných prostriedkov z modernizačného fondu sa použije na podporu investícií do výroby a využívania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, zlepšenia energetickej efektívnosti okrem energetickej efektívnosti súvisiacej s výrobou energie pomocou tuhých fosílnych palív, do uskladňovania energie a modernizácie energetických sietí vrátane vedení diaľkového vykurovania, do prenosových sietí elektrickej energie a zvýšenia prepojení medzi členskými štátmi, ako aj na podporu spravodlivého prechodu v regiónoch závislých od uhlíka v prijímajúcich členských štátoch s cieľom podporiť v rámci dialógu so sociálnymi partnermi opätovné zaradenie pracovníkov, ich rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie, vzdelávanie, iniciatívy zamerané na hľadanie zamestnania a začínajúce podniky. Oprávnené sú aj investície do energetickej efektívnosti v doprave, stavebníctve, poľnohospodárstve a odpadovom hospodárstve.

3.   Za prevádzku modernizačného fondu zodpovedajú prijímajúce členské štáty. EIB zabezpečí, aby obchodovanie s kvótami formou aukcie prebiehalo v súlade so zásadami a podmienkami stanovenými v článku 10 ods. 4, pričom zodpovedá za hospodárenie s výnosmi. EIB prevedie výnosy členským štátom na základe rozhodnutia Komisie o vyplatení, ak je toto vyplatenie na účely investícií v súlade s odsekom 2 tohto článku, alebo v prípade, že investície nepatria do oblastí uvedených v odseku 2 tohto článku, pokiaľ je to v súlade s odporúčaniami investičného výboru. Komisia prijme svoje rozhodnutie včas. Výnosy sa rozdeľujú medzi členské štáty podľa podielov stanovených v prílohe IIb a v súlade s odsekmi 6 až 12 tohto článku.

4.   Ktorýkoľvek dotknutý členský štát môže použiť celkové množstvo kvót bezodplatne pridelených podľa článku 10c ods. 4 alebo ich časť a množstvo kvót pridelené na účely solidarity, rastu a vzájomných prepojení v Únii v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b) alebo jeho časť v súlade s článkom 10d na podporu investícií v rámci modernizačného fondu, čím sa zvýšia zdroje pridelené danému členskému štátu. Dotknutý členský štát do 30. septembra 2019 oznámi Komisii príslušné množstvá kvót, ktoré sa majú použiť v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. b), článkom 10c a článkom 10d.

5.   Týmto sa zriaďuje investičný výbor modernizačného fondu. Investičný výbor tvorí jeden zástupca z každého prijímajúceho členského štátu, Komisie a EIB a traja zástupcovia zvolení ostatnými členskými štátmi na obdobie piatich rokov. Predsedá mu zástupca Komisie. Na zasadnutiach výboru sa ako pozorovateľ môže zúčastňovať jeden zástupca každého členského štátu, ktorý nie je členom investičného výboru.

Investičný výbor funguje transparentným spôsobom. Zloženie investičného výboru a životopisy a vyhlásenia o záujmoch jeho členov sa zverejnia a v prípade potreby aktualizujú.

6.   Predtým ako sa prijímajúci členský štát rozhodne financovať investíciu zo svojho podielu v modernizačnom fonde, predloží investičný projekt investičnému výboru a EIB. Ak EIB potvrdí, že investícia patrí do oblastí uvedených v odseku 2, členský štát môže pristúpiť k financovaniu investičného projektu zo svojho podielu.

Ak investícia do modernizácie energetických systémov, ktorá sa má podľa návrhu financovať z modernizačného fondu, nepatrí do oblastí uvedených v odseku 2, investičný výbor posúdi technickú a finančnú životaschopnosť takejto investície vrátane zníženia emisií, ktoré sa ňou dosiahne, a vydá odporúčanie na financovanie investície z modernizačného fondu. Investičný výbor zabezpečí, aby všetky investície súvisiace s diaľkovým vykurovaním prinášali výrazné zlepšenie energetickej efektívnosti a zníženie emisií. Súčasťou tohto odporúčania môžu byť návrhy týkajúce sa vhodných nástrojov financovania. Zo zdrojov z modernizačného fondu možno podporiť najviac 70 % príslušných nákladov na investíciu, ktorá nepatrí do oblastí uvedených v odseku 2, za predpokladu, že zvyšné náklady financujú súkromné právnické osoby.

7.   Investičný výbor sa usiluje prijímať svoje odporúčania konsenzom. Ak investičný výbor nedokáže dospieť k rozhodnutiu konsenzom v lehote, ktorú určil predseda, prijme rozhodnutie jednoduchou väčšinou.

Ak zástupca EIB neschváli financovanie investície, odporúčanie sa prijme len vtedy, ak za investíciu hlasujú dve tretiny všetkých členov. Zástupca členského štátu, v ktorom sa má investícia uskutočniť, a zástupca EIB nie sú v takom prípade oprávnení hlasovať. Tento pododsek sa neuplatňuje na malé projekty financované prostredníctvom pôžičiek od národných podporných bánk alebo grantov ako príspevkov na vykonávanie vnútroštátneho programu na dosiahnutie konkrétnych cieľov v súlade s cieľmi modernizačného fondu za predpokladu, že v rámci programu sa využíva maximálne 10 % podielu členského štátu stanoveného v prílohe IIb.

8.   Všetky akty alebo odporúčania EIB alebo investičného výboru podľa odsekov 6 a 7 sa prijímajú včas a uvedú sa v nich dôvody, na ktorých sa zakladajú. Takéto akty a odporúčania sa zverejnia.

9.   Prijímajúce členské štáty sú zodpovedné za sledovanie realizácie v súvislosti s vybranými projektmi.

10.   Prijímajúce členské štáty každoročne podávajú Komisii správu o investíciách financovaných z modernizačného fondu. Táto správa sa zverejňuje a obsahuje:

11.   Investičný výbor každoročne podáva Komisii správu o skúsenostiach s hodnotením investícií. Komisia do 31. decembra 2024 s ohľadom na zistenia investičného výboru preskúma oblasti pre projekty uvedené v odseku 2 a základ, z ktorého investičný výbor vychádza pri tvorbe svojich odporúčaní.

12.   Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa podrobných pravidiel prevádzkovania modernizačného fondu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.“

17.

V článku 11 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Zoznam zariadení, na ktoré sa počas piatich rokov počnúc 1. januárom 2021 vzťahuje táto smernica, sa predloží do 30. septembra 2019 a zoznam na každé nasledujúce päťročné obdobie sa predloží každých nasledujúcich päť rokov. Každý zoznam obsahuje informácie o výrobnej činnosti, prenose tepla a plynov, výrobe elektrickej energie a emisiách na úrovni podzariadení za päť kalendárnych rokov pred jeho predložením. Kvóty sa prideľujú bezodplatne len tým zariadeniam, o ktorých sa poskytnú tieto informácie.“

18.

V článku 11a sa vypúšťajú odseky 8 a 9.

19.

V článku 11b sa vypúšťa odsek 7.

20.

V článku 12 ods. 4 sa dopĺňajú tieto vety:

„Členské štáty môžu v prípade uzavretia výrobnej kapacity elektrickej energie na ich území v dôsledku dodatočných vnútroštátnych opatrení zrušiť kvóty z celkového množstva kvót, s ktorými majú obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 2, až do sumy zodpovedajúcej priemerným overeným emisiám dotknutého zariadenia v období piatich rokov pred uzavretím danej kapacity. Dotknutý členský štát informuje Komisiu o takomto plánovanom zrušení v súlade s delegovanými aktmi prijatými podľa článku 10 ods. 4.“

21.

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Platnosť kvót

Kvóty vydávané od 1. januára 2013 majú neobmedzenú platnosť. Pri kvótach vydávaných od 1. januára 2021 sa musí uviesť, v ktorom desaťročnom období počnúc 1. januárom 2021 sa vydali, pričom platia pre emisie od prvého roka daného obdobia.“

22.

V článku 14 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa podrobných postupov na monitorovanie emisií a podávanie správ o emisiách a v príslušných prípadoch aj údajov o činnostiach uvedených v prílohe I v rámci monitorovania a podávania správ o údajoch o tonokilometroch na účely žiadosti podľa článku 3e alebo 3f, pričom uvedené vykonávacie akty vychádzajú zo zásad monitorovania a podávania správ stanovených v prílohe IV a požiadaviek stanovených v odseku 2 tohto článku. V uvedených vykonávacích aktoch sa v požiadavkách na monitorovanie emisií a podávanie správ o emisiách jednotlivých skleníkových plynov stanoví aj potenciál globálneho otepľovania daného plynu.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.“

23.

V článku 15 sa tretí, štvrtý a piaty odsek nahrádzajú takto:

„Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa overovania správ o emisiách podľa zásad stanovených v prílohe V, ako aj akreditácie overovateľov a dohľadu nad nimi. Komisia môže prijať vykonávacie akty aj na účely overovania správ, ktoré podávajú prevádzkovatelia lietadiel podľa článku 14 ods. 3, a žiadostí podľa článkov 3e a 3f vrátane postupov overovania, ktoré majú použiť overovatelia. Stanoví podmienky akreditácie a odnímania akreditácie, vzájomného uznávania a vo vhodných prípadoch aj partnerského hodnotenia akreditačných orgánov.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.“

24.

V článku 16 sa odsek 12 nahrádza takto:

„12.   Komisia prijme vykonávacie akty týkajúce sa podrobných pravidiel postupov uvedených v tomto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22a ods. 2.“

25.

V článku 19 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice stanovením všetkých potrebných požiadaviek týkajúcich sa registra Únie na obdobie obchodovania, ktoré sa začína 1. januára 2013, a na nasledujúce obdobia vo forme štandardizovaných elektronických databáz, ktoré obsahujú spoločné prvky údajov na sledovanie vydávania, držby, prenosu a v prípade potreby aj rušenia kvót a podľa potreby aj na zabezpečenie prístupu verejnosti a dôvernosti. Uvedené delegované akty zahŕňajú aj ustanovenia o nadobudnutí účinnosti pravidiel vzájomného uznávania kvót v rámci dohôd o prepojení systémov obchodovania s emisiami.“

26.

Článok 21 sa mení takto:

27.

Článok 22 sa nahrádza takto:

„Článok 22

Zmeny príloh

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom zmeniť v prípade potreby prílohy k tejto smernici s výnimkou príloh I, IIa a IIb na základe správ stanovených v článku 21 a skúseností s uplatňovaním tejto smernice. Prílohy IV a V sa môžu zmeniť s cieľom zlepšiť monitorovanie emisií, podávanie správ o emisiách a overovanie emisií.“

28.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 22a

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre zmenu klímy zriadený článkom 26 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (*7). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*8).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(*7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13)."

(*8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

29.

Článok 23 sa nahrádza takto:

„Článok 23

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3d ods. 3, článku 10 ods. 4, článku 10a ods. 1 a 8, článku 10b ods. 5, článku 19 ods. 3, článku 22, článku 24 ods. 3, článku 24a ods. 1, článku 25a ods. 1 a článku 28c sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 8. apríla 2018.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3d ods. 3, článku 10 ods. 4, článku 10a ods. 1 a 8, článku 10b ods. 5, článku 19 ods. 3, článku 22, článku 24 ods. 3, článku 24a ods. 1, článku 25a ods. 1 a článku 28c môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (*9).

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3d ods. 3, článku 10 ods. 4, článku 10a ods. 1 a 8, článku 10b ods. 5, článku 19 ods. 3, článku 22, článku 24 ods. 3, článku 24a ods. 1, článku 25a ods. 1 a článku 28c nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

(*9)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.“"

30.

Článok 24 sa mení takto:

31.

Článok 24a sa mení takto:

32.

V článku 25 sa odsek 2 vypúšťa.

33.

V článku 25a ods. 1 sa prvý a druhý pododsek nahrádzajú takto:

„V prípade, že tretia krajina prijme opatrenia na zníženie vplyvu letov s odletom z tejto tretej krajiny a pristávajúcich v Únii na zmenu klímy, Komisia po konzultácii s touto treťou krajinou a členskými štátmi v rámci výboru uvedeného v článku 22a ods. 1 posúdi dostupné možnosti s cieľom zabezpečiť optimálnu interakciu medzi systémom EU ETS a opatreniami tejto krajiny.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na zmenu prílohy I k tejto smernici s cieľom stanoviť, že lety prichádzajúce z dotknutej tretej krajiny sa vylúčia z činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I, alebo stanoviť akékoľvek iné zmeny činností leteckej dopravy uvedených v prílohe I s výnimkou zmien rozsahu pôsobnosti, ktoré si vyžaduje dohoda uzavretá podľa článku 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.“

34.

V článku 27 ods. 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Každé takéto zariadenie zostane v systéme EU ETS do konca obdobia uvedeného v článku 11 ods. 1, počas ktorého sa doň znovu začlenilo.“

35.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 27a

Nepovinné vylúčenie zariadení, ktoré emitujú menej ako 2 500 ton

1.   Členské štáty môžu vylúčiť zo systému EU ETS zariadenia, ktorých emisie nahlásené príslušnému orgánu dotknutého členského štátu predstavujú za každý z troch rokov predchádzajúcich oznámeniu podľa písmena a) menej ako 2 500 ton ekvivalentu oxidu uhličitého bez ohľadu na emisie z biomasy, za predpokladu, že dotknutý členský štát:

2.   Keď sa zariadenie znovu začlení do systému EU ETS v súlade s odsekom 1 písm. c) tohto článku, všetky kvóty pridelené v súlade s článkom 10a sa pridelia počnúc rokom opätovného začlenenia. Kvóty pridelené takémuto zariadeniu sa odpočítajú z množstva, s ktorým má obchodovať formou aukcie podľa článku 10 ods. 2 členský štát, v ktorom sa zariadenie nachádza.

3.   Členské štáty môžu vylúčiť zo systému EU ETS aj rezervné alebo záložné jednotky, ktoré neboli v prevádzke viac ako 300 hodín ročne za každý z troch rokov predchádzajúcich oznámeniu podľa odseku 1 písm. a), za rovnakých podmienok, ako sú stanovené v odsekoch 1 a 2.“

36.

Článok 28c sa nahrádza takto:

„Článok 28c

Ustanovenia o monitorovaní, podávaní správ a overovaní na účely globálneho trhového opatrenia

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice, pokiaľ ide o primerané monitorovanie emisií, podávanie správ o emisiách a overovanie emisií na účely vykonávania globálneho trhového opatrenia ICAO na všetky trasách, na ktoré sa vzťahuje. Uvedené delegované akty sa zakladajú na relevantných nástrojoch prijatých v ICAO, zabraňujú narušeniu hospodárskej súťaže a dodržiavajú zásady uvedené v aktoch, na ktoré sa odkazuje v článku 14 ods. 1, a zabezpečujú, aby sa predložené správy o emisiách overili v súlade so zásadami a kritériami overovania stanovenými v článku 15.“

37.

Článok 30 sa nahrádza takto:

„Článok 30

Preskúmanie z hľadiska vykonávania Parížskej dohody a vývoja trhov s uhlíkom v iných významných ekonomikách

1.   Táto smernica sa preskúma z hľadiska medzinárodného vývoja a úsilia o dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody.

2.   Opatrenia na podporu určitých energeticky náročných priemyselných odvetví, ktoré môžu byť vystavené úniku uhlíka, ako sa uvádza v článkoch 10a a 10b, sa preskúmavajú aj z hľadiska opatrení politiky v oblasti klímy v iných významných ekonomikách. V tejto súvislosti Komisia tiež zváži, či by sa opatrenia súvisiace s kompenzáciou nepriamych nákladov mali ďalej harmonizovať.

3.   Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade v kontexte každého globálneho hodnotenia, ktoré sa dohodlo v rámci Parížskej dohody, správu, najmä pokiaľ ide o potrebu ďalších politík a opatrení Únie na účely potrebného zníženia emisií skleníkových plynov zo strany Únie a jej členských štátov, okrem iného aj v súvislosti s lineárnym koeficientom uvedeným v článku 9. Komisia môže podľa potreby Európskemu parlamentu a Rade predložiť návrhy na zmenu tejto smernice.

4.   Komisia pred 1. januárom 2020 predloží aktualizovanú analýzu vplyvov leteckej dopravy, ktoré nesúvisia s emisiami CO2, ku ktorej v prípade potreby pripojí návrh, ako čo najlepšie riešiť tieto vplyvy.“

38.

V prílohe IIa k smernici 2003/87/ES sa vypúšťajú záznamy v súvislosti s Belgickom, Talianskom, Luxemburskom a Švédskom.

39.

Príloha IIb k smernici 2003/87/ES sa nahrádza znením uvedeným v prílohe I k tejto smernici.

40.

Príloha IV k smernici 2003/87/ES sa mení v súlade s prílohou II k tejto smernici.

1.

V odseku 5 sa v prvom pododseku dopĺňa táto veta:

„Odchylne od prvej a druhej vety sa do 31. decembra 2023 percentuálne podiely a 100 miliónov kvót, ktoré sa uvádzajú v týchto vetách, zdvojnásobia.“

2.

Vkladá sa tento odsek:

„5a.   Pokiaľ sa nerozhodne inak v rámci prvého preskúmania vykonaného v súlade s článkom 3, kvóty umiestnené v rezerve, ktoré presahujú celkové množstvo kvót, s ktorými sa počas predchádzajúceho roka obchodovalo formou aukcie, nie sú od roku 2023 ďalej platné.“