(1)

Od oznámenia Komisie s názvom „Investičný plán pre Európu (ďalej len „investičný plán“) 26. novembra 2014 sa podmienky na absorpciu investícií zlepšili a obnovuje sa dôvera v európske hospodárstvo a rast. Únia sa aktuálne nachádza vo štvrtom roku mierneho hospodárskeho oživenia, pričom hrubý domáci produkt vzrástol v roku 2015 o 2 %, avšak miera nezamestnanosti zostáva vyššia než pred krízou. Komplexné úsilie, ktoré sa vynaložilo na základe investičného plánu, už teraz prináša konkrétne výsledky, a to aj napriek tomu, že zatiaľ nie je možné odhadnúť celkový vplyv Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) na rast, keďže makroekonomické účinky rozsiahlejších investičných projektov sa neprejavia hneď. Tempo investícií sa v priebehu roku 2017 postupne zvýšilo, stále je však dosť pomalé a zostáva pod historickými úrovňami.

(2)

Uvedený pozitívny vývoj v investíciách by sa mal zachovať a malo by sa pokračovať v úsilí o navrátenie investícií späť na dlhodobo udržateľný trend takým spôsobom, že ovplyvní reálnu ekonomiku. Mechanizmy investičného plánu fungujú a mali by sa posilniť, aby aj naďalej dochádzalo k mobilizácii súkromných investícií a to tak, aby mali značný makroekonomický vplyv a prispievali k tvorbe pracovných miest v tých odvetviach, ktoré sú významné pre budúcnosť Európy a v ktorých pretrvávajú zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie.

(3)

Komisia vydala 1. júna 2016 oznámenie nazvané „Európa znovu investuje. Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky“, v ktorom sa uviedli dosiahnuté úspechy investičného plánu a predpokladané ďalšie kroky vrátane predĺženia trvania EFSI nad rámec jeho počiatočného trojročného obdobia, rozšírenia okna pre malé a stredné podniky (MSP) v existujúcom rámci a posilnenia Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH).

(4)

Európsky dvor audítorov prijal 11. novembra 2016 stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, a k priloženému hodnoteniu Komisie podľa článku 18 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/1017 s názvom „EFSI: predčasný návrh na predĺženie a rozšírenie“.

(5)

EFSI, na ktorého implementácii a sponzorovaní sa spolupodieľala skupina Európskej investičnej banky (EIB), je z hľadiska veľkosti na dobrej ceste dosiahnuť do polovice roka 2018 svoj cieľ, ktorým je mobilizácia dodatočných investícií do reálnej ekonomiky vo výške najmenej 315 000 000 000 EUR. Reakcia trhu a absorpcia týchto prostriedkov boli obzvlášť rýchle v rámci okna pre MSP, kde EFSI plní svoju úlohu nad očakávania dobre, a to vďaka počiatočnému využívaniu existujúcich nástrojov a mandátov Európskeho investičného fondu (EIF) (záručného mechanizmu InnovFin SME, záručného mechanizmu pôžičky COSME LGF a EIB zdrojov rizikového kapitálu mandátu (RCR)) dosiahnuť urýchlené naštartovanie. V júli 2016 preto došlo v rámci existujúcich parametrov nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 (4) k zvýšeniu financovania okna pre MSP o 500 000 000 EUR. Vzhľadom na výnimočne vysoký dopyt na trhu po financovaní pre MSP v rámci EFSI má do MSP smerovať väčšia časť finančných prostriedkov. V tomto ohľade by v oblasti preberania rizík malo byť 40 % zvýšenej kapacity EFSI zameraných na zvyšovanie prístupu MSP k financovaniu.

(6)

Európska rada dospela 28. júna 2016 k záveru, že „Investičný plán pre Európu, najmä EFSI, už priniesol konkrétne výsledky a bol jedným z dôležitých opatrení, ktorých cieľom je pomáhať mobilizovať súkromné investície a zároveň inteligentne využívať obmedzené rozpočtové zdroje. Európska rada poznamenala, že Komisia mala v úmysle čoskoro predložiť návrhy týkajúce sa budúcnosti EFSI, ktoré by Európsky parlament a Rada mali bezodkladne preskúmať.“

(7)

EFSI bol zriadený na počiatočné obdobie troch rokov a s cieľom zmobilizovať investície v hodnote aspoň 315 000 000 000 EUR, ktoré majú podporiť zámer posilnenia rastu a tvorby pracovných miest. Úsilie dosiahnuť tento hlavný cieľ by však nemalo prevážiť nad doplnkovosťou vybraných projektov. Únia je preto odhodlaná nielen predĺžiť investičné obdobie a finančnú kapacitu EFSI, ale aj zvýšiť dôraz na doplnkovosť. Predĺženie trvania sa zhoduje s obdobím súčasného viacročného finančného rámca a mali by s ním byť do roku 2020 spojené investície minimálne 500 000 000 000 EUR. S cieľom zvýšiť účinnosť EFSI ešte viac a dosiahnuť cieľ, ktorým je zdvojnásobenie cieľovej investičnej hodnoty, by k iniciatíve mali prednostne prispieť aj členské štáty.

(8)

EFSI a jeho vykonávanie sa nemôžu naplno rozvinúť bez toho, aby sa vykonávali činnosti zamerané na posilnenie jednotného trhu, vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia a vykonávanie sociálne vyvážených a udržateľných štrukturálnych reforiem. Okrem toho sú pre úspech EFSI mimoriadne dôležité dobre štruktúrované projekty, ktoré sú súčasťou investičných a rozvojových plánov na úrovni členských štátov.

(9)

Na obdobie po roku 2020 má Komisia v úmysle predložiť potrebné návrhy na zabezpečenie toho, aby strategické investície pokračovali na udržateľnej úrovni. Každý legislatívny návrh by mal vychádzať zo záverov obsiahnutých v správe Komisie a z nezávislého hodnotenia vrátane makroekonomického posúdenia toho, či je užitočné zachovávať systém na podporu investícií. V uvedenej správe a nezávislom hodnotení by sa malo preskúmať v potrebnom rozsahu aj uplatňovanie nariadenia (EÚ) 2015/1017 v znení tohto nariadenia, v priebehu rozšíreného obdobia na vykonávanie EFSI.

(10)

EFSI rozšírený a predĺžený týmto nariadením by mal riešiť pretrvávajúce zlyhania trhu a suboptimálne investičné situácie a naďalej s posilnenou doplnkovosťou mobilizovať finančné prostriedky zo súkromného sektora do investícií, ktoré majú zásadný význam pre vytváranie pracovných miest, a to aj pre mladých ľudí, rast a konkurencieschopnosť v Európe v budúcnosti. Takéto investície patria do oblastí energetiky, životného prostredia a do opatrení v oblasti klímy, sociálneho a ľudského kapitálu a súvisiacej infraštruktúry, zdravotníctva, výskumu a inovácií, cezhraničnej a udržateľnej dopravy, ako aj digitálnej transformácie. Malo by sa posilniť najmä prispievanie operácií podporovaných z EFSI k dosahovaniu ambicióznych cieľov Únie, ktoré boli stanovené na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP21), a k plneniu záväzku Únie znížiť emisie skleníkových plynov o 80 až 95 %. S cieľom posilniť časť týkajúcu sa opatrení v oblasti klímy v rámci EFSI by EIB mala vychádzať zo svojich skúseností jedného z najväčších poskytovateľov finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti klímy na celom svete a využiť svoju pokrokovú, medzinárodne dohodnutú metodiku, aby spoľahlivo identifikovala prvky opatrení v oblasti klímy alebo podiely na nákladoch. Projekty by nemali byť umelo štruktúrované tak, aby zodpovedali vymedzeniam MSP a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou. Väčší dôraz by sa mal klásť aj na prioritné projekty v oblasti prepojenia energetických sietí a projekty energetickej efektívnosti.

Podpora z EFSI pre diaľnice by navyše mala byť obmedzená na podporu súkromných a/alebo verejných investícií do dopravy v krajinách čerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu, v menej rozvinutých regiónoch alebo do cezhraničných dopravných projektov alebo – ak je to potrebné – na rozšírenie, udržiavanie alebo zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky, vývoj zariadení inteligentných dopravných systémov (IDS), zaručenie integrity a noriem existujúcich diaľnic v rámci transeurópskej dopravnej siete, najmä bezpečných parkovísk, čerpacích staníc pre alternatívne čisté palivá a systémov na nabíjanie batérií, alebo by mala prispievať na dokončenie transeurópskej dopravnej siete do roku 2030, v súlade s nariadeniami (EÚ) č. 1316/2013 (5) a (EÚ) č. 1315/2013 (6). V digitálnom sektore a v rámci pôsobnosti ambicióznej politiky Únie v oblasti digitálneho hospodárstva by sa mali stanoviť nové ciele v oblasti digitálnej infraštruktúry s cieľom zaistiť premostenie digitálnej priepasti, aby Únia bola svetovým priekopníkom novej éry tzv. internetu vecí, technológie blockchain, kybernetickej bezpečnosti a zabezpečenia sietí. Hoci sú tieto projekty už oprávnené, z dôvodov jasnosti by sa malo výslovne ustanoviť, že projekty v sektoroch poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybolovu, akvakultúry a iných prvkov širšieho biohospodárstva patria pod všeobecné ciele oprávnené na podporu z EFSI.

(11)

Kultúrne a kreatívne sektory zohrávajú pri reindustrializácii Európy kľúčovú úlohu, sú hnacou silou rastu a majú strategické postavenie, ktoré umožňuje šírenie inovácií do ďalších sektorov hospodárstva, ako sú cestovný ruch, maloobchod a digitálne technológie. EFSI by mal, rovnako ako program Kreatívna Európa zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 (7) a záručný mechanizmus v kultúrnych a kreatívnych sektoroch zriadený podľa uvedeného nariadenia, pomáhať riešiť nedostatok kapitálu v týchto sektoroch tým, že im poskytne dodatočnú podporu, ktorá by mala doplniť podporu poskytovanú prostredníctvom programu Kreatívna Európa a Záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory, aby bolo možné financovať väčší počet týchto projektov s vysokorizikovým profilom.

(12)

EFSI by mal podporovať aj operácie, ktoré zahŕňajú subjekty, ktoré sú usadené v Únii a ktorých činnosť presahuje hranice Únie, ak podporujú investície v Únii, najmä pokiaľ zahŕňajú prvky cezhraničnej spolupráce. EIAH by malo aktívne podporovať presadzovanie a podnecovanie takýchto operácií.

(13)

Pri výbere projektov by sa mala posilniť doplnkovosť, ktorá je kľúčovým prvkom EFSI. Operácie by konkrétne mali byť oprávnené na podporu z EFSI len vtedy, keď sa nimi riešia jasne identifikované zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie. Operácie v oblasti fyzickej infraštruktúry v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie, ktorá prepája dva alebo viaceré členské štáty, vrátane elektronickej infraštruktúry a najmä širokopásmovej infraštruktúry, ako aj služieb potrebných pre jej vybudovanie, zavádzanie, údržbu alebo prevádzku, by sa mali považovať za silné ukazovatele doplnkovosti vzhľadom na ich prirodzenú náročnosť a vysokú pridanú hodnotu pre Úniu.

(14)

EFSI by sa mal zvyčajne zameriavať na projekty s vyšším rizikovým profilom, než majú projekty podporované bežnými operáciami EIB, a investičný výbor EFSI (ďalej len „investičný výbor“) by mal pri hodnotení doplnkovosti zohľadniť riziká brániace investíciám, ako sú riziká charakteristické pre určitú krajinu, sektor alebo región a riziká spojené s inováciami, najmä v prípade neoverených technológií na posilnenie rastu, udržateľnosti a produktivity.

(15)

S cieľom zabezpečiť širšiu geografickú pôsobnosť EFSI a zvyšovať efektívnosť zásahov EFSI by sa mali podporovať operácie spojeného a/alebo kombinovaného financovania, v ktorých sa spájajú nenávratné formy podpory a/alebo finančné nástroje zo všeobecného rozpočtu Únie, ako sú napríklad európske štrukturálne a investičné fondy alebo nástroje dostupné v rámci Nástroja na prepájanie Európy (CEF) zriadeného nariadením (EÚ) č. 1316/2013 a nástroja Horizont 2020 – rámcového programu pre výskum a inováciu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (8), s financovaním od skupiny EIB vrátane financovania EIB v rámci EFSI, ako aj od iných investorov. Spojené a/alebo kombinované financovanie má za cieľ zvýšiť pridanú hodnotu výdavkov Únie tak, že sa prilákajú dodatočné zdroje od súkromných investorov a zabezpečí sa, aby sa podporované akcie stali ekonomicky a finančne uskutočniteľnými. Na uvedené účely bola súbežne s predložením návrhu tohto nariadenia vypracovaného Komisiou presunutá 1 000 000 000 EUR z finančných nástrojov Nástroja na prepájanie Európy (NPE) do grantovej zložky NPE, aby bol uľahčený mechanizmus kombinovaného financovania s EFSI. Vo februári 2017 bola na uvedený účel uverejnená výzva na predkladanie ponúk na kombinované financovanie. Ďalších 145 000 000 EUR sa presúva do iných príslušných nástrojov, najmä nástrojov zameraných na energetickú efektívnosť. Ďalšie opatrenia sú nevyhnutné s cieľom zabezpečiť, aby sa fondy Únie a podpora z EFSI dali ľahko kombinovať.

Hoci Komisia už k tejto záležitosti uverejnila konkrétne usmernenie, prístup k otázke kombinovania fondov Únie a podpory z EFSI by sa mal ďalej rozvíjať v záujme zvýšenia investícií, ktoré by využívali pákový efekt vytvorený kombináciou EFSI s fondmi Únie, pričom by sa malo prihliadnuť k potenciálnemu legislatívnemu vývoju. Na zabezpečenie ekonomickej efektívnosti a primeraného pákového efektu by takáto kombinácia finančných prostriedkov nemala v zásade presiahnuť 90 % celkových projektových nákladov pre menej rozvinuté regióny a 80 % pre všetky ostatné regióny.

(16)

S cieľom posilniť mieru využívania EFSI v menej rozvinutých regiónoch a prechodných regiónoch by sa mal rozšíriť rozsah všeobecných cieľov oprávnených na podporu z EFSI. Projekty by boli naďalej predmetom skúmania zo strany investičného výboru a museli by sa pri nich dodržiavať rovnaké kritériá oprávnenosti na využitie záruky ustanovenej podľa nariadenia (EÚ) 2015/1017 (ďalej len „záruka EÚ“) vrátane zásady doplnkovosti. Vzhľadom na to, že by sa veľkosť projektov, ktoré možno podporovať z EFSI, nemala obmedzovať, by sa malé projekty nemali odrádzať od uchádzania sa o financovanie z EFSI. Okrem toho sú potrebné ďalšie kroky na posilnenie technickej pomoci a podpory EFSI v menej rozvinutých regiónoch a prechodných regiónoch.

(17)

Investičné platformy sú základným nástrojom na riešenie zlyhaní trhu, a to najmä pri financovaní viacerých, regionálnych alebo sektorových projektov vrátane projektov v oblasti energetickej efektívnosti a cezhraničných projektov. Je preto dôležité podnecovať partnerstvá s národnými podpornými bankami alebo inštitúciami, a to aj s ohľadom na zriaďovanie investičných platforiem. V tomto ohľade môže významnú úlohu zohrať aj spolupráca s finančnými sprostredkovateľmi. V uvedenom kontexte by EIB mala v prípade potreby poveriť finančných sprostredkovateľov alebo schválené oprávnené subjekty posudzovaním, výberom a monitorovaním malých čiastkových projektov.

(18)

Ak by posúdením, výberom a monitorovaním malých čiastkových projektov boli poverení finanční sprostredkovatelia alebo schválené oprávnené subjekty, investičný výbor by si nemal zachovať právo schvaľovať využívanie záruky EÚ v prípade čiastkových projektov, ktoré sú takto financované EIB, a v prípade investičných operácií, v ktorých príspevok EFSI na takéto malé čiastkové projekty nedosahuje stanovenú hranicu. Riadiaca rada EFSI (ďalej len „riadiaca rada“) by mala podľa okolností poskytnúť investičnému výboru usmernenie k postupu, ktorý treba použiť pri hodnotení čiastkových projektov nad uvedenou hranicou.

(19)

Počas celého investičného obdobia by Únia mala poskytnúť záruku EÚ, ktorá by nikdy nemala presahovať 26 000 000 000 EUR, aby sa EFSI umožnilo podporovať investície, z čoho maximálne 16 000 000 000 EUR by malo byť k dispozícii pred 6. júlom 2018.

(20)

Očakáva sa, že keď sa záruka EÚ skombinuje so sumou 7 500 000 000 EUR, ktoré má poskytnúť EIB, podpora z EFSI by mala vygenerovať dodatočné investície zo strany EIB a EIF vo výške 100 000 000 000 EUR. Podporená suma 100 000 000 000 EUR od EFSI by podľa očakávaní mala do konca roka 2020 vygenerovať dodatočné investície do reálnej ekonomiky vo výške najmenej 500 000 000 000 EUR.

(21)

S cieľom čiastočne financovať príspevok zo všeobecného rozpočtu Únie do záručného fondu EÚ na predpokladané dodatočné investície by sa mal uskutočniť presun z finančného krytia dostupného pre NPE v súlade s nariadením (EÚ) č. 1316/2013, ako aj z príjmov a vrátených platieb z dlhového nástroja NPE a z Európskeho fondu 2020 pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru (ďalej len „fond Marguerite“). Presuny z príjmov a vrátených platieb si vyžadujú výnimku z článku 140 ods. 6 druhého a tretieho pododseku nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (9) s cieľom povoliť ich používanie iným nástrojom.

(22)

Na základe skúseností nadobudnutých pri investíciách podporovaných z EFSI by sa cieľová hodnota záručného fondu mala upraviť na 35 % celkových záručných záväzkov EÚ, čím sa zabezpečí primeraná úroveň ochrany.

(23)

V nadväznosti na nevídane vysoký dopyt trhu po financovaní MSP v rámci EFSI, ktorý bude podľa očakávaní pokračovať, by sa malo posilniť okno EFSI pre MSP. Osobitná pozornosť by sa mala venovať sociálnym podnikom a sociálnym službám, a to aj prostredníctvom vývoja a uvádzania nových nástrojov, ktoré sú primerané pre potreby a špecifiká sektora sociálnych podnikov a sociálnych služieb.

(24)

EIB a EIF by mali zabezpečiť, aby koneční príjemcovia vrátane MSP vedeli o existencii podpory z EFSI, aby sa zlepšila viditeľnosť záruky EÚ. V dohodách o podpore z EFSI by sa mal jasne a viditeľne uviesť odkaz na podporu z EFSI.

(25)

S cieľom zvýšiť transparentnosť operácií EFSI by investičný výbor mal vo svojich rozhodnutiach, ktoré sa zverejňujú a sprístupňujú verejnosti, vysvetliť dôvody, ktoré ho viedli k názoru, že určitej operácii by mala byť poskytnutá záruka EÚ, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať dodržiavaniu kritéria doplnkovosti. Vždy, keď dôjde k podpisu operácie v rámci záruky EÚ, by sa mala zverejniť hodnotiaca tabuľka ukazovateľov. Uverejnené informácie nesmú zahŕňať citlivé obchodné informácie.

(26)

Hodnotiaca tabuľka by sa mala používať v prísnom súlade s týmto nariadením a s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2015/1558 (10) a prílohou k nemu, ako nezávislý a transparentný hodnotiaci nástroj pre investičný výbor, aby mohol uprednostniť použitie záruky EÚ na operácie, ktoré dosahujú vyšší počet bodov a zabezpečujú pridanú hodnotu. EIB by mala vypočítať bodové hodnotenie a ukazovatele ex ante a monitorovať výsledky pri dokončení projektu.

(27)

V záujme kvalitnejšieho posudzovania projektov by mala riadiaca rada v strategickom usmernení EFSI stanoviť minimálne bodové hodnotenie pre každý pilier v hodnotiacej tabuľke.

(28)

Príslušná politika Únie pre jurisdikcie, ktoré nespolupracujú v daňovej oblasti, je vymedzená v legislatívnych aktoch Únie a v záveroch Rady, najmä v prílohe k záverom Rady z 8. novembra 2016 ako aj vo všetkých nasledujúcich novelách.

(29)

Náležitá starostlivosť o investičné a finančné operácie EIB podľa tohto nariadenia by mala zahŕňať dôkladnú kontrolu dodržiavania platných právnych predpisov Únie a schválených medzinárodných noriem a noriem Únie na boj proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, daňovým únikom a vyhýbaniu sa plateniu daní. EIB by okrem toho mala v rámci predkladania správ o EFSI poskytovať informácie, rozčlenené podľa jednotlivých krajín, o súlade operácií EFSI s politikou EIB a EIF týkajúcou sa nespolupracujúcich jurisdikcií ako aj zoznam sprostredkovateľov, s ktorými EIB a EIF spolupracujú.

(30)

Je vhodné objasniť určité technické aspekty súvisiace s obsahom dohody o riadení EFSI, o udeľovaní záruky EÚ a o nástrojoch krytých dohodou vrátane krytia rizika výmenného kurzu v určitých situáciách. V súlade s týmto nariadením by sa mala prijať dohoda s EIB o riadení EFSI a o udeľovaní záruky EÚ.

(31)

Aj keď EIAH má za cieľ stavať na súčasných poradenských službách EIB a Komisie, a aby mohlo fungovať ako jednotné centrum Únie pre technické poradenstvo pre projektové financovanie, malo by byť posilnené a jeho činnosť by sa mala zamerať aj na aktívne prispievanie k sektorovej a geografickej diverzifikácie EFSI a na podporu EIB a národných podporných bánk alebo inštitúcií pri začínaní a rozvíjaní operácií, najmä v menej rozvinutých regiónoch a prechodných regiónoch, a v prípade potreby poskytovaním pomoci so štruktúrovaním dopytu po podpore EFSI. EIAH by sa malo pokúsiť uzavrieť v každom členskom štáte aspoň jednu dohodu o spolupráci s národnou podpornou bankou alebo inštitúciou. V členských štátoch, v ktorých národné podporné banky ani inštitúcie neexistujú, by EIAH malo poskytnúť v prípade potreby a na žiadosť dotknutého členského štátu aktívnu poradenskú podporu v súvislosti s ich zriadením. Okrem toho by EIAH malo venovať osobitnú pozornosť podpore vypracúvania projektov, do ktorých sú zapojené dva alebo viaceré členské štáty, a projektov, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov COP 21. Zároveň by malo aktívne prispievať k vytváraniu investičných platforiem a poskytovať poradenstvo v oblasti kombinovania iných zdrojov financovania Únie s podporou z EFSI. Podľa potreby a so zreteľom na existujúce mechanizmy pomoci by sa malo zabezpečiť miestne zastúpenie EIAH, ktoré by v danej lokalite malo poskytovať konkrétnu a aktívnu pomoc prispôsobenú miestnym podmienkam.

(32)

Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík je založený na podrobnej analýze plánov členských štátov v oblasti rozpočtových, makroekonomických a štrukturálnych reforiem a poskytuje im odporúčania pre jednotlivé krajiny. V tejto súvislosti by EIB mala informovať Komisiu o svojich zisteniach týkajúcich sa prekážok a problémov pre investovanie v členských štátoch, ktoré sa identifikovali pri vykonávaní investičných operácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Komisia sa vyzýva, aby uvedené a iné zistenia zohľadnila vo svojej práci v kontexte tretieho piliera investičného plánu.

(33)

S cieľom zamerať sa na zlyhania trhu a medzery na trhu, stimulovať primerané dodatočné investície a podporovať geografickú a regionálnu rovnováhu operácií podporovaných z EFSI je nevyhnutný integrovaný a efektívny prístup na podporu rastu, zamestnanosti a investícií. Náklady na financovanie z EFSI by mali prispieť k dosiahnutiu uvedených cieľov.

(34)

Na podporu investičných cieľov stanovených v nariadení (EÚ) 2015/1017 by sa malo podľa potreby podnecovať kombinované financovanie s existujúcimi fondmi s cieľom poskytnúť primerané zvýhodnenie, pokiaľ ide o podmienky financovania operácií EFSI vrátane nákladov.

(35)

V prípadoch, keď napäté podmienky na finančných trhoch bránia realizácii životaschopného projektu, alebo v prípade, keď je potrebné uľahčiť zriaďovanie investičných platforiem alebo financovanie projektov v sektoroch alebo oblastiach, v ktorých trh vo veľkej miere zlyháva alebo je investičná situácia suboptimálna, by mali EIB a Komisia realizovať zmeny, najmä pokiaľ ide o odmenu za záruku EÚ, s cieľom prispieť k zníženiu nákladov na financovanie operácie, ktoré znáša príjemca finančných prostriedkov z EIB v rámci EFSI, a tak uľahčiť jeho vykonávanie. Podobné opatrenia by sa mali prijať, ak je nutné zaistiť podporu EFSI pre malé projekty. V prípade, že využívanie miestnych alebo regionálnych sprostredkovateľov umožňuje zníženie nákladov EFSI na financovanie malých projektov, treba zvážiť aj túto formu financovania.

(36)

Vzhľadom na potrebu zabezpečiť finančnú udržateľnosť EFSI by mali byť snahy o zníženie finančných nákladov na operácie EFSI v obdobiach, keď na finančnom trhu panujú napäté podmienky, alebo o pomoc so zriadením investičných platforiem alebo o financovanie projektov v sektoroch alebo oblastiach, v ktorých dochádza k významnému zlyhaniu trhu alebo suboptimálnej investičnej situácii, koordinované s ďalšími dostupnými finančnými zdrojmi Únie a nástrojmi nasadenými skupinou EIB.

(37)

Nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 2 ods. 4 sa písmeno b) nahrádza takto:

2.

Článok 4 ods. 2 sa mení takto:

3.

Článok 5 ods. 1 sa nahrádza takto:

4.

Článok 6 sa mení takto:

5.

Článok 7 sa mení takto:

6.

Článok 9 sa mení takto:

7.

V článku 10 ods. 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

8.

Článok 11 sa mení takto:

9.

Článok 12 sa mení takto:

10.

Článok 14 sa mení takto:

11.

Článok 16 ods. 1 sa nahrádza takto:

12.

Článok 17 sa mení takto:

13.

Článok 18 sa mení takto:

14.

V článku 19 sa dopĺňa tento odsek:

„EIB a EIF informujú finančných sprostredkovateľov alebo im prikážu, aby informovali konečných príjemcov vrátane MSP o existencii podpory z EFSI, tým, že uvedú túto informáciu na viditeľnom mieste príslušnej dohody o podpore z EFSI, najmä v prípade MSP, čím sa zvýši informovanosť verejnosti a zlepší viditeľnosť.“;

15.

Článok 20 ods. 2 sa nahrádza takto:

16.

Článok 22 ods. 1 sa nahrádza takto:

(*3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).“;"

17.

V článku 23 ods. 2 sa prvá a druhá veta prvého pododseku nahrádzajú takto:

„Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 13 a 14 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 4. júla 2015. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia.“;

18.

Príloha II sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

1.

Ćlánok 5 sa nahrádza takto:

(*4)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).“ "

2.

V článku 14 sa dopĺňajú tieto odseky:

(*5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).“."