31.1.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 28/25


ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2018/118

z 31. augusta 2017

o štátnej pomoci SA.35818 (2016/C) (ex 2015/NN) (ex 2012/CP), ktorú Španielsko poskytlo podniku Iberpotash

[oznámené pod číslom C(2017) 5877]

(Iba španielske znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1), a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

1.   POSTUP

(1)

V sťažnosti z 30. novembra 2012 bola Komisia informovaná, že Španielsko poskytlo niekoľko údajných opatrení pomoci podniku Iberpotash S.A., ktorý bol v roku 2014 premenovaný na ICL Iberia Súria & Sallent (oba ďalej len „Iberpotash“). Sťažovateľ, ktorý požiadal, aby jeho totožnosť nebola zverejnená („sťažovateľ“), doplnil svoju sťažnosť o dodatočné podania z 28. decembra 2012, 14. februára 2014, 24. februára 2014, 6. mája 2014 a 27. januára 2015.

(2)

Komisia 10. januára 2013 zaslala sťažnosť Španielsku spolu so žiadosťou o informácie. Španielsko odpovedalo 8. marca 2013. Ďalšie žiadosti o informácie boli Španielsku odoslané 14. mája 2013, 16. januára 2014 a 26. marca 2014. Španielsko poskytlo Komisii ďalšie informácie v odpovedi na tieto žiadosti v listoch z 13. júna 2013, 14. februára 2014 a 15. apríla 2014.

(3)

List s predbežným posúdením bol sťažovateľovi odoslaný 30. januára 2015. Ako reakciu na list s predbežným posúdením sťažovateľ predložil ďalšie informácie 5. marca 2015 (predbežná odpoveď) a 21. apríla 2015 (konečná odpoveď na list s predbežným posúdením). Okrem toho sa 9. marca 2015 uskutočnilo stretnutie so sťažovateľom a 4. júna 2015 sťažovateľ predložil doplňujúce informácie.

(4)

Konečná odpoveď sťažovateľa na list s predbežným posúdením bola 9. júna 2015 odoslaná Španielsku na pripomienkovanie spolu s ďalšou žiadosťou o informácie. Španielsko odpovedalo 8. júla 2015. Dňa 31. júla 2015 bola Španielsku na jeho vlastnú žiadosť odoslaná verzia listu s predbežným posúdením, ktorá nemá dôverný charakter.

(5)

Listom z 26. januára 2016 Komisia informovala Španielsko, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v súvislosti s dvomi z údajných opatrení pomoci. V tom istom liste Komisia dospela k záveru, že ďalšie tri opatrenia uvedené v sťažnosti nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(6)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k dvom údajným opatreniam pomoci.

(7)

Listom z 19. apríla 2016 Španielsko predložilo pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania. Komisia listom zo 6. októbra 2016 požiadala Španielsko, aby poskytlo doplňujúce informácie, ktoré Španielsko poskytlo listom z 28. novembra 2016.

(8)

Komisia dostala pripomienky od troch zainteresovaných tretích strán vrátane podniku Iberpotash, údajného príjemcu pomoci. Tieto pripomienky zaslala Španielsku, ktoré dostalo príležitosť sa k nim vyjadriť; jeho pripomienky boli doručené listami z 27. júla 2016 a 6. apríla 2017.

2.   PODROBNÝ OPIS POMOCI

2.1.   PRÍJEMCA

(9)

Podnik Iberpotash vlastní a prevádzkuje dve potašové bane v povodí rieky Llobregat v regióne Bages v Katalánsku, jedna sa nachádza v obci Súria a druhá v obciach Sallent a Balsareny. Potaš sa používa na výrobu hnojív. Iberpotash zároveň vyrába a predáva soľ prevažne na priemyselné účely.

(10)

Iberpotash je dcérskou spoločnosťou izraelskej nadnárodnej spoločnosti ICL Fertilisers, ktorá je najväčším výrobcom hnojív na svete. Potašové bane, ktoré sú v regióne v prevádzke už od 20. rokov minulého storočia, vlastnil až do roku 1998 štát. Iberpotash získal potašové bane v Súrii a oblasti Sallent/Balsareny na základe kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej 21. októbra 1998 s verejnou holdingovou spoločnosťou španielskeho štátu Sociedad Estatal de Participaciones Industriales (SEPI).

2.2.   ÚDAJNÉ OPATRENIA ŠTÁTNEJ POMOCI

(11)

Podľa sťažovateľa španielske orgány poskytli podniku Iberpotash neoprávnenú a nezlučiteľnú štátnu pomoc prostredníctvom viacerých opatrení. Všetky tieto údajné opatrenia pomoci súvisia s environmentálnymi záväzkami podniku Iberpotash, ktoré sa týkajú jeho ťažobných lokalít v povodí rieky Llobregat a háld soľného odpadu vytvorených v týchto lokalitách ako výsledok prevádzky baní za desaťročia. Tieto údajné opatrenia štátnej pomoci zahŕňajú:

a)

nedodržanie článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES (3) („smernica o ťažobnom odpade“) španielskymi orgánmi, ktoré údajne viedlo k zníženiu finančných zábezpek na získanie povolení na prevádzku baní podniku Iberpotash („opatrenie 1: znížená úroveň finančných zábezpek“);

b)

investície realizované španielskymi orgánmi s cieľom obmedziť a/alebo napraviť škody údajne spôsobené podnikom Iberpotash na životnom prostredí v rozpore so zásadou „znečisťovateľ platí“. Medzi tieto investície patrí:

výstavba nového kolektora soľného roztoku, ktorý je v prevádzke od roku 2008 („opatrenie 2: nový kolektor soľného roztoku“),

investovanie do zlepšenia zariadení na úpravu vody v lokalitách Abrera a Sant Joan Despí na rieke Llobregat („opatrenie 3: investovanie do zariadení na úpravu vody“),

zakrytie haldy soľného odpadu v ťažobnej lokalite Vilafruns podniku Iberpotash („opatrenie 4: zakrytie odpadovej haldy Vilafruns“);

c)

financovanie environmentálnej štúdie týkajúcej sa odpadovej haldy Cogulló („opatrenie 5: štúdia o odpadovej halde Cogulló“).

(12)

Sťažovateľ odhaduje, že celková údajná pomoc pre podnik Iberpotash plynúca z týchto opatrení sa pohybuje v rozsahu 260 až 407 miliónov EUR.

(13)

Sťažovateľ predložil aj samostatnú sťažnosť týkajúcu sa údajného porušenia právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia. Na základe tejto sťažnosti Komisia v júli 2014 poslala Španielsku formálnu výzvu, čím začala postup v prípade nesplnenia povinností vyplývajúcich zo smernice o ťažobnom odpade. V septembri 2015 sa ďalšou formálnou výzvou tento postuprozšíril o nedodržanie povinností vyplývajúcich zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (4) („rámcová smernica o vode“). Postup v prípade nesplnenia povinnosti stále prebieha (5).

2.3.   DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA

(14)

Dňa 26. januára 2016 Komisia prijala rozhodnutie začať formálne vyšetrovacie konanie v súvislosti s opatreniami 1 a 4 (6) („rozhodnutie o začatí konania“) s cieľom vyriešiť svoje pochybnosti o tom, či tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy a či sú zlučiteľné s vnútorným trhom.

(15)

Súčasne Komisia dospela k záveru, že opatrenia 2, 3 a 5 nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Keďže tento záver nebol spochybnený, opatrenia 2, 3 a 5 nie sú predmetom tohto rozhodnutia a nebudú v ňom ďalej posudzované.

2.3.1.   POCHYBNOSTI TÝKAJÚCE SA OPATRENIA 1: ZNÍŽENÁ ÚROVEŇ FINANČNÝCH ZÁBEZPEK

(16)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania zistila, že nemôže vylúčiť, že opatrenie 1 môže predstavovať štátnu pomoc. Mala najmä pochybnosti o tom, či opatrenie 1 zahŕňalo prevod štátnych zdrojov a či poskytlo podniku Iberpotash nejakú hospodársku výhodu, a preto vyzvala španielske orgány a tretie strany, aby poskytli v tejto súvislosti ďalšie dôkazy.

(17)

Pokiaľ opatrenie 1 predstavovalo štátnu pomoc, Komisia mala pochybnosti, či ju bolo možné považovať za zlučiteľnú.

2.3.2.   POCHYBNOSTI TÝKAJÚCE SA OPATRENIA 4: ZAKRYTIE ODPADOVEJ HALDY VILAFRUNS

(18)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania zistila, že financovanie zakrytia odpadovej haldy Vilafruns z verejných zdrojov pravdepodobne predstavuje štátnu pomoc. Domnieva sa najmä, že opatrenie 4 pravdepodobne poskytuje podniku Iberpotash hospodársku výhodu, pretože zabezpečuje lepšiu prevenciu znečistenia v zariadení na nakladanie s odpadmi, ktoré je v jeho vlastníctve, a tým zaisťuje dodržiavanie environmentálnych záväzkov podniku. Komisia preto vyzvala španielske orgány a tretie strany, aby sa vyjadrili k týmto predbežným záverom.

(19)

Okrem toho sa Komisia domnieva, že vzhľadom na to, že investičné náklady v celej výške financovali orgány verejnej moci a podnik Iberpotash hradí iba neskoršie náklady na údržbu, intenzita pomoci v rámci opatrenia 4 výrazne prekračuje intenzitu pomoci pre podniky, ktoré uplatňujú normy prísnejšie ako normy Spoločenstva alebo zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Spoločenstva podľa oddielu 3.1.1 Usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (2008/C 82/01) („environmentálne usmernenia z roku 2008“) (7). Z toho dôvodu Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti takejto pomoci a vyzvala španielske orgány a tretie strany, aby sa vyjadrili k tomuto predbežnému zisteniu.

3.   PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

3.1.   PRIPOMIENKY PODNIKU IBERPOTASH

(20)

Pripomienky podniku Iberpotash sú zväčša v súlade s pripomienkami, ktoré predložilo Španielsko k obom opatreniam, ktoré sú predmetom vyšetrovania.

(21)

Iberpotash navyše dodáva, že opatrenie 1 nezahŕňa štátne zdroje, pretože žiadne zdroje Španielska neboli doteraz prevedené v prospech podniku Iberpotash. Okrem toho riziko, že sa tak stane, je veľmi malé, keďže podnik Iberpotash nečelí ekonomickým ťažkostiam a bude schopný znášať náklady na obnovu životného prostredia, ak by sa ukázalo, že suma zábezpeky nie je dostatočná. Iberpotash vyjadruje rovnaké pochybnosti ako Španielsko v súvislosti so selektívnosťou opatrení a tým, či poskytujú hospodársku výhodu alebo narúšajú hospodársku súťaž medzi členskými štátmi.

(22)

Iberpotash opakuje, že opatrenie 4 je v súlade s environmentálnymi usmerneniami z roku 2008 a že uplatniteľná intenzita pomoci na obnovu znečistených plôch je 100 %.

3.2.   PRIPOMIENKY PRVEJ ZAINTERESOVANEJ STRANY (SŤAŽOVATEĽ)

(23)

Prvá zainteresovaná strana, ktorá požiadala, aby jej totožnosť nebola zverejnená, podporuje začatie formálneho vyšetrovacieho konania a podporuje argumenty Komisie uvedené v rozhodnutí o začatí konania pre obe opatrenia.

(24)

Prvá zainteresovaná strana dodáva, že stanovenie nedostatočnej zábezpeky znamená skutočné bremeno pre orgány verejnej moci, ktoré znášajú náklady environmentálnych záväzkov podniku Iberpotash. Okrem toho poznamenáva, že Iberpotash získal hospodársku výhodu, keďže použil ušetrené finančné prostriedky na financovanie vlastných hospodárskych činností.

(25)

Prvá zainteresovaná strana súhlasí s Komisiou, že pomoc je nezlučiteľná, pretože predstavuje prevádzkovú pomoc.

(26)

Pokiaľ ide o opatrenie 2, prvá zainteresovaná strana dáva do pozornosti Komisie rozhodnutie barcelonského provinčného súdu z 22. februára 2016, ktorý potvrdil povinnosť podniku Iberpotash obnoviť pozemky poškodené jeho činnosťami. Takisto dodáva, že zakrytie soľnej haldy nie je „pilotný“ projekt, pretože takto nie je opísaný v žiadnych dokumentoch súvisiacich s financovaním tohto opatrenia z verejných zdrojov a pretže použitá metóda je dobre známa a iné ťažobné spoločnosti ju používajú na podobné haldy už minimálne 15 rokov.

3.3.   PRIPOMIENKY DRUHEJ ZAINTERESOVANEJ STRANY

(27)

Druhá zainteresovaná strana, ktorá takisto požiadala, aby jej totožnosť nebola zverejnená, podporuje rozhodnutie Komisie o začatí konania.

(28)

Pokiaľ ide o opatrenie 1, navyše dodáva, že otázka toho, či je výška zábezpeky v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi EÚ alebo Španielska, je irelevantná, pretože pomoc pozostáva z prevzatia finančného rizika obnovy postihnutých objektov štátom; kvantifikácia takéhoto rizika je výlučne skutkovou, nie právnou otázkou.

(29)

Okrem toho druhá zainteresovaná strana spochybňuje pripravenosť podniku Iberpotash zaplatiť obnovu životného prostredia v prípade vzniku takejto povinnosti, pretože jediným majetkom podniku Iberpotash v Španielsku sú jeho ťažobné zariadenia, ktoré budú po roku 2035 zatvorené, a teda ich hodnota bude nízka.

(30)

Druhá zainteresovaná strana takisto poznamenáva, že stanovenie dostatočnej výšky zábezpeky by pre podnik Iberpotash predstavovalo ročné náklady minimálne 2 806 000 EUR, čo určite nie je zanedbateľná suma. Dodáva, že nastavenie záruk v súčasnej výške spôsobuje aj to, že Iberpotash nemusí zabezpečiť svoje finančné rezervy kolaterálom.

(31)

V súvislosti s opatrením 2 druhá zainteresovaná strana poznamenáva, že podľa rozsudku najvyššieho súdu zo 14. mája 2009 spolu so smernicou Rady 75/442/EHS (8) a uplatniteľnými španielskymi právnymi predpismi je podnik Iberpotash výhradne zodpovedný za zakrytie haldy Vilafruns od prvého momentu, ktorým naň prešli ťažobné práva, bez ohľadu na to, či je lokalita aktívna alebo nie.

(32)

Pokiaľ ide o opatrenie 4, druhá zainteresovaná strana argumentuje, že zakrytie odpadovej haldy Vilafruns je povinnosťou podniku Iberpotash, ktorý preto financovaním zakrytia z verejných zdrojov získal selektívnu výhodu. Okrem toho druhá zainteresovaná strana nesúhlasí s označením zakrytia ako pilotného projektu novej metódy obnovy. Argumentuje, že zakrývanie háld soľného odpadu geomembránami je stará metóda, ktorá sa používa už dlho, používajú ju napríklad alsaské a nemecké potašové spoločnosti.

(33)

Nakoniec druhá zainteresovaná strana argumentuje, že otázka toho, či je Iberpotash jediný výrobca potaše v Španielsku, je irelevantná, pretože príslušný trh s potašou je globálny. Vplyv na obchod je nesporný, pretože z geografického hľadiska podnik Iberpotash súťaží s francúzskymi výrobcami soli, čo je zrejmé z blízkosti (menej ako 100 km) lokalít Súria a Sallent k francúzskej hranici.

(34)

Prvá aj druhá zainteresovaná strana uviedli pripomienky aj v súvislosti s ostatnými tromi opatreniami analyzovanými v rozhodnutí o začatí konania (opatrenia týkajúce sa i) nového kolektora soľného roztoku; ii) investovania do zariadení na úpravu vody a iii) štúdie o odpadovej halde Cogulló). Ako je však uvedené v odôvodnení 15, Komisia už v rozhodnutí o začatí konania dospela k záveru, že tieto opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc, a preto nie sú predmetom formálneho vyšetrovacieho konania. Pripomienky tretích strán poskytnuté výhradne v súvislosti s týmito opatreniami, ktoré nie sú predmetom formálneho vyšetrovania, sa preto považujú za irelevantné na účely tohto rozhodnutia.

4.   PRIPOMIENKY ŠPANIELSKA

4.1.   PRIPOMIENKY K ROZHODNUTIU O ZAČATÍ KONANIA

(35)

Pokiaľ ide o opatrenie 1, Španielsko zastáva názor, že výška zábezpeky bola vždy primeraná a stanovená v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Španielska a Únie. Predovšetkým Španielsko argumentuje, že možné porušenia povinností vyplývajúce zo smernice o ťažobnom odpade nezahŕňajú stanovenie príliš malej výšky zábezpeky, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu týchto povinností.

(36)

Navyše, pokiaľ ide o otázku určenia primeranej výšky zábezpeky, Španielsko odmieta ako nepresvedčivé vyhlásenie pani Assumpta Feran (riaditeľky odboru zodpovedného za životné prostredie v rámci systému regionálnej správy Generalitat de Catalunya) z 2. októbra 2013 pred environmentálnym výborom katalánskeho parlamentu, ktorá uviedla, že finančná zábezpeka by mala byť vo výške 200 miliónov EUR. Podľa Španielska bolo toto vyhlásenie prednesené uprostred diskusie opozičných politických strán, a preto bolo motivované politickými stanoviskami. Španielsko považuje aj rozsudok katalánskeho vrchného súdu z 11. októbra 2011 za nepresvedčivý na určenie primeranej výšky zábezpeky, pretože samotný súd sa zdržal jej vypočítania.

(37)

Ďalej považuje za nespoľahlivú štúdiu, ktorú predložil sťažovateľ a ktorú Komisia citovala v odôvodnení 71 rozhodnutia o začatí konania, pretože v štúdii nie je vypočítaná primeraná výška zábezpeky na základe kritérií uvedených v dekréte č. 202/1994 zo 14. júna, t. j. na základe uplatniteľných právnych predpisov týkajúcich sa výšky zábezpeky.

(38)

Španielsko okrem toho argumentuje, že opatrenie 1 neposkytuje podniku Iberpotash selektívnu hospodársku výhodu. Akákoľvek údajná výhoda bola stanovená na základe právneho rámca, ktorý bol rovnako uplatniteľný pre všetkých potenciálnych konkurentov. Navyše bane v Sallente a Súrii sú jediné aktívne v Španielsku, takže Iberpotash nemohol získať výhodu, pretože na území Španielska nie sú žiadne porovnateľné bane.

(39)

Španielsko dodáva, že sa nepoužili žiadne štátne zdroje, pretože v prípade, ak sa zábezpeka ukáže ako nedostatočná, stále platí povinnosť podniku Iberpotash obnoviť územie ovplyvnené ťažobnými činnosťami. Španielsko môže presadiť povinnosť podniku Iberpotash prostredníctvom odňatia práv a zaistenia majetku podniku na španielskom území.

(40)

Nakoniec Španielsko poznamenáva, že opatrenie 1 nenarúša hospodársku súťaž ani neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, pretože náklady, ktoré by vznikli podniku Iberpotash, ak by bol povinný stanoviť vyššiu zábezpeku, sú na pomery potašového ťažobného priemyslu zanedbateľné.

(41)

V súvislosti s opatrením 4 Španielsko argumentuje, že Iberpotash nemohol získať hospodársku výhodu, pretože podľa všeobecne uplatniteľných španielskych právnych predpisov nemal povinnosť zakryť soľnú haldu Vilafruns, keďže nie je v tomto prípade znečisťovateľom. Okrem toho Iberpotash znáša náklady na údržbu súvisiacu so zakrytím haldy a preto aj keby vďaka financovaniu z verejných zdrojov ušetril náklady na vybudovanie zakrytia haldy, musí vynaložiť oveľa vyššiu sumu na jej údržbu v priebehu nasledujúcich desaťročí, čím stráca akúkoľvek hospodársku výhodu získanú opatrením.

(42)

Španielsko tvrdí, že opatrenie 4 nemôže byť selektívne, pretože Iberpotash je jediný podnik v Španielsku, ktorý sa zaoberá ťažbou potaše.

(43)

Okrem toho uvedené opatrenie nemá rušivý vplyv na hospodársku súťaž medzi členskými štátmi, pretože vyťaženú soľ nie je možné pre ťažkosti s dopravou presúvať medzi členskými štátmi.

(44)

Ak Komisia napriek týmto argumentom rozhodne, že opatrenie 4 predstavuje štátnu pomoc, Španielsko sa domnieva, že spĺňa prahové hodnoty pomoci de minimis, ktoré stanovujú nariadenia Komisie (ES) č. 1998/2006 (9) a (EÚ) č. 1407/2013 (10).

(45)

Nakoniec Španielsko žiada, aby bolo opatrenie 4 vyhlásené za zlučiteľné na základe environmentálnych usmernení z roku 2008, a najmä vzhľadom na inovačný charakter technológie použitej na zakrytie soľnej haldy Vilafruns, ktorá je na rozdiel od technológie použitej v iných ťažobných objektoch navrhnutá tak, aby zabránila únikom uloženého materiálu.

4.2.   ODPOVEĎ ŠPANIELSKA NA PRIPOMIENKY PREDLOŽENÉ TRETÍMI STRANAMI

(46)

Španielsko odpovedalo na pripomienky, ktoré k opatreniu 1 predložili dve zainteresované strany, opätovným poukázaním na administratívny postup uplatniteľný podľa španielskych právnych predpisov na presadenie plnenia environmentálnych záväzkov podniku Iberpotash a na dosiahnutie toho, aby Iberpotash nahradil akúkoľvek sumu, ktorú by Španielsko prípadne zaplatilo, ak by sa zábezpeka na obnovu životného prostredia ukázala ako nedostatočná. Schopnosť presadiť splnenie týchto záväzkov podniku Iberpotash znamená, že nevzniká žiadne zaťaženie štátneho rozpočtu, a teda ani prevod štátnych zdrojov.

(47)

Španielsko odpovedalo na pripomienky, ktoré k opatreniu 4 uviedli dve zainteresované strany, vysvetlením, že rozhodnutie barcelonského provinčného súdu z 22. februára 2016 obsahuje zoznam oblastí, v ktorých je podnik Iberpotash povinný zaviesť opatrenia na obnovu životného prostredia, ktoré však nezahŕňajú haldu Vilafruns, ani ju neuvádzajú ako zdroj znečistenia. Navyše osoby odsúdené podľa tohto rozhodnutia patria k podniku, ktorý ťažil v baniach predtým, ako povolenie na ťažbu nadobudol podnik Iberpotash. Tieto osoby boli odsúdené za skutky a zanedbania, ktoré sa udiali dávno pred zakrytím haldy Vilafruns.

(48)

Španielsko zároveň opätovne zdôrazňuje svoje argumenty týkajúce sa toho, že podľa španielskych právnych predpisov podnik Iberpotash nemá povinnosť zakryť haldu Vilafruns.

(49)

Nakoniec Španielsko poukazuje na to, že hoci prvá zainteresovaná strana zdôrazňuje, že v žiadnych dokumentoch týkajúcich sa financovania zakrytia haldy z verejných zdrojov sa neopisuje tento projekt ako „pilotný“, zároveň nespochybňuje, že technológia použitá na zakrytie haldy je rozlíšiteľná a na rozdiel od technológie použitej v iných potašových baniach navrhnutá tak, aby zabránila úniku uloženého materiálu. Skutočnosť, že nie je spomenuté slovo „pilotný“, nevylučuje inovačný charakter použitej technológie.

5.   POSÚDENIE POMOCI

(50)

V tomto rozhodnutí sa najprv posudzuje, či dve skúmané opatrenia predstavujú štátnu pomoc pre podnik Iberpotash v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a potom, či takáto pomoc, ak existuje, je oprávnená a zlučiteľná s vnútorným trhom.

5.1.   EXISTENCIA ŠTÁTNEJ POMOCI

(51)

V zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(52)

Aby sme dospeli k záveru, či v tomto prípade existuje štátna pomoc, Komisia musí posúdiť, či sú v prípade posudzovaných opatrení splnené kumulatívne kritériá článku 107 ods. 1 ZFEÚ (t. j. prevod štátnych prostriedkov a ich prisúditeľnosť, selektívna výhoda, možné narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod medzi členskými štátmi EÚ).

5.1.1.   OPATRENIE 1: ZNÍŽENÁ ÚROVEŇ FINANČNÝCH ZÁBEZPEK

(53)

Podľa vnútroštátneho práva a od roku 2014 v prípade baní, ktoré už boli v prevádzke 1. mája 2008, aj podľa právnych predpisov Únie, sú prevádzkovatelia ťažobných zariadení povinní zložiť finančnú zábezpeku s cieľom zaistiť, aby mali uchované dostatočné zdroje na pokrytie nákladov na obnovu svojich lokalít po ukončení ťažby. Tieto prostriedky môžu použiť orgány verejnej moci podľa príslušného vnútroštátneho práva na financovanie opatrení ochrany životného prostredia, ktoré sú povinní prijať prevádzkovatelia, v prípade, že prevádzkovatelia ich neprijmú. Prevádzkovateľ môže poskytnúť tieto zábezpeky vo forme bankovej záruky, za ktorú zaplatí poplatok. Podľa sťažovateľa podnik Iberpotash získal neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc tým, že príslušné orgány stanovili výšku finančnej zábezpeky na veľmi nízkej úrovni.

5.1.1.1.    Selektívna hospodárska výhoda

(54)

Komisia musí najprv posúdiť, či úrovne finančných zábezpek stanovené španielskymi orgánmi boli naozaj nižšie, ako požadovali uplatniteľné nariadenia v príslušnom období. Je to nutná podmienka existencie možnej štátnej pomoci v súvislosti s týmto konkrétnym opatrením. V opačnom prípade, ak bola úroveň zábezpek stanovená v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami, znamená to, že sa s podnikom Iberpotash zaobchádzalo ako s akýmkoľvek iným podnikom v podobnej situácii, a nebol by dôvod domnievať sa, že bol v jeho prípade selektívne zvýhodnený konkrétnym uplatnením predpisov na určovanie finančných zábezpek.

Uplatniteľné právne predpisy

(55)

Z toho dôvodu je potrebné najprv zhrnúť príslušné predpisy Únie a vnútroštátne predpisy, ktoré upravujú určovanie finančných zábezpek.

(56)

Podľa článku 14 smernice o ťažobnom odpade príslušné vnútroštátne orgány musia „pred začatím akýchkoľvek činností zahŕňajúcich zhromažďovanie alebo ukladanie odpadu v zariadení na nakladanie s odpadmi vyžadovať finančnú zábezpeku (napr. vo forme zloženia finančného vkladu vrátane priemyslom podporovaných vzájomných garančných fondov) alebo jej ekvivalent“. Cieľom tejto zábezpeky je, aby „všetky povinnosti uvedené v povolení podľa tejto smernice vrátane ustanovení po uzavretí boli splnené“ a aby „v každom čase boli pohotovo dostupné finančné prostriedky na rekultiváciu územia ovplyvneného zariadeniami na nakladanie s odpadmi“.

(57)

Podľa článku 14 ods. 2 smernice sa má výpočet zábezpeky uskutočniť na základe i) pravdepodobného vplyvu zariadenia na nakladanie s odpadmi na životné prostredie a ii) predpokladu, že akúkoľvek potrebnú rekultivačnú činnosť vyhodnotia a uskutočnia nezávislé a vhodne kvalifikované tretie strany. Veľkosť zábezpeky sa pravidelne prispôsobuje v súlade s akoukoľvek rekultivačnou činnosťou, ktorú je potrebné vykonať.

(58)

Pokiaľ ide o vnútroštátne ustanovenia, smernica o ťažobnom odpade bola transponovaná do španielskych právnych predpisov kráľovským dekrétom č. 975/2009 z 12. júna 2009 o nakladaní s odpadom z ťažby a lomu a o ochrane a obnove oblastí ovplyvnených ťažobnými činnosťami („kráľovský dekrét č. 975/2009“). Podľa prvého prechodného ustanovenia (Disposición transitoria primera) kráľovského dekrétu č. 975/2009 sa ustanovenia tohto zákona týkajúce sa finančných zábezpek (t. j. najmä článku 43) budú uplatňovať od 1. mája 2014 na ťažobné lokality, ktoré boli v prevádzke už k 1. máju 2008 (t. j. vrátane lokalít podniku Iberpotash).

(59)

Pred platnosťou kráľovského dekrétu č. 975/2009, ktorým sa transponuje smernica o ťažobnom odpade, sa však na povolenia, plány obnovy a zábezpeky v katalánskom regióne v prípade ťažobných spoločností vzťahoval zákon č. 12/1981, ktorým sa stanovujú dodatočné opatrenia na ochranu prírodných lokalít ovplyvnených ťažobnými činnosťami („zákon č. 12/1981“) (11), a dekrét č. 202/1994, ktorým sa stanovujú kritériá určenia zábezpek týkajúcich sa programov obnovy pre ťažobné činnosti („dekrét č. 202/1994“) (12). Podľa článku 8 ods. 2 zákona č. 12/1981 sa pri určovaní finančnej zábezpeky má zohľadniť oblasť ovplyvnená obnovou a/alebo celkové náklady takejto obnovy. Článok 2 dekrétu č. 202/1994 obsahuje vyčíslenie výšky zábezpeky na jeden hektár pre rôzne štandardné opatrenia obnovy a stanovuje, že v prípade akýchkoľvek iných konkrétnych opatrení by sa v sume mali zohľadňovať ich náklady (13). Okrem toho sa v článku 3 dekrétu č. 202/1994 stanovuje, že v prípade ťažobných činností, ktoré sa nenachádzajú v prírodných lokalitách osobitného záujmu (vrátane lokalít podniku Iberpotash), sa má výsledná suma určená na základe článku 2 znížiť o 50 %.

Sumy finančných zábezpek stanovené pre Iberpotash

(60)

Na základe týchto vnútroštátnych predpisov podnik Iberpotash získal od Generalitat de Catalunya povolenie na prevádzkovanie ťažby potaše vo svojej lokalite v Súrii 9. novembra 2006 a v lokalite v oblasti Balsareny/Sallent 28. apríla 2008. Tieto povolenia predstavujú samostatné správne rozhodnutia, ktoré stanovujú finančné zábezpeky na 1 130 128 EUR pre lokalitu v oblasti Balsareny/Sallent a 773 682,28 EUR (zvýšená na 828 013,24 EUR v roku 2008) pre lokalitu v Súrii. Tieto sumy zábezpek boli revidované iba v roku 2015, keď španielske orgány navrhli výrazne vyššie sumy dosahujúce 6 979 471,83 EUR pre lokalitu v oblasti Balsareny/Sallent (s účinnosťou až po schválení katalánskym vrchným súdom v decembri 2016 – pozri ďalej v texte) a 6 160 872,35 EUR pre lokalitu v Súrii (s účinnosťou od mája 2015). Sumy zábezpek boli stanovené v samostatných a konkrétnych rozhodnutiach, ktoré prijala Generalitat, ktoré boli adresované podniku Iberpotash.

Dôkaz o tom, že sumy zábezpek podniku Iberpotash sú nižšie, ako sa požaduje v právnych predpisoch

(61)

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že je v prvom rade úlohou príslušných environmentálnych orgánov, aby určili a schválili sumy finančných zábezpek podľa vnútroštátnych alebo regionálnych predpisov uplatniteľných na daný prípad. Hoci je Komisia zodpovedná za zabezpečenie správnej transpozície a vykonávania smernice o ťažobnom odpade, ktorá je uplatniteľná na finančné zábezpeky podniku Iberpotash od 1. mája 2014, táto smernica ponecháva členským štátom významný priestor na vlastné uváženie pri určovaní presnej sumy zábezpek. Z toho dôvodu Komisia neurčila vlastné ocenenie správnych úrovní finančných zábezpek podľa smernice o ťažobnom odpade, ale obmedzila svoje posúdenie na vyhodnotenie existujúcich dôkazov o nedostatočnosti finančných zábezpek. V skutočnosti existuje niekoľko jednotlivých dôkazov, ktoré naznačujú, že výška finančných zábezpek stanovená verejnými orgánmi v rokoch 2006 a 2008 bola naozaj nižšia, ako sa požaduje v uplatniteľných právnych predpisoch.

(62)

Dôležitejšie je však rozhodnutie katalánskeho vrchného súdu (Tribunal Superior de Justicia de Cataluña) z 11. októbra 2011, že suma finančnej zábezpeky pre odpadovú haldu Cogullo podniku Iberpotash na jeho lokalite v oblasti Balsareny/Sallent vo výške 585 153 EUR je nižšia, ako sa požaduje v právnych predpisoch. V rozsudku je uvedené, že suma zábezpeky nespĺňa právne a regulačné parametre, ktoré sú stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, pričom sa odvoláva najmä na článok 8 ods. 2 zákona č. 12/1981 a dekrét č. 202/1994. V rozsudku sa uvádza, že aj v prípade neexistencie nezvratného dôkazu („una prueba concluyemente determinada“) o správnej sume zábezpeky, súd môže dospieť k záveru, že suma zábezpeky určená iba na 585 153 EUR zjavne nie je v súlade s týmito právnymi ustanoveniami. Súd teda vyhlásil zábezpeku za nedostatočnú a v rozpore s uplatniteľnými právnymi predpismi a nariadil španielskym orgánom, aby určili novú úroveň finančnej zábezpeky. Po odvolaní tento rozsudok v plnom rozsahu potvrdil najvyšší súd (Tribunal Supremo) svojím rozsudkom z 9. júla 2014. Ako nakoniec uvádzajú španielske orgány, katalánsky vrchný súd potvrdil svojím nálezom zo 14. decembra 2016, že nová navrhnutá suma vo výške 6 979 471,83 EUR za celú lokalitu v oblasti Balsareny/Sallent je primeraná.

(63)

V súvislosti s vnútroštátnym rozsudkom katalánskeho vrchného súdu z 11. októbra 2011, ktorý autoritatívne interpretuje príslušné vnútroštátne predpisy, považuje Komisia za preukázané, že pôvodná suma finančnej zábezpeky pre lokalitu podniku Iberpotash v oblasti Balsareny/Sallent stanovená v roku 2006 vo výške 1 130 128 EUR (vrátane 585 153 EUR pre odpadovú haldu Cogullo) bola výrazne nedostatočná. Katalánsky vrchný súd svojím nálezom z roku 2016 potvrdil, že celková suma pre Balsareny/Sallent mala byť v skutočnosti určená na úrovni, ktorá je minimálne 6-krát vyššia, a pravdepodobne dokonca ešte vyššia v období pred oznámením projektu Plan Phoenix v roku 2011 – pozri odôvodnenia 73, 80 a 81 ďalej v texte.

(64)

Hoci neexistuje podobné rozhodnutie súdu v súvislosti so zábezpekou na lokalitu v Súrii, existuje presvedčivý dôkaz, že v prípade akéhokoľvek súdneho konania by bolo rovnako pravdepodobné zistenie zjavne nepostačujúcej úrovne zábezpeky. Suma pôvodnej zábezpeky vo výške 773 682,28 EUR (zvýšená v roku 2008 na 828 013,24 EUR) úmerne zodpovedá skutočnosti, že lokalita v Súrii je menšia ako v oblasti Balsareny/Sallent, pokiaľ ide o nahromadený odpad a celkovú plochu odpadových háld (14). Zábezpeka pre Súriu bola neskôr výrazne zvýšená na 6 160 872,35 EUR v rovnakom čase ako pre oblasť Balsareny/Sallent (t. j. až na základe rozsudku súdu a je potvrdenia rozsudku po odvolaní), a to dokonca v ešte vyššom pomere (viac ako 7-násobne). Preto a z dôvodu neexistencie akýchkoľvek iných faktorov, ktoré by vysvetľovali rozdiel v sumách zábezpek medzi Súriou na jednej strane a oblasťou Balsareny/Sallent na strane druhej, je možné aj sumu zábezpeky pre Súriu považovať za nedostatočnú.

(65)

Španielske orgány aj Iberpotash vo svojich podaniach potvrdzujú, že katalánsky vrchný súd dospel k stanovisku, že zábezpeka pre El Cogullo nebola dostatočná. Rozsudok súdu sa pokúšajú zmierniť týmito tvrdeniami: i) súd uznal, že situácia aspoň sčasti existuje už od roku 1929; ii) súd pripustil, že nemá žiadny presvedčivý dôkaz a iii) súd údajne nezistil žiadne konkrétne porušenie niektorého právneho ustanovenia. Ani jeden z týchto argumentov súvisiacich s rozsudkom však nemá vplyv na zistenú nedostatočnosť zábezpeky. Skutočnosť, že španielske orgány po potvrdení rozsudku v odvolaní naozaj revidovali výšku zábezpeky a predložili ju na schválenie súdu, potvrdzuje platnosť rozsudku. Navyše v rozsudku z 11. októbra 2011 sa výslovne odkazuje na príslušné legislatívne ustanovenia uvedené v článku 8 ods. 2 zákona č. 12/1981 a dekréte č. 202/1994.

(66)

Okrem autoritatívneho nálezu vnútroštátneho súdu vyšetrovanie odhalilo niekoľko ďalších jednotlivých dôkazov, ktoré podporujú zistenie, že pôvodná úroveň finančných zábezpek bola neoprávnene nízka.

(67)

Po prvé, tretie strany predložili oficiálne prepisy z vypočutia pred environmentálnym výborom katalánskeho parlamentu z 2. októbra 2013 s výslovnými vyhláseniami generálnej riaditeľky pre životné prostredie z Generalitat de Catalunya, podľa ktorej boli zábezpeky zjavne nedostatočné. Generálna riaditeľka navrhla, že požadovaná suma zábezpeky by mohla dosiahnuť až 200 miliónov EUR. Hoci prepisy politickej diskusie v parlamente neobsahujú žiadne relevantné odôvodnenie navrhnutej sumy, a preto je potrebné s nimi zaobchádzať opatrne, jej rádová hodnota a rozdiel oproti skutočnej sume potvrdzujú závery, ku ktorým dospeli experti v danom odbore, ktorí považovali výšku zábezpek stanovenú v roku 2006 a 2008 za zjavne nedostatočnú.

(68)

Po druhé, sťažovateľ predložil štúdiu z augusta 2012, ktorej vyhotovením poveril expertov na životné prostredie („štúdia ERF“). Táto štúdia je expertným prieskumom, ktorý analyzuje a kompiluje rozsiahle množstvo existujúcich informácií (právnych, akademických alebo vyplývajúcich z prieskumu trhu) súvisiacich s príslušnou témou. V štúdii ERF sa analyzuje existujúca situácia týkajúca sa environmentálneho vplyvu ťažobných lokalít podniku Iberpotash a predpokladaný budúci vývoj vzhľadom na celkové množstvo materiálu nahromadeného na odpadových haldách. Obsahuje záver, že environmentálny vplyv odpadových háld je značný a v budúcnosti bude pravdepodobne ďalej narastať.

(69)

Na základe dostupných informácii sa v štúdii ERF odhaduje nasledujúci vývoj objemu odpadu nahromadeného na odpadových haldách v Súrii a Sallente do skončenia ťažby v roku 2035:

Tabuľka 1

Odhadované nahromadenie odpadu na haldách v Súrii a Sallente

 

Objem v roku 2012

(v kt)

Čistý ročný nárast objemu (v kt/rok)

Objem v roku 2035

(v kt)

Sallent

41 000

1 454

74 531

Súria

22 000

525

33 895

SPOLU

63 000

1 979

108 426

(70)

V štúdii ERF sa ďalej analyzujú možnosti obnovy odpadových háld, ktoré zahŕňajú: i) nasypanie odpadového materiálu späť do podzemných baní; ii) rozpustenie soli obsiahnutej v odpadových haldách načerpaním vody a likvidáciou výsledného soľného roztoku buď do mora, alebo pod zem alebo iii) zakrytie odpadových háld materiálom, ktorý zabraňuje presakovaniu dažďovej vody a únikom solí do životného prostredia. Štúdia obsahuje záver, že v situácii lokalít podniku Iberpotash je najvhodnejšou metódou zakrytie odpadových háld. Je to pomerne jednoduchá a dobre známa metóda, ktorá už bola použitá v niekoľkých prípadoch, dokonca aj samotnými katalánskymi orgánmi. Navyše je to najvhodnejšia metóda na obnovu, ktorú musia vykonať orgány verejnej správy v prípade, ak ťažobný podnik nesplní svoje povinnosti, pretože na rozdiel od iných metód nevyžaduje žiadnu dodatočnú inštaláciu dôležitej priemyselnej infraštruktúry. Preto sú v štúdii ERF vypočítané očakávané náklady na obnovu lokalít podniku Iberpotash metódou zakrytia háld.

(71)

Výpočet očakávaných nákladov je založený na analýze jednotkových nákladov jednotlivých komponentov zakrytia odpadovej haldy, ktoré vyplývajú z prieskumu trhu vykonaného expertmi s dodávateľmi rôznych potrebných prác a zásob a použitia údajov o cenách z roku 2012, ktoré zverejnil Katalánsky inštitút technológie výstavby (Institut de Tecnologia de la Construcció de Catalunya – ITeC). Na porovnanie sú v štúdii použité aj celkové náklady na obnovu pre rôzne možnosti obnovy, ako boli odhadnuté v štúdii, ktorú vypracovala v roku 2001 spoločnosť Symonds Group pre Generálne riaditeľstsvo pre životné prostredie Európskej komisie (15). Obsahuje aj náklady na údržbu a kontrolu zakrytých háld na ďalších 10 rokov po dokončení zakrytia. Tieto jednotkové náklady sú potom použité na odhadované množstvo odpadového materiálu na haldách v troch rôznych časových okamžikoch: i) skutočné množstvá v roku 2012; ii) množstvá očakávané v roku 2015 (rok očakávaného začiatku výroby soli z odpadového materiálu v novej továrni v Súrii) a iii) množstvá očakávané v roku 2035 (keď je plánované ukončenie ťažobných činností podniku Iberpotash). Výsledné celkové náklady na obnovu v uvedených obdobiach sú zhrnuté v tejto tabuľke:

Tabuľka 2

Odhadované náklady na obnovu podľa štúdie ERF

Rok

Odhadované náklady na obnovu (v mil. EUR)

Súria

Balsareny/Sallent

Spolu

2012

24,8

46,2

71,0

2015

26,9

52,3

79,2

2035

38,2

83,8

122,0

(72)

Na základe týchto údajov sa v štúdii ERF konštatuje, že suma finančnej zábezpeky vychádzajúca z nových legislatívnych ustanovení kráľovského dekrétu č. 975/2009 nemala byť v žiadnom prípade nižšia ako nevyhnutné náklady na obnovu v roku 2012, ktorých výška bola 71 miliónov EUR pre obe lokality, a primeraná suma pri zohľadnení celkových budúcich nákladov sa mala skôr pohybovať okolo 100 miliónov EUR.

(73)

Nakoniec sa v štúdii ERF analyzuje vplyv plánovanej ťažby a predaja soli z háld na základe novo oznámeného projektu Plan Phoenix, ktorý sa začal realizovať v roku 2012. Vzhľadom na rôzne scenáre týkajúce sa očakávanej produkcie potaše a soli v budúcnosti (vrátane najambicióznejších plánov podniku Iberpotash predať ročne 1,5 milióna ton soli) sa v štúdii ERF uvádza, že v každom z týchto scenárov by projekt Plan Phoenix iba spomalil, ale nezastavil, trvalý ročný nárast celkového odpadového materiálu nahromadeného na lokalitách podniku Iberpotash. Podľa najoptimistickejšieho scenára by projekt Plan Phoenix viedol k zníženiu celkového objemu odpadového materiálu ukladaného na haldách na 1 213 kt ročne (v porovnaní s 1 979 kt ročne bez projektu Plan Phoenix). Hoci má projekt Plan Phoenix teda cenný vplyv tým, že môže znížiť každoročné hromadenie odpadu takmer o 40 %, v štúdii ERF sa konštatuje, že Plan Phoenix sa nemôže považovať za samostatné opatrenie na obnovu, ale skôr za zmierňujúci prvok, keďže bude viesť maximálne k spomaleniu rastu existujúcich odpadových háld, ale nie k ich eliminácii.

(74)

Podnik Iberpotash argumentuje, že štúdia ERF nemôže slúžiť ako základ na výpočet výšky zábezpeky, pretože v samotnej štúdii sa uznáva, že sa nezakladá na relevantných ustanoveniach dekrétu č. 202/1994, a pretože obsahuje niekoľko nepresných a nesprávnych tvrdení a údajov.

(75)

Komisia uznáva, že štúdia nie je v súlade s relevantnými ustanoveniami dekrétu č. 202/1994, ale namiesto toho sa zameriava na podmienky kráľovského dekrétu č. 975/2009, ktorým sa transponuje smernica o ťažobnom odpade, so zameraním na očakávané náklady na obnovu. Jej výsledky, ktoré vyjadrujú odhadované náklady na obnovu pre jednotlivé lokality podniku Iberpotash, sú však založené na riadnej metodike, ktorá je opísaná v odôvodneniach 68 – 73, a sú teda skutočne relevantné pre výpočet zábezpek aj podľa dekrétu č. 202/1994. Dokazuje to najmä článok 2.4 písm. h) dekrétu č. 202/1994, v ktorom sa uvádzajú náklady na akékoľvek iné konkrétne opatrenie na obnovu, ktoré možno bude potrebné, a teda neobmedzuje výpočet na opatrenia, ktoré sú jednotlivo vymenované v predchádzajúcich bodoch článku 2 (16).

(76)

Súvislosť rozsahu škôd na životnom prostredí a očakávaných nákladov na obnovu je takisto, aspoň implicitne, zrejmá zo znenia rozsudku katalánskeho vrchného súdu z 11. októbra 2011, v ktorom je v súvislosti s výškou finančných zábezpek uvedené, že: „kľúčovým a ústredným ustanovením je článok 8.2 zákona č. 12/1981 […], v ktorom sa uvádza, že v každom prípade by sa v súvislosti s obnovou mala suma stanoviť na základe plochy ovplyvnenej obnovou, celkových nákladov na obnovu alebo oboch týchto kritérií […] (“el precepto cardinal y central del caso es el artículo 8.2 de Ley 12/1981[…] al disponer que en cualquier caso, en lo referente a la restauración, la cuantía debe fijarse en función de la superficie afectada por la restauración, por el coste global de la restauración o por ambos aspectos conjuntamente […]„)“, a ktorý potom obsahuje záver, že povolenie nie je v súlade s uplatniteľným právom, pretože „v tomto prípade neboli stanovené zábezpeky v súlade so zákonnými limitmi […] (“no ha establecido une fianza ajustada al caso en los límites legales […]„)“. Nakoniec tieto očakávané náklady na obnovu sú zjavne relevantné pre výpočet zábezpeky podľa článku 43 kráľovského dekrétu č. 975/2009, ktorý sa vzťahuje na podnik Iberpotash od 1. mája 2014.

(77)

Navyše Komisia poznamenáva, že okrem všeobecnej kritiky údajných nepresných a nesprávnych predpokladov v štúdii ERF ani španielske úrady, ani Iberpotash neidentifikovali tieto údajné nepresnosti a nesprávne predpoklady, ani neposkytli žiadne konkrétne argumenty, či nenavrhli žiadny vlastný alternatívny odhad celkových nákladov na obnovu lokalít podniku Iberpotash.

(78)

Španielske orgány argumentujú, že sumy zábezpek spĺňali kritériá podľa vnútroštátneho práva, keďže sa v nich zohľadňovali očakávané náklady podľa plánu obnovy, ktorý existoval v tom čase. Okrem toho podnik Iberpotash predložil vlastnú odbornú štúdiu s cieľom preukázať, že zábezpeka bola dostatočná vzhľadom na obe kritériá uvedené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, t. j. veľkosť ovplyvnenej oblasti a očakávané náklady na obnovu.

(79)

Ako je však vysvetlené vyššie, súlad s kritériami podľa vnútroštátneho práva zrejme nebol potvrdený rozsudkom súdu. Okrem toho, opatrenia zahrnuté v pláne obnovy a zohľadnené v štúdii, ktorú predložil Iberpotash, boli obmedzené na vybudovanie obvodových kanálov, nádrže na zber soľného roztoku s dažďovou vodou a podobné opatrenia zamerané na obmedzenie znečisťovania, ktoré ale jednoznačne nevedú k trvalej obnove odpadových háld. Štúdia teda nezahŕňa ani nevyčísľuje primerané opatrenia obnovy na výpočet očakávaných nákladov. Keďže očakávané skutočné náklady na obnovu sú dôležité pre výpočet finančnej zábezpeky podľa katalánskych právnych predpisov (pozri odôvodnenie 75) aj podľa právnych predpisov Únie, závery štúdie, ktorú poskytol Iberpotash, nemôžu slúžiť ako základ na výpočet úplnej a správnej výšky zábezpek. Ako ukazuje nielen štúdia ERF, ale aj príklady podobných odpadových háld vo Francúzsku alebo v Nemecku (17), takáto obnova bežne zahŕňa buď a) úplné odstránenie háld (napr. nasypaním materiálu pod zem), b) postupné odsoľovanie háld načerpaním vody do haldy a zberom výsledného soľného roztoku, alebo c) trvalé zakrytie háld. Tieto vhodné opatrenia na obnovu sú však výrazne drahšie ako vybudovanie obvodových kanálov, nádrže na zber soľného roztoku s dažďovou vodou a podobné opatrenia zamerané výlučne na obmedzenie znečisťovania. Dokazujú to aj náklady na zakrytie haldy Vilafruns, ktoré dosiahli 7,9 milióna EUR (bez každoročných nákladov na údržbu). A keďže Vilafruns je s 3 miliónmi ton soľného materiálu malá halda v porovnaní s aktívnou haldou Cogullo (Balsareny/Sallent), ktorá obsahuje 41 miliónov ton, alebo haldou Fusteret (Súria), ktorá má 22 miliónov ton, budú celkové náklady na obnovu týchto aktívnych baní a zakrytie odpadových háld, ktoré k nim patria, pravdepodobne výrazne vyššie ako náklady na haldu Vilafruns.

(80)

Okrem toho podnik Iberpotash argumentuje, že množstvo odpadu na haldách sa výrazne zníži vďaka jeho projektu Plan Phoenix, ktorý ohlásil v roku 2011 a ktorého cieľom je použiť odpad na haldách na výrobu technickej soli, ktorú bude predávať. Ako súčasť tohto projektu podnik Iberpotash plánuje vybudovať továreň na vákuovú soľ, ktorá bude ťažiť soľ z odpadového materiálu vyprodukovaného počas ťažby potaše, a túto soľ predávať na trhu. Očakáva, že na začiatku predá ročne približne 750 tisíc ton soli a neskôr plánuje zvýšiť toto množstvo až na 1,5 milióna ton soli ročne.

(81)

Aj keby plán na spracovanie a predaj aspoň časti odpadového materiálu v zásade mohol znížiť objem a salinitu háld a tým aj očakávané náklady na ich obnovu, podnik Iberpotash oznámil tento plán iba v roku 2011 a jeho realizácia, ktorá sa začala v roku 2012, stále prebieha. Z toho dôvodu by sa projekt Plan Phoenix zrejme nemal brať do úvahy pri stanovovaní sumy zábezpek v rokoch 2006 a 2008, pretože v tom čase bol stále príliš neistý.

Záver o existencii selektívnej hospodárskej výhody

(82)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že zhromaždené dôkazy a predložené odborné správy potvrdzujú nález vnútroštátneho súdu, že pôvodné sumy finančných zábezpek boli nepochybne nedostatočné na zabezpečenie vhodnej obnovy.

(83)

Preto sa Komisia domnieva, že finančné zábezpeky stanovené španielskymi orgánmi v rokoch 2006 a 2008 boli naozaj nižšie ako úroveň, ktorá sa bežne vyžaduje podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov. Iberpotash teda získal hospodársku výhodu vo forme nižších bankových poplatkov platených každoročne za finančnú zábezpeku. Keďže podľa podniku Iberpotash boli jeho ročné bankové poplatky vo výške 1 % sumy zábezpeky, výrazne nižšia celková úroveň zábezpek tak znížila príslušné bankové poplatky, ktoré platil Iberpotash, a tým znížila jeho náklady v porovnaní s inými prevádzkovateľmi, ktorých zábezpeky museli byť v súlade s právnymi predpismi. Preto sa Komisia domnieva, že podnik Iberpotash získal hospodársku výhodu z dôvodu zníženej úrovne finančných zábezpek.

(84)

Argumenty španielskych orgánov a podniku Iberpotash, že orgány verejnej moci neposkytli podniku Iberpotash žiadnu výhodu ani preferenčné zaobchádzanie v dôsledku prísneho uplatňovania príslušných ustanovení, sa nedá akceptovať, pretože bolo preukázané, že tieto rozhodnutia viedli k takej úrovni finančných zábezpek, ktorá bola nižšia, ako sa normálne vyžaduje v právnych predpisoch. Potom argument, že katalánske právne predpisy boli v skutočnosti prísnejšie ako podobné ustanovenia na úrovni štátu alebo v iných regiónoch Španielska, nie je relevantný, pretože takéto náklady sú špecifické pre každú lokalitu a ustanovenia, ktoré sa týkali finančných zábezpek stanovených podnikom Iberpotash a ktoré sa mali dodržiavať, boli tie, ktoré sa uplatňovali v Katalánsku, teda tam, kde sa nachádzajú odpadové haldy. Orgány verejnej moci umožnili podniku Iberpotash, aby udržiaval nižšie finančné zábezpeky, ako sa normálne požaduje v katalánskych uplatniteľných právnych predpisoch, a tým podnik Iberpotash získal selektívnu výhodu vo forme nižších bankových poplatkov za nižšie zábezpeky v porovnaní s inými prevádzkovateľmi v podobnej situácii.

(85)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie 1 poskytlo podniku Iberpotash selektívnu hospodársku výhodu.

5.1.1.2.    Prevod štátnych zdrojov

(86)

Pokiaľ ide o kritérium prevodu štátnych zdrojov, sťažovateľ uvádza, že príliš nízka zábezpeka, ktorá nepokrýva náklady na obnovu v plnej výške, predstavuje (potenciálny) prevod štátnych zdrojov. Údajne zahŕňa riziko, že ak by Iberpotash nesplnil svoje povinnosti týkajúce sa obnovy jeho lokalít, tieto náklady by musel znášať štát. Sťažovateľ sa odvoláva na rozhodnutie Komisie vo veci Georgsmarienhütte (18), v ktorom Komisia posúdila ako štátnu pomoc oslobodenie výrobcu ocele od environmentálnych záväzkov týkajúcich sa recyklácie a likvidácie priemyselného prachu.

(87)

Španielske orgány a podnik Iberpotash argumentujú, že dokonca aj v prípade, ak by zábezpeka bola nižšia, ako vyžadujú právne predpisy, Iberpotash by stále mal všeobecnú povinnosť obnoviť svoje lokality a bol by povinný zaplatiť náklady na takúto obnovu. Tieto náklady nie sú nijakým spôsobom obmedzené výškou finančnej zábezpeky. Štát teda neoslobodzuje podnik Iberpotash od jeho finančných záväzkov. Okrem toho akékoľvek riziko, že podnik Iberpotash by v budúcnosti nebol schopný pokryť všetky tieto náklady a že štát by musel zasiahnuť a použiť štátne zdroje, je extrémne vzdialené a nepravdepodobné vzhľadom na dobrú finančnú situáciu materskej spoločnosti podniku Iberpotash. Španielske orgány argumentujú, že ak by Iberpotash v budúcnosti neplnil tieto záväzky, má v Španielsku dostatok majetku, ktorý by orgány mohli zaistiť s cieľom pokryť náklady na obnovu.

(88)

Komisia poznamenáva, že predmetné zábezpeky sa v tomto prípade neskúmajú podľa pravidiel štátnej pomoci s ohľadom na výšku poplatku vynaloženého vzhľadom na riziko alebo vystavenie sa riziku, ktoré by vzniklo ručiteľovi (t. j. súkromnej banke, nie štátu), ale s ohľadom na riziko pre štát v prípade, ak je zabezpečená suma nižšia ako skutočné náklady na škody na životnom prostredí a ak podnik poskytujúci zábezpeku nezaplatí alebo nemôže zaplatiť náklady na obnovu v plnej výške.

(89)

Pokiaľ ide o precedens, na ktorý sa odvolal sťažovateľ, vec Georgsmarienhütte bola výrazne odlišná, pretože spolková krajina Dolné Sasko jednoznačne prevzala zodpovednosť za likvidáciu prachu a naozaj zaplatila za túto likvidáciu 64,64 milióna DEM. V tomto prípade je to inak, pretože bez ohľadu na výšku zábezpeky je podnik Iberpotash naďalej zodpovedný za obnovu svojich ťažobných lokalít a španielske orgány sa doteraz nezaviazali zaplatiť žiadne náklady na obnovu namiesto podniku Iberpotash. Vec Georgsmarienhütte teda nemôže v tomto prípade poslúžiť ako precedens.

(90)

Finančná zábezpeka podniku Iberpotash je poskytnutá vo forme bankovej záruky, ktorá nie je pre štát voľne dostupná. Môže sa použiť iba na opatrenia, ktoré striktne vymedzujú právne predpisy, najmä na financovanie odstránenia odpadu, obnovy lokality a ďalších environmentálnych opatrení v prípade, ak Iberpotash nesplní svoje environmentálne záväzky. Štát nezískava žiadne úroky z finančných prostriedkov zábezpeky ani žiadne iné finančné výhody, ktoré by boli nižšie v prípade nižšej sumy zábezpeky. Okrem toho sa štát doteraz neocitol v pozícii, v ktorej by musel použiť zábezpeku na ktorýkoľvek z uvedených účelov. Ale hoci znížená suma zábezpeky doteraz nemala žiadny skutočný vplyv na štátne zdroje, tento fakt sám osebe nevylučuje existenciu možného vplyvu na štátne zdroje, pretože existuje vyššie riziko, že štát bude musieť v budúcnosti použiť svoje prostriedky.

(91)

Vytvorenie konkrétneho rizika, že štát bude v budúcnosti zaťažený dodatočným bremenom, je však podľa článku 107 ods. 1 zmluvy postačujúce, aby bol pojem štátna pomoc splnený (19). Súdny dvor takisto konštatoval, že prepojenie a vplyv opatrenia štátnej pomoci na štátne zdroje nemusia byť priame, aby bolo toto kritérium splnené.

(92)

Hlavným účelom takýchto finančných zábezpek je zaistiť, aby ťažobné spoločnosti mali odložené dostatočné zdroje na pokrytie budúcich nákladov na obnovu bez ohľadu na to, aká bude ich finančná situácia v (často dosť vzdialenej) budúcnosti. Je preto zrejmé, že ak je výška zábezpeky výrazne nižšia ako očakávané náklady na obnovu, existuje aspoň vyššie riziko, že to v budúcnosti bude mať vplyv na štátne zdroje. Toto riziko potenciálnych nákladov pre verejný rozpočet je jednoznačne vyššie ako v prípade, keby bola suma zábezpeky správne stanovená v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi a s primeraným ohľadom na očakávané náklady na obnovu. Ak sú tieto prostriedky výrazne nižšie, ako je potrebné, väčšina nákladov by sa musela nakoniec uhradiť zo štátnych zdrojov v prípade, ak by to nechcel alebo nemohol urobiť podnik Iberpotash. Navyše v prípade, ak by podnik Iberpotash v budúcnosti nemohol zaplatiť náklady na obnovu, údajná možnosť zaistiť majetok podniku španielskymi orgánmi by pravdepodobne nepriniesla významné množstvo ďalších zdrojov, pretože jediným majetkom podniku Iberpotash (a celej skupiny ICL) v Španielsku sú jeho zariadenia na ťažbu potaše. Po zatvorení potašových baní bude však hodnota tohto majetku neistá.

(93)

Skutočnosť, že štát je povinný sám zakročiť v prípade, ak by Iberpotash nechcel alebo nemohol prijať potrebné opatrenia na obnovu v súvislosti so svojimi odpadovými haldami, je zakotvená v uplatniteľných právnych predpisoch.

(94)

Po prvé, podľa článku 102 zákona č. 39/2015 (20) môže štát prijať opatrenia namiesto subjektu, ktorý je právne zodpovedný za prijatie týchto opatrení. Španielsko by muselo i) nariadiť podniku Iberpotash prijať konkrétne vymedzené opatrenia; ii) informovať podnik Iberpotash, že v opačnom prípade štátna správa prijme tieto opatrenia sama a s akými nákladmi; iii) vykonať tieto opatrenia a iv) pokúsiť sa získať späť náklady od podniku Iberpotash, čo apriori nebude možné, ak musí Španielsko realizovať nedostatočnú finančnú zábezpeku. Hoci je toto rozhodnutie formálne nezáväzné, v prípade, ak podnik Iberpotash nesplní svoju povinnosť obnoviť svoje objekty, Španielsko by nemalo inú možnosť ako zaplatiť za obnovu vopred, pretože inak by nesplnilo svoje vlastné povinnosti.

(95)

Po druhé, ako je uvedené v odôvodnení 13, Španielsko by mohlo porušiť svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice o ťažobnom odpade a rámcovej smernice o vode. Preto ak by podnik Iberpotash opustil svoje objekty po vyťažení nerastných zdrojov bez ich obnovenia, Španielsko by vzhľadom na nedostatočnú zábezpeku malo jedinú možnosť, ako splniť svoje povinnosti podľa uvedených smerníc a prípadne sa vyhnúť každodennému plateniu pokuty uloženej Súdnym dvorom Európskej únie, a to zaplatiť za odstránenie soľných háld alebo zabezpečiť rovnako účinnú obnovu zo svojich zdrojov.

(96)

Po tretie, podľa ustanovení španielskeho zákona č. 27/2006 z 18. júla 2006 (21) môžu byť španielske orgány donútené splniť svoje povinnosti vyplývajúce z environmentálnych právnych predpisov. Ktorákoľvek mimovládna organizácia, ktorá spĺňa kritériá stanovené v zákone č. 27/2006, sa môže v prípade porušenia environmentálnych záväzkov vymenovaných v článku 18 ods. 1 zákona č. 27/2006 (vrátane napr. neplnenia povinností v oblasti ochrany vôd), obrátiť na súd s cieľom prinútiť štátnu správu splniť si environmentálne záväzky.

(97)

Po štvrté, v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES (22) sa v článku 6 ods. 3 uvádza, že ak prevádzkovateľ zodpovedný za prijatie nápravných opatrení na nápravu environmentálnych škôd nesplní svoje povinnosti, príslušný orgán môže prijať tieto opatrenia sám ako poslednú možnosť. Podobne podľa článku 5 ods. 3 platí, že príslušný orgán môže prijať potrebné preventívne opatrenia s cieľom odvrátiť bezprostrednú hrozbu environmentálnej škody, ak tak neurobí príslušný prevádzkovateľ. Ak Iberpotash po ukončení ťažby neprijme potrebné opatrenia na obnovu, neošetrené odpadové haldy sa môžu stať bezprostrednou hrozbou pre životné prostredie, čo si vyžiada nápravnú alebo preventívnu akciu zo strany príslušných verejných orgánov ako poslednú možnosť.

(98)

Španielske orgány nakoniec sami uvádzajú (23), že podľa článku 9 zákona č. 12/1981, ak prevádzkovateľ nesplní svoje povinnosti, môže Administratión de la Generalitat z úradnej moci vykonať tieto opatrenia na náklady prevádzkovateľa. Ďalej uvádzajú, že v praxi štátna správa vykoná príslušné opatrenia, ktoré sú následne uhradené z finančnej zábezpeky alebo, ak zábezpeka nie je dostatočná, z predaja majetku prevádzkovateľa. Preto v prípade, ak finančná zábezpeka je výrazne nižšia, ako sa požaduje v právnych predpisoch, verejná správa riskuje, že majetok prevádzkovateľa nepostačí na financovanie príslušných opatrení, ktoré vykonala. To potvrdzuje, že príliš nízka finančná zábezpeka zvyšuje riziko, že opatrenia na obnovu, ktoré prijme štátna správa, nebudú dostatočne kryté majetkom prevádzkovateľa (najmä ak nemá žiadne iné aktivity v Španielsku, ako je to v prípade podniku Iberpotash) a budú sa musieť zaplatiť z verejných zdrojov.

(99)

Takže úroveň zábezpeky, ktorá je výrazne nižšia, ako je potrebné a ako sa požaduje v právnych predpisoch, vystavuje štát konkrétnemu riziku dodatočného zaťaženia jeho zdrojov. Zvýšené riziko dodatočného zaťaženia štátu je teda dostatočne konkrétne na to, aby predstavovalo aspoň možný vplyv na štátne zdroje z dôvodu neprimerane nízkej úrovne finančnej zábezpeky.

(100)

Úroveň finančných zábezpek, ktoré mal vytvoriť podnik Iberpotash, bola stanovená správnym rozhodnutím, ktoré vydala Generalitat de Catalunya pri schválení povolení na prevádzku ťažby potaše. Keďže pojem (členského) štátu na účely uplatňovania článku 107 ods. 1 ZFEÚ zahŕňa všetky úrovne verejných orgánov bez ohľadu na to, či sú to národné, regionálne alebo miestne orgány, rozhodnutie uplatňovať zníženú úroveň finančných zábezpek je možné prisúdiť štátu.

(101)

Preto Komisia dospela k záveru, že opatrenie 1 zahŕňa prevod štátnych zdrojov a dá sa prisúdiť štátu.

5.1.1.3.    Možné narušenie hospodárskej súťaže

(102)

Komisia sa domnieva, že nižšie náklady, ktoré vznikli podniku Iberpotash z dôvodu nižšej úrovne finančných zábezpek, ako sa požadujú v príslušných právnych predpisoch, môže narúšať hospodársku súťaž na trhoch, na ktorých aktívne pôsobí podnik Iberpotash – sú to hlavne trhy s potašou a soľou. Ako je vysvetlené ďalej v texte (pozri odôvodnenie 110 a ďalšie), toto zníženie nákladov v priebehu príslušného obdobia dosiahlo približne 1,8 milióna EUR a teda napriek tvrdeniam španielskych orgánov nebolo zanedbateľné.

(103)

Skutočnosť, že podnik Iberpotash je jediným španielskym producentom potaše, nevylučuje možné narušenie hospodárskej súťaže, pretože relevantný geografický trh je určite širší ako vnútroštátny španielsky trh. Komisia už v roku 1993 vyjadrila názor, že trh s potašou je rozsiahlejší ako Španielsko a zahŕňa aj Francúzsko, Spojené kráľovstvo a ďalšie členské štáty okrem Nemecka (24). Podnik Iberpotash vo svojej správe o udržateľnosti z roku 2014 (25) uvádza, že iba 23 % jeho produkcie potaše a soli sa predáva v Španielsku, zatiaľ čo 50 % sa vyváža do iných európskych krajín, 18 % do Južnej Ameriky a časť sa predáva aj do Severnej Ameriky, Afriky a Ázie. Vo všetkých týchto regiónoch podnik Iberpotash súťaží s ďalšími producentmi potaše a soli a túto hospodársku súťaž môžu narúšať umelo znížené náklady podniku Iberpotash.

(104)

Nakoniec možné narušenie hospodárskej súťaže nie je spochybnené argumentom podniku Iberpotash, že bez ohľadu na úroveň finančných zábezpek jeho environmentálne záväzky zostávajú rovnaké (t. j. zabezpečiť obnovu lokalít a zabrániť znečisťovaniu) a v každom prípade musí držať rezervy na krytie možných environmentálnych záväzkov. Okrem týchto účtovných rezerv povinnosť udržiavať konkrétne finančné zábezpeky v súlade s príslušnými právnymi predpismi v skutočnosti predstavuje normálne, hoci špecifické, prevádzkové náklady, ktoré musí znášať Iberpotash – alebo ktorákoľvek iná ťažobná spoločnosť podliehajúca rovnakým pravidlám – v dôsledku poplatkov, ktoré si účtuje banka za zriadenie a udržiavanie zábezpeky. Neoprávnene nízka úroveň zábezpek teda môže zvýhodňovať Iberpotash a narúšať hospodársku súťaž.

(105)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie 1 môže narúšať hospodársku súťaž.

5.1.1.4.    Ovplyvňovanie obchodu v rámci EÚ

(106)

Ako už bolo uvedené, trhy s potašou a soľou sú jednoznačne cezhraničné, keďže 50 % produkcie podniku Iberpotash sa vyváža do iných európskych krajín. Znížená úroveň finančných zábezpek teda môže ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi EÚ.

(107)

Argument podniku Iberpotash, že trhy so soľou sú iba vnútroštátne alebo dokonca regionálne z dôvodu vysokých dopravných nákladov, nepodporujú čísla, ktoré poskytol Iberpotash vo svojej správe o udržateľnosti z roku 2014, keďže 80 % jeho produkcie soli sa vyváža nielen do iných európskych krajín, ale aj do Ázie, Severnej Afriky a Ameriky. Okrem toho pripomienky podniku Iberpotash k rozhodnutiu o začatí konania sú v tomto bode protichodné, pretože tvrdia na jednej strane, že trh so soľou je vnútroštátny alebo dokonca regionálny, a na druhej strane, že francúzsky výrobca soli je jeho priamy konkurent a usiluje sa vylúčiť ho z trhu.

(108)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie 1 ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi EÚ.

5.1.1.5.    Vyčíslenie pomoci

(109)

Stanovenie skutočnej výšky pomoci v prvom rade vyžaduje stanoviť aspoň približne „správnu“ sumu finančných zábezpek podľa uplatniteľných legislatívnych ustanovení v relevantnom období. Potom bude výška pomoci zodpovedať rozdielu medzi očakávanou výškou bankových poplatkov, ktoré by podnik Iberpotash musel platiť za zriadenie zábezpeky v tejto správne stanovenej sume, a skutočnou výškou bankových poplatkov, ktoré podnik zaplatil.

(110)

Tretia strana tvrdí, že výška pomoci by sa nemala obmedzovať na nižšie bankové poplatky, ale mala by zahŕňať aj potrebu poskytnúť banke dostatočné zabezpečenie kolaterálom vo forme finančných rezerv. Vzhľadom na to, že suma „opravenej“ zábezpeky, ako je odhadnutá ďalej, je relatívne skromná v porovnaní s ročným obratom podniku Iberpotash (približne 300 miliónov EUR) a celej skupiny ICL (5,4 miliardy USD), je nepravdepodobné, že zabezpečenie vyššej sumy zábezpeky by pre podnik predstavovalo významné dodatočné náklady.

(111)

Keďže podľa španielskych orgánov katalánsky vrchný súd zistil v decembri 2016, že zvýšená suma 6 979 471,83 EUR pre lokalitu Balsareny/Sallent je v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi, Komisia sa domnieva, že v súčasnosti „správna“ výška zábezpek pre oblasť Balsareny/Sallent zodpovedá tejto aktuálne platnej výške potvrdenej súdom.

(112)

Analogicky sa Komisia domnieva (pozri aj odôvodnenie 64), že zvýšená suma 6 160 872,35 EUR ako zábezpeka pre Súriu platná od roku 2015 sa takisto môže považovať za sumu, ktorá je v súlade s platnými právnymi predpismi. Hoci neexistuje žiadny smerodajný záver súdu týkajúci sa tejto lokality, zvýšená suma zábezpeky pre menšiu lokalitu v Súrii je v skutočnosti takmer porovnateľná so schválenou sumou pre Balsareny/Sallent. To potvrdzuje, že suma sa môže považovať za primeranú a v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

(113)

V súčasnosti teda správnu výšku zábezpek predstavuje celková suma 13 140 344,18 EUR.

(114)

Pri výpočte tejto sumy však bol zohľadnený projekt Plan Phoenix oznámený v roku 2011 a postupne realizovaný od roku 2012. Tento plán predpokladá okrem iného investovanie do továrne na vákuovú soľ s cieľom spracúvať a predávať soľ, ktorá je obsiahnutá v odpade po ťažbe potaše. Podľa tohto plánu by podnik Iberpotash mal nakoniec predávať približne 1,5 milióna ton soli ročne.

(115)

Komisia súhlasí so štúdiou ERF, že samotný projekt Plan Phoenix sa nemôže považovať za opatrenie na obnovu a v skutočnosti by nezastavil rast odpadových skládok počas prevádzky baní. Komisia však zároveň uznáva tvrdenia podniku Iberpotash a španielskych orgánov, že tento plán má vplyv na celkové očakávané náklady na obnovu. Štúdia ERF nezohľadňuje skutočnosť, že spracovanie a predaj soli budú pravdepodobne pokračovať aj po ukončení ťažby. Projekt Plan Phoenix teda pravdepodobne prispeje k odstráneniu odpadových háld v budúcnosti a môže sa preto zohľadniť pri stanovení primeranej úrovne zábezpek, ako to bolo v prípade ich zvýšených úrovní, ktoré boli navrhnuté v roku 2015 a, aspoň pre Balsareny/Sallent, potvrdené vnútroštátnym súdom.

(116)

Táto skutočnosť však znamená, že aktuálna výška finančných zábezpek sa nemôže považovať za primeranú pre obdobie pred začiatkom projektu Plan Phoenix v roku 2012. Hoci Iberpotash aj pred oznámením projektu Plan Phoenix spracúval a predával pomerne malé množstvá soli zo svojich odpadových háld, väčšinu soľného odpadu iba hromadil na odpadových haldách v nádeji, že sa možno v budúcnosti komerčne využije (26). Neexistoval však žiadny konkrétny plán týkajúci sa toho, ako a kedy rozšíriť zariadenie na spracovanie soli tak, aby množstvá takto odstráneného soľného odpadu boli významnejšie a mali tak podstatný vplyv na budúce náklady na obnovu. Preto pokiaľ ide o obdobie pred spustením projektu Plan Phoenix, takáto skôr hypotetická budúca redukcia odpadových háld z dôvodu spracovania a predaja významných množstiev soli by sa nemala zohľadňovať.

(117)

Komisia teda musí posúdiť ďalšie dostupné dôkazy na odhadnutie približne „správnej“ sumy zábezpek v období 2006 – 2011 na základe očakávaných nákladov na obnovu v tom čase bez vplyvu projektu Plan Phoenix.

(118)

Ako už bolo vysvetlené (pozri odôvodnenia 68 – 81), najspoľahlivejšie odhady celkových očakávaných nákladov na obnovu (bez projektu Plan Phoenix) boli poskytnuté v štúdii ERF, ktorú predložil sťažovateľ. Komisia považuje predpoklady uvedené v tejto odbornej správe za vierohodné, keďže sú vo veľkej miere založené na prieskume trhu a porovnávaní s podobnými lokalitami po celom svete. Ako už bolo vysvetlené, štúdiu poskytnutú podnikom Iberpotash naopak nemožno považovať za dôveryhodný odhad očakávaných nákladov na obnovu, pretože sa v nej nezohľadňujú vhodné opatrenia na obnovu (pozri odôvodnenie 79).

(119)

V štúdii ERF sa celkové náklady na obnovu odhadujú vo výške minimálne 71 miliónov EUR. Navyše všetky ostatné návrhy pravdepodobne správnych súm v štúdii ERF alebo z iných zdrojov (pozri oddiel 5.1.1.1) sú ešte vyššie. Preto sa Komisia domnieva, že ak neexistujú žiadne lepšie odhady pre obdobie 2006 – 2011, príslušné očakávané náklady na obnovu, ktoré sa majú brať do úvahy, dosahujú 71 miliónov EUR (24,8 milióna EUR pre Súriu a 46,2 milióna EUR pre Balsareny/Sallent).

(120)

Nakoniec podľa článku 3 dekrétu č. 202/1994 (uplatniteľné právne predpisy v danom období), sa má výsledná suma finančnej zábezpeky na základe článku 2 (t. j. na základe očakávaných nákladov na obnovu) znížiť o 50 % v prípade ťažobných činností, ktoré sa nenachádzajú v prírodných lokalitách osobitného záujmu (vrátane lokalít podniku Iberpotash).

(121)

Komisia sa teda na základe dostupných dôkazov domnieva, že „správna“ výška finančných zábezpek pre ťažobné činnosti podniku Iberpotash predstavuje minimálne 12,4 milióna EUR pre Súriu (na obdobie 2006 – 2011) a 23,1 milióna EUR pre Balsareny/Sallent (na obdobie 2008 – 2011).

(122)

Podľa podniku Iberpotash dosahujú aktuálne náklady na sumu zábezpeky 1 % výšky zábezpeky ročne. Pomocou správnych súm zábezpeky uvedených vyššie za dve príslušné obdobia by celková pomoc poskytnutá podniku Iberpotash vo forme nižších poplatkov za zábezpeku potom každoročne dosiahla výšku 1 % z rozdielu medzi „správnou“ sumou a skutočnou sumou stanovenou pre daný rok, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Tabuľka 3

Výpočet výšky pomoci

(v tis. EUR, zaokrúhlené)

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

Balsareny/Sallent

skutočná zábezpeka

1 130

1 130

1 130

1 130

1 130

1 130

1 130

1 130

1 130

„správna“ zábezpeka

23 100

23 100

23 100

23 100

6 979

6 979

6 979

6 979

6 979

rozdiel v poplatkoch

146,5 (27)

219,7

219,7

219,7

58,5

58,5

58,5

58,5

58,5

Súria

skutočná zábezpeka

774

774

828

828

828

828

828

828

828

828

6 161

„správna“ zábezpeka

12 400

12 400

12 400

12 400

12 400

12 400

6 160

6 160

6 160

6 160

6 160

rozdiel v poplatkoch

9,7 (28)

116,3

115,7

115,7

115,7

115,7

53,3

53,3

53,3

53,3 (29)

0

Celkový rozdiel v poplatkoch pre Iberpotash

9,7

116,3

262,2

335,4

335,4

335,4

111,8

111,8

111,8

76,3

58,5

(123)

Preto celková výška pomoci poskytnutej podniku Iberpotash vo forme nižších bankových poplatkov za zníženú úroveň zábezpek za celé obdobie 2006 – 2016 dosahuje 1 864 622 EUR.

Táto pomoc bola poskytnutá vo chvíli, keď boli stanovené znížené úrovne zábezpek v environmentálnych oprávneniach, ktoré vydali španielske orgány, t. j. 6. novembra 2006 pre Súriu a 29. apríla 2008 pre Balsareny/Sallent.

5.1.1.6.    Záver o existencii pomoci: opatrenie 1

(124)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k názoru, že opatrenie 1 predstavuje štátnu pomoc, a bude preto posudzovať jej oprávnenosť a zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

5.1.2.   OPATRENIE 4: INVESTÍCIA NA ZAKRYTIE ODPADOVEJ HALDY VILAFRUNS

(125)

Dňa 17. decembra 2007 španielske ministerstvo životného prostredia a Generalitat de Catalunya podpísali dohovor, ktorým sa dohodli na spolupráci a zdieľaní nákladov v súvislosti s projektom zameraným na zakrytie odpadovej haldy Vilafruns a následné obmedzenie jej negatívneho vplyvu na životné prostredie. Ministerstvo financií súhlasilo, že prispeje sumou 4 milióny EUR na investičné náklady, pričom zvyšok mala financovať Agencia Catalana del Agua, verejný podnik, ktorý spravuje Generalitat de Catalunya. Práce na projekte začali v auguste 2008 a trvali 18 mesiacov. Celkové investičné náklady dosiahli 7 887 571 EUR a boli celé hradené orgánmi verejnej moci, ako bolo dohodnuté v dohovore z roku 2007.

(126)

Projekt pozostával zo zakrytia odpadovej haldy Vilafruns vodotesnou vrstvou („lámina impermeable“), ktorá mala zapečatiť odpadovú haldu a izolovať odpadovú soľ od akéhokoľvek kontaktu s vodou z vonkajšieho prostredia a tým zabrániť únikom soli z haldy. Táto vrstva bola chránená geotextilnými fóliami a zakrytá pôdou, ktorá umožnila vysadenie vegetácie na zakrytej halde.

(127)

Odpadová halda Vilafruns sa nachádza na pozemkoch a vo vlastníctve podniku Iberpotash. Tento prevod do vlastníctva podniku Iberpotash bol súčasťou kúpnej zmluvy z 21. októbra 1998, ktorou Iberpotash nadobudol ťažobné činnosti v katalánskom regióne od verejnej hodlingovej spoločnosti španielskeho štátu Sociedad Estatal de Participaciones Industriales – SEPI. V čase prevodu už bola odpadová halda neaktívna, pretože prevádzka bane, ku ktorej patrila odpadová halda Vilafruns, sa skončila už v roku 1973.

5.1.2.1.    Selektívna hospodárska výhoda

(128)

Ako už bolo uvedené, investíciu do zakrytia odpadovej haldy Vilafruns na pozemkoch a vo vlastníctve podniku Iberpotash v plnej výške financovali orgány verejnej moci. Podnik Iberpotash znáša iba náklady na údržbu objektu počas jeho životnosti.

(129)

Zakrytie realizované v rokoch 2008 – 2009 sa vzťahuje na odpadovú haldu, ktorú vlastní podnik Iberpotash od roku 1998, keď bola lokalita sprivatizovaná spolu s ďalšími lokalitami ťažby potaše v regióne. Halda patrí k bani, ktorej prevádzka sa skončila už v roku 1973, a podnik Iberpotash teda lokalitu prevzal v čase, keď už nebola aktívna. Iberpotash preto argumentuje, že nemá povinnosť prijať akékoľvek opatrenia na zabránenie znečisťovaniu z tejto haldy, či už podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo podľa právnych predpisov Únie, keďže nebol pôvodným znečisťovateľom.

(130)

Španielske orgány nesúhlasia s týmito argumentmi podniku Iberpotash a tvrdia, že Iberpotash má všeobecnú povinnosť prijať primerané opatrenia na prevenciu znečisťovania z odpadovej haldy v jeho vlastníctve a spravovať haldu v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. Podnik Iberpotash je teda zodpovedný za zabezpečenie opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré sa požadujú v príslušných právnych predpisoch, a aj za akékoľvek environmentálne škody spôsobené touto haldou.

(131)

Pripomienky tretích strán poukazujú na zodpovednosť podniku Iberpotash spravovať haldu Vilafruns od prvého momentu, keď získal ťažobné práva. Táto zodpovednosť vyplýva zo španielskeho zákona č. 6/1993 z 15. júla 1993 o nakladaní s odpadmi a aj z kráľovského zákonného dekrétu č. 1/2001 z 20. júla 2001, ktorý je prepracovaným znením španielskeho zákona o vode. Tretia strana tvrdí, že skutočnosť, že halda Vilafruns už nebola aktívna, keď ju získal podnik Iberpotash, je bezpredmetná, pretože každý držiteľ povolenia na ťažbu musí spravovať všetok ťažobný odpad ako celok, t. j. vrátane akéhokoľvek odpadu, ktorý vznikol predtým, ako držiteľ získal povolenie.

(132)

Komisia sa domnieva, že samotná skutočnosť, že v bani prislúchajúcej k odpadovej halde Vilafruns sa skončila prevádzka už v roku 1973, nevylučuje zodpovednosť podniku Iberpotash ako jej vlastníka zabezpečiť primeranú obnovu. Ako potvrdili španielske orgány, všetky plány na obnovu vrátane plánu z roku 2008 obsahovali špecifické opatrenia na obnovu, ktoré bol Iberpotash povinný prijať v súvislosti s haldou Vilafruns. Podľa článku 121 španielskeho banského zákona z roku 1973 predstavovalo nesplnenie povinností zahrnutých v pláne obnovy závažné porušenie právnych predpisov. Navyše španielske orgány potvrdzujú, že v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi v oblasti ochrany vôd bol podnik Iberpotash vždy povinný prijať potrebné opatrenia na zabránenie znečisťovaniu vôd zo všetkých jeho objektov vrátane haldy Vilafruns. Komisia takisto poznamenáva, že podľa článku 4 smernice o ťažobnom odpade musí prevádzkovateľ prijať všetky opatrenia potrebné na prevenciu alebo najväčšie možné znižovanie nepriaznivých účinkov na životné prostredie aj v prípade spravovania zariadenia na nakladanie s odpadmi po jeho uzavretí.

(133)

Iberpotash navyše tvrdí, že kúpna zmluva na lokalitu obsahuje ustanovenie, ktoré sa dá vyložiť ako vylúčenie zodpovednosti podniku Iberpotash za dôsledky aktivít pred rokom 1997, t. j. vrátane akejkoľvek zodpovednosti za odpadovú haldu. V tejto súvislosti podnik Iberpotash odkazuje na rozsudok najvyššieho súdu zo 14. mája 2009, ktorý cituje ustanovenie zmluvy uvádzajúce, že predávajúci má poskytnúť kupujúcemu kompenzáciu za akékoľvek povinnosti vyplývajúce z nárokov tretích strán v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sa odohrali pred prevodom a neboli zahrnuté v súvahe ani sa neprejavili počas hĺbkovej analýzy. Podnik Iberpotash argumentuje, že povinnosti týkajúce sa obnovy lokality Vilafruns neboli evidentné pred predajom a v súvahe neboli zahrnuté žiadne súvisiace prostriedky z dôvodu, že v tom čase neexistovali takéto právne povinnosti.

(134)

Španielske orgány však uvádzajú, že zmluva o kúpe akcií z roku 1998 neobsahovala žiadne konkrétne ustanovenia, ktoré by zaväzovali predávajúceho vziať na seba akékoľvek povinnosti kupujúceho po prevode akcií.

(135)

Komisia okrem toho poznamenáva, že ustanovenie citované v rozsudku najvyššieho súdu je skôr štandardným zmluvným ustanovením, ktoré chráni predávajúceho pred neskoršími nárokmi tretích strán týkajúcich sa skutočností, ktoré pri predaji neboli známe. Podnik Iberpotash však nemôže tvrdiť, že nevedel o existujúcej odpadovej halde Vilafruns, ktorú prevzal ako súčasť transakcie, a o všeobecnej zodpovednosti držiteľa odpadu zabezpečiť riadne spravovanie svojich zariadení na nakladanie s odpadmi. Skutočnosť, že podnik Iberpotash prijal environmentálne záväzky súvisiace s haldou Vilafruns v rámci rôznych plánov obnovy, potvrdzuje, že si bol vedomý týchto povinností.

(136)

Komisia sa preto domnieva, že Iberpotash v dôsledku nadobudnutia činností ťažby potaše v Katalánsku v roku 1998 prevzal zodpovednosť za zabezpečenie primeraného spravovania odpadovej haldy Vilafruns v súlade s uplatniteľnými právnymi normami.

(137)

Španielske orgány, hoci akceptujú tento záver, však tvrdia, že medzi povinnosti podniku Iberpotash nepatrilo zakrytie odpadovej haldy Vilafruns. Podľa španielskych orgánov by povinnosti podniku Iberpotash boli splnené použitím podstatne lacnejších opatrení, ktoré boli súčasťou jeho pôvodného plánu obnovy z roku 2008 (menovite inštaláciou systému potrubia/drenáže, inými druhmi ochrany a obnovy s celkovými nákladmi približne […] (*1) EUR). Argumentujú preto spolu s podnikom Iberpotash, že verejná investícia do zakrytia haldy nepredstavuje hospodársku výhodu pre Iberpotash, pretože náklady, ktoré podnik Iberpotash ušetril ([…] EUR), sú viac ako vyvážené nákladmi na údržbu, ktoré musí vynakladať počas celej životnosti objektu (dosahujú […] EUR iba za obdobie od marca 2015 do marca 2016), a nákladmi obetovanej príležitosti, pretože nemôže spracúvať a predávať soľ zo zakrytej haldy Vilafruns tak, ako to plánuje robiť s ostatnými svojimi haldami (30).

(138)

Komisia sa domnieva, že bez ohľadu na rozsah povinností podniku Iberpotash súvisiacich s haldou Vilafruns je neprijateľné tvrdenie, že verejná investícia vo výške 7,9 milióna EUR do výrazne lepšej environmentálnej ochrany, ktorou je v zásade obnova ťažobnej lokality bez akýchkoľvek investičných nákladov pre podnik Iberpotash, v skutočnosti nepriniesla podniku Iberpotash žiadnu hospodársku výhodu. Cieľom realizácie zakrytia odpadovej haldy bolo výrazné obmedzenie znečisťovania spôsobeného únikmi z haldy Vilafruns. Ak by sa táto pomoc neuskutočnila, alternatívne opatrenia by neposkytli takú dobrú a dlhotrvajúcu ochranu a vystavili by podnik Iberpotash riziku, že by musel znášať následky znečistenia (ako preukázali rozsudky trestných súdov z 18. decembra 2014 a 25. februára 2015, ktoré sa týkali jeho ďalších ťažobných lokalít – pozri odôvodnenia 27 a 94 rozhodnutia o začatí konania). Výstavba zariadenia platená z verejných zdrojov teda umožnila podniku Iberpotash lepšie zabrániť znečisteniu, znížiť svoje budúce environmentálne riziká a poskytnúť dlhotrvajúcu obnovu haldy (v súlade s podobnými obnovami háld soľného odpadu vo Francúzsku alebo v Nemecku, ako je vysvetlené v odôvodneniach 26 a 32). Podnik Iberpotash by nakoniec bol povinný zabezpečiť vhodnú obnovu odpadovej haldy Vilafruns.

(139)

Nakoniec sa Komisia domnieva, že toto opatrenie je selektívne, keďže jeho konkrétnym cieľom bolo verejné financovanie zakrytia odpadovej haldy Vilafruns vo vlastníctve podniku Iberpotash. Španielske orgány argumentujú, že toto opatrenie nemôže byť selektívne, pretože Iberpotash je jediným podnikom v Španielsku, ktorý ťaží potaš, a nie je teda možné porovnanie s inými podnikmi. Skutočnosť, že Iberpotash je jediným podnikom v Španielsku, ktorý ťaží potaš, však nie je dôvodom na to, aby mohla byť považovaná za neplatnú selektívnosť opatrenia, ktoré je jednoznačne zamerané na konkrétne identifikované zariadenie na nakladanie s odpadmi a žiadne iné.

(140)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie 4 poskytlo podniku Iberpotash selektívnu hospodársku výhodu.

5.1.2.2.    Prevod štátnych zdrojov

(141)

Celkové investičné náklady na zakrytie odpadovej haldy Vilafruns zaplatili orgány verejnej moci – 4 milióny EUR poskytlo španielske ministerstvo životného prostredia a zvyšok vo výške 3 887 571 EUR poskytla Agencia Catalana del Agua, verejný podnik, ktorý riadi Generalitat de Catalunya. Týmto spôsobom Generalitat de Catalunya splnila svoj záväzok financovať zvyšok investičných nákladov, ktorý prijala v dohovore zo 17. decembra 2007.

(142)

Španielske orgány ani podnik Iberpotash nepopreli prítomnosť štátnych zdrojov v súvislosti s týmto opatrením.

(143)

Okrem toho rozhodnutie poskytnúť verejné financie na zakrytie odpadovej haldy Vilafruns prijalo španielske ministerstvo životného prostredia a Generalitat de Catalunya, a dá sa teda jednoznačne prisúdiť štátu.

(144)

Preto Komisia dospela k záveru, že opatrenie 4 zahŕňa prevod štátnych zdrojov a dá sa prisúdiť štátu.

5.1.2.3.    Možné narušenie hospodárskej súťaže

(145)

Ako bolo podrobne opísané (pozri odôvodnenia 103 a 105), Iberpotash súťaží s ostatnými producentmi potaše a soli. Preto skutočnosť, že aspoň časť jeho environmentálnych záväzkov týkajúcich sa lokality Vilafruns bola financovaná z verejných zdrojov, môže narúšať hospodársku súťaž, pretože toto opatrenie umelo znížilo náklady podniku Iberpotash a poskytlo mu tak neoprávnenú výhodu voči jeho konkurentom.

(146)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie 4 môže narúšať hospodársku súťaž.

5.1.2.4.    Ovplyvňovanie obchodu v rámci EÚ

(147)

S potašou aj soľou sa obchoduje v rámci EÚ (pozri odôvodnenia 106 a 107), a preto Komisia dospela k záveru, že opatrenie 4 ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi EÚ.

5.1.2.5.    Záver o existencii pomoci: opatrenie 4

(148)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k názoru, že opatrenie 4 predstavuje štátnu pomoc vo výške 7 887 571 EUR, a bude preto posudzovať jej oprávnenosť a zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

5.2.   OPRÁVNENOSŤ POMOCI

(149)

Opatrenie 1 aj opatrenie 4 boli poskytnuté v rozpore s notifikačnou povinnosťou aj povinnosťou zdržať sa konania, ktoré sú stanovené v článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Z toho dôvodu sa Komisia domnieva, že obe opatrenia predstavujú neoprávnenú štátnu pomoc.

5.3.   ZLUČITEĽNOSŤ POMOCI

5.3.1.   OPATRENIE 1: ZNÍŽENÁ ÚROVEŇ FINANČNÝCH ZÁBEZPEK

(150)

Ani španielske orgány ani Iberpotash neudávajú žiadne dôvody zlučiteľnosti pre pomoc vo forme nižších finančných zábezpek, ako sa to požaduje v príslušných právnych predpisoch.

(151)

Komisia sa domnieva, že toto opatrenie predstavuje pre podnik Iberpotash prevádzkovú pomoc, pretože v dlhom období medzi rokmi 2006 a 2016 umožnila, aby náklady na poplatky za zábezpeku boli nižšie, ako bolo nevyhnutné.

(152)

Komisia nenašla žiadne možné dôvody zlučiteľnosti takejto prevádzkovej pomoci poskytnutej bez sledovania akéhokoľvek zrejmého cieľa spoločného záujmu, a preto dospela k záveru, že opatrenie pozostávajúce zo zníženej úrovne finančných zábezpek podniku Iberpotash predstavuje nezlučiteľnú pomoc vo forme nižších bankových poplatkov vyplývajúcich z neoprávnene zníženej úrovne finančných zábezpek.

5.3.2.   OPATRENIE 4: INVESTÍCIA NA ZAKRYTIE ODPADOVEJ HALDY VILAFRUNS

(153)

Španielske orgány argumentujú, že ak by zakrytie odpadovej haldy Vilafruns predstavovalo štátnu pomoc, bola by zlučiteľná na základe oddielu 3.1.1 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008, ktorá sa týka pomoci na ochranu životného prostredia pre podniky, ktoré uplatňujú prísnejšie normy ako normy Únie alebo zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Únie.

(154)

Tvrdia, že zakrytie odpadovej haldy je pilotný projekt s cieľom vyskúšať novú technológiu na zabránenie únikom z haldy soľného odpadu. Lokalita Vilafruns bola údajne vybratá pre tento pilotný projekt pre jej špecifické vlastnosti (menší objem, pozícia prvej haldy soľného odpadu najvyššie proti prúdu rieky Llobregat, skutočnosť, že nebola aktívna už desaťročia). Tým, že poskytne orgánom údaje o výsledkoch v praxi, umožní im lepšie riešiť všeobecný problém s haldami soľného odpadu v regióne. V tejto súvislosti sa očakáva, že projekt prispeje k zachovaniu, ochrane a obnove životného prostredia v regióne povodia rieky Llobregat, a teda sleduje cieľ spoločného záujmu.

(155)

Španielske orgány ďalej vysvetľujú, že tento projekt je súčasťou všeobecného plánu na zlepšenie spravovania katalánskeho povodia, ktorý zahŕňa rôzne opatrenia; niektoré sú financované z verejných zdrojov a iné zo súkromných.

(156)

Komisia sa domnieva, že usmernenia o environmentálnej pomoci z roku 2008 skutočne poskytujú základ na posúdenie zlučiteľnosti v tomto prípade. Najmä bod 205 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008 spoločne s bodom 248 usmernenia o pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky z roku 2014 (31) umožňuje Komisii uplatniť pravidlá uvedené v usmerneniach o environmentálnej pomoci z roku 2008 na neoprávnenú pomoc poskytnutú v rokoch 2009 – 2011.

(157)

Podľa oddielu 3.1.1 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008 investičná pomoc, ktorá podnikom umožňuje ísť nad rámec noriem Únie, alebo zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia, ak neexistujú normy Únie, sa považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES [teraz článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ] za predpokladu splnenia podmienok uvedených v bodoch 74 až 84 a v oddiele 3.2 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008.

(158)

Normy Únie týkajúce sa obnovy ťažobného odpadu sú stanovené v smernici o ťažobnom odpade. Podľa článku 24 ods. 4 smernice sa však článok 5, článok 6 ods. 3 až 5, článok 7, článok 8, článok 12 ods. 1 a 2 a článok 14 ods. 1 až 3 neuplatňujú na zariadenia na nakladanie s odpadmi, ktoré prestali prijímať odpad pred 1. májom 2006, čo je prípad odpadovej haldy Vilafruns. Preto v tejto veci neexistujú konkrétne normy Únie stanovujúce úroveň, ktorá sa má dosiahnuť v prípade odpadovej haldy Vilafruns v zmysle ochrany životného prostredia.

(159)

Jedna z tretích strán tvrdí, že Iberpotash čelil už v rokoch 2008 – 2009 neodkladným právnym záväzkom, ktoré mu prikazovali zakryť haldu, ale neposkytuje pre tieto tvrdenia žiadne konkrétne dôkazy. V každom prípade sa Komisia domnieva, že aj keby Iberpotash nakoniec bol povinný v budúcnosti zabezpečiť primeranú obnovu odpadovej haldy Vilafruns, takáto povinnosť neexistovala v rokoch 2008 – 2009 a ak by sa pomoc neuskutočnila, Iberpotash by mohol pokračovať v spravovaní odpadovej haldy plnením svojich povinností podľa platného plánu obnovy.

(160)

Podľa bodu 79 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008 nesmie intenzita takejto pomoci v prípade veľkých podnikov presiahnuť 50 % oprávnených nákladov. Ak sa investícia týka získania ekologicky inovačného aktíva alebo rozbehnutia ekologicky inovačného projektu, intenzita pomoci sa môže zvýšiť o 10 percentuálnych bodov za predpokladu splnenia podmienok v bode 78 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008. Okrem toho intenzita pomoci môže dosiahnuť až 100 % v prípade, keď je investičná pomoc poskytnutá na základe skutočného súťažného postupu predkladania ponúk pri uplatnení jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií, ktorý účinne zabezpečí, aby pomoc bola obmedzená na minimum nevyhnutné na dosiahnutie environmentálneho zisku (pozri bod 77 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008). Takýto proces predkladania ponúk musí byť nediskriminačný a zabezpečiť účasť dostatočného počtu podnikov. Okrem toho musí byť rozpočet súvisiaci s procesom predkladania ponúk povinne obmedzený v tom zmysle, že nie všetkým účastníkom môže byť poskytnutá pomoc.

(161)

Podľa bodu 80 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008 oprávnené náklady musia byť obmedzené na mimoriadne investičné náklady potrebné na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany životného prostredia a znížené o akékoľvek prevádzkové výhody a zvýšené o prevádzkové náklady počas prvých piatich rokov. Ak neexistujú žiadne normy Únie, tieto mimoriadne investičné náklady pozostávajú z investičných nákladov potrebných na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany životného prostredia ako tej, ktorú by dotknutý podnik dosiahol bez environmentálnej pomoci [pozri bod 84 písm. c) usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008].

(162)

V tejto veci španielske orgány argumentujú, že pred investovaním do zakrytia haldy platný plán obnovy podniku Iberpotash zahŕňal konkrétne opatrenia na obnovu pre odpadovú haldu Vilafruns zamerané na obmedzenie únikov z odpadovej haldy, a tým minimalizovanie jej vplyvu na životné prostredie. Očakávané náklady na tieto opatrenia predstavujúce kontrafaktuálnu situáciu pri neexistencii štátnej pomoci v súlade s bodom 81 písm. a) usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008 dosahovali […] EUR. Komisia chápe, že tieto opatrenia považovali španielske orgány za dostatočné na splnenie environmentálnych záväzkov, ktoré boli v tom čase platné pre neaktívnu odpadovú haldu Vilafruns.

(163)

Okrem toho ako objasnili španielske orgány, zakrytie odpadovej haldy Vilafruns sa považovalo za takzvaný „pilotný projekt“ s cieľom overiť v praxi vhodnosť takéhoto spôsobu obnovy na riešenie environmentálnych problémov regiónu Llobregat. Zakrytie sa teda nevykonávalo z dôvodu nejakého právneho záväzku, ktorý by to nariaďoval, ale skôr s ohľadom na všeobecnejší verejný záujem v snahe nájsť najvhodnejší spôsob obnovy, ktorý by sa v budúcnosti vykonával na všetkých odpadových haldách, ktoré vplývajú na životné prostredie regiónu.

(164)

Preto zakrytie odpadovej haldy Vilafruns v rokoch 2008 – 2009 umožnilo podniku Iberpotash zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia, ktorá je výsledkom jeho činností tam, kde neexistujú normy Únie, v súlade s bodom 74 písm. b) usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008.

(165)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by mimoriadne investičné náklady na investičný projekt dosahovali 7 887 571 EUR mínus náklady na kontrafaktuálny scenár vo výške […] EUR. Keďže lokalita Vilafruns bola mimo prevádzky už mnoho rokov, zo zakrytia odpadovej haldy nevyplývajú žiadne prevádzkové výhody. Prevádzkové náklady na údržbu objektu v minulom roku dosiahli podľa španielskych orgánov […] EUR. Za predpokladu, že zostanú na tejto úrovni počas prvých piatich rokov, celková výška prevádzkových nákladov, ktoré sa majú pripočítať k oprávneným nákladom, by bola […] EUR. Celkové oprávnené náklady by tak dosiahli výšku 7 804 922,60 EUR (32).

(166)

Keďže výška pomoci predstavovala celkové investičné náklady v sume 7 887 571 EUR, jej podiel tvorí viac ako 100 % oprávnených nákladov.

(167)

Španielske orgány nepredložili žiadny dôkaz o tom, že by odpadová halda Vilafruns bola vybratá z väčšieho počtu možných iných projektov na základe skutočného súťažného postupu predkladania ponúk pri uplatnení jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií. V skutočnosti španielske orgány vybrali túto haldu iba pre jej vlastnosti, ktoré považovali za vhodné pre tento projekt (pozri odôvodnenie 154). Preto bod 77 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008, ktorý povoľuje intenzitu pomoci až do 100 %, nemožno v tomto prípade použiť.

(168)

Komisia sa ďalej domnieva, že metóda obnovy odpadovej haldy zakrytím nepriepustnou vrstvou, ktorá zabezpečuje jej izoláciu od vody, sa nedá považovať za ekologicky inovačný projekt v zmysle bodu 78 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008. Napriek argumentom španielskych orgánov, že zakrytie je jedinečné a inovačné, sa táto metóda nemôže považovať za novú ani významne zlepšenú v porovnaní s aktuálnym vývojom v odvetví v rámci Únie, a to z týchto dôvodov.

(169)

Môžu existovať technické rozdiely medzi zakrytím haldy Vilafruns a zakrytím, ktoré sa realizovalo v prípade alsaských odpadových háld, ako vysvetľuje Agencia Catalana del Agua vo svojom technickom príspevku. Podobné metodiky zamerané na zakrytie a zapečatenie haldy nepriepustným materiálom sa však už realizovali, najmä v Nemecku. Podľa knihy nemeckého experta, ktorá sa špecificky zaoberá dostupnými technológiami v potašovom priemysle (33), v Nemecku existujú už rozsiahle 30-ročné skúsenosti so zakrývaním celých odpadových háld po ťažbe potaše s cieľom zabrániť vniknutiu vody do haldy a tak minimalizovať únik odpadu. V knihe sa tvrdí, že experimenty so zakrývaním odpadových háld v Nemecku sa začali už v 50. rokoch 20. storočia a že od 70. rokov, ale najmä od 90. rokov minulého storočia, boli v Nemecku zakryté mnohé stredne veľké odpadové haldy, pričom sa skúšali rôzne druhy materiálov a techník. Vo výročnej správe nemeckého podniku K+S z roku 2015, ktorý sa zaoberá ťažbou potaše, sa uvádza, že malé a stredné nepoužívané odpadové haldy sa zakrývajú ako súčasť ich stratégie spravovania starých háld v snahe zamedziť a minimalizovať dlhodobý vplyv na prírodu a životné prostredie. V súčasnosti sa udržiava spolu 41 nepoužívaných odpadových háld v Dolnom Sasku a dve v Bádensko-Württembersku. Na pätnástich z nich je obnovený rastlinný porast a na ďalších šiestich práve prebieha obnova rastlinného porastu (34).

(170)

Preto aj keď sa technické detaily týchto projektov môžu líšiť v závislosti od konkrétnych podmienok jednotlivých lokalít, projekt sa nemôže považovať za ekologicky inovačný podľa oddielu 3.1.1 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008.

(171)

Maximálna intenzita pomoci pre Iberpotash ako veľký podnik podľa bodu 76 usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008 je teda 50 % oprávnených nákladov.

(172)

Preto maximálna výška pomoci, ktorú Komisia považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa usmernení o environmentálnej pomoci z roku 2008 ako investičnú pomoc, ktorá umožnila podniku Iberpotash zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia, je 3 902 461,30 EUR.

(173)

Z toho dôvodu Komisia považuje zvyšok celkovej výšky pomoci pre toto opatrenie (t. j. 3 985 109,70 EUR) za neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc.

6.   VYMÁHANIE

(174)

V súlade so ZFEÚ a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora môže Komisia rozhodnúť, že príslušný členský štát musí zrušiť alebo upraviť pomoc, ak sa zistilo, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom (35). Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora účelom povinnosti členského štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je nastoliť predchádzajúcu situáciu (36).

(175)

Súdny dvor v tejto súvislosti stanovil, že cieľ bude splnený, keď príjemca vráti sumy, ktoré mu boli poskytnuté prostredníctvom neoprávnenej pomoci, a tým stratí výhodu, ktorú mal v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a tak bude obnovený stav pred poskytnutím pomoci (37).

(176)

V súlade s touto judikatúrou sa v článku 16 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (38) stanovuje, že „ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, že dotknutý členský štát prijme všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu […]“.

(177)

Preto keďže predmetné opatrenia:

a)

celková výška pomoci poskytnutej podniku Iberpotash v rámci opatrenia 1 vo forme nižších bankových poplatkov za zníženú úroveň zábezpek v období rokov 2006 – 2016, ktorá dosahuje 1 864 622 EUR, a

b)

časť opatrenia 4, ktorá presahuje maximálnu intenzitu pomoci pre investičnú pomoc umožňujúcu podniku Iberpotash zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia zakrytím odpadovej haldy Vilafruns a ktorá dosahuje 3 985 109,70 EUR, boli realizované v rozpore s článkom 108 ZFEÚ a považujú sa za neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc, musia sa tieto prostriedky vymáhať s cieľom opätovne nastoliť situáciu, ktorá existovala na trhu pred ich poskytnutím. Vymáhanie má zahŕňať čas od vzniku výhody pre príjemcu, t. j. odkedy mal príjemca výhodu k dispozícii, až do reálneho vrátenia prostriedkov a vymáhané sumy majú byť úročené až do ich reálneho vrátenia.

7.   ZÁVER

(178)

Komisia konštatuje, že Španielsko neoprávnene poskytlo pomoc podniku Iberpotash v rámci opatrenia 1 vo forme neprimerane nízkych poplatkov za zábezpeku vyplývajúcich z neprimerane nízkej úrovne zábezpek v období 2006 – 2016 vo výške 1 864 622 EUR v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisia konštatuje, že táto pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom a musí sa vymáhať.

(179)

Komisia konštatuje, že Španielsko neoprávnene poskytlo investičnú pomoc, ktorá umožnila podniku Iberpotash zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia zakrytím odpadovej haldy Vilafruns (opatrenie 4), v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(180)

Komisia však konštatuje, že časť opatrenia 4 vo výške 3 902 461,30 EUR je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c), keďže je v súlade s usmerneniami o environmentálnej pomoci z roku 2008.

(181)

Naopak zostávajúca časť celkovej výšky pomoci v rámci opatrenia 4, ktorá presahuje oprávnenú maximálnu intenzitu pomoci, konkrétne 3 985 109,70 EUR, je podľa zistenia Komisie nezlučiteľná s vnútorným trhom a musí sa vymáhať,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Štátna pomoc poskytnutá podniku Iberpotash vo forme neoprávnene nízkych poplatkov za zábezpeku vyplývajúcich z neoprávnene nízkej úrovne zábezpek v období 2006 – 2016 vo výške 1 864 622 EUR, ktorú neoprávnene poskytlo Španielsko v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

2.   Štátna pomoc na zakrytie odpadovej haldy Vilafruns vo výške 3 902 461,30 EUR, ktorú neoprávnene poskytlo Španielsko v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podniku Iberpotash, je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c).

3.   Zvyšná časť štátnej pomoci na zakrytie odpadovej haldy Vilafruns vo výške 3 985 109,70 EUR, ktorú neoprávnene poskytlo Španielsko v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podniku Iberpotash, je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

Článok 2

1.   Španielsko vymôže od príjemcu pomoc uvedenú v článku 1 ods. 1 a 3.

2.   Sumy, ktoré bude vymáhať, budú navýšené o úrok odo dňa ich poskytnutia príjemcovi pomoci po deň ich reálneho vrátenia.

3.   Úrok sa vypočíta ako zložený úrok v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (39) a s nariadením Komisie (ES) č. 271/2008 (40), ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 794/2004.

4.   Španielsko zruší všetky neuhradené platby pomoci uvedenej v článku 1 ods. 1 a 3 s účinnosťou od dátumu prijatia tohto rozhodnutia.

Článok 3

1.   Vymáhanie pomoci uvedenej v článku 1 ods. 1 a 3 sa musí uskutočniť bezodkladne a účinne.

2.   Španielsko zaistí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do štyroch mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia.

Článok 4

1.   Španielsko do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predloží Komisii tieto informácie:

a)

celkovú sumu (istinu a úroky), ktorá sa má vymôcť od príjemcu;

b)

podrobný opis opatrení, ktoré už boli prijaté alebo sa plánujú prijať na vykonanie tohto rozhodnutia;

c)

dokumenty preukazujúce, že príjemcovi bolo nariadené vrátiť pomoc.

2.   Španielsko bude informovať Komisiu o priebehu vnútroštátnych opatrení prijatých na vykonanie tohto rozhodnutia až do úplného vrátenia pomoci uvedenej v článku 1 ods. 1 a 3. Na požiadanie Komisie bezodkladne predloží informácie o opatreniach, ktoré sa už prijali alebo ktoré sa plánujú prijať, na vykonanie tohto rozhodnutia. Okrem toho oznámi podrobné informácie o sumách pomoci a úrokoch, ktoré už príjemca vrátil.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené Španielskemu kráľovstvu.

V Bruseli 31. augusta 2017

Za Komisiu

Margrethe VESTAGER

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ C 142, 22.4.2016, s. 18.

(2)  Porovnaj poznámku pod čiarou č. 1.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(5)  Údajné porušenia smernice o ťažobnom odpade, ktoré sú predmetom tohto postupu v prípade nesplnenia povinnosti, sa netýkajú sumy finančných zábezpek podľa článku 14 smernice, ktoré sú posudzované v tomto rozhodnutí.

(6)  Porovnaj poznámku pod čiarou č. 1.

(7)  Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (Ú. v. EÚ C 82, 1.4.2008, s. 1).

(8)  Smernica Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, 25.7.1975, s. 39).

(9)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 5).

(10)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 1).

(11)  Ley 12/1981, de 24 de diciembre, por la que se establecen normas adicionales de protección de los espacios de especial interés natural afectados por actividades extractivas.

(12)  Decreto 202/1994, de 14 de junio, por el que se establecen los criterios para la determinación de las fianzas relativas a los programas de restauración de actividades extractivas.

(13)  Pozri článok 2.4 písm. h) dekrétu č. 202/1994.

(14)  Podľa štúdie ERF, ktorú predložil sťažovateľ (pozri odôvodnenie 68), mala aktívna odpadová halda v oblasti Balsareny/Sallent (El Cogullo) v roku 2011 rozlohu 35 hektárov a množstvo odpadu 41 Mt, zatiaľ čo aktívna odpadová halda v Súrii (El Fusteret) mala rozlohu 27 hektárov a množstvo odpadu 22 Mt.

(15)  A study of the costs of improving management of mine waste (Štúdia o nákladoch na zlepšenie spravovania ťažobného odpadu), Symonds Group spoločne s COWI, správa pre GR pre životné prostredie, Európska komisia, záverečná správa z októbra 2001.

(16)  Vhodnosť využitia článku 2.4 písm. h) dekrétu č. 202/1994 v tejto súvislosti zrejme potvrdzujú aj pripomienky podniku Iberpotash k rozhodnutiu o začatí konania (pozri najmä bod 68 pripomienok).

(17)  Pozri napr. výročnú správu nemeckého podniku ťažiaceho potaš K+S Kali GmbH za rok 2015, strana 48 (http://www.k-plus-s.com/en/archiv/finanzberichte.html), metódy obnovy použité na alsaské odpadové haldy opísané v dokumente ACA, ktorý tvorí prílohu č. 2 k listu španielskych orgánov z 19. apríla 2016, alebo knihu nemeckého experta Henry Rauche: Die Kaliindustrie im 21. Jahrhundert, Springer-Verlag Berlin Heidelberg 2015, https://mining-report.de/blog/henry-rauche-die-kaliindustrie-im-21-jahrhundert/.

(18)  Rozhodnutie Komisie 1999/227/ESUO z 29. júla 1998 o pomoci, ktorú poskytla spolková krajina Dolné Sasko (Nemecko) podniku Georgsmarienhütte GmbH (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 72).

(19)  Pozri aj vec C-200/97 Ecotrade, ECLI:EU:C1998:579, najmä bod 41.

(20)  Ley 39/2015, de 1 de octubre, del Procedimiento Administrativo Común de las Administraciones Públicas: https://www.boe.es/buscar/act.php?id=BOE-A-2015-10565&p=20151002&tn=1#a99.

(21)  Ley 27/2006, de 18 de julio, por la que se regulan los derechos de acceso a la información, de participación pública y de acceso a la justicia en materia de medio ambiente.

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56).

(23)  Pozri najmä bod 11 komentárov španielskych orgánov k pripomienkam tretích strán, ktoré boli predložené 27. júla 2016.

(24)  Pozri rozhodnutie Komisie 94/449/ES zo 14. decembra 1993 týkajúce sa konania podľa nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 (vec č. IV/M.308 – Kali-Salz/MdK/Treuhand) (Ú. v. ES L 186, 21.7.1994, s. 38).

(25)  Memoria de Sostenibilidad 2014, strana 15, http://www.icliberia.com/noticia/icl-iberia-presents-the-sustainability-report.

(26)  Pozri pripomienky podniku Iberpotash k rozhodnutiu o začatí konania, bod 23.

(27)  Keďže zábezpeka pre Balsareny/Sallent bola stanovená povolením, ktoré bolo vydané 29. apríla 2008, rozdiel v poplatkoch za zábezpeku pre Balsareny/Sallent v tomto roku je vypočítaný ako 8/12 ročnej sumy.

(28)  Keďže zábezpeka pre Súriu bola stanovená povolením, ktoré bolo vydané 9. novembra 2006, rozdiel v poplatkoch za zábezpeku pre Súriu v tomto roku je vypočítaný ako 1/12 ročnej sumy.

(29)  Keďže zábezpeka pre Súriu bola zvýšená na „správnu“ sumu od mája 2015, rozdiel v poplatkoch za zábezpeku pre Súriu v tomto roku je vypočítaný ako 4/12 ročnej sumy.

(*1)  Dôverné informácie.

(30)  Pozri pripomienky španielskych orgánov k rozhodnutiu o začatí konania, bod 55.

(31)  Oznámenie Komisie – Usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ C 200, 28.6.2014, s. 1).

(32)  T. j. 7 887 571 EUR mínus […] EUR plus […] EUR.

(33)  Henry Rauche: Die Kaliindustrie im 21. Jahrhundert, Springer-Verlag Berlin Heidelberg 2015, http://www.springer.com/de/book/9783662468333. Na existenciu tejto knihy nás upozornila jedna zo zainteresovaných strán. Napísal ju expert s 30-ročnými skúsenosťami v potašovom priemysle a aj podľa nezávislých recenzií (pozri napr. https://mining-report.de/blog/henry-rauche-die-kaliindustrie-im-21-jahrhundert/) predstavuje komplexný prehľad aktuálnej techniky a technológie v potašovom priemysle.

(34)  Výročná správa spoločnosti K+S za rok 2015, strana 48, http://www.k-plus-s.com/en/archiv/finanzberichte.html.

(35)  Pozri vec C-70/72 Komisia/Nemecko [1973] ECLI:EU:C:1973:87, bod 13.

(36)  Pozri spojené veci C-278/92, C-279/92 a C-280/92, Španielsko/Komisia [1994] ECLI:EU:C:1994:325, bod 75.

(37)  Pozri vec C-75/97 Belgicko/Komisia [1999] ECLI:EU:C:1999:31, body 64 a 65.

(38)  Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9).

(39)  Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1).

(40)  Nariadenie Komisie (ES) č. 271/2008 z 30. januára 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ L 82, 25.3.2008, s. 1).