5.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 319/30

(1)

Dňa 23. marca 2006 Komisia prijala nariadenie (ES) č. 553/2006 o uložení predbežného antidumpingového cla na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne (ďalej len „obuvi“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“) a vo Vietname (ďalej len „predbežné nariadenie“) (2).

(2)

Rada uložila nariadením (ES) č. 1472/2006 (3) na dva roky na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname a v ČĽR konečné antidumpingové clá v rozmedzí od 9,7 % do 16,5 % [ďalej len „nariadenie (ES) č. 1472/2006“ alebo „sporné nariadenie“].

(3)

Rada nariadením (ES) č. 388/2008 (4) rozšírila antidumpingové opatrenia na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v ČĽR na dovoz rovnakého výrobku zasielaného z Osobitnej administratívnej oblasti (ďalej len „OAO“) Macao, ktorý má alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao.

(4)

Na základe revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktoré sa začalo 3. októbra 2008 (5), Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1294/2009 (6) ďalej predĺžila platnosť antidumpingových opatrení o 15 mesiacov, t. j. do 31. marca 2011, keď platnosť opatrení uplynula [ďalej len „vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1294/2009“].

(5)

Spoločnosti Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd a Risen Footwear (HK) Co Ltd, ako aj Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd (ďalej len „žiadatelia“) napadli sporné nariadenie na Súde prvého stupňa (v súčasnosti Všeobecný súd). Rozhodnutiami zo 4. marca 2010 vo veci T-401/06 Brosmann Footwear (HK) a iní/Rada a zo 4. marca 2010 v spojených veciach T-407/06 a T-408/06, Zhejiang Aokang Shoes a Wenzhou Taima Shoes/Rada Všeobecný súd zamietol dané námietky.

(6)

Žiadatelia sa proti týmto rozsudkom odvolali. Súdny dvor rozsudkom z 2. februára 2012 vo veci C-249/10 P Brosmann Footwear (HK) a iní/Rada a rozsudkom z 15. novembra 2012 vo veci C-247/10 P Zhejiang Aokang Shoes/Rada (ďalej len „rozsudky vo veciach Brosmann a Aokang“) uvedené rozsudky pozastavil. Rozhodol, žeVšeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia nemusela preskúmať žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“ alebo „ŠTH“) podľa článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia, predložené obchodníkmi, ktorí neboli zaradení do vzorky (bod 36 rozsudku vo veci C-249/10 P a body 29 a 32 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(7)

Súdny dvor následne vydal vo veci rozsudok. Rozhodol, že „[…] Komisia mala preskúmať odôvodnené žiadosti, ktoré jej odvolateľky predložili na základe článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia na účely priznania ŠTH v rámci antidumpingového konania upraveného sporným nariadením. Ďalej treba konštatovať, že nemožno vylúčiť, že by také preskúmanie mohlo viesť voči nim k uloženiu odlišného konečného antidumpingového cla než 16,5 %, ktoré sa na ne uplatňuje podľa článku 1 ods. 3 sporného nariadenia. Z tohto istého ustanovenia (sporného nariadenia) totiž vyplýva, že konečné antidumpingové clo vo výške 9,7 % bolo uložené len voči jedinému čínskemu subjektu zaradenému do vzorky, ktorému bol priznaný ŠTH. Ako vyplýva z bodu 38 tohto rozsudku, ak by Komisia konštatovala, že aj v prípade odvolateliek prevládali podmienky trhového hospodárstva, v prípade nemožnosti určiť individuálne dumpingové rozpätie sa im mala tiež priznať táto znížená výška cla.“ (bod 42 rozsudku vo veci C-249/10 P a bod 36 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(8)

V dôsledku toho Súdny dvor zrušil sporné nariadenie, pokiaľ ide o dotknutých žiadateľov.

(9)

V októbri 2013 Komisia prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (7) oznámila, že sa rozhodla obnoviť toto antidumpingové konanie v konkrétnom štádiu, keď došlo k nezákonnosti, a preskúmať, či v prípade žiadateľov v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005 prevládali podmienky trhového hospodárstva. Zainteresované strany sa týmto oznámením vyzvali, aby sa prihlásili.

(10)

V marci 2014 Rada vykonávacím rozhodnutím Rady 2014/149/EÚ (8) zamietla návrh Komisie na prijatie vykonávacieho nariadenia Rady, ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na určitú obuv so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobenej spoločnosťami Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd, Risen Footwear (HK) Co Ltd a Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd, a ukončila konania v súvislosti s týmito výrobcami. Rada sa nazdávala, že dovozcovia, ktorí kúpili topánky od uvedených vyvážajúcich výrobcov a ktorým príslušné vnútroštátne orgány vrátili príslušné clá na základe článku 236 nariadenia (EHS) č. 2913/1992 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (9) (ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“), nadobudli oprávnené očakávanie na základe článku 1 ods. 4 sporného nariadenia, v dôsledku ktorého sa ustanovenia Colného kódexu Spoločenstva, a najmä jeho článku 221, stali uplatniteľnými na vyberanie cla.

(11)

Traja dovozcovia dotknutého výrobku, C&J Clark International Ltd. (ďalej len „Clark“), Puma SE (ďalej len „Puma“) a Timberland Europe B.V. (ďalej len „Timberland“) (ďalej len „dotknutí dovozcovia“) napadli platnosť antidumpingových opatrení na dovoz určitej obuvi z Číny a Vietnamu s odvolaním sa na judikatúru uvedenú v odôvodneniach 5 až 7 pred svojimi vnútroštátnymi súdmi, ktoré postúpili vec na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania.

(12)

V spojených veciach C-659/13 C & J Clark International Limited a C-34/14 Puma SE (10) Súdny dvor 4. februára 2016 vyhlásil nariadenie Rady (ES) č. 1472/2006 a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1294/2009 za neplatné v rozsahu, v akom Európska komisia nepreskúmala žiadosti o THZ a individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“) predložené vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR a vo Vietname, ktorí neboli zaradení do vzorky (ďalej len „rozsudky“), v rozpore s požiadavkami stanovenými v článku 2 ods. 7 písm. b) a článku 9 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (11).

(13)

Pokiaľ ide o vec C-571/14 Timberland Europe, Súdny dvor 11. apríla 2016 rozhodol na žiadosť predkladajúceho vnútroštátneho súdu o výmaze veci z registra.

(14)

V článku 266 ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie sú povinné urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhoveli rozsudkom Súdneho dvora. V prípade zrušenia aktu prijatého inštitúciami v kontexte administratívneho postupu, ako je antidumpingové konanie, spočíva dosiahnutie súladu s rozsudkom Súdneho dvora v nahradení zrušeného aktu novým aktom, v ktorom sa nezákonnosť zistená Súdnym dvorom odstraňuje (12).

(15)

Podľa judikatúry Súdneho dvora môže byť postup na nahradenie zrušeného aktu obnovený v konkrétnom štádiu, v ktorom k nezákonnosti došlo (13). To predovšetkým znamená, že v situácii, keď je akt, ktorým sa končí administratívny postup, zrušený, nemá toto zrušenie nevyhnutne vplyv na predbežné akty, ako je napríklad začatie antidumpingového konania. V situácii, keď je nariadenie, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové opatrenia, zrušené, to znamená, že aj po zrušení je antidumpingové konanie stále otvorené, pretože akt, ktorým sa uzatvára antidumpingové konanie, už nie je súčasťou právneho poriadku Únie (14), s výnimkou prípadov, keď k nezákonnosti došlo v štádiu začatia konania.

(16)

Odhliadnuc od toho, že inštitúcie neskúmali žiadosti o THZ a IZ predložené vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR a vo Vietname, ktorí neboli zaradení do vzorky, všetky ostatné zistenia, ku ktorým sa dospelo v nariadení Rady (ES) č. 1472/2006 a vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1294/2009, zostávajú v platnosti.

(17)

V tomto prípade došlo k nezákonnému konaniu po začatí konania. Komisia sa preto rozhodla obnoviť toto antidumpingové konanie, ktoré bolo vzhľadom na rozsudky stále otvorené, v konkrétnom štádiu, v ktorom k nezákonnosti došlo, a preskúmať, či v prípade dotknutých vyvážajúcich výrobcov prevládali podmienky trhového hospodárstva v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005, čo bolo obdobie prešetrovania (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Komisia v prípade potreby takisto skúmala, či dotknutí vyvážajúci výrobcovia spĺňajú podmienky pre IZ v súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (15) (ďalej len „základné nariadenie v znení pred zmenou“) (16).

(18)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1395 (17) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne pôvodom v ČĽR a vyrobenej trinástimi čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky, uskutočnený spoločnosťami Clark a Puma.

(19)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1647 (18) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne pôvodom vo Vietname a vyrobenej určitými vietnamskými vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky, uskutočnený spoločnosťami Clark, Puma a Timberland.

(20)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1731 (19) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike vyrobenej jedným vyvážajúcim výrobcom z Vietnamu a dvomi vyvážajúcimi výrobcami z ČĽR, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky, uskutočnený spoločnosťami Puma a Timberland.

(21)

Platnosť nariadenia (EÚ) 2016/1395, nariadenia (EÚ) 2016/1647 a nariadenia (EÚ) 2016/1731 napadli spoločnosti Puma a Timberland na Všeobecnom súde vo veci T-781/16 Puma a iní/Komisia a vo veci T-782/16 Timberland Europe/Komisia. Platnosť nariadenia (EÚ) 2016/1395 okrem toho na Všeobecnom súde napadla spoločnosť Clark vo veci T-790/16 C & J Clark International/Komisia a T-861/16 C & J Clark International/Komisia.

(22)

Na účely vykonania rozsudku v spojených veciach C-659/13, C & J Clark International Limited, a C-34/14, Puma SE, uvedeného v odôvodnení 12, Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/223, ktorým sa stanovuje postup na posudzovanie určitých žiadostí o trhovohospodárske zaobchádzanie a individuálne zaobchádzanie zo strany vyvážajúcich výrobcov z Číny a Vietnamu a vykonávanie rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13 a C-34/14 (20). V článku 1 uvedeného nariadenia Komisia dala inštrukcie vnútroštátnym colným orgánom, aby jej postúpili všetky žiadosti o vrátenie konečných antidumpingových ciel zaplatených za dovoz obuvi s pôvodom v Číne a vo Vietname predložených dovozcami na základe článku 236 Colného kódexu Spoločenstva a založených na skutočnosti, že vyvážajúci výrobca nezaradený do vzorky požiadal o THZ alebo IZ v priebehu prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu konečných opatrení nariadením (ES) č. 1472/2006 (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“). Komisia príslušné žiadosti o THZ alebo IZ posúdi a opätovne uloží vhodnú colnú sadzbu. Na tomto základe by vnútroštátne colné orgány mali následne rozhodnúť o žiadosti o vrátenie a odpustenie antidumpingových ciel.

(23)

Po oznámení francúzskych colných orgánov v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 Komisia identifikovala dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí v pôvodnom prešetrovaní predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky. Identifikovala aj ďalšieho vyvážajúceho výrobcu, ktorý bol dodávateľom spoločnosti Deichmann, nemeckého dovozcu, ktorý namietal proti platbe ciel. Komisia teda zanalyzovala formuláre žiadostí o THZ a IZ týchto troch čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(24)

V dôsledku uvedených skutočností Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/2257 (21) opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobenej troma vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky.

(25)

V súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 oznámili colné orgány Spojeného kráľovstva 12. júla 2016, colné orgány Belgicka 13. júla 2016 a colné orgány Švédska 26. júla 2016 Komisii žiadosti dovozcov o vrátenie ciel. V nadväznosti na tieto oznámenia Komisia zanalyzovala žiadosti o THZ a IZ devätnástich vyvážajúcich výrobcov a nariadením (EÚ) 2017/423 (22) opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v ČĽR a vo Vietname a vyrobenej týmito devätnástimi vyvážajúcimi výrobcami.

(26)

Počas uvedeného prešetrovania bolo na základe poznámok viacerých zainteresovaných strán vyjadrených po poskytnutí informácií identifikovaných ďalších päť spoločností/skupín spoločností, ktoré v pôvodnom prešetrovaní predložili žiadosť o THZ/IZ buď samotné alebo prostredníctvom prepojeného čínskeho alebo vietnamského vyvážajúceho výrobcu, ale neboli zaradené do vzorky a neboli podrobené posúdeniu v žiadnom z predchádzajúcich vykonávaní. Tieto spoločnosti boli zaradené do zoznamu v prílohe VI k nariadeniu (EÚ) 2017/423 a tvorili súčasť štyroch skupín spoločností.

(27)

Na základe uvedeného Komisia identifikovala štyri skupiny spoločností, ktoré celkovo zahŕňali sedem jednotlivých spoločností – čínskych alebo vietnamských vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli počas pôvodného prešetrovania zaradení do vzorky a posúdila formuláre žiadosti o THZ a IZ, ktoré tieto spoločnosti predložili počas pôvodného prešetrovania. V dôsledku uvedených skutočností Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/1982 (23) opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobenej týmito vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky.

(28)

Okrem toho, v článku 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/423 Komisia dočasne pozastavila posudzovanie situácie spoločností uvedených v prílohe III k uvedenému nariadeniu dovtedy, kým dovozca žiadajúci o vrátenie cla od vnútroštátnych colných orgánov neoznámi Komisii názvy a adresy dotknutých vyvážajúcich výrobcov, od ktorých príslušní obchodníci zakúpili obuv. Hoci sa síce Komisia domnieva, že dôkazné bremeno identifikácie príslušných vyvážajúcich výrobcov v Číne a/alebo vo Vietname spočíva na obchodníkoch žiadajúcich o vrátenie zaplatených antidumpingových ciel, zároveň uznáva, že nie všetci dovozcovia, ktorí od obchodníkov nakupovali obuv, si museli byť vedomí potreby oznámiť Komisii názvy vyvážajúcich výrobcov, od ktorých uvedení obchodníci obuv zadovážili. Komisia sa preto osobitne obrátila na všetkých dovozcov, ktorých sa týkali oznámenia Spojeného kráľovstva, Belgicka a Švédska a vyzvala ich, aby v rámci stanovenej lehoty poskytli potrebné informácie, t. j. názvy a adresy vyvážajúcich výrobcov v ČĽR alebo vo Vietname.

(29)

V dôsledku toho poskytli traja dovozcovia, t. j. Pentland Brands Ltd. (27. apríla 2017), Puma UK Ltd. (18. apríla 2017) a Deichmann Shoes UK Ltd. (15. mája 2017), názvy a adresy svojich príslušných dodávateľov v Číne a/alebo vo Vietname.

(30)

Nemecké colné orgány 7. apríla 2017 v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 oznámili Komisii žiadosti dovozcov v Únii o vrátenie ciel a poskytli podporné dokumenty. Holandské colné orgány 20. júna 2017 zaslali dodatok k svojmu pôvodnému oznámeniu a oznámili Komisii ďalšie tvrdenia dovozcov.

(31)

Holandské colné orgány 23. mája 2017 v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 oznámili Komisii žiadosti dovozcov v Únii o vrátenie ciel a poskytli podporné dokumenty. Holandské colné orgány 21. júla 2017 zaslali dodatok k svojmu pôvodnému oznámeniu a oznámili Komisii ďalšie tvrdenia dovozcov.

(32)

Komisia tak získala názvy a adresy celkovo 600 spoločností, ktoré boli nahlásené ako dodávatelia obuvi z ČĽR a Vietnamu.

(33)

V prípade 431 týchto spoločností (uvedených na zozname v prílohe III k tomuto nariadeniu) Komisia nemá žiadne záznamy o tom, že tieto spoločnosti predložili počas pôvodného prešetrovania formulár žiadosti o THZ alebo o IZ. Tieto spoločnosti takisto nedokázali preukázať žiadne prepojenie s ktorýmkoľvek z čínskych alebo vietnamských vyvážajúcich výrobcov, ktorí počas pôvodného prešetrovania predložili žiadosť o THZ/IZ.

(34)

Zo zostávajúcich spoločností bolo 19 vyvážajúcich výrobcov v rámci pôvodného prešetrovania posudzovaných individuálne alebo ako súčasť skupiny spoločností v rámci vzorky čínskych alebo vietnamských vyvážajúcich výrobcov (uvedené v prílohe IV k tomuto nariadeniu). Keďže žiadnej z týchto spoločností nebola priznaná individuálna colná sadzba, na dovoz obuvi od týchto spoločností sa uplatňuje colná sadzba vo výške 16,5 % pre ČĽR a 10 % pre Vietnam. Tieto sadzby neboli dotknuté rozsudkom uvedeným v odôvodnení 12.

(35)

Zo zostávajúcich spoločností bolo 72 vyvážajúcich výrobcov (uvedených na zozname v prílohe V k tomuto nariadeniu) už posudzovaných individuálne alebo ako súčasť skupiny spoločností, a to v rámci vykonania rozsudku uvedeného v odôvodnení 12: konkrétne vykonávacím rozhodnutím 2014/149/EÚ alebo vykonávacími nariadeniami (EÚ) 2016/1395, (EÚ) 2016/1647, (EÚ) 2016/1731, (EÚ) 2016/2257 a (EÚ) 2017/1982.

(36)

Na spoločnosti alebo skupiny spoločností posudzované vo vykonávacom rozhodnutí 2014/149/EÚ sa nevzťahuje žiadne opätovné uloženie antidumpingového cla, ako sa uvádza v odôvodnení 10, keďže vybrané clá im už boli vrátené, čo im poskytlo oprávnené očakávanie, že k takémuto opätovnému uloženiu cla nedôjde. Žiadostiam dovozcov v Únii o vrátenie cla, ktoré sa týkajú spoločností alebo skupín spoločností posudzovaných vo vykonávacích nariadeniach (EÚ) 2016/1395, (EÚ) 2016/1647, (EÚ) 2016/1731, (EÚ) 2016/2257 a (EÚ) 2017/1982, by sa naopak nemalo vyhovieť. Dôvodom je, že títo dovozcovia sa nachádzajú v inej právnej situácii než tí, ktorí boli posudzovaní vo vykonávacom rozhodnutí 2014/149/EÚ, najmä preto, že nenadobudli oprávnené očakávanie.

(37)

Zvyšných 70 spoločností (uvedených na zozname v prílohe II k tomuto nariadeniu) boli čínski alebo vietnamskí vyvážajúci výrobcovia, ktorí neboli počas pôvodného prešetrovania zaradení do vzorky a ktorí predložili formulár žiadosti o THZ/IZ. Komisia preto posúdila žiadosti o THZ a IZ predložené týmito spoločnosťami.

(38)

V krátkosti, Komisia v tomto nariadení posúdila formuláre žiadosti o THZ/IZ týchto spoločností: Aiminer Leather Products Co., Ltd, Best Health Ltd., Best Run Worldwide Co. Ltd Bright Ease Shoe Factory, Cambinh Shoes Company, Dong Anh Footwear Joint Stock Company, Dong Guan Bor Jiann Footwear Co., Ltd, Dongguan Hongguo Shoes Co. Ltd., Freetrend Industrial Ltd, Freeview Company Ltd, Dongguan Hopecome Footwear Co Ltd, Dongguan Houjie Baihou Hua Jian Footwear Factory, Dongguan Qun Yao Shoe Co., Ltd, Dongyi Shoes Co., Ltd, Doozer (Fujian) Shoes Co., Ltd, Emperor (VN) Co., Ltd, Everlasting Industry Co., Ltd, Fu Jian Ching Luh Shoes Co., Ltd, Fu Jian Lion Score Sport Products Co., Ltd, Fujian Footwear & Headgear Import & Export (Holdings) Co., Ltd, Fujian Jinjiang Guohui Footwear & Garment Co., Ltd, Gan Zhou Hua Jian International Footwear Co., Ltd, Golden Springs Shoe Co., Ltd, Haiduong Shoes Stock Company, Hangzhou Forever Shoes Factory, Hua Jian Industrial Holding Co., Ltd, Huu Nghi Danang Company, Hwa Seung Vina Co., Ltd, Jason Rubber Works Ltd, Jinjiang Hengdali Footwear Co., Ltd, Jinjiang Xiangcheng Footwear and Plastics Co., Ltd, JinJiang Zhenxing Shoes & Plastic Co., Ltd, Juyi Group Co., Ltd, K Star Footwear Co., Ltd, Kangnai Group Wenzhou Lucky Shoes and Leather Co., Ltd, Khai Hoan Footwear Co., Ltd, Lian Jiang Ching Luh Shoes Co., Ltd, Li-Kai Shoes Manufacturing Co., Ltd, New Star Shoes Factory, Ngoc Ha Shoe Company, Nhi Hiep Transportation Construction Company Limited, Ophelia Shoe Co., Ltd, Ormazed Shoes (Zhao Qing City) Ltd, Ormazed Shoes Ltd (Dong Guan) Ltd, Pacific Joint – Venture Company, Phuc Yen Shoes Factory, Phuha Footwear Enterprise, Phuhai Footwear Enterprise, Phulam Footwear Joint Stock Company, Putian Dajili Footwear Co., Ltd, Right Rich Development VN Co., Ltd, Saigon Jim Brother Corporation, Shenzhen Harson Shoes Ltd, Shunde Sunrise (II) Footwear Co., Ltd, Splendour Enterprise Co., Ltd, Stellar Footwear Co., Ltd, Sung Hyun Vina Co., Ltd, Synco Footwear Ltd, Thai Binh Shoes Joint Stock Company, Thang Long Shoes Company, Thanh Hung Co, Ltd, Thuy Khue Shoes Company Ltd, Truong Loi Shoes Company Limited, Wenzhou Chali Shoes Co, Ltd, Wenzhou Dibang Shoes Co., Ltd, Wenzhou Gold Emperor Shoes Co., Ltd, Xiamen Sunchoose Import & Export Co., Ltd, Xingtaiy Footwear Industry & Commerce Co., Ltd, Zhuhai Shi Tai Footwear Company Limited, Zhuhai Shun Tai Footwear Company Limited.

(39)

Komisia má možnosť odstrániť tie aspekty sporného nariadenia, ktoré viedli k jeho zrušeniu, zatiaľ čo časti, ktoré nie sú rozsudkom dotknuté, sa môžu ponechať nezmenené (24).

(40)

Cieľom tohto nariadenia je náprava tých aspektov sporného nariadenia, o ktorých sa zistilo, že sú v rozpore so základným nariadením, a ktoré preto viedli k vyhláseniu jeho neplatnosti, pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov uvedených v odôvodnení 30.

(41)

Všetky ostatné zistenia v spornom nariadení a vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1294/2009, ktoré Súdny dvor nevyhlásil za neplatné, zostávajú aj naďalej v platnosti a týmto sa začleňujú do tohto nariadenia.

(42)

Ďalej uvedené odôvodnenia sa preto obmedzujú na nové posúdenie, ktoré je potrebné, aby sa vyhovelo rozsudkom Súdneho dvora.

(43)

Komisia preskúmala, či v prípade dotknutých vyvážajúcich výrobcov uvedených v odvodnení 38, ktorí predložili žiadosti o THZ/IZ, počas obdobia prešetrovania prevládali podmienky pre THZ alebo IZ. Účelom tohto určenia je zistiť rozsah, v akom sú dotknutí dovozcovia oprávnení na to, aby im bolo vrátené antidumpingové clo zaplatené vzhľadom na antidumpingové clá zaplatené za vývoz týchto dodávateľov.

(44)

Ak by sa analýzou zistilo, že THZ sa malo poskytnúť dotknutým vyvážajúcim výrobcom, ktorých vývoz podliehal antidumpingovému clu zaplatenému dotknutými dovozcami, danému vyvážajúcemu výrobcovi by sa musela priznať individuálna colná sadzba a výška vráteného cla by sa obmedzovala na sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi zaplateným clom a individuálnou colnou sadzbou, t. j. v prípade dovozu z Číny rozdielu medzi 16,5 % a clom uloženým pre jedinú vyvážajúcu spoločnosť vo vzorke, ktorá získala THZ, konkrétne 9,7 %, a v prípade dovozu z Vietnamu rozdielu medzi 10 % a individuálnou colnou sadzbou vypočítanou pre prípadného dotknutého vyvážajúceho výrobcu.

(45)

Ak by sa analýzou zistilo, že vyvážajúcemu výrobcovi, ktorého žiadosť o THZ bola zamietnutá, sa malo udeliť IZ, musela by sa dotknutému vyvážajúcemu výrobcovi priznať individuálna colná sadzba a výška vráteného cla by sa obmedzovala na sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi zaplateným clom, t. j. 16,5 % v prípade dovozu z Číny a 10 % v prípade dovozu z Vietnamu, a prípadnou individuálnou colnou sadzbou vypočítanou pre prípadného dotknutého vyvážajúceho výrobcu.

(46)

V opačnom prípade, ak by sa analýzou takýchto žiadostí o THZ a IZ zistilo, že THZ aj IZ by sa mali zamietnuť, nebudú sa môcť vrátiť žiadne antidumpingové clá.

(47)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 12, Súdny dvor zrušil sporné nariadenie a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1294/2009 so zreteľom na vývoz určitej obuvi od určitých čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov v rozsahu, v akom Komisia nepreskúmala žiadosti o THZ a IZ predložené týmito vyvážajúcimi výrobcami.

(48)

Komisia preto preskúmala žiadosti dotknutých vyvážajúcich výrobcov o THZ a IZ s cieľom určiť colnú sadzbu uplatniteľnú na ich vývoz. Z tohto posúdenia vyplynulo, že poskytnuté informácie nepreukázali, že dotknutí vyvážajúci výrobcovia pôsobili v podmienkach trhového hospodárstva ani že spĺňali podmienky pre individuálne zaobchádzanie (pozri podrobné vysvetlenie v odôvodnení 49 a nasledujúcich odôvodneniach).

(49)

Treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Na tento účel sa v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku stanovuje, že žiadosť predložená takýmto výrobcom musí v súlade s uvedeným ustanovením obsahovať dostatok dôkazov o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Preto inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Naopak, úlohou inštitúcií Únie na účely priznania THZ dotknutému výrobcovi je posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie toho, že kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia splnené, kým úlohou justície Únie je preskúmať, či toto posúdenie nebolo zjavne nesprávne (bod 32 rozsudku vo veci C-249/10 P a bod 24 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(50)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia na to, aby vyvážajúcemu výrobcovi mohlo byť poskytnuté THZ, by malo byť splnených všetkých päť kritérií vymenovaných v uvedenom článku. Komisia preto usúdila, že na zamietnutie žiadosti o THZ stačilo, ak nebolo splnené aspoň jedno kritérium.

(51)

Žiadny z dotknutých vyvážajúcich výrobcov nevedel preukázať, že spĺňa kritérium 1 (obchodné rozhodnutia). Konkrétnejšie Komisia zistila, že spoločnosti 34, 36, 37, 38, 39, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 53, 54, 58, 65, 66,67, 69, 72, 77, 79, 80, 82, 84, 85, 88, 89, 92, 93, 94, 96, 97, 98, 99, 100, 101 a 102 (25) nemohli voľne určovať množstvo svojho predaja na domácom a vývoznom trhu. Komisia v tejto súvislosti zistila, že existovali obmedzenia produkcie a/alebo obmedzenie množstva predaja na konkrétnych trhoch (domácom a vývoznom). Určité spoločnosti, konkrétne spoločnosti 33, 35, 39, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 66, 67, 68, 69, 70, 72, 73, 74, 75, 77, 81, 83, 84, 85, 86, 87, 91, 96, 97, 101 a 102, neposkytli dostatočné informácie o svojej vlastníckej štruktúre, akcionároch, členoch predstavenstva alebo výbere riadiacich pracovníkov, aby preukázali, že ich obchodné rozhodnutia sa prijímajú v súlade s trhovými signálmi bez významného zasahovania zo strany štátu. Okrem toho určité spoločnosti nepredložili svoju obchodnú licenciu alebo jej preklad do angličtiny (spoločnosti 33, 35, 59, 60, 62, 81 a 87) alebo nepredložili svoje stanovy alebo ich preklad do angličtiny (spoločnosti 34, 40, 41, 51, 59, 63, 64, 95, 101 a 102). Určité spoločnosti ďalej neposkytli dostatočné informácie o svojich dodávateľoch (spoločnosti 42, 43, 44, 46, 49, 51, 57, 60, 64, 65, 69, 74, 76 a 95) alebo neboli schopné preukázať, že výber pracovných síl bol dostatočne nezávislý od miestnych orgánov (spoločnosti 38, 39, 42, 45 a 46), a teda neposkytli dostatočné dôkazy, že ich obchodné rozhodnutia sa prijímajú bez významných zásahov štátu.

(52)

Okrem toho, spoločnosti 33, 34, 35, 40, 41, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 57, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67, 68, 69, 70, 72, 73, 74, 75, 76, 79, 80, 81, 82, 84, 85, 86, 87, 88, 91, 93, 94, 95, 96, 97, 100, 101 a 102 neboli schopné preukázať, že spĺňajú kritérium 2 (účtovníctvo). Konkrétnejšie, spoločnosti 33, 43, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67, 68, 73, 74, 75, 76, 79, 80, 81, 82, 84, 85, 86, 87, 88, 91, 93, 94, 96, 97, 101 a 102 nepreukázali, že majú súbor základných účtovných záznamov, ktoré podliehajú nezávislému auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi. Posúdeniami THZ sa konkrétne zistilo, že tieto spoločnosti buď neposkytli Komisii stanovisko/správu nezávislého audítora alebo ich účty neprešli auditom alebo k viacerým položkám zo súvahy a výkazu ziskov a strát chýbali vysvetlivky. Ostatné spoločnosti neposkytli ich preklad do angličtiny (spoločnosti 34, 35, 40, 41, 51, 57, 69, 70, 95 a 100). Navyše audit účtovnej závierky určitých spoločností (43, 44, 45, 57, 65 a 72) vykazoval významné nezrovnalosti, okrem iného nezrovnalosti v údajoch vykázaných v rozličných rokoch, rozdiely medzi pôvodným znením a anglickým prekladom, pochybnosti o správnosti metódy odpisovania, inventúry a revízie zásob alebo problémy, ktoré boli zaznamenané v správe auditu a ktoré neboli následne napravené. Tieto spoločnosti preto nesplnili kritérium 2.

(53)

Pokiaľ ide o kritérium 3 (aktíva a „prenesenie“), viaceré spoločnosti nepreukázali, že neexistujú žiadne narušenia pretrvávajúce zo systému iného ako trhového hospodárstva. Spoločnosti 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 42, 43, 44, 47, 48, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67, 70, 72, 74, 75, 76, 77, 80, 81, 83, 84, 85, 86, 87, 88, 91, 94, 95, 96, 97, 101 a 102 predovšetkým neposkytli základné a úplné informácie o podmienkach a hodnote práv na využívanie pôdy. Okrem toho, spoločnosti 34, 35, 37, 38, 39, 42, 43, 45, 46, 52, 53, 54, 57, 60, 63, 65, 66, 72, 77, 79, 84, 85, 87, 93, 94, 95 a 98 neposkytli informácie o odchýlkach od štandardnej sadzby dane alebo záznamy o zaplatení tejto dane, zatiaľ čo spoločnosti 37, 42, 43, 44, 57, 84, 87 a 94 neposkytli informácie o svojich dodávkach alebo cenách elektrickej energie. Spoločnosti 40 a 41 neposkytli anglický preklad základných informácií týkajúcich sa ich aktív.

(54)

Pokiaľ ide o kritérium 4 (právne prostredie), spoločnosti 76, 101 a 102 nepreukázali, že pôsobia v podmienkach konkurzného a vlastníckeho práva, ktoré zaručujú stabilitu a právnu istotu.

(55)

Spoločnosť 70 nepreukázala, že spĺňa kritérium 5 (prevod meny), keďže podľa poznámok k súvahe používala pri obchode v cudzej mene fixný výmenný kurz, čo nie je v súlade s kritériom 5, ktoré stanovuje, že prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú podľa trhového kurzu.

(56)

Okrem toho, spoločnosti 56, 71, 78 a 90 neposkytli dôkazy o výrobe dotknutého výrobku, vlastníctve hlavných surovín, vlastníctve dotknutého výrobku a kontrole nad stanovovaním cien. Ich žiadosti o THZ neboli preto predmetom podrobnej analýzy.

(57)

Komisia informovala dotknutých vyvážajúcich výrobcov o tom, že žiadnemu z nich sa neposkytne THZ, a vyzvala ich, aby predložili svoje pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(58)

Ani jeden z dotknutých sedemdesiatich vyvážajúcich výrobcov teda nesplnil všetky podmienky stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a poskytnutie THZ bolo preto všetkým z nich zamietnuté.

(59)

Podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou sa v prípade uplatnenia článku 2 ods. 7 písm. a) toho istého nariadenia však určí individuálne clo pre vývozcov, ktorí sú schopní preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou.

(60)

Ako sa uvádza v odôvodnení 49, treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o IZ podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou. Na tento účel sa v článku 9 ods. 5 prvom pododseku základného nariadenia v znení pred zmenou stanovuje, že predložená žiadosť musí byť riadne odôvodnená. Preto inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že vývozca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Naopak, úlohou inštitúcií Únie na účely priznania IZ je posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým vývozcom dostatočné na preukázanie toho, že kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou sú splnené.

(61)

V súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou by mali vývozcovia na základe riadne odôvodnenej žiadosti preukázať, že všetkých päť kritérií v ňom uvedených je splnených, aby im mohlo byť udelené IZ. Komisia preto usúdila, že na zamietnutie žiadosti o IZ stačilo, ak nebolo splnené aspoň jedno kritérium.

(62)

Ide o týchto päť kritérií:

(63)

Všetci sedemdesiati dotknutí vyvážajúci výrobcovia, ktorí požiadali o THZ, zároveň požiadali aj o IZ pre prípad, že by im THZ nebolo poskytnuté. Komisia preto spolu s tým, že zamietla žiadostí týchto vyvážajúcich výrobcov o THZ, ako je opísané v odôvodneniach 49 až 57, zároveň posúdila žiadosti o IZ každého z dotknutých vyvážajúcich výrobcov.

(64)

Pokiaľ ide o kritérium 1 (repatriácia kapitálu a ziskov), spoločnosti 69, 77, 86 a 95 nepreukázali, že môžu voľne repatriovať kapitál a zisky, a teda nepreukázali splnenie tohto kritéria.

(65)

Pokiaľ ide o kritérium 2 (voľne určený predaj na vývoz a vývozné ceny), spoločnosti 33, 34, 35, 36, 37, 40, 41, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 52, 53, 54, 58, 59, 60, 62, 64, 66, 67, 69, 72, 74, 75, 79, 80, 82, 84, 85, 88, 89, 92, 93, 94, 95, 96, 97, 98, 99 a 100 nepreukázali, že obchodné rozhodnutia ako vývozné ceny a množstvá a podmienky a náležitosti predaja sú voľne určované v reakcii na signály trhu, keďže analyzované dôkazy, napríklad stanovy akciovej spoločnosti alebo obchodné licencie, vykazovali obmedzenie produkcie a/alebo obmedzenie množstva predaja obuvi na konkrétnych trhoch.

(66)

Pokiaľ ide o kritérium 3 (spoločnosť – kľúčové riadenie a akcie alebo podiely – je dostatočne nezávislá od zasahovania štátu), spoločnosti 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67, 68, 69, 70, 72, 73, 74, 75, 76, 77, 80, 81, 82, 83, 84, 85, 86, 87, 91, 93, 94, 95, 96, 97, 98, 101 a 102 nepreukázali, že ich obchodné rozhodnutia sú dostatočne nezávislé od zasahovania štátu. Okrem iného neboli poskytnuté žiadne informácie alebo boli poskytnuté nedostatočné informácie, pokiaľ ide o vlastnícku štruktúru spoločnosti a to, akým spôsobom sa prijímajú rozhodnutia. Spoločnosti 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 42, 43, 44, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67, 70, 72, 74, 75, 76,77, 80, 81, 83, 84, 85, 86, 87, 91, 94, 95, 96, 97, 101, 102 okrem toho neposkytli dostatočné informácie o tom, ako sa na tieto spoločnosti previedli práva na využívanie pôdy a za akých podmienok. Spoločnosti 33, 34, 35, 40, 41, 51, 59, 62, 81 a 95 neposkytli anglický preklad príslušných dokumentov.

(67)

Napokon, spoločnosť 70 nepreukázala, že prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú podľa trhového kurzu. Nespĺňala preto požiadavky kritéria 4 (trhový výmenný kurz).

(68)

Okrem toho, spoločnosti 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67, 68, 69, 70, 72, 73, 74, 75, 76, 77, 80, 81, 82, 83, 84, 85, 86, 87, 91, 93, 94, 95, 96, 97, 98, 101 a 102 zároveň nepreukázali, že splnili požiadavky kritéria 5 (obchádzanie), keďže neboli poskytnuté žiadne informácie o spôsobe, akým sa prijímajú rozhodnutia v rámci spoločnosti, ako ani o tom, či štát vyvíja značný vplyv na tento rozhodovací proces spoločnosti.

(69)

Okrem toho, spoločnosti 56, 71, 78 a 90 neposkytli dôkazy o výrobe dotknutého výrobku, vlastníctve hlavných surovín, vlastníctve dotknutého výrobku a kontrole nad stanovovaním cien. Ich žiadosti o IZ neboli preto predmetom podrobnej analýzy.

(70)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ani jeden z dotknutých sedemdesiatich vyvážajúcich výrobcov nesplnil podmienky stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou, a tak bolo poskytnutie IZ všetkým zamietnuté. Komisia o tom informovala dotknutých vyvážajúcich výrobcov a vyzvala ich, aby predložili svoje pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(71)

Na vývoz sedemdesiatich dotknutých vyvážajúcich výrobcov by sa preto malo na obdobie uplatňovania nariadenia (ES) č. 1472/2006 uložiť reziduálne antidumpingové clo uplatniteľné na Čínu vo výške 16,5 % a na Vietnam vo výške 10 %. Obdobie uplatňovania uvedeného nariadenia bolo pôvodne od 7. októbra 2006 do 7. októbra 2008. Po začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti bolo 30. decembra 2009 predĺžené do 31. marca 2011. Nezákonnosť zistená v rozsudkoch sa týka toho, že inštitúcie Únie nestanovili, či by výrobky vyrobené dotknutými vyvážajúcimi výrobcami mali podliehať reziduálnemu clu alebo individuálnemu clu. Na základe nezákonnosti, ktorú zistil Súdny dvor, neexistuje právny základ na úplné oslobodenie výrobkov vyrobených dotknutými vyvážajúcimi výrobcami od akéhokoľvek antidumpingového cla. Novým aktom napravujúcim nezákonnosť, ktorú zistil Súdny dvor, sa preto musia iba prehodnotiť platné sadzby antidumpingového cla, a nie samotné opatrenia.

(72)

Keďže Komisia dospela k záveru, že reziduálne clo uplatniteľné na Čínu a Vietnam by malo byť s ohľadom na dotknutých vyvážajúcich výrobcov opätovne uložené s rovnakou sadzbou, aká bola pôvodne uložená sporným nariadením a vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1294/2009, v nariadení (ES) č. 388/2008 nie sú potrebné žiadne zmeny. Nariadenie (ES) č. 388/2008 zostáva v platnosti.

(73)

Komisii boli po poskytnutí informácií doručené pripomienky v mene i) federácie FESI a obuvníckej koalície (Footwear Coalition) (26), ktoré zastupujú dovozcov obuvi v Únii; ii) spoločnosti C&J Clark International, Cortina, Deichmann a Wortmann (ďalej len „Clarks a iní“), dovozcov obuvi v Únii, iii) spoločnosti Sino Pro Trading a iv) spoločnosti Schuhhaus SIEMES Einkaufs & Beteiligungs GmBH (ďalej len „SIEMES“), pričom v prípade oboch spoločností ide o dovozcov obuvi z Číny a Vietnamu.

(74)

Federácia FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že podľa otvoreného spisu Komisie predložila spoločnosť s názvom Fortune Footwear Co. Ltd žiadosť o THZ/IZ na obdobie prešetrovania, a preto by nemala byť uvedená na zozname v prílohe III k tomuto nariadeniu. Neexistuje však žiadny záznam o akejkoľvek žiadosti o THZ/IZ predloženej touto spoločnosťou a federácia FESI ani obuvnícka koalícia neposkytli žiaden ďalší dôkaz o tom, že táto spoločnosť skutočne predložila takúto žiadosť. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(75)

Federácia FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že spoločnosť s názvom Foshan Nanhai Shyang Yuu/Hu Footwear bola nesprávne uvedená na zozname v prílohe III, keďže táto spoločnosť údajne predložila žiadosť o THZ/IZ. V prílohe III a ani v žiadnej inej prílohe k tomuto nariadeniu však nie je uvedená žiadna spoločnosť s názvom Foshan Nanhai Shyang Yuu/Hu Footwear. Spoločnosť s podobným názvom (Nanhai Shyang Ho Footwear Co. Ltd) je uvedená na zozname v prílohe III, ale federácia FESI ani obuvnícka koalícia neposkytli žiadne dôkazy o tom, že ide o spoločnosť totožnú so spoločnosťou Foshan Nanhai Shyang Yuu/Hu Footwear.Toto tvrdenie sa preto zamieta. Pre úplnosť je tiež potrebné uviesť, že spoločnosť s podobným názvom, Foshan Nanhai Shyang Yuu Footwear Ltd, bola posudzovaná v nariadení (EÚ) 2016/2257. Podobne však neexistuje žiadny dostupný dôkaz, že ide o spoločnosť totožnú so spoločnosťou Foshan Nanhai Shyang Yuu/Hu Footwear.

(76)

Federácia FESI a obuvnícka koalícia ďalej tvrdili, že spoločnosť Guangzhou Panyu Xintaiy Footwear Industry Commerce Co., Ltd predložila žiadosť o THZ/IZ a že túto žiadosť mala Komisia posúdiť. Objasňuje sa, že žiadosť o THZ/IZ tejto spoločnosti bola skutočne posudzovaná. Spoločnosť nespĺňala kritériá na udelenie THZ a IZ a jej žiadosť bola preto zamietnutá. V dôsledku toho by malo byť konečné clo opätovne uložené vo vzťahu k tejto spoločnosti, ktorá sa preto uvádza na zozname v prílohe II k tomuto nariadeniu. Preto sa tvrdenie FESI a obuvníckej koalície v tomto ohľade zamieta.

(77)

FESI a obuvnícka koalícia okrem toho tvrdili, že spoločnosť s názvom Mega Power Union Co. Ltd predložila žiadosť o THZ/IZ. Komisia však nemá žiadny záznam o tejto žiadosti o THZ/IZ a federácia FESI ani obuvnícka koalícia neposkytli žiaden dôkaz o tom, že táto spoločnosť skutočne predložila takúto žiadosť. Preto sa tvrdenie FESI a obuvníckej koalície v tomto ohľade zamieta.

(78)

FESI a obuvnícka koalícia napokon tvrdili, že skupina s názvom Evervan group predložila žiadosť o THZ/IZ a že táto skupina bola preto nesprávne uvedená na zozname v prílohe III. Hoci šesť spoločností uvedených na zozname v prílohe III má názvy obsahujúce slovo Evervan (Evervan, Evervan Deyang Footwear Co., Ltd, Evervan Golf, Evervan Qingyuan Footwear Co., Ltd, Evervan Qingyuan Vulcanized, Evervan Vietnam), FESI ani obuvnícka koalícia neposkytli dôkaz o tom, že ide o spoločnosti skutočne patriace do skupiny. FESI a obuvnícka koalícia takisto neposkytli dôkaz o tom, že táto skupina ako celok skutočne predložila žiadosť o THZ/IZ. Toto tvrdenie sa preto zamieta. Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že spoločnosť s názvom Guangzhou Evervan Footwear Co., Ltd predložila žiadosti o THZ/IZ, ktoré boli posúdené a zamietnuté v nariadení (EÚ) 2017/1982. Neexistujú žiadne dostupné dôkazy, ktoré by umožnili vytvoriť prepojenie s ostatnými spoločnosťami, ktoré obsahujú slovo „Evervan“, uvedenými na zozname v prílohe III.

(79)

FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že dôkazné bremeno pri posudzovaní žiadostí o THZ/IZ spočíva na Komisii, keďže čínski a vietnamskí vyvážajúci výrobcovia si povinnosť plynúcu z tohto bremena splnili podaním žiadostí o THZ/IZ v pôvodnom prešetrovaní. FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že vyvážajúcim výrobcom dotknutým súčasným vykonávaním by mali byť priznané rovnaké procesné práva, ako boli priznané vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky počas pôvodného prešetrovania. FESI a obuvnícka koalícia predovšetkým tvrdili, že sa vykonala len administratívna analýza, a nie overovanie na mieste, a že čínski a vietnamskí vyvážajúci výrobcovia nedostali príležitosť doplniť svoje formuláre žiadostí o THZ/IZ prostredníctvom písomných upozornení na nedostatky.

(80)

FESI a obuvnícka koalícia ďalej tvrdili, že vyvážajúci výrobcovia dotknutí týmto vykonávaním nedostali rovnaké procesné záruky ako tie, ktoré sa uplatňujú v štandardných antidumpingových prešetrovaniach, ale že sa uplatňovali prísnejšie štandardy. FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že Komisia nezohľadnila čas uplynutý medzi podaním žiadostí o THZ/IZ v pôvodnom prešetrovaní a posúdením týchto žiadostí. Navyše vyvážajúci výrobcovia dostali počas pôvodného prešetrovania na podanie žiadostí o THZ/IZ len 15 dní namiesto zvyčajných 21 dní.

(81)

Na základe toho FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že nebola dodržaná základná právna zásada, ktorá má zabezpečiť, aby mali zainteresované strany možnosť v plnej miere uplatniť svoje práva na obhajobu, stanovená v článku 41 Charty základných práv Európskej únie a článku 6 Zmluvy o Európskej únii. Na tomto základe tvrdili, že Komisia tým, že nedala vyvážajúcim výrobcom príležitosť doplniť neúplné informácie, zneužila svoje právomoci a v podstate presunula dôkazné bremeno do štádia vykonávania.

(82)

FESI a obuvnícka koalícia v neposlednom rade takisto tvrdili, že takýto prístup by bol diskriminačný voči čínskym a vietnamským vyvážajúcim výrobcom, ktorí boli zaradení do vzorky v pôvodnom prešetrovaní, no takisto voči ďalším vyvážajúcim výrobcom v krajinách s iným ako trhovým hospodárstvom, na ktorých sa vzťahovalo antidumpingové prešetrovanie a ktorí podali v tomto prešetrovaní žiadosť o THZ/IZ. Na čínske a vietnamské spoločnosti dotknuté súčasným vykonávaním by sa teda nemal vzťahovať rovnaký limit na poskytovanie informácií, aký sa uplatňuje v bežných prešetrovaniach trvajúcich 15 mesiacov, a nemali by podliehať prísnejším procesným štandardom.

(83)

FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že Komisia de facto uplatnila dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 ods. 1 základného nariadenia, pričom nedodržala procesné pravidlá stanovené v článku 18 ods. 4 základného nariadenia.

(84)

Komisia pripomína, že podľa judikatúry dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o THZ/IZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Na tento účel sa v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku stanovuje, že žiadosť predložená takýmto výrobcom musí v súlade s uvedeným ustanovením obsahovať dostatok dôkazov o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Preto, ako Súdny dvor uviedol v rozsudkoch vo veciach Brosmann a Aokang, inštitúcie nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Úlohou Komisie je naopak posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie toho, že kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia sú splnené tak, aby mu mohlo byť poskytnuté THZ/IZ (pozri odôvodnenie 49). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia nemá podľa základného nariadenia ani na základe judikatúry povinnosť poskytnúť vyvážajúcemu výrobcovi možnosť, aby doplnil žiadosť o THZ/IZ o všetky chýbajúce faktické informácie. Komisia môže založiť svoje posúdenie na informáciách, ktoré predložil vyvážajúci výrobca.

(85)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že sa vykonala len administratívna analýza, Komisia konštatuje, že administratívna analýza je postup, pri ktorom sa žiadosti o THZ/IZ analyzujú na základe dokumentov, ktoré predložil vyvážajúci výrobca. Komisia vykonáva administratívnu analýzu všetkých žiadostí o THZ/IZ. Komisia sa navyše môže rozhodnúť vykonať overovanie na mieste. Overovanie na mieste však nie je povinné a nevykonáva sa v prípade každej žiadosti o THZ/IZ. Keď sa kontroly na mieste vykonávajú, ich cieľom je zvyčajne potvrdiť určité predbežné posúdenie vykonané inštitúciami a/alebo skontrolovať pravdivosť informácií poskytnutých dotknutým vyvážajúcim výrobcom. Inými slovami, pokiaľ z dôkazov predložených vyvážajúcim výrobcom jasne vyplýva, že THZ/IZ nie je opodstatnené, kontroly na mieste, ktoré predstavujú dodatočný a nepovinný krok, sa zvyčajne neorganizujú. Posúdenie, či je overovanie na mieste vhodné, je na Komisii (27). Právomoc rozhodnúť o prostriedkoch overovania informácií uvedených vo formulári THZ/IZ má uvedená inštitúcia. Keď sa teda Komisia tak ako v tomto prípade na základe administratívnej analýzy rozhodne, že má dostatočné dôkazy na to, aby rozhodla o žiadosti o THZ/IZ, overovanie na mieste nie je potrebné a nemožno ho vyžadovať.

(86)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že právo na obhajobu sa náležite nedodržalo, keď sa Komisia rozhodla nezaslať písomné upozornenia na nedostatky, v prvom rade treba pripomenúť, že právo na obhajobu je individuálnym právom, a že FESI a obuvnícka koalícia sa nemôžu odvolávať na porušenie individuálneho práva iných spoločností. Po druhé, Komisia namieta proti tvrdeniu, že v prípade využitia samotnej administratívnej analýzy, na rozdiel od administratívnej analýzy spojenej s overovaním na mieste, je jej praxou vykonávať rozsiahle výmeny informácií a uplatňovať postup podrobného dopĺňania nedostatkov. FESI a obuvnícka koalícia skutočne nedokázali poskytnúť dôkaz o opaku.

(87)

Pripomienky FESI a obuvníckej koalície týkajúce sa diskriminácie sa musia takisto zamietnuť ako neopodstatnené. Treba pripomenúť, že zásada rovnakého zaobchádzania je porušená, keď inštitúcie Únie pristupujú k podobným prípadom rozdielne, a tak stavajú niektorých obchodníkov do nevýhodného postavenia v porovnaní s inými, pokiaľ toto rozdielne zaobchádzanie nie je odôvodnené existenciou podstatných objektívnych odlišností (28). To je však presný opak toho, čo Komisia robí: tým, že od čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky požaduje, aby podali žiadostí o THZ/IZ na opätovné posúdenie, snaží sa postaviť týchto vyvážajúcich výrobcov pôvodne nezaradených do vzorky na rovnakú úroveň ako tých, ktorí boli v pôvodnom prešetrovaní zaradení do vzorky. Navyše, keďže v základnom nariadení sa v tomto ohľade nestanovuje minimálny časový rámec, pokiaľ je časový rámec na dané účely primeraný a poskytuje stranám dostatočnú možnosť na zozbieranie (alebo opätovné zozbieranie) potrebných informácií a zároveň zaručuje ich právo na obhajobu, nedochádza k žiadnej diskriminácii.

(88)

Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa článku 18 ods. 1 základného nariadenia, Komisia by chcela poznamenať, že v tomto prípade neuplatnila článok 18 základného nariadenia. V skutočnosti prijala informácie poskytnuté dotknutými vyvážajúcimi výrobcami, neodmietla tieto informácie a založila na nich svoje posúdenie. Z tohovyplýva, že nebolo potrebné postupovať podľa článku 18 ods. 4 základného nariadenia. Postup stanovený v článku 18 ods. 4 základného nariadenia sa uplatňuje v prípadoch, keď má Komisia v úmysle zamietnuť určité informácie, ktoré poskytla zainteresovaná strana, a namiesto toho využiť dostupné skutočnosti.

(89)

Ďalší dovozca, konkrétne spoločnosť Sino Pro Trading Limited, tvrdila, že Komisia nemohla mať dostatok času na preskúmanie žiadostí o THZ a IZ podaných 600 spoločnosťami v období len niekoľkých mesiacov, tvrdiac, že prešetrovanie uskutočnené Komisiou preto nemohlo viesť k spoľahlivým výsledkom. Táto strana ďalej tvrdila, že výsledok tohto prešetrovania, t. j. že všetky žiadosti o THZ/IZ, ktoré boli posudzované, boli zamietnuté, poukazuje na skutočnosť, že prešetrovanie Komisie bolo zaujaté. Na druhej strane, táto strana takisto tvrdila, že bol preskúmaný nedostatočný počet žiadostí o THZ/IZ, konkrétne iba 70 z pôvodných 600. Okrem toho ten istý dovozca tvrdil, že vzhľadom na to, že posúdenia spoločností v odôvodneniach 49 až 72 majú anonymný charakter, zainteresované strany nemali možnosť priradiť zistenia, ku ktorým sa dospelo, ku konkrétnej spoločnosti. Napokon tento dovozca tvrdil, že jeho dodávateľ, aj keď je uvedený na zozname v prílohe II k tomuto nariadeniu, nebol podrobený prešetrovaniu, a že mu bol zaslaný len dotazník, navyše s nepostačujúcim časom na odpoveď.

(90)

Pokiaľ ide o uvedené tvrdenia, Komisia najprv vysvetlila, že jej nemecké resp. holandské colné orgány poskytli názvy 600 spoločností resp. názvy troch dovozcov uvedených v odôvodnení 29 ako dodávatelia obuvi z Číny a Vietnamu. Ako je vysvetlené v odôvodnení 33, v prípade väčšiny z týchto spoločností Komisia nemá žiaden záznam o tom, že v priebehu pôvodného prešetrovania podali akúkoľvek žiadosť o THZ alebo IZ. Pokiaľ ide o veľký počet zostávajúcich spoločností, Komisia už posúdila ich žiadosti o THZ a IZ v predchádzajúcich vykonávaniach. Tento postup je podrobne vysvetlený v odôvodneniach 34 až 36 a príslušné spoločnosti, ako aj príslušné právne akty sú uvedené v zoznamoch v prílohách IV až VI k tomuto nariadeniu. Tvrdenie, že Komisia údajne prešetrila 600 spoločností v rámci súčasného postupu, je nesprávne, a musí sa preto zamietnuť.

(91)

Komisia okrem toho spresnila, že, ako sa uvádza v odôvodnení 17, Komisia obnovila súčasné antidumpingové konanie v konkrétnom štádiu, v ktorom k nezákonnosti došlo, a preto preskúmala, či prevládali podmienky trhového hospodárstva v prípade dotknutých vyvážajúcich výrobcov v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005, t. j. počas obdobia prešetrovania v rámci prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu konečných antidumpingových ciel v roku 2006. Komisia preto takisto nezhromaždila nové informácie, ale svoje posúdenie založila na žiadosti o THZ/IZ, ktorú predložil príslušný vyvážajúci výrobca počas tohto prešetrovania. Závery týchto posúdení boli sprístupnené príslušným vyvážajúcim výrobcom, ktorým bol poskytnutý čas na predloženie pripomienok. Ako sa uvádza v odôvodnení 70, žiadny z dotknutých vývozcov vrátane dodávateľa spoločnosti Pro Trading Ltd neposkytol žiadne pripomienky týkajúce sa tohto poskytnutia informácií.

(92)

Napokon je potrebné zdôrazniť, že informácie poskytnuté vyvážajúcimi výrobcami v ich žiadostiach o THZ/IZ sa považujú za dôverné v zmysle článku 19 základného nariadenia. V záujme zachovania dôvernosti sa názvy spoločností preto nahradili číslami.

(93)

Všetky uvedené tvrdenia sa teda museli zamietnuť.

(94)

FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že Komisia údajne porušila článok 266 ZFEÚ, keďže tento článok jej neposkytuje právny základ na opätovné začatie prešetrovania vzhľadom na opatrenie, ktorého platnosť už uplynula. FESI a obuvnícka koalícia takisto zopakovali, že článok 266 ZFEÚ neumožňuje retroaktívne uloženie antidumpingových ciel, odvolajúc sa na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-458/98P Industrie des poudres sphériques/Rada  (29).

(95)

V tomto ohľade FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu obuvi z Číny a Vietnamu bolo ukončené 31. marca 2011 súbežne s uplynutím platnosti opatrení. Komisia s týmto cieľom 16. marca 2011 (30) vydala v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o uplynutí platnosti ciel (ďalej len „oznámenie o uplynutí platnosti“), výrobné odvetvie Únie netvrdilo, že by dumping pokračoval, a ani rozsudok Súdneho dvora nevyhlásil oznámenie o uplynutí platnosti za neplatné.

(96)

Rovnaké strany okrem toho tvrdili, že ani v základnom nariadení sa neuvádzajú žiadne právomoci, ktoré by Komisii umožnili opätovne začať antidumpingové prešetrovanie.

(97)

FESI a obuvnícka koalícia v tejto súvislosti navyše tvrdili, že obnovenie prešetrovania a posudzovania žiadostí o THZ/IZ podaných dotknutými čínskymi a vietnamskými vyvážajúcimi výrobcami v pôvodnom prešetrovaní je porušením všeobecnej zásady premlčania a preklúzie. Táto zásada je stanovená v Dohode o založení WTO a v základnom nariadení, kde sa stanovuje päťročná lehota pre trvanie opatrení, a v článku 236 ods. 1 a článku 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva, kde sa stanovuje trojročná lehota, počas ktorej jednak dovozcovia môžu požiadať o vrátenie antidumpingových ciel a jednak vnútroštátne colné orgány môžu vyberať dovozné clá a antidumpingové clá (31). Článok 266 ZFEÚ neumožňuje odchýlku od tejto zásady.

(98)

Nakoniec tvrdili, že Komisia neposkytla žiadne odôvodnenie ani predchádzajúcu judikatúru, aby podložila použitie článku 266 ZFEÚ ako právneho základu na opätovné začatie konania.

(99)

Pokiaľ ide o chýbajúci právny základ na opätovné začatie prešetrovania, Komisia pripomína judikatúru citovanú v odôvodnení 15, podľa ktorej môže obnoviť prešetrovanie v konkrétnom štádiu, v ktorom došlo k nezákonnosti. V každom prípade, ako generálny advokát nedávno pripomenul, článok 266 ZFEÚ oprávňuje Komisiu, aby prijala kroky na obnovenie zákonnosti spôsobom, ktorý je v súlade so zisteniami rozsudku, ktorým sa vyhlásilo predmetné opatrenie za neplatné, a ukladá jej aj povinnosť, aby svoje konanie uviedla do súladu s obsahom daného rozsudku (32). Vec Komisia/McBride a i.  (33), na ktorú sa FESI a obuvnícka koalícia odvolávali, sa v tejto súvislosti neuplatňuje, pretože v danej veci pravidlá, ktorými sa prenáša právomoc prijať akt (namiesto zrušeného) už neboli súčasťou právnych predpisov EÚ, zatiaľ čo v tomto prípade právny základ nezmizol a jedinou zmenou bolo to, že právomoc bola prenesená na Komisiu (34).

(100)

Pokiaľ ide o oprávnené očakávanie, je potrebné poznamenať, že zákonnosť antidumpingového nariadenia sa musí posudzovať z hľadiska objektívnych noriem práva Únie, a nie podľa rozhodovacej praxe, aj keď takáto prax existuje (čo nie je tento prípad). Doterajšia prax Komisie preto, quod non, nemôže viesť k oprávnenému očakávaniu: podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora môže oprávnené očakávanie vzniknúť, iba ak inštitúcie poskytli konkrétne uistenia, ktoré by zainteresovanej strane umožnili zákonne usudzovať, že inštitúcie Únie budú konať určitým spôsobom (35). FESI ani obuvnícka koalícia sa nepokúsili preukázať, že v tomto prípade boli poskytnuté takéto uistenia. Platí to o to viac preto, lebo predchádzajúca prax spomínaná v tejto súvislosti nezodpovedá skutkovej a právnej situácii tohto prípadu, pričom rozdiely možno vysvetliť skutkovými a právnymi rozdielmi v porovnaní s týmto prípadom.

(101)

Ide o tieto rozdiely: nezákonnosť, ktorú zistil Súdny dvor, sa netýka zistení týkajúcich sa dumpingu, ujmy a záujmu Únie, a teda ani zásady uloženia cla, ale iba konkrétnej colnej sadzby. Predchádzajúce zrušenia, na ktoré sa odvolávali zainteresované strany, sa naopak týkali zistení o dumpingu, ujme a záujme Únie. Inštitúcie sú teda oprávnené prepočítať konkrétnu sadzbu cla pre dotknutých vyvážajúcich výrobcov.

(102)

V tomto prípade predovšetkým nebolo treba od zainteresovaných strán žiadať dodatočné informácie. Komisia musela skôr posúdiť informácie, ktoré boli predložené, ale neboli posúdené pred prijatím nariadenia (ES) č. 1472/2006. V každom prípade, ako sa uvádza v odôvodnení 99, predchádzajúca prax v ostatných veciach však nepredstavuje presné a bezpodmienečné uistenie pre tento prípad.

(103)

Všetky strany, proti ktorým konanie smeruje, t. j. dotknutí vyvážajúci výrobcovia, ako aj účastníci konaní prebiehajúcich na Súdnom dvore a združenie zastupujúce jednu z uvedených strán, boli napokon prostredníctvom poskytnutia informácií informované o relevantných skutočnostiach, na základe ktorých Komisia zamýšľa prijať toto posúdenie THZ/IZ. Ich právo na obhajobu je teda zaručené. V tejto súvislosti treba najmä poznamenať, že neprepojení dovozcovia nemajú v antidumpingovom konaní právo na obhajobu, keďže uvedené konania nie sú vedené proti nim.

(104)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že platnosť predmetných opatrení uplynula 31. marca 2011, Komisia nevidí dôvod, prečo by uplynutie platnosti opatrenia malo ovplyvniť možnosť Komisie prijať nový akt s cieľom nahradiť zrušený akt po rozsudku, ktorým bol pôvodný akt zrušený. Podľa judikatúry uvedenej v odôvodnení 15 by správne konanie malo byť opätovne obnovené v štádiu, v ktorom došlo k nezákonnosti. Komisia opätovne začala prešetrovanie presne v tom štádiu s cieľom posúdiť, či sa žiadostiam o THZ/IZ, ktoré boli neposúdené, malo vyhovieť, a teda či prípadne nie je splatná nižšia colná sadzba (čo by umožnilo týmto dotknutým spoločnostiam žiadať o vrátenie uvedených preplatkov na cle prostredníctvom ich príslušného colného orgánu spolu s úrokom (36)). Hoci sa oznámením o uplynutí platnosti oficiálne ukončuje konanie, takéto oznámenie nemôže mať za následok upretie práva uvedených spoločností na revízne prešetrenie ich žiadostí o THZ/IZ – práva, ktoré bolo uplatniteľné v priebehu prešetrovania, ako to uznal Súdny dvor vo veci C&J Clark  (37). V dôsledku toho sa prešetrovanie znovu začalo 17. marca 2016, pričom týmto nariadením sa v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia ukončí.

(105)

FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že postup, ktorý Komisia zvolila na opätovné začatie prešetrovania a retroaktívne uloženie cla, predstavuje z jej strany zneužitie právomoci a porušuje ZFEÚ. FESI a obuvnícka koalícia v tomto ohľade tvrdia, že Komisia nemá právomoc zasahovať do článku 236 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva tým, že by bránila vráteniu antidumpingových ciel. Tvrdili, že vyvodenie následkov zo zrušenia platnosti ciel je úlohou vnútroštátnych colných orgánov, a že vnútroštátne colné orgány sú podľa nich takisto povinné vrátiť antidumpingové clá, ktoré Súdny dvor vyhlásil za neplatné.

(106)

V tejto súvislosti FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že článok 14 ods. 3 základného nariadenia neumožňuje Komisii odchýliť sa od článku 236 Colného kódexu Spoločenstva, keďže oba právne predpisy patria do toho istého právneho poriadku a základné nariadenie nemožno vnímať ako lex specialis Colného kódexu Spoločenstva.

(107)

Tie isté strany navyše ďalej tvrdili, že v článku 14 ods. 3 základného nariadenia sa neodkazuje na článok 236 Colného kódexu Spoločenstva a iba sa v ňom konštatuje, že Komisia môže prijať osobitné ustanovenia, avšak nie výnimky z Colného kódexu Spoločenstva.

(108)

V reakcii na to je dôležité zdôrazniť, že z článku 14 ods. 1 základného nariadenia nevyplýva, že pravidlá, ktorými sa riadia colné predpisy Únie, sú automaticky uplatniteľné na ukladanie individuálnych antidumpingových ciel (38). Článok 14 ods. 3 základného nariadenia skôr dáva inštitúciám Únie právomoc transponovať pravidlá, ktorými sa riadia colné predpisy Únie, a stanoviť ich uplatniteľnosť, pokiaľ je to potrebné a užitočné (39).

(109)

Táto transpozícia si nevyžaduje úplné uplatňovanie všetkých ustanovení colných predpisov Únie. V článku 14 ods. 3 základného nariadenia sa výslovne predpokladajú osobitné ustanovenia vo vzťahu k spoločnému vymedzeniu pojmu pôvod, čo je dobrý príklad prípadu, kde sa vyskytuje odchýlka od ustanovení colných predpisov Únie. Práve na základe toho Komisia využila svoje právomoci vyplývajúce z článku 14 ods. 3 základného nariadenia a žiadala, aby vnútroštátne colné orgány dočasne upustili od vracania ciel. Nie je to v rozpore s výlučnou právomocou, ktorú majú vnútroštátne colné orgány v súvislosti so spormi týkajúcimi sa colného dlhu: rozhodovacia právomoc naďalej spočíva na colných orgánoch členských štátov. Colné orgány členských štátov na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela, pokiaľ ide o žiadosti o THZ a IZ, naďalej rozhodujú o tom, či by sa clo malo vrátiť alebo nie.

(110)

Preto hoci je pravda, že nič v rámci colných predpisov Únie neumožňuje vytvoriť prekážku pre vrátenie chybne zaplatených ciel, v súvislosti s vrátením antidumpingových ciel nemožno vysloviť žiadne podobné zovšeobecňujúce tvrdenie. V súlade s tým a z dôvodu všeobecnej potreby chrániť vlastné zdroje Únie pred neoprávnenýmižiadosťami o vrátenie cla a pred súvisiacimi ťažkosťami, ktoré by následne boli vznikli pri vymáhaní neoprávnene vrátených ciel, sa Komisia musela dočasne odchýliť od colných predpisov Únie a využila svoje právomoci podľa článku 14 ods. 3 základného nariadenia.

(111)

FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že Komisia v rozpore s článkom 296 ZFEÚ neposkytla primerané odôvodnenia a neuviedla právny základ, na základe ktorého boli clá opätovne retroaktívne uložené, a dovozcom dotknutým súčasným vykonávaním bolo teda vrátenie cla odoprené. FESI a obuvnícka koalícia preto tvrdili, že Komisia porušila právo zainteresovaných strán na účinnú súdnu ochranu.

(112)

Spoločnosť SIEMES, jeden z dovozcov, ktorí poskytli pripomienky k poskytnutiu informácií, takisto tvrdila, že vykonávacie nariadenie Komisie je nedostatočne zdôvodnené, čo je v rozpore s článkom 296 ZFEÚ, toto svoje tvrdenie však nijako bližšie nevysvetlila. Na podporu svojho tvrdenia sa táto strana odvolala na rozsudok vo veci T-310/12 Yuanping Changyuan Chemicals/Rada  (40).

(113)

Komisia sa domnieva, že rozsiahle právne odôvodnenie poskytnuté vo všeobecnom informačnom dokumente a v tomto nariadení vrátane odkazu na právne základy súčasného nariadenia náležite zdôvodňujú uvedené vykonávacie nariadenie Komisie.

(114)

FESI a obuvnícka koalícia ďalej tvrdili, že retroaktívna náprava opatrení, ktorých platnosť uplynula, porušuje zásadu oprávneného očakávania. FESI po prvé tvrdila, že strany vrátane dovozcov nadobudli istotu, že platnosť opatrení uplynula 31. marca 2011, a že so zreteľom na čas uplynutý od pôvodného prešetrovania mali strany nárok oprávnene očakávať, že pôvodné prešetrovanie sa neobnoví ani opätovne nezačne. Rovnako mali čínski a vietnamskí vyvážajúci výrobcovia nárok na opodstatnené oprávnené očakávanie, že Komisia nebude viac prešetrovať ich žiadosti o THZ/IZ poskytnuté v pôvodnom prešetrovaní len na základe toho, že tieto žiadosti neboli posúdené v rámci trojmesačnej lehoty uplatniteľnej počas pôvodného prešetrovania.

(115)

Pokiaľ ide o oprávnené očakávanie zainteresovaných strán, že platnosť antidumpingových opatrení uplynula a že prešetrovanie sa už opätovne nezačne, odkazuje sa na odôvodnenie 104, v ktorom sa tieto tvrdenia už podrobne analyzovali.

(116)

Pokiaľ ide o oprávnené očakávanie čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov, že ich žiadosti o THZ/IZ sa nebudú revízne prešetrovať, odkazuje sa na odôvodnenie 99, v ktorom sa toto tvrdenie takisto podrobne analyzovalo vo svetle judikatúry Súdneho dvora o tejto otázke.

(117)

FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že retroaktívne uloženie antidumpingových opatrení predstavuje i) diskrimináciu dovozcov dotknutých súčasným vykonávaním oproti dovozcom dotknutým vykonávaním rozsudkov vo veciach Brosmann a Aokang uvedených v odôvodnení 6, ktorým boli vrátené clá zaplatené za dovoz obuvi od piatich vyvážajúcich výrobcov dotknutých týmito rozsudkami, ako aj ii) diskrimináciu vyvážajúcich výrobcov dotknutých súčasným vykonávaním oproti piatim vyvážajúcim výrobcom dotknutým rozsudkami vo veciach Brosmann a Aokang, na ktorých sa na základe vykonávacieho rozhodnutia 2014/149/EÚ nevzťahovalo žiadne clo.

(118)

V súvislosti s tvrdením o diskriminácii Komisia v prvom rade pripomína všetky požiadavky, ktoré musia byť splnené, aby išlo o diskrimináciu, ako sa uvádza v odôvodnení 87.

(119)

Ďalej treba poznamenať, že rozdiel medzi dovozcami dotknutými súčasným vykonávaním a dovozcami dotknutými vykonávaním rozsudkov vo veciach Brosmann a Aokang spočíva v tom, že dovozcovia dotknutí vykonávaním rozsudkov vo veciach Brosmann a Aokang sa rozhodli napadnúť nariadenie (ES) č. 1472/2006 na Všeobecnom súde, zatiaľ čo dovozcovia dotknutí súčasným vykonávaním tak neučinili.

(120)

Rozhodnutie prijaté inštitúciou Únie, ktoré nebolo napadnuté jeho adresátom v lehote stanovenej v článku 263 ods. 6 ZFEÚ, sa stáva preňho konečným. Toto pravidlo sa zakladá najmä na skutočnosti, že lehoty, počas ktorých sa musí súdne konanie začať, majú za úlohu zabezpečiť právnu istotu tým, že sa nimi predchádza bezmedznému spochybňovaniu opatrení Únie, ktoré zakladajú právne účinky (41).

(121)

Táto procesná zásada práva Únie nevyhnutne vedie k vzniku dvoch skupín: tých, ktorí napadli opatrenie Únie, v dôsledku čoho mohli získať výhodné postavenie (ako Brosmann a ďalší štyria vyvážajúci výrobcovia), a tých, ktorí opatrenie Únie nenapadli. To však neznamená, že Komisia zaobchádzala s uvedenými dvoma stranami nerovnako v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Usúdenie, že strana patrí do druhej z uvedených kategórií, pretože sa vedome rozhodla nenapadnúť opatrenie Únie, nie je diskrimináciou danej skupiny.

(122)

Všetky zainteresované strany teda mali sústavne k dispozícii súdnu ochranu na súdoch Únie.

(123)

Pokiaľ ide o údajnú diskrimináciu vyvážajúcich výrobcov dotknutých súčasným vykonávaním, na ktorých sa nevzťahovalo žiadne clo v nadväznosti na vykonávacie rozhodnutie 2014/149/EÚ, treba poznamenať, že rozhodnutie Rady opätovne neukladať clá bolo jasne prijaté s ohľadom na príslušné okolnosti konkrétnej situácie v čase, keď Komisia predložila svoj návrh na opätovné uloženie daných ciel, a najmä na základe toho, že dotknuté antidumpingové clá už boli vrátené, a keďže pôvodné oznámenie dlhu príslušnému dlžníkovi bolo po rozsudkoch vo veciach Brosmann a Aokang stiahnuté. Podľa Rady toto vrátenie ciel vytvorilo na strane dotknutých dovozcov oprávnené očakávanie. Keďže v prípade ostatných dovozcov sa neuskutočnilo žiadne porovnateľné vrátenie ciel, nie sú v situácii porovnateľnej s dovozcami, ktorých sa týka rozhodnutie Rady.

(124)

Každopádne skutočnosť, že Rada sa rozhodla konať určitým spôsobom vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu, ktorý jej bol predložený, nemôže Komisiu zaväzovať k vykonaniu iného rozsudku presne tým istým spôsobom.

(125)

FESI a obuvnícka koalícia okrem toho tvrdili, že Komisia nemá v rámci súčasného vykonávania právomoc prijať nariadenie, ktorým sa antidumpingové clo ukladá retroaktívne, a že táto právomoc v každom prípade prináleží Rade. Toto tvrdenie sa zakladalo na argumente, že ak je prešetrovanie obnovené v konkrétom štádiu, v ktorom došlo k nezákonnosti, mali by sa uplatňovať rovnaké pravidlá ako tie, ktoré platili v čase pôvodného prešetrovania, keď prijímala konečné opatrenia Rada. Tieto strany tvrdili, že v súlade s článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 37/2014 z 15. januára 2014, ktorým sa menia určité nariadenia, ktoré sa vzťahujú na spoločnú obchodnú politiku, pokiaľ ide o postupy prijímania určitých opatrení (nazývané aj „nariadenie Omnibus I“) (42), sa nový rozhodovací postup v oblasti spoločnej obchodnej politiky nevzťahuje na súčasnú situáciu, keďže pred nadobudnutím účinnosti nariadenia Omnibus I i) Komisia už prijala akt (predbežné nariadenie); ii) boli začaté a ukončené konzultácie, ktoré sa vyžadovali podľa nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva; a iii) Komisia už prijala návrh nariadenia Rady, ktorým sa prijímajú konečné opatrenia. Tieto strany dospeli na uvedenom základe k záveru, že by sa mali uplatňovať rozhodovacie postupy platné pred nadobudnutím účinnosti nariadenia Omnibus I.

(126)

Dané tvrdenie sa zameriava na dátum začatia prešetrovania (ktorý je nepochybne relevantný vo vzťahu k iným podstatným zmenám základného nariadenia), avšak opomína skutočnosť, že v nariadení (EÚ) č. 37/2014 sa používa iné kritérium (a síce začatie postupu prijímania opatrení). Stanovisko FESI a obuvníckej koalície je teda založené na nesprávnom výklade prechodného pravidla v nariadení (EÚ) č. 37/2014.

(127)

Vzhľadom na odkaz na „začaté postupy prijímania opatrení“ v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 37/2014, ktorým sa stanovujú prechodné pravidlá pre zmeny rozhodovacích postupov na prijímanie antidumpingových opatrení, a vzhľadom na význam pojmu „postup“ v základnom nariadení skutočne platí, že v prípade prešetrovania, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (EÚ) č. 37/2014, ale pri ktorom Komisia pred uvedeným nadobudnutím účinnosti ešte nezačala konzultáciu s príslušným výborom s cieľom prijať opatrenia, sa na postup prijímania uvedených antidumpingových opatrení vzťahujú nové pravidlá. To isté platí aj v prípade konaní, v ktorých boli opatrenia uložené na základe starých pravidiel a majú sa revízne prešetriť, alebo v prípade opatrení, ktorými boli uložené predbežné clá na základe starých pravidiel, no postup prijímania konečných opatrení nebol v čase nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) č. 37/2014 ešte začatý. Inými slovami, nariadenie (EÚ) č. 37/2014 sa uplatňuje na konkrétny „postup prijímania“, a nie na celé obdobie daného prešetrovania či dokonca konania.

(128)

Sporné nariadenie bolo prijaté v roku 2006. Príslušný právny predpis uplatniteľný na toto konanie je nariadenie (EÚ) 2016/1036. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(129)

Pokiaľ ide o spoločnosť Clarks a iní, tá najprv tvrdila, že Komisia nemá žiadny právny základ na prešetrovanie žiadostí o THZ/IZ, ktoré podali vyvážajúci výrobcovia v rámci pôvodného prešetrovania. Spoločnosť Clarks a iní tvrdila, že konanie, ktoré bolo uzatvorené uplynutím platnosti opatrení 31. marca 2011, nebolo vyhlásené za neplatné rozsudkom v spojených veciach C-659/13 a C-34/14, a preto nemôže byť znovu otvorené.

(130)

V reakcii na túto pripomienku sa Komisia odvoláva na vysvetlenie, ktoré poskytla v odôvodneniach 99 až 104.

(131)

Po druhé, spoločnosť Clarks a iní tvrdila, že súčasné konanie je v rozpore so zásadami neretroaktivity a právnej istoty, ktoré sú zakotvené v článku 10 základného nariadenia. Okrem toho spoločnosť SIEMES, ďalší dovozca obuvi, podobne tvrdila, že na uloženie antidumpingového cla so spätnou platnosťou neexistuje právny základ a odvolala sa pritom na judikatúru, konkrétne vec C-458/98 P, Industrie des poudres sphériques/Rada  (43), a na rozhodovaciu prax Komisie v tejto súvislosti.

(132)

Pokiaľ ide o argument týkajúci sa retroaktivity na základe článku 10 základného nariadenia a článku 10 antidumpingovej dohody WTO, v článku 10 ods. 1 základného nariadenia, ktorý sa riadi znením článku 10 ods. 1 antidumpingovej dohody WTO, sa stanovuje, že predbežné a konečné antidumpingové clá sa uplatňujú len na výrobky, ktoré vstupujú do voľného obehu po období, keď nadobudli účinnosť opatrenia prijaté podľa článku 7 ods. 1 alebo prípadne podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia. V tomto prípade sa predmetné antidumpingové clá uplatňujú iba na výrobky, ktoré vstúpili do voľného obehu po tom, ako nadobudlo účinnosť predbežné nariadenie prijaté podľa článku 7 ods. 1 základného nariadenia a sporné (konečné) nariadenie prijaté podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia. Retroaktivita v zmysle článku 10 ods. 1 základného nariadenia sa však týka len situácie, keď bol tovar prepustený do voľného obehu pred tým, ako sa zaviedli opatrenia, ako vyplýva zo samotného textu uvedeného ustanovenia a z výnimky stanovenej v článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(133)

Komisia takisto konštatuje, že v tomto prípade nedošlo ani k porušeniu zásady retroaktivity, ani k porušeniu právnej istoty a oprávneného očakávania.

(134)

Pokiaľ ide o retroaktivitu, judikatúra Súdneho dvora pri posudzovaní, či je opatrenie retroaktívne, rozlišuje medzi uplatnením nového pravidla na vzniknutú konečnú situáciu (označovanú aj ako existujúci alebo konečný právny stav), a na situáciu, ku ktorej došlo pred nadobudnutím účinnosti nového pravidla, ktorá ale ešte nie je konečná (označovanú aj ako dočasný stav).

(135)

V tomto prípade situácia dovozu dotknutých výrobkov, ktorá nastala počas obdobia uplatňovania nariadenia (ES) č. 1472/2006, ešte nebola konečná, pretože v dôsledku zrušenia sporného nariadenia antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz ešte nebolo stanovené s konečnou platnosťou. Dovozcovia obuvi boli zároveň upozornení uverejnením oznámenia o začatí konania a predbežným nariadením, že takéto clo sa môže uložiť. V zmysle ustálenej judikatúry súdov Únie nemôžu hospodárske subjekty nadobudnúť oprávnené očakávanie, pokiaľ inštitúcie neprijmú akt ukončujúci administratívny postup, ktorý sa stal konečným.

(136)

Toto nariadenie predstavuje okamžité uplatnenie vzhľadom na budúce účinky situácie, ktorá pretrváva: clá uložené na obuv vybrali vnútroštátne colné orgány. V dôsledku žiadostí o vrátenie, o ktorých ešte nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté, predstavujú tieto clá pretrvávajúcu situáciu. V tomto nariadení sa stanovuje colná sadzba uplatniteľná na uvedený dovoz, čím sa upravujú budúce účinky pretrvávajúcej situácie.

(137)

V každom prípade, aj keby išlo o retroaktivitu v zmysle práva Únie, quod non, táto retroaktivita by bola opodstatnená z nasledujúceho dôvodu:

(138)

Hmotnoprávne pravidlá práva Únie sa môžu vzťahovať na situácie existujúce pred nadobudnutím ich účinnosti, pokiaľ z ich znenia, cieľov alebo všeobecnej štruktúry jasne vyplýva, že sa im musí takýto účinok priznať. Konkrétne vo veci C-337/88, Società agricola fattoria alimantare (SAFA), sa uvádza, že: hoci zásada právnej istoty vovšeobecnosti bráni tomu, aby okamih, od ktorého sa začína časová pôsobnosť aktu Spoločenstva, bol stanovený ako dátum, ktorý predchádza jeho uverejneniu, vo výnimočných prípadoch to tak byť nemusí, ak je to potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa a ak sú náležite rešpektované oprávnené očakávania dotknutých subjektov.  (44)

(139)

V tomto prípade je účelom splnenie povinnosti Komisie podľa článku 266 ZFEÚ. Keďže v rozsudkoch uvedených v odôvodnení 12 Súdny dvor konštatoval nezákonnosť iba so zreteľom na určenie uplatniteľnej colnej sadzby, a nie so zreteľom na uloženie samotných opatrení (to znamená, pokiaľ ide o zistenie dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie), dotknutí vyvážajúci výrobcovia nemohli oprávnene očakávať, že nebudú uložené žiadne konečné antidumpingové opatrenia. Toto uloženie sa teda, ani keby bolo retroaktívne, quod non, nemôže považovať za porušenie oprávneného očakávania.

(140)

Po tretie, spoločnosť Clarks a iní tvrdila, že opätovné uloženie antidumpingového cla sedemdesiatim dotknutým vyvážajúcim výrobcom by bolo diskriminačné a v rozpore s článkom 266 ZFEÚ, keďže v nadväznosti na rozsudky vo veciach Brosmann a Aoakang nebolo opätovne uložené žiadne antidumpingové clo.

(141)

Toto tvrdenie je neopodstatnené. Dovozcovia, ktorí dovážali tovar od spoločnosti Brosman a ostatných štyroch vyvážajúcich výrobcov dotknutých rozsudkami vo veciach C-247/10 P a C-249/10 P, sú v odlišnej skutkovej a právnej situácii, pretože ich vyvážajúci výrobcovia sa rozhodli napadnúť sporné nariadenie a pretože im bolo vrátené clo, a sú teda chránení článkom 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva. Nikto ďalší sporné nariadenie nenapadol a nikomu ďalšiemu nebolo zaplatené clo vrátené. V tejto súvislosti pozri aj odôvodnenia 118 až 122.

(142)

Po štvrté, spoločnosť Clarks a iní tvrdila, že došlo k viacerým procesným pochybeniam, ktoré vyplývali z tohto prešetrovania. Ako prvé tvrdila, že dotknutí vyvážajúci výrobcovia už možno nemajú možnosť poskytnúť zmysluplné pripomienky alebo aby uviedli ďalšie dôkazy podporujúce žiadosti o THZ/IZ, ktoré predložili pred niekoľkými rokmi. Napríklad spoločnosti už nemusia vôbec existovať alebo príslušné dokumenty už nemusia byť k dispozícii.

(143)

Okrem toho spoločnosť Clarks a iní tvrdila, že opatrenia Komisie by na rozdiel od pôvodného prešetrovania ovplyvnili de facto a de jure len dovozcov, pričom oni nemajú možnosť predložiť zmysluplné podklady a nemôžu požadovať, aby ich dodávatelia spolupracovali s Komisiou.

(144)

Komisia poznamenáva, že v žiadnom ustanovení základného nariadenia sa nevyžaduje, aby Komisia vyvážajúcim spoločnostiam, ktoré žiadajú o udelenie THZ/IZ, poskytla možnosť doplniť chýbajúce faktické informácie. Dôkazné bremeno, ako sa uvádza v odôvodnení 88, v skutočnosti spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o THZ/IZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Právo byť vypočutý sa týka posúdenia uvedených skutočností, ale nezahŕňa právo doplniť nedostatočné informácie. Vyvážajúci výrobca by inak mohol predlžovať posudzovanie donekonečna, keby poskytoval informácie postupne jednu za druhou.

(145)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia nemá žiadnu povinnosť žiadať od vyvážajúceho výrobcu, aby doplnil žiadosť o THZ/IZ. Ako sa uvádza v odôvodnení 84, Komisia môže pri svojom posudzovaní vychádzať z informácií, ktoré predložil vyvážajúci výrobca. Dotknutí vyvážajúci výrobcovia v každom prípade nespochybnili posúdenie svojich žiadostí o THZ/IZ Komisiou a neuviedli, na ktoré dokumenty alebo osoby sa už nemôžu odvolať. Tvrdenie je teda také abstraktné, že inštitúcie pri posudzovaní žiadostí o THZ/IZ nemôžu tieto ťažkosti vziať do úvahy. Keďže sa uvedený argument zakladá na špekuláciách a nie je doložený presnými údajmi o tom, ktoré dokumenty a osoby už nie sú k dispozícii a aká je relevantnosť uvedených dokumentov a osôb pre posúdenie žiadosti o THZ/IZ, uvedený argument sa zamieta.

(146)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že dovozca údajne nemá žiadne možnosti na predloženie zmysluplných podkladov, Komisia konštatuje, že: po prvé, dovozcovia nemajú právo na obhajobu, pretože antidumpingové opatrenie nie je zamerané proti nim, ale proti vyvážajúcim výrobcom. Po druhé, dovozcovia už mali možnosť vyjadriť sa k tomuto bodu počas administratívneho postupu pred prijatím sporného nariadenia. Po tretie, ak si dovozcovia mysleli, že došlo k nezrovnalosti v danom ohľade, mali prijať potrebné zmluvné opatrenia so svojimi dodávateľmi s cieľom zabezpečiť, že budú mať k dispozícii potrebnú dokumentáciu. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(147)

Po piate, spoločnosť Clarks a iní tvrdila, že Komisia neskúmala, či by uloženie antidumpingových ciel bolo v záujme Únie, a tvrdila, že opatrenia sú v rozpore so záujmom Únie, pretože i) opatrenia už mali zamýšľaný účinok, keď boli uložené po prvýkrát; ii) výrobné odvetvie Únie nebude mať z opatrení žiaden dodatočný prospech; iii) opatrenia nebudú mať vplyv na vyvážajúcich výrobcov a iv) opatrenia budú znamenať značné náklady pre dovozcov v Únii.

(148)

Tento prípad sa týka len žiadostí o THZ/IZ, lebo to je jediný bod, v ktorom súdy Únie zistili právnu chybu. Čo sa týka záujmu Únie, posúdenie v nariadení (ES) č. 1472/2006 zostáva plne v platnosti. Súčasné opatrenie je navyše odôvodnené ochranou finančných záujmov Únie.

(149)

Po šieste, spoločnosť Clarks a iní tvrdila, že v prípade opätovného uloženia predmetného antidumpingového cla by ho už nebolo možné vybrať, a to z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty podľa článku 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva (teraz článku 103 ods. 1 Colného kódexu Únie). Podľa spoločnosti Clarks a iní by táto situácia predstavovala zneužitie právomoci zo strany Komisie.

(150)

Komisia pripomína, že podľa článku 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva/článku 103 ods. 1 Colného kódexu Únie sa premlčanie neuplatňuje, ak bolo podané odvolanie podľa článku 243 Colného kódexu Spoločenstva/článku 44 ods. 2 Colného kódexu Únie, ako je tomu vo všetkých týchto prípadoch, ktoré sa týkajú odvolaní na základe článku 236 Colného kódexu Spoločenstva/článku 119 Colného kódexu Únie. Odvolanie v zmysle článku 103 ods. 3 Colného kódexu Únie zahŕňa podľa objasnenia v článku 44 ods. 2 toho istého nariadenia úrovne počnúc pôvodným napadnutím rozhodnutia vydaného vnútroštátnymi colnými orgánmi, ktorým sa clo ukladá, až po konečný rozsudok vydaný vnútroštátnym súdom vrátane prípadného návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Z toho vyplýva, že plynutie trojročnej lehoty sa zastavuje odo dňa, keď bolo odvolanie podané.

(151)

Nakoniec spoločnosť Carks a iní tvrdila, že po uplynutí platnosti oddielu 15 písm. a) bodu ii) protokolu o pristúpení Číny k WTO dňa 11. decembra 2016 Komisia už nemôže v prípade čínskych vývozcov využiť metodiku na stanovenie normálnej hodnoty použitú v pôvodnom prešetrovaní [t. j. analogickú krajinu podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia].

(152)

Sporné nariadenie bolo prijaté v roku 2006. Príslušný právny predpis uplatniteľný na toto konanie je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(153)

Okrem toho spoločnosť SIEMES tvrdila, že dĺžka prebiehajúceho konania v súvislosti so žiadosťou o vrátenie antidumpingových ciel pred nemeckými colnými orgánmi porušuje právo na dobrú správu vecí verejných podľa článku 41 Charty základných práv Európskej únie. Po prvé, Komisia poznamenáva, že rozhodnutia o vrátení antidumpingových ciel spadajú do právomoci vnútroštátnych colných orgánov členských štátov. Po druhé, Komisia z poskytnutých informácií vyrozumela, že žiadosť spoločnosti SIEMES z 19. marca 2012 o vrátenie bola zamietnutá, pretože rozsudok, na základe ktorého podala svoju žiadosť o vrátenie, sa vzťahoval len na spoločnosť Brosmann a Aokang. Rozsudok nemal žiadny účinok vo vzťahu k ostatným vyvážajúcim výrobcom z Číny a Vietnamu. Až 4. februára 2016 Súdny dvor v spojených veciach C-659/13 C & J Clark International Limited a C-34/14 Puma SE rozhodol o neplatnosti sporného nariadenia vo vzťahu k všetkým vyvážajúcim výrobcom dotknutého výrobku (pozri odôvodnenie 12). Na spoločnosť SIEMES sa rozsudok Súdneho dvora začal vzťahovať až od uvedeného momentu, pričom o uvedenej skutočnosti ju nemecké colné orgány náležite informovali v liste zo 7. septembra 2016. Komisia vykonala rozsudok vo vzťahu k viacerým vyvážajúcim výrobcom, ako je opísané v odôvodneniach 18 až 38, ako aj vo vzťahu k dovozcom, ktorí žiadajú nemecké colné orgány o vrátenie ciel. Konkrétne, pokiaľ ide o dovoz, na ktorý sa vzťahujú žiadosti o vrátenie oznámené Komisii nemeckými colnými orgánmi v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 (odkaz na odôvodnenie 30), Komisia v plnej miere dodržala osemmesačnú lehotu vzťahujúcu sa na vykonanie, stanovenú v článku 1 ods. 2 uvedeného nariadenia. Komisia preto nesúhlasila s tvrdením, že týmto postupom porušila zásadu dobrej správy vecí verejných. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(154)

Po zohľadnení predložených pripomienok a ich analýzy Komisia dospela k záveru, že reziduálne antidumpingové clo uplatniteľné na Čínu, t. j. 16,5 %, a na Vietnam, t. j. 10 %, by sa malo opätovne uložiť na obdobie uplatňovania sporného nariadenia.

(155)

Ako sa uvádza v odôvodnení 28, Komisia pozastavila posudzovanie spoločností uvedených na zozname v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/423, kým dovozca žiadajúci o vrátenie cla od vnútroštátnych colných orgánov neoznámi Komisii názvy a adresy vyvážajúceho(-ich) výrobcu(-ov), od ktorého(-ých) príslušní obchodníci zakúpili obuv, alebo, v prípade nedoručenia odpovede v danej lehote, do uplynutia lehoty stanovenej Komisiou na poskytnutie uvedených informácií.

(156)

V článku 3 nariadenia (EÚ) 2017/423 Komisia tiež dala pokyn príslušným vnútroštátnym colným orgánom, aby vybrané clo nevracali, kým Komisia nedokončí posudzovanie príslušných žiadostí o THZ/IZ.

(157)

V dôsledku toho, ako sa uvádza v odôvodnení 29, sa spoločnosti Pentland Brands Ltd., Puma UK Ltd. a Deichmann Shoes UK Ltd prihlásili a identifikovali svojich dodávateľov. Komisia podrobila žiadosti o THZ/IZ zo strany dodávateľov identifikovaných v súčasnom nariadení analýze. Z toho vyplýva, že Komisia dokončila posudzovanie situácie spoločností uvedených na zozname v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2017/423. Komisia preto v prípade spoločností uvedených na zozname v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/423 nemá žiadne záznamy o tom, že tieto spoločnosti predložili počas pôvodného prešetrovania formulár žiadosti o THZ alebo o IZ. Príslušným žiadostiam dovozcov o vrátenie ciel by sa preto nemalo vyhovieť, pretože sporné nariadenie nebolo v súvislosti s nimi zrušené. Pre lepšiu orientáciu Komisia reprodukuje prílohu III k nariadeniu (EÚ) 2017/423 ako prílohu VI k tomuto nariadeniu.

(158)

Dotknutí vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia, ktorých sa týkalo oznámenie nemeckých a holandských colných orgánov, dovozcovia, ktorí sa prihlásili a poskytli názvy a adresy svojich príslušných dodávateľov v Číne a/alebo vo Vietname, ako aj všetky ostatné strany, ktoré sa prihlásili, boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť opätovné uloženie konečného antidumpingového cla na vývoz dotknutých 70 vyvážajúcich výrobcov. Po poskytnutí informácií im bola poskytnutá lehota, počas ktorej sa mohli vyjadriť.

(159)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

—

„športová obuv“ je obuv v zmysle poznámky k podpoložkám 1 64. kapitoly prílohy I k nariadeniu Komisie (ES) č. 1719/2005 (47),

—

„obuv, ktorej výroba si vyžaduje špeciálnu technológiu“, je obuv s cenou CIF najmenej 7,5 EUR za pár, ktorá je určená na použitie pri športových činnostiach, s jednoduchou alebo viacvrstvovou tvárnenou podošvou, nie vstrekovanou, vyrobenou zo syntetických materiálov osobitne určených na tlmenie nárazu zvislých alebo bočných pohybov a s technickými prvkami, ako napríklad hermetickými vložkami, ktoré sú naplnené plynom alebo kvapalinou, mechanickými komponentmi, ktoré tlmia alebo neutralizujú nárazy, alebo materiálmi, ako sú napríklad polyméry s nízkou hustotou, patriaca pod číselné znaky KN ex 6403 91 11, ex 6403 91 13, ex 6403 91 16, ex 6403 91 18, ex 6403 91 91, ex 6403 91 93, ex 6403 91 96, ex 6403 91 98, ex 6403 99 91, ex 6403 99 93, ex 6403 99 96, ex 6403 99 98,

—

„obuv s ochrannou špičkou“ je obuv, v ktorej je zabudovaná ochranná špička s odolnosťou voči nárazu najmenej 100 joulov (48) a ktorá patrí pod číselné znaky KN: ex 6403 30 00 (49), ex 6403 51 11, ex 6403 51 15, ex 6403 51 19, ex 6403 51 91, ex 6403 51 95, ex 6403 51 99, ex 6403 59 11, ex 6403 59 31, ex 6403 59 35, ex 6403 59 39, ex 6403 59 91, ex 6403 59 95, ex 6403 59 99, ex 6403 91 11, ex 6403 91 13, ex 6403 91 16, ex 6403 91 18, ex 6403 91 91, ex 6403 91 93, ex 6403 91 96, ex 6403 91 98, ex 6403 99 11, ex 6403 99 31, ex 6403 99 33, ex 6403 99 36, ex 6403 99 38, ex 6403 99 91, ex 6403 99 93, ex 6403 99 96, ex 6403 99 98 a ex 6405 10 00,

—

„šľapky a ostatná domáca obuv“ je obuv patriaca pod číselný znak KN ex 6405 10 00.