19.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 76/30


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/412

zo 14. marca 2018,

ktorým sa mení rozhodnutie č. 466/2014/EÚ, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 209 a 212,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Medzinárodné spoločenstvo čelí bezprecedentnej migračnej a utečeneckej kríze, ktorá si vyžaduje solidaritu a efektívnu mobilizáciu finančných zdrojov a vyzýva k tomu, aby sa existujúcim problémom čelilo a boli prekonané koordinovane. Všetci účastníci musia spolupracovať na uplatňovaní trvalej strednodobej a dlhodobej politiky a efektívne využívať existujúce programy v záujme rozvoja a podpory iniciatív, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) týkajúcich sa udržateľného rozvoja a k riešeniu politických, sociálnych, hospodárskych a environmentálnych faktorov, ktoré predstavujú základné príčiny migrácie vrátane – ale nielen – chudoby, nerovnosti, demografického rastu, nedostatku pracovných príležitostí, obmedzeného prístupu k vzdelávaniu a hospodárskym príležitostiam, nestability, konfliktov, zmeny klímy a dlhodobých následkov núteného vysídlenia.

(2)

Aj keď poskytovanie zdrojov na riešenie základných príčin migrácie má rozhodujúci význam, Únia je naďalej plne odhodlaná uplatňovať politiky v iných oblastiach s kľúčovou strategickou prioritou, ako sa uvádza v globálnej stratégii pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie.

(3)

Vytvoril sa nový rámec partnerstva s tretími krajinami zameraný na výsledky, ktorý zohľadňuje všetky politiky a nástroje Únie. Ako súčasť tohto nového rámca partnerstva sa stanovil vonkajší investičný plán Únie s cieľom podporovať investície v regiónoch mimo Únie a zároveň prispievať k dosiahnutiu cieľov OSN týkajúcich sa udržateľného rozvoja a riešeniu hlavných príčin migrácie. Mal by tiež prispieť k plneniu cieľov Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie Spojených národov (OSN) a Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“), ako aj cieľov, ktoré sledujú iné nástroje financovania vonkajšej činnosti.

(4)

Európska rada 28. júna 2016 schválila návrh Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) prispieť k vonkajšiemu investičnému plánu prostredníctvom iniciatívy EIB na posilnenie odolnosti, ktorá je určená na podporu investícií v južnom susedstve a krajinách západného Balkánu.

(5)

Kľúčovým prvkom iniciatívy EIB na posilnenie odolnosti je rozšírenie mandátu EIB na poskytovanie vonkajších úverov z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska. Toto rozšírenie mandátu by malo EIB umožniť rýchlo prispieť k dosiahnutiu cieľov vonkajšieho investičného plánu najmä tým, že sa poskytnú ďalšie finančné prostriedky príjemcom v súkromnom sektore s cieľom prilákať súkromné investície a podporiť dlhodobé investície.

(6)

Strategická rada Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj, v ktorej je EIB zastúpená, poskytne usmernenia týkajúce sa komplementárnosti medzi iniciatívou EIB na posilnenie odolnosti a zložkami vonkajšieho investičného plánu v súlade s jej rokovacím poriadkom a bez toho, aby boli dotknuté vnútorné pravidlá riadenia EIB.

(7)

Rozpočtová záruka na finančné operácie vykonávané mimo Únie (ďalej len „záruka EÚ“) sa EIB poskytla na základe rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ (2).

(8)

Komisia v súlade s rozhodnutím č. 466/2014/EÚ pripravila v spolupráci s EIB správu o priebežnom preskúmaní, v ktorej sa hodnotí uplatňovanie uvedeného rozhodnutia na základe nezávislého externého hodnotenia.

(9)

Dlhodobá ekonomická odolnosť utečencov, migrantov, hostiteľských a tranzitných komunít a komunít pôvodu ako strategická reakcia na riešenie základných príčin migrácie by sa mala doplniť ako nový cieľ podporovaný zárukou EÚ (ďalej len „nový cieľ“).

(10)

Operácie podporované v rámci nového cieľa by sa mali odlišovať od úsilia Únie v oblasti kontroly hraníc.

(11)

S cieľom umožniť, aby mandát na poskytovanie vonkajších úverov reagoval na prípadné nadchádzajúce výzvy a priority Únie, ako aj plnil nový cieľ, by sa maximálny strop finančných operácií EIB v rámci záruky EÚ mal zvýšiť na 32 300 000 000 EUR.

(12)

V rámci všeobecného mandátu by sa mala vyčleniť suma 1 400 000 000 EUR na projekty vo verejnom sektore zamerané na splnenie nového cieľa.

(13)

V rámci nového mandátu na poskytovanie úverov súkromnému sektoru by sa v rámci maximálneho zvýšeného stropu mala maximálna suma 2 300 000 000 EUR vyčleniť na projekty určené na splnenie nového cieľa a mala by sa na ňu vzťahovať komplexná záruka Únie.

(14)

Úspech jedného z hlavných cieľov EIB v rámci mandátu na poskytovanie vonkajších úverov, a to podpory pre rozvoj miestneho súkromného sektora, najmä podpory mikropodnikov, malých a stredných podnikov (MSP), závisí od faktorov, ako je prístup MSP k financiám, úverom a technickej pomoci, od podpory podnikania a od úsilia zameraného na podnietenie prechodu z nestabilného neformálneho hospodárstva do formálneho sektora. V uvedenej súvislosti by sa mali finančné operácie EIB zamerať na podporu malých investičných projektov, ktoré realizujú MSP, ako aj investičných projektov vo vzdialených vidieckych oblastiach a v sfére úpravy pitnej vody, zneškodňovania odpadových vôd a energie z obnoviteľných zdrojov.

(15)

Mala by sa zabezpečiť komplementárnosť a koordinácia s iniciatívami Únie, ktoré sa zaoberajú základnými príčinami migrácie, a to aj prostredníctvom podpory Únie pre udržateľnú reintegráciu vrátených migrantov v krajinách pôvodu.

(16)

V nadväznosti na Parížsku dohodu by sa EIB mala usilovať o udržanie vysokej úrovne operácií týkajúcich sa klímy, ktorých objem by mal predstavovať aspoň 25 % celkových finančných operácií EIB mimo Únie. Finančné operácie EIB podľa rozhodnutia č. 466/2014/EÚ by mali byť v súlade s dosiahnutím cieľa, ktorým je realizovať aspoň 35 % z celkových finančných operácií EIB v krajinách s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom a v rozvojových krajinách mimo Únie do roku 2020. EIB by mala vziať do úvahy závery Európskej rady z 22. mája 2013 o postupnom zrušení dotácií škodlivých pre životné prostredie alebo hospodárstvo vrátane dotácií na fosílne palivá.

(17)

Malo by sa oceniť riziko pre všeobecný rozpočet Únie v súvislosti s finančnými operáciami EIB v rámci mandátu na poskytovanie úverov súkromnému sektoru. Príjmy z takéhoto ocenenia rizika by sa mali zaplatiť do Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia zriadeného podľa nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 (3) s cieľom pokryť komerčné riziko a zabrániť deformáciám trhu.

(18)

EIB by mala vypracovať a zaviesť súbor ukazovateľov do svojho rámca merania výsledkov, pokiaľ ide o projekty zamerané na splnenie nového cieľa. Preto by sa posúdenie prínosu finančných operácií EIB k splneniu nového cieľa, v relevantných prípadoch vrátane prínosu k plneniu cieľov OSN týkajúcich sa udržateľného rozvoja, účasti miestnej občianskej spoločnosti, a zosúladeniu s prioritami vonkajších politík Únie a rozpočtovými prioritami malo zahrnúť do výročnej správy Komisie o finančných operáciách EIB predkladanej Európskemu parlamentu a Rade.

(19)

Mala by sa zabezpečiť viditeľnosť a transparentnosť finančných operácií EIB podľa rozhodnutia č. 466/2014/EÚ, najmä v súvislosti s projektmi financovanými prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, čím sa zlepší prístup k informáciám pre inštitúcie Únie a pre širokú verejnosť, pričom sa zohľadní potreba chrániť dôverné a citlivé obchodné informácie.

(20)

Príslušná politika Únie týkajúca sa jurisdikcií, ktoré nespolupracujú na daňové účely, je ustanovená v právnych aktoch Únie a v záveroch Rady, najmä v prílohe k týmto záverom z 8. novembra 2016, ako aj vo všetkých nasledujúcich aktualizáciách.

(21)

Náležitá starostlivosť o finančné operácie EIB podľa rozhodnutia č. 466/2014/EÚ by mala zahŕňať dôkladnú kontrolu dodržiavania uplatniteľných právnych predpisov Únie a schválených medzinárodných noriem a noriem Únie na boj proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. EIB by okrem toho mala v rámci predkladania správ o mandáte na poskytovanie vonkajších úverov poskytovať informácie, rozčlenené podľa jednotlivých krajín, o súlade finančných operácií EIB s jej politikou týkajúcou sa nespolupracujúcich jurisdikcií a zoznamom sprostredkovateľov, s ktorými EIB spolupracuje.

(22)

EIB schválila 12. októbra 2016 vykonávanie iniciatívy na posilnenie ekonomickej odolnosti. Malo by sa umožniť, aby sa na projekty realizované v rámci iniciatívy EIB na posilnenie odolnosti, ktoré boli schválené po uvedenom dátume a pred nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia a uzavretím dohody o záruke, vzťahovala záruka EÚ, pokiaľ Komisia potvrdí, že sú v súlade s novým cieľom a rešpektujú podmienky dohody o záruke.

(23)

Finančné operácie EIB s podnikateľskými subjektmi by mali mať prospech z komplexnej záruky pre súkromný sektor, len ak podporujú inkluzívny hospodársky rast a zvýšenú tvorbu pracovných miest a ak nie sú dostatočne obsluhované miestnymi finančnými trhmi.

(24)

Finančné operácie EIB by mali byť v súlade so zásadami stanovenými v oznámení Komisie z 25. októbra 2011 s názvom „Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014“, a to aj so zreteľom na finančných sprostredkovateľov.

(25)

Ak sa priority vonkajšej politiky Únie zmenia alebo v naliehavých prípadoch a krízovej situácii, ktoré by mohli nastať počas trvania mandátu, a v súlade s príslušnými uzneseniami Európskeho parlamentu a rozhodnutiami a závermi Rady, by sa strop pre prerozdelenie medzi regiónmi zo strany EIB počas trvania mandátu mal zvýšiť z 10 % na 20 %. Komisia by o takomto prerozdelení mala pravidelne informovať Európsky parlament a Radu.

(26)

Vzhľadom na význam iniciatívy EIB na posilnenie odolnosti v stratégii Únie na riešenie základných príčin migrácie a potrieb tranzitných a hostiteľských komunít je aj naďalej nanajvýš dôležité, aby sa sumy vyčlenené v rámci stropov mandátu na poskytovanie vonkajších úverov na projekty určené na nový cieľ úplne vyčerpali. Ak sa napriek tomu z dôvodu nepredvídaných okolností nemôžu vyčlenené sumy úplne vyčerpať, mala by sa povoliť určitá zvýšená flexibilita. Ak preto EIB dospeje do 30. júna 2019 k záveru, že nie je schopná absorbovať svoju predpokladanú cieľovú sumu v rámci iniciatívy EIB na posilnenie odolnosti, malo by byť možné prerozdeliť až 20 % celkovej sumy 1 400 000 000 EUR v rámci všeobecného mandátu vyčleneného na projekty verejného sektora a sumy 2 300 000 000 EUR v rámci mandátu na poskytovanie úverov súkromnému sektoru v rámci regiónov „Predvstupové krajiny a príjemcovia“ a „Susedské a partnerské krajiny“ a/alebo medzi nimi. Každé takéto prerozdelenie by malo byť predmetom predchádzajúcej dohody medzi Komisiou a EIB.

(27)

Zoznamy oprávnených regiónov a krajín a potenciálne oprávnených regiónov a krajín by sa mali upraviť tak, aby sa vylúčili regióny a krajiny s vysokými príjmami a vysokým úverovým ratingom, konkrétne Brunej, Čile, Island, Izrael, Singapur, Južná Kórea a Taiwan. Do zoznamu potenciálne oprávnených regiónov a krajín by sa mal navyše doplniť Irán.

(28)

Rozhodnutie č. 466/2014/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rozhodnutie č. 466/2014/EÚ sa mení takto:

1.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Stropy finančných operácií EIB so zárukou EÚ

1.   Maximálny strop finančných operácií EIB so zárukou EÚ predstavuje počas obdobia rokov 2014 – 2020 sumu 32 300 000 000 EUR. Do stropu sa nezapočítavajú sumy, ktoré boli pôvodne vyčlenené na finančné operácie, ale boli následne zrušené.

Tento maximálny strop sa rozdelí na:

a)

maximálnu sumu vo výške 30 000 000 000 EUR v rámci všeobecného mandátu, z ktorej sa suma 1 400 000 000 EUR vyčlení na projekty vo verejnom sektore zamerané na dlhodobú ekonomickú odolnosť utečencov, migrantov, hostiteľských a tranzitných komunít a komunít pôvodu ako strategickú reakciu na riešenie základných príčin migrácie;

b)

maximálnu sumu vo výške 2 300 000 000 EUR v rámci mandátu na poskytovanie úverov súkromnému sektoru na projekty zamerané na dlhodobú ekonomickú odolnosť utečencov, migrantov, hostiteľských a tranzitných komunít a komunít pôvodu ako strategickú reakciu na riešenie základných príčin migrácie.

2.   Maximálne sumy uvedené v odseku 1 sa rozdelia na regionálne stropy a podstropy, ako sa stanovuje v prílohe I. V rámci regionálnych stropov a počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, EIB zabezpečí rozdelenie medzi krajinami v rámci regiónov, na ktoré sa vzťahuje záruka EÚ, vyvážené v súlade s prioritami vonkajšej politiky Únie, ktoré treba zohľadniť v regionálnych technických operačných usmerneniach uvedených v článku 5.“

2.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Všeobecné ciele a zásady

1.   Záruka EÚ sa poskytuje len na finančné operácie EIB, ktoré majú pridanú hodnotu na základe vlastného posúdenia zo strany EIB a ktorými sa podporuje ktorýkoľvek z týchto všeobecných cieľov:

a)

rozvoj miestneho súkromného sektora, najmä podpora mikropodnikov, malých a stredných podnikov (MSP);

b)

rozvoj sociálnej a hospodárskej infraštruktúry vrátane dopravnej, energetickej a environmentálnej infraštruktúry a informačných a komunikačných technológií;

c)

zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy;

d)

dlhodobá ekonomická odolnosť utečencov, migrantov, hostiteľských a tranzitných komunít a komunít pôvodu ako strategická reakcia na riešenie základných príčin migrácie.

2.   Finančné operácie EIB, ktoré sa uskutočňujú podľa tohto rozhodnutia, prispievajú k všeobecným záujmom Únie, a to najmä zásadám, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie, ako sa uvádza v článku 21 ZEÚ, ako aj k vykonávaniu medzinárodných dohôd v oblasti životného prostredia, ktorých je Únia zmluvnou stranou, pričom sa zachováva osobitný charakter EIB ako investičnej banky. Správne orgány EIB sa nabádajú, aby prijímali potrebné opatrenia na prispôsobenie činnosti EIB tak, aby účinne prispievala k vonkajším politikám Únie a aby primerane plnila požiadavky stanovené v tomto rozhodnutí.

3.   Základným cieľom finančných operácií EIB v rámci oblastí, na ktoré sa vzťahujú všeobecné ciele stanovené v odseku 1, je regionálna integrácia medzi krajinami vrátane predovšetkým hospodárskej integrácie medzi predvstupovými krajinami a prijímateľmi, krajinami susedstva a partnerstva a Úniou. EIB realizuje finančné operácie v prijímajúcich krajinách v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú všeobecné ciele, a to prostredníctvom podpory priamych zahraničných investícií, ktoré napomáhajú hospodársku integráciu s Úniou.

4.   V rozvojových krajinách vymedzených v zozname prijímateľov oficiálnej rozvojovej pomoci zostavenom Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj finančné operácie EIB prispievajú v súlade s článkami 208 a 209 ZFEÚ k cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce, najmä k zníženiu chudoby prostredníctvom inkluzívneho rastu a udržateľného hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho rozvoja.

5.   Na zabezpečenie čo najväčšieho vplyvu investícií súkromného sektora na rozvoj sa EIB usiluje prispievať k vytvoreniu priaznivých podmienok pre súkromné podniky a investície a zabezpečí, aby sa prednostne dosiahlo posilnenie miestneho súkromného sektora v prijímajúcich krajinách, vrátane družstiev a sociálnych podnikov, a to prostredníctvom podpory miestnych investícií, ako sa stanovuje v odseku 1 písm. a). V rámci finančných operácií EIB, ktorými sa podporujú všeobecné ciele stanovené v odseku 1, sa tiež vyvinie úsilie o zvýšenie jej podpory investičných projektov realizovaných MSP z prijímajúcej krajiny a z Únie, čím sa umožní prístup k finančným prostriedkom pre nové investičné projekty realizované malými a strednými podnikmi. Finančné operácie EIB umožnia MSP využiť okrem iného výhodu prístupu na trh pre MSP v oprávnených krajinách, a ich začlenenie do globálnych hodnotových reťazcov, pričom ešte viac prispejú k posilneniu konkurencieschopnosti spoločností z Únie.

Na účinné monitorovanie a hodnotenie používania prostriedkov v prospech dotknutých MSP vykoná EIB dôkladnú hĺbkovú analýzu a stanoví a zachová primerané zmluvné ustanovenia, ktorými sa zavedie štandardná oznamovacia povinnosť pre finančných sprostredkovateľov aj konečných príjemcov. EIB sa snaží identifikovať prekážky brániace financovaniu, ktorým čelia MSP, a prispieť k ich riešeniu.

EIB spolupracuje s finančnými sprostredkovateľmi, ktorí môžu plniť osobitné potreby MSP v krajinách, kde sa činnosť vykonáva, a ktorí dodržiavajú požiadavky stanovené v článku 13, ako boli transponované do dohôd podľa odseku 1 tretieho pododseku uvedeného článku.

6.   Finančnými operáciami EIB, ktorými sa podporuje všeobecný cieľ stanovený v odseku 1 písm. b), sa podporujú investičné projekty predovšetkým v oblastiach dopravy, energetiky, environmentálnej infraštruktúry, informačných a komunikačných technológií, zdravotníctva a vzdelávania. Zahŕňa to výrobu a integráciu energie z obnoviteľných zdrojov, opatrenia energetickej účinnosti, transformáciu energetických systémov umožňujúcu prechod k technológiám a palivám s nižšími emisiami uhlíka, udržateľnú energetickú bezpečnosť a energetickú infraštruktúru vrátane infraštruktúry na výrobu a prepravu plynu na trh Únie s energiou, ako aj elektrifikáciu vidieckych oblastí, environmentálnu infraštruktúru, ako napríklad vodu a sanitačnú a zelenú infraštruktúru, telekomunikácie a infraštruktúru širokopásmových sietí.

7.   Finančnými operáciami EIB, ktorými sa podporujú všeobecné ciele stanovené v odseku 1 písm. c), sa podporujú investičné projekty v oblasti zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy, ktoré prispievajú k celkovým cieľom Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a Parížskej dohody prijatej v rámci tohto dohovoru, a to najmä prostredníctvom zabránenia emisiám skleníkových plynov a znižovania uhlíkovej stopy v oblastiach energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a udržateľnej dopravy alebo prostredníctvom posilňovania odolnosti proti nepriaznivým vplyvom zmeny klímy v zraniteľných krajinách, odvetviach a spoločenstvách.

Kritériá oprávnenosti vzťahujúce sa na projekty v oblasti zmeny klímy sú vymedzené v stratégii EIB v oblasti zmeny klímy. Na základe metód na posúdenie emisií skleníkových plynov a variácií emisií projektu, ktoré vypracovala EIB, sa do postupu environmentálneho posudzovania zahrnie analýza uhlíkovej stopy s cieľom zistiť, či sa v návrhoch projektov optimalizuje zvýšenie energetickej efektívnosti.

V priebehu obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, sa EIB snaží o udržanie vysokej úrovne operácií týkajúcich sa klímy, ktorých objem musí predstavovať najmenej 25 % celkových finančných operácii EIB mimo Únie. Financovanie zo strany EIB na základe tohto rozhodnutia musí byť v súlade s dosiahnutím cieľa, ktorým je realizovať aspoň 35 % celkových finančných operácií EIB v krajinách s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom a v rozvojových krajinách mimo Únie do roku 2020.

Finančné operácie EIB okrem iného zahŕňajú konkrétne opatrenia na postupné zrušenie financovania projektov, ktoré negatívne ovplyvňujú dosahovanie cieľov Únie v oblasti klímy, a na posilnenie úsilia o podporu obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti.

EIB posilní adaptačné prvky v oblasti zmeny klímy vo svojom príspevku na projekty v medziach finančných operácií EIB v rámci mandátu EIB na poskytovanie vonkajších úverov.

8.   Finančné operácie EIB podporujúce všeobecné ciele stanovené v odseku 1 písm. d) podporujú investičné projekty, ktoré riešia základné príčiny migrácie a prispievajú k dlhodobej ekonomickej odolnosti a k cieľom Organizácie Spojených národov týkajúcich sa udržateľného rozvoja a zabezpečeniu udržateľného rozvoja v prijímajúcich krajinách.

Finančné operácie EIB pri súčasnom zabezpečení úplného dodržiavania ľudských, pracovných a sociálnych práv, základných slobôd a rodovej rovnosti prostredníctvom uplatňovania prístupu založeného na právach zahŕňajúceho všetky ľudské a sociálne práva v súlade s transparentnosťou, účasťou, nediskrimináciou a zodpovednosťou:

a)

riešia zvýšené potreby v oblasti infraštruktúry a súvisiacich služieb s cieľom priamo alebo nepriamo uspokojiť potreby vyplývajúce z prílevu migrantov a zároveň priniesť prospech miestnemu obyvateľstvu;

b)

zvyšujú počet pracovných príležitostí pre hostiteľské a utečenecké komunity;

c)

posilňujú ekonomickú integráciu a umožňujú utečencom, aby sa stali sebestačnými, alebo

d)

posilňujú humanitárnu činnosť a podporu tvorby dôstojných pracovných miest.

Finančné operácie EIB podporujú:

a)

súkromný sektor v oblasti MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, financovania spoločností a mikrofinancovania;

b)

verejný sektor vrátane obcí a subjektov verejného sektora, pokiaľ ide o infraštruktúru a služby, vrátane zdravotnej starostlivosti a osobitných zariadení pre deti, sanitačné služby a školského vzdelávania, s cieľom riešiť významne zvýšené potreby.

9.   V rámci finančných operácií EIB, ktorými sa podporujú všeobecné ciele stanovené v odseku 1, sa uzná, že rodová rovnosť je prierezovou záležitosťou, ktorá je rozhodujúca pre dosahovanie udržateľného rozvoja, a dôležitým prvkom hĺbkovej analýzy projektu. Rodové hľadisko sa uplatňuje pri všetkých takýchto finančných operáciách. EIB zabezpečí, aby všetky finančné operácie EIB boli v súlade so záväzkami stanovenými v jej stratégii v oblasti rodovej rovnosti a akčným plánom pre rodovú rovnosť.

10.   EIB sa snaží zabezpečiť, aby sa od spoločností zúčastňujúcich sa na projektoch spolufinancovaných zo strany EIB vyžadovalo, aby dodržiavali zásadu transparentnosti odmeňovania a zásadu rodovej rovnosti ako aj zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu stanovenú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES (*1). V rozhodnutiach EIB o financovaní projektov sa zohľadnia opatrenia potenciálnych prijímajúcich spoločností, pokiaľ ide o rovnakú odmenu za rovnakú prácu a sociálnu zodpovednosť podnikov.

11.   Záruka EÚ sa vzťahuje len na finančné operácie EIB uskutočňované v oprávnených krajinách, ktoré s EIB uzavreli rámcovú dohodu ustanovujúcu právne podmienky, za ktorých sa takéto operácie majú uskutočňovať a ktoré musia byť v súlade s vyhlásením EIB o environmentálnych a sociálnych zásadách a normách a jej Príručkou environmentálnej a sociálnej praxe.

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23).“"

3.

Článok 5 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Komisia a EIB pri aktualizovaní regionálnych technických operačných usmernení zohľadnia príslušné uznesenia Európskeho parlamentu a rozhodnutia a závery Rady, ako aj medzinárodne uznané zásady a usmernenia týkajúce sa sociálnej zodpovednosti podnikov. Regionálne technické operačné usmernenia musia byť v súlade s prioritami uvedenými v národných alebo regionálnych programoch, ak takéto programy existujú, vypracovaných prijímajúcimi krajinami, pričom by sa v nich mali náležite zohľadniť konzultácie s miestnou občianskou spoločnosťou v procese vypracúvania uvedených programov.“;

b)

vkladá sa tento odsek:

„1a.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18 týkajúce sa zmien prílohy IV.“

4.

Článok 8 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Komplexná záruka sa vzťahuje aj na finančné operácie EIB v rámci mandátu na poskytovanie úverov súkromnému sektoru podľa článku 2 ods. 1 písm. b), ktoré majú v priemere vyšší rizikový profil ako portfólio, na ktoré sa vzťahuje záruka na politické riziká uvedená v odseku 3 tohto článku v predvstupových krajinách a u príjemcov a v susedských a partnerských krajinách.“;

b)

odseky 5 a 6 sa nahrádzajú takto:

„5.   Dohody o financovaní s jednotlivými realizátormi projektov týkajúce sa finančných operácií EIB obsahujú aj náležité ustanovenia týkajúce sa verejného obstarávania, životného prostredia, klímy a sociálnych vecí v súlade s vlastnými pravidlami a postupmi EIB vrátane požiadaviek na to, aby záruka EÚ a účasť EIB boli pre konečného príjemcu viditeľné.

6.   Komisia a EIB stanovia v dohode o záruke uvedenej v článku 14 jasný a transparentný postup prideľovania, na základe ktorého EIB určí, ktoré operácie majú byť v rámci jej vonkajšej činnosti financované podľa tohto rozhodnutia, aby sa zabezpečilo čo najefektívnejšie využitie záruky EÚ. Pri tomto postupe prideľovania sa zohľadňuje úverová bonita finančných operácií EIB posúdená zo strany EIB, stropy vymedzené v prílohe I, povaha protistrany, či ide o suverénny štát alebo subjekt na nižšej ako štátnej úrovni, na ktorý sa vzťahuje odsek 1 tohto článku, alebo o súkromný subjekt, kapacita EIB na absorpciu rizika a iné relevantné kritériá vrátane pridanej hodnoty, ktorú predstavuje záruka EÚ. Postup prideľovania sa v súlade s článkom 14 zašle Európskemu parlamentu a Rade.“

5.

Článok 9 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   EIB vykoná dôkladnú hĺbkovú analýzu a, ak je to vhodné v súlade s jej vyhlásením o environmentálnych a sociálnych zásadách a normách a jej Príručkou environmentálnej a sociálnej praxe, vyžaduje od realizátorov projektu, aby v súlade so sociálnymi a environmentálnymi zásadami Únie uskutočnili miestnu verejnú konzultáciu s príslušnými národnými a miestnymi zainteresovanými stranami, ako aj občianskou spoločnosťou, v štádiách plánovania a implementácie projektu, o sociálnych, ľudskoprávnych, environmentálnych, hospodárskych a rozvojových aspektoch a aspektoch rodovej rovnosti týkajúcich sa investičných projektov, na ktoré sa vzťahuje záruka EÚ, a aby poskytli informácie dôležité na posúdenie príspevku k plneniu cieľov vonkajšej politiky Únie a jej strategických cieľov.

EIB zabezpečí uplatňovanie zásady slobodného predbežného informovaného súhlasu udeleného pred finančnými operáciami ovplyvňujúcimi pôdne a prírodné zdroje.

V tomto posúdení sa uvedie, či by sa kapacity príjemcov finančných prostriedkov EIB mali počas projektového cyklu posilniť na základe technickej pomoci, a ak áno, ako by sa to malo uskutočniť. Vlastné pravidlá a postupy EIB obsahujú potrebné ustanovenia o posudzovaní environmentálneho a sociálneho vplyvu investičných projektov, ako aj o posudzovaní aspektov týkajúcich sa ľudských práv a predchádzania konfliktom, a to s cieľom zabezpečiť, aby investičné projekty, ktoré sa podporujú podľa tohto rozhodnutia, boli environmentálne a sociálne udržateľné a aby zabezpečili, že finančné operácie EIB v rámci iniciatívy EIB na posilnenie ekonomickej odolnosti, a najmä mandát na poskytovanie úverov súkromnému sektoru, zlepšia ekonomickú odolnosť utečencov, migrantov, hostiteľských a tranzitných komunít a komunít pôvodu.

V rámci svojich existujúcich interných usmernení týkajúcich sa uplatňovania hĺbkovej analýzy vylepší EIB podľa potreby prostredníctvom svojej Príručky environmentálnej a sociálnej praxe praktické usmernenia týkajúce sa posudzovania aspektov súvisiacich so všetkými základnými ľudskými právami, ktoré sa majú používať počas posudzovania ex ante a priebežného monitorovania v rámci jednotlivých projektov vrátane projektov zahŕňajúcich finančných sprostredkovateľov, a to na základe existujúcich rámcov, najmä strategického rámca EÚ a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu, pričom zohľadní existujúce štandardy v oblasti ľudských práv uplatňované Úniou, príslušnými orgánmi OSN a organizáciami na ochranu ľudských práv.“;

b)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Monitorovanie zo strany EIB sa vzťahuje na vykonávanie sprostredkovaných operácií a činnosti finančných sprostredkovateľov na podporu MSP.“;

c)

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Výsledky monitorovania sa zverejnia za predpokladu dodržania požiadaviek na dôvernosť a po dohode príslušných strán.“

6.

V článku 10 sa dopĺňa tento odsek:

„Ocení sa riziko pre rozpočet Únie súvisiace s finančnými operáciami EIB v rámci mandátu na poskytovanie úverov súkromnému sektoru podľa článku 2 ods. 1 písm. b) a príjmy z komerčného ocenenia rizika sa uhradia do garančného fondu.“

7.

Článok 11 ods. 1 sa mení takto:

a)

písmená b) a c) sa nahrádzajú takto:

„b)

posúdenie pridanej hodnoty, odhadované výstupy, výsledky a rozvojový vplyv finančných operácií EIB v súhrnnom vyjadrení, pričom sa vychádza z výročnej správy EIB o rámci merania výsledkov. Na uvedený účel použije EIB ukazovatele výsledkov vo vzťahu k rozvojovým, environmentálnym a sociálnym aspektom vrátane ľudskoprávnych aspektov a aspektov rodovej rovnosti financovaných projektov, pričom zohľadní príslušné ukazovatele podľa Parížskej deklarácie o účinnosti pomoci z roku 2005.

Ukazovatele rodovej rovnosti sa musia vypracovať v súlade so stratégiou EIB v oblasti rodovej rovnosti a akčným plánom pre rodovú rovnosť; musia odzrkadľovať podporu rovnosti medzi ženami a mužmi a pokiaľ je to možné, hodnotia sa ex post na základe rozčlenenia údajov podľa pohlavia. Ukazovatele environmentálnych aspektov projektov zahŕňajú kritériá pre čisté technológie, ktoré sú v zásade zamerané na energetickú efektívnosť a technológie na znižovanie emisií. EIB vypracuje ukazovatele pre projekty, ktoré poskytujú strategickú reakciu s cieľom riešiť základné príčiny migrácie a formovať dlhodobú ekonomickú odolnosť hostiteľských a tranzitných komunít, pričom zohľadní názory zainteresovaných strán, organizácií občianskej spoločnosti, dotknutých komunít a mimovládnych organizácií;

c)

posúdenie prínosu finančných operácií EIB k plneniu cieľov vonkajšej politiky Únie a jej strategických cieľov, pričom sa zohľadní súlad so zásadami, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie, ako sa uvádza v článku 21 ZEÚ, regionálne technické operačné usmernenia uvedené v článku 5 tohto rozhodnutia, ako aj strategický rámec EÚ a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu;“;

b)

písmeno e) sa nahrádza takto:

„e)

posúdenie kvality finančných operácií EIB, najmä miery, v akej EIB zohľadnila environmentálnu a sociálnu udržateľnosť pri hĺbkovej analýze a monitorovaní financovaných investičných projektov, ako aj opatrenia na maximalizáciu zapojenia miestnych subjektov podporovaním zapojenia dotknutých spoločenstiev, organizácií občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií;“;

c)

dopĺňa sa toto písmeno:

„j)

posúdenie prínosu finančných operácií EIB k dlhodobej ekonomickej odolnosti utečencov, migrantov, hostiteľských a tranzitných komunít a komunít pôvodu ako strategickej reakcie na riešenie základných príčin migrácie.“

8.

Článok 12 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa mení takto:

i)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

so všetkými finančnými operáciami EIB vykonávanými podľa tohto rozhodnutia, a to po fáze schválenia projektu, pričom sa uvedie najmä to, či sa na investičný projekt vzťahuje záruka EÚ a ako prispieva k dosahovaniu cieľov vonkajšej činnosti Únie, s osobitným zameraním na jeho hospodársky, sociálny, environmentálny a klimatický vplyv a vplyv z hľadiska rodovej rovnosti;“;

ii)

písmeno c) sa nahrádza takto:

„c)

podľa možností a vhodnosti s existujúcimi rámcovými dohodami medzi EIB a prijímajúcou krajinou. Pri podpisovaní nových dohôd alebo zmenách existujúcich dohôd zabezpečí EIB, aby bolo možné takéto dohody zverejniť;“;

b)

dopĺňajú sa tieto odseky:

„3.   EIB zabezpečí, aby sa informácie o plánovaných a schválených operáciách alebo o akejkoľvek ich významnej zmene uverejnili a boli ľahko dostupné miestnej občianskej spoločnosti.

4.   Na požiadanie poskytne EIB Európskemu parlamentu hárky merania výsledkov investičných projektov, na ktoré sa vzťahuje záruka EÚ, s ohľadom na ochranu dôverných a citlivých obchodných informácií a v súlade s ich príslušnými vnútornými pravidlami upravujúcimi zaobchádzanie s dôvernými informáciami.“

9.

Články 13 a 14 sa nahrádzajú takto:

„Článok 13

Predchádzanie praniu špinavých peňazí, boj proti financovaniu terorizmu, zdaňovanie a nespolupracujúce jurisdikcie

1.   EIB pri svojich finančných operáciách, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, dodržiava uplatniteľné právne predpisy Únie a dohodnuté medzinárodné normy a normy Únie, a preto nepodporuje projekty podľa tohto rozhodnutia, ktoré prispievajú k praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, k daňovým podvodom alebo daňovým únikom.

Okrem toho EIB nevstupuje do nových alebo obnovených operácií so subjektmi, ktoré sú registrované alebo majú sídlo v jurisdikciách zaradených do zoznamu zostaveného na základe príslušnej politiky Únie týkajúcej sa nespolupracujúcich jurisdikcií, alebo ktoré sú označené ako vysokorizikové tretie krajiny podľa článku 9 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (*2), alebo ktoré dostatočne nedodržiavajú daňové normy Únie alebo medzinárodne dohodnuté daňové normy v oblasti transparentnosti a výmeny informácií. EIB sa môže odchýliť od tejto zásady iba vtedy, ak sa projekt fyzicky vykonáva v jednej z uvedených jurisdikcií a nevyplývajú z neho žiadne indície, že príslušná operácia prispieva k praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, k daňovým podvodom alebo daňovým únikom.

Pri uzatváraní dohôd s finančnými sprostredkovateľmi EIB transponuje požiadavky uvedené v tomto článku do príslušných dohôd a od finančných sprostredkovateľov žiada podávanie správ o ich dodržiavaní.

EIB preskúma svoju politiku týkajúcu sa nespolupracujúcich jurisdikcií najneskôr po prijatí zoznamu Únie obsahujúceho jurisdikcie, ktoré nespolupracujú na daňové účely. EIB potom každý ďalší rok predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní svojej politiky týkajúcej sa nespolupracujúcich jurisdikcií v súvislosti s jej finančnými operáciami vrátane informácií rozčlenených podľa jednotlivých krajín a zoznamu sprostredkovateľov, s ktorými spolupracuje.

2.   EIB pri svojich finančných operáciách, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, uplatňuje zásady a normy stanovené v práve Únie o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a to najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 (*3) a smernici (EÚ) 2015/849. EIB najmä podmieni priame financovanie aj financovanie prostredníctvom sprostredkovateľov podľa tohto rozhodnutia poskytnutím informácií o skutočnom vlastníctve v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849.

Článok 14

Dohoda o záruke

„Komisia a EIB podpíšu dohodu o záruke, v ktorej sa stanovia podrobné ustanovenia a postupy týkajúce sa záruky EÚ, ako sa stanovuje v článku 8. Uvedená dohoda o záruke sa oznámi Európskemu parlamentu a Rade pod podmienkou dodržania ich vnútorných pravidiel upravujúcich zaobchádzanie s dôvernými informáciami.

(*2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73)."

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/847 z 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 1).“"

10.

Článok 18 sa mení takto:

a)

vkladá sa tento odsek:

„2a.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 8. apríla 2018.“;

b)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 4 a 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.“;

c)

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Delegovaný akt prijatý podľa článkov 4 a 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

11.

Článok 20 sa nahrádza takto:

„Článok 20

Podávanie správ

Komisia predloží do 30. júna 2019 Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej vyhodnotí uplatňovanie tohto rozhodnutia a poskytne podnety na možné nové rozhodnutie o krytí finančných operácií EIB v rámci mandátu EIB na poskytovanie vonkajších úverov zárukou EÚ.

Komisia predloží do 31. decembra 2021 Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto rozhodnutia.“

12.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 20a

Prechodné ustanovenie

EIB môže financovať projekty, ktoré boli schválené po 12. októbri 2016 a pred 8. aprílom 2018 a uzavretím dohody o záruke medzi Komisiou a EIB. Takéto projekty môžu byť kryté zárukou EÚ pod podmienkou, že Komisia potvrdí ich súlad s cieľom vymedzeným v článku 3 ods. 1 písm. d) a rešpektovanie podmienok dohodnutých v dohode o záruke.“

13.

Prílohy I, II a III sa nahrádzajú znením uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

14.

V prílohe IV sa prvý odsek nahrádza takto:

„Činnosť EIB v partnerských krajinách zúčastňujúcich sa na predvstupovom procese sa uskutočňuje v rámci stanovenom v prístupových a európskych partnerstvách, v ktorom sa ustanovujú priority pre predvstupové krajiny a príjemcov s cieľom napredovať v priblížení sa k Únii a ktorý poskytuje rámec pre pomoc Únie. Rámcom politiky Únie pre západný Balkán je proces stabilizácie a pridruženia. Zakladá sa na rozvíjajúcom sa partnerstve, v ktorom Únia prostredníctvom dohôd o stabilizácii a pridružení ponúka obchodné koncesie, hospodársku a finančnú pomoc a zmluvné vzťahy. Predvstupová finančná pomoc pomáha predvstupovým krajinám a príjemcom pripraviť sa na záväzky a výzvy vyplývajúce z členstva v Únii. Takouto pomocou sa podporuje proces reforiem vrátane prípravy na prípadné členstvo. Zameriava sa na inštitucionálny rozvoj, zosúladenie s acquis Únie, prípravu na politiky a nástroje Únie a na podporu opatrení na dosiahnutie hospodárskeho zblíženia.“

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Štrasburgu 14. marca 2018

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predsedníčka

L. PAVLOVA


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 8. februára 2018 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 27. februára 2018.

(2)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie (Ú. v. EÚ L 135, 8.5.2014, s. 1).

(3)  Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10).


PRÍLOHA

PRÍLOHA I

REGIONÁLNE STROPY

A.

Predvstupové krajiny a príjemcovia: 8 075 000 000 EUR, z toho 7 635 000 000 EUR v rámci všeobecného mandátu a 440 000 000 EUR v rámci mandátu na poskytovanie úverov súkromnému sektoru.

B.

Krajiny susedstva a partnerstva: 19 680 000 000 EUR, rozdelených na tieto podstropy:

i)

stredozemské krajiny: 13 030 000 000 EUR, z toho 11 170 000 000 EUR v rámci všeobecného mandátu a 1 860 000 000 EUR v rámci mandátu na poskytovanie úverov súkromnému sektoru;

ii)

východná Európa, Zakaukazsko a Rusko: 6 650 000 000 EUR.

C.

Ázia a Latinská Amerika: 4 083 000 000 EUR, rozdelených na tieto podstropy:

i)

Latinská Amerika: 2 694 000 000 EUR;

ii)

Ázia: 1 165 000 000 EUR;

iii)

Stredná Ázia: 224 000 000 EUR.

D.

Južná Afrika: 462 000 000 EUR.

V rámci celkového stropu môžu správne orgány EIB po konzultácii s Komisiou rozhodnúť o prerozdelení sumy vo výške maximálne 20 % podregionálnych stropov v rámci regiónov a vo výške maximálne 20 % regionálnych stropov medzi regiónmi. Ak EIB dospeje do 30. júna 2019 k záveru, že nie je schopná absorbovať svoju predpokladanú cieľovú sumu v rámci iniciatívy EIB na posilnenie odolnosti, maximálne 20 % zo sumy 1 400 000 000 EUR v rámci všeobecného mandátu vyčleneného na projekty verejného sektora a zo sumy 2 300 000 000 EUR v rámci mandátu na poskytovanie úverov súkromnému sektoru sa môže prerozdeliť v rámci regiónov uvedených v bodoch A a B tejto prílohy a/alebo medzi nimi.

Každé takéto prerozdelenie v rámci iniciatívy EIB na posilnenie odolnosti musí byť predmetom predchádzajúcej dohody medzi Komisiou a EIB.

Správne orgány EIB využívajú takúto možnosť prerozdelenia najmä s cieľom umožniť, aby sa záruka EÚ naďalej zameriavala na projekty s rizikovejším profilom v prioritných regiónoch. Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a Radu o takýchto prerozdeleniach.

PRÍLOHA II

POTENCIÁLNE OPRÁVNENÉ REGIÓNY A KRAJINY

A.   Predvstupové krajiny a príjemcovia

Albánsko, Bosna a Hercegovina, bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Kosovo (*1), Srbsko, Turecko (1)

B.   Krajiny susedstva a partnerstva

1.   Stredozemské krajiny

Alžírsko, Egypt, Jordánsko, Libanon, Líbya, Maroko, Palestína, Sýria, Tunisko

2.   Východná Európa, Zakaukazsko a Rusko

Východná Európa: Bielorusko, Moldavská republika, Ukrajina

Zakaukazsko: Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko

Rusko

C.   Ázia a Latinská Amerika

1.   Latinská Amerika

Argentína, Bolívia, Brazília, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Ekvádor, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Peru, Salvádor, Uruguaj, Venezuela

2.   Ázia

Afganistan, Bangladéš, Bhután, Čína, Filipíny, India, Indonézia, Irak, Irán, Jemen, Kambodža, Laos, Malajzia, Maldivy, Mjanmarsko/Barma, Mongolsko, Nepál, Pakistan, Srí Lanka, Thajsko, Vietnam

3.   Stredná Ázia

Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko, Uzbekistan

D.   Južná Afrika

Južná Afrika

PRÍLOHA III

OPRÁVNENÉ REGIÓNY A KRAJINY

A.   Predvstupové krajiny a príjemcovia

Albánsko, Bosna a Hercegovina, bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Kosovo (*2), Srbsko, Turecko (2)

B.   Krajiny susedstva a partnerstva

1.   Stredozemské krajiny

Alžírsko, Egypt, Jordánsko, Libanon, Líbya, Maroko, Palestína, Tunisko

2.   Východná Európa, Zakaukazsko a Rusko

Východná Európa: Bielorusko, Moldavská republika, Ukrajina

Zakaukazsko: Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko

Rusko

C.   Ázia a Latinská Amerika

1.   Latinská Amerika

Argentína, Bolívia, Brazília, Ekvádor, Guatemala, Honduras, Kolumbia, Kostarika, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Peru, Salvádor, Uruguaj, Venezuela

2.   Ázia

Bangladéš, Bhután, Čína, Filipíny, India, Indonézia, Irak, Jemen, Kambodža, Laos, Malajzia, Maldivy, Mjanmarsko/Barma, Mongolsko, Nepál, Pakistan, Srí Lanka, Thajsko, Vietnam

3.   Stredná Ázia

Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko, Uzbekistan

D.   Južná Afrika

Južná Afrika


(*1)  Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(1)  Iniciatíva EIB na posilnenie odolnosti nezahŕňa Turecko, na ktoré sa vzťahuje samostatná dohoda medzi EÚ a Tureckom.

(*2)  Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(2)  Iniciatíva EIB na posilnenie odolnosti nezahŕňa Turecko, na ktoré sa vzťahuje samostatná dohoda medzi EÚ a Tureckom.