22.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/22

(1)

Rozhodnutím K(2011)6961 v konečnom znení, prijatým 5. októbra 2011, Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania (2) v súvislosti s radom opatrení, ktoré prijalo Taliansko v prospech spoločností bývalej skupiny Tirrenia (3) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2011“). Rozhodnutie z roku 2011 bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k opatreniam uvedeným v rozhodnutí z roku 2011.

(2)

Taliansko predložilo svoje pripomienky k rozhodnutiu z roku 2011 dňa 15. novembra 2011. Komisia prijala pripomienky zainteresovaných strán. Postúpila ich Taliansku, ktorému poskytla príležitosť reagovať. Pripomienky Talianska k pripomienkam zainteresovaných strán Komisia dostala listom z 24. apríla a listom zo 4. mája 2012.

(3)

Dňa 4. októbra 2011, 19. októbra 2011, 2. decembra 2011, 27. januára 2012, 17. februára 2012 a 28. februára 2012 Komisia dostala nové sťažnosti na údajnú pomoc pre spoločnosti bývalej skupiny Tirrenia a/alebo ich nadobúdateľov. V niektorých sťažnostiach sa tvrdí, že spoločnosti Saremar – Sardegna Regionale Marittima (ďalej len „Saremar“) poskytol región Sardínia (ďalej len „RAS“) novú pomoc.

(4)

Dňa 7. novembra 2012 Komisia rozšírila postup zisťovania, týkajúci sa, okrem iného, určitých opatrení podpory, ktoré RAS poskytol spoločnosti Saremar. Rozhodnutím C(2012) 9452 final z 19. decembra 2012 Komisia prijala zmenu rozhodnutia, ktorou rozšírila postup zisťovania (ďalej len „rozhodnutie z roku 2012“) (4). Rozhodnutie z roku 2012 bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k opatreniam, ktoré boli predmetom zisťovania.

(5)

Pripomienky RAS k opatreniam týkajúcim sa spoločnosti Saremar Komisia dostala 13. decembra 2012 a 26. februára 2013.

(6)

Pokiaľ ide konkrétne o tieto opatrenia, Komisia dostala pripomienky príjemcu aj konkurenčných spoločností. Postúpila ich Taliansku, ktorému poskytla príležitosť reagovať. K pripomienkam zainteresovaných strán týkajúcim sa opatrení, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, sa Taliansko nevyjadrilo.

(7)

Listom zo 14. mája 2013 RAS požiadal Komisiu, aby z konania vo veci formálneho zisťovania otvoreného rozhodnutiami z roku 2011 a 2012 vyčlenila opatrenia týkajúce sa spoločnosti Saremar a venovala im vyššiu prioritu, najmä vzhľadom na blížiacu sa privatizáciu spoločnosti.

(8)

O uvedených opatreniach sa pri viacerých príležitostiach viedli diskusie medzi Komisiou, zástupcami RAS a spoločnosti Saremar, ktoré sa konali 24. apríla 2012, 2. mája 2013, 10. júla 2013 a 10. októbra 2013, a ďalej medzi Komisiou a sťažovateľmi, ktoré sa konali 27. júla 2012, 20. novembra 2012 a 8. augusta 2013.

(9)

Listom zo 6. augusta 2013 si Komisia od Talianska vyžiadala ďalšie informácie o opatreniach, ktoré boli predmetom zisťovania. Taliansko na túto žiadosť odpovedalo 26. septembra 2013 a 25. októbra 2013.

(10)

Ďalšie odpovede RAS a spoločnosti Saremar Komisia dostala 3. septembra 2013, 24. októbra 2013, 13. novembra 2013 a 21. novembra 2013.

(11)

Toto rozhodnutie je odpoveďou na žiadosť RAS, aby sa opatrenia týkajúce sa spoločnosti Saremar riešili prioritne.

(12)

Konanie vo veci formálneho zisťovania, ktoré sa začalo rozhodnutiami z roku 2011 a 2012, sa vzťahuje na tieto opatrenia:

(13)

Toto rozhodnutie sa týka iba niektorých opatrení, ktoré RAS prijal v prospech spoločnosti Saremar, a tieto opatrenia sa identifikujú v ďalších častiach textu. Projekt Bonus Sardo – Vacanza sa posúdi osobitne.

(14)

Skupinu Tirrenia Group pôvodne tvorilo šesť spoločností, Tirrenia di Navigazione (ďalej len „Tirrenia“), Adriatica, Caremar, Saremar, Siremar a Toremar. Tieto spoločnosti poskytovali námorné dopravné služby na základe samostatných zmlúv o poskytovaní služieb vo verejnom záujme uzatvorených so štátom v roku 1991, s platnosťou do konca roka 2008 (ďalej len „počiatočné dohovory“). Verejná spoločnosť Fintecna – Finanziaria per i Settori Industriale e dei Servizi S.p.A. (ďalej len „Fintecna“) (5) bola vlastníkom 100 % akciového kapitálu skupiny Tirrenia, ktorá vlastnila regionálne spoločnosti Adriatica, Caremar, Saremar, Siremar a Toremar.

(15)

V roku 2004 sa skupina Tirrenia zlúčila so spoločnosťou Adriatica. Od roku 2004 skupinu Tirrenia tvorili spoločnosti Tirrenia, Caremar, Saremar, Siremar a Toremar (6).

(16)

Článok 19b vyhlášky č. 135/2009, zmenenej na zákon č. 166/2009 (ďalej len „zákon z roku 2009“) obsahoval okrem iného ustanovenie, že regionálne spoločnosti Caremar, Saremar a Toremar sa mali previesť na regióny Kampánia, Sardínia a Toskánsko so zreteľom na ich privatizáciu. Ďalej sa v ňom stanovilo, že do 31. decembra 2009 sa mali uzatvoriť nové dohovory medzi Talianskou republikou a spoločnosťami Tirrenia a Siremar. Podobne poskytovanie regionálnych služieb sa malo zakotviť v nových verejných zákazkách na poskytovanie služieb, ktoré sa mali uzatvoriť medzi spoločnosťami Saremar, Toremar a Caremar a príslušnými regiónmi do 31. decembra 2009 a 28. februára 2010. Nové dohovory/nové verejné zákazky na poskytovanie služieb mali vstúpiť do platnosti po privatizácii jednotlivých spoločností bývalej skupiny Tirrenia Group (7).

(17)

Spoločnosť Saremar sa tak na základe zákona z roku 2009 previedla na RAS. Spoločnosť tradične prevádzkovala výlučne miestne kabotážne spojenia medzi Sardíniou a ostrovmi nachádzajúcimi sa severovýchodne a juhozápadne od Sardínie, ako aj medzinárodné spojenie s Korzikou v rámci počiatočného dohovoru so štátom. Spoločnosť Saremar nevykonáva nedotované činnosti.

(18)

Na základe regionálneho zákona č. 18 z 26. júla 2013 sa zverejnenie výzvy na predloženie ponúk na privatizáciu spoločnosti Saremar odložilo do 31. decembra 2013. Toto rozhodnutie vopred neurčuje pozíciu Komisie v súvislosti s inými opatreniami v prospech spoločnosti Saremar, ani s akýmikoľvek potenciálnymi otázkami týkajúcimi sa štátnej pomoci, ktoré vyplývajú z privatizácie spoločnosti. Všetky zvyšné opatrenia, na ktoré sa vzťahujú rozhodnutia z roku 2011 a 2012, vrátane projektu Bonus Sardo – Vacanza, sa v súčasnosti skúmajú v rámci vecí SA.32014, SA.32015 a SA.32016, a preto sa na ne nevzťahuje toto rozhodnutie.

(19)

RAS v rokoch 2011 a 2012 prijal viaceré opatrenia na zlepšenie cestovného ruchu a regionálneho rozvoja a zabezpečenie územnej kontinuity. Podľa RAS boli tieto iniciatívy odôvodnené predovšetkým dvomi vývojovými udalosťami na trhu s dopravnými službami na ostrov v roku 2011.

(20)

Po prvé, aj keď materská spoločnosť Tirrenia bola na predaj už v roku 2010, spoločnosť Compagnia Italiana di Navigazione (ďalej len „CIN“) ju získala až v júli 2012, keď zároveň podpísala nový dohovor. Pravdepodobne až do samotného dátumu podpísania nového dohovoru nebolo isté, či budú služby námornej dopravy medzi Sardíniou a talianskou pevninou naďalej dotované a či sa v rámci nového dohovoru s kupcom spoločnosti Tirrenia nezníži rozsah verejnej služby.

(21)

Po druhé, súkromné spoločnosti prevádzkujúce linky medzi Sardíniou a pevninou vyšetroval taliansky národný orgán pre hospodársku súťaž (ďalej len „NCA“) pre možné porušenie článku 101 ZFEÚ vzhľadom na výrazné zvýšenie ceny dopravy na niektorých linkách medzi Sardíniou a pevninou. Národný orgán pre hospodársku súťaž ukončil svoje konanie 11. júna 2013 (8). Zvýšenie cien služieb (osobnej) dopravy príslušnými stranami v lete 2011 sa kvalifikovalo ako zosúladený postup v rozpore s článkom 101 ZFEÚ. Podľa národného orgánu pre hospodársku súťaž sa porušenie ustanovení uskutočnilo prinajmenšom od septembra 2010 do konca septembra 2011.

(22)

V súvislosti s niektorými opatreniami, ktoré v tejto súvislosti prijal RAS, Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania rozhodnutím z roku 2012. V nasledujúcom texte Komisia podrobne opisuje opatrenia, ktoré sú predmetom jej zisťovania.

(23)

RAS predpokladá, že prevádzka dvoch liniek spájajúcich Sardíniu s talianskou pevninou, konkrétne Olbia (Golfo Aranci) – Civitavecchia a Vado Ligure – Porto Torres, v rokoch 2011 a 2012 spoločnosťou Saremar, sa kvalifikuje ako služby SVHZ, ktorými bol prevádzkovateľ zákonným spôsobom poverený prostredníctvom viacerých regionálnych rozhodnutí (aktov o poverení), ktoré sú podrobnejšie opísané v nasledujúcich častiach textu.

(24)

Podľa RAS súkromné spoločnosti prevádzkujúce linky zo Sardínie a na Sardíniu zvýšili ceny na neudržateľnú úroveň na jar 2011. V regionálnom rozhodnutí č. 20/57 z 26. apríla 2011 (ďalej len „rozhodnutie č. 20/57“) sa pripomenulo, že od 1. marca 2011 s hlavnými prevádzkovateľmi na týchto linkách prebiehali technické diskusie o možných spôsoboch „stabilizácie cestovného na prijateľnej úrovni“ v krátkodobom, strednodobom aj dlhodobom horizonte. Podľa RAS však medzi súkromnými prevádzkovateľmi nebola ochota vypočuť výzvu RAS týkajúcu sa „spoločného úsilia zameraného na zvýšenie tokov cestovného ruchu“ prostredníctvom účtovania nižšieho cestovného na týchto linkách.

(25)

Vzhľadom na výrazný pokles dopytu v oblasti cestovného ruchu a obavy vznesené produktívnym sektorom, ktorý vyžaduje cenovo dostupné spojenia s pevninou, RAS čelil potrebe vykonať „naliehavé kroky na zabezpečenie konkurencieschopnej alternatívy k cestovnému, ktoré si účtovali súkromní prevádzkovatelia“. Rozhodol, že spoločnosť Saremar začne prevádzku spojení s pevninou a medzinárodných spojení „na hlavných turistických a komerčných linkách“ na Sardíniu a zo Sardínie „za trhových podmienok“. V tejto súvislosti sa malo viesť samostatné účtovníctvo s cieľom zaručiť ekonomickú rovnováhu, a tým vyvážiť dopyt po dopravných službách ekonomickou životaschopnosťou činnosti.

(26)

Spoločnosť Saremar mala najmä overiť možnosť začať prevádzku na základe skúšobnej doby od 15. júna 2011 do 15. septembra 2011 najmenej dvoch z týchto spojení (zmiešané služby):

(27)

Spoločnosť Saremar zároveň mohla voľne zvýšiť počet medzinárodných spojení.

(28)

Regionálnym rozhodnutím č. 25/69 z 19. mája 2011 (ďalej len „rozhodnutie č. 25/69“) sa schválila tarifa, ktorú mala spoločnosť Saremar uplatňovať v rámci služieb osobnej a nákladnej dopravy na linke Golfo Aranci – Civitavecchia v období od 15. júna 2011 do 15. septembra 2011. Uvedená linka sa pravdepodobne identifikovala ako „jedna z liniek s najvyšším dopytom.“

(29)

Prevádzkovateľ mohol upravovať výšku cestovného, aby zabezpečil rovnováhu prevádzky a najvyššiu spokojnosť zákazníkov. Každú takúto úpravu musel vopred oznámiť RAS. Rozdielne sadzby sa uplatňovali počas sezóny a mimo sezóny. Rovnaká výška cestovného platila pre miestnych obyvateľov aj pre cudzincov.

(30)

Regionálnym rozhodnutím č. 27/4 z 1. júna 2011 (ďalej len „rozhodnutie č. 27/4“) sa schválila tarifa, ktorú mala spoločnosť Saremar uplatňovať v rámci služieb osobnej a nákladnej dopravy na linke Vado Ligure – Porto Torres v období od 22. júna 2011 do 15. septembra 2011.

(31)

Navyše sa v ňom stanovila 15 % zľava pre obyvateľov Sardínie. Spoločnosť Saremar mohla upravovať výšku cestovného, aby zabezpečila rovnováhu prevádzky a najvyššiu spokojnosť zákazníkov.

(32)

V regionálnom rozhodnutí č. 36/6 z 1. septembra 2011 (ďalej len „rozhodnutie č. 36/6“) sa pripomenulo, že zvýšenie cien dopravy na linkách na pevninu sa odohralo bezprostredne po predaji bývalej materskej spoločnosti Tirrenia (pozri odôvodnenie 75).

(33)

V tomto zmysle RAS podporil zrušenie postupu predaja a oddelenie predaja spoločnosti Tirrenia od postupu verejného obstarávania na poskytnutie nového dohovoru, a tým aj zabránenie vzniku de facto monopolu v oblasti námornej kabotáže na Sardíniu a zo Sardínie. Mali sa prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť začatie verejných výberových konaní na uloženie povinností verejnej služby (ďalej len „PVS“) so zámerom vybrať najlepšiu ponuku z hľadiska počtu liniek a prístavov, frekvencie, rýchlosti, kvality služby a cestovného, a to v rámci osobnej aj nákladnej dopravy.

(34)

Prerušením prevádzky liniek na pevninu spoločnosťou Saremar by sa v praxi obnovil predchádzajúci monopolný stav. Z dlhodobého hľadiska by hlavným cieľom na regionálnej úrovni bolo zachovať účinnú hospodársku súťaž na trhu s kabotážou. Dosiahlo by sa to uložením PVS na hlavných linkách, ktoré sa považujú za strategické pre ostrov, prevádzkovateľom, ktorí ponúkajú najlepšie podmienky služby.

(35)

V rozhodnutí č. 36/6 sa stanovuje, že spoločnosť Saremar musí na základe obchodného plánu a na základe skúšobnej doby od 30. septembra 2011 do 30. septembra 2012 overiť životaschopnosť prevádzky najmenej jednej z týchto zmiešaných liniek: Olbia – Livorno, Porto Torres – Livorno alebo Cagliari – Piombino.

(36)

Spoločnosť Saremar by podobne od 15. mája 2012 do 15. septembra 2012 prevzala aj linky Golfo Aranci (alebo Olbia) – Civitavecchia a Porto Torres – Vado Ligure (alebo Janov). Na týchto linkách mali premávať dva novoprenajaté výletné trajekty.

(37)

V rozhodnutí č. 36/6 sa zároveň stanovila rekapitalizácia spoločnosti Saremar vo výške, ktorá sa rovná jej pohľadávke voči spoločnosti Tirrenia v nútenej správe (pozri odôvodnenie 89 a nasledujúce).

(38)

Konajúc v súlade s rozhodnutím č. 36/6 RAS a spoločnosť Saremar preskúmali životaschopnosť prevádzky jednej zo zmiešaných liniek Olbia – Livorno, Porto Torres – Livorno alebo Cagliari – Piombino počas obdobia od 30. septembra 2011 do 30. septembra 2012. Konkrétne sa posúdil aktuálny a predpokladaný dopyt po zmiešaných službách, cestovné, odhadované náklady a príjmy a ziskovosť alternatívnych služieb. Analýza priniesla tieto zistenia:

(39)

V rozhodnutí č. 36/6 sa uvádza, že „povinnosť udržať ekonomickú rovnováhu s cieľom zabrániť poskytnutiu nezlučiteľnej štátnej pomoci neumožňuje okamžité otvorenie ďalších liniek“. Ako nevyhnutná sa vyhodnotila prevádzka liniek, ktoré z krátkodobého hľadiska vykazovali dobré vyhliadky životaschopnosti a otvorenie liniek v hlavnej sezóne, ktoré mali kladné výsledky už počas skúšobnej doby.

(40)

Spoločnosť Saremar na základe toho dostala pokyn ihneď aktivovať zmiešanú linku Olbia – Civitavecchia. Na tejto linke mali denne premávať trajekty, ktoré spoločnosť Saremar nasadila v roku 2011. Cestovné mimo hlavnej sezóny, ktoré si spoločnosť Saremar účtovala v roku 2011, bolo schválené ako štandardné cestovné, ktoré bola spoločnosť Saremar oprávnená upraviť s primeraným zreteľom na dopyt a so zámerom zabezpečiť cieľ ekonomickej rovnováhy.

(41)

Aspoň tri veľkokapacitné výletné trajekty sa mali prenajať s cieľom zlepšiť kapacitu liniek Olbia – Civitavecchia a Porto Torres – Vado Ligure (alebo Janov), a to od mája do septembra 2012.

(42)

Spoločnosť Saremar mala určiť štandardné cestovné pre všetky linky bez ohľadu na sezónu, aby spoločnosť mohla dosiahnuť dvojitý cieľ ekonomickej rovnováhy prevádzky a najvyššej spokojnosti zákazníkov.

(43)

Regionálnym rozhodnutím č. 12/28 z 20. marca 2012 (ďalej len „rozhodnutie č. 12/28“) RAS berie na vedomie navrhovanú tarifu spoločnosti Saremar na letnú sezónu 2012 na linke Olbia – Civitavecchia, stanovenú na základe prieskumu trhu, ktorý spoločnosť vykonala.

(44)

V tomto návrhu cestovného sa rozlíšilo medzi obdobím mimo hlavnej sezóny, víkendmi a obdobím hlavnej sezóny. Pokiaľ ide o cestovné uplatniteľné v hlavnej sezóne (august), spoločnosť Saremar navrhla tri možnosti, a to zachovať výšku cestovného počas hlavnej sezóny z roku 2011 a zvýšiť cestovné o 5 EUR alebo o 10 EUR v prípade „posto letto“ (lôžko).

(45)

Rozhodnutím č. 12/28 sa spoločnosti udelila právomoc vybrať spomedzi navrhovaných výšok cestovného takú, ktorou sa najlepšie vyvážia ciele verejného záujmu s nevyhnutnosťou zabezpečiť ekonomickú a finančnú rovnováhu prevádzky.

(46)

Regionálnym rozhodnutím č. 22/14 z 22. mája 2012 (ďalej len „rozhodnutie č. 22/14“) RAS berie na vedomie navrhovanú tarifu spoločnosti Saremar na letnú sezónu 2012 (1. júna 2012 – 15. septembra 2012) na linke Porto Torres – Vado Ligure stanovenú na základe prieskumu trhu, ktorý spoločnosť vykonala.

(47)

Spoločnosť odporúčala stanoviť odlišné cestovné pre obdobie mimo hlavnej sezóny (1. až 14. júna a 3. až 15. septembra), v strednej sezóne (15. júna až 13. júla) a v hlavnej sezóne (14. júla až 2. septembra). Obyvatelia Sardínie si mohli uplatniť zľavu 15 %.

(48)

V rozhodnutí sa však nešpecifikujú presné výšky cestovného, ktoré si mala spoločnosť Saremar na linke účtovať. Spoločnosť dostala pokyn neustále monitorovať vývoj trhu a upravovať cestovné tak, aby najlepšie vyvážila ciele verejného záujmu s požiadavkou dosahovať ekonomickú a finančnú rovnováhu prevádzky. RAS ďalej vzal na vedomie prenájom trajektu Coraggio, ktorý sa mal nasadiť na linke v období od 1. júna do 15. septembra 2012.

(49)

V regionálnom zákone č. 15 zo 7. augusta 2012 (ďalej len „regionálny zákon“) sa okrem iného stanovuje bezodkladné zverejnenie (do 60 dní od dátumu nadobudnutia účinnosti regionálneho zákona) výzvy na predloženie ponúk na privatizáciu spoločnosti Saremar.

(50)

V regionálnom zákone sa ďalej stanovuje, že RAS vykryje potenciálny deficit prevádzky spojení s pevninou, ktoré má na starosti spoločnosť Saremar. Na tento účel bola schválená dotácia vo výške 10 miliónov EUR.

(51)

Spoločnosť Saremar bola poverená prevádzkou dvoch liniek spájajúcich Sardíniu s talianskou pevninou prostredníctvom aktov uvedených v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka 1

Regionálne rozhodnutia, na základe ktorých bola spoločnosť Saremar poverená prevádzkou dvoch liniek

(52)

Vopred schválený plán prevádzky sa však nakoniec úplne nedodržal.

(53)

Konkrétne, v roku 2011 spoločnosť Saremar prevádzkovala najmä linku Civitavecchia – Olbia (Golfo Aranci) denne od 15. júna do 15. septembra 2011. V rovnakom čase túto linku prevádzkovali aj spoločnosti Moby, Tirrenia, Grandi Navi Veloci (GNV) a Forship (Sardinia Ferries).

(54)

V roku 2012 spoločnosť Saremar linku prevádzkovala od 16. januára 2012 do 15. septembra 2012. Počas letnej sezóny spoločnosť Saremar prevádzkovala linku denne od 1. júna 2012 do 15. septembra 2012 (namiesto od 15. mája 2012, ako bolo stanovené v rozhodnutí č. 36/6). V letnom období na tejto linke pôsobili aj spoločnosti Moby a CIN/Tirrenia. V zimnom období (od 16. januára 2012 do 30. mája 2012) spoločnosť Saremar prevádzkovala linku 6 dní v týždni. (9) Túto linku prevádzkovala aj spoločnosť Tirrenia na základe povinností verejnej služby v rámci počiatočného dohovoru. Počas zimnej sezóny na linke nepôsobil žiadny súkromný prevádzkovateľ.

(55)

Spoločnosť Saremar prevádzkovala linku Vado Ligure – Porto Torres 4 dni v týždni (10) od 22. júna 2011 do 15. septembra 2011 a od 1. júna 2012 (namiesto od 15. mája 2012, ako bolo stanovené v rozhodnutí č. 36/6) do 15. septembra 2012. V roku 2011 na linke pôsobili spoločnosti Moby, Tirrenia a GNV. V roku 2012 na linke pôsobili spoločnosti Moby, CIN/Tirrenia a GNV.

(56)

Prevádzka na obidvoch linkách sa skončila 15. septembra 2012.

(57)

RAS tvrdí, že PVS boli uložené v súvislosti s cestovným, ktoré si spoločnosť Saremar účtovala na uvedených dvoch linkách spájajúcich ostrov s pevninou. Odôvodnením uloženia PVS bolo zvýšenie cien v neprospech sardínskeho spoločenstva v dôsledku protisúťažnej dohody, ktorú uzavreli súkromní prevádzkovatelia na uvedených linkách.

(58)

Toto sú konkrétne ustanovenia týkajúce sa cestovného uvedené v aktoch o poverení:

(59)

Pokiaľ ide o prevádzku dvoch uvedených liniek v roku 2012, počas zisťovania RAS predložil Komisii listy, ktorými spoločnosť Saremar oznámila cestovné, ktoré sa malo účtovať na linkách v roku 2012, formálne prijaté RAS rozhodnutiami č. 12/28 a č. 22/14. Pokiaľ ide o linku Olbia – Civitavecchia, spoločnosť Saremar oznámila, že linky mali súčasne prevádzkovať spoločnosti Tirrenia, Moby a GNV s rozdielnymi výškami cestovného v závislosti od sezóny. Spoločnosť Saremar zároveň potvrdila, že spomedzi uvedených prevádzkovateľov najlepšie ceny ponúkla spoločnosť Tirrenia. V liste sú uvedené výšky cestovného uplatniteľné na linke v lete 2012 mimo hlavnej sezóny, počas víkendov a hlavnej sezóny, s troma návrhmi pre hlavnú sezónu (z ktorých jeden spočíval v zachovaní tarify z roku 2011, druhý v zvýšení ceny miesta o 5 EUR a tretí v zvýšení ceny miesta o 10 EUR) a potvrdzuje sa v ňom, že tak ako v roku 2011 trvalí obyvatelia nemali mať žiadne zľavnené cestovné. Spoločnosť Saremar ďalej potvrdzuje, že jej návrh tarify vychádza z referenčného porovnania s cestovným spoločnosti Tirrenia. V prípade linky Porto Torres – Vado Ligure spoločnosť Saremar informovala, že o začiatku prevádzky služieb v roku 2012 sa rozhodlo na základe kladných výsledkov zaznamenaných v roku 2011. Navrhlo sa mierne zvýšenie cestovného v strednej a hlavnej sezóne, ktoré by spoločnosti umožnilo udržať rovnováhu.

(60)

Na účely doplnenia informácií Komisia poznamenáva, že v rozhodnutí č. 48/65 o otvorení linky Olbia – Civitavecchia v januári 2012 sa uvádza, že spoločnosť Saremar mala na dennú prevádzku linky využívať výletné trajekty. Z preskúmania aktov o poverení vyplýva, že spoločnosti Saremar nebola uložená žiadna ďalšia záväzná podmienka týkajúca sa prevádzky týchto dvoch liniek (napríklad v súvislosti s frekvenciou) okrem poskytovania zmiešaných služieb (osobnej aj nákladnej dopravy). Ani talianske orgány Komisii počas konania vo veci formálneho zisťovania nepredložili dôkazy o uložení iných požiadaviek prostredníctvom iných právnych nástrojov okrem tých, ktoré boli stanovené v uvedených aktoch o poverení.

(61)

V žiadnom akte o poverení sa neuvádzala náhrada, ktorá by sa mala poskytnúť spoločnosti Saremar za prevádzku dvoch liniek na pevninu v období 2011/2012. Naopak, na základe ustanovení príslušných aktov sa služby mali poskytovať za komerčných podmienok. Spoločnosť Saremar dostala veľký manévrovací priestor, pokiaľ ide o úpravu výšky cestovného s cieľom zabezpečiť finančnú rovnováhu obidvoch liniek.

(62)

Dotácia vo výške 10 miliónov EUR z regionálneho rozpočtu v roku 2012 bola schválená regionálnym zákonom č. 15 zo 7. augusta 2012 s cieľom vykryť „potenciálny deficit“ prevádzky spojení s pevninou, ktoré má na starosti spoločnosť Saremar. Na základe verejne dostupných informácií (11) bola náhrada spoločnosti Saremar efektívne vyplatená dvomi splátkami 6. novembra 2012 a 3. decembra 2012.

(63)

Podľa informácií prijatých počas zisťovania spoločnosť Saremar zaznamenala v rámci prevádzky týchto dvoch liniek v roku 2011 stratu 214 000 EUR a v roku 2012 stratu 13 440 220 EUR.

(64)

Stav hospodárskej súťaže na linkách spájajúcich Sardíniu s talianskou pevninou sa pomerne výrazne zmenil v období rokov 2011 – 2012.

(65)

Na jar 2011 pôsobili na linkách na Sardíniu a zo Sardínie okrem verejného prevádzkovateľa, spoločnosti Tirrenia, aj štyria súkromní prevádzkovatelia: Moby, Forship, SNAV (12) a GNV.

(66)

Spoločnosť Moby je pod kontrolou spoločnosti Onorato Partecipazioni S.r.l. (ďalej len „Onorato Partecipazioni“). Spoločnosť Moby pôsobí na trhu so službami osobnej a nákladnej námornej dopravy v Stredozemnom mori.

(67)

Spoločnosť GNV je súkromný prevádzkovateľ v spoločnom vlastníctve spoločnosti Marinvest, holdingovej spoločnosti skupiny podnikov pôsobiacich v námornej doprave a spoločnosti Investitori Associati SGR. Spoločnosť prevádzkuje viacero liniek v Stredozemnom mori.

(68)

Spoločnosť SNAV je pod úplnou kontrolou spoločnosti Marinvest a prevádzkuje takmer výlučne služby osobnej dopravy na rôznych linkách v Stredozemnom mori.

(69)

Spoločnosť Forship, ktorá je pod kontrolou francúzskej spoločnosti Lotta Maritime S.A., poskytuje služby osobnej dopravy a prepravy vozidiel v Stredozemnom mori, najmä na Sardíniu a zo Sardínie, pričom využíva značky Corsica Ferries a Sardinia Ferries.

(70)

V máji 2011 prevádzkovateľov (všetkých okrem spoločnosti Tirrenia) vyšetroval národný orgán pre hospodársku súťaž v súvislosti s potenciálnym porušením článku 101 ZFEÚ, pokiaľ ide o prevádzku liniek na taliansku pevninu vrátane dvoch liniek, ktoré prevádzkovala spoločnosť Saremar v období 2011 – 2012. Národný orgán pre hospodársku súťaž ukončil konanie 11. júna 2013 (13). Rozhodol, že zvýšenie cien služieb osobnej dopravy príslušnými stranami predstavovalo zosúladený postup v rozpore s článkom 101 ZFEÚ. K porušeniu ustanovení došlo prinajmenšom od septembra 2010 do konca septembra 2011.

(71)

Podľa národného orgánu pre hospodársku súťaž bola spoločnosti Moby (takmer 40 %) a Tirrenia (takmer 35 %) hlavnými prevádzkovateľmi linky Civitavecchia – Olbia (Golfo Aranci) v rokoch 2009 – 2010 z hľadiska prepravených cestujúcich. V roku 2011 spoločnosť Tirrenia zväčšila svoj podiel na trhu na úkor spoločnosti Moby, zatiaľ čo spoločnosť Saremar získala menej ako 10 % trhu (14). Národný orgán pre hospodársku súťaž skonštatoval, že na tejto linke:

(72)

Na linke Janov (Vado Ligure) – Porto Torres mali spoločnosti Moby, Tirrenia a GNV podobný podiel na trhu v období rokov 2009 – 2010. Podobne sa v roku 2011 trhový podiel spoločnosti Tirrenia zvýšil, zatiaľ čo trhový podiel spoločnosti Moby sa znížil. Spoločnosť GNV znížila svoju prítomnosť na trhu viac ako o polovicu. Spoločnosť Saremar získala menej ako 10 % trhu. Národný orgán pre hospodársku súťaž ďalej skonštatoval, že:

(73)

Súkromní prevádzkovatelia počas zisťovania národného orgánu pre hospodársku súťaž zdôvodnili zvýšenie cien v letnej sezóne 2011 (celkovo viac ako 85 % zvýšenie v porovnaní s rokom 2010 na linke Olbia – Civitavecchia a 75 % na linke Janov – Porto Torres) výrazným zvýšením cien paliva. Podľa národného orgánu pre hospodársku súťaž spoločnosť Tirrenia uplatnila miernejšie zvýšenie cien, konkrétne do 30 % na linke Civitavecchia – Golfo Aranci a do 15 % na linke Janov – Porto Torres.

(74)

Ďalej podľa rozhodnutia národného orgánu pre hospodársku súťaž boli na jar 2011 medzi spoločnosťami Moby a GNV podpísané dve dohody. Konkrétne, tieto dve spoločnosti podpísali dohodu o codesharingu (zdieľanie kódov) na linke Civitavecchia – Olbia v období od apríla do decembra 2011, v rámci ktorej spoločnosti spoločne prevádzkovali túto linku a delili sa o výsledky podľa vopred určeného percentuálneho podielu, a to bez ohľadu na počet predaných lístkov. Na základe druhej dohody mohla spoločnosť GNV predávať lístky spoločnosti Moby na linke Janov – Porto Torres v období od júna do decembra 2011. V skutočnosti počas sledovaného obdobia spoločnosť GNV presmerovala na spoločnosť Moby dopyt, ktorý nedokázala sama uspokojiť, a to na úkor spoločností Tirrenia a Saremar. Na základe týchto dohôd národný orgán pre hospodársku súťaž dospel k záveru, že tieto dve spoločnosti nemali stimul konkurovať si v súvislosti s cenami na príslušných linkách. Tie isté spoločnosti uzatvorili podobné dohody aj v roku 2012.

(75)

Prostredníctvom akvizície spoločnosti Tirrenia spoločnosť CIN podpísala 18. júla 2012 nový dohovor s Talianskou republikou (pozri odôvodnenie 16), na základe ktorého bola spoločnosť poverená plnením povinností verejnej služby okrem iného na linkách Civitavecchia — Olbia a Janov — Porto Torres. Spoločnosť CIN je konzorcium, ktoré v čase predaja spoločnosti Tirrenia tvorili spoločnosti Moby, SNAV a GNV (posledné dve prostredníctvom Marinvest) a Grimaldi Compagnia di Navigazione, t. j. hlavní konkurenti spoločnosti Tirrenia na linkách tradične prevádzkovaných v rámci režimu verejných služieb (15).

(76)

Akvizícia spoločnosti Tirrenia spoločnosťou CIN bola oznámená Komisii a 18. januára 2012 Komisia rozhodla začať konanie podľa článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (16). Operáciu následne príslušné strany stiahli a národnému orgánu pre hospodársku súťaž oznámili novú operáciu s novou držbou akcií spoločnosti CIN. Národný orgán pre hospodársku súťaž fúziu schválil podmienečným rozhodnutím 21. júna 2012 (17).

(77)

Spoločnosti GNV a Forship ukončili prevádzku linky Civitavecchia – Olbia v roku 2012. V priebehu zisťovania spoločnosť GNV vo svojich pripomienkach tvrdila, že jej odchod z trhu bol priamym výsledkom podpory, ktorú RAS poskytol spoločnosti Saremar a ktorá tejto spoločnosti umožnila používať výšku cestovného pod úrovňou nákladov (pozri odôvodnenie 135).

(78)

V čase vstupu spoločnosti Saremar na trh bol stav hospodárskej súťaže na uvedených dvoch linkách nasledovný:

Tabuľka 2

Stav hospodárskej súťaže na daných linkách

(79)

Rozhodnutím prijatým 18. júna 2013 (19) národný orgán pre hospodársku súťaž začal konanie vo veci formálneho zisťovania v súvislosti s potenciálnym porušením zo strany spoločností Moby a CIN, pokiaľ ide o podmienky uložené rozhodnutím národného orgánu pre hospodársku súťaž, ktorým sa schválila fúzia spoločností Tirrenia/CIN, okrem iného podmienky obmedziť zvyšovanie cien (v porovnaní s cestovným spoločnosti Moby v roku 2009) na troch linkách spájajúcich Sardíniu s pevninou vrátane dvoch liniek, ktoré sú predmetom súčasného zisťovania, zvýšením nákladov na palivo.

(80)

Na základe regionálneho rozhodnutia č. 20/58 z 26. apríla 2011 (ďalej len „rozhodnutie č. 20/58“), Agenzia Sardegna Promozione (ďalej len „agentúra“) mala financovať marketing takzvaného projektu Bonus Sardo – Vacanza sumou 3 milióny EUR (vrátane DPH) (20).

(81)

Regionálnym rozhodnutím č. 25/53 z 19. mája 2011 (ďalej len „rozhodnutie č. 25/53“) RAS poveril spoločnosť Saremar úlohou vykonávať propagačné činnosti, pozostávajúce v základe z umiestňovania log a reklamy plavidiel spoločnosti Saremar s cieľom propagovať Sardíniu ako turistickú destináciu, avšak bez výslovnej propagácie projektu Bonus Sardo – Vacanza. Rozhodnutie č. 25/53 obsahovalo aj pokyn pre agentúru, aby spoločnosti Saremar vyčlenila sumu 3 milióny EUR, stanovenú rozhodnutím č. 20/58, s okamžitou zálohovou platbou vo výške 80 %.

(82)

Na základe regionálneho rozhodnutia č. 23/2 z 12. mája 2011 (ďalej len „rozhodnutie č. 23/2“) bola spoločnosť Saremar oprávnená vybrať si úver 3 milióny EUR, s „priemernou trhovou úrokovou sadzbou“ a s orientačnou splatnosťou osem mesiacov, aby vyriešila svoje potreby likvidity.

(83)

Regionálnym rozhodnutím č. 31/24 z 20. júla 2011 (ďalej len „rozhodnutie č. 31/24“) vydal RAS ako výlučný akcionár spoločnosti Saremar odporúčací list pre Banco di Sardegna S.p.A (ďalej len „banka BS“), ktorý bol podmienkou schválenia úverovej linky.

(84)

V odporúčacom liste sa RAS zaväzuje, že bude vopred informovať banku BS o akejkoľvek potenciálnej zmene svojej držby akcií spoločnosti a že sa bude usilovať o efektívne riadenie spoločnosti.

(85)

Regionálnym rozhodnutím č. 12/15 z 20. marca 2012 (ďalej len „rozhodnutie č. 12/15“) RAS zverejnil, že úverovú linku vo výške 3 miliónov EUR, schválenú rozhodnutím č. 23/2, si spoločnosť Saremar nakoniec nevybrala a platnosť odporúčacieho listu schváleného rozhodnutím č. 31/24 napokon uplynula.

(86)

Regionálnym rozhodnutím č. 52/119 z 23. decembra 2011 (ďalej len „rozhodnutie č. 52/119“) RAS schválil druhý odporúčací list, ktorý umožnil spoločnosti Saremar získať povolené prečerpanie vo výške 5 miliónov EUR, na okamžité zabezpečenie dostatočnej likvidity prevádzky liniek na pevninu. Banka Monte dei Paschi di Siena (ďalej len „banka MPS“) si vyžiadala záruku ako podmienku schválenia povoleného prečerpania.

(87)

V odporúčacom liste sa pripomína, že spoločnosť Saremar je v úplnom vlastníctve RAS, že bola schválená rekapitalizácia vo výške 11,5 milióna EUR a že spoločnosť mala pokračovať v prevádzke liniek na pevninu. RAS sa zaväzuje, že bude vopred informovať veriteľa o akejkoľvek potenciálnej zmene svojej držby akcií spoločnosti a že sa bude usilovať o efektívne riadenie spoločnosti.

(88)

RAS uviedol, že odporúčací list schválený rozhodnutím č. 52/119 nakoniec nebol vydaný a MPS poskytla úverovú linku 2,5 miliónov EUR s trhovými sadzbami bez záruky od RAS. V pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania z roku 2012 RAS poskytol Komisii dohodu o úverovej linke uzatvorenú s bankou MPS. V zmluve sa stanovuje úverová linka do výšky 2,5 milióna EUR, s variabilným úrokom na základe mesačnej sadzby EURIBOR-u + 5 %.

(89)

Podľa rozhodnutia č. 36/6 pohľadávka spoločnosti Saremar vo výške 11 546 403,59 EUR voči spoločnosti Tirrenia s platobnou neschopnosťou bola riadne zaregistrovaná komorou pre konkurzné konanie Občianskoprávneho súdu v Ríme a bola vyhlásená za vykonateľnú 1. apríla 2011. Zníženie hodnoty úveru o 5 773 201,80 EUR, t. j. o 50 %, keď bola schválená účtovná súvaha spoločnosti za rok 2010, viedlo v roku 2010 k strate vo výške 5 253 530,05 EUR. Dňa 28. marca 2012 rada akcionárov spoločnosti Saremar rozhodla vykryť stratu 4 890 950,36 EUR (21), prenesenú do roku 2012, znížením kapitálu zo 6 099 961 EUR na 1 209 010,64 EUR.

(90)

Podľa talianskeho občianskeho zákonníka sa vyžaduje, aby akcionári rekapitalizovali spoločnosť, keď jej kapitál klesne viac ako o jednu tretinu. Následne 15. júna 2012 rada akcionárov rozhodla navýšiť kapitál spoločnosti Saremar z 1 209 010,64 EUR na 6 099 961 EUR, z čoho 824 309,69 EUR, t. j. minimálna suma potrebná na zosúladenie kapitálu s právnymi požiadavkami, bolo vložených 11. júla 2012,. Zvyšné vklady sa mali zrealizovať po predchádzajúcom oznámení opatrenia Komisii.

(91)

Komisii dodnes neboli oznámené žiadne ďalšie kapitálové injekcie.

(92)

V rozhodnutí z roku 2012 Komisia zaujala predbežné stanovisko, že aktmi, ktorými sa spoločnosti Saremar zverila prevádzka dvoch liniek na pevninu, sa explicitne nekvalifikovali príslušné služby ako SVHZ ani neuvádzali žiadnu náhradu pre spoločnosť Saremar za plnenie PVS. Komisia ďalej poznamenala, že na základe informácií dostupných v danej fáze sa zdalo, že náhrada 10 miliónov EUR, poskytnutá spoločnosti Saremar, prekračovala prevádzkové straty.

(93)

Komisia zároveň zaujala predbežné stanovisko, že nebola splnená štvrtá podmienka rozsudku vo veci Altmark (22), keďže prevádzka dvoch dodatočných liniek zverená spoločnosti Saremar v roku 2011 nebola vybraná vo verejnom výberovom konaní. Komisia navyše nemá dôkaz na podporu argumentu, že spoločnosť Saremar v skutočnosti službu poskytovala za pre verejnosť najnižšiu cenu.

(94)

Komisia dospela k záveru, že pomoc vo forme verejnej náhrady pre spoločnosť Saremar sa nemohla považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom a nemohla byť vyňatá z notifikačnej povinnosti podľa rozhodnutia Komisie 2005/842/ES (ďalej len „rozhodnutie o SVHZ z roku 2005“) (23), ani podľa rozhodnutia Komisie 2012/21/EÚ (24) (ďalej len „rozhodnutie o SVHZ z roku 2011“).

(95)

Komisia vyjadrila pochybnosti v súvislosti so zlučiteľnosťou náhrady na základe rámca Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme (2011) (25) (ďalej len „rámec pre SVHZ z roku 2011“) vzhľadom na otáznu kvalifikáciu služieb ako SVHZ a na skutočnosť, že spoločnosť Saremar mohla získať nadmernú náhradu.

(96)

Komisia napokon konštatovala, že aby sa mohli považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom po 31. januári 2012, SVHZ musia spĺňať aj dodatočné podmienky stanovené v bodoch 14, 19, 20, 24, 39 a 60 rámca pre SVHZ z roku 2011. Komisia dospela k záveru, že tieto podmienky v tomto prípade splnené neboli.

(97)

Komisia vyzvala Taliansko, aby vysvetlilo, ako sa stanovila cena propagačných činností, a predložilo dôkazy, že táto cena bola stanovená na základe trhovej hodnoty, napríklad predložením referenčných hodnôt dostupných na trhu.

(98)

Komisia zaujala predbežné stanovisko, že odporúčacie listy neposkytli spoločnosti Saremar nepatričné výhody z toho dôvodu, že sa nakoniec nevyužili na zaručenie žiadneho úveru alebo iných finančných záväzkov príjemcu. Požiadala Taliansko a zainteresované strany, aby v tejto súvislosti predložili svoje pripomienky.

(99)

Komisia ďalej vyzvala Taliansko, aby predložilo dôkazy, že úver 3 milióny EUR, ktorý si vybrala spoločnosť Saremar v banke Banco di Sardegna S.p.A., bol v súlade s trhovými podmienkami.

(100)

Pokiaľ ide o rekapitalizáciu spoločnosti Saremar, Komisia zaujala predbežné stanovisko, že opatrením sa spoločnosti poskytlo ekonomické zvýhodnenie vzhľadom na to, že bolo nepravdepodobné, aby za podobných okolností takýto kapitál upísal súkromný akcionár. Požiadala Taliansko a zainteresované strany, aby v tejto súvislosti predložili svoje pripomienky.

(101)

Spoločnosť Saremar podporuje a dopĺňa argumenty predložené RAS, pokiaľ ide o náhradu prijatú za prevádzku dvoch liniek spájajúcich Sardíniu s pevninou v rokoch 2011 a 2012. Nasleduje spoločná analýza týchto pripomienok.

(102)

Spoločnosť sa nevyjadrila k ďalším opatreniam, ktoré boli predmetom zisťovania.

(103)

Po prvé, RAS argumentoval, že náhrada poskytnutá spoločnosti Saremar za prevádzku dvoch spojení s pevninou je v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve (MEIP). Napriek tomu, že prevádzka liniek produkovala stratu, bolo legitímne predpokladať, že činnosť mohla priniesť výnosy. Pri prijímaní príslušných opatrení RAS konal ako obozretný trhový investor vzhľadom na to, že jeho rozhodnutie aktivovať dané dve linky bolo založené na obchodných plánoch pripravených ex ante. Konkrétne:

(104)

Po druhé, RAS zdôraznil, že štyri kritériá rozsudku vo veci Altmark boli v tomto prípade splnené z ďalej uvedených dôvodov.

(105)

Vnútroštátne orgány majú širokú právomoc voľného uváženia, pokiaľ ide o definíciu SVHZ. RAS dostal kompetencie týkajúce sa územnej kontinuity na základe zákona č. 296 zo 27. decembra 2006, a preto je najpovolanejším orgánom na definovanie SVHZ, pokiaľ ide o linky zo Sardínie na taliansku pevninu. Na tomto základe RAS zdôrazňuje svoj záujem o zabezpečenie územnej kontinuity s cenovo prístupným cestovným. Poverením spoločnosti Saremar prevádzkou na základe skúšobnej doby sa mali riešiť potreby všeobecného záujmu a malo sa k nemu pristúpiť z dôvodov naliehavosti.

(106)

Pokiaľ ide o skutočnú nevyhnutnosť uloženia PVS, RAS najskôr pripomína vážnu krízu bývalej materskej spoločnosti Tirrenia, ktorá tradične prevádzkovala linky medzi Sardíniou a talianskou pevninou. Finančné problémy spoločnosti Tirrenia boli údajne výsledkom extrémnej neistoty, pokiaľ ide o prevádzku verejnej služby, prinajmenšom do júla 2012, keď spoločnosť CIN podpísala nový dohovor. RAS pripomína, že Komisia zablokovala predaj spoločnosti Tirrenia spoločnosti CIN v pôvodnom zložení akcionárov.

(107)

Po druhé, RAS pripúšťa, že zvýšenie cien dopravy na linkách spájajúcich Sardíniu s pevninou v následných mesiacoch vážne ovplyvnilo väčšinu používateľov, a najmä sociálne zraniteľnú časť sardínskej verejnosti.

(108)

Práve z týchto dôvodov RAS v apríli 2011 rozhodol o skúšobnom zriadení služieb verejnej dopravy s cieľom zabezpečiť územnú kontinuitu s pevninou s cenovo prístupnou výškou cestovného. Súkromní prevádzkovatelia napriek tomu, že boli súčasťou konzultácií o tomto probléme, podľa RAS neprejavili ochotu znížiť ceny a odmietli akúkoľvek formu povinnosti erga omnes v súvislosti s cestovným.

(109)

Prevádzka SVHZ bola zverená spoločnosti Saremar prostredníctvom viacerých aktov o poverení, v ktorých sa jasne stanovil cieľ verejného záujmu. RAS zdôrazňuje, že zverenie prevádzky príslušných služieb spoločnosti Saremar bolo jediným realizovateľným riešením, aby sa zabránilo vážnemu narušeniu územnej kontinuity.

(110)

Spoločnosť Saremar sa kvalifikuje ako interný prevádzkovateľ RAS: je pod priamou kontrolou RAS, ktorý je jej jediným akcionárom; bola zákonom poverená prevádzkou liniek zo Sardínie na menšie ostrovy a Korziku na jednej strane a na pevninu na druhej strane; nedisponuje voľným uvážením v súvislosti s prevádzkou služieb, ktorou bola poverená a o ktorej v konečnom dôsledku rozhoduje RAS; spoločnosť Saremar ďalej nevykonáva žiadnu činnosť v rozpore zo záujmami RAS. Na základe toho RAS argumentuje, že v súlade s pravidlami verejného obstarávania nemusel vypísať výberové konanie na poskytovanie služby a voľne mohol službou priamo poveriť interného prevádzkovateľa. Pokiaľ náhrada neprekročila náklady vzniknuté v rámci prevádzky služby, nešlo o štátnu pomoc.

(111)

V tomto zmysle RAS pripomína, že v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 (26) sa výslovne stanovuje, že vnútroštátne orgány môžu interného prevádzkovateľa/oddelenie poveriť poskytovaním služieb dopravy bez verejnej súťaže týkajúcej sa verejnej zákazky na poskytovanie služby. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 (27) sa rovnako stanovuje možnosť verejných orgánov prijať „núdzové opatrenia v prípade prerušenia služieb alebo rizika prerušenia služieb“, ktoré môžu mať formu „priameho udelenia verejnej zákazky na poskytnutie služby alebo spoločne dohodnutého predĺženia verejnej zákazky na poskytnutie služby“.

(112)

Podľa RAS tento názor podporila aj Komisia v rámci konania vo veci porušenia týkajúceho sa nedodržania ustanovení nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92 (28) (ďalej len „nariadenie o námornej kabotáži“) zo strany Talianska, v kontexte ktorého Komisia uviedla, že „keď regióny prevádzkujú službu interne v zmysle judikatúry vo veci ANAV (C-410/04), pričom dodržiavajú všetky príslušné požiadavky, potom sa prevádzka považuje za prevádzku v súlade s nariadením o námornej kabotáži“.

(113)

RAS zdôrazňuje, že výber liniek, ktoré mala prevádzkovať spoločnosť Saremar, bol vykonaný na základe realizačnej štúdie, v ktorej sa náležite zohľadnila potreba zaručiť územnú kontinuitu a zabezpečiť ekonomickú životaschopnosť činnosti. Ako sa pripomína v následných rozhodnutiach č. 25/69 a č. 27/4, práve na základe tejto štúdie a trhových informácií zozbieraných spoločnosťou Saremar boli linky Civitavecchia – Golfo Aranci a Vado Ligure – Porto Torres aktivované počas hlavnej sezóny, konkrétne od 15. júna do 15. septembra 2011 a od 22. júna do 15. septembra 2011.

(114)

RAS takisto pripomína, že prevádzka liniek Janov – Porto Torres a Civitavecchia – Olbia v letnej sezóne nepatrí do rozsahu nového dohovoru uzatvoreného medzi Talianskou republikou a spoločnosťou CIN, a preto nie je predmetom PVS na zaručenie cenovej prístupnosti služieb. V každom prípade tento nový dohovor umožňuje revíziu cien tak, aby sa zohľadnilo zvýšenie nákladov (najmä cien palív), a preto by nezaručoval cenovú prístupnosť služieb pre obyvateľov Sardínie.

(115)

Podľa RAS skúšobná prevádzka dvoch liniek na pevninu bola definitívne ukončená v septembri 2012. RAS potom vypracoval štruktúrovaný projekt prevádzky liniek na pevninu, ktorý vopred oznámil Komisii, konkrétne išlo o projekt Flotta Sarda. Vytvorí sa nová spoločnosť Flotta Sarda S.p.A. (ďalej len „Flotta Sarda“), v úplnom vlastníctve RAS a financovaná z jeho prostriedkov, ktorá bude poverená poskytovaním služieb námornej dopravy v rámci režimu verejnej služby na štyroch linkách spájajúcich Sardíniu s talianskou pevninou. Spoločnosť Flotta Sarda bude dostávať ročnú náhradu na krytie nákladov na verejnú službu.

(116)

Fakt, že sa v regionálnych rozhodnutiach, ktorými sa spoločnosti Saremar vydáva pokyn spustiť prevádzku príslušných liniek, nestanovuje právo spoločnosti na náhradu, nemá vplyv na dodržiavanie druhého kritéria rozsudku vo veci Altmark. Verejné orgány nemusia ex ante vymedziť presnú sumu náhrady, ktorá sa má poskytnúť za prevádzku verejných služieb. Naopak, stačí, že vopred určia spôsob výpočtu oprávnených nákladov, pokiaľ sú tieto náklady priamo pripísateľné vykonávaniu SVHZ. V tomto prípade sa RAS v okamihu, keď rozhodol o vydaní pokynu, aby spoločnosť Saremar zriadila spojenia s pevninou, nazdával, že prevádzka takýchto služieb nebude produkovať stratu. Teoreticky by sa mohlo preukázať, že náhrada by bola zbytočná, nebola však vylúčená.

(117)

RAS zdôrazňuje, že keďže príslušná prevádzka služieb podliehala samostatnému účtovníctvu, bola jednoduché identifikovať čisté náklady vzniknuté v rámci poskytovania verejnej služby.

(118)

Spoločnosť Saremar prevádzkovala príslušné verejné služby v rámci samostatného účtovníctva. RAS sa nazdáva, že táto skutočnosť je dostatočná na to, aby sa zabezpečilo, že verejné zdroje boli využité iba na náhradu zaregistrovaného deficitu prevádzkovateľa. Podľa názoru RAS preto spoločnosť Saremar nedostala nadmernú náhradu.

(119)

RAS sa bráni tým, že štvrtá podmienka rozsudku vo veci Altmark je splnená vzhľadom na to, že plavidlá nasadené na linkách boli prenajaté po prieskume trhu a že ceny palív boli v súlade s trhovými sadzbami. Všetky ostatné zložky nákladov sú založené na trhových podmienkach (poistenie, pomocné plavebné služby, prístavné práva).

(120)

RAS pripúšťa, že kvalifikácia spoločnosti Saremar ako interného prevádzkovateľa vylučuje uplatnenie podmienky nediskriminácie stanovenej v nariadení o námornej kabotáži a udelenie verejnej služby spoločnosti Saremar preto nie je v rozpore s rozhodnutiami o SVHZ z roku 2005 ani z roku 2011.

(121)

RAS vysvetľuje, že opatrenie bolo definované vo všetkých svojich základných prvkoch už v apríli 2011. Každá pomoc uplatnená pred nadobudnutím účinnosti rozhodnutia o SVHZ z roku 2011 by sa mala posudzovať na základe rozhodnutia o SVHZ z roku 2005. RAS predpokladá, že podmienky zlučiteľnosti v ňom stanovené sú splnené. Konkrétne:

(122)

RAS pripúšťa, že opatrenie by v každom prípade bolo v súlade aj s rozhodnutím o SVHZ z roku 2011 vzhľadom na to, že:

(123)

Napokon RAS tvrdí, že opatrenie sa nemôže považovať za opatrenie narúšajúce hospodársku súťaž v rozsahu v rozpore so záujmami Únie, vzhľadom na to, že jeho cieľom je zabezpečiť územnú kontinuitu a že je obmedzené na deficit vzniknutý v rámci prevádzky SVHZ.

(124)

Podľa RAS dotácia na propagačné činnosti zodpovedá službám efektívne poskytovaným spoločnosťou Saremar, a preto nepredstavuje neprimerané ekonomické zvýhodnenie spoločnosti.

(125)

RAS tvrdí, že pri posúdení súladu ceny s trhovými podmienkami bol náležite zohľadnený fakt, že príslušné propagačné činnosti neboli obmedzené na hlavnú sezónu 2011, ako sa pôvodne plánovalo, ale nakoniec sa rozšírili aj na rok 2012.

(126)

V neskoršej časti konania 28. júna 2013 RAS Komisii predložil znalecký posudok, ktorým zdôvodnil cenu propagačných činností. Znalec dospel k záveru, že trhová hodnota propagačných činností vykonaných spoločnosťou Saremar v rokoch 2011 a 2012 by sa pohybovala na úrovni 2 458 168 EUR až 2 609 631 EUR (bez DPH). RAS na základe toho usudzuje, že cena, ktorú zaplatil spoločnosti Saremar, bola opodstatnená. Trhové náklady sa referenčne porovnali s priemernými nákladmi na reklamu na meter štvorcový, odhadovanými na základe parametrov, ako je trvanie (zohľadnili sa určité zľavy pri pokračovaní reklamnej kampane v roku 2012), druh reklamy (interná alebo externá) a umiestnenie (väčšie mestá, významný prílev populácie, zóny mobility).

(127)

RAS tvrdí, že ak by sa cena zaplatená spoločnosti Saremar za propagačné činnosti mala považovať za nadmernú, zvýhodnenie poskytnuté spoločnosti by bolo obmedzené na rozdiel medzi skutočne zaplatenou cenou a trhovou hodnotou služieb. RAS sa nakoniec domnieva, že zlučiteľnosť takejto pomoci by sa musela posudzovať na základe článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

(128)

RAS tvrdí, že úverová linka vo výške 3 milióny EUR, ktorú spoločnosť Saremar získala, nezahŕňala žiadne regionálne fondy. Spoločnosti Saremar ju poskytla banka BS, súkromná finančná inštitúcia, s trhovými sadzbami. Spoločnosť Saremar však úverovú linku neaktivovala, v dôsledku čoho platnosť odporúčacieho listu z júla 2011, vydaného v súlade s rozhodnutím č. 23/2, uplynula 30. novembra 2011. Vzhľadom na to, že odporúčací list nebol spojený so žiadnym finančným záväzkom spoločnosti, nemôže sa kvalifikovať ako záruka.

(129)

Druhý odporúčací list, schválený rozhodnutím č. 52/119, nebol vydaný, a tak RAS neprijal žiadnu záväznú povinnosť v prospech spoločnosti Saremar. Finančná transakcia stanovená rozhodnutím č. 52/119 (povolené prečerpanie 5 miliónov EUR) v skutočnosti nikdy nebola zrealizovaná. Ako sa pripomína v rozhodnutí č. 12/15, úver, ktorý poskytla banka MPS, spoločnosť Saremar žiadala a získala bez záruky RAS.

(130)

RAS zdôrazňuje, že rekapitalizácia nie je vôbec spojená s prevádzkou dvoch liniek na pevninu spoločnosťou Saremar. Opatrenie sa týka naopak služieb prevádzkovaných spoločnosťou Saremar na linkách na menšie ostrovy a Korziku v rámci počiatočného dohovoru, ktorý bol predĺžený.

(131)

Suma 11,5 milióna EUR, stanovená v rozhodnutí č. 36/6, zodpovedá pohľadávke voči spoločnosti Tirrenia v rámci konania vo veci platobnej neschopnosti. Táto suma sa však vzťahuje na finančné operácie v rámci skupiny Tirrenia Group spred roku 2009. Takže táto suma bola schválená už v roku 2004, keď Komisia prijala svoje konečné rozhodnutie o počiatočných dohovoroch do konca roka 2008.

(132)

Dodnes sa rekapitalizácia zrealizovala iba čiastočne. Rozhodnutím z 15. júna 2012 rada akcionárov spoločnosti Saremar rozhodla navýšiť kapitál spoločnosti z 1 209 010,64 EUR na 6 099 961 EUR, emisiou 307 765 kmeňových akcií s nominálnou hodnotou 19,82 EUR. Dňa 11. júla 2012 RAS navýšil kapitál spoločnosti Saremar iba o 824 309,6 EUR. RAS podmienil upísanie zvyšných 4 066 640,67 EUR dodržaním doložky o povinnosti zdržať sa konania a oznámením operácie Komisii.

(133)

RAS zdôrazňuje, že rekapitalizácia slúžila výlučne na obnovu finančných prostriedkov, ktoré už spoločnosť Saremar v každom prípade mala k dispozícii. Opatrenie nezahŕňa prevod nových verejných zdrojov, a preto nepredstavuje štátnu pomoc. Opatrenie by sa malo považovať za opatrenie v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve (MEIP), keďže je založené na obchodnom pláne definovanom ex ante a jeho cieľom je optimalizovať výnosy z predaja spoločnosti so spoľahlivými výhľadmi životaschopnosti.

(134)

Napokon RAS zdôrazňuje, že súkromní prevádzkovatelia, najmä spoločnosti GNV a Moby, využili navýšenie kapitálu na kompenzáciu prevádzkových strát. Niektoré z týchto operácií sa údajne uskutočnili súčasne s opatrením, ktoré RAS vykonal v prospech spoločnosti Saremar.

(135)

Spoločnosť Moby tvrdí, že spoločnosť Saremar mohla prevádzkovať dve spojenia s pevninou s cenami nižšími ako samotné náklady počas rokov 2011 a 2012 iba vďaka dotácii, ktorú jej poskytol RAS. Spoločnosť Moby tvrdí, že v dôsledku nadmerne nízkych cien, ktoré si spoločnosť Saremar účtovala, sa výrazne zmenila štruktúra trhu. Súkromní prevádzkovatelia pôsobiaci na príslušných linkách do roku 2011, ako spoločnosti GNV alebo Forship (Sardinia Ferries), nemali inú možnosť ako odísť z trhu.

(136)

Podľa spoločnosti Moby nie je možné opatrenie ospravedlniť na základe verejného záujmu prinajmenšom z dvoch dôvodov.

(137)

Po prvé, akýkoľvek zákonný záujem verejnej služby Taliansko zvážilo pri uzatvorení nového dohovoru so spoločnosťou CIN z 18. júla 2012, ktorý zahŕňal plnenie PVS na linkách medzi Sardíniou a talianskou pevninou. Novým dohovorom sa stanovili PVS týkajúce sa prevádzky liniek Janov — Porto Torres a Civitavecchia – Olbia počas obdobia mimo hlavnej sezóny (celý rok okrem obdobia od júna do septembra) s frekvenciou najmenej raz za deň. V tomto dohovore sa stanovili aj stropy cestovného a ďalšie zníženie cestovného pre obyvateľov na všetkých linkách prevádzkovaných v rámci režimu verejnej služby. Uložili sa v ňom požiadavky na minimálnu kapacitu, osobitne pre každú príslušnú linku.

(138)

Po druhé, opatrenie nepredstavuje skutočný záujem verejnej služby, pretože dané dve linky sú svojou povahou komerčné. Spoločnosť Saremar linky prevádzkovala nielen mimo hlavnej sezóny, ale aj počas hlavnej sezóny v roku 2011 a v roku 2012, keď boli na trhu prítomní aj viacerí ďalší prevádzkovatelia. Práve pre komerčnú povahu príslušných liniek v letnej sezóne boli tieto linky vylúčené z rozsahu nového dohovoru.

(139)

Navyše v aktoch o poverení sa príslušné služby výslovne nedefinujú ako SVHZ a prevádzkovateľovi sa nepriznáva nárok na náhradu. RAS navyše spoločnosť Saremar poveril poskytovaním týchto služieb priamo, bez predchádzajúcej verejnej súťaže.

(140)

Spoločnosť Moby dospela k záveru, že náhrada nebola dostatočne zdôvodnená a v žiadnom prípade nie je úmerná stratám, ktoré vznikli spoločnosti Saremar v rámci poskytovania služieb.

(141)

Spoločnosť Moby tvrdí, že dotácia 2 479 000 EUR (bez DPH) poskytnutá spoločnosti Saremar na propagačné činnosti je zjavne neprimeraná. Okamžitý preddavok vo výške 80 % sumy ďalej nie je možné považovať za bežný obchodný postup.

(142)

Spoločnosť Moby ďalej tvrdí, vychádzajúc z účtovnej súvahy spoločnosti Saremar za rok 2011, že okrem sumy 3 milióny EUR agentúra poskytla spoločnosti Saremar aj 1 157 000 EUR (bez DPH) ako náhradu sumy pravdepodobne vyplatenej spoločnosťou Saremar v rámci „kampane z leta 2011 – Flotta Sarda“ (pozri odôvodnenie 80). Spoločnosť Moby tvrdí, že aj táto suma predstavuje pomoc poskytnutú spoločnosti Saremar.

(143)

Napokon, agentúra pred udelením zákazky propagačných služieb nevypísala verejnú súťaž.

(144)

Pokiaľ ide o druhý odporúčací list (pozri odôvodnenie 87), spoločnosť Moby pripomína, že rozhodnutím č. 52/119 RAS potvrdil, že na spustenie prevádzky linky Civitavecchia – Olbia bol potrebný okamžitý úver od banky MPS a že banka vyžadovala od RAS záruku. Skutočnosť, že odporúčací list bol formálne stiahnutý rozhodnutím č. 12/15, je irelevantná pre kvalifikáciu opatrenia ako štátnej pomoci, pretože tento list si výslovne vyžiadala banka MPS apred stiahnutím už splnil svoj účel.

(145)

Spoločnosť Moby v plnej miere podporuje predbežné stanovisko Komisie týkajúce sa rekapitalizácie. Tvrdí, že súkromný investor by nezrealizoval rovnakú investíciu vzhľadom na ťažkú finančnú situáciu spoločnosti a nedostatok predvídateľných výhľadov obnovenia životaschopnosti. Aj rekapitalizácia efektívne uľahčila prístup spoločnosti Saremar k úveru od banky MPS, a preto má účinok podobný účinku záruky, čo znamená, že spoločnosti Saremar bolo poskytnuté ekonomické zvýhodnenie.

(146)

Spoločnosť Moby uvádza aj ďalšiu sumu 4 milióny EUR, ktorú RAS poskytol spoločnosti Saremar v októbri 2011. Suma pravdepodobne doplnila štátne dotácie v dôsledku zvýšenia prevádzkových nákladov na linkách na menšie ostrovy a Korziku prevádzkovaných spoločnosťou Saremar v rámci počiatočného dohovoru, ktorý bol predĺžený. Spoločnosť Moby tvrdí, že toto opatrenie predstavuje ďalšiu pomoc pre spoločnosť Saremar, ktorá nebola vopred oznámená Komisii.

(147)

Spoločnosť Moby kvalifikuje všetky posudzované opatrenia ako opatrenia predstavujúce nezákonnú a nezlučiteľnú pomoc pre spoločnosť Saremar.

(148)

Žiadna iná zainteresovaná strana sa v procesnej lehote nevyjadrila k opatreniam, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia.

(149)

V neskoršej fáze zisťovania 3. júla 2013 spoločnosť GNV Komisii predložila dva dokumenty: i) správu súdom určeného znalca v súvislosti s občianskym súdnym sporom, ktorý iniciovala spoločnosť GNV proti spoločnosti Saremar na súde v Janove a ii) súdny príkaz z 11. júna 2013, ktorým sa správa prijíma.

(150)

Znalec preskúmal a v správe uviedol tri problémy významné pre súčasné posúdenie štátnej pomoci: i) skutočnosť, či sa rekapitalizáciou poskytlo zvýhodnenie obchodnému zastúpeniu prevádzkujúcemu dve spojenia s pevninou; ii) súlad rekapitalizácie so zásadou investora v trhovom hospodárstve (MEIP) a iii) zlučiteľnosť dotácie vyplatenej spoločnosti Saremar na propagačné činnosti s trhom.

(151)

Podľa správy bolo cieľom rekapitalizácie zachovanie činnosti spoločnosti vzhľadom na neisté predĺženie počiatočného dohovoru o ďalších dvanásť mesiacov, a tak aj dostupnosť náhrady za ďalší rok. Správa vychádza z dokumentu schváleného spolu s účtovnou súvahou za rok 2011 (29), ktorá pripomína, že v roku 2011 dve linky na taliansku pevninu vyprodukovali prevádzkovú stratu vo výške 214 000 EUR a že pre neistotu v súvislosti s privatizáciou spoločnosti Tirrenia neboli isté ani štátne dotácie. Podľa záveru správy bola rekapitalizácia potrebná na zabezpečenie kontinuity prevádzky. Prospela obchodnému zastúpeniu prevádzkujúcemu linky na menšie ostrovy aj obchodnému zastúpeniu poskytujúcemu služby na spojeniach s pevninou.

(152)

V správe sa ďalej uvádza, že spoločnosť Saremar mala v roku 2011 celkový nadbytok 2 523 439 EUR. Táto suma zahŕňala zisk 2 737 797 EUR na linkách prevádzkovaných v rámci dohovoru so štátom a stratu 214 358 EUR na linkách na pevninu.

(153)

Znalec dospel k záveru, že rekapitalizácia nebola v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve (MEIP) vzhľadom na neistý stav spoločnosti, ktorá stratila viac ako jednu tretinu svojho upísaného kapitálu, a na veľmi konkurencieschopný trh, na ktorom spoločnosť pôsobila, ako aj na jej obmedzené obchodné výhľady. Dospel k záveru, že súkromný investor by s najväčšou pravdepodobnosťou neinvestoval do takejto aktivity.

(154)

Pokiaľ ide o súlad s trhovou hodnotou ceny za propagačné činnosti, znalec uviedol, že podľa súvahy spoločnosti za rok 2011 spoločnosť Saremar prijala 2 479 000 EUR ako náhradu za poskytovanie reklamných služieb na plavidlách premávajúcich na linkách na pevninu. Vykonal analýzu súladu tejto ceny s trhovou hodnotou vydelením nákladov vzniknutých v rámci poskytovania dopravných služieb počtom prepravených cestujúcich. Výsledný údaj nákladov 18,47 EUR na cestujúceho sa považoval za nadmerný v porovnaní s bežnými cenami za tento druh reklamy, o to viac vzhľadom na skutočnosť, že reklama bola adresovaná cestujúcim na palube, ktorí si už vlastne Sardíniu zvolili za svoju turistickú destináciu. Cena zaplatená RAS sa považovala za cenu, ktorá neodzrkadľuje trhovú hodnotu propagačných činností vykonaných spoločnosťou Saremar.

(155)

Spoločnosť GNV tiež predložila Komisii pripomienky spoločnosti Saremar k správe predloženej v súvislosti s vnútroštátnym konaním. Spoločnosť Saremar vo svojich pripomienkach zdôraznila, že národný orgán pre hospodársku súťaž už potvrdil, že jej podiel na trhu so službami námornej dopravy spájajúcimi Sardíniu s talianskou pevninou zostal na okrajovej úrovni, a preto nebola zodpovedná za zmenu predtým existujúcich trhových podmienok. Spoločnosť Saremar tiež potvrdila negatívny výsledok v roku 2011 (214 358 EUR) na linkách spájajúcich Sardíniu s pevninou. Uviedla, že s cieľom vyrovnať straty na daných dvoch linkách na pevninu, by spoločnosť musela zvýšiť cestovné na úrovne účtované súkromnými prevádzkovateľmi.

(156)

Skutočnosť, že služby na týchto dvoch linkách boli ukončené v septembri 2011, pomohla obmedziť prevádzkové straty. Pokračovanie prevádzky by malo negatívny vplyv na výsledky a viedlo by k intervencii RAS s cieľom vykryť prevádzkové straty.

(157)

Spoločnosť Saremar zdôraznila, že stav spoločnosti v čase rekapitalizácie bol kritický vzhľadom na (viac ako mierne) riziko škrtov verejných dotácií. Vzhľadom na neschopnosť štátu podporiť spoločnosť aj na úrovni riadenia vyvolával finančný stav spoločnosti značné obavy. Podľa spoločnosti Saremar bolo preto akékoľvek porovnávanie so súkromnými prevádzkovateľmi nevhodné.

(158)

Taliansko sa nevyjadrilo k pripomienkam zainteresovaných strán, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré prijal RAS v prospech spoločnosti Saremar.

(159)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ „pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž, alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(160)

Kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 sú kumulatívne. Preto s cieľom určiť, či oznámené opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byť splnené všetky uvedené podmienky. Konkrétne finančná podpora by mala:

(161)

Aby sa finančné opatrenie mohlo považovať za štátnu pomoc, musí sa dať pripísať štátu a musí byť priamo alebo nepriamo poskytnuté zo štátnych zdrojov.

(162)

Náhradu za prevádzku dvoch námorných liniek spoločnosťou Saremar hradí RAS z regionálneho rozpočtu. Preto je pripísateľné štátu a poskytované zo štátnych zdrojov.

(163)

Dotácia poskytnutá spoločnosti Saremar na propagačné činnosti sa môže pripísať štátu vzhľadom na to, že agentúra je v úplnom vlastníctve RAS a slúži na realizáciu regionálnych politík v oblasti cestovného ruchu a regionálneho rozvoja. Ani informácie, ktoré má Komisia k dispozícii, ani pripomienky zainteresovaných strán, predložené po začatí konania, nespochybnili pripísateľnosť opatrenia štátu.

(164)

Pokiaľ ide o odporúčacie listy, Komisia konštatuje, že sa nimi iba stanovuje záväzok RAS oznámiť bankám akúkoľvek zmenu držby akcií spoločnosti, spolu s vyhlásením, že RAS zo svojho titulu akcionára zabezpečí, aby bola spoločnosť Saremar riadená účinne, efektívne a hospodárne. Keďže tieto odporúčacie listy nezaručovali žiadny finančný záväzok spoločnosti Saremar, nevytvorili budúcu potenciálnu záťaž pre štátne zdroje. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že nepredstavujú štátnu pomoc.

(165)

Všetky ostatné opatrenia RAS poskytuje priamo z regionálneho rozpočtu, čiže zo štátnych zdrojov.

(166)

Všetky posudzované opatrenia vrátane náhrady za prevádzku námorných liniek sú poskytnuté jednému príjemcovi, a preto sú jasne selektívne.

(167)

Počas konania vo veci formálneho zisťovania RAS najskôr tvrdil, že náhrada za prevádzku dvoch liniek bola v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve (MEIP). RAS následne predpokladal, že spĺňa kritériá rozsudku vo veci Altmark.

(168)

Rozsah, v ktorom náhrada spĺňa kritériá rozsudku vo veci Altmark, sa posudzuje v odôvodnení 180 a v nasledujúcich odôvodneniach. Komisia však všeobecne pripomína, že je nevyhnutné rozlišovať medzi uplatnením skúšky pre MEIP a splnením kritérií rozsudku vo veci Altmark. Aj keď obidve skúšky slúžia na posúdenie existencie zvýhodnenia pre príjemcu, jasne odkazujú na rozdielne úlohy verejných orgánov pri prijímaní finančných opatrení v prospech daného podniku. MEIP sa uplatňuje vtedy, keď verejné orgány konajú v úlohe akcionárov (t. j. v prvom rade s cieľom dosiahnuť prevádzkou zisk), zatiaľ čo kritériá rozsudku vo veci Altmark sú relevantné vtedy, keď verejné orgány sledujú ciele verejného záujmu, ktoré nie sú typické pre súkromného prevádzkovateľa (t. j. ak vôbec existuje, úmysel dosiahnuť zisk má druhotný význam) (30). Argumenty RAS na opodstatnenie náhrady za prevádzku dvoch liniek medzi Sardíniou a talianskou pevninou sa preto zdajú byť protirečivé.

(169)

Komisia navyše konštatuje, že opatrenie môže byť zlučiteľné so zásadou investora v trhovom hospodárstve (MEIP) iba vtedy, keď je založené na dobrých výhľadoch životaschopnosti príjemcu. RAS argumentuje, že proces a kroky, ktoré vykonával pred prijatím rozhodnutia poveriť spoločnosť Saremar prevádzkou príslušných liniek, sú porovnateľné s krokmi súkromného trhového subjektu za podobných okolností. V priebehu zisťovania však Komisii nebol poskytnutý obchodný plán ani prieskum trhu, ktorý spoločnosť Saremar údajne vykonala pred získaním verejnej podpory, napriek tomu, že členský štát mal poskytnúť objektívne dôkazy o tom, že náhrada za prevádzku dvoch liniek medzi Sardíniou a talianskou pevninou sa môže pripísať štátu konajúcemu ako akcionár. (31) Naopak, listom z 26. septembra 2013 RAS potvrdil, že hoci sa príprava obchodného plánu plánovala na základe rozhodnutia č. 36/6, žiadny takýto plán nebol pripravený, pokiaľ ide o prevádzku liniek v lete 2012. Preto, aspoň pokiaľ ide o letnú sezónu 2012, rozhodnutie otvoriť prevádzku dvoch týchto dvoch liniek RAS prijal skôr, než spoločnosť Saremar vypracovala obchodný plán. Navyše podľa súvahy spoločnosti Saremar a po potvrdení samotnou spoločnosťou Saremar v rámci vnútroštátneho občianskoprávneho konania prevádzka uvedených dvoch liniek v letnej sezóne 2011 produkovala stratu, a preto nemohla primerane opodstatniť rozhodnutie pokračovať v prevádzke tých istých liniek v roku 2012, najmä vzhľadom na absenciu obchodného plánu alebo prognóz, z ktorých by vyplývalo, že by sa linky mali v budúcnosti stať značne výnosnými. Komisia teda dospela k záveru, že náhrada za prevádzku dvoch liniek medzi Sardíniou a talianskou pevninou sa nemôže pripísať štátu konajúcemu ako akcionár, v dôsledku čoho nespĺňa zásadu investora v trhovom hospodárstve (MEIP).

(170)

Pokiaľ ide o údajné splnenie kritérií rozsudku vo veci Altmark, Taliansko tvrdí, že určeným verejným poslaním bola prevádzka uvedených dvoch kabotážnych liniek s dostupnými cenami (32). V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že služby by sa mohli kvalifikovať ako SVHZ len vtedy, ak by pri absencii verejnej náhrady neboli poskytované trhom uspokojivo a za podmienok (ako je cena) podobných tým, ktoré vymedzili verejné orgány (33). Podľa RAS bolo poverenie spoločnosti Saremar dočasnou prevádzkou dvoch liniek krátkodobým opatrením, pokým sa nezaviedli efektívnejšie nápravné opatrenia, ktorými sa riešilo zlyhanie trhu, pokiaľ ide o poskytovanie cenovo dostupných spojením medzi Sardíniou a talianskou pevninou.

(171)

Aj keď sa v aktoch o poverení výslovne nekvalifikuje prevádzka dvoch liniek na pevninu ako SVHZ, ako všeobecná podmienka prevádzky sa v nich uvádza cenová dostupnosť cestovného. V priebehu celého konania vo veci formálneho zisťovania RAS a spoločnosť Saremar trvali na zdôvodnení opatrenia ako SVHZ. Toto zdôvodnenie je obzvlášť zrejmé v ich pripomienkach k rozhodnutiu z roku 2012 napriek dodatočnému argumentu, ktorý sa týka súladu so zásadou investora v trhovom hospodárstve.

(172)

Komisia ďalej preskúma údajné splnenie podmienok stanovených Súdnym dvorom v rozsudku vo veci Altmark s cieľom dospieť k záveru, či náhrada zaplatená spoločnosti Saremar za prevádzku verejných služieb predstavuje zvýhodnenie v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, alebo nie. Tieto podmienky sú kumulatívne, takže ak len jedna z nich nie je splnená, náhrada sa považuje za náhradu poskytujúcu zvýhodnenie v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ príjemcovi. Tieto podmienky možno zhrnúť takto:

(173)

V záujme jasnosti sa Komisia v tomto prípade domnieva, že výhodnejšie je začať analýzu druhou podmienkou rozsudku vo veci Altmark.

(174)

V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že parametre na výpočet náhrady neboli vopred stanovené. V skutočnosti sa výslovne neuvádza žiadna náhrada, ktorá by sa mala poskytnúť spoločnosti Saremar za prevádzku príslušných liniek, v aktoch o poverení, konkrétne v rozhodnutí č. 25/69, rozhodnutí č. 48/65 a rozhodnutí č. 36/6 v prípade linky Golfo Aranci – Civitavecchia a rozhodnutí č. 27/4 a rozhodnutí č. 36/6 v prípade linky Vado Ligure – Porto Torres. RAS sám priznal, že pôvodne sa neplánovala žiadna náhrada, pretože linky boli považované za komerčne životaschopné a spoločnosť Saremar ich mala využívať tak, aby dosiahla ekonomickú rovnováhu. RAS mal skutočne v úmysle neposkytovať spoločnosti Saremar náhradu za príslušné služby. Keďže, po prvé, na prevádzku príslušných dvoch liniek nebola plánovaná žiadna náhrada a po druhé, spoločnosť Saremar dostala manévrovací priestor na presné prispôsobenie cestovného tak, aby dosiahla rovnováhu, Komisia nemôže usudzovať, že parametre na výpočet takejto (neexistujúcej) náhrady boli stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom.

(175)

Ako ukazuje rozhodnutie č. 20/57, povinnosť viesť samostatné účtovníctvo bola prijatá s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosť Saremar zaručila ekonomickú rovnováhu prevádzky liniek, namiesto toho, aby sa stanovili parametre budúcej hypotetickej náhrady, ktorá bola v skutočnosti vylúčená od samého začiatku.

(176)

Rozhodnutie RAS poskytnúť spoločnosti Saremar náhradu za prevádzku príslušných dvoch liniek bolo prijaté až 7. augusta 2012, a preto bol mechanizmus náhrady vytvorený ex post, keď sa objavil deficit prevádzky liniek. Ako už bolo uvedené, ani výška náhrady, ani parametre na jej výpočet nemohli byť stanovené ex ante, pretože prevádzka uvedených dvoch liniek, považovaných za „hlavné komerčné a turistické linky“ (34), sa považovala za životaschopnú a príslušné linky mala spoločnosť Saremar využívať s ekonomickou rovnováhou. Komisia pripomína, že v aktoch o poverení sa jasne stanovila voľnosť spoločnosti Saremar v súvislosti s úpravou cestovného tak, aby sa zabezpečila životaschopnosť prevádzky príslušných dvoch liniek. Komisia ďalej poznamenáva, že spoločnosť Saremar bola nielen oprávnená upravovať výšku cestovného na dosiahnutie cieľa životaschopnosti, ale ju aj v skutočnosti upravila. Konkrétne, v návrhu spoločnosti Saremar, ktorý sa týkal cestovného na linke Porto Torres – Vado Ligure v roku 2012, sa uvádza, že navrhované cestovné odzrkadľuje mierne zvýšenie v porovnaní s cestovným, ktoré sa na rovnakej linke uplatňovalo v roku 2011, s cieľom umožniť spoločnosti dosiahnuť ekonomickú rovnováhu. Na základe navrhovanej tarify spoločnosť Saremar v tom čase predpovedala na linke nadbytok […] EUR (*1).

(177)

Navyše, v rozhodnutí č. 48/65 sa uvádza, že „povinnosť udržať ekonomickú rovnováhu s cieľom zabrániť poskytnutiu nezlučiteľnej štátnej pomoci neumožňuje okamžité otvorenie ďalších liniek“. Preto už v čase vydania aktov o poverení bolo jasné, že RAS neplánoval poskytnúť náhradu za príslušné dve linky. Jasné je aj to, že už v tom čase RAS vedel, že vzhľadom na prevládajúcu situáciu na trhu by sa dotácie poskytnuté na prevádzku kabotážnych liniek na taliansku pevninu pravdepodobne kvalifikovali ako nezlučiteľná štátna pomoc. Taliansky dvor audítorov vo svojej správe o finančných výkazoch RAS za rok 2012 dospel k takémuto záveru: „prevádzka dvoch liniek […] ďaleko od dodržania povinnosti zachovať ekonomickú rovnováhu s cieľom zabrániť poskytnutiu nezlučiteľnej štátnej pomoci, ako sa stanovuje v rozhodnutí č. 48/65, by bez sumy 10 miliónov EUR zaplatenej regiónom vytvorila deficit prekračujúci sumu 13 miliónov EUR“ (35).

(178)

Napokon, ako sa vysvetľuje ďalej v súvislosti s analýzou prvej podmienky rozsudku vo veci Altmark, Komisia sa nazdáva, že v rámci časti obdobia analyzovaného v tomto rozhodnutí spoločnosť Saremar nebola poverená povinnosťou jasne definovať výšku cestovného, ktorá sa má považovať za cenovo dostupnú. Keďže parametre na výpočet náhrady za poskytovanie PVS v súvislosti s cenovo dostupným cestovným musia byť nevyhnutne spojené s výškou cestovného, ktorá sa považuje za cenovo dostupnú a táto výška v tomto prípade nebola vždy jasne vymedzená, parametre na výpočet náhrady sa nemôžu považovať za parametre stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom.

(179)

Na záver, Komisia sa domnieva, že druhá podmienka rozsudku vo veci Altmark sa v tomto prípade nemôže považovať za splnenú, a preto sa náhradou poskytlo spoločnosti Saremar zvýhodnenie v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(180)

Komisia má silné pochybnosti aj v súvislosti so splnením prvej podmienky rozsudku vo veci Altmark.

(181)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že neexistuje jednotná a presná definícia služby, ktorá môže predstavovať SVHZ v rámci práva Únie, buď v zmysle prvej podmienky rozsudku vo veci Altmark, alebo v zmysle článku 106 ods. 2 ZFEÚ (36). Takto znie bod 46 oznámenia Komisie o uplatňovaní pravidiel Európskej únie v oblasti štátnej pomoci na náhrady udeľované za poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (37):

„Pri neexistencii osobitných pravidiel Únie, ktoré by definovali rozsah existencie služby všeobecného hospodárskeho záujmu, majú členské štáty široké pole vlastného uváženia pri definovaní ktorejkoľvek služby ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu a pri poskytovaní náhrady poskytovateľovi takejto služby. Právomoci Komisie v tejto oblasti sú obmedzené na kontrolu, či sa konkrétny členský štát pri označení služby za službu všeobecného hospodárskeho záujmu nedopustil zjavnej chyby, a na posúdenie, či náhrada neobsahovala štátnu pomoc. Ak existujú osobitné pravidlá Únie, podlieha voľné uváženie členských štátov týmto pravidlám bez toho, aby bola dotknutá povinnosť Komisie posúdiť, či služby všeobecného hospodárskeho záujmu boli správne definované na účely kontroly štátnej pomoci.“

(182)

Vnútroštátne orgány sú preto oprávnené prijať stanovisko, že určité služby sú vo všeobecnom záujme a musia sa prevádzkovať prostredníctvom PVS, aby sa zabezpečila ochrana verejného záujmu, keď trhové sily nestačia na zaručenie toho, aby boli poskytované na požadovanej úrovni alebo s požadovanými podmienkami.

(183)

V tomto prípade bola údajným poslaním verejnej služby, definovaným Talianskom, prevádzka dvoch kabotážnych liniek spájajúcich taliansku pevninu so Sardíniou, konkrétne Civitavecchia – Olbia/Golfo Aranci a Vado Ligure – Porto Torres, s cenovo dostupnými sadzbami.

(184)

V oblasti kabotáže boli stanovené podrobné pravidlá Únie upravujúce PVS v nariadení o námornej kabotáži a na účel preskúmania potenciálnej štátnej pomoci podnikom pôsobiacim v námornej doprave v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci námornej doprave (ďalej len „usmernenia k námornej doprave“) (38).

(185)

V článku 4 ods. 1 nariadenia o námornej kabotáži sa stanovuje:

„Členský štát môže uzavrieť zmluvu o výkone vo verejnom záujme alebo uložiť záväzky vo verejnom záujme ako podmienku opatrenia kabotážnych služieb lodným spoločnostiam, participujúcim na pravidelných službách do, z a medzi ostrovmi. Kedykoľvek členský štát uzatvorí zmluvu o výkone vo verejnom záujme alebo uloží záväzok vo verejnom záujme, bude to na nediskriminačnom základe všetkých majiteľov lodí Spoločenstva.“

(186)

V súlade s oddielom 9 usmernení k námornej doprave „môžu byť určené povinnosti verejnej služby (PVS) alebo uzavreté zmluvy o verejnej službe (ZVS) pre služby v súlade s článkom 4 nariadenia (EHS) č. 3577/92“, t. j. pravidelné služby na ostrovy, z ostrovov a medzi nimi.

(187)

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že PVS sa môžu uložiť iba vtedy, ak ich opodstatňuje potreba zabezpečiť primerané pravidelné služby námornej dopravy, ktoré nie je možné zabezpečiť samotnými trhovými silami (39). V oznámení o výklade nariadenia o námornej kabotáži (40) sa potvrdzuje, že „určiť, ktoré trasy si vyžadujú záväzky služby vo verejnom záujme, je úlohou členských štátov (vrátane orgánov regionálnej a miestnej správy, podľa potreby). O záväzkoch služby vo verejnom záujme možno uvažovať v prípade pravidelne poskytovaných (plánovaných) služieb ostrovnej kabotáže, ak trh nedokáže zabezpečiť poskytovanie primeraných služieb.“ Navyše v článku 2 ods. 4 nariadenia o námornej kabotáži sa povinnosti verejnej služby definujú ako záväzky, ktoré by príslušný majiteľ lodí neprijal, keby zvážil svoj vlastný obchodný záujem, alebo by ich neprijal v rovnakej miere, či za tých istých podmienok.

(188)

Ako sa uvádza vyššie, RAS sa domnieva, že v tomto prípade boli PVS uložené v tom zmysle, že sa od spoločnosti Saremar vyžadovalo, aby si účtovala cenovo dostupné sadzby na dvoch kabotážnych linkách na taliansku pevninu. Nasledujúca tabuľka obsahuje konkrétne výšky cestovného, ktoré si mala spoločnosť Saremar účtovať na linkách tak, ako sa stanovilo v aktoch o poverení. Vzhľadom na to, že v aktoch o poverení sa neuviedli presné výšky cestovného, za rok 2012 sa posudzovali výšky cestovného, ktoré spoločnosť Saremar navrhla RAS.

Tabuľka 3

Cestovné pre cestujúcich (palubný lístok) stanovené v aktoch o poverení

(189)

Komisia konštatuje, že v aktoch o poverení sa neukladajú iné PVS v súvislosti s frekvenciou, kapacitou alebo pravidelnosťou (zmiešaných) služieb ponúkaných spoločnosťou Saremar, s možnou výnimkou rozhodnutia č. 48/65 o otvorení prevádzky na linke Olbia – Civitavecchia v zimnej sezóne 2012, v ktorom sa stanovila požiadavka, aby spoločnosť Saremar na linke zabezpečila dennú premávku výletných trajektov. Ani talianske orgány Komisii nepredložili v priebehu zisťovania ďalšie požiadavky, ktoré by boli uložené spoločnosti Saremar a ktoré by sa nenachádzali v uvedených aktoch o poverení.

(190)

Komisia sa nazdáva, že povinnosť uplatňovať cenovo dostupné cestovné, aj keď prijatá osobitne, by sa mohla kvalifikovať ako PVS, a preto by cieľ verejného záujmu sledovaný v tomto prípade mohol byť legitímny, najmä v súvislosti so zvýšením cien služieb osobnej dopravy na ostrov v lete 2011, keďže možno usudzovať, že trh neponúkal porovnateľnú službu s takýmto cestovným.

(191)

S cieľom overiť existenciu PVS zverených spoločnosti Saremar a nevyhnutnosť poskytnúť tejto spoločnosti náhradu za dodatočné náklady vzniknuté pri plnení týchto povinností musí Komisia preto preskúmať:

(192)

Na základe uvedených dôvodov Komisia dospela k záveru, že tieto podmienky v tomto prípade neboli úplne splnené.

(193)

V lete 2011, keď bola spoločnosť Saremar poverená prevádzkou daných dvoch liniek, štyria ďalší prevádzkovatelia poskytovali pravidelnú službu na linke Civitavecchia – Olbia a traja na linke Janov – Porto Torres (41). Navyše, spoločnosť Tirrenia ponúkala podobné služby ako tie, ktoré poskytovala spoločnosť Saremar a ktoré spĺňali skôr vágne povinnosti stanovené v aktoch o poverení. Skutočne, ako sa uvádza vyššie, do júla 2012 spoločnosť Tirrenia poskytovala zmiešané služby na linkách Janov – Porto Torres aj Civitavecchia – Olbia v rámci režimu verejnej služby na základe PVS týkajúcich sa druhu plavidiel, frekvencie služby a znížených sadzieb pre obyvateľov Sardínie, ako aj osobitných kategórií v rámci počiatočných dohovorov (pozri odôvodnenie 14). Počiatočným dohovorom, ktorý zostal v platnosti do júna 2012, sa pôvodne stanovili aj PVS v zmysle cestovného tak, aby sa zaručila cenová dostupnosť príslušných služieb. Vzhľadom na fakt, že určité linky, a najmä práve dve posudzované linky, „zabezpečovali obzvlášť vysokú úroveň premávky“, sa talianske orgány rozhodli zrušiť povinnosti týkajúce sa cestovného uložené spoločnosti Tirrenia v letnej sezóne (s výnimkou cestovného pre obyvateľov a iných povinností týkajúcich sa frekvencie a druhu plavidiel) s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosť Tirrenia mohla využívať úplnú obchodnú voľnosť, pokiaľ ide o ceny ponúkané vlastným zákazníkom (42). Rovnaká obchodná voľnosť bola poskytnutá spoločnosti Tirrenia/CIN na základe nového dohovoru v súvislosti s cestovným na týchto dvoch linkách od júla 2012 (43). Preto rozhodnutie ponechať spoločnosti Tirrenia a Tirrenia/CIN voľnosť v súvislosti so stanovením cien v letnej sezóne, keď sa zaznamenávajú vysoké úrovne premávky a na týchto linkách pôsobí aj niekoľko ďalších dopravných spoločností, nie je náhodnou voľbou talianskych orgánov, ale výsledkom ich posúdenia týkajúceho sa primeranosti služieb poskytovaných trhovými silami v danom časovom období roka. Skutočnosť, že samotný RAS pôvodne usudzoval, že spoločnosť Saremar by mohla prevádzkovať dané dve linky s ponukou cenovo dostupných výšok cestovného a dosiahnuť ekonomickú rovnováhu, naznačuje, že trhové podmienky na týchto linkách boli také, že trhové sily sú schopné ponúkať uspokojujúce služby, najmä v lete, keď je na nich zvlášť veľká premávka.

(194)

Na druhej strane RAS neposkytol žiadne objektívne zdôvodnenie, pokiaľ ide o to, prečo by služby už poskytované spoločnosťou Tirrenia na základe počiatočného dohovoru, ktorý bol už predĺžený v čase poverenia spoločnosti Saremar, neboli primerané pre zaručenie územnej kontinuity. Argument RAS týkajúci sa zvýšenia cien zaznamenaného v roku 2011 v tomto kontexte nemá opodstatnenie. V skutočnosti rozhodnutie národného orgánu pre hospodársku súťaž o zvýšení cien na Sardíniu a zo Sardínie obsahovalo iba sankcie pre súkromných prevádzkovateľov za porušenie článku 101 ZFEÚ. V rozhodnutí národného orgánu pre hospodársku súťaž sa vysvetlilo, že aj keď spoločnosť Tirrenia tiež v určitom rozsahu zvýšila ceny v referenčnom období, toto zvýšenie bolo výrazne nižšie ako zvýšenie súkromných konkurentov.

(195)

Pokiaľ ide o argument RAS, že uloženie PVS malo byť opodstatnené neistotou v súvislosti s procesom privatizácie spoločnosti Tirrenia, Komisia konštatuje, že počiatočný dohovor bol predĺžený do dokončenia procesu privatizácie, už v roku 2010. Z toho vyplýva, že žiadne omeškanie predaja obchodného zastúpenia prevádzkujúceho verejné služby nemohlo spôsobiť prerušenie prevádzky na príslušných linkách.

(196)

Pokiaľ ide o letnú sezónu 2012, rozhodnutím č. 36/6 z 1. septembra 2011 bola spoločnosť Saremar poverená prevádzkou liniek Golfo Aranci (Olbia) – Civitavecchia a Vado Ligure – Porto Torres od 15. mája do 15. septembra 2012. RAS tvrdil, že rozhodnutie začať prevádzku liniek v roku 2012 bolo založené na výhľadoch životaschopnosti, podporených výsledkami zaznamenanými v lete 2011. Obidve linky sa začali prevádzkovať od 1. júna 2012.

(197)

Od júla 2012, keď nadobudol platnosť nový dohovor medzi Talianskou republikou a spoločnosťou CIN, prítomnosť spoločnosti Tirrenia na uvedených dvoch linkách nahradila spoločnosť Tirrenia/CIN. V novom dohovore sa stanovujú minimálne frekvencie a kapacita, ako aj maximálne ceny na zimnú sezónu a znížené sadzby pre obyvateľov Sardínie, ako aj osobitné kategórie počas celého roka.

(198)

RAS sa bráni, že prevádzka určitých liniek v rámci nového dohovoru v letnej sezóne vrátane dvoch posudzovaných liniek nie je predmetom PVS týkajúcich sa cestovného s cieľom zaručiť cenovú dostupnosť služby. Podľa národného orgánu pre hospodársku súťaž skutočne ministerstvo infraštruktúry a dopravy potvrdilo, že aj keď sa v novom dohovore stanovili konkrétne (maximálne) výšky cestovného počas roka vrátane obdobia od júna do septembra, ako aj osobitné sadzby pre obyvateľov Sardínie, prevádzka liniek počas tohto obdobia nebola v rozsahu nového dohovoru, a preto sa neuplatňovali žiadne PVS. Preto spoločnosť CIN prevádzkuje linky Janov – Porto Torres a Civitavecchia – Olbia na základe komerčných podmienok v období od 1. júna do 30. septembra.

(199)

Okrem toho, čo je zdôraznené už vo vyššie uvedených odôvodneniach 193 – 194, Komisia poznamenáva, že v júni 2012 národný orgán pre hospodársku súťaž schválil fúziu spoločností Tirrenia/CIN prostredníctvom podmienečného rozhodnutia. Rozhodnutím sa príslušným stranám uložili konkrétne podmienky týkajúce sa okrem iného cestovného, ktoré sa má účtovať na príslušných linkách. Konkrétne v letnej sezóne 2012 mali spoločnosti CIN a Moby na linkách Civitavecchia – Olbia, Janov – Porto Torres a Janov – Olbia ponechať takú úroveň cestovného, aby sa zachovali priemerné jednotkové príjmy spoločnosti Moby z leta 2009 (s výnimkou zvýšenia priamo pripísateľného zvýšeniu cien palív). V lete 2013 si spoločnosti CIN a Moby mali udržať priemerné jednotkové príjmy z roku 2012. V prípade miestnych obyvateľov sa navyše v letných sezónach 2012 a 2013 mali uplatňovať osobitné zľavnené sadzby.

(200)

Rozhodnutím národného orgánu pre hospodársku súťaž o fúzii sa preto zabezpečuje, že spoločnosť Tirrenia/CIN nebude uplatňovať nadmerné výšky cestovného na príslušných dvoch linkách. Je pravdou, že keď RAS poveril spoločnosť Saremar prevádzkou daných dvoch liniek prostredníctvom rozhodnutia č. 36/6 z 1. septembra 2011, nemohol vedieť o možných podmienkach, ktoré mal národný orgán pre hospodársku súťaž uložiť. Faktom však zostáva to, že v septembri 2011 bola spoločnosť Tirrenia stále povinná poskytovať celoročné zmiešané služby na linkách v rámci predĺženia starého dohovoru a v letnej sezóne bolo na linkách viacero prevádzkovateľov. Rovnako talianske orgány už rozhodli, že neexistovala potreba uložiť spoločnosti Tirrenia povinnosti týkajúce sa cestovného vzhľadom na trhové podmienky v letnej sezóne.

(201)

Dňa 18. júna 2013 národný orgán pre hospodársku súťaž začal vyšetrovanie vo veci nesplnenia príslušných podmienok v lete 2012 spoločnosťami Tirrenia a Moby, ktoré im národný orgán pre hospodársku súťaž uložil svojím rozhodnutím o fúzii spoločností Tirrenia/CIN. RAS a spoločnosť Saremar tvrdili, že to stačilo na dôkaz toho, že cestovné účtované konkurentmi na príslušných linkách nebolo také, ktoré by spĺňalo požiadavku cenovej dostupnosti, ktorú uložil RAS. Komisia nemôže akceptovať tento argument. Prevádzka dvoch liniek v letnej sezóne 2012 bola zverená spoločnosti Saremar rozhodnutím č. 36/6 z 1. septembra 2011, ktoré bolo teda prijaté skôr ako začiatok rezervácií na letnú sezónu 2012. RAS preto v čase poverenia nemohol predpovedať, že príslušné strany zvýšia cestovné pravdepodobne v rozpore s rozhodnutím národného orgánu pre hospodársku súťaž.

(202)

Komisia sa navyše domnieva, že aj keby sa mal akceptovať argument RAS, že spoločnosť CIN nemala povinnosť zachovať cenovo dostupné cestovné v letnej sezóne, znamenalo by to, že PVS týkajúce sa cenovo dostupného cestovného by boli opodstatnené v letnej sezóne, a nie v období od januára do mája 2012. Týmto argumentom by preto nebolo možné zdôvodniť uloženie PVS v zimnej sezóne.

(203)

Navyše z porovnania cien (osobnej dopravy) spoločnosti Tirrenia s cenami spoločnosti Saremar na daných dvoch linkách vyplýva, že cestovné na linke Olbia – Civitavecchia v letnej sezóne bolo porovnateľné. Na linke Vado Ligure – Porto Torres bolo cestovné spoločnosti Saremar nižšie ako cestovné spoločnosti Tirrenia.

Tabuľka 4

Cestovné pre cestujúcich (palubný lístok) na linke Golfo Aranci (Olbia) – Civitavecchia

Tabuľka 5

Cestovné pre cestujúcich (palubný lístok) na linke Janov (Vado Ligure) – Porto Torres

(204)

Z tohto dôvodu sa Komisia domnieva, že talianske orgány nepreukázali existenciu skutočnej potreby verejnej služby, pokiaľ ide o uloženie povinnosti spoločnosti Saremar uplatňovať cenovo dostupné cestovné v letných sezónach 2011 a 2012. V každom prípade cestovné uplatňované spoločnosťou Saremar na linke Olbia – Civitavecchia bolo porovnateľné a niekedy vyššie ako cestovné, ktoré už ponúkala spoločnosť Tirrenia a Tirrenia/CIN pri absencii požiadaviek verejnej služby v súvislosti s úrovňou cestovného.

(205)

V roku 2011 službu na linke Olbia – Civitavecchia spoločnosť Saremar prerušil od októbra do decembra 2011. Služba sa potom obnovila v zime 2012, od 16. januára 2012 do 31. mája 2012. Túto linku zároveň prevádzkovala spoločnosť Tirrenia v rámci PVS uložených v počiatočnom dohovore, ktoré sa týkali zvlášť aj cestovného, ktoré musela spoločnosť Tirrenia ponúkať. RAS nepredložil žiadne jasné zdôvodnenie, ktorým by opodstatnil nevyhnutnosť povinností verejnej služby v súvislosti s cestovným, ktoré má na príslušnej linke uplatňovať spoločnosť Saremar v zimnej sezóne.

(206)

Navyše z porovnania cestovného spoločnosti Saremar a cestovného, ktoré ponúkala spoločnosť Tirrenia, vyplýva, že cestovné spoločnosti Saremar nebolo nižšie. Preto povinnosti týkajúce sa cestovného uložené spoločnosti Saremar nie je možné považovať za vykonané na uspokojenie potrieb verejnej služby, ktoré neboli splnené povinnosťami skôr uloženými spoločnosti Tirrenia.

Tabuľka 6

Cestovné pre cestujúcich (palubný lístok) na linke Golfo Aranci (Olbia) – Civitavecchia

(207)

Pokiaľ ide o sadzby za nákladnú dopravu, Komisia konštatuje, že spoločnosť Tirrenia a Tirrenia/CIN bola poverená záväzkom poskytovať zmiešané služby na príslušných dvoch linkách. Navyše v roku 2011 päť prevádzkovateľov (vrátane spoločnosti Saremar) ponúkalo služby nákladnej dopravy na linke Olbia – Civitavecchia a traja na linke Vado Ligure – Porto Torres.

(208)

RAS neposkytol žiadne vysvetlenie, prečo boli sadzby nákladnej dopravy ponúkané spoločnosťou Tirrenia a ďalšími prevádzkovateľmi na príslušných linkách neprimerané na splnenie dopravných potrieb Sardínie, ani Komisii nepredložil žiadne informácie na porovnanie sadzieb nákladnej dopravy, ktoré uplatňovala spoločnosť Saremar a jej konkurenti na daných linkách. Navyše zvýšenie cien účtovaných súkromnými prevádzkovateľmi na príslušných linkách, za ktoré národný orgán pre hospodársku súťaž uložil sankcie, sa týka iba roka 2011 a je obmedzené na sadzby osobnej dopravy. V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že talianske orgány nepreukázali existenciu skutočnej potreby verejnej služby, pokiaľ ide o uloženie povinnosti verejnej služby spoločnosti Saremar v súvislosti s nákladnou dopravou.

(209)

Napokon Komisia konštatuje, že spoločnosť Tirrenia/CIN na prevádzku príslušných liniek používa plavidlá porovnateľné s plavidlami spoločnosti Saremar z hľadiska kvality aj kapacity. RAS ani spoločnosť Saremar v priebehu zisťovania nikdy netvrdili, že plavidlá spoločnosti Tirrenia nespĺňajú vopred definované normy kvality.

(210)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že RAS jasne nepreukázal potrebu uložiť povinnosti verejnej služby týkajúce sa uplatňovania cenovo dostupného cestovného na príslušných dvoch linkách a rozsah, v akom boli tieto povinnosti nevyhnutné.

(211)

Po druhé, aby bolo možné splniť prvú podmienku rozsudku vo veci Altmark, poskytovateľ služieb musí byť poverený jasne definovanými PVS.

(212)

Pokiaľ ide o definíciu verejného poslania v aktoch o poverení v tomto prípade, Komisia konštatuje:

(213)

Komisia preto konštatuje, že aj keď sa niektorými aktmi o poverení do istej miery reguluje výška cestovného, ktorá sa má účtovať, je jasné, že tieto ustanovenia sa týkajú iba zlomku činnosti spoločnosti Saremar. Uplatniteľné cestovné na obidvoch linkách bolo skutočne vopred schválené pre letnú sezónu 2011. Pokiaľ ide o prevádzku týchto dvoch liniek v letnej sezóne 2012, v aktoch o poverení sa nešpecifikuje presné cestovné, ktoré má prevádzkovateľ účtovať. V neskoršej fáze zisťovania RAS predložil Komisii skutočné výšky cestovného, ktoré navrhla spoločnosť Saremar a ktoré boli implicitne schválené rozhodnutím č. 25/69 a rozhodnutím č. 27/4.

(214)

Komisia však konštatuje, že spoločnosti Saremar bola ponechaná veľká voľnosť uváženia, pokiaľ ide o úpravu cestovného. Spoločnosti Saremar zostala možnosť upraviť cestovné tak, aby zabezpečila ekonomickú životaschopnosť činnosti a spokojnosť zákazníkov, na základe predchádzajúceho oznámenia RAS. Komisia poznamenáva, že SVHZ sú svojou povahou služby, ktorými sa rieši zlyhanie trhu, pretože trh ich autonómne neposkytuje v rámci štandardu, ktorý vyžaduje verejný orgán. Komisia sa síce domnieva, že v niektorých prípadoch je možné poskytovateľom verejných služieb ponechať určitú flexibilitu v súvislosti s cenami, avšak keď sa údajná povinnosť verejnej služby týka presne potreby ponúkať cenovo dostupné cestovné, verejné orgány musia definovať maximálne cestovné, ktoré prevádzkovateľ môže uplatniť, alebo musia takúto flexibilitu spojiť s objektívnymi kritériami, ktoré umožňujú s primeraným stupňom istoty určiť, aká výška cestovného sa má považovať za cenovo dostupnú, alebo ju spojiť s predchádzajúcim procesom schválenia poverujúcim orgánom.

(215)

V tomto prípade však ustanovenia týkajúce sa uplatniteľného cestovného v aktoch o poverení nie sú dostatočne presné, aby sa kvalifikovali ako jasne definované PVS (s výnimkou rozhodnutia č. 25/69 a rozhodnutia č. 27/4). Manévrovací priestor spoločnosti Saremar nebol spojený s objektívnymi kritériami, alebo aspoň s kritériami, ktoré by sa uplatnili objektívnym spôsobom. Požiadavka využívať linky s ekonomickou rovnováhou evidentne nebola splnená a spokojnosť zákazníkov sa nevyhodnotila (podľa vedomia Komisie). Podobne je pravdou, že spoločnosť Saremar musela informovať RAS o zmenách výšky cestovného, ale neexistuje náznak, žeby súhlas RAS bol podmienkou uplatnenia zmeneného cestovného.

(216)

Spoločnosť Saremar v priebehu občianskoprávneho konania pred janovským súdom tvrdila, že s cieľom vyrovnať straty na príslušných dvoch linkách spoločnosť musela zvýšiť cestovné. V dokumentácii však neexistuje dôkaz, že v úsilí o splnenie cieľa životaschopnosti spoločnosť v ktorejkoľvek chvíli navrhla zvýšenie cestovného, ktoré by RAS zamietol. Naopak z dokumentov v spise vyplýva, že spoločnosť Saremar skutočne aspoň v súvislosti s prevádzkou linky Porto Torres – Vado Ligure zvýšila cestovné so zámerom zabezpečiť ekonomickú rovnováhu spoločnosti. Preto by sa skôr zdalo, že spoločnosť mohla voľne určovať svoje cestovné.

(217)

Nakoniec, z analýzy aktov o poverení vyplýva, že žiadna povinnosť týkajúca sa cestovného nebola spoločnosti Saremar uložená v súvislosti s prevádzkou linky Olbia – Civitavecchia od 1. mája do 30. mája 2012: sadzba schválená rozhodnutím č. 48/65 sa uplatňovala do konca apríla 2012, pričom sadzba schválená rozhodnutím č. 12/28 sa uplatňovala od júna 2012. Keďže prevádzka linky nebola prerušená, vyplýva z toho, že ceny spoločnosti Saremar nepodliehali regulácii aspoň počas mája 2012.

(218)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia nazdáva, že spoločnosť Saremar nebola poverená jasnými povinnosťami, pokiaľ ide o výšku cestovného, s výnimkou služby ponúkanej v roku 2011 podľa rozhodnutia č. 25/69 a rozhodnutia č. 27/4.

(219)

Na základe toho sa Komisia domnieva, že talianske orgány nepreukázali, že náhrada spĺňa prvú podmienku rozsudku vo veci Altmark.

(220)

V súlade s treťou podmienkou rozsudku vo veci Altmark náhrada získaná za plnenie PVS nemôže presiahnuť sumu potrebnú na krytie všetkých alebo časti nákladov vynaložených pri plnení týchto povinností, berúc do úvahy príslušné príjmy a primeraný zisk z ich poskytovania.

(221)

Vzhľadom na to, že Komisia už dospela k záveru, že RAS nepreukázal existenciu skutočnej potreby verejnej služby na dvoch príslušných linkách počas relevantného obdobia, Komisia sa domnieva, že spoločnosť Saremar nebola oprávnená prijať žiadnu náhradu v rámci judikatúry vo veci Altmark za náklady vzniknuté pri prevádzke príslušných dvoch liniek.

(222)

RAS však tvrdil, že náhrada je nižšia ako strata, ktorá spoločnosti Saremar vznikla pri prevádzke týchto dvoch liniek v rokoch 2011 a 2012, a že keďže bola vypočítaná podľa osobitných účtov pre tieto linky, nemôže slúžiť v prospech žiadnej inej činnosti spoločnosti Saremar. Preto by sa mala považovať za náhradu v súlade s treťou podmienkou rozsudku vo veci Altmark. Komisia však konštatuje, že pri absencii jasného vymedzenia povinností uložených spoločnosti Saremar počas celého obdobia poverenia nie je možné vypočítať náklady vyplývajúce z týchto povinností.

(223)

Komisia musí preto konštatovať záver, že ani tretia podmienka rozsudku vo veci Altmark nie je splnená.

(224)

Vzhľadom na to, že neboli splnené prvé tri podmienky rozsudku vo veci Altmark, Komisia dospela k záveru, že náhrada poskytnutá spoločnosti Saremar na základe regionálneho zákonu č. 15/2012 predstavuje ekonomické zvýhodnenie pre spoločnosť Saremar.

(225)

Náhradou poskytnutou spoločnosti Saremar na základe regionálneho zákona č. 15/2012 sa príjemcovi poskytuje ekonomické zvýhodnenie.

(226)

Pokiaľ ide o propagačné činnosti, Komisia v prvom rade konštatuje, že logá a reklama skutočne umiestnené na plavidlách spoločnosti Saremar neodkazovali na zníženie cien služieb námornej dopravy, ale boli určené na propagáciu Sardínie ako turistickej destinácie. Preto otázka, ktorá vzniká, sa týka toho, či spoločnosť Saremar dostala za propagačné činnosti odmenu, ktorá prekročila trhovú cenu.

(227)

RAS tvrdil, že propagačné činnosti vykonávané spoločnosťou Saremar boli ocenené podľa trhových sadzieb. Komisia mala pravdepodobne zohľadniť fakt, že tieto činnosti spoločnosť Saremar vykonávala v roku 2011 aj v roku 2012. Ako sa uvádza vyššie, v auguste 2013 bola Komisii predložená štúdia vypracovaná znalcom, ktorého poveril RAS. Štúdia obsahovala záver, že trhová hodnota propagačných činností vykonaných spoločnosťou Saremar v rokoch 2011 a 2012 by sa pohybovala na úrovni 2 458 168 EUR až 2 609 631 EUR. Na základe toho by cena 2 479 000 EUR, ktorú stanovil RAS, bola opodstatnená.

(228)

V tomto prípade nebolo pripravené otvorené a nepodmienené ponukové konanie ani nezávislé znalecké posúdenie ex ante na účely udelenia služieb s cieľom zabezpečiť, aby cena primerane odzrkadľovala trhovú hodnotu služieb. Keďže príslušné činnosti neboli pridelené na základe výberového konania, nie je možné predpokladať, že cena zaplatená RAS je v súlade s trhovými podmienkami, čím by sa vylúčila možnosť, že spoločnosti Saremar poskytol zvýhodnenie. Samotný fakt, že suma bola pôvodne poskytnutá ako náhrada za propagačné činnosti, ktoré sa mali vykonať výlučne v roku 2011, a že od spoločnosti Saremar sa v roku 2012 neočakávalo vykonávanie žiadnej reklamnej činnosti, naznačuje, že cena nebola založená na spoľahlivom posúdení nákladov ex ante.

(229)

Nemožno však vylúčiť, že v takýchto prípadoch je možné použiť iné postupy ocenenia, pokiaľ sa zabezpečí, že cena skutočne zaplatená kupujúcim na základe týchto postupov čo najlepšie odzrkadľuje trhovú hodnotu služby. (46)

(230)

RAS skutočne vypracoval hodnotiacu správu, z ktorej vyplývalo, že služby boli ocenené na základe trhovej hodnoty. Znalec odvodil trhovú cenu služieb poskytovaných spoločnosťou Saremar RAS na základe referenčnej hodnoty s priemernými nákladmi na reklamu na meter štvorcový, odhadovanými na základe parametrov, ako je trvanie (zohľadnili sa určité zľavy pri pokračovaní reklamnej kampane v roku 2012), druh reklamy (interná alebo externá) a umiestnenie (väčšie mestá, významný prílev populácie, zóny mobility).

(231)

Vzhľadom na to, že ocenenie bolo vykonané na základe všeobecne uznávaných štandardov oceňovania, ktoré v tomto prípade pozostávajú z analýzy transakcií zahŕňajúcich podobné služby, Komisia sa nazdáva, že ocenenie primerane odzrkadľuje trhovú hodnotu príslušných služieb.

(232)

Komisia sa domnieva, že sa nemôže spoľahnúť na správu znalca povereného janovským súdom v kontexte občianskoprávneho konania, v ktorej sa dospelo k záveru, že ocenenie propagačných činností bolo nadmerné: v tejto správe sa neberie do úvahy žiadna referenčná hodnota a nepredkladá sa žiadna trhová hodnota porovnateľných reklamných činností. Navyše chýbajú údaje o tom, či príslušný znalec má relevantné skúsenosti s vykonávaním podobných úloh.

(233)

Na základe toho Komisia nemôže dospieť k záveru, že cena zaplatená RAS za propagačné služby zahŕňa štátnu pomoc.

(234)

Komisia vo vyššie uvedenom odôvodnení 164 dospela k záveru, že nedošlo k žiadnemu prevodu štátnych zdrojov. Konkrétne, úverovú linku vo výške 3 milióny EUR, ktorá sa pôvodne posudzovala, spoločnosť Saremar nevyužila skôr, ako sa skončila platnosť prvého odporúčacieho listu a druhý odporúčací list schválený rozhodnutím č. 52/119 RAS nakoniec nevydal.

(235)

RAS tvrdil, že i) opatrenie nezahŕňalo prevod nových verejných zdrojov, keďže zahŕňalo jednoducho len prevod finančných prostriedkov, ktoré už mala spoločnosť Saremar k dispozícii; ii) opatrenie bolo opodstatnené výhľadmi rentability a založené na obchodnom pláne pripravenom ex ante a iii) opatrenie bolo zamerané na maximalizáciu ziskov predaja a bolo prijaté v dôsledku finančnej situácie bývalej materskej spoločnosti Tirrenia. RAS tvrdil, že opatrenie nebolo v žiadnom prípade spojené s prevádzkou príslušných dvoch liniek na pevninu spoločnosťou Saremar, ale s poskytovaním SVHZ v rámci počiatočného dohovoru s Talianskou republikou po predĺžení jeho platnosti.

(236)

S cieľom posúdiť, či rekapitalizácia predstavovala zvýhodnenie pre spoločnosť Saremar, musí Komisia posúdiť, či by za podobných okolností súkromný investor v trhovom hospodárstve poskytol kapitálové príspevky rovnakej veľkosti (47), so zreteľom najmä na dostupné informácie a predvídateľný vývoj v čase týchto príspevkov (48). Zásada investora v trhovom hospodárstve (MEIP) by sa mala uplatniť ex ante, t. j. malo by sa určiť, či by sa v čase investície súkromný investor v trhovom hospodárstve rozhodol poskytnúť takýto kapitálový príspevok. Trhový investor by náležite zohľadnil riziká spojené s investíciou tak, že by od rizikovejších investícií očakával vyššiu ziskovosť. Keby napríklad v dôsledku konkrétnych regulačných požiadaviek, ako je požiadavka týkajúca sa minimálneho kapitálu alebo likvidity, bola investícia nezisková, investor v trhovom hospodárstve by investície nezrealizoval.

(237)

O rekapitalizácii spoločnosti Saremar sa nakoniec rozhodlo 15. júna 2012, keď rada akcionárov rozhodla zvýšiť kapitál spoločnosti Saremar z 1 209 010,64 EUR na 6 099 961 EUR, z čoho 824 309,69 EUR bolo vložených 11. júla 2012.

(238)

Keďže sa zdalo, že sa spoločnosť nachádza v neistej finančnej pozícii, Komisia v predbežnom stanovisku v rozhodnutí z roku 2012 uviedla, že investor v trhovom hospodárstve by vyžadoval vykonanie plánu obnovy životaschopnosti firmy, aby spoločnosť mohla poskytovať dostatočné výnosy svojim akcionárom. Toto stanovisko v priebehu zisťovania zainteresované strany podporili.

(239)

RAS poskytol Komisii obchodný plán spoločnosti Saremar na obdobie rokov 2011 – 2022, schválený v júli 2010. Tento obchodný plán má v tomto zmysle kľúčový význam, pretože súkromný investor poskytne novú kapitálovú injekciu do spoločnosti, ktorej kapitál klesol pod zákonný limit, iba vtedy, ak očakáva dostatočnú úroveň ziskovosti. Komisia sa nazdáva, že obchodný plán spoločnosti Saremar na obdobie rokov 2011 – 2022 nie je založený na realistických predpokladoch, keďže i) neodkazoval na kapitalizáciu spoločnosti zo strany verejného akcionára, ale skôr na kapitálovú injekciu, ktorú zrealizuje pari passu budúci súkromný akcionár a RAS po dokončení čiastočnej privatizácie, pôvodne plánovanej v novembri 2010; kapitálová injekcia stanovená v obchodnom pláne na rok 2010 bola určená na to, aby poskytla jednu tretinu požadovaných finančných prostriedkov na získanie dvoch plavidiel, zatiaľ čo zvyšných 70 % prostriedkov sa malo získať splatením úveru 11,5 milióna EUR spoločnosťou Tirrenia spoločnosti Saremar (pozri odôvodnenie 89) a od rôznych finančných inštitúcií; ii) sa vzťahuje na 12 ročné trvanie novej verejnej zmluvy na poskytnutie služby, ktorá sa má podpísať s kupcom spoločnosti a ktorej podpísanie sa pôvodne plánovalo koncom roka 2010. Takže tento plán sa týka iba opatrení, ktoré sa majú vykonať po čiastočnej privatizácie spoločnosti. Ak to zhrnieme, obchodný plán, ktorý poskytol RAS, predbieha záväzné rozhodnutie rekapitalizovať spoločnosť Saremar zhruba o dva roky. Medzičasom sa situácia na trhu významne zmenila: spoločnosť Tirrenia bola pripustená k mimoriadnemu správnemu konaniu v auguste 2010 a súd ju vyhlásil za insolventnú; bývalú materskú spoločnosť následne získala spoločnosť CIN, ktorá 18. júla 2012 podpísala nový dohovor, v ktorom sa stanovili PVS na linkách medzi Sardíniou a talianskou pevninou; privatizácia spoločnosti Saremar sa odsunula. Komisia sa domnieva, že súkromný investor by aktualizoval svoj obchodný plán tak, aby zohľadnil novú situáciu na trhu pred rozhodnutím zrealizovať príslušné investície.

(240)

RAS aj spoločnosť Saremar potvrdili, že kapitálová injekcia bola dohodnutá tak, aby sa vyhovelo regulačným požiadavkám, aby spoločnosť na základe toho mohla naďalej vykonávať svoju činnosť. V spise sa nenachádza žiadny dokument dokazujúci, že RAS zohľadnil výhľady ziskovosti spoločnosti v zmenenej situácii na trhu, keď rozhodol o vklade kapitálu do spoločnosti Saremar v júni 2012.

(241)

Komisia sa domnieva, že súlad s regulačnými požiadavkami týkajúcimi sa kapitálu by pre súkromného trhového investora nebol dostatočným dôvodom na vklad ďalšieho kapitálu do spoločnosti. Ako sa stanovuje v oznámení Komisie o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o EHS [v súčasnosti článkov 107 a 108 ZFEÚ] (ďalej len „oznámenie o zásade investora v trhovom hospodárstve“) (49), od investorov sa často na základe zákona vyžaduje, aby prispeli dodatočnými akciami firmám, ktorých základný kapitál v dôsledku neustálych strát klesol pod vopred určenú úroveň. V rámci odpovede na tvrdenia členských štátov, že tieto kapitálové injekcie nie je možné považovať za pomoc, pretože sa nimi jednoducho len plní zákonná povinnosť, sa v oznámení o zásade investora v trhovom hospodárstve stanovuje, že súkromní investori, ktorí čelia takejto situácii, by zvážili všetky ostatné možnosti – vrátane likvidácie alebo ukončenia činnosti (50) – a vybrali by si finančne najvýhodnejšiu možnosť.

(242)

Na účely posúdenia súladu so zásadou investora v trhovom hospodárstve Komisia môže zohľadniť len tie informácie, ktoré boli dostupné v čase prijatia rozhodnutia zrealizovať investíciu, vrátane vývoja, ktorý v tom čase bolo možné primerane predvídať. So zreteľom na informácie dostupné v príslušnom čase sa nezdá byť rozhodnutie rekapitalizovať spoločnosť založené na ekonomických hodnoteniach porovnateľných s tými, ktoré by v príslušných okolnostiach vykonal racionálny súkromný investor v podobnej situácii pred realizáciou investície, aby určil jej budúcu ziskovosť. Komisia skutočne konštatuje, že v čase rozhodnutia o rekapitalizácii spoločnosť čelila akútnym finančným ťažkostiam. Navyše, ako uvádza samotný RAS, v danej fáze nebolo isté, či bude prevádzka liniek na menšie ostrovy a Korziku ďalej dotovaná štátom. V tom čase ďalej nebola stanovená žiadna náhrada na krytie potenciálneho prevádzkového deficitu v rámci prevádzky liniek na pevninu (ktorá bola poskytnutá až v novembri 2012).

(243)

Komisia sa domnieva, že argument RAS, podľa ktorého aj viacerí iní trhoví investori vložili kapitál do svojich spoločností, konkurujúcich spoločnosti Saremar, a tým podporili svoje stratové prevádzky, je irelevantný, keďže každé investičné rozhodnutie sa musí posúdiť samostatne. Títo súkromní investori mohli mať v čase ich investícií k dispozícii plnohodnotné výhľady ziskovosti. Tieto spoločnosti ďalej mohli byť v lepšej finančnej situácii pred rekapitalizáciou, na základe čoho mohlo byť pravdepodobnejšie obnovenie ziskovosti.

(244)

Komisia musí takisto odmietnuť tvrdenie RAS, že kapitalizácia spoločnosti v žiadnom prípade nebola spojená s prevádzkou liniek na taliansku pevninu spoločnosťou Saremar. Ako zdôraznil RAS, cieľom opatrenia bolo umožniť spoločnosti pokračovať v prevádzke obnovením výšky kapitálu, ktorý klesol viac ako o tretinu, na úroveň podľa zákonne schválených štandardov. Preto rekapitalizácia spoločnosti Saremar bola nevyhnutne prínosom pre všetky činnosti, ktoré tento podnik ponúka.

(245)

Komisia teda dospela k záveru, že rozhodnutie rekapitalizovať spoločnosť nie je v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve (MEIP), a preto spoločnosti Saremar poskytuje zvýhodnenie, ktoré by nezískala za normálnych trhových podmienok.

(246)

Aby sa finančné opatrenie mohlo považovať za štátnu pomoc, musí ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi a narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením. Pri posúdení týchto dvoch podmienok Komisia nie je povinná dokázať, že pomoc má skutočný vplyv na obchod medzi členskými štátmi a že je hospodárska súťaž skutočne narušená, ale má len preskúmať, či takáto pomoc môže ovplyvniť takýto obchod a narušiť hospodársku súťaž. (51) Ak sa prostredníctvom pomoci poskytnutej zo strany členského štátu posilní postavenie firmy v porovnaní s inými firmami, s ktorými súťaží pri obchodovaní v rámci Únie, tieto iné firmy sa musia považovať za firmy ovplyvnené touto pomocou.

(247)

V tomto prípade sa príjemca nachádza v konkurencii s inými podnikmi poskytujúcimi služby námornej dopravy v Únii, najmä od nadobudnutia účinnosti nariadenia o námornej kabotáži, ktorým sa liberalizuje trh s námornou kabotážou. Skúmané opatrenie preto môže pravdepodobne ovplyvniť obchod v Únii a narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Skutočnosť, že podiel spoločnosti Saremar na tomto trhu je naďalej okrajový, nemá vplyv na toto zistenie.

(248)

Všetky opatrenia, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, boli uplatnené pred formálnym schválením Komisiou. Talianske orgány teda nesplnili povinnosť zdržať sa konania podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(249)

Keďže opatrenia identifikované vyššie predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ich zlučiteľnosť je možné posúdiť na základe výnimiek stanovených v odsekoch 2 a 3 uvedeného článku a v článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

(250)

Podľa judikatúry Súdneho dvora je úlohou členských štátov uviesť možné dôvody na zlučiteľnosť s vnútorným trhom a ukázať, že podmienky takejto zlučiteľnosti sú splnené. (52) RAS sa domnieva, že žiadne z posudzovaných opatrení nepredstavuje štátnu pomoc a poskytol iba možné dôvody zlučiteľnosti, pokiaľ ide o náhradu za prevádzku dvoch liniek na pevninu a dotáciu zaplatenú na propagačné činnosti.

(251)

Dňa 31. januára 2012 nadobudol účinnosť nový balík predpisov o službách vo všeobecnom hospodárskom záujme (SVHZ). Od tohto dátumu sa zlučiteľnosť pomoci vo forme náhrady za verejnú službu musí skúmať na základe kritérií rozhodnutia o SVHZ z roku 2011 a rámca pre SVHZ z roku 2011.

(252)

Tak ako tomu bolo v prípade rozhodnutia o SVHZ z roku 2005, rozhodnutie o SVHZ z roku 2011 sa vzťahuje iba na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme poskytnutej podnikom v súvislosti s SVHZ, ktorá je v súlade s nariadením o námornej kabotáži. Rozhodnutím z roku 2012 Komisia zaujala predbežné stanovisko, že priamym poverením spoločnosti Saremar prevádzkou služieb talianske orgány nedodržali článok 4 ods. 1 nariadenia o námornej kabotáži, ktorý sa týka nediskriminačného prístupu k majiteľom lodí.

(253)

RAS v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania tvrdil, že spoločnosť Saremar sa kvalifikovala ako interný prevádzkovateľ regiónu. Podľa RAS je z judikatúry (53) možné vyvodiť, že uplatňovanie zásady nediskriminácie je vylúčené za predpokladu, že kontrola nad prevádzkovateľom zo strany verejného orgánu je podobná kontrole, ktorú má príslušný orgán nad svojimi vlastnými oddeleniami, a prevádzkovateľ vykonáva podstatnú časť svojich činností spolu s kontrolujúcim orgánom.

(254)

Zdalo by sa, že spoločnosť Saremar skutočne koná v mene RAS ako nástroj na vykonávanie politík RAS v oblasti námornej dopravy a regionálneho rozvoja. Nie je však jasné, či táto okolnosť môže opodstatniť priame a výlučné pridelenie náhrady spoločnosti Saremar. V každom prípade Komisia nemusí rozhodnúť o tomto probléme na účel tohto prípadu vzhľadom na skutočnosť, že opatrenie nie je v súlade s rozhodnutím o SVHZ z roku 2011.

(255)

Rozhodnutie o SVHZ z roku 2011 sa vzťahuje iba na pomoc vo forme náhrady za verejnú službu v spojení so skutočnými službami SVHZ. Na základe dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 180 – 218 Komisia dospela k záveru, že RAS nepreukázal podľa požadovaných právnych noriem existenciu skutočnej potreby verejnej služby, ktorá by opodstatňovala uloženie povinností verejnej služby na príslušných linkách, ani to, že tieto povinnosti boli dostatočne presné. Z toho vyplýva, že dotácia poskytnutá spoločnosti Saremar na prevádzku príslušných dvoch liniek sa nemôže považovať za zlučiteľnú pomoc podľa rozhodnutia o SVHZ z roku 2011.

(256)

V každom prípade, aby sa prevádzka SVHZ mohla považovať za zlučiteľnú a vyňatú z notifikačnej povinnosti na základe rozhodnutia o SVHZ z roku 2011, musí byť nevyhnutne zverená prostredníctvom jedného alebo viacerých aktov, v ktorých sa stanoví:

(257)

Je zrejmé, že v tomto prípade akty o poverení nespĺňajú požiadavky podľa písmen d), e) a f) uvedených vyššie v odôvodnení 256. Preto sa príslušná pomoc nemôže považovať za zlučiteľnú na základe rozhodnutia o SVHZ z roku 2011.

(258)

Podľa RAS bolo opatrenie vymedzené, pokiaľ ide o jeho hlavné prvky, pred nadobudnutím účinnosti nového balíka o SVHZ, a preto by na účel posúdenia zlučiteľnosti malo byť uplatniteľné rozhodnutie o SVHZ z roku 2005, a nie rozhodnutie o SVHZ z roku 2011. V tomto prípade však náhrada bola poskytnutá až v auguste 2012 na základe regionálneho zákona č. 15 zo 7. augusta 2012, a preto nepredbieha nadobudnutie účinnosti rozhodnutia o SVHZ z roku 2011. Argument RAS preto neobstojí.

(259)

Na záver treba zhrnúť, že pomoc poskytnutú spoločnosti Saremar nemožno posúdiť ako zlučiteľnú a vyňatú z notifikačnej povinnosti na základe rozhodnutia o SVHZ z roku 2011.

(260)

V každom prípade vzhľadom na absenciu akéhokoľvek ustanovenia, ktorým by sa stanovila náhrada za prevádzku príslušných dvoch liniek, a opatrení na zabránenie nadmernej náhrade a na vrátenie takejto nadmernej náhrady nie je možné príslušnú náhradu považovať za zlučiteľnú a vyňatú z notifikačnej povinnosti ani na základe rozhodnutia o SVHZ z roku 2005.

(261)

Z ďalej uvedených dôvodov sa Komisia domnieva, že spoločnosť Saremar možno v čase, keď jej bola poskytnutá náhrada, považovať za podnik v ťažkostiach v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach.

(262)

Podľa bodu 9 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach sa firma považuje za firmu v ťažkostiach, ak sa nedokáže zotaviť prostredníctvom vlastných zdrojov alebo pomocou finančných prostriedkov, ktoré je schopná získať od svojich akcionárov alebo na trhu, a ak bez intervencie verejných orgánov takmer s určitosťou ukončí činnosť. Konkrétne podľa bodu 10 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach sa firma považuje za firmu v ťažkostiach:

(263)

V bode 11 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach sa stanovuje, že aj v prípade nesplnenia podmienok stanovených v bode 10 možno firmu pokladať za podnik v ťažkostiach predovšetkým v prípadoch, keď sa prejavuje obvyklými príznakmi podniku v ťažkostiach, ako sú napr. rastúce straty, klesajúci obrat, rastúce skladové zásoby, nadmerná kapacita, pokles peňažného toku, rastúce dlhy, stúpajúce úrokové poplatky a klesajúca alebo nulová hodnota čistých aktív.

(264)

Spoločnosť Saremar mala v roku 2010 stratu 5 253 530 EUR. Napriek tomu, že spoločnosť zaznamenala zisk 2 523 439 EUR v roku 2011, tento výsledok nebol dostatočný na krytie strát vzniknutých v roku 2010. V skutočnosti boli straty z roku 2010 dvakrát vyššie ako nadbytok v roku 2011. Strata z roku 2010 bola prenesená do roku 2012 a vykryla sa znížením kapitálu spoločnosti z 6 099 961 EUR na 1 209 010,64 EUR. Preto v roku 2011 spoločnosť Saremar utrpela stratu viac ako 80 % svojho kapitálu a musí sa považovať za spoločnosť v ťažkostiach podľa bodu 10 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach.

(265)

Na základe súvahy spoločnosti z roku 2012 (54) spoločnosť v roku 2012 stále zaznamenávala stratu 1,7 milióna EUR. Ako sa uvádza v odôvodnení 157, Komisia konštatuje, že aj samotná spoločnosť Saremar považovala svoju finančnú situáciu v roku 2012 za kritickú.

(266)

Tento faktický stav sa odzrkadlil v rozhodnutí č. 41/23, ktoré RAS prijal 15. októbra 2012. V rozhodnutí sa uvádza oznámenie zo 4. októbra 2012, ktoré predložil prezident spoločnosti Saremar a ktorým informoval RAS okrem iného o tom, že pokiaľ sa okamžite neuplatnia ustanovenia regionálneho zákona č. 15 zo 7. augusta 2012, ktorými sa stanovuje dotácia pre spoločnosť vo výške 10 miliónov EUR, zadlženosť spoločnosti by spochybnila ďalšie pokračovanie jej činnosti s významným vplyvom na verejnú službu aj plánovanú privatizáciu spoločnosti. (55)

(267)

Vzhľadom na neustále straty, problémy s likviditou a analýzu vykonanú samotnou spoločnosťou Saremar, Komisia dospela k záveru, že spoločnosť sa musí považovať za spoločnosť v ťažkostiach aj na základe bodu 11 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach.

(268)

V roku 2012 sa finančné ťažkosti spoločnosti Saremar zmiernili poskytnutím náhrady v novembri/decembri 2012, ktorá je predmetom tohto posúdenia. Keby spoločnosť Saremar nedostala tieto sumy, v roku 2012 by zaznamenala stratu 13 miliónov EUR.

(269)

Podľa bodu 9 rámca pre SVHZ z roku 2011 sa náhrada za SVHZ poskytnutá firmám v ťažkostiach musí posúdiť podľa usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach. Vzhľadom na to, že podmienky stanovené v rozhodnutí o SVHZ z roku 2011 nie sú splnené, náhrada, ktorú prijala spoločnosť Saremar v ťažkostiach za prevádzku dvoch príslušných liniek, sa musí posúdiť podľa usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, aby sa zistilo, či sa môže vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 ZFEÚ.

(270)

Spoločnosť v posledných desiatich rokoch nedostala žiadnu pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu. Komisia preto dospela k záveru, že spoločnosť dodržala zásadu „raz a naposledy“, stanovenú v bode 72 a nasledujúcich bodoch usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach.

(271)

Dodržať sa však musia všetky podmienky stanovené v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, aby sa štátna pomoc poskytnutá spoločnosti mohla považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(272)

Po prvé, podľa bodu 13 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach firma, ktorá patrí do väčšej obchodnej skupiny, zvyčajne nie je oprávnená na získanie pomoci na reštrukturalizáciu, okrem prípadu, keď je možné preukázať, že ťažkosti firmy sú jej vlastné a nevznikli v dôsledku svojvoľného rozdeľovania nákladov v rámci skupiny a že tieto ťažkosti sú príliš závažné na to, aby ich mohla riešiť skupina sama. Po prevedení z materskej spoločnosti Tirrenia je spoločnosť Saremar v úplnom vlastníctve RAS, a preto nie je súčasťou skupiny.

(273)

Po druhé, aby bolo možné opatrenie považovať za zlučiteľné podľa bodov 34 – 37 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, plán reštrukturalizácie musí podrobne analyzovať problémy, ktoré sú príčinou ťažkostí, a určiť spôsoby, akými sa má obnoviť dlhodobá životaschopnosť a zdravie firmy v primeranom časovom horizonte. Musí sa to vykonať na základe realistických predpokladov týkajúcich sa budúcich podmienok prevádzky, so scenármi odzrkadľujúcimi najlepšie, najhoršie a stredné možné predpoklady, ako aj osobitné silné a slabé stránky firmy. Plán sa musí spolu so všetkými relevantnými údajmi predložiť Komisii a musí obsahovať najmä aj prieskum trhu.

(274)

Komisii nebol predložený žiadny takýto plán. Je pravdou, že RAS predložil obchodný plán spoločnosti Saremar na obdobie rokov 2011 – 2022, tento plán však nespĺňa požiadavky usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach.

(275)

V tomto prípade bol obchodný plán spoločnosti Saremar schválený v júli 2010, pred tým, ako jej RAS poskytol náhradu, a nebol založený na myšlienke, že sa prijme takéto opatrenie v prospech spoločnosti Saremar. Plán bol založený na predpoklade, že sa spoločnosť čiastočne sprivatizuje (RAS pôvodne plánoval zbaviť sa 49 % svojho podielu v spoločnosti) do novembra 2010 a vzťahoval sa na dvanásťročné trvanie novej zmluvy o verejnej službe, ktorej podpísanie s novým kupcom sa plánovalo koncom roka 2010. V pláne sa podrobne neuvádzajú okolnosti, ktoré viedli k ťažkostiam spoločnosti, ani sa v ňom neopisujú prostriedky na obnovenie jej dlhodobej životaschopnosti, ani sa neodkazuje na prevádzku dvoch liniek medzi Sardíniou a pevninou zabezpečovaných spoločnosťou Saremar.

(276)

Na základe toho sa Komisia domnieva, že opatrenie nebolo podmienené vykonaním obchodného plánu spĺňajúceho požiadavky usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, čo je dostatočné na vylúčenie jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom.

(277)

Po tretie, je potrebné prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie nepriaznivých účinkov pomoci na podmienky obchodu. Pomoc nesmie nevhodne narušiť hospodársku súťaž. To zvyčajne znamená, že ku koncu obdobia reštrukturalizácie sa obmedzí prítomnosť spoločnosti na trhoch. Kompenzačné opatrenia by mali byť primerané k deformačným účinkom pomoci, a najmä veľkosti a relatívnej dôležitosti firmy na jej trhu alebo trhoch. Stupeň kompenzačných opatrení sa musí určiť od prípadu k prípadu a so zreteľom na cieľ obnoviť dlhodobú životaschopnosť firmy. Navyše podľa bodu 7 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach Komisia bude požadovať kompenzačné opatrenia, ktoré minimalizujú účinok na konkurentov. RAS nenavrhol žiadne kompenzačné opatrenie na kompenzáciu potenciálneho narušenia hospodárskej súťaže spôsobeného poskytnutím pomoci.

(278)

Po štvrté, pomoc musí byť obmedzená na prísne minimum, nevyhnutné na umožnenie reštrukturalizácie. Od príjemcu pomoci sa očakáva, že na plán na reštrukturalizáciu prispeje značnou sumou z vlastných finančných zdrojov vrátane predaja aktív, ktoré nie sú pre prežitie firmy podstatné, alebo z externých finančných zdrojov v rámci trhových podmienok. Takýto príspevok musí byť reálny, t. j. skutočný, musí vylučovať všetky budúce zisky, napríklad peňažný tok, a je znakom toho, že trhy veria v realizovateľnosť obnovy životaschopnosti spoločnosti.

(279)

V tomto prípade nebol plánovaný žiadny vlastný príspevok.

(280)

Komisia dospela k záveru, že dotácia poskytnutá spoločnosti Saremar na krytie deficitu vzniknutého pri prevádzke dvoch liniek na taliansku pevninu v rokoch 2011 a 2012 predstavuje nezlučiteľnú pomoc pre spoločnosť Saremar v ťažkostiach.

(281)

Na účel úplnosti Komisia zároveň skontrolovala, či by príslušná pomoc bola zlučiteľná s rámcom pre SVHZ z roku 2011, keby spoločnosť Saremar nebola spoločnosťou v ťažkostiach v čase jej poskytnutia.

(282)

Ako sa uvádza v bode 56 rámca pre SVHZ z roku 2011, členské štáty majú široký priestor na voľné rozhodovanie, pokiaľ ide o povahu služieb, ktoré by sa mohli klasifikovať ako SVHZ. Úlohou Komisie je zabezpečiť, aby sa priestor na voľné rozhodovanie uplatňoval bez zrejmých chýb, pokiaľ ide o vymedzenie SVHZ.

(283)

Na základe dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 188 – 210 sa Komisia domnieva, že v tomto prípade táto podmienka nebola splnená.

(284)

V súlade s oddielom 2.3 rámca pre SVHZ z roku 2011 koncepcia SVHZ v zmysle článku 106 ZFEÚ znamená, že príslušný podnik bol poverený prevádzkou SVHZ prostredníctvom jedného alebo viacerých oficiálnych aktov.

(285)

V týchto aktoch sa musí špecifikovať najmä:

(286)

Komisia poznamenáva, že v tomto prípade sa v aktoch o poverení neuvádza žiadna náhrada pre spoločnosť Saremar za poskytovanie PVS, a preto nie sú v súlade s vyššie uvedenými požiadavkami v písmene d) a písmene e) v odôvodnení 285.

(287)

Ako sa uvádza v oddiele 2.4 rámca pre SVHZ z roku 2011, „trvanie obdobia poverenia by malo byť odôvodnené odkazom na objektívne kritériá, ako je potreba amortizovať neprevoditeľné fixné aktíva. V zásade by trvanie obdobia poverenia nemalo byť dlhšie ako obdobie potrebné na odpísanie najviac podstatného aktíva potrebného na poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.“

(288)

Vzhľadom na to, že v tomto prípade je obdobie prevádzky služieb obmedzené na roky 2011 a 2012, je táto podmienka splnená.

(289)

V bode 21 rámca pre SVHZ z roku 2011 sa uvádza, že „[…] výška náhrady nesmie presahovať sumu potrebnú na pokrytie čistých nákladov na plnenie záväzkov služieb vo verejnom záujme a primeraný zisk“. Aby sa opatrenie pomoci mohlo posúdiť ako nevyhnutné, musí byť vo svojej výške a forme nevyhnutné pre dosiahnutie cieľa verejného záujmu. Musí byť v minimálnej výške potrebnej na dosiahnutie cieľa a musí mať formu najprimeranejšiu na odstránenie narušenia. Preto je v tomto prípade nevyhnutné, kvantifikovať dodatočné náklady PVS uložených spoločnosti Saremar prostredníctvom aktov o poverení a porovnať tieto dodatočné náklady s výhodami, ktoré spoločnosti poskytol RAS.

(290)

Náhrada za verejnú službu, poskytnutá spoločnosti Saremar, dosahuje výšku 10 miliónov EUR. RAS tvrdil, že v príslušnom období dodatočné náklady vzniknuté pri poskytovaní služby zodpovedali finančnej podpore poskytnutej spoločnosti Saremar bez zohľadnenia akéhokoľvek primeraného zisku. Zo zisťovania vyplynulo, že na príslušných linkách mala spoločnosť Saremar stratu 214 000 EUR v roku 2011 a stratu 13 440 220 EUR v roku 2012.

(291)

Na základe týchto výsledkov by sa zdalo, že náhrada, ktorú poskytol RAS, neprekračuje deficit vzniknutý v rámci prevádzky služieb. Ako sa však zistilo už pri tretej podmienke rozsudku vo veci Altmark a z rovnakých vyššie uvedených dôvodov sa Komisia nazdáva, že spoločnosť Saremar nebola oprávnená prijať náhradu za náklady vzniknuté v rámci prevádzky týchto dvoch liniek a že náhrada neodzrkadľovala jasne definované povinnosti verejnej služby.

(292)

Nakoniec, keďže pomoc bola poskytnutá po nadobudnutí účinnosti nového rámca pre SVHZ, jej zlučiteľnosť sa musí posúdiť aj na základe týchto podmienok:

(293)

RAS vopred neusporiadal verejné konzultácie ani nezverejnil požadované informácie týkajúce sa PVS a náhrady zaplatenej za ich poskytnutie. V skutočnosti, ako sa uvádza vyššie, pôvodne nebola stanovená žiadna náhrada, pretože služby sa považovali za komerčne životaschopné.

(294)

Podľa bodu 21 rámca pre SVHZ z roku 2011 „výška náhrady nesmie presahovať sumu potrebnú na pokrytie čistých nákladov na plnenie záväzkov služieb vo verejnom záujme a primeraný zisk.“ V súlade s bodom 24 rámca pre SVHZ z roku 2012 čisté náklady potrebné na poskytovanie PVS sa musia vypočítať na základe porovnania situácie poskytovateľa s povinnosťami a bez povinností verejnej služby, ktoré musí poskytovať. V tomto prípade nebol vykonaný žiadny takýto výpočet.

(295)

Navyše v aktoch o poverení nebol stanovený žiadny mechanizmus stimulácie účinnosti. RAS ani nezdôvodnil prípadnú neuskutočniteľnosť alebo nevhodnosť zavedenia takýchto stimulov. A napokon neboli splnené povinnosti transparentnosti.

(296)

Komisia preto dospela k záveru, že náhrada poskytnutá spoločnosti Saremar za prevádzku služieb je nezlučiteľná s vnútorným trhom podľa rámca pre SVHZ z roku 2011.

(297)

V priebehu zisťovania RAS predložil dva hlavné argumenty týkajúce sa rekapitalizácie: po prvé, že opatrenie bolo zavedené iba čiastočne, a po druhé, že sa týkalo finančných prostriedkov, na ktoré mala spoločnosť Saremar zákonné oprávnenie. Ako sa už uviedlo, RAS netvrdil, že by opatrenie predstavovalo pomoc na reštrukturalizáciu v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach. V skutočnosti, ako sa vysvetľuje vyššie, RAS sa nevyjadril k zlučiteľnosti opatrenia s vnútorným trhom.

(298)

Napriek tomu sa Komisia domnieva, že spoločnosť Saremar sa kvalifikuje ako podnik v ťažkostiach v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, a preto je oprávnená prijať pomoc na reštrukturalizáciu. Rekapitalizácia predstavuje pomoc na reštrukturalizáciu, ktorá sa musí posúdiť podľa usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, aby sa mohlo určiť, či môže byť zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 ZFEÚ.

(299)

Vzhľadom na to, že kritériá zlučiteľnosti stanovené v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach nie sú splnené (pozri najmä dôvody vysvetlené v odôvodneniach 272 – 279 Komisia dospela k záveru, že náhrada vyplatená spoločnosti Saremar predstavuje nezlučiteľnú pomoc na reštrukturalizáciu poskytnutú spoločnosti v ťažkostiach. Toto opatrenie sa preto nemôže považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(300)

Nasledujúce opatrenia, ktoré vykonal RAS v prospech spoločnosti Saremar, predstavujú štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom:

(301)

Zaplatenie propagačných činností a odporúčacie listy nepredstavujú štátnu pomoc poskytnutú spoločnosti Saremar.

(302)

Príslušné opatrenia pomoci sú nezlučiteľné s vnútorným trhom. Taliansko neoprávnene uplatnilo príslušnú pomoc v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(303)

Podľa ZFEÚ a ustálenej judikatúry Súdneho dvora je Komisia oprávnená rozhodnúť, že príslušný členský štát musí zrušiť alebo zmeniť pomoc (56), keď zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Súd takisto dôsledne trvá na tom, že povinnosť štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je určená na obnovenie predtým existujúcej situácie (57). Súdny dvor v tejto súvislosti stanovil, že cieľ sa dosiahne, keď príjemca splatí sumy poskytnuté formou neoprávnenej pomoci, a tak stráca právo na výhodu, ktorú mal v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a obnoví sa situácia spred vyplatenia pomoci (58).

(304)

Na základe tejto judikatúry sa v článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (59) stanovuje, že „kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu“.

(305)

Preto vzhľadom na skutočnosť, že opatrenia identifikované v odôvodnení 300 sa považujú za neoprávnenú a nezlučiteľnú štátnu pomoc, suma pomoci týchto opatrení, ktorá sa už poskytla, t. j. 10 824 309,69 EUR sa musí vrátiť s cieľom obnoviť situáciu, ktorá na trhu existovala pred poskytnutím pomoci.

(306)

Toto rozhodnutie sa nevzťahuje a ani sa netýka iných problémov, na ktoré sa vzťahujú rozhodnutia z rokov 2011 a 2012 alebo na ktoré Komisiu upozornili zainteresované strany počas zisťovania otvoreného na základe uvedených rozhodnutí,

a)

celkovú sumu (istinu a úroky), ktorú má príjemca vrátiť;

b)

podrobný opis opatrení, ktoré už boli prijaté a plánované na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

c)

dokumenty preukazujúce, že príjemcovi bolo nariadené vrátiť pomoc.