(1)

Komisia 22. novembra 2017 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2018. Náležite zohľadnila Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskym parlamentom, Radou a Komisiou 17. novembra 2017. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 22. marca 2018. Komisia 22. novembra 2017 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) aj správu o mechanizme varovania, v ktorej Dánsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o krajine na rok 2018 bola pre Dánsko uverejnená 7. marca 2018. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Dánsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 11. júla 2017 (3), následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Dánska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Dánsko 24. apríla 2018 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2018 a svoj konvergenčný program na rok 2018. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“) na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to potrebné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Dánsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2018 plánuje dosiahnuť celkový deficit 0,7 % HDP v roku 2018 a naďalej počas celého programového obdobia do roku 2025 spĺňať strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP. Podľa konvergenčného programu na rok 2018 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa zníži na 35,6 % v roku 2018, bude ďalej klesať na úroveň 34,2 % v roku 2020 a potom sa bude zvyšovať na úroveň tesne pod 40 % do roku 2025. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú uvedené rozpočtové prognózy, je počas programového obdobia realistický. Na základe prognózy Komisie z jari 2018 sa predpokladá, že štrukturálne saldo dosiahne prebytok 0,3 % HDP v roku 2018 a 0,9 % HDP v roku 2019, čo mierne prekračuje cieľ konvergenčného programu na rok 2018 a je nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Rada celkovo zastáva názor, že Dánsko v roku 2018 a 2019 podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(6)

Podmienkou udržateľného rastu v Dánsku je zabezpečenie ponuky pracovnej sily v časoch demografických zmien a riešenie vznikajúceho nedostatku pracovných síl v určitých odvetviach. Ponuku kvalifikovaných pracovníkov pravdepodobne zvýšia reformy zamerané na zvýšenie miery úspešného ukončenia odborného vzdelávania a prípravy a účasti na nich, ako aj opatrenia s cieľom viac rozvinúť digitálne zručnosti. Opatrenia na lepšie začlenenie marginalizovaných a znevýhodnených skupín na trhu práce by boli v tejto súvislosti takisto prínosné. To platí pre mladých ľudí s nízkou úrovňou dosiahnutého vzdelania, ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou a so zdravotným postihnutím a pre ľudí s migrantským pôvodom. Nedávne opatrenia zamerané na pracovnú integráciu odštartovali pomaly, ale zdá sa, že zlepšujú situáciu novo prichádzajúcich utečencov. Integrácia detí s migrantským pôvodom do vzdelávacieho systému predstavuje naďalej kľúčovú výzvu a premieta sa do ich nižších priemerných výsledkov v oblasti vzdelávania v porovnaní s inými deťmi.

(7)

Vysoký rast produktivity má zásadný význam pre podporu hospodárskeho rastu, udržanie relatívne vysokej úrovne životných podmienok v Dánsku a zabezpečenie konkurencieschopnosti krajiny. Hoci je produktivita Dánska v porovnaní s ostatnými členskými štátmi vysoká, rast produktivity už dlhší čas upadá a existuje široká škála možných prekážok brániacich rastu produktivity (ktoré identifikovali aj dánska rada pre produktivitu a orgán pre hospodársku súťaž). Pomalým rastom produktivity sa vyznačujú najmä služby orientované na domáci trh, pretože vláda v roku 2017 prijala len obmedzené opatrenia na zvýšenie hospodárskej súťaže a niektoré časti, ako napríklad hypotekárne banky, nie sú vystavené zahraničnej konkurencii. Slabá hospodárska súťaž v niektorých sektoroch služieb orientovaných na domáci trh (napr. v oblasti maloobchodu, financií, distribúcii verejných služieb, dopravy a veľkoobchodu s liekmi) stále negatívne ovplyvňuje produktivitu, investície a vytváranie pracovných miest.

(8)

Po niekoľkých rokoch výrazného zvyšovania cien bývania sa začínajú objavovať riziká nadhodnotenia, najmä v hlavných mestských oblastiach. Európsky výbor pre systémové riziká vydal upozornenie pre osem krajín Únie vrátane Dánska, v ktorom poukazuje na strednodobé zraniteľné miesta v sektore obytných nehnuteľností z dôvodu zvyšovania cien bývania v kombinácii s vysokou mierou zadlženosti domácností. Domácnosti v roku 2017 naďalej znižovali svoj dlh, ale ten stále patrí medzi najvyššie v Únii (ako percentuálny podiel HDP) a prevyšuje rámec toho, čo je odôvodnené ekonomickými fundamentmi a prudenciálnymi prahovými hodnotami podľa odhadov Komisie. Od roku 2013 sa navyše výrazne zvyšuje podiel hypoték s veľmi vysokými úrovňami pomeru úveru k výške príjmu, najmä v Kodani a jej okolí. Na riešenie regionálnych rozdielov v cenách bývania prijali dánske orgány niekoľko nových makroprudenciálnych opatrení s cieľom ešte viac obmedziť riskantné pôžičky (s účinnosťou od roku 2018 a 2020) a zaviedli reformu dane z nehnuteľností (s účinnosťou od roku 2021). Kombinácia veľmi vysokých pomerov úveru k výške príjmu, veľkého dlhu s vysokou citlivosťou na úrokové sadzby a potenciálne nadhodnotených cien bývania však zvyšuje riziko cenovej nápravy, ktorá by mohla poškodiť reálnu ekonomiku a bankový sektor.

(9)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2018 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Dánska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2018. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2018, národný program reforiem na rok 2018 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Dánsku v predchádzajúcich rokoch. Komisia zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Dánsku, ale aj rozsah ich súladu s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(10)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2018 a zastáva názor (5), že Dánsko podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu,

1.