20.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/1

(1)

E-mailom zo 17. marca 2011 stále zastúpenie Dánska pri Európskej únii zaslalo Komisii predbežné oznámenie o predmetnom opatrení (zníženie dane súvisiace s ochranou pitnej vody a oslobodenie od nej).

(2)

V rámci preskúmania tohto predbežného oznámenia útvary Komisie 27. apríla 2011 požiadali dánske orgány o dodatočné informácie.

(3)

E-mailom zo 16. septembra 2011 poskytli dánske orgány dodatočné informácie, o ktoré útvary Komisie požiadali 27. apríla 2011.

(4)

Po prijatí uvedených informácií sa medzi dánskymi orgánmi a útvarmi Komisie uskutočnili dve technické stretnutia v dňoch 3. októbra a 10. novembra 2011. Po stretnutí z 10. novembra 2011 dánske orgány Komisii poskytli ďalšie doplňujúce informácie.

(5)

V nadväznosti na stretnutie z 10. novembra 2011 stále zastúpenie Dánska pri Európskej únii e-mailom zo 17. novembra 2011 oznámilo aj zrušenie predbežného oznámenia o predmetnom opatrení.

(6)

Faxom zo 14. decembra 2011 útvary Komisie oznámili dánskym orgánom založenie spisu o neoznámenej pomoci pod číslom SA.32874 (2011/NN), pričom daň sa začala uplatňovať ešte pred predbežným oznámením a bez schválenia Komisiou.

(7)

E-mailom z 27. decembra 2011 stále zastúpenie Dánska pri Európskej únii zaslalo Komisii list od dánskych orgánov, v ktorom oznamujú ukončenie predmetného režimu zdaňovania k 31. decembru 2011 a jeho nahradenie zvýšením všeobecnej dane vzťahujúcej sa na vodu, ktorej mechanizmus Komisia už preskúmala v rámci spisu o pomoci č. NN 1/2005 (2).

(8)

Komisia listom z 22. marca 2012 (3) informovala Dánsko o svojom rozhodnutí z 21. marca 2012 o začatí konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ (ďalej len „formálne vyšetrovacie konanie“) vo veci predmetného opatrenia. Vyzvala dánske orgány, aby predložili svoje pripomienky v lehote do jedného mesiaca.

(9)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (4). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k predmetnému opatreniu.

(10)

Komisia dostala pripomienky od zainteresovanej strany („Landbrug & Fødevarer“ – ďalej len „zainteresovaná strana“). Následne ich poskytla Dánsku, aby k nim mohlo vyjadriť svoje pripomienky.

(11)

E-mailom zo 16. mája 2012 stále zastúpenie Dánska pri Európskej únii odovzdalo Komisii list od dánskych orgánov so žiadosťou o predĺženie lehoty na predloženie pripomienok do 11. júna 2012. Predĺženie lehoty bolo odsúhlasené faxom z 24. mája 2012.

(12)

E-mailom z 12. júna 2012 stále zastúpenie Dánska pri Európskej únii predložilo pripomienky dánskych orgánov k začatiu formálneho vyšetrovacieho konania.

(13)

E-mailom z 2. júla 2012 stále zastúpenie Dánska pri Európskej únii poskytlo odpoveď dánskych orgánov na pripomienky predložené zainteresovanou stranou.

(14)

Listom z 10. septembra 2013 útvary Komisie požiadali dánske orgány o spresnenie ich pripomienok k začatiu formálneho vyšetrovacieho konania.

(15)

E-mailom zo 7. novembra 2013 dánske orgány poskytli požadované spresnenia. E-mailom z 19. apríla 2016 poskytli nové dodatočné informácie ako odpoveď na list Komisie z 10. novembra 2015.

(16)

Dánsky parlament 27. decembra 2008 ustanovil daň z povolenia čerpať podzemnú vodu, príjem z ktorej je určený na financovanie určovania zón mimoriadne dôležitých pre zásobovanie pitnou vodou a plánovania ich správy. Toto ustanovenie bolo transponované do kapitoly IVa (článok 24) kodifikovaného zákona č. 935 z 24. septembra 2009.

(17)

Daň vypočítaná na základe ročného povoleného objemu odčerpanej vody predstavuje sumu 0,305 DKK (približne 0,04 EUR) za m3 v roku 2009, 0,315 DKK v roku 2010 a 0,310 DKK v roku 2011.

(18)

Daň, ktorej výber sa spočiatku stanovil do konca roka 2017,uhrádzajú v plnej výške majitelia všeobecných vodovodných sietí (5) (článok 24a kodifikovaného zákona). Držitelia povolenia čerpať vodu prostredníctvom svojich vlastných studní platia len jednu tretinu dane vypočítanú na základe objemu, ktorý môžu odoberať ročne. Ak sa povolenie vzťahuje na objem väčší ako 25 000 m3, držiteľ zaplatí jednu tretinu dane z objemu 25 000 m3 (článok 24b kodifikovaného zákona). Držitelia povolenia na čerpanie vody do objemu nepresahujúceho 6 000 m3 za rok sú od predmetnej dane úplne oslobodení (článok 24c kodifikovaného zákona).

(19)

Podľa dostupných informácií bolo v Dánsku vydaných 85 000 súkromných povolení na čerpanie. Veľká väčšina z nich sa týka poľnohospodárskeho sektora. Počet povolení pri objemoch nepresahujúcich 6 000 m3 sa odhaduje na 75 000. Dánske orgány nemôžu zaručiť, že všetky dánske spoločnosti v poľnohospodárskom sektore majú svoje vlastné povolenie na čerpanie a nie sú tak závislé od verejného zásobovania, ale podniky, ktoré by mohli byť pripojené k verejnej vodovodnej sieti, podľa nich zvyčajne majú povolenie na čerpanie a verejnú sieť využívajú len na domáce účely.

(20)

Číselné údaje poskytnuté dánskymi orgánmi za rok 2009 ukazujú, že 12 275 držiteľov povolení využilo zníženie dane pri priemernej ročnej sume 1 080 EUR s povoleniami na objem vody priemerne 35 500 m3. Z údajov za roky 2009 až 2011 vyplýva, že 1 091 podnikov v sektore poľnohospodárstva využilo daňové zníženie prekračujúce strop de minimis. Dánske orgány uviedli, že 106 držitelia povolení sú registrovaní ako spracovatelia potravín.

(21)

Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie z týchto dôvodov:

(22)

Dánske orgány vo svojom liste z 12. júna 2012 e-mailom zaslali nový podrobný opis predmetného opatrenia a kontextu, do ktorého patrí, tvoriaci súčasť ich vlastnej analýzy opatrenia. Analýza, ktorá sa podrobnejšie opisuje ďalej, sa zakladá na predpoklade, že opatrenie neobsahuje žiadny prvok štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a to nielen preto, lebo nie je selektívne, ale aj preto, lebo je odôvodnené povahou dánskeho daňového systému. V analýze sa ďalej predpokladá, že aj keby opatrenie obsahovalo prvok štátnej pomoci, táto pomoc by bola zlučiteľná s vnútorným trhom. Nakoniec sa dospieva k záveru, že aj keby sa Komisia domnievala, že predmetné opatrenie obsahuje štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, rôzne faktory poukazujú na nevymožiteľnosť pomoci.

(23)

Dánske orgány nesúhlasia s názorom Komisie, že predmetné opatrenie obsahuje prvok pomoci spĺňajúci všetky podmienky článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Najmä sa domnievajú, že výberom dane podľa článku 24b kodifikovaného zákona (pozri odôvodnenie 18) sa neuprednostňujú určité podniky ani určité výrobky. Pokiaľ ide o výnimku stanovenú v článku 24c kodifikovaného zákona, uvádzajú, že aj keď predstavuje selektívnu výhodu, táto výhoda je taká obmedzená, že nemôže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(24)

Na podporu svojho prvého tvrdenia, že daňou sa neuprednostňujú určité podniky alebo výroba, dánske orgány poukazujú na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorá predovšetkým uvádza, že treba preskúmať, či štátne opatrenie prijaté „v rámci daného právneho systému predstavuje […] zvýhodnenie určitých podnikov v porovnaní s inými, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii“ (11), ale aj to, že dane alebo poplatky, ktoré zavádzajú rozdiely medzi podnikmi a ktoré sú preto selektívne prima facie, nepatria pod definíciu štátnej pomoci, ak tieto rozdiely vyplývajú z povahy a všeobecnej štruktúry dotknutého daňového systému (12). Podľa ich názoru, a to vždy na základe judikatúry Súdneho dvora, je v prvom rade potrebné určiť, aký bežný alebo referenčný systém sa má použiť na preskúmanie selektívnosti opatrenia, a potom overiť, či určité podniky v rámci referenčného systému získavajú výhodu vo vzťahu k ostatným podnikom, ktoré patria do toho istého systému.

(25)

Na základe týchto odkazov na judikatúru dánske orgány uvádzajú, že Komisia sa v odôvodnení 15 rozhodnutia o začatí konania obmedzila na tvrdenie, že predmetné opatrenie zvýhodňuje určité podniky (poľnohospodárske podniky so súkromnými povoleniami na čerpanie, a medzi nimi tie, ktoré namiesto zníženia dane využívali oslobodenie od nej, pričom všetky využívali úľavu z finančnej záťaže, ktorú by mali znášať) a neposkytla ďalšie odôvodnenie, a preto sa podľa všetkého zdá, že daň zavedená článkom 24a kodifikovaného zákona, t. j. daň splatná majiteľmi všeobecných vodovodných sietí, má slúžiť ako referenčný rámec pre všetkých ostatných majiteľov zariadení na čerpanie vody, a že títo majitelia sa nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii s prvými uvedenými majiteľmi a tými podnikmi, ktoré vodu získavajú zo všeobecných vodovodných sietí, z čoho vyplývajú zníženia a výnimky ustanovené v článkoch 24b a c, ktoré znamenajú selektívnu výhodu.

(26)

Dánske orgány nesúhlasia s názorom Komisie. Podľa ich názoru nemožno daň stanovenú v článku 24a kodifikovaného zákona považovať za referenčný rámec, ktorý sa má použiť, a to z dôvodu, že je vyššia ako daň stanovená v článkoch 24b a 4c. Okrem toho počet majiteľov všeobecných zariadení podliehajúcich dani stanovenej v článku 24a kodifikovaného zákona je výrazne nižší ako počet majiteľov zariadení podliehajúcich dani stanovenej v článku 24b. Podľa ich názoru zavedenie režimu zdaňovania v roku 2009 viedlo k vzniku dvoch referenčných systémov: jeden sui generis pre majiteľov všeobecných zariadení na zásobovanie vodou (a nepriamo aj pre podniky, ktoré majú právo využívať vodu nimi dodávanú) a druhý, ktorý sa vzťahuje na všetkých ostatných vlastníkov zariadení na čerpanie podzemných vôd.

(27)

Pokiaľ ide o dánske orgány, koexistencia dvoch referenčných systémov znamená, že tí, ktorí platia daň uvedenú v článku 24a kodifikovaného zákona, nie sú v právnej situácii porovnateľnej so situáciou spoločností, ktoré platia daň podľa článku 24b alebo sú oslobodené od dane podľa článku 24c toho istého zákona, a to z týchto dôvodov:

(28)

Dánske orgány zdôrazňujú aj skutočnosť, že tí, ktorí platia daň uvedenú v článku 24a kodifikovaného zákona, nie sú v skutkovej situácii porovnateľnej so situáciou spoločností, ktoré platia daň podľa článku 24b alebo sú oslobodené od dane podľa článku 24c toho istého zákona, a to z týchto dôvodov:

(29)

Dánske orgány zdôrazňujú, že dánsky daňový systém rozlišuje medzi podnikmi so zariadením na čerpanie vody a podnikmi bez neho, a nie medzi podnikmi v rôznych odvetviach, ktoré sa nachádzajú v rovnakej situácii. Na druhej strane nerozlišuje medzi potenciálne nahraditeľnými procesmi alebo výrobkami umiestnenými na konkurenčnom trhu, pretože čerpaná voda sa následne nedodáva na trh. Podobne zo skutočnosti, že prvovýrobcovia si nemôžu slobodne vybrať medzi čerpaním a dodávkami zo všeobecného zariadenia na zásobovanie vodou z dôvodu zemepisnej polohy, vyplýva, že neexistuje žiadna možná súvislosť s hospodárskou súťažou, ani žiadna forma zastupiteľnosti medzi podzemnou vodou získavanou na zavlažovanie a pitnou vodou, ktorá sa distribuuje podnikom a občanom prostredníctvom všeobecných zariadení na zásobovanie vodou.

(30)

Podľa dánskych orgánov všetky tieto prvky vedú k záveru, že daň uplatňovaná na majiteľov všeobecných zariadení na zásobovanie vodou neposkytuje podnikom, ktoré majú oprávnenie na čerpanie vody, selektívnu výhodu, keďže vzhľadom na cieľ sledovaný režimom zdaňovania (ochrana pitnej vody) žiadny iný podnik alebo výrobca nie je v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii a nebol diskriminovaný.

(31)

Pokiaľ ide o vzťah medzi podnikmi, ktoré platia daň podľa článku 24b kodifikovaného zákona, a tými, ktoré sú oslobodené od dane podľa článku 24c toho istého zákona, dánske orgány uznávajú, že oslobodené podniky, ktoré vykonávajú ekonomickú činnosť, získali konkurenčnú výhodu voči svojim konkurentom, ktorí sú povinní zaplatiť daň v zmysle článku 24b. Domnievajú sa však, že táto selektívnosť oslobodenia od dane platí len vo vzťahu ku konkurentom, a nie vo vzťahu k podnikom, ktoré sú zdaňované priamo podľa článku 24a kodifikovaného zákona alebo nepriamo prostredníctvom faktúry za vodu dodanú zo všeobecného zariadenia na zásobovanie, pretože nie sú v porovnateľnej situácii.

(32)

Podľa dánskych orgánov, ak sa Komisia naďalej domnieva, že uplatnená dánska daň zvýhodňuje určité podniky napriek rozdielom v skutkovej a právnej situácii, výnimky stanovené v režime zdaňovania sú odôvodnené povahou a riadením dánskeho daňového systému a režim zdaňovania preto neobsahuje žiadny prvok štátnej pomoci, hoci znova uznávajú, že sa skutočne rozdielne zaobchádza s podnikmi, ktoré platia daň podľa článku 24b kodifikovaného zákona, a podnikmi oslobodenými od dane podľa článku 24c. Ak Komisia tvrdí, že ustanovenia článku 24a kodifikovaného zákona predstavujú bežný režim zdaňovania a opatrenia stanovené v článkoch 24b a 24c toho istého zákona predstavujú selektívne výnimky, tieto sú odôvodnené vzhľadom na povahu alebo všeobecné usporiadanie dánskeho daňového systému.

(33)

V tejto súvislosti dánske orgány tvrdia, že nižšia daň, ktorú platia prevádzkovatelia okrem majiteľov všeobecných zariadení na zásobovanie vodou, je odôvodnená okrem iného skutočnosťou, že poľnohospodári a ďalší súkromní vlastníci zariadení na zásobovanie vodou musia sami financovať náklady na čerpanie vody a nie sú oprávnení na pripojenie k všeobecnému zariadeniu, ak sa nachádzajú mimo oblasti zásobovanej takýmito zariadeniami. Okrem tohto argumentu dodávajú, že táto daň slúži na financovanie ochrany a zachovania zdrojov pitnej vody, a nie na to, aby sa poľnohospodárom umožnilo zavlažovanie plodín pitnou vodou. Podľa dánskych orgánov sú tieto argumenty dostatočné na zdôvodnenie diferenciácie uplatňovanej v režime zdaňovania, ktorá vychádza z viacerých skutkových a právnych rozdielov v súlade s účelom režimu.

(34)

Pokiaľ ide o zníženie dane a strop vo výške 25 000 m3 podľa článku 24b kodifikovaného zákona, dánske orgány predložili viacero argumentov:

(35)

Pokiaľ ide o oslobodenie od dane stanovené v článku 24c kodifikovaného zákona a diskrimináciu medzi podnikmi v tom istom sektore uvedenú v rozhodnutí o začatí formálneho vyšetrovacieho konania, dánske orgány tvrdia, že všeobecné usporiadanie daňového systému logicky umožňuje oslobodenie od dane pre širokú škálu malých povolení na čerpanie vody vzhľadom na malý výnos, ktorý by sa mohol z dane získať, a nízky tlak pri čerpaní vodných zdrojov. Uvádzajú, že vzhľadom na to, že daň sa počíta podľa objemu vody, ktoré je možné teoreticky čerpať na základe povolenia, podniky mali zaplatiť len približne 81 EUR v roku 2009, 84 EUR v roku 2010 a 83 EUR v roku 2011. Navyše, keďže veľká väčšina udelených povolení na čerpanie vody sa týkala iba priemerného objemu 1 000 m3 za rok, výška oslobodenia od dane za celé obdobie nebola vyššia ako 40 eur. Okrem toho sa malé povolenia (na objem nepresahujúci 6 000 m3) líšia od ostatných tým, že ich poskytnutie nepodlieha ohlasovacej povinnosti, čo znamená, že dánske daňové orgány nemajú k dispozícii žiadny register povolení.

(36)

Dánske orgány uzavreli svoju analýzu selektívnosti konštatovaním, že za selektívne by sa mohlo považovať iba oslobodenie od dane stanovené v článku 24c kodifikovaného zákona, pretože uprednostňuje určité podniky, v každom prípade ho však odôvodňuje povaha a všeobecné usporiadanie dánskeho daňového systému. Dodávajú, že ak by Komisia zotrvala v presvedčení, že režim zdaňovania stanovený v článku 24a kodifikovaného zákona predstavuje systém, ktorý sa má použiť ako referenčný, v tomto režime v žiadnom prípade neexistuje diskriminácia vzhľadom na opísané skutkové a právne súvislosti.

(37)

V e-mailovej korešpondencii z 12. júna 2012 a 7. novembra 2013 sa dánske orgány zaoberajú týmito otázkami z dvoch aspektov: prvým je porovnanie medzi režimom zdaňovania stanoveným v článku 24a kodifikovaného zákona a režimami stanovenými v článkoch 24b a 24c, a druhým je porovnanie medzi režimom zdaňovania stanoveným v článku 24b a režimom stanoveným v článku 24c.

(38)

Pokiaľ ide o prvé porovnanie, dánske orgány poukazujú na to, že ak vnútroštátne opatrenie nespĺňa kritérium selektívnosti, potom toto opatrenie nemôže narušiť hospodársku súťaž ani ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Keďže podľa svojej mienky preukázali, že zníženie dane alebo oslobodenie od dane neposkytuje jeho príjemcom žiadnu výhodu v porovnaní s inými podnikmi, ktoré sa nachádzajú v rovnakej právnej alebo skutkovej situácii, nemožno hovoriť o narušení hospodárskej súťaže v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(39)

Pokiaľ ide o druhé porovnanie, dánske orgány uznali, že príjemcovia oslobodenia od dane získali výhodu nad ostatnými podnikmi, poukazujú však na to, že hodnota tohto oslobodenia je taká nízka, že nemá žiadny vplyv na podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, dôkazom čoho je, že žiadny podnik nepodal sťažnosť. Okrem toho sú tej mienky, že je na Komisii, aby preukázala, že opatrenie pomoci môže narušiť hospodársku súťaž. V tejto súvislosti odkazujú na rozsudok Súdneho dvora z 24. októbra 1996 vo veci C-329/93, Spolková republika Nemecko a Hanseatische Industrie-Beteiligungen GmbH a Bremer Vulkan Verbund AG proti Komisii Európskych spoločenstiev (16), a zvlášť na bod 52, v ktorom sa uvádza: „… aj keď v niektorých prípadoch môže vyplývať zo samotných okolností, za ktorých bola pomoc poskytnutá, že svojou povahou môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušiť hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením, Komisia prinajmenšom musí v zdôvodnení svojho rozhodnutia uviesť aspoň tieto okolnosti…“. Podľa nich sa Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania obmedzila na uvedenie objemov obchodovania s poľnohospodárskymi výrobkami v Dánsku, a preto dostatočne nepodložila dôvody pre domnienky, že dánsky režim zdaňovania môže ohroziť hospodársku súťaž a obchod na vnútornom trhu. Na ilustráciu úzkeho profilu oslobodenia od dane uvádzajú, že podnik oslobodený od dane pri maximálnom objeme (6 000 m3) prijal v roku 2009 pomoc vo výške 610 DKK (približne 81 EUR), 630 DKK (približne 84 EUR) v roku 2010 a 620 DKK (približne 83 EUR) v roku 2011 v porovnaní so subjektmi, ktorým bola daň znížená podľa článku 24b kodifikovaného zákona. Okrem toho prevažná väčšina podnikov, ktoré sú oslobodené od dane, má povolenie na čerpanie iba 1 000 m3, čo takisto znižuje výšku oslobodenia od dane. Keďže daň za čerpanie vody bola zrušená 1. januára 2012, oslobodené poľnohospodárske podniky mohli získať najviac pomoc vo výške 250 EUR v porovnaní s tými, ktorým bola daň iba znížená. Všetky uvedené sumy spadajú do limitov stanovených ustanoveniami o de minimis, ktoré sa týkajú poľnohospodárskej prvovýroby a spracovania potravín, preto nemôžu hospodársku súťaž narušiť.

(40)

Dánske orgány na základe analýzy uvádzajú, že akákoľvek pomoc súvisiaca s režimami zdaňovania podľa článkov 24b a 24c kodifikovaného zákona by bola v každom prípade zlučiteľná s vnútorným trhom.

(41)

Pokiaľ ide o zníženie dane podľa článku 24b kodifikovaného zákona, dánske orgány sa domnievajú, že boli splnené ustanovenia bodov 151 až 159 environmentálnych usmernení, pretože táto daň je environmentálnou daňou, ktorej zníženie je nevyhnutné a primerané bez ohľadu na predpokladaný scenár (konkrétne ide o analýzu, v ktorej by použitý referenčný scenár predstavovala daň stanovená v článku 24a kodifikovaného zákona, alebo analýzu, v ktorej by použitý referenčný scenár predstavovala daň stanovená v článku 24b kodifikovaného zákona, ale strop v objeme 25 000 m3 by sa považoval za možnú výhodu pre vlastníkov povolení na čerpanie vody v objeme viac ako 25 000 m3).

(42)

Dánske orgány preukazujú environmentálnu povahu dane odkazom na všeobecný účel režimu zdaňovania, konkrétne na ochranu zdrojov pitnej vody, a poukazujú na to, že činnosť Dánska v tejto oblasti presahuje povinnosti vyplývajúce z európskej rámcovej smernice o vode a iné členské štáty ju možno nemusia nevyhnutne vykonávať. Dodávajú, že systém bol navrhnutý tak, aby najväčší prispievatelia (vlastníci všeobecných systémov zásobovania vodou) mohli na spotrebiteľov prenášať daň podľa ich spotreby, a teda ich motivovať k nižšej spotrebe. Podľa nich zníženie dane a oslobodenie od dane pre subjekty, ktorí využívajú čerpanie vody, umožnilo väčšie zdanenie tých subjektov, ktorí používajú najviac pitnej vody.

(43)

Pokiaľ ide o kritérium stanovené v bode 158 a) environmentálnych usmernení (kritérium, podľa ktorého sa výber príjemcov musí zakladať na objektívnych a transparentných kritériách a pomoc sa musí v zásade poskytnúť rovnakým spôsobom všetkým účastníkom hospodárskej súťaže v tom istom odvetví/na relevantnom trhu, ak sa nachádzajú v podobnej faktickej situácii), dánske orgány spochybňujú tvrdenie Komisie, podľa ktorého vykonali porovnanie medzi nepoľnohospodárskymi subjektmi s povolením na čerpanie vody a subjektmi v poľnohospodárskom sektore. Podľa nich sa v režime zdaňovania nerozlišuje medzi podnikmi nachádzajúcimi sa v určitých sektoroch a mimo nich, ale naopak každý vlastník systému zásobovania vodou, ktorý nie je všeobecný s oprávnením na čerpanie viac ako 6 000 m3 podzemnej vody za rok bez ohľadu na odvetvie činnosti podlieha dani stanovenej v článku 24b kodifikovaného zákona. V prípade, kde by strop v objeme 25 000 m3 znamenal výhodu pre tých, ktorí vlastnia povolenie na čerpanie vody v objeme viac ako 25 000 m3, sa pri výbere príjemcov dodržiavajú požiadavky objektivity a transparentnosti, keďže zníženie dane sa uplatňuje rovnakým spôsobom na všetky podniky v tom istom sektore, ktoré sa nachádzajú v rovnakej skutkovej situácii (vlastnia povolenie na čerpanie v objeme viac ako 25 000 m3).

(44)

Dánske orgány, odvolávajúc sa na objektívne a transparentné kritériá výberu príjemcov, sa takisto pýtajú, prečo Komisiu zaujímajú podniky z iných členských štátov, ktoré nemajú rovnakú výhodu ako dánske podniky, ktoré platia zníženú daň alebo sú od nej oslobodené, keďže zahraničné podniky nepodliehajú dánskemu daňovému systému. V tejto súvislosti odkazujú na rozhodnutie Komisie C30/2009 (17), v ktorom Komisia dospela k záveru, že uvedené kritériá výberu sú objektívne a jasné.

(45)

Pokiaľ ide o kritérium vymedzené v bode 158 a) environmentálnych usmernení (kritérium, podľa ktorého environmentálna daň bez zníženia musí viesť k podstatnému zvýšeniu výrobných nákladov v každom sektore alebo kategórii jednotlivých príjemcov), dánske orgány vysvetľujú, že podľa odhadov dánskych daňových orgánov zaplatili podniky v sektore prvovýroby celkovo 26 miliónov DKK ročne v súvislosti s daňou stanovenou v článku 24b kodifikovaného zákona v rokoch 2009 – 2010, a ak by podliehali rovnakej dani ako vlastníci všeobecných systémov zásobovania vodou, museli by zaplatiť 138 miliónov DKK ročne, čo by v sektore predstavovalo prírastkové náklady vo výške 430 %. Pokiaľ ide o samotné výrobné náklady, dánske orgány poskytli číselný príklad, z ktorého vyplýva, že prírastkové náklady na hektár možno odhadnúť na 347 DKK, čo predstavuje nárast výrobných nákladov o 4,3 až 7,7 % v závislosti od praktizovaného pestovania (tento výpočet sa zakladá na predpoklade poľnohospodárskeho podniku, ktorý pestuje na výmere 100 hektárov, vlastní povolenie na čerpanie vody v objeme 1 200 m3 a platí daň vo výške 0,31 DKK na hektár, čo by v prípade zaplatenia celkovej výšky dane predstavovalo celkové náklady 37 200 DKK – 100 × 1 200 × 0,31 – a prírastkové náklady vo výške 34 700 DKK alebo 347 DKK na hektár, pričom podľa článku 24b kodifikovaného zákona je poľnohospodársky podnik povinný zaplatiť daň vo výške 2 500 DKK pri strope 25 000 m3). Podľa dánskych orgánov ide o značné zvýšenie výrobných nákladov, ktoré môže dosiahnuť až 8 % (v tejto súvislosti odkazujú na rozhodnutie Komisie v spise o štátnej pomoci N 327/2008 (18), v ktorom sa za značné považuje zvýšenie výrobných nákladov o 3 %), a kritérium bodu 158 b) environmentálnych usmernení je možné považovať za splnené. Taktiež sa domnievajú, že pri posudzovaní uplatňovania stropu v objeme 25 000 m3 platí prevažne rovnaká logika. Bez tohto stropu by dodatočná daňová povinnosť zvýšila výrobné náklady o 1,25 až 2,20 %. Toto zvýšenie je bezpochyby nižšie ako to, ktoré je uvedené v rozhodnutí N 327/2008, ale je potrebné vnímať ho v súvislosti s nemožnosťou preniesť ho na spotrebiteľa (pozri nasledujúce odôvodnenie).

(46)

Nakoniec, pokiaľ ide o kritérium definované v bode 158 c) environmentálnych usmernení (kritérium, podľa ktorého podstatné zvýšenie výrobných nákladov nemôže byť prenesené na zákazníkov bez toho, aby došlo k významnému zníženiu predaja), dánske orgány sa domnievajú, že bez ohľadu na predpokladaný referenčný scenár (pozri odôvodnenie 41) nemôžu prvovýrobcovia preniesť zvýšenie výrobných nákladov na spotrebiteľov, ale práve oni musia znášať túto stratu, pretože voda používaná poľnohospodármi na pestovanie plodín v pôde, ktorá vyžaduje zavlažovanie, sa používa na rozšírené plodiny, ktoré nie sú lepšej kvality ako nezavlažované, pretože tie sa pestujú v pôde, ktorá nevyžaduje zavlažovanie, a výrobky, na ktoré sa vzťahuje, sa takisto dovážajú vo veľkých množstvách, takže ich ceny sa stanovujú na medzinárodných trhoch, kde dánski poľnohospodári, ktorých podiel na trhu je veľmi nízky vzhľadom na malé veľkosti ich podnikov, sotva môžu mať vplyv v súvislosti so svojimi prírastkovými nákladmi. Podľa ich názoru by platením celej výšky dane u poľnohospodárov došlo k zníženiu ich čerpania vody, čo by malo za následok stratu úrody a príjmov, a vzhľadom na vplyv hospodárskej krízy, ktorá u poľnohospodárov ešte zvyšuje negatívny vplyv zvýšených výrobných nákladov, by ďalej došlo k narušeniu hospodárskej súťaže medzi poľnohospodárskymi podnikmi s veľkými nárokmi na zavlažovanie a tými, u ktorých sú tieto nároky malé alebo žiadne.

(47)

Dánske orgány poukazujú na to, že podľa bodu 159 environmentálnych usmernení musí byť splnená jedna z troch podmienok uvedených v tomto bode, aby bolo splnené kritérium proporcionality, a dodávajú, že je potrebné zamerať sa na podmienku bodu 159 b), kontrola ex post splnenia podmienok a) alebo c) nie je možná. Na základe podmienky uvedenej v bode 159 b) musia príjemcovia pomoci zaplatiť minimálne 20 % vnútroštátnej dane, keď nie je možné odôvodniť nižšiu sadzbu vzhľadom na možné obmedzené narušenie hospodárskej súťaže.

(48)

Dánske orgány uvádzajú, že vzhľadom na skutočnosť, že daň stanovená v článku 24b kodifikovaného zákona predstavuje jednu tretinu dane stanovenej v článku 24a a strop v objeme 25 000 m3 oslobodzujúci podniky od dane na akýkoľvek objem, ktorý ho presahuje, podniky s povolením na čerpanie vody v objeme najmenej 41 666 m3 zaplatili minimálne 20 % dane stanovenej v článku 24a kodifikovaného zákona. Tvrdia však, že dodávatelia vody nie sú podnikmi v zmysle pravidiel štátnej pomoci a že nemôže existovať hospodárska súťaž medzi poľnohospodárskymi podnikmi a spracovateľmi potravín na jednej strane a vlastníkmi všeobecných systémov zásobovania vodou na druhej strane. Bolo by potrebné vykonať porovnanie medzi podnikmi s povolením na čerpanie vody a podnikmi bez neho, ktoré sa vodou musia zásobovať zo všeobecného systému. Prvé z nich sú zdanené podľa objemu, ktorý môžu čerpať, a druhé podľa skutočnej spotreby, čím sa komplikuje kontrola zaplatenia 20 % dane. Napriek tomu je pri zisťovaní miery skutočného využitia povolení v poľnohospodárskych (34 %) a spracovateľských podnikoch (48 %) s priemerným povoleným objemom (37 000 pre poľnohospodárske a 243 000 m3 pre spracovateľské podniky) a miery využitia možností odberu zo všeobecných systémov zásobovania vodou (80 %), zjavné, že prvovýrobcovia na základe skutočnej spotreby zaplatili v priemere približne 45 % dane zaplatenej podnikmi bez povolenia na čerpanie vody, pričom tento percentuálny podiel spracovateľských podnikov klesol na 6 %. Okrem toho, ak zoberieme do úvahy ako referenčný scenár daň stanovenú v článku 24b kodifikovaného zákona a porovnáme subjekty, ktoré majú povolenie na čerpanie vody so stropom v objeme 25 000 m3, a tie, ktoré majú povolenie na viac ako 25 000 m3, je zjavné, že 97,5 % zainteresovaných subjektov zaplatilo aspoň 20 % bežnej dane. Dánske orgány uznávajú, že je potrebné zabezpečiť súlad s kritériom 20 % na úrovni jednotlivých subjektov, ale domnievajú sa, že Komisia by mala pri posudzovaní splnenia kritéria proporcionality brať do úvahy priemerné hodnoty a skutočnosť, že pred rokom 2009 neexistovala daň z čerpania vody. Ak by daň nebola obmedzená stropom, podľa nich by režim zdaňovania viedol k výraznejším narušeniam hospodárskej súťaže v poľnohospodárskom sektore, pretože podniky, ktoré získali povolenie na čerpanie veľkého objemu vody a neplatia daň za celý tento objem, by zaň museli platiť celú daň bez ohľadu na skutočnú spotrebu. Nakoniec, poľnohospodárske podniky iných členských štátov nepodliehajú rovnakým daniam ako dánske podniky, a preto je ťažké určiť, ako by mohli dánske podniky profitovať z konkurenčnej výhody.

(49)

Dánske orgány dospeli ku všeobecnému záveru, že zníženie dane je primerané, hoci nie všetky podniky zaplatili najmenej 20 % dane.

(50)

Dánske orgány uznávajú, že nemôžu preukázať, že pomoc, ktorú prostredníctvom zníženia dane podľa článku 24b kodifikovaného zákona získali spracovateľské podniky s povolením na čerpanie vody, vo všetkých prípadoch spĺňa kritériá nevyhnutnosti definované v bode 158 environmentálnych usmernení. Poskytli však údaje, z ktorých vyplýva, že päť podnikov vlastniacich povolenia na čerpanie najväčších objemov využilo vďaka zníženiu dane pomoc s ročným priemerným ekvivalentom grantu, ktorý sa pohybuje od 245 417 DKK (približne 32 700 EUR) do 456 217 DKK (približne 60 000 EUR), v porovnaní s podnikmi využívajúcimi všeobecné vodovodné siete, pričom poukazuje na to, že z týchto údajov nie je možné získať presnú predstavu o skutočnej výhode, ktorú táto pomoc príjemcom poskytuje, a mali by sa upraviť podľa skutočnej spotreby vody v spracovateľských podnikoch (miera využitia povolení sa odhaduje na 48 %). Vzhľadom na toto váženie sa ekvivalent grantu pohybuje od 143 337 DKK (približne 19 100 EUR) do 267 369 DKK (približne 35 650 EUR) za rok, a je dokonca nižší, ak sa za referenčný scenár považuje daň uvedená v článku 24b kodifikovaného zákona.

(51)

Pokiaľ ide o tieto údaje, dánske orgány poukazujú na to, že jednotlivo sú nižšie ako prahová hodnota pomoci de minimis vo výške 200 000 EUR, ktorú možno poskytnúť v sektore spracovania poľnohospodárskych výrobkov. Pripúšťajú, že pri niektorých podnikoch je možné prekročenie tohto prahu, ak sa zohľadnia všetky ostatné pomoci de minimis poskytnuté počas obdobia troch účtovných období, ale uvádzajú, že Komisia by potom mala zohľadniť sumy pomoci, ktoré je možné považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa ustanovení dočasného rámca pre opatrenia pomoci v období krízy. Tieto ustanovenia obsahujú možnosť poskytnutia pomoci do výšky 500 000 EUR pre podniky v sektore spracovania poľnohospodárskych výrobkov, ale dánska vláda ju nevyužila. Podľa dánskych orgánov podnik, ktorý už prijal 200 000 EUR ako pomoc de minimis, môže ešte prijať 300 000 EUR z dočasného rámca pre opatrenia pomoci v období krízy.

(52)

Dánske orgány sa domnievajú, že oslobodenie od dane stanovené v článku 24c kodifikovaného zákona je výnimkou z ustanovení článku 24b, ktorý má slúžiť ako referenčný režim zdanenia, ale ak by Komisia skonštatovala, že ide skôr o výnimku z článku 24a kodifikovaného zákona, oslobodenie by v žiadnom prípade neobsahovalo prvok štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, alebo, ak by sa napriek tomu považovalo za štátnu pomoc, bolo by zlúčiteľné s vnútorným trhom.

(53)

Na podporu svojej pozície dánske orgány tvrdia, že podniky, ktoré môžu čerpať do 6 000 m3 vody, nedostali pomoc vo výške viac ako 250 EUR, ak sa oslobodenie považuje za výnimku z ustanovení článku 24b, alebo viac ako 750 EUR, ak sa oslobodenie považuje za výnimku z ustanovení článku 24a (daň stanovená v článku 24b kodifikovaného zákona predstavuje iba jednu tretinu dane podľa článku 24a). Ďalej pripomínajú, že opatrenie musí byť posúdené v kontexte platného pravidla de minimis a že zlučiteľnosť neoprávnenej pomoci sa musí posúdiť vzhľadom na pravidlá platné v čase jej poskytnutia. V tejto súvislosti opätovne odkazujú na dočasný rámec pre opatrenia pomoci v období krízy a poukazujú na to, že Komisia ho v tomto prípade nemôže považovať za neplatný, pretože pomoc nebola poskytnutá v rámci schváleného režimu a dánske orgány nepožadovali od príjemcov vyhlásenie týkajúce sa pomoci de minimis, ktorú by prípadne prijali ešte pred získaním výhody z predmetného opatrenia. Podľa ich názoru, ak by sa Komisia prísne držala týchto formálnych kritérií, tak zásady, z ktorých vychádza posúdenie neoprávnenej pomoci, by boli úplne irelevantné, keďže povaha neoznámenej pomoci nespĺňa formálne podmienky zákonnosti. V tejto súvislosti dodávajú, že neoznámená pomoc by nikdy nemohla byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom, čo zvlášť platí v prípade pomoci vyňatej z oznamovacej povinnosti podľa nariadenia o skupinovej výnimke.

(54)

Na základe týchto argumentov dánske orgány dospeli k záveru, že oslobodenie od dane musí byť vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom, ak sa zistí, že stropy pomoci stanovené v dočasnom rámci pre opatrenia pomoci v období krízy (500 000 EUR pre spracovateľov a 15 000 EUR pre prvovýrobcov vrátane pomoci de minimis) neboli prekročené a že Komisia musí de facto zvýšiť strop de minimis po preskúmaní zlučiteľnosti oslobodenia od dane. Podľa ich názoru, ak sa zoberú do úvahy sumy 250 EUR a 750 EUR uvedené v predchádzajúcom odôvodnení, stropy pomoci stanovené v dočasnom rámci pre opatrenia pomoci v období krízy nemohli byť počas obdobia oslobodenia od dane (2009 – 2011) prekročené, hoci spracovatelia a prvovýrobcovia už získali maximálnu výšku pomoci de minimis, ktorá im mohla byť poskytnutá v tomto období. Dánske orgány uznávajú, že neboli splnené formálne podmienky poskytovania pomoci de minimis alebo zlučiteľnej pomoci v rámci dočasného rámca pre opatrenia pomoci v období krízy, ale keďže Dánsko nevyužilo možnosti, ktoré sa v tomto rámci ponúkali v tom čase, a keďže sumy prijatej pomoci nepresahujú 750 EUR, neexistuje riziko prekročenia stropov stanovených dočasným rámcom v prípade uplatnenia jeho ustanovení ex post.

(55)

Dánske orgány tvrdia, že aj keby Komisia neakceptovala prvky vysvetľujúce neexistenciu neoprávnenej a nezlučiteľnej pomoci v režime zdaňovania, nemala by od príjemcov vyžadovať vrátenie pomoci, pretože ich vplyv na hospodársku súťaž je minimálny, vymáhanie by neprinieslo návrat do normálneho stavu, príjemcovia mali oprávnené očakávania a vymáhanie za rovnakých podmienok pri všetkých podnikoch je úplne nemožné.

(56)

Na podporu prvého argumentu uvádzajú, že so všetkými podnikmi v rovnakej skutkovej situácii sa zaobchádza rovnako, čo spôsobuje, že riziko narušenia hospodárskej súťaže je minimálne alebo dokonca len teoretické. Okrem toho sa na základe stropu pomoci pre držiteľov povolenia na čerpanie vody udržali jednotné podmienky hospodárskej súťaže napríklad v sektore prvovýroby, pretože sa zabránilo neúmernému zvýšeniu výrobných nákladov pre výrobcov s najvyššími nárokmi na zavlažovanie.

(57)

Pokiaľ ide o druhý argument, dánske orgány poukazujú na to, že vrátenie neumožní obnovenie stavu hospodárskej súťaže do stavu pred rokom 2009, pretože prvovýrobcovia nezískali konkurenčnú výhodu vo vzťahu k svojim domácim konkurentom alebo konkurentom z iných členských štátov, ale získali výhodu iba vo vzťahu k podnikom v iných sektoroch, ktoré využívajú všeobecný systém zásobovania vodou. Vymáhanie by sa najviac dotklo subjektov, ktoré musia zavlažovať najviac kvôli klimatickým rizikám a povahe pôdy, inými slovami, výška vymáhanej sumy by nevyplývala z potencionálneho vplyvu pomoci na hospodársku súťaž, ale z vonkajších faktorov. Vymáhanie by spôsobilo aj narušenie hospodárskej súťaže v prospech subjektov, ktoré môžu využívať povrchové vody (oslobodené od dane) namiesto podzemných vôd na získanie tých istých výrobkov, čo by bolo v rozpore s ustanoveniami článku 14 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (19). Napokon, vymáhanie by malo nezvratné a neprimerané dôsledky vzhľadom na obmedzený vplyv opatrenia na hospodársku súťaž.

(58)

Pokiaľ ide o oprávnené očakávania príjemcov, dánske orgány poukazujú na to, že veľká väčšina potenciálnych príjemcov nemohla skutočne očakávať, že režim zdaňovania im poskytne výhodu z hľadiska práva hospodárskej súťaže, najmä vzhľadom na to, že v iných členských štátoch neexistujú podobné dane. Navyše, žiadny dánsky ani zahraničný podnik nikdy nepodal sťažnosť na daný režim zdaňovania. A nakoniec, keďže povolenia na čerpanie vody sa zvyčajne poskytujú na obdobie desiatich až pätnástich rokov, väčšina príjemcov nemala možnosť zvážiť otázky zdaňovania pri podávaní žiadosti o povolenie a vymáhanie na základe veľkosti povolenia by nezohľadnilo tieto nepredvídateľné okolnosti.

(59)

Napokon, pokiaľ ide o nemožnosť účinného vymáhania, ktoré by zabezpečilo rovnaké postavenie všetkých podnikov, dánske orgány poukazujú na to, že účinné vymáhanie bude ťažké vykonať, pretože nebude možné určiť ekvivalent grantu predmetnej pomoci pre každého príjemcu, pričom samotnú spotrebu v období rokov 2009 – 2011 nie je možné určiť ex post. Navyše, v Dánsku neexistuje žiadny referenčný rámec na výpočet ekvivalentu grantu pre všetky podniky a daň, ktorú nepriamo platia podniky využívajúce všeobecný systém zásobovania vodou sa líši podľa miery využívania systému, z čoho vyplýva, že podniky rovnakej kategórie môžu podliehať rôznym zdaňovacím sadzbám. V záujme účinného vyrovnania by mala byť daň z čerpania vody pre všetky podniky prepočítaná na základe skutočnej spotreby každého podniku v období rokov 2009 – 2011 a podľa jednotnej, ale ľubovoľnej sadzby zdanenia tak, aby sa vrátil preplatok, alebo doplatil prípadný nedoplatok zo strany podnikov, ktorých platba nebola dostatočná. Tento model by však nebol vykonateľný, pretože vo väčšine prípadov nie je možné určiť presnú spotrebu podnikov s vlastným čerpaním vody.

(60)

Vo svojich pripomienkach sa zainteresovaná strana domnieva, že daný režim zdanenia nezahŕňa štátnu pomoc pre podniky, pretože poskytnuté zníženia dane alebo oslobodenia od dane nie sú selektívne a hospodárska súťaž nimi nie je ovplyvnená. Podľa jej názoru by bol režim zdanenia zlučiteľný s ustanoveniami environmentálnych usmernení aj v prípade záveru, že obsahuje prvok pomoci. Okrem toho vymáhanie pomoci, ktorá je vyhlásená za neoprávnenú a nezlučiteľnú, by bolo v rozpore so všeobecnými právnymi zásadami. Poľnohospodári nemohli predvídať, že dostanú neoprávnenú štátnu pomoc a samotné vymáhanie by bolo neprimeraným opatrením, keďže väčšina výrobcov nevyčerpá plnú výšku objemu vody na základe povolenia na jej čerpanie. Nakoniec, žiadne dánske ani zahraničné podniky alebo organizácie nepodali sťažnosť v súvislosti s narušením hospodárskej súťaže pri diferenciácii zdaňovania.

(61)

Dánske orgány vo svojom liste zaslanom e-mailom z 2. júla 2012 dospeli k záveru, že zainteresovaná strana podporila ich stanovisko a poukázali na to, že skutočnosť, že žiadne iné podniky ani organizácie nepodali pripomienky, preukázala, že tento režim nemá vplyv na podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

(62)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ je pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov nezlučiteľná s vnútorným trhom, pretože ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru.

(63)

V kontexte formálneho vyšetrovacieho konania Komisia na základe informácií, ktoré mala k dispozícii, poukázala na možnú existenciu prvku štátnej pomoci v predmetnom opatrení, keďže toto opatrenie poskytol štát (ktorý sa vzdáva prostriedkov tým, že poskytuje zníženie dane alebo oslobodenie od dane) a uprednostnili sa ním niektoré podniky (vo veľkej väčšine poľnohospodárske podniky so súkromnými povoleniami na čerpanie, a spomedzi nich tie, ktoré miesto zníženia dane využívajú oslobodenie od nej, pričom všetky využívajú úľavu z finančnej záťaže, ktorú by mali znášať), mohlo ovplyvniť obchod (20) a predstavovalo riziko narušenia hospodárskej súťaže (21). Okrem toho Komisia uviedla, že nie je isté, či by toto opatrenie mohlo byť považované za schému pomoci de minimis (pozri odôvodnenie 21). V súvislosti s týmto posledným bodom Komisia stále nemôže na základe informácií dánskych orgánov dospieť k záveru, že predmetné opatrenie by mohlo byť považované za schému pomoci de minimis. Pokiaľ ide o sektor spracovania poľnohospodárskych výrobkov, v skutočnosti samotné dánske orgány uviedli, že je možné, že neboli splnené podmienky, ktorými sa riadi poskytovanie pomoci de minimis (pozri odôvodnenie 51). V sektore prvovýroby dánske orgány neposkytli žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že výška pomoci vyplývajúcej z poskytnutých znížení dane alebo oslobodení od dane nemohla spôsobiť prekročenie stropov počas trvania troch účtovných období. Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia nemôže dospieť k záveru, že predmetné opatrenie môže byť zaradené do schémy de minimis. Preto je potrebné s konečnou platnosťou určiť, či predmetné opatrenie obsahuje prvok štátnej pomoci v kontexte ostatných platných pravidiel štátnej pomoci.

(64)

Aby bolo opatrenie považované za štátnu pomoc, musí byť selektívne a poskytovať výhodu tak, že dôjde k zvýhodneniu určitých podnikov alebo výroby určitých druhov tovaru.

(65)

V kontexte daňového opatrenia sa selektívnosť prejavuje výnimkou z referenčného režimu zdanenia. V tomto prípade dánska legislatíva umožňuje osobitné zdaňovanie (zníženie dane alebo oslobodenie od dane) podnikom s povolením na čerpanie vody nepresahujúcim alebo nedosahujúcim určité úrovne čerpania.

(66)

Z odôvodnenia 64 vyplýva, že aby bolo opatrenie považované za štátnu pomoc, musí byť selektívne a musia sa ním zvýhodňovať určité podniky alebo výroba určitých druhov tovaru.

(67)

V bode 128 oznámenia Komisie o pojme štátnej pomoci uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (22), ktoré nahradilo oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na opatrenia týkajúce sa priameho zdaňovania podnikov, sa reprodukujú zásady stanovené judikatúrou, podľa ktorých si stanovenie, či opatrenie predstavuje alebo nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyžaduje určenie referenčného systému a následnú kontrolu, či navrhované opatrenie predstavuje výnimku z tohto systému zavedením rozlišovania medzi hospodárskymi subjektmi so zreteľom na vlastné ciele systému, a nakoniec je potrebné zistiť, či je táto výnimka odôvodnená povahou alebo všeobecným usporiadaním referenčného systému.

(68)

Z judikatúry Súdneho dvora (23) ďalej vyplýva, že „v súvislosti s posúdením podmienky selektívnosti, ktorá je jednou z náležitostí pojmu štátnej pomoci, z ustálenej judikatúry vyplýva, že článok 87 ods. 1 ES ukladá určiť, či v rámci danej právnej úpravy môže vnútroštátne opatrenie vzhľadom na cieľ sledovaný touto úpravou zvýhodniť „určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru“ vo vzťahu k ostatným podnikom, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii“ (24). V predmetnom prípade to znamená určiť, či subjekty (prevažne v poľnohospodárskom sektore), ktoré vlastnia povolenie na čerpanie vody a ktorým bola daň znížená podľa článku 24b kodifikovaného zákona, sa ocitli v skutkovej a právnej situácii porovnateľnej so subjektmi, ktoré sú napojené na všeobecné zariadenie na zásobovanie vodou a ktoré zaplatili daň prenesenú vlastníkmi všeobecných zariadení na zásobovanie vodou, a v plnej výške platia daň stanovenú v článku 24 kodifikovaného zákona podľa článku 24a toho istého zákona. V kontexte formálneho vyšetrovacieho konania dánske orgány osobitne odkázali na skutkovú a právnu situáciu, pričom sa opierali o rozsudok Súdneho dvora (pozri odôvodnenie 24 a poznámku pod čiarou 11), ktorý nebol uvedený medzi rozsudkami v poznámke pod čiarou 23, ale v ktorom je stanovený rovnaký princíp, aký je opísaný v tomto odôvodnení. Okrem toho tvrdili, že rozdiely v základe výpočtu a spôsoby výberu dane (daň zo skutočne spotrebovaného objemu a nepriamo vyberaná od subjektov v prípade podľa článku 24a kodifikovaného zákona, a priama daň na objem, na ktorý je udelené povolenie na čerpanie vody bez ohľadu na skutočnú spotrebu v prípade podľa článku 24b kodifikovaného zákona, upraveného článkom 24c) majú za následok, že subjekty, ktoré nepriamo podliehajú dani podľa článku 24a kodifikovaného zákona, a tie, ktoré priamo podliehajú dani podľa článku 24b kodifikovaného zákona, sa nenachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. Takto by rozdiely spôsobili koexistenciu dvoch samostatných systémov zdanenia (jedného podľa článku 24a kodifikovaného zákona a druhého podľa článkov 24b a 24c kodifikovaného zákona) a referenčným systémom použitým pri určovaní existencie pomoci by musel byť systém vyplývajúci z článku 24b kodifikovaného zákona.

(69)

Komisia uvádza, že cieľom tejto dane bolo získať dostatočné prostriedky na realizáciu určovania zón mimoriadne dôležitých pre zásobovanie pitnou vodou a plánovania ich správy v Dánsku. Všetky podniky, ktoré spotrebúvajú vodu, by preto mali a priori podliehať rovnakým platobným podmienkam. Preto zavedenie samotnej dane na základe článku 24 kodifikovaného zákona v kombinácii s povinnosťou zaplatenia plnej výšky dane pre subjekty, ktoré sú pripojené ku všeobecnému zariadeniu na zásobovanie vodou, podľa ustanovenia článku 24a kodifikovaného zákona, slúži ako východiskový referenčný bod na určenie existencie prvku pomoci v scenároch stanovených v článkoch 24b a 24c kodifikovaného zákona, bez ohľadu na závery, z ktorých by neskôr mohla vyplývať potreba použitia iných referenčných bodov na analýzu prvkov pomoci, ktoré sa môžu v danom scenári objaviť.

(70)

Pokiaľ ide o článok 24b kodifikovaného zákona, selektívnosť musí byť určená na dvoch úrovniach: zaplatenie jednej tretiny dane podľa článku 24a a určenie stropu pre objem, na ktorý sa vzťahuje znížená daň, na 25 000 m3, ako aj oslobodenie od dane pre povolenia nepresahujúce 6 000 m3.

(71)

Ako už bolo uvedené, na to, aby opatrenie mohlo byť považované za prvok štátnej pomoci, musí byť selektívne a zvýhodňovať určité podniky alebo výrobu určitých výrobkov (pozri odôvodnenie 64). Podľa tvrdenia dánskych orgánov (pozri odôvodnenie 24) je takisto vhodné zvážiť, či sa predmetným opatrením zavádzajú rozdiely medzi podnikmi, ktoré sa vzhľadom na cieľ predmetného opatrenia nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii, ako to vyžaduje judikatúra Súdneho dvora (25).

(72)

V tejto súvislosti Komisia zvlášť poznamenáva, že podľa informácií poskytnutých dánskymi orgánmi systém opísaný v článku 24a kodifikovaného zákona ustanovuje zdaňovanie na základe skutočnej spotreby, zatiaľ čo systém uvedený v článku 24b ustanovuje zdaňovanie založené na možnosti čerpania (keďže objem uvedený v povolení nie je ani zďaleka plne využitý, ako je zrejmé z údajov uvedených v siedmej zarážke odôvodnenia 27). Okrem toho, ako sa uvádza v poslednej zarážke odôvodnenia 27 a druhej a tretej zarážke odôvodnenia 28, rozdiely v umiestnení (v oblasti alebo mimo oblasti obsluhovanej všeobecnými vodovodnými sieťami) môžu znamenať nevyhnutnosť použitia rôznych spôsobov zásobovania vodou a kvalita vody nie je podľa predpokladaného scenára rovnaká, keďže v článku 24a kodifikovaného zákona je zdanená pitná voda, zatiaľ čo v druhom prípade existujú popri podnikoch, ktoré musia platiť daň z podzemných vôd na financovanie ochrany pitnej vody, mnohé poľnohospodárske subjekty, ktoré na základe zemepisného umiestnenia nepodliehajú dani, pretože čerpajú povrchovú vodu a musia znášať náklady na kontrolu kvality vody a stavu čerpacích miest, ktoré majú podniky v prvom scenári zahrnuté vo faktúre.

(73)

Selektívnosť opatrenia sa však musí posúdiť so zreteľom na cieľ, ktorý sa má dosiahnuť (pozri odôvodnenie 68 a poznámku 24), inými slovami, v tomto prípade je to určovanie zón mimoriadne dôležitých pre zásobovanie pitnou vodou a plánovanie ich správy. Z tohto hľadiska je potrebné uviesť, že vzhľadom na povahu stanoveného cieľa by mali byť všetky subjekty zdanené rovnakým spôsobom, aby sa opatrenie nepovažovalo za selektívne (pozri odôvodnenie 69). Komisia preto nemôže dospieť k inému záveru než k tomu, že zníženie dane stanovenej v článku 24b kodifikovaného zákona o dve tretiny je selektívne.

(74)

Ostatné argumenty predložené dánskymi orgánmi neobsahujú žiadne prvky, ktoré by tento záver vyvrátili: predovšetkým argument o rozdiele v počte vlastníkov všeobecných zariadení na zásobovanie vodou a súkromných vlastníkov zariadení, ako sa uvádza v odôvodnení 26, sám osebe nepostačuje na odôvodnenie existencie rozdielu v právnej alebo skutkovej situácii medzi uvedenými režimami zdanenia, pretože v oboch prípadoch platia daň spotrebitelia, a to buď nepriamo prostredníctvom faktúry, alebo priamo. Rovnako tvrdenie, že vlastníci všeobecných zariadení nie sú podnikmi, pretože nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť – pozri tretiu a štvrtú zarážku odôvodnenia 27 – už neplatí, keďže samotné dánske orgány poukazujú na to, že ekonomická činnosť je vymedzená ako dodávka tovaru alebo poskytnutie služby, na základe čoho sa dodávka vody vymedzuje presne ako služba, a teda ekonomická činnosť, a v tomto prípade sa existencia rozdielnej skutkovej a právnej situácie nesmie posudzovať medzi vlastníkmi verejných zariadení a vlastníkmi súkromných zariadení, ale medzi podnikmi, ktoré sú pripojené k verejnému zariadeniu, a podnikmi činnými v tom istom sektore, ktoré majú svoje vlastné zariadenie.

(75)

V tomto prípade je potrebné preskúmať, či opatrenie napriek selektívnosti, čiže pri uplatnení na určité podniky, týmto podnikom poskytuje hospodársku výhodu. V tejto súvislosti Komisia uvádza, že subjekty, ktoré využívajú dvojtretinové zníženie dane, sú zdanené podľa teoretickej spotreby uvedenej v povolení na čerpanie vody, zatiaľ čo tie, ktoré platia celú výšku dane, sú zdanené na základe skutočne spotrebovaného objemu vody. Taktiež poznamenáva, že podľa dánskych orgánov vlastníci súkromných zariadení využili iba jednu tretinu (34 % – pozri odôvodnenie 34) objemu pokrytého ich povoleniami na čerpanie vody. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa Komisia domnieva, že dvojtretinové zníženie dane slúži na vyrovnanie vplyvov rozdielu medzi zdanením skutočne spotrebovaného objemu a zdanením na základe objemu uvedeného v povolení na čerpanie. Navyše, bez tohto zníženia by získané sumy značne prekročili potreby financovania určovania zón mimoriadne dôležitých pre zásobovanie pitnou vodou a plánovania ich správy. Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia dospela k záveru, že dvojtretinové zníženie dane stanovené v článku 24b kodifikovaného zákona neposkytuje dotknutým subjektom žiadnu hospodársku výhodu, a teda neobsahuje žiadny prvok štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(76)

Teraz bude potrebné určiť, či v scenári článku 24b kodifikovaného zákona existuje prvok pomoci pri strope zdanenia objemu vody vo výške 25 000 m3 a pri oslobodení od dane pri povoleniach na objem do 6 000 m3.

(77)

Pokiaľ ide o strop výberu dane v objeme 25 000 m3, dánske orgány sa nemôžu odvolávať na rozdiely v právnej a skutkovej situácii, keďže na podniky, ktoré majú povolenie na objem vyšší ako 25 000 m3 a využívajú výhody stropu, sa vzťahuje rovnaký základný režim zdanenia ako na podniky, ktoré majú povolenie na čerpanie objemu do 25 000 m3 (platba jednej tretiny dane stanovenej v článku 24 kodifikovaného zákona) a nachádzajú sa v rovnakých oblastiach. Okrem toho nie je možné akceptovať argument dánskych orgánov, že existencia možnej výhody musí byť overená na úrovni platiteľov dane z objemu vody, ktorý nepresahuje 25 000 m3, a nie na úrovni vlastníkov povolenia na čerpanie viac ako 25 000 m3 vody, ktorí ale platia daň len na 25 000 m3, pretože, ako jasne vyplýva z odôvodnenia 18, v článku 24b kodifikovaného zákona stanovenú normu predstavuje platba jednej tretiny dane stanovenej v článku 24 a stanovenie stropu 25 000 m3 predstavuje lex specialis, ktorý sa de facto odchyľuje od zásady zaplatenia jednej tretiny dane (keďže čím vyšší objem vody bude uvedený v povolení, tým nižšia bude daň v percentuálnom vyjadrení). Takto vytvorená výnimka teda do režimu zavádza prvok selektívnosti prima facie a poskytuje výhodu podnikom, ktoré majú povolenie na čerpanie viac ako 25 000 m3 vody v porovnaní s podnikmi, ktorých povolenie na čerpanie vody nepresahuje objem 25 000 m3, zatiaľ čo všetky podniky, na ktoré sa vzťahuje článok 24b kodifikovaného zákona, sa nachádzajú v rovnakej skutkovej a právnej situácii, keďže majú povolenie na čerpanie vody pomocou súkromné zariadenia a pred dosiahnutím stropu sú zdaňované rovnako.

(78)

Za týchto okolností je potrebné preskúmať argumenty dánskych orgánov týkajúce sa odôvodnenia stropu na základe logiky daňového systému. Judikatúra je v súčasnosti zhrnutá v oznámení Komisie o pojme štátnej pomoci uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ale v okamihu poskytnutia pomoci to bolo oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov (ďalej len „staršie oznámenie“).

(79)

V bode 23 staršieho oznámenia sa uvádza, že rozdielna povaha niektorých opatrení neznamená nevyhnutne, že sa musia považovať za štátnu pomoc. V bode 24 oznámenia sa tento prístup ďalej rozvíja a poukazuje sa na to, že progresívna povaha stupnice dane z príjmov alebo stupnice dane zo zisku je odôvodnená prerozdeľovacím účelom dane. Dánske orgány sa domnievajú, že strop zdanenia vody vo výške 25 000 m3 vychádza z tejto logiky mutatis mutandis.

(80)

Komisia nemôže tento názor akceptovať. V danom prípade skutočnosť, že existuje strop dane pre povolenia na najvyššie objemy vody, ktoré možno čerpať, určite nevytvára vyššiu stupnicu zdanenia pre vlastníkov týchto povolení. Naopak, vďaka stropu môžu zaplatiť (výrazne) nižšiu sumu, ako by museli zaplatiť v prípade neexistencie stropu. Prerozdeľovací účel, a to aj keď je vykladaný mutatis mutandis, je teda zvrátený stropom, keďže proporcionálne musia nakoniec platiť viac subjekty, ktoré majú povolenie na čerpanie vody v objeme viac ako 6 000 m3, ale nie viac ako 25 000 m3. Preto v tomto prípade nemožno hovoriť o uplatňovaní progresívnej stupnice zdanenia.

(81)

Komisia nemôže v tomto prípade za platný považovať ani odkaz dánskych orgánov na bod 27 oznámenia Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov (podľa ktorého osobitné ustanovenia, ktoré neobsahujú diskrečný prvok, môžu byť odôvodnené povahou a všeobecným usporiadaním systému, ak napríklad berú do úvahy osobitné účtovné požiadavky alebo dôležitosť kraja v aktívach, ktoré sú špecifické pre určité sektory; takéto ustanovenia preto nepredstavujú štátnu pomoc), a následne ani odkaz na spis o pomoci N 472/2002 (pozri poslednú zarážku odôvodnenia 34). Ako prvé je potrebné uviesť, že absencia diskrečného prvku neznamená automaticky absenciu selektívneho zaobchádzania. Ďalej Komisia pripomína, že cieľom stropu dane z nehnuteľností preskúmaného v rámci spisu N 472/2002 bolo obmedziť vplyv zvýšenia hodnoty pozemkov v Dánsku, čo malo vplyv na úroveň zdanenia uloženú všetkým subjektom v sektore poľnohospodárstva, zatiaľ čo v tomto prípade mohla opatrenie využiť len časť subjektov v sektore poľnohospodárstva (s povoleniami na čerpanie objemu vyššieho ako 25 000 m3). Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia nemôže dospieť k záveru, že podmienky bodov 24 a 27 staršieho oznámenia sú dostatočne splnené. Preto dospela k záveru, že strop dane podľa článku 24b kodifikovaného zákona nie je odôvodnený povahou a všeobecným usporiadaním daňového systému, a preto je selektívny.

(82)

Pokiaľ ide o celkové oslobodenie od dane poskytnuté subjektom, ktoré majú povolenie na čerpanie vody do 6 000 m3 ročne, samotné dánske orgány uznávajú, že opatrenie je selektívne v tom zmysle, že zvýhodňuje určité podniky. Trvajú však na tom, že sumy, ktoré by mali byť vybrané (pozri odôvodnenie 35), sú nízke, čím odôvodňujú výnimku pri zohľadnení administratívneho riadenia systému. Komisia uvádza, že sumy nezaplatené príjemcami sú nízke, a pripúšťa, že z výberu malých súm, ako sú v tomto prípade, by vyplývalo následné administratívne zaťaženie s pomerne vysokými nákladmi (bolo by potrebné začať administratívne postupy pre približne 75 000 povolení s cieľom vymôcť jednotlivé sumy vo výške približne 40 EUR za rok – pozri odôvodnenia 19 a 35). Účelom režimu zdanenia je však v jeho podstate to, aby štát mohol zhromažďovať príjmy, nie plytvať zdrojmi a nakoniec nezískať nič, alebo dokonca zaznamenať straty. Navyše, neexistencia ohlasovacej povinnosti pri malých povoleniach by si vyžadovala zložitý administratívny prieskum, ktorý by opäť znamenal značné náklady. V tejto súvislosti môže Komisia usúdiť, že úplné oslobodenie od dane poskytnuté pri povoleniach na čerpanie do 6 000 m3 za rok je odôvodnené povahou a všeobecným usporiadaním dánskeho daňového systému, a preto nepredstavuje prvok selektívnosti a štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(83)

Ďalšie charakteristické prvky existencie štátnej pomoci uvedené pri začatí formálneho vyšetrovacieho konania, ktorými sa vyznačuje strop zdanenia vo výške 25 000 m3: pomoc je financovaná zo štátnych prostriedkov, keďže štát sa vzdáva finančných prostriedkov stanovením stropu zdanenia na určitý objem vody; zvýhodňuje určité podniky (podniky s povoleniami na čerpanie viac ako 25 000 m3); môže ovplyvniť obchod vzhľadom na jeho rozsah (pozri poznámku 20) a môže narušiť hospodársku súťaž (pozri poznámku 21), a to najmä preto, že nezaplatené sumy dane by sa mohli použiť na iné účely v súvislosti s ekonomickou činnosťou zvýhodnených subjektov.

(84)

Tieto tvrdenia, a najmä odkaz na judikatúru uvedenú v poznámke 21, sú v svojej podstate takisto zamerané proti pripomienke dánskych orgánov o dôkaznom bremene (pozri odôvodnenie 39).

(85)

Pre úplnosť Komisia dodáva, že nemôže prijať argument dánskych orgánov, že podniky z iných členských štátov nepodliehajú rovnakým daniam ako dánske podniky, a že preto je ťažké určiť, ako by dánske podniky mohli získať konkurenčnú výhodu (pozri odôvodnenie 48). Podľa judikatúry Súdneho dvora „pri uplatňovaní článku 92 ods. 1 (26) je potrebné vychádzať z existujúceho stavu hospodárskej súťaže na spoločnom trhu (27) ešte pred prijatím sporného opatrenia“ (28). V tomto prípade je preto vhodné odkázať na stav pred zavedením dane a stropu, ktorý bol zavedený súčasne. V tejto súvislosti je zrejmé, že zavedenie dane poskytlo výhodu vo forme stropu (ktorý de facto predstavuje ekvivalent zníženia dane a pred jej zavedením neexistoval) zvýhodneným subjektom, ktoré boli oslobodené od platby sumy, ktorú mohli použiť na financovanie svojej činnosti v hospodárskej súťaži s ostatnými subjektmi na trhu. Aj podľa judikatúry sa v Zmluve stanovujú spôsoby na odstránenie všeobecných narušení vyplývajúcich z rozdielov medzi daňovými systémami rôznych členských štátov. Úprava určitého prvku výrobných nákladov v hospodárskom sektore členského štátu môže narušiť existujúcu rovnováhu (inými slovami, v tomto prípade zvýhodniť určité subjekty voči iným). Súdny dvor rozhodol, že skutočnosť, že členský štát sa snaží jednostrannými opatreniami zosúladiť podmienky hospodárskej súťaže existujúce v určitom hospodárskom sektore s podmienkami v iných členských štátoch, nemôže tieto opatrenia zbaviť charakteru pomoci.

(86)

Keďže existencia štátnej pomoci v rámci daňového stropu sa preukázala, je potrebné overiť, či je možné túto pomoc vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(87)

V prípadoch uvedených v článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ sa môžu určité opatrenia na základe výnimky považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(88)

V tomto prípade jedinou výnimkou, na ktorú sa možno odvolávať, je článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, podľa ktorej za zlučiteľnú s vnútorným trhom možno považovať pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(89)

Na to, aby sa táto výnimka uplatňovala, predmetná neoznámená pomoc, ktorá sa týka životného prostredia v poľnohospodárskom sektore, musí byť analyzovaná s ohľadom na pravidlá platné v čase jej poskytnutia (29), čo v tomto prípade znamená s ohľadom na ustanovenia Usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 – 2013 (30).

(90)

V bode 62 týchto usmernení sa v zásade uvádza, že Komisia preskúma opatrenia pomoci, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia týchto opatrení na základe usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (31) (ďalej len „environmentálne usmernenia“).

(91)

V environmentálnych usmerneniach sa pomoc vo forme zníženia environmentálnych daní alebo oslobodenia od týchto daní, o ktoré ide aj v tomto prípade, riadi ustanoveniami bodov 151, 154 a 155 až 159. V bode 13 environmentálnych usmernení sa environmentálna daň definuje ako daň, ktorej špecifický daňový základ má jasne negatívny účinok na životné prostredie, alebo ktorej cieľom je zdaniť určité činnosti, tovary alebo služby tak, aby mohli zahŕňať environmentálne náklady do ceny, a/alebo aby sa výrobcovia a spotrebitelia orientovali na činnosti, ktoré viac rešpektujú životné prostredie. V tomto prípade uložená daň zodpovedá tejto definícii v tom zmysle, že využívanie vodných zdrojov môže predstavovať environmentálny problém, ak nie je dobre riadené (z tohto dôvodu je výnos z dane určený na vytvorenie inventára zdrojov). Okrem toho sa musí brať do úvahy, že následkom stropu zdanenia je zníženie sumy, ktorá by sa mala zaplatiť za normálnych okolností.

(92)

V bode 151 environmentálnych usmernení sa uvádza, že pomoc vo forme zníženia alebo oslobodenia od environmentálnych daní sa bude považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom za predpokladu, že aspoň nepriamo prispievajú k zlepšeniu úrovne ochrany životného prostredia a nesťažujú dosiahnutie všeobecného sledovaného cieľa.

(93)

Ak Komisia prijme argument, ktorý dánske orgány predložili v odôvodnení 42, že všeobecný mechanizmus výberu daní mal prispieť k zvýšeniu úrovne ochrany životného prostredia tým, že väčšie daňové zaťaženie prenesie na najväčších spotrebiteľov pitnej vody a tým ich prinúti znižovať vlastnú spotrebu, domnieva sa, že v obmedzenom rámci článku 24b kodifikovaného zákona (ktorý je relevantný v tomto prípade, pretože v rámci celého mechanizmu zdaňovania je v tomto článku jediný prvok pomoci, ktorého zlučiteľnosť s vnútorným trhom sa má posudzovať) by strop mohol ohroziť všeobecný cieľ sledovaný daňou (výber dostatočných príjmov na financovanie inventarizácie vodných zdrojov – pozri odôvodnenie 69), pretože tento strop už nemá za následok prenesenie daňového zaťaženia na najväčších spotrebiteľov vody, ale naopak to, že držitelia povolení na čerpanie najväčších objemov vody sa vyhnú platbe (podstatnej) časti dane. Vzhľadom na to, že ustanovenia článku 24b kodifikovaného zákona sú len jedným z prvkov mechanizmu zdaňovania a podľa informácií poskytnutých dánskymi orgánmi (pozri tretiu zarážku odôvodnenia 34) by neexistencia stropu následne viedla k výberu aspoň dvojnásobku časti dane stanovenej v článku 24b kodifikovaného zákona pri financovaní predpokladaných činností plánovania, Komisia môže uviesť, že hoci samotný strop preukázateľne obsahuje prvok pomoci, nepoškodzuje všeobecný cieľ sledovaný daňou a je v súlade s ustanoveniami bodu 151 environmentálnych usmernení.

(94)

V bode 154 environmentálnych usmernení sa v zásade uvádza, že pomoc poskytnutá vo forme zníženia alebo oslobodenia od environmentálnych daní, ktoré sú iné ako tie, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/96/ES (32), sa považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom na obdobie 10 rokov za predpokladu, že sú splnené podmienky uvedené v bodoch 155 a 159.

(95)

Ako bolo uvedené na začiatku formálneho vyšetrovacieho konania, kritérium 10 rokov je v tomto prípade irelevantné. V skutočnosti bola daň zavedená v roku 2009, mala sa vyberať iba do roku 2017 a bola zrušená 31. decembra 2011.

(96)

V bode 155 environmentálnych usmernení sa v zásade uvádza, že pri analýze daňových schém, ktoré obsahujú prvky štátnej pomoci vo forme znížení alebo oslobodení od takýchto daní, bude Komisia analyzovať najmä nevyhnutnosť a proporcionalitu pomoci a jej účinky na úroveň dotknutých hospodárskych odvetví.

(97)

V bode 156 environmentálnych usmernení sa uvádza, že na tento účel sa bude Komisia opierať o informácie poskytnuté členskými štátmi. Informácie by na jednej strane mali obsahovať údaje o príslušných odvetviach alebo kategóriách príjemcov, na ktorých sa vzťahujú oslobodenia/zníženia a, na druhej strane, údaje o situácii hlavných príjemcov v každom dotknutom odvetví a o tom, ako môže zdaňovanie ovplyvniť ochranu životného prostredia. Oslobodené odvetvia by mali byť riadne opísané a mal by byť poskytnutý zoznam najväčších príjemcov v každom odvetví. Pre každé odvetvie by mali byť poskytnuté informácie o najvýkonnejších technológiách v rámci EHP vzhľadom na znižovanie environmentálnych škôd, ktoré je predmetom dane.

(98)

Komisia uvádza, že väčšina uvedených požiadaviek nie je relevantná v kontexte predmetného stropu. Dánsko poskytlo informácie o subjektoch zvýhodnených stropom podľa objemov uvedených v povoleniach. Vyplýva z nich, že v sektore prvovýroby priemerný objem pokrytý povoleniami na čerpanie vody bol približne 35 600 m3 v roku 2009, 36 300 m3 v roku 2010 a 39 000 m3 v roku 2011, a v sektore spracovania poľnohospodárskych výrobkov boli tieto čísla približne 262 000 m3 v roku 2009, 250 000 m3 v roku 2010 a 217 000 m3 v roku 2011. Dánsko poskytlo aj zoznam niektorých spracovateľských podnikov, ktoré majú povolenia na čerpanie najväčších objemov, ale tieto podniky nemusia byť nutne považované za najviac zvýhodnené stropom, keďže tento strop nie je založený na spotrebovanom objeme, ale na teoreticky získanom objeme, čo znamená, že podnik, ktorá v danom roku spotreboval málo vody, určite v skutočnosti nebude patriť k tým, ktorých strop zvýhodňuje najviac, ak zaplatí daň z objemu, na aký má povolenie. Štúdia o najvýkonnejších technológiách v rámci EHP týkajúcich sa znižovania environmentálnych škôd je už navyše irelevantná, keďže všeobecné dohody, ktorými sa riadi EHP, sa neuplatňujú v poľnohospodárskom sektore a v tomto prípade to nie je otázka zavádzania technológií, pretože ide o vykonanie inventarizácie vodných zdrojov s cieľom lepšieho hospodárenia s týmito zdrojmi, a ani otázka zníženia znečistenia, pretože ide o čerpanie vody.

(99)

Jediným kritériom, ktoré možno skutočne posúdiť v zozname bodu 156 environmentálnych usmernení, je spôsob, akým môže zdaňovanie ovplyvniť ochranu životného prostredia.

(100)

V tejto súvislosti Komisia uvádza, že samotná daň môže prispieť k ochrane životného prostredia umožnením financovania inventára vodných zdrojov na účely ich lepšej správy.

(101)

Okrem toho ako sa uvádza v odseku 157 environmentálnych usmernení, pomoc vo forme zníženia alebo oslobodenia od environmentálnych daní musí byť nevyhnutná a proporcionálna.

(102)

V bode 158 environmentálnych usmernení sa uvádza, že Komisia bude považovať pomoc za nevyhnutnú, ak budú súčasne splnené tieto podmienky:

(103)

V bode 159 environmentálnych usmernení sa uvádza, že Komisia bude považovať pomoc za proporcionálnu, ak bude splnená jedna z týchto podmienok:

(104)

Pokiaľ ide o bod 158 a) environmentálnych usmernení, v reakcii na pripomienku dánskych orgánov, ktoré sa pýtajú, prečo ju zaujímajú podniky z iných členských štátov, ktoré nemali rovnakú výhodu ako dánske podniky platiace zníženú daň alebo oslobodené od dane, Komisia uvádza, že strop dane uplatňovanej na poľnohospodársky výrobný faktor (voda) umožňuje príjemcom vyhnúť sa platbe sumy, ktorú môžu použiť na výrobu výrobkov, ktorá sa realizuje takisto v iných členských štátoch, čo by mohlo spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže. Táto získaná úspora im navyše umožňuje zlepšiť ich výrobné náklady, čo nakoniec môže narušiť obchod s poľnohospodárskymi výrobkami s významom na európskej a celosvetovej úrovni. Rozhodnutie C 30/2009, na ktoré sa dánske orgány odvolávajú (pozri odôvodnenie 44), sleduje rovnakú logiku, keďže v bode 35 poukazuje na to, že oslobodenie od dane priznané príslušnému výrobku (cementu) narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže na trhoch, ak sporný výrobok konkuruje iným výrobkom a môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, pretože s cementom sa obchoduje na európskej a celosvetovej úrovni. Tieto úvahy, ktoré súvisia skôr s preukázaním existencie pomoci ako s jej zlučiteľnosťou, však nebránia Komisii, aby uviedla, že výber príjemcov spočíva v objektívnom a transparentnom kritériu, a tým je vlastnenie povolenia na objem väčší ako 25 000 m3 vody, pretože sa uplatňuje na všetkých držiteľov takéhoto povolenia, inými slovami na tie subjekty, ktoré sa nachádzajú v rovnakej skutkovej situácii.

(105)

Pokiaľ ide o bod 158 b) environmentálnych usmernení, Komisia môže prijať názor dánskych orgánov, že zvýšenie výrobných nákladov spôsobené zaplatením celej dane (približne 4 % až 7,7 % – pozri odôvodnenie 45) v sektore prvovýroby sa môže považovať za podstatné vzhľadom na to, čo sa už predtým považovalo za podstatné zvýšenie v inom spise. Tieto úvahy sa však nemôžu vzťahovať na strop vo výške 25 000 m3, pretože, ako pripúšťajú aj dánske orgány, jeho absencia by zvýšila výrobné náklady iba o 1,25 až 2,20 %, čo je nárast na úrovni značne nižšej v porovnaní s úrovňou, ktorá sa považuje za podstatnú v rámci spisu N 327/08, na ktorý sa dánske orgány odvolávajú. Ich argument o nevyhnutnosti prepojenia kritéria podstatného zvýšenia výrobných nákladov a kritéria zníženia predaja z dôvodu prenesenia tohto zvýšenia na zákazníkov nemožno navyše prijať, pretože v bode 158 environmentálnych usmernení sa jasne uvádza, že každá uvedená podmienka (výber príjemcov na základe objektívnych kritérií, podstatné zvýšenie výrobných nákladov pri neznížení dane a pokles predaja v prípade prenesenia zvýšenia na zákazníkov) musí byť splnená a na základe nemožnosti preniesť tento nárast na zákazníkov, uvedenej dánskymi orgánmi (pozri odôvodnenia 45 a 102), nemožno v žiadnom prípade posúdiť, či je zvýšenie výrobných nákladov podstatné alebo nie.

(106)

Pokiaľ ide o bod 158 c) environmentálnych usmernení, Komisia uvádza, že dánske orgány neposkytli odhady spomínané v uvedenom bode. Tieto údaje však mohli oveľa viac ako argumenty dánskych orgánov umožniť určenie toho, či by prenesenie zvýšenia výrobných nákladov na zákazníkov skutočne viedlo k poklesu predaja, hoci toto zvýšenie nie je podstatné (pozri predchádzajúce odôvodnenie). Argument o znížení čerpania vody v prípade platby celej dane (pozri odôvodnenie 46) nemožno považovať za relevantný, pretože daň sa uplatňuje na teoretickú úroveň spotreby (objem uvedený v povolení) a nie na skutočnú spotrebu v poľnohospodárskom podniku. Okrem toho, keďže samotné dánske orgány uvádzajú, že ceny sú stanovené inak ako podľa vývoja v poľnohospodárskom podniku, tak skutočnosť, že prvovýrobca nemôže preniesť zvýšenie svojich výrobných nákladov, nemožno považovať za relevantný argument pre splnenie kritéria, že podstatné zvýšenie výrobných nákladov nemožno preniesť na zákazníkov bez toho, aby došlo k výraznému poklesu predaja.

(107)

Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že na úrovni prvovýroby nemôžu dánske orgány preukázať splnenie všetkých kritérií bodu 158 environmentálnych usmernení, ktoré musia byť splnené, aby sa pomoc považovala za nevyhnutnú. Pokiaľ ide o sektor spracovania poľnohospodárskych výrobkov, keďže Komisia už uviedla, že dvojtretinové zníženie dane neobsahuje žiadny prvok štátnej pomoci, musí určiť aj to, či strop dane spĺňa príslušné podmienky environmentálnych usmernení. V tejto súvislosti poukazuje na to, že úvahy v odôvodneniach 90 až 100 sa vzťahujú aj na spracovateľov poľnohospodárskych výrobkov. Takisto poznamenáva, že samotné dánske orgány uznali, že nemôžu vo všetkých prípadoch preukázať splnenie kritéria nevyhnutnosti vymedzeného v bode 158 environmentálnych usmernení (pozri odôvodnenie 50) a že údaje poskytnuté dánskymi orgánmi nemenia tento záver spomínaných orgánov, keďže tieto údaje (v skutočnosti ekvivalent grantu získanej pomoci) neumožňujú určiť, či environmentálna daň bez zníženia (v tomto prípade bez stropu) vedie k podstatnému zvýšeniu výrobných nákladov v sektore spracovania poľnohospodárskych výrobkov.

(108)

Pokiaľ ide o bod 159 a) environmentálnych usmernení, Komisia sa domnieva, že kritérium porovnania s najvýkonnejšou technológiou v rámci EHP nie je v tomto prípade relevantné, keďže, ako už bolo uvedené v odôvodnení 98, všeobecné dohody, ktorými sa riadi EHP, sa neuplatňujú v poľnohospodárskom sektore a v tomto prípade to nie je otázka zavádzania technológií, pretože ide o vykonanie inventarizácie vodných zdrojov s cieľom lepšieho hospodárenia s týmito zdrojmi, a ani otázka zníženia znečistenia, pretože ide o čerpanie vody.

(109)

Pokiaľ ide o bod 159 b) environmentálnych usmernení, Komisia uvádza, že samotné dánske orgány uznávajú, že niektoré podniky nemuseli zaplatiť aspoň 20 % dane. Argument dánskych orgánov, že Komisia by mala vychádzať z priemerných hodnôt, nie je prijateľný, keďže znenie bodu 159 b) stanovuje ako jedinú výnimku zo zásady platby 20 % vnútroštátnej dane existenciu obmedzeného narušenia hospodárskej súťaže, a pomocou priemerných hodnôt nie je v žiadnom prípade možné preukázať obmedzený charakter narušenia hospodárskej súťaže.

(110)

Napokon, pokiaľ ide o bod 159 c) environmentálnych usmernení, dánske orgány neposkytli žiadne informácie, ktoré by potvrdzovali existenciu dohôd zameraných na plnenie environmentálnych záväzkov.

(111)

Vzhľadom na prvky uvedené v odôvodneniach 89 až 109 Komisia nemôže dospieť k záveru, že boli splnené všetky príslušné podmienky environmentálnych usmernení, a v dôsledku toho nemôže ani ustúpiť od pochybností vyjadrených na začiatku formálneho vyšetrovacieho konania.

(112)

Pokiaľ ide o odkaz dánskych orgánov na dočasný rámec pre opatrenia pomoci v období krízy, Komisia najprv v pôvodnom rámci platnom od 17. decembra 2008 usúdila, že je potrebné dočasne povoliť poskytovanie obmedzenej sumy pomoci spadajúcej do pôsobnosti článku 87 ods. 1 ZFEÚ (pretože prekračuje hodnotu de minimis) a vyhlásila ju za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

(113)

K týmto podmienkam patrí ešte jedna, podľa ktorej opatrenia pomoci stanovené v tomto rámci nemôžu byť kumulované s pomocou spadajúcou do rozsahu pôsobnosti nariadenia de minimis pri rovnakých oprávnených nákladoch. Ak podnik už dostal pomoc de minimis pred nadobudnutím platnosti tohto rámca, suma pomoci prijatej v rámci krytia uvedeného v predchádzajúcom odôvodnení a prijatej pomoci de minimis nemala presiahnuť 500 000 EUR v období medzi 1. januárom 2008 a 31. decembrom 2010.

(114)

Dočasný rámec pre opatrenia pomoci v období krízy sa s účinnosťou od 28. októbra 2009 rozšíril na poľnohospodársku prvovýrobu (36). Predtým ako sa pomoc poskytne, členský štát získa vyhlásenie od daného podniku v písomnej alebo elektronickej forme o akejkoľvek inej pomoci de minimis a pomoci súvisiacej s týmto rámcom, ktorú podnik získal v aktuálnom fiškálnom roku a overí, že týmto poskytnutím celková výška pomoci získaná podnikom v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 nepresiahne strop 15 000 EUR. Výška pomoci poskytnutej podnikom pôsobiacim v oblasti prvovýroby poľnohospodárskych výrobkov nemohla byť určená podľa ceny alebo množstva výrobkov umiestnených na trh. Opatrenia pomoci stanovené v tomto rámci nemôžu byť kumulované s pomocou spadajúcou do rozsahu pôsobnosti nariadenia de minimis pri rovnakých oprávnených nákladoch. Ak podnik už dostal pomoc de minimis na činnosť v poľnohospodárskej prvovýrobe pred nadobudnutím platnosti tohto rámca, suma pomoci prijatej v rámci krytia stanoveného pre poľnohospodársku prvovýrobu a prijatej pomoci de minimis nemala presiahnuť 15 000 EUR v období medzi 1. januárom 2008 a 31. decembrom 2010.

(115)

Dočasný rámec rozšírený na poľnohospodársku prvovýrobu bol predĺžený do 31. decembra 2011. Aby príjemca mohol ustanovenia využiť, mal nielen splniť podmienky uvedené v odôvodneniach 112 [s výnimkou podmienky pod písmenom h)], 113 a 114, ale aj predložiť úplnú žiadosť o schému štátnej pomoci schválenej Komisiou najneskôr do 31. decembra 2010 v súlade s dočasným rámcom (najneskôr do 31. marca 2011, pokiaľ ide o podniky pôsobiace v oblasti prvovýroby poľnohospodárskych výrobkov). Vnútroštátna schéma pomoci, ktorá povoľuje poskytnutie pomoci po 31. decembri 2010, musí byť oznámená členským štátom a schválená Komisiou podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(116)

Vzhľadom na informácie poskytnuté dánskymi orgánmi v rámci formálneho vyšetrovacieho konania Komisia nemôže dospieť k záveru, že všetky podmienky dočasného rámca krízovej pomoci boli splnené z týchto dôvodov:

(117)

Nedodržanie podmienok dočasného rámca pre opatrenia pomoci v období krízy teda presahuje rámec samotného neoznámenia pomoci, na ktorý dánske orgány odkazujú (pozri odôvodnenie 53).

(118)

Vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno strop zdanenia vo výške 25 000 m3 považovať za získanie výnimky podľa Zmluvy [výnimky, ktorá by bola v každom prípade podľa článku 107 ods. 3) písm. b), a nie podľa článku 107 ods. 3 písm. c) na základe ustanovení dočasného rámca].

(119)

Otázka oprávnených očakávaní príjemcov (pozri odôvodnenie 58) nemôže nijako ovplyvniť posúdenie zlučiteľnosti stropu s vnútorným trhom. Dánske úrady mali pred realizáciou schémy získať schválenie Komisie. Absencia analogickej dane v ostatných členských štátoch (pozri odôvodnenie 58) nebráni tomu, aby príjemcovia tohto stropu získali výhodu. Táto výhoda im v absolútnom vyjadrení umožnila disponovať dodatočnými zdrojmi na zabezpečenie fungovania svojej činnosti v hospodárskej súťaži na trhu. Zo skutočnosti, že nikto nepodal sťažnosť v súvislosti s týmto režimom zdaňovania, nevyplýva, že strop neobsahuje prvok štátnej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom.

(120)

Komisia dospela k záveru, že dvojtretinové zníženie sumy dane splatnej podľa článku 24b kodifikovaného zákona neobsahuje žiadny prvok štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pretože príjemcovia nie sú zvýhodnení oproti tým, ktorí platia celú sumu dane podľa ustanovení článku 24a kodifikovaného zákona, a oslobodenie od dane podľa článku 24c kodifikovaného zákona neobsahuje žiadny prvok štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodov súvisiacich so správnym administratívnym riadením systému zdaňovania (príliš nízke sumy na výber).

(121)

Na druhej strane Komisia uvádza, že strop zdanenia objemu vody vo výške 25 000 m3 stanovený v článku 24b kodifikovaného zákona predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a Dánsko tento strop zaviedlo neoprávnene v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ. Z vykonanej analýzy vyplýva, že pomoc vyplývajúcu z tohto stropu nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom, keďže dánske orgány nedokázali preukázať nevyhnutnosť a primeranosť stropu zdanenia objemu vody vo výške 25 000 m3, ani splnenie všetkých podmienok dočasného rámca pre opatrenia pomoci v období krízy. Komisia preto nemôže ustúpiť od pochybností vyjadrených na začiatku formálneho vyšetrovacieho konania a musí dospieť k záveru, že pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

(122)

Sporné opatrenie bolo zavedené bez predchádzajúceho oznámenia Komisii podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Preto predstavuje neoprávnenú pomoc.

(123)

V súlade s článkom 16 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/1589 v prípade negatívneho rozhodnutia týkajúceho sa neoprávnenej pomoci Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky opatrenia potrebné na vymoženie pomoci od jej príjemcov (v tomto prípade tých, ktorí profitovali zo stropu zdanenia objemu vody vo výške 25 000 m3).

(124)

Dánske orgány predložili rôzne argumenty (pozri odôvodnenia 55 až 59), ktorými chceli spochybniť zásadu vymáhania. Komisia ich nemôže akceptovať.

(125)

V skutočnosti otázkou nie je to, či je narušenie hospodárskej súťaže minimálne (pozri odôvodnenie 55), ale či existuje. Od okamihu zistenia narušenia je nutné ho odstrániť, inými slovami obnoviť taký stav hospodárskej súťaže, aký bol pred poskytnutím pomoci. Súdny dvor sám stanovil zásadu, podľa ktorej je účelom vymáhania práve obnovenie stavu, aký na trhu existoval pred poskytnutím pomoci. Takisto rozhodol, že vymáhanie bolo len logickým dôsledkom neoprávnenosti (37) pomoci a nemožno ho preto považovať za neprimerané vo vzťahu k ustanoveniam zmluvy o štátnej pomoci (38), čo je v rozpore s tvrdeniami dánskych orgánov. Argument o absencii výhody vo vzťahu ku konkurentom (pozri odôvodnenie 57) zas vyvracajú úvahy o existencii výhody (pozri odôvodnenie 64) a o využití sumy, ktorú príjemcovia nezaplatili (pozri odôvodnenia 85 a 119). Napokon, dánske orgány nemôžu tvrdiť, že vymoženie by spôsobilo narušenie hospodárskej súťaže vo vzťahu k tým, čo využívajú povrchové vody. Uplatnenie dane je v skutočnosti obmedzené na čerpanie podzemných vôd a netýka sa čerpania povrchových vôd.

(126)

Pokiaľ ide o otázku oprávnených očakávaní príjemcov, na ktoré sa odvoláva odôvodnenie 58, Komisia už vyvrátila argument dánskych orgánov, že veľká väčšina potenciálnych príjemcov nemohla skutočne očakávať, že režim zdaňovania im poskytne výhodu z hľadiska práva hospodárskej súťaže, pretože v iných členských štátoch neexistujú podobné dane (pozri odôvodnenie 119). Keďže dánske orgány odkazujú na otázku oprávnených očakávaní a táto otázka úzko súvisí s oprávnenosťou pomoci, Komisia pripomína, že podľa judikatúry príjemcovia pomoci môžu mať v zásade oprávnené očakávania, pokiaľ ide o zákonnosť uvedenej pomoci, len vtedy, keď bola poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v článku 88 zmluvy o ES (teraz článok 108 ZFEÚ) a starostlivý hospodársky subjekt musí byť za bežných okolností schopný sa ubezpečiť, že uvedený postup bol dodržaný. Konkrétne ak sa pomoc vykonala bez predchádzajúceho oznámenia Komisii „…, teda keď je protiprávna podľa článku 88 ods. 3 ES, príjemca pomoci nemôže mať v danom čase legitímnu dôveru, že pomoc je zákonná“ (39).

(127)

Dánsko preto musí bez ohľadu na svoje pripomienky prijať všetky potrebné opatrenia na to, aby od príjemcov vymohlo poskytnutú nezlučiteľnú pomoc. V tomto prípade ide o rozdiel medzi sumou dane, ktorá by mala byť zaplatená na základe množstva uvedeného v povolení na čerpanie, a sumou, ktorá bola zaplatená za objem 25 000 m3.

(128)

V súlade s ustanoveniami bodu 42 oznámenia Komisie „K efektívnemu vykonávaniu rozhodnutí Komisie prikazujúcich členským štátom vymáhať neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú štátnu pomoc“ (40) má Dánsko lehotu štyri mesiace po oznámení tohto rozhodnutia na splnenie tohto rozhodnutia. Pomoc, ktorá sa má vymáhať, sa zvýši o vzniknuté úroky v súlade s nariadením (ES) č. 794/2004 (41).

(129)

Toto rozhodnutie musí byť vykonané okamžite s výnimkou pomoci, ktorá v čase poskytnutia splnila všetky podmienky ustanovené v nariadení de minimis platnom podľa článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 994/98 (42),

a)

zoznam príjemcov, ktorí dostali pomoc uvedenú v článku 4, vrátane celkovej sumy, ktorú dostal každý z nich;

b)

celková suma (istina a úroky), ktorá sa má vymôcť od každého príjemcu, u ktorého pomoc nespĺňa podmienky pravidla de minimis;

c)

podrobný opis už prijatých a stanovených opatrení na splnenie tohto rozhodnutia;

d)

doklady preukazujúce, že príjemcovia boli povinní pomoc vrátiť.