(1)

Z článku 2 Zmluvy o Európskej únii vyplýva, že Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.

(2)

V článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že Únia sa vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.

(3)

V článku 21 Charty základných práv Európskej únie sa zakazuje akákoľvek diskriminácia z akýchkoľvek dôvodov, ako je pohlavie, rasa, etnický pôvod, náboženstvo alebo viera, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia. V článku 23 charty sa zakotvuje právo na rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania. V článku 26 sa uznáva a rešpektuje právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote. Navyše v článku 20 Charty základných práv Európskej únie je zakotvená rovnosť všetkých pred zákonom.

(4)

V zmysle článku 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie môže Rada, bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia zmlúv a v rámci právomocí, ktorými je poverená Únia, po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prijať opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii. Podľa článku 157 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Európsky parlament a Rada prijmú opatrenia na zabezpečenie uplatňovania zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v otázkach zamestnania a povolania vrátane zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

(5)

Na základe týchto ustanovení bolo prijatých niekoľko smerníc o zákaze diskriminácie v príslušných oblastiach.

(6)

V smernici Rady 2000/43/ES (1) sa zakazuje priama a nepriama diskriminácia založená na rasovom alebo etnickom pôvode vrátane obťažovania. Táto smernica sa uplatňuje na všetky osoby z verejného i súkromného sektora vrátane verejných subjektov, pokiaľ ide o: a) podmienky prístupu k zamestnaniu, k samostatnej zárobkovej činnosti alebo pracovnému pomeru vrátane výberových kritérií a náborových podmienok, bez ohľadu na odbor činnosti a na úroveň profesiovej hierarchie vrátane pracovného postupu; b) prístup ku všetkým typom a úrovniam odborného poradenstva, odborného vzdelávania, ďalšieho odborného vzdelávania a rekvalifikácie vrátane získavania praktických skúseností; c) podmienky zamestnania a pracovné podmienky vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania; d) členstvo a účasť v organizácii pracovníkov alebo zamestnancov alebo akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určité povolanie, vrátane výhod, ktoré tieto organizácie poskytujú; e) sociálnu ochranu vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti; f) sociálne výhody; g) vzdelanie a h) prístup k tovaru a službám, ktoré sú k dispozícii verejnosti, vrátane bývania, a ich poskytovanie.

(7)

V smernici Rady 2000/78/ES (2) sa zakazuje priama alebo nepriama diskriminácia v zamestnaní, povolaní a v rámci odbornej prípravy vrátane obťažovania na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Táto smernica sa uplatňuje na všetky osoby z verejného i súkromného sektora vrátane verejných subjektov vo vzťahu k záležitostiam uvedeným v písmenách a) až d) predchádzajúceho odôvodnenia.

(8)

V smernici Rady 2004/113/ES (3) sa zakazuje priama a nepriama diskriminácia v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu na základe pohlavia vrátane obťažovania a sexuálneho obťažovania.

(9)

V znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES (4) o rovnosti pohlaví sa stanovuje zákaz priamej a nepriamej diskriminácie na základe pohlavia vrátane obťažovania a sexuálneho obťažovania, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu vrátane postupu a k odbornej príprave, pracovné podmienky vrátane odmeny a zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia.

(10)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ (5) sa zakazuje priama a nepriama diskriminácia mužov a žien vykonávajúcich činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane ich obťažovania a sexuálneho obťažovania. Rozsah pôsobnosti smernice sa vzťahuje na všetky druhy diskriminácie, ale osobitne sa uvádzajú dávky v materstve a sociálna ochrana.

(11)

Členské štáty transponovali všetky uvedené smernice (ďalej len „smernice o rovnosti“). V smerniciach o rovnosti (okrem smernice 2000/78/ES) sa stanovuje, že členské štáty určia subjekt alebo subjekty na zabezpečenie presadzovania vrátane analýzy, monitorovania a podpory rovnakého zaobchádzania so všetkými osobami, bez diskriminácie z dôvodov, na ktoré sa vzťahujú príslušné smernice (ďalej len „subjekty pre rovnaké zaobchádzanie“). Na základe toho všetky členské štáty zriadili subjekty pre rovnaké zaobchádzanie.

(12)

Toto odporúčanie sa uplatňuje na subjekty pre rovnaké zaobchádzanie zriadené v zmysle uvedených smerníc o rovnosti.

(13)

Keď sa v smerniciach o rovnosti stanovuje zriadenie takýchto subjektov pre rovnaké zaobchádzanie, od členských štátov sa požaduje, aby zabezpečili, že právomoci týchto subjektov budú zahŕňať poskytovanie nezávislej pomoci obetiam, vykonávanie nezávislých prieskumov týkajúcich sa diskriminácie, uverejňovanie nezávislých správ a vydávanie odporúčaní k akejkoľvek otázke, ktorá sa vzťahuje na takúto diskrimináciu.

(14)

Navyše, Komisia prijala 2. júla 2008 návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (6). Rozsah pôsobnosti uvedeného návrhu sa vzťahuje na: a) sociálnu ochranu vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti; b) sociálne výhody; c) vzdelávanie a d) prístup k tovaru a službám, ktoré sú k dispozícii verejnosti, vrátane bývania, a ich poskytovanie. V zmysle navrhovanej smernice sú členské štáty povinné ustanoviť subjekt alebo subjekty na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania aj v týchto oblastiach, pričom môže ísť o tie isté subjekty ako subjekty už ustanovené na základe smerníc o rovnosti. Hoci tento návrh zatiaľ nebol prijatý, členské štáty by sa mali podnecovať k tomu, aby ustanovili subjekty pre rovnaké zaobchádzanie v týchto oblastiach, pretože zo skúseností vyplýva, že ustanovenie takýchto subjektov posilňuje ochranu pred diskrimináciou.

(15)

V smerniciach 2006/54/ES a 2010/41/EÚ sa navyše od členských štátov požaduje, aby zabezpečili, že medzi úlohy subjektov pre rovnaké zaobchádzanie bude patriť aj výmena dostupných informácií s príslušnými európskymi subjektmi.

(16)

Vo viacerých členských štátoch sa mandát subjektov pre rovnaké zaobchádzanie vzťahuje aj na trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy. Je to dôležité, predovšetkým pokiaľ ide o zabezpečenie účinného vykonávania rámcového rozhodnutia Rady 2008/913/SVV (7) o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva, v ktorom sa stanovujú minimálne normy v oblasti kriminalizácie, trestného stíhania a sankcionovania rasistických nenávistných prejavov a trestných činov.

(17)

Väčšina členských štátov nad rámec povinností vyplývajúcich zo smerníc, pokiaľ ide o zriadenie subjektov pre rovnaké zaobchádzanie, rozšírila mandát týchto subjektov tak, aby vo všeobecnosti zahŕňal rozsah uplatňovania diskriminácie na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie v oblastiach zamestnania a povolania, prístupu k tovaru a službám a ich poskytovania, vzdelávania, sociálnej ochrany a sociálnych výhod, a preto sa vzťahuje na rozsah pôsobnosti smernice 2000/78/ES, ako aj na ďalšie oblasti.

(18)

V znení smerníc o rovnosti sa ponecháva členským štátom široký priestor na vlastné uváženie, pokiaľ ide o štruktúru a fungovanie subjektov pre rovnaké zaobchádzanie. V dôsledku toho vznikli veľké rozdiely medzi subjektmi pre rovnaké zaobchádzanie, ktoré boli zriadené v jednotlivých členských štátoch, a to z hľadiska mandátu, právomocí, štruktúr, zdrojov a prevádzkového fungovania týchto subjektov. To zasa niekedy vedie k tomu, že prístup občanov k ochrane je neuspokojivý, pričom ochrana nie je v jednotlivých členských štátoch rovnaká (8).

(19)

Niektoré členské štáty zriadili viacero subjektov pre rovnaké zaobchádzanie, a preto je nutné vytvoriť jasné mechanizmy na ich koordináciu a spoluprácu.

(20)

V niektorých členských štátoch sa mandát zriadených subjektov pre rovnaké zaobchádzanie rozšíril na najrôznejšie oblasti bez primeraného zvýšenia zdrojov. V prípade viacerých subjektov pre rovnaké zaobchádzanie dokonca došlo k značnému zníženiu rozpočtov, čo môže viesť k oslabeniu ich schopnosti plniť úlohy (9).

(21)

V štúdiách (10) sa poukazuje na prípady nedostatočnej nezávislosti a účinnosti subjektov pre rovnaké zaobchádzanie, napríklad z dôvodu vonkajšieho nátlaku alebo neprimeraného personálneho obsadenia.

(22)

V praxi môže byť nezávislosť ovplyvňovaná, najmä keď je subjekt pre rovnaké zaobchádzanie zriadený v rámci ministerstva, pričom prijíma pokyny priamo od vlády.

(23)

Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie by sa nemali neprimerane sústreďovať na niektoré úlohy na úkor iných úloh (11).

(24)

S cieľom pomôcť diskriminovaným skupinám alebo jednotlivcom, aby využili svoje práva, by subjekty pre rovnaké zaobchádzanie mali zvýšiť informovanosť širokej verejnosti o svojej existencii, o platných antidiskriminačných predpisoch a o možnostiach na zaistenie nápravy. Na tento účel treba zabezpečiť jednoduchý prístup (fyzický aj online) k subjektom pre rovnaké zaobchádzanie pre všetkých. Podávanie sťažností by takisto mali uľahčovať dôverné a jednoduché bezplatné postupy.

(25)

S cieľom pomôcť zabezpečiť riadne a rovnaké fungovanie subjektov pre rovnaké zaobchádzanie v rámci celej Únie sa zdá vhodné odporúčať členským štátom normy pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie.

(26)

Nutnosť zavedenia noriem pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie sa zdôrazňuje aj v spoločnej správe z roku 2014 o uplatňovaní smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES (12), v správe z roku 2015 o uplatňovaní smernice 2004/113/ES (13), ako aj v hodnotiacej správe o odporúčaní z roku 2014, ktoré sa týka transparentnosti odmeňovania, a v akčnom pláne EÚ na roky 2017 – 2019: Riešenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov (14). Navyše aj Európsky parlament v uznesení (15) z roku 2015 vyzval na vytvorenie noriem pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie.

(27)

Normy pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie a inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv už prijala Organizácia Spojených národov (16), Európska sieť subjektov pre rovnaké zaobchádzanie (17) a Rada Európy (18).

(28)

Toto odporúčanie je určené členským štátom. Jeho cieľom je prispieť k odstráneniu rozdielov v normách uplatňovaných na subjekty pre rovnaké zaobchádzanie v rámci Európy.

(29)

V odporúčaní sa stanovujú normy, ktoré sa týkajú mandátu, nezávislosti, účinnosti, prístupnosti a koordinácie subjektov pre rovnaké zaobchádzanie a ktoré sa týkajú prístupu k nim, s cieľom zabezpečiť, aby tieto subjekty mohli účinne plniť svoje funkcie.

(30)

Toto odporúčanie vychádza zo záväzku Komisie podporovať členské štáty a pomáhať im pri rozširovaní ich kapacít na presadzovanie právnych predpisov Únie a zaisťovanie nápravy s cieľom zabezpečiť, že diskriminovaní jednotlivci a skupiny chránení právnymi predpismi Únie budú môcť plne uplatňovať svoje práva, v súlade s oznámením Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva (19). Pri účinnom vykonávaní právnych predpisov Únie a pri ich komplexnom a konzistentnom presadzovaní zohrávajú kľúčovú úlohu nezávislé subjekty pre rovnaké zaobchádzanie. Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie sú takisto hodnotné inštitúcie na docielenie trvalého rozvoja rovnoprávnych a inkluzívnych demokratických spoločností.

(31)

V oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právomoc Únie, musia byť normy pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie aj v súlade s požiadavkami na prístupnosť, ktoré sú zakotvené v Dohovore Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Tento dohovor bol v mene Európskeho spoločenstva schválený rozhodnutím Rady 2010/48/ES (20), a tak tvorí neoddeliteľnú súčasť právneho poriadku EÚ a má prednosť pred sekundárny právom EÚ.

(32)

V smerniciach 2000/43/ES, 2000/78/ES, 2004/113/ES a 2006/54/ES sa pre členské štáty stanovuje povinnosť oznamovať Komisii všetky dostupné informácie o uplatňovaní týchto smerníc, aby Komisia mohla vypracovať návrh správy, v ktorej posúdi opatrenia prijaté členskými štátmi v zmysle príslušných smerníc. Oznamovanie má prebiehať v určitých vopred stanovených intervaloch (21), ktoré Komisii umožnia prijať a uverejniť správu. Ak sa do tohto oznamovania zahrnú aj informácie o tom, či členské štáty dodržiavajú toto odporúčanie, umožní to posúdenie jeho vplyvu.

(33)

Na úrovni Únie týmto odporúčaním nie sú dotknuté zásady vnútroštátneho procesného práva a právne tradície členských štátov. Toto odporúčanie nezahŕňa rozšírenie právomocí Únie, ako sú vymedzené v zmluvách a v sekundárnom práve Únie,