10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 64/72

(1)

Dňa 23. marca 2006 Komisia prijala nariadenie (ES) č. 553/2006 (2) o uložení predbežného antidumpingového cla na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne (ďalej len „obuvi“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“) a vo Vietname (ďalej len „predbežné nariadenie“).

(2)

Nariadením (ES) č. 1472/2006 (3) Rada uložila konečné antidumpingové clá v rozsahu od 9,7 % do 16,5 % na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname a v ČĽR na obdobie dvoch rokov [„nariadenie (ES) č. 1472/2006“ alebo „sporné nariadenie“].

(3)

Nariadením (ES) č. 388/2008 (4) Rada rozšírila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v ČĽR na dovoz rovnakého výrobku zasielaný z Osobitnej administratívnej oblasti Macao (ďalej len „OAO Macao“), ktorý má alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao.

(4)

Na základe revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktoré sa začalo 3. októbra 2008 (5), Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1294/2009 (6) ďalej predĺžila platnosť antidumpingových opatrení o 15 mesiacov, t. j. do 31. marca 2011, keď platnosť opatrení uplynula [ďalej len „vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1294/2009“].

(5)

Spoločnosti Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd a Risen Footwear (HK) Co Ltd, ako aj Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd (ďalej len „žiadatelia“) napadli sporné nariadenie na Súde prvého stupňa (v súčasnosti Všeobecný súd). Rozhodnutiami zo 4. marca 2010 vo veci T-401/06 Brosmann Footwear (HK) a iní/Rada a zo 4. marca 2010 v spojených veciach T-407/06 a T-408/06, Zhejiang Aokang Shoes a Wenzhou Taima Shoes/Rada Všeobecný súd zamietol dané námietky.

(6)

Žiadatelia sa proti týmto rozsudkom odvolali. Svojimi rozhodnutiami z 2. februára 2012 vo veci C-249/10 P Brosmann Footwear (HK) a iní/Rada a z 15. novembra 2012 vo veci C-247/10P Zhejiang Aokang Shoes/Rada (ďalej len „rozsudky vo veciach Brosmann a Aokang“) Súdny dvor tieto rozsudky pozastavil. Rozhodol, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia nemusela preskúmať žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“ alebo „ŠTH“) podľa článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia, predložené obchodníkmi, ktorí neboli zaradení do vzorky (bod 36 rozsudku vo veci C-249/10 P a body 29 a 32 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(7)

Súdny dvor následne vydal vo veci rozsudok. Rozhodol, že „[…] Komisia mala preskúmať odôvodnené žiadosti, ktoré jej odvolateľky predložili na základe článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia na účely priznania ŠTH v rámci antidumpingového konania upraveného sporným nariadením. Ďalej treba konštatovať, že nemožno vylúčiť, že by také preskúmanie mohlo viesť voči nim k uloženiu odlišného konečného antidumpingového cla než 16,5 %, ktoré sa na ne uplatňuje podľa článku 1 ods. 3 sporného nariadenia. Z tohto istého ustanovenia sporného nariadenia totiž vyplýva, že konečné antidumpingové clo vo výške 9,7 % bolo uložené len voči jedinému čínskemu subjektu zaradenému do vzorky, ktorému bolo priznaný ŠTH. Ako vyplýva z bodu 38 tohto rozsudku, ak by Komisia konštatovala, že aj v prípade odvolateliek prevládali podmienky trhového hospodárstva, v prípade nemožnosti určiť individuálne dumpingové rozpätie sa im mala tiež priznať táto znížená výška cla“ (bod 42 rozsudku vo veci C-249/10 P a bod 36 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(8)

V dôsledku toho Súdny dvor zrušil sporné nariadenie, pokiaľ ide o dotknutých žiadateľov.

(9)

V októbri 2013 Komisia prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (7) oznámila, že sa rozhodla obnoviť toto antidumpingové konanie v konkrétnom štádiu, keď došlo k nezákonnosti, a preskúmať, či v prípade žiadateľov v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005 prevládali podmienky trhového hospodárstva. Zainteresované strany sa týmto oznámením vyzvali, aby sa prihlásili.

(10)

V marci 2014 Rada vykonávacím rozhodnutím 2014/149/EÚ (8) zamietla návrh Komisie na prijatie vykonávacieho nariadenia Rady, ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na určitú obuv so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobenej spoločnosťami Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd, Risen Footwear (HK) Co Ltd a Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd, a ukončila konania v súvislosti s týmito výrobcami. Rada sa nazdávala, že dovozcovia, ktorí kúpili obuv od uvedených vyvážajúcich výrobcov a ktorým príslušné vnútroštátne orgány vrátili príslušné clá na základe článku 236 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 (9) (ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“), nadobudli oprávnené očakávanie na základe článku 1 ods. 4 sporného nariadenia, v dôsledku ktorého sa ustanovenia Colného kódexu Spoločenstva, a najmä jeho článku 221, stali uplatniteľnými na vyberanie cla.

(11)

Traja dovozcovia dotknutého výrobku, C&J Clark International Ltd (ďalej len „Clark“), Puma SE (ďalej len „Puma“) a Timberland Europe B.V. (ďalej len „Timberland“) (ďalej len „dotknutí dovozcovia“), napadli platnosť antidumpingových opatrení na dovoz určitej obuvi z Číny a Vietnamu s odvolaním sa na judikatúru uvedenú v odôvodneniach 5 až 7 pred svojimi vnútroštátnymi súdmi, ktoré postúpili vec Súdnemu dvoru so žiadosťou o začatie prejudiciálneho konania.

(12)

V spojených veciach C-659/13 C & J Clark International Limited a C-34/14 Puma SE (10) Súdny dvor 4. februára 2016 vyhlásil nariadenie (ES) č. 1472/2006 a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1294/2009 za neplatné v rozsahu, v akom Európska komisia nepreskúmala žiadosti o THZ a individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“) predložené vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR a vo Vietname, ktorí neboli zaradení do vzorky (ďalej len „rozsudky“), v rozpore s požiadavkami stanovenými v článku 2 ods. 7 písm. b) a článku 9 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (11).

(13)

Pokiaľ ide o vec C-571/14 Timberland Europe, Súdny dvor 11. apríla 2016 rozhodol na žiadosť predkladajúceho vnútroštátneho súdu o výmaze veci z registra.

(14)

V článku 266 ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie sú povinné urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhoveli rozsudkom Súdneho dvora. V prípade zrušenia aktu prijatého inštitúciami v kontexte administratívneho postupu, ako je antidumpingové konanie, spočíva dosiahnutie súladu s rozsudkom Súdneho dvora v nahradení zrušeného aktu novým aktom, v ktorom sa nezákonnosť zistená Súdnym dvorom odstraňuje (12).

(15)

Podľa judikatúry Súdneho dvora môže byť postup na nahradenie zrušeného aktu obnovený v konkrétnom štádiu, v ktorom k nezákonnosti došlo (13). To predovšetkým znamená, že v situácii, keď je akt, ktorým sa končí administratívny postup, zrušený, nemá toto zrušenie nevyhnutne vplyv na predbežné akty, ako je napríklad začatie antidumpingového konania. V situácii, keď je nariadenie, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové opatrenia, zrušené, to znamená, že aj po zrušení je antidumpingové konanie stále otvorené, pretože akt, ktorým sa uzatvára antidumpingové konanie, už nie je súčasťou právneho poriadku Únie (14), s výnimkou prípadov, keď k nezákonnosti došlo v štádiu začatia konania.

(16)

Odhliadnuc od toho, že inštitúcie neskúmali žiadosti o THZ a IZ predložené vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR a vo Vietname, ktorí neboli zaradení do vzorky, všetky ostatné zistenia, ku ktorým sa dospelo v nariadení (ES) č. 1472/2006 a vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1294/2009, zostávajú v platnosti.

(17)

V tomto prípade došlo k nezákonnému konaniu po začatí konania. Komisia sa preto rozhodla obnoviť toto antidumpingové konanie, ktoré bolo vzhľadom na rozsudky stále otvorené, v konkrétnom štádiu, v ktorom k nezákonnosti došlo, a preskúmať, či v prípade dotknutých vyvážajúcich výrobcov prevládali podmienky trhového hospodárstva v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005, čo bolo obdobie prešetrovania (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Komisia v prípade potreby takisto skúmala, či dotknutí vyvážajúci výrobcovia spĺňajú podmienky pre IZ v súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (15) (ďalej len „základné nariadenie v znení pred zmenou“) (16).

(18)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/1395 (17) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne pôvodom v ČĽR a vyrobenej trinástimi čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky, uskutočnený spoločnosťami Clark a Puma.

(19)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/1647 (18) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname vyrobenej určitými vietnamskými vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky, uskutočnený spoločnosťami Clark, Puma a Timberland.

(20)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/1731 (19) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike vyrobenej spoločnosťou General Footwear Ltd a určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname a vyrobenej spoločnosťami Diamond Vietnam Co Ltd a Ty Hung Footgearmex/Footwear Co. Ltd (ďalej len „Ty Hung Co Ltd“), ktoré predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradené do vzorky, uskutočnený spoločnosťami Puma a Timberland.

(21)

Platnosť vykonávacích nariadení (EÚ) 2016/1395, (EÚ) 2016/1647 a (EÚ) 2016/1731 napadli spoločnosti Puma a Timberland na Všeobecnom súde vo veci T-781/16 Puma a iní/Komisia a veci T-782/16 Timberland Europe/Komisia. Platnosť vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/1395 okrem toho na Všeobecnom súde napadla spoločnosť Clark vo veci T-790/16 C & J Clark International/Komisia a T-861/16 C & J Clark International/Komisia.

(22)

Na účely vykonania rozsudku v spojených veciach C-659/13, C & J Clark International Limited, a C-34/14, Puma SE, uvedeného v odôvodnení 12, Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/223 (20). V článku 1 uvedeného nariadenia Komisia dala inštrukcie vnútroštátnym colným orgánom, aby jej postúpili všetky žiadosti o vrátenie konečných antidumpingových ciel zaplatených za dovoz obuvi s pôvodom v Číne a vo Vietname predložených dovozcami na základe článku 236 Colného kódexu Spoločenstva a založených na skutočnosti, že vyvážajúci výrobca nezaradený do vzorky požiadal o THZ alebo IZ v priebehu prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu konečných opatrení nariadením (ES) č. 1472/2006 (ďalej len „pôvodného prešetrovania“). Komisia príslušné žiadosti o THZ alebo IZ posúdi a opätovne uloží vhodnú colnú sadzbu. Na tomto základe by vnútroštátne colné orgány mali následne rozhodnúť o žiadosti o vrátenie a odpustenie antidumpingových ciel.

(23)

Platnosť vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 je predmetom žiadosti o prejudiciálne rozhodnutie, ktorú 9. mája 2016 predložil Finanzgericht Düsseldorf (vec C-256/16 Deichmann). Uvedená žiadosť o prejudiciálne rozhodnutie bola predložená v rámci sporu medzi spoločnosťou Deichmann, nemeckým dovozcom obuvi, a príslušným vnútroštátnym colným orgánom Hauptzollamt Duisburg. Spor sa týka vrátenia antidumpingových ciel zaplatených spoločnosťou Deichmann za dovoz obuvi okrem iného od jej čínskeho dodávateľa Chengdu Sunshine Shoes Co. Ltd, ktorý podal žiadosť o THZ a IZ a nebol zaradený do vzorky. Druhú žiadosť o prejudiciálne rozhodnutie, pokiaľ ide o platnosť vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223, podal Prvostupňový tribunál Spojeného kráľovstva (komora pre daňové spory) 28. novembra 2016 (vec C-612/16 C & J Clark International).

(24)

Po oznámení francúzskych colných orgánov v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 Komisia navyše analyzovala žiadosti o THZ/IZ od troch čínskych vyvážajúcich výrobcov, Chengdu Sunshine Shoes Co. Ltd, Foshan Nanhai Shyang Yuu Footwear Ltd, a Fujian Sunshine Footwear Co. Ltd.

(25)

V dôsledku uvedených skutočností Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/2257 (21) opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobenej troma vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky.

(26)

Colné orgány Spojeného kráľovstva 12. júla 2016 v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 oznámili Komisii žiadosti dovozcov v Únii o vrátenie ciel a poskytli podporné dokumenty.

(27)

Belgické colné orgány 13. júla 2016 v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 oznámili Komisii žiadosti dovozcov v Únii o vrátenie ciel a poskytli podporné dokumenty.

(28)

Švédske colné orgány 26. júla 2016 v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 oznámili Komisii žiadosti dovozcov v Únii o vrátenie ciel a poskytli podporné dokumenty.

(29)

V uvedených oznámeniach, ktoré sú predmetom tohto nariadenia, sa ako dodávatelia obuvi z Číny a Vietnamu uvádza celkovo dvestoštyridsaťšesť spoločností.

(30)

V prípade mnohých z týchto spoločností (stošesťdesiatosem spoločností uvedených v prílohe III k tomuto nariadeniu) Komisia nemá žiadne záznamy o tom, že tieto spoločnosti predložili počas pôvodného prešetrovania formulár žiadosti o THZ alebo o IZ. Medzi týmito spoločnosťami boli aj také, ktorých sa prešetrovanie netýkalo, keďže napríklad nemali sídlo v Číne ani vo Vietname alebo boli obchodnými alebo len spracovateľskými spoločnosťami, ktoré v každom prípade nemajú nárok na akékoľvek individuálne dumpingové rozpätie. Spoločnosti uvedené v prílohe III takisto nedokázali preukáť žiadne prepojenie s ktorýmkoľvek z čínskych alebo vietnamských vyvážajúcich výrobcov, ktorí počas pôvodného prešetrovania predložili žiadosť o THZ/IZ. Ako sa však spomína v odôvodnení 79, Komisia uznáva, že nie všetci dovozcovia, ktorí od uvedených obchodníkov nakupovali obuv, si museli byť vedomí potreby oznámiť Komisii názvy vyvážajúcich výrobcov, od ktorých uvedení obchodníci obuv nadobudli. V odôvodnení 79 sa takisto podrobnejšie vysvetľuje, prečo sa Komisia na tomto základe rozhodla dočasne pozastaviť preskúmanie spoločností uvedených v prílohe III.

(31)

Dvadsať zo zostávajúcich spoločností už bolo v rámci pôvodného prešetrovania posudzovaných individuálne alebo ako súčasť skupiny spoločností, ktorá bola vybraná zo vzorky čínskych alebo vietnamských vyvážajúcich výrobcov (uvedené v prílohe IV k tomuto nariadeniu). Keďže žiadnej z týchto spoločností nebola priznaná individuálna colná sadzba, na dovoz obuvi od týchto spoločností sa uplatňuje colná sadzba vo výške 16,5 % pre Čínu alebo 10 % pre Vietnam. Tieto sadzby neboli dotknuté rozsudkom uvedeným v odôvodnení 12.

(32)

Zo zvyšných šiestich spoločností tridsaťjeden (uvedených v prílohe V k tomuto nariadeniu) už bolo posudzovaných individuálne alebo ako súčasť skupiny spoločností v kontexte vykonávania rozsudku uvedeného v odôvodnení 12, a to vo vykonávacom rozhodnutí 2014/149/EÚ alebo prípadne vo vykonávacích nariadeniach (EÚ) 2016/1395, (EÚ) 2016/1647, (EÚ) 2016/1731 a (EÚ) 2016/2257 podľa daného prípadu. V týchto posúdeniach bolo zahrnutých aj osem spoločností, ktoré boli oznámené Komisii a u ktorých sa po poskytnutí informácií prostredníctvom pripomienok Federácie európskeho odvetvia športových tovarov (ďalej len „FESI“) a obuvníckej koalície zistilo prepojenie s jednou zo spoločností alebo skupín spoločností, ktoré boli už skôr posúdené v jednom zo skôr uvedených nariadení.

(33)

Na spoločnosti alebo skupiny spoločností posudzované vo vykonávacom rozhodnutí 2014/149/EÚ sa nevzťahuje opätovné uloženie antidumpingového cla, ako sa uvádza v odôvodnení 10, keďže vybrané clá im už boli vrátené, čo im poskytlo oprávnené očakávanie, že k takémuto opätovnému uloženiu cla nedôjde. Žiadostiam dovozcov v Únii o vrátenie cla, ktoré sa týkajú spoločností alebo skupín spoločností posudzovaných vo vykonávacích nariadeniach (EÚ) 2016/1395, (EÚ) 2016/1647, (EÚ) 2016/1731 a (EÚ) 2016/2257 podľa daného prípadu, by sa naopak nemalo vyhovieť. Dôvodom je, že títo dovozcovia sa nachádzajú v inej právnej situácii než tí, ktorí boli posudzovaní vo vykonávacom rozhodnutí 2014/149/EÚ, najmä preto, že nenadobudli oprávnené očakávanie.

(34)

Po poskytnutí informácií prostredníctvom pripomienok FESI a obuvníckej koalície bol jeden čínsky vyvážajúci výrobca, ktorý bol oznámený Komisii, identifikovaný ako spoločnosť, ktorá počas pôvodného prešetrovania predložila formulár žiadosti o THZ/IZ, ale ktorá nebola zaradená do vzorky ani posúdená v predchádzajúcich vykonávaniach, uvedených v odôvodneniach 18 až 20 a odôvodnení 25. Rovnaké strany takisto identifikovali ďalšie štyri spoločnosti oznámené Komisii, prepojené s čínskymi alebo vietnamskými vyvážajúcimi výrobcami, ktorí počas pôvodného prešetrovania predložili formulár žiadosti o THZ/IZ ale ktorí neboli zaradení do vzorky a ani posúdení v predchádzajúcich vykonávaniach uvedených v odôvodneniach 18 až 20 a odôvodnení 25. Celkovo teda existuje päť spoločností (uvedených v prílohe VI), ktorých žiadosť o THZ/IZ alebo žiadosť ich prepojených spoločností by sa mala posúdiť. Tieto posúdenia sa nestihnú dokončiť v rámci súčasného vykonávania a budú preto predmetom ďalšieho vykonávania. Žiadosti o vrátenie cla, ktoré podali dovozcovia týchto spoločností (uvedených v prílohe VI) v Únii, by sa preto mali dočasne pozastaviť až do výsledku posúdenia žiadostí o THZ/IZ príslušných dodávateľov v Číne a/alebo Vietname.

(35)

V neposlednom rade po poskytnutí informácií tie isté strany tvrdili, že šesť spoločností uvedených v prílohe III bolo prepojených so spoločnosťou alebo skupinou spoločností, ktoré už boli posúdené v predchádzajúcich vykonávaniach, a za také by sa mali aj označovať. Dôkazy uvedené v spise však toto tvrdenie nepotvrdzovali a každopádne ho nepodporovali ani žiadne iné dôkazy. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(36)

Zvyšných devätnásť spoločností boli čínski alebo vietnamskí vyvážajúci výrobcovia, ktorí neboli počas pôvodného prešetrovania zaradení do vzorky a ktorí predložili formulár žiadosti o THZ/IZ. Komisia preto posúdila žiadosti o THZ a IZ predložené týmito spoločnosťami. V týchto posúdeniach boli zahrnuté takisto dve spoločnosti, ktoré boli oznámené Komisii a u ktorých sa po poskytnutí informácií prostredníctvom pripomienok FESI a obuvníckej koalície zistilo prepojenie s jedným čínskym vyvážajúcim výrobcom, ktorý podliehasúčasnému posudzovaniu.

(37)

V krátkosti, Komisia v tomto nariadení posúdila formuláre žiadosti o THZ/IZ týchto spoločností: Fujian Viscap Shoes Co. Ltd, Vietnam Ching Luh Shoes Co. Ltd, Vinh Thong Producing-Trading-Service Co. Ltd, Qingdao Tae Kwang Shoes Co. Ltd, Maystar Footwear Co. Ltd, Lien Phat Company Ltd, Qingdao Sewon Shoes Co. Ltd, Panyu Pegasus Footwear Co. Ltd, PanYu Leader Footwear Corporation, Panyu Hsieh Da Rubber Co. Ltd, An Loc Joint Stock Company, Qingdao Changshin Shoes Company Limited, Chang Shin Vietnam Co. Ltd, Samyang Vietnam Co. Ltd, Qingdao Samho Shoes Co. Ltd, Min Yuan, Chau Giang Company Limited, Foshan Shunde Fong Ben Footwear Industrial Co. Ltd a Dongguan Texas Shoes Limited Co.

(38)

Komisia má možnosť odstrániť tie aspekty sporného nariadenia, ktoré viedli k jeho zrušeniu, zatiaľ čo časti, ktoré nie sú rozsudkom dotknuté, sa môžu ponechať nezmenené (22).

(39)

Cieľom tohto nariadenia je náprava tých aspektov sporného nariadenia, o ktorých sa zistilo, že sú v rozpore so základným nariadením, a ktoré preto viedli k vyhláseniu neplatnosti, pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov uvedených v odôvodnení 37.

(40)

Všetky ostatné zistenia v spornom nariadení a vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1294/2009, ktoré Súdny dvor nevyhlásil za neplatné, ostávajú aj naďalej v platnosti a týmto sa začleňujú do tohto nariadenia.

(41)

Ďalej uvedené odôvodnenia sa preto obmedzujú na nové posúdenie, ktoré je potrebné, aby sa vyhovelo rozsudkom Súdneho dvora.

(42)

Komisia preskúmala, či v prípade vyvážajúcich výrobcov uvedených v odvodnení 37 (ďalej len „dotknutí vyvážajúci výrobcovia“), ktorí predložili žiadosti o THZ/IZ, počas obdobia prešetrovania prevládali podmienky THZ alebo pre IZ. Účelom tohto určenia je zistiť rozsah, v akom sú dotknutí dovozcovia oprávnení na to, aby im bolo vrátené antidumpingové clo zaplatené vzhľadom na antidumpingové clá zaplatené za vývoz týchto dodávateľov.

(43)

Ak by sa analýzou zistilo, že THZ sa malo poskytnúť dotknutým vyvážajúcim výrobcom, ktorých vývoz podliehal antidumpingovému clu zaplatenému dotknutými dovozcami, individuálna colná sadzba by sa musela priznať tomu vyvážajúcemu výrobcovi a výška vráteného cla by sa obmedzovala na sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi zaplateným clom a individuálnou colnou sadzbou, t. j. v prípade dovozu z Číny rozdielu medzi 16,5 % a clom uloženým pre jedinú vyvážajúcu spoločnosť vo vzorke, ktorá získala THZ, konkrétne 9,7 %; a v prípade dovozu z Vietnamu rozdielu medzi 10 % a individuálnou colnou sadzbou vypočítanou pre prípadného dotknutého vyvážajúceho výrobcu.

(44)

Ak by sa analýzou zistilo, že vyvážajúcemu výrobcovi, ktorého žiadosť o THZ bola zamietnutá, sa malo udeliť IZ, musela by sa dotknutému vyvážajúcemu výrobcovi priznať individuálna colná sadzba a výška vráteného cla by sa obmedzovala na sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi zaplateným clom, t. j. 16,5 % v prípade dovozu z Číny a 10 % v prípade dovozu z Vietnamu, a prípadnou individuálnou colnou sadzbou vypočítanou pre prípadného dotknutého vyvážajúceho výrobcu.

(45)

V opačnom prípade, ak by sa analýzou takýchto žiadostí o THZ a IZ zistilo, že THZ aj IZ by sa mali zamietnuť, nebudú sa môcť vrátiť žiadne antidumpingové clá.

(46)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 12, Súdny dvor zrušil sporné nariadenie a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1294/2009 so zreteľom na vývoz určitej obuvi od určitých čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov v rozsahu, v akom Komisia nepreskúmala žiadosti o THZ a IZ predložené týmito vyvážajúcimi výrobcami.

(47)

Komisia preto preskúmala žiadosti dotknutých vyvážajúcich výrobcov o THZ a IZ s cieľom určiť colnú sadzbu uplatniteľnú na ich vývoz. Z tohto posudzovania vyplynulo, že poskytnuté informácie nepreukázali, že dotknutí vyvážajúci výrobcovia pôsobili v podmienkach trhového hospodárstva ani že spĺňali podmienky pre individuálne zaobchádzanie (pozri podrobné vysvetlenie v odôvodnení 48 a nasledujúcich odôvodneniach).

(48)

Treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Na tento účel sa v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku stanovuje, že žiadosť predložená takýmto výrobcom musí v súlade s uvedeným ustanovením obsahovať dostatok dôkazov o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Preto inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Naopak, úlohou inštitúcií Únie na účely priznania THZ je posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie toho, že kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia splnené, kým úlohou justície Únie je preskúmať, či toto posúdenie nebolo zjavne nesprávne (bod 32 rozsudku vo veci C-249/10 P a bod 24 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(49)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia na to, aby vyvážajúcemu výrobcovi mohlo byť udelené THZ, by malo byť splnených všetkých päť kritérií vymenovaných v uvedenom článku. Komisia preto usúdila, že na zamietnutie žiadosti o THZ stačilo, ak nebolo splnené aspoň jedno kritérium.

(50)

Žiadny z dotknutých vyvážajúcich výrobcov nevedel preukázať, že spĺňa kritérium 1 (obchodné rozhodnutia). Konkrétnejšie Komisia zistila, že väčšina dotknutých vyvážajúcich výrobcov (spoločnosti 7, 11, 12, 13, 14, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25) (23) nemohla voľne určovať množstvo predaja na domácom a vývoznom trhu. Komisia v tejto súvislosti zistila, že existovali obmedzenia produkcie a/alebo obmedzenie množstva predaja na konkrétnych trhoch (domácom a vývoznom). Niektorí z dotknutých vyvážajúcich výrobcov (spoločnosti 8, 9, 10, 15) neposkytli základné a úplné informácie (napríklad dôkaz týkajúci sa štruktúry a kapitálu spoločnosti, dôkaz alebo vysvetlenie týkajúce sa rozhodovania spoločnosti) s cieľom preukázať, že ich obchodné rozhodnutia boli prijaté v súlade s trhovými signálmi bez významného zásahu štátu.

(51)

Pokiaľ ide o kritérium 2 (účtovníctvo), spoločnosti 8, 10, 13, 14, 15, 16, 17, 19, 20, 21, 24 a 25 navyše nepreukázali, že majú súbor základných účtovných záznamov, ktoré podliehajú nezávislému auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi. Posúdeniami THZ sa konkrétne zistilo, že tieto spoločnosti buď neposkytli Komisii stanovisko/správu nezávislého audítora alebo ich účty neprešli auditom alebo k viacerým položkám zo súvahy a výkazu ziskov a strát chýbali vysvetlivky.

(52)

Pokiaľ ide o kritérium 3 (aktíva a „prenesenie“), spoločnosti 7, 8, 9, 10, 11, 13, 15, 16, 17, 18, 19, 22, 23 a 25 nepreukázali, že zo systému netrhového hospodárstva sa neprenášajú žiadne deformácie. Predovšetkým tieto spoločnosti neposkytli základné a úplné informácie, okrem iného o aktívach vo vlastníctve spoločnosti a o podmienkach a hodnote práv na využívanie pôdy.

(53)

Nakoniec a so zreteľom na dôvody uvedené v odôvodnení 49 Komisia v prípade žiadneho z dotknutých vyvážajúcich výrobcov neposudzovala kritériá 4 (zákony o konkurze a vlastníctve) a 5 (prepočty výmenných kurzov). Komisia informovala dotknutých vyvážajúcich výrobcov o zisteniach v súvislosti s THZ a vyzvala ich, aby predložili svoje pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(54)

Podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou sa v prípade uplatnenia článku 2 ods. 7 písm. a) toho istého nariadenia však určí individuálne clo pre vývozcov, ktorí sú schopní preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou.

(55)

Ako sa uvádza v odôvodnení 48, treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o IZ podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou. Na tento účel sa v článku 9 ods. 5 prvom pododseku stanovuje, že predložená žiadosť musí byť riadne odôvodnená. Preto inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že vývozca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Naopak, úlohou inštitúcií Únie na účely priznania IZ je posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým vývozcom dostatočné na preukázanie toho, že kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou sú splnené.

(56)

V súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou by mali vývozcovia na základe riadne odôvodnenej žiadosti preukázať, že všetkých päť kritérií v ňom uvedených je splnených, aby im mohlo byť udelené IZ. Komisia preto usúdila, že na zamietnutie žiadosti o IZ stačilo, ak nebolo splnené aspoň jedno kritérium.

(57)

Ide o týchto päť kritérií:

(58)

Všetci devätnásti dotknutí vyvážajúci výrobcovia, ktorí požiadali o THZ, požiadali aj o IZ pre prípad, že by im THZ nebolo udelené. Komisia preto posúdila žiadosti o IZ každého dotknutého vyvážajúceho výrobcu.

(59)

Pokiaľ ide o kritérium 1 (repatriácia kapitálu a ziskov), spoločnosti 9 a 20 neposkytli dôkazy, ktoré by preukazovali, že môžu voľne repatriovať kapitál a zisky, a teda nepreukázali, že toto kritérium splnili.

(60)

Pokiaľ ide o kritérium 2 (voľne určený vývozný predaj a ceny), Komisia dospela k záveru, že spoločnosti 7, 8, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 22, 23 a 24 nepreukázali, že obchodné rozhodnutia ako vývozné ceny a množstvá a podmienky a náležitosti predaja boli voľne určené v reakcii na signály trhu, keďže analyzované dôkazy, napríklad stanovy akciovej spoločnosti alebo obchodné licencie, vykazovali obmedzenie produkcie a/alebo v množstve predaja obuvi na konkrétnych trhoch.

(61)

Pokiaľ ide o kritérium 3 (spoločnosť – kľúčové riadenie a akcie alebo podiely – je dostatočne nezávislá od zasahovania štátu), spoločnosti 7, 8, 9, 10, 13, 15, 16, 17, 18, 19, 22, 23 a 25 neposkytli potrebné informácie, aby preukázali, že sú dostatočne nezávislé od zasahovania štátu. Okrem iného neboli poskytnuté žiadne informácie o tom, ako sa na tieto spoločnosti previedli práva na využívanie pôdy a za akých náležitostí a podmienok.

(62)

Spoločnosti 8, 10, 17, 18 a 25 navyše nepreukázali, že splnili požiadavky stanovené kritériom 5 (obchádzanie), keďže neposkytli žiadne informácie o tom, ako sa v rámci spoločnosti prijímajú rozhodnutia.

(63)

Nakoniec so zreteľom na ustanovenia, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 56, Komisia v prípade žiadneho z dotknutých vyvážajúcich výrobcov neposudzovala kritérium 4 (zákony o konkurze a vlastníctve).

(64)

Ani jeden z dotknutých devätnástich čínskych vyvážajúcich výrobcov nesplnil podmienky stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou, a tak bolo udelenie IZ všetkým zamietnuté. Komisia o tom informovala dotknutých vyvážajúcich výrobcov a vyzvala ich, aby predložili svoje pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(65)

Na vývoz devätnástich dotknutých vyvážajúcich výrobcov by sa preto malo na obdobie uplatňovania nariadenia (ES) č. 1472/2006 uložiť zostatkové antidumpingové clo uplatniteľné na Čínu vo výške 16,5 % a na Vietnam vo výške 10 %. Obdobie uplatňovania uvedeného nariadenia bolo pôvodne od 7. októbra 2006 do 7. októbra 2008. Po začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti bolo 30. decembra 2009 predĺžené do 31. marca 2011. Nezákonnosť zistená v rozsudkoch sa týka toho, že inštitúcie Únie nestanovili, či by výrobky vyrobené dotknutými vyvážajúcimi výrobcami mali podliehať zostatkovému clu alebo individuálnemu clu. Na základe nezákonnosti, ktorú zistil Súdny dvor, neexistuje právny základ na úplné oslobodenie výrobkov vyrobených dotknutými vyvážajúcimi výrobcami od platenia akéhokoľvek antidumpingového cla. Novým aktom napravujúcim nezákonnosť, ktorú zistil Súdny dvor, sa preto musia iba prehodnotiť platné sadzby antidumpingového cla, a nie samotné opatrenia.

(66)

Keďže sa dospelo k záveru, že zostatkové clo uplatniteľné na Čínu a na Vietnam by malo byť s ohľadom na dotknutých vyvážajúcich výrobcov opätovne uložené s rovnakou sadzbou, aká bola pôvodne uložená sporným nariadením a vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1294/2009, v nariadení (ES) č. 388/2008 nie sú potrebné žiadne zmeny. Nariadenie (ES) č. 388/2008 zostáva v platnosti.

(67)

Po zohľadnení predložených pripomienok a ich analýzy sa dospelo k záveru, že zostatkové antidumpingové clo uplatniteľné na Čínu, t. j. 16,5 %, a na Vietnam, t. j. 10 %, by sa malo opätovne uložiť na obdobie uplatňovania sporného nariadenia.

(68)

Dotknutí vyvážajúci výrobcovia a všetky strany, ktoré sa prihlásili, boli informovaní o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť, aby bolo na vývoz devätnástich dotknutých vyvážajúcich výrobcov opätovne uložené konečné antidumpingové clo. Následne po poskytnutí informácií im bola poskytnutá lehota, počas ktorej sa mohli vyjadriť.

(69)

Komisia dostala po poskytnutí informácií pripomienky v mene i) FESI a obuvníckej koalície (24), ktorá zastupuje dovozcov obuvi v Únii, a ii) spoločnosti Cortina NV (ďalej len „Cortina“), dovozcu obuvi v Únii.

(70)

FESI a obuvnícka koalícia vo svojich pripomienkach k poskytnutiu informácií najprv poznamenali, že súčasné vykonávanie vychádza z rovnakého právneho základu a dôvodov ako nariadenia, ktoré predtým prijala Komisia v súvislosti s tým istým vykonávacím postupom, t. j. vykonávacie nariadenia (EÚ) 2016/1395, (EÚ) 2016/1647, (EÚ) 2016/1731 a (EÚ) 2016/2257. Preto vo svojej odpovedi na poskytnutie informácií odkázali na pripomienky, ktoré podali v súvislosti s uvedenými nariadeniami 16. decembra 2015, 6. júna 2016, 16. júna 2016 a 11. augusta 2016, avšak bez toho, aby tieto pripomienky a tvrdenia podrobne opísali.

(71)

Komisia v reakcii na tieto pripomienky odkazuje na vykonávacie nariadenia (EÚ) 2016/1395, (EÚ) 2016/1647, (EÚ) 2016/1731 a (EÚ) 2016/2257, v ktorých sú pripomienky FESI a obuvníckej koalície predložené v súčasnom vykonávaní plne zohľadnené. Pretože FESI a obuvnícka koalícia svoje argumenty ďalej nerozvinuli, Komisia sa domnieva, že boli v plnom rozsahu zodpovedané v uvedených nariadeniach, a potvrdzuje týmto závery, ku ktorým sa v uvedených nariadeniach dospelo.

(72)

FESI a obuvnícka koalícia dodatočne predložili pripomienky, ktorým sa podrobnejšie venujeme ďalej v texte.

(73)

FESI a obuvnícka koalícia sa vyjadrili, že prístup, ktorý uplatňuje Komisia v súvislosti so spoločnosťami uvedenými v prílohe III, je nezákonný. Komisia tak tým, že v prílohe III uviedla spoločnosti prepojené so spoločnosťami, ktoré už boli posúdené v kontexte vykonávacích nariadení (EÚ) 2016/1395, (EÚ) 2016/1647, (EÚ) 2016/1731 alebo (EÚ) 2016/2257, porušila koncepciu „jedného hospodárskeho subjektu“, hoci v pôvodnom prešetrovaní ju uplatnila. Takýto prístup by navyše viedol k právnej nekonzistentnosti, keďže Komisia skôr uvedenými nariadeniami opätovne uložila antidumpingové clá, zatiaľ čo v prílohe III sa tie isté spoločnosti uvádzajú ako spoločnosti, pri ktorých sa zdá, že v pôvodnom prešetrovaní nepredložili žiadosť o THZ/IZ.

(74)

Pokiaľ ide o neprepojených obchodníkov, keďže sa na nich nevzťahovala žiadna právna požiadavka, aby počas pôvodného prešetrovania podali žiadosti o THZ/IZ, v žiadnom prípade by nebolo potrebné uvádzať ich v prílohe III.

(75)

Napokon pokiaľ ide o spoločnosti prepojené s čínskymi alebo vietnamskými dodávateľmi, ktorí v pôvodnom prešetrovaní podali žiadosť o THZ/IZ, ale ktorí ešte neboli posúdení v žiadnom z nariadení, na ktoré odkazuje odôvodnenie 63, v súvislosti s vykonávaním rozsudkov, na ktoré odkazuje odôvodnenie 12, FESI a obuvnícka koalícia tvrdia, že ani tie nemali byť v uvedené prílohe III. Predovšetkým tvrdili, že takýto prístup by Komisii v budúcnosti zabránil posudzovať akúkoľvek žiadosť o STH/IZ ich prepojených dodávateľov v Číne alebo vo Vietname. Tie isté strany takisto tvrdili, že by bolo povinnosťou Komisie identifikovať v zozname spoločností oznámených vnútroštátnymi colnými orgánmi tie spoločnosti alebo obchodníkov, ktorí patria do rovnakej skupiny spoločností, a identifikovať, či sú súčasťou niektorého z čínskych alebo vietnamských vyvážajúcich výrobcov, ktorí počas pôvodného prešetrovania podali žiadosť o THZ/IZ, ale ktorí neboli počas pôvodného prešetrovania zaradení do vzorky. Komisia by inak pre zainteresované strany vytvorila nereálne dôkazné bremeno.

(76)

Ako sa uvádza v odôvodnení 34, FESI a obuvnícka koalícia po poskytnutí informácií skutočne identifikovali spoločnosti oznámené Komisii prepojené s čínskymi alebo vietnamskými vyvážajúcimi výrobcami, ktorí počas pôvodného prešetrovania predložili formulár žiadosti o THZ/IZ ale ktorí neboli zaradení do vzorky a ani posudzovaní v prechádzajúcich vykonávaniach uvedených v odôvodneniach 18 až 20 a odôvodnení 25. Informácie zo spisu potvrdili informácie získané od týchto zainteresovaných strán, žiadosti týchto spoločností o THZ/IZ sa preto budú posudzovať. Na výsledok tohto posúdenia sa bude vzťahovať osobitný právny akt. Pokiaľ ide o tieto spoločnosti, žiadosti sa teda vyhovelo a tieto spoločnosti sa neuvádzajú v prílohe III.

(77)

Pokiaľ ide o obchodníkov, ktorí žiadali o vrátenie zaplatených ciel (prepojených alebo neprepojených s čínskymi alebo vietnamskými dodávateľmi), Komisia sa domnieva, že dôkazné bremeno spočíva na týchto obchodníkoch.

(78)

Žiaden z obchodníkov uvedených v prílohe III však neposkytol informácie alebo dôkaz o svojich dodávateľoch v Číne alebo vo Vietname (s výnimkou obchodníkov uvedených v odôvodnení 76).

(79)

Komisia však uznáva, že nie všetci dovozcovia, ktorí od uvedených obchodníkov nakupovali obuv, si museli byť vedomí potreby oznámiť Komisii názvy vyvážajúcich výrobcov, od ktorých títo obchodníci obuv nadobudli. Komisia sa teda rozhodla osobitne kontaktovať predmetných dovozcov a na situáciu a ich dôkazné bremeno ich upozorniť, aby sa zaistilo, že ich právo na obhajobu sa plne rešpektuje. Aby sa poskytol dostatočný čas na vykonanie tohto rozhodnutia, preskúmanie spoločností uvedených v prílohe III sa dočasne pozastavuje, kým Komisia skontaktuje príslušných dovozcov a dá im čas na reakciu. Osemmesačná lehota na posúdenie žiadostí o THZ/IZ sa začne dňom, keď dovozca oznámi Komisii názvy a adresy dotknutých vyvážajúcich výrobcov, alebo ak neodpovie v lehote stanovenej Komisiou, dňom uplynutia danej lehoty.

(80)

FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že Komisia by v záujme právnej istoty nemala prijímať a zverejňovať žiadne ďalšie právne akty v súvislosti s vykonávaním rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13 a C-34/14, kým Súdny dvor nerozhodne v prebiehajúcom prejudiciálnom konaní o platnosti vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 23, a o platnosti vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/1647, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 19, a vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/1731, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 20. V tejto súvislosti tvrdili, že článok 278 ZFEÚ, podľa ktorého návrh na začatie konania proti právnym aktom prijatým inštitúciami nemá odkladný účinok, sa v tomto prípade neuplatňuje, pretože žiadosť v tomto ohľade sa netýkala pozastavenia vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223, ale zabránenia prijatiu ďalších nariadení, ktorými by sa opätovne ukladali konečné antidumpingové clá na dovoz obuvi z Číny a Vietnamu. Z rovnakých dôvodov takisto tvrdili, že rozsudky vo veci Zuckerfabrik Süderdithmarschen/Altana nie sú relevantným odkazom.

(81)

Pokiaľ ide o článok 278 ZFEÚ a rozsudky vo veci Zuckerfabrik Süderdithmarschen/Altana, Komisia súhlasí s FESI a obuvníckou koalíciou, že uvedená judikatúra nie je uplatniteľná na posúdenie toho, či by sa vykonávanie rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13 a C-34/14 malo pozastaviť alebo nie. Komisia sa však domnieva, že je jej povinnosťou vykonať tento rozsudok v primeranom časovom rámci a že prebiehajúce konania týkajúce sa skorších aktov vykonávajúcich tento rozsudok nepredstavujú právoplatný dôvod na to, aby sa vykonávanie rozsudku nedokončilo. Konkrétne sa domnieva, že takýto postup by zainteresované strany iné, ako sú FESI a obuvnícka koalícia, pripravilo o možnosť uplatniť svoje práva v správnom konaní a v možnom súdnom konaní.

(82)

Pokiaľ ide o platnosť vykonávacích nariadení (EÚ) 2016/1647 a (EÚ) 2016/1731, FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že vzhľadom na rovnaký právny základ nariadenia (EÚ) 2016/1731 a každého ďalšieho nového nariadenia, ktorým sa opätovne ukladajú konečné clá na dovoz obuvi s pôvodom v Číne a vo Vietname, prístup a uvažovanie Komisie a zrušenie platnosti vykonávacích nariadení (EÚ) 2016/1647 a (EÚ) 2016/1731 by malo za následok, že každé ďalšie podobné nariadenie by bolo rovnako neplatné. Prístup Komisie by teda nebol prejavom úsilia v dobre viere pri vykonávaní rozsudku v spojených veciach C-659/13 C & J Clark International a C-34/14 Puma, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 12.

(83)

FESI a obuvnícka koalícia napokon tvrdili, že vykonávanie uvedeného rozsudku nebude podliehať žiadnym lehotám stanoveným Súdnym dvorom, bude mať negatívny vplyv na dovozcov v Únii, pričom na druhej strane nebude predstavovať žiadnu daňovú výhodu pre Úniu. Z týchto dôvodov by sa Komisia mala zdržať vykonávania rozsudku, kým nebudú známe výsledky súdnych konaní uvedených v odôvodnení 80.

(84)

Komisia odkazuje na dôvody uvedené v odôvodnení 81.

(85)

FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že dôkazné bremeno pri posudzovaní žiadostí o THZ/IZ spočíva na Komisii, keďže čínski a vietnamskí vyvážajúci výrobcovia bremeno splnili podaním žiadostí o THZ/IZ v pôvodnom prešetrovaní. FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že vyvážajúcim výrobcom dotknutým súčasným vykonávaním by mali byť priznané rovnaké procesné práva, ako boli priznané vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky počas pôvodného prešetrovania. FESI a obuvnícka koalícia predovšetkým tvrdili, že bola vykonaná len administratívna analýza, a nie overovanie na mieste, a že čínski a vietnamskí vyvážajúci výrobcovia nemali príležitosť doplniť svoje formuláre žiadostí o THZ/IZ prostredníctvom písomných upozornení na nedostatky.

(86)

FESI a obuvnícka koalícia ďalej tvrdili, že vyvážajúci výrobcovia dotknutí týmto vykonávaním nedostali rovnaké procesné záruky, ako sa uplatňujú v štandardných antidumpingových prešetrovaniach, ale že sa uplatňovali prísnejšie štandardy. FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že Komisia nezohľadnila čas uplynutý medzi podaním žiadostí o THZ/IZ v pôvodnom prešetrovaní a posúdením týchto žiadostí. Okrem toho vyvážajúci výrobcovia dostali počas pôvodného prešetrovania na podanie žiadostí o THZ/IZ len 15 dní namiesto zvyčajných 21 dní.

(87)

Na tomto základe FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že základná právna zásada zabezpečujúca, že zainteresované strany majú plnú možnosť uplatniť svoje práva na obhajobu, ktorá je ustanovená v článku 41 Charty základných práv Európskej únie a článku 6 Zmluvy o Európskej únii, nebola dodržaná. Na tomto základe tvrdili, že Komisia tým, že nedala vyvážajúcim výrobcom príležitosť doplniť neúplné informácie, zneužila svoje právomoci a účinne presunula dôkazné bremeno do štádia vykonávania.

(88)

FESI a obuvnícka koalícia v neposlednom rade takisto tvrdili, že takýto prístup by bol diskriminačný voči čínskym a vietnamským vyvážajúcim výrobcom, ktorí boli zaradení do vzorky v pôvodnom prešetrovaní, no takisto voči ďalším vyvážajúcim výrobcom v krajinách s netrhovým hospodárstvom, na ktoré sa vzťahovalo antidumpingové prešetrovanie a ktoré podali v tomto prešetrovaní žiadosť o THZ/IZ. Na čínske a vietnamské spoločnosti dotknuté súčasným vykonávaním by sa teda nemali vzťahovať rovnaké požiadavky na predkladanie informácií, aké sa uplatňujú v bežných prešetrovaniach trvajúcich 15 mesiacov, a nemali by podliehať prísnejším procesným štandardom.

(89)

FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že Komisia uplatnila de facto dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 ods. 1 základného nariadenia, zatiaľ čo Komisia nedodržala procesné pravidlá stanovené v článku 18 ods. 4 základného nariadenia.

(90)

Komisia pripomína, že podľa judikatúry dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o THZ/IZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Na tento účel sa v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku stanovuje, že žiadosť predložená takýmto výrobcom musí v súlade s uvedeným ustanovením obsahovať dostatok dôkazov o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Preto, ako Súdny dvor uviedol v rozsudkoch Brosmann a Aokang, inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Úlohou Komisie je naopak posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie, že kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia sú splnené v záujme toho, aby mu mohlo byť udelené THZ/IZ (pozri odôvodnenie 48). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia nemá povinnosť žiadať od vyvážajúceho výrobcu, aby doplnil žiadosť o THZ/IZ. Komisia môže založiť svoje posúdenie na informáciách, ktoré predložil vyvážajúci výrobca.

(91)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že bola vykonaná len administratívna analýza, Komisia konštatuje, že administratívna analýza je postup, pri ktorom sa žiadosti o THZ/IZ analyzujú na základe dokumentov predložených vyvážajúcim výrobcom. Komisia vykonáva administratívnu analýzu všetkých žiadostí o THZ/IZ. Komisia sa navyše môže rozhodnúť vykonať kontroly na mieste. Kontroly na mieste však nie sú povinné a nevykonávajú sa pre každú žiadosť o THZ/IZ. Keď sa kontroly na mieste vykonávajú, ich cieľom je zvyčajne potvrdiť určité predbežné posúdenie vykonané inštitúciami a/alebo skontrolovať pravdivosť informácií poskytnutých dotknutým vyvážajúcim výrobcom. Inými slovami, pokiaľ z dôkazov predložených daným vyvážajúcim výrobcom jasne vyplýva, že THZ/IZ nie je opodstatnené, kontroly na mieste, ktoré predstavujú dodatočný a nepovinný krok, sa zvyčajne neorganizujú. Posúdiť, či je overovanie na mieste vhodné, má Komisia. (25) Právomoc rozhodnúť o prostriedkoch overovania informácií uvedených vo formulári THZ/IZ spočíva na tejto inštitúcii. Keď sa teda Komisia tak ako v tomto prípade na základe administratívnej analýzy rozhodne, že má dostatok dôkazov, aby rozhodla o žiadosti o THZ/IZ, overovanie na mieste nie je potrebné a nemožno ho vyžadovať.

(92)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že právo na obhajobu sa náležite nedodržalo, keď sa Komisia rozhodla neposlať písomné upozornenia na nedostatky, v prvom rade sa pripomína, že právo na obhajobu je subjektívnym právom, a že FESI a obuvnícka koalícia sa nemôžu odvolávať na porušenie subjektívnych práv iných spoločností. Po druhé, Komisia spochybňuje tvrdenie, že v prípade využitia samotnej administratívnej analýzy, oproti administratívnej analýze spojenej s overovaním na mieste, by bolo jej praxou vykonávať rozsiahle výmeny informácií a postup podrobného dopĺňania nedostatkov. FESI a obuvnícka koalícia skutočne nedokázali poskytnúť dôkaz o opaku.

(93)

Pripomienky FESI a obuvníckej koalície sa musia takisto zamietnuť ako neopodstatnené. Pripomína sa, že zásada rovnakého zaobchádzania je porušená, keď inštitúcie Únie posudzujú podobné prípady rozdielne a tak stavajú niektorých obchodníkov do nevýhodného postavenia v porovnaní s inými, pokiaľ toto rozdielne zaobchádzanie nie je odôvodnené existenciou podstatných objektívnych odlišností (26). To je však presný opak toho, čo Komisia robí: tým, že od čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov, ktorí nie sú zaradení do vzorky, vyžaduje podanie žiadostí o THZ/IZ na opätovné posúdenie, snaží sa posunúť týchto vyvážajúcich výrobcov pôvodne nezaradených do vzorky do rovnakého postavenia, ako majú tí, ktorí boli zaradení do vzorky v pôvodnom prešetrovaní. Navyše, keďže základným nariadením sa v tomto ohľade nestanovuje minimálny časový rámec, pokiaľ je časový rámec na dané účely primeraný a poskytuje stranám dostatočnú možnosť na zozbieranie (alebo opätovné zozbieranie) potrebných informácií a zároveň zaručuje ich právo na obhajobu, nedochádza k žiadnej diskriminácii.

(94)

V súvislosti s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia Komisia v tomto prípade prijala informácie poskytnuté dotknutými vyvážajúcimi výrobcami, neodmietla tieto informácie a vychádzala z nich vo svojom posúdení. Komisia preto neuplatnila článok 18 Z toho vyplýva, že nebolo potrebné postupovať podľa článku 18 ods. 4 základného nariadenia. Postup stanovený v článku 18 ods. 4 sa uplatňuje v prípadoch, keď má Komisia v úmysle zamietnuť určité informácie, ktoré poskytla zainteresovaná strana, a namiesto toho využiť dostupné skutočnosti.

(95)

FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že Komisia by bola v rozpore s článkom 266 ZFEÚ, keďže tento článok jej neposkytuje právny základ na opätovné začatie prešetrovania vzhľadom na opatrenie, ktorého platnosť už uplynula. FESI a obuvnícka koalícia takisto zopakovali, že článok 266 ZFEÚ neumožňuje retroaktívne uloženie antidumpingových ciel, čo údajne potvrdilo aj rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-458/98P, IPS/Rada.

(96)

V tomto ohľade FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu obuvi z Číny a Vietnamu bolo ukončené 31. marca 2011 uplynutím platnosti opatrení. Komisia s týmto cieľom 16. marca 2011 vydala v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o uplynutí platnosti ciel (27) (ďalej len „oznámenie o uplynutí platnosti“), výrobné odvetvie Únie neuviedlo, že by dumping pokračoval, a ani rozsudok Súdneho dvora Európskej únie nevyhlásil oznámenie o uplynutí platnosti za neplatné.

(97)

Rovnaké strany okrem toho tvrdili, že v základnom nariadení sa podľa nich neuvádza nič, čo by Komisii umožnilo opätovne začať antidumpingové prešetrovanie.

(98)

FESI a obuvnícka koalícia v tomto kontexte navyše tvrdili, že obnovenie prešetrovania a posudzovania žiadostí o THZ/IZ podaných dotknutými čínskymi a vietnamskými vyvážajúcimi výrobcami v pôvodnom prešetrovaní je porušením všeobecnej zásady premlčania. Táto zásada je stanovená v Dohode o založení WTO a v základnom nariadení, kde sa stanovuje päťročná lehota pre trvanie opatrení, a v článku 236 ods. 1 a článku 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva, ktorými sa stanovuje trojročná lehota, počas ktorej dovozcovia môžu požiadať o vrátenie antidumpingových ciel a vnútroštátne colné orgány môžu vyberať dovozné clá a antidumpingové clá (28). Článok 266 ZFEÚ neumožňuje odchýlku od tejto zásady.

(99)

Nakoniec tvrdili, že Komisia neposkytla žiadne odôvodnenie ani predchádzajúcu judikatúru, aby podporila použitie článku 266 ZFEÚ ako právneho základu pre opätovné začatie konania.

(100)

Pokiaľ ide o chýbajúci právny základ na opätovné začatie prešetrovania, Komisia pripomína judikatúru citovanú v odôvodnení 15, podľa ktorej môže obnoviť prešetrovanie v konkrétnom štádiu, v ktorom došlo k nezákonnosti. Podľa judikatúry sa zákonnosť antidumpingového nariadenia musí posudzovať z hľadiska objektívnych noriem práva Únie, a nie podľa rozhodovacej praxe, aj keď takáto prax existuje (čo nie je tento prípad). Doterajšia prax Komisie, quod non, preto nemôže viesť k oprávneným očakávaniam: podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora môže oprávnené očakávanie vzniknúť, iba ak inštitúcie poskytli konkrétne uistenia, ktoré by zainteresovanej strane umožnili zákonne usudzovať, že inštitúcie Únie budú konať určitým spôsobom (29). FESI ani obuvnícka koalícia sa nepokúsili preukázať, že v tejto veci boli poskytnuté takéto uistenia. Platí to o to viac preto, lebo predchádzajúca prax spomínaná v tejto súvislosti nezodpovedá skutkovej a právnej situácii tejto veci, pričom rozdiely možno vysvetliť skutkovými a právnymi rozdielmi v porovnaní s touto vecou.

(101)

Ide o tieto rozdiely: nezákonnosť, ktorú zistil Súdny dvor, sa netýka zistení týkajúcich sa dumpingu, ujmy a záujmu Únie, a teda ani zásady uloženia cla, ale iba konkrétnej colnej sadzby. Predchádzajúce zrušenia, na ktoré sa odvolávali zainteresované strany, sa naopak týkali zistení týkajúcich sa dumpingu, ujmy a záujmu Únie. Inštitúcie sú teda oprávnené prepočítať konkrétnu sadzbu cla pre dotknutých vyvážajúcich výrobcov.

(102)

V tejto veci predovšetkým nebolo treba od zainteresovaných strán žiadať dodatočné informácie. Komisia musela naopak posúdiť informácie, ktoré boli predložené, ale neboli posúdené pred prijatím nariadenia (ES) č. 1472/2006. Ako sa uvádza v odôvodnení 100, predchádzajúca prax v ostatných prípadoch však za žiadnych okolností nepredstavuje presné a bezpodmienečné uistenie pre túto vec.

(103)

Všetky strany, proti ktorým konanie smeruje, t. j. dotknutí vyvážajúci výrobcovia, ako aj účastníci súdnych sporov prebiehajúcich na Súdnom dvore a združenie zastupujúce jednu z týchto strán, boli napokon prostredníctvom poskytnutia informácií informovaní o relevantných skutočnostiach, na základe ktorých Komisia zamýšľa prijať toto posúdenie THZ/IZ. Ich právo na obhajobu je preto zaručené. V tejto súvislosti treba najmä zdôrazniť, že neprepojení dovozcovia nemajú v antidumpingovom konaní právo na obhajobu, keďže tieto konania nie sú vedené proti nim.

(104)

Pokiaľ ide o argument, že platnosť predmetných opatrení uplynula 31. marca 2011, Komisia nevidí dôvod, prečo by uplynutie platnosti opatrenia malo ovplyvniť možnosť Komisie prijať nový akt s cieľom nahradiť zrušený akt po rozsudku, ktorým bol pôvodný akt zrušený. Podľa judikatúry uvedenej v odôvodnení 15 by správne konanie malo byť opätovne obnovené v štádiu, v ktorom došlo k nezákonnosti.

(105)

Antidumpingové konania sú teda v dôsledku zrušenia aktu, ktorým sa tieto konania uzatvárajú, ešte stále otvorené. Komisia je povinná uvedené konania ukončiť; v článku 9 ods. 4 základného nariadenia sa stanovuje, že prešetrovanie musí byť ukončené aktom Komisie.

(106)

FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že postup prijatý na opätovné začatie prešetrovania a retroaktívne uloženie cla predstavuje zneužitie právomoci zo strany Komisie a porušuje ZEÚ. FESI a obuvnícka koalícia v tomto ohľade tvrdia, že Komisia nemá právomoc zasahovať do článku 236 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva tým, že by bránila vráteniu antidumpingových ciel. Tvrdili, že vyvodenie následkov z vyhlásenia aktu, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá, za neplatný je úlohou vnútroštátnych colných orgánov, a že vnútroštátne colné orgány budú takisto povinné vrátiť tie clá, ktoré Súdny dvor vyhlásil za neplatné.

(107)

FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že článok 14 ods. 3 základného nariadenia neumožňuje Komisii odchýliť sa od článku 236 Colného kódexu Spoločenstva, keďže oba právne predpisy patria do toho istého právneho poriadku a základné nariadenie nemožno vnímať ako lex specialis Colného kódexu Spoločenstva.

(108)

Tie isté strany navyše ďalej tvrdili, že článok 14 ods. 3 základného nariadenia neodkazuje na článok 236 Colného kódexu Spoločenstva a uvádza len, že Komisia môže prijať osobitné ustanovenia, avšak žiadne výnimky z Colného kódexu Spoločenstva.

(109)

V reakcii na uvedené je dôležité zdôrazniť, že z článku 14 ods. 1 základného nariadenia nevyplýva, že pravidlá, ktorými sa riadia colné predpisy Únie, sú automaticky uplatniteľné na ukladanie individuálnych antidumpingových ciel (30). Článok 14 ods. 3 základného nariadenia skôr dáva inštitúciám Únie právomoc transponovať pravidlá, ktorými sa riadia colné predpisy Únie, a urobiť ich uplatniteľnými, pokiaľ je to potrebné a užitočné (31).

(110)

Táto transpozícia si nevyžaduje úplné uplatňovanie všetkých ustanovení colných predpisov Únie. V článku 14 ods. 3 základného nariadenia sa výslovne stanovujú osobitné ustanovenia vo vzťahu k spoločnému vymedzeniu pojmu pôvod, čo je dobrý príklad prípadu, kde sa vyskytuje odchýlka od ustanovení colných predpisov Únie. Na tomto základe Komisia využila svoje právomoci vyplývajúce z článku 14 ods. 3 základného nariadenia a žiadala, aby vnútroštátne colné orgány dočasne upustili od vracania ciel. Nie je to v rozpore s výlučnou právomocou, ktorú majú vnútroštátne colné orgány v súvislosti so spormi týkajúcimi sa colného dlhu: rozhodovacia právomoc naďalej spočíva na colných orgánoch členských štátov. Colné orgány členských štátov na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela, pokiaľ ide o žiadosti o THZ a IZ, naďalej rozhodujú o tom, či by sa malo clo vrátiť alebo nie.

(111)

Preto hoci je pravda, že v rámci colných predpisov Únie sa neumožňuje vytvoriť prekážku pre vrátenie chybne zaplatených ciel, v súvislosti s vrátením antidumpingových ciel nemožno vysloviť žiadne podobné všeobecné tvrdenie. Z tohto dôvodu a pre všeobecnú potrebu chrániť vlastné zdroje Únie pred neoprávnenými žiadosťami o vrátenie cla a pred súvisiacimi ťažkosťami, ktoré by následne vznikli pri vymáhaní neoprávnene vrátených ciel, sa Komisia musela dočasne odchýliť od colných predpisov Únie využívajúc svoje právomoci podľa článku 14 ods. 3 základného nariadenia.

(112)

FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že Komisia v rozpore s článkom 296 ZFEÚ neposkytla primerané odôvodnenia a neuviedla právny základ, na základe ktorého bolo clo opätovne retroaktívne uložené, a dovozcom dotknutým súčasným vykonávaním bolo teda vrátenie cla zamietnuté. FESI a obuvnícka koalícia preto tvrdili, že Komisia porušila právo na účinnú súdnu ochranu zainteresovaných strán.

(113)

Komisia sa domnieva, že rozsiahle právne odôvodnenie poskytnuté vo všeobecnom informačnom dokumente a v tomto nariadení riadne odôvodňujú toto nariadenie.

(114)

FESI a obuvnícka koalícia ďalej tvrdili, že retroaktívna náprava skončených opatrení porušuje zásadu oprávneného očakávania. FESI tvrdila, že, po prvé, strany vrátane dovozcov boli uistené, že platnosť opatrení uplynula 31. marca 2011 a že so zreteľom na čas uplynutý od pôvodného prešetrovania mali strany nárok na oprávnené očakávanie, že pôvodné prešetrovanie sa neobnoví ani opätovne nezačne. Rovnako mali čínski a vietnamskí vyvážajúci výrobcovia dôvod na opodstatnené oprávnené očakávanie, že Komisia viac nebude prešetrovať ich žiadosti o THZ/IZ poskytnuté v pôvodnom prešetrovaní len na základe toho, že tieto žiadosti neboli posúdené v rámci trojmesačnej lehoty uplatniteľnej počas pôvodného prešetrovania.

(115)

Pokiaľ ide o oprávnené očakávanie zainteresovaných strán, že platnosť antidumpingových opatrení uplynula a že prešetrovanie sa už opätovne nezačne, odkazuje sa na odôvodnenia 104 a 105, v ktorých sa tieto tvrdenia už podrobne analyzovali.

(116)

Pokiaľ ide o oprávnené očakávanie čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov, že ich žiadosti o THZ/IZ sa nebudú prešetrovať, odkazuje sa na odôvodnenie 100, v ktorom sa toto tvrdenie takisto podrobne analyzovalo vo svetle judikatúry Súdneho dvora o tejto otázke.

(117)

FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že retroaktívne uloženie antidumpingových opatrení predstavuje i) diskrimináciu dovozcov dotknutých súčasným vykonávaním oproti dovozcom dotknutým vykonávaním rozsudkov vo veciach Brosmann a Aokang uvedených v odôvodnení 6, ktorým bolo vrátené clo zaplatené za dovoz obuvi od piatich vyvážajúcich výrobcov dotknutých týmito rozsudkami, ako aj ii) diskrimináciu vyvážajúcich výrobcov dotknutých súčasným vykonávaním oproti piatim vyvážajúcim výrobcom dotknutým rozsudkami vo veciach Brosmann a Aokang, na ktorých sa na základe vykonávacieho rozhodnutia 2014/149/EÚ nevzťahovalo žiadne clo.

(118)

V súvislosti s tvrdením o diskriminácii Komisia v prvom rade pripomína všetky požiadavky, ktoré musia byť splnené, aby išlo o diskrimináciu, ako sa uvádza v odôvodnení 93.

(119)

Ďalej sa poznamenáva, že rozdiel medzi dovozcami dotknutými súčasným vykonávaním a dovozcami dotknutými vykonávaním rozsudkov vo veciach Brosmann a Aokang spočíva v tom, že dovozcovia dotknutí vykonávaním rozsudkov vo veciach Brosmann a Aokang sa rozhodli napadnúť nariadenie (ES) č. 1472/2006 na Všeobecnom súde, zatiaľ čo dovozcovia dotknutí súčasným vykonávaním tak neučinili.

(120)

Rozhodnutie prijaté inštitúciou Únie, ktoré nebolo napadnuté jeho adresátom v lehote stanovenej v článku 263 ods. 6 ZFEÚ, sa stáva preňho konečným. Toto pravidlo sa zakladá najmä na skutočnosti, že lehoty, počas ktorých sa musí súdne konanie začať, majú za úlohu zabezpečiť právnu istotu tým, že sa predchádza nekonečnému spochybňovaniu opatrení Únie, ktoré zakladajú právne účinky (32).

(121)

Táto procesná zásada práva Únie nevyhnutne vytvára dve skupiny: tých, ktorí napadli opatrenie Únie, v dôsledku čoho mohli získať výhodné postavenie (ako Brosmann a štyria ďalší vyvážajúci výrobcovia), a tých, ktorí opatrenie Únie nenapadli. To však neznamená, že Komisia zaobchádzala s uvedenými dvoma stranami v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Usúdenie, že strana patrí do druhej z uvedených kategórií, pretože sa vedome rozhodla nenapadnúť opatrenie Únie, nie je diskrimináciou tejto skupiny.

(122)

Všetky zainteresované strany teda mali nepretržite k dispozícii súdnu ochranu na súdoch Únie.

(123)

Pokiaľ ide o údajnú diskrimináciu vyvážajúcich výrobcov dotknutých súčasným vykonávaním, na ktorých sa nevzťahovalo žiadne clo v nadväznosti na vykonávacie rozhodnutie 2014/149/EÚ, treba poznamenať, že rozhodnutie Rady opätovne neukladať clá bolo jasne prijaté s ohľadom na príslušné okolnosti konkrétnej situácie v čase, keď Komisia predložila svoj návrh na opätovné uloženie daných ciel, a najmä na základe toho, že dotknuté antidumpingové clá už boli vrátené, a pokiaľ pôvodné oznámenie dlhu príslušnému dlžníkovi bolo po rozsudkoch vo veciach Brosmann a Aokang stiahnuté. Podľa Rady toto vrátenie ciel vytvorilo oprávnené očakávanie na strane dotknutých dovozcov. Keďže v prípade ostatných dovozcov sa neuskutočnilo žiadne porovnateľné vrátenie ciel, nie sú v situácii porovnateľnej s dovozcami, ktorých sa týka rozhodnutie Rady.

(124)

Skutočnosť, že Rada sa rozhodla konať určitým spôsobom vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu, ktorý jej bol predložený, nemôže Komisiu zaväzovať k vykonávaniu iného rozsudku presne tým istým spôsobom.

(125)

FESI a obuvnícka koalícia okrem toho takisto tvrdili, že Komisia nemá v rámci súčasného vykonávania právomoc prijať nariadenie, ktorým sa antidumpingové clo ukladá retroaktívne, a že táto právomoc v každom prípade prináleží Rade. Toto tvrdenie bolo založené na argumente, že ak je prešetrovanie obnovené v konkrétom štádiu, v ktorom došlo k nezákonnosti, mali by sa uplatňovať rovnaké pravidlá ako tie, ktoré platili v čase pôvodného prešetrovania, keď konečné opatrenia prijímala Rada. Tieto strany tvrdili, že v súlade s článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 37/2014 (33) (tiež nazývané „nariadenie Omnibus I“), sa nový rozhodovací postup v oblasti spoločnej obchodnej politiky nevzťahuje na súčasnú situáciu, keďže pred nadobudnutím účinnosti nariadenia Omnibus I i) Komisia už prijala akt (predbežné nariadenie); ii) boli začaté a ukončené konzultácie, ktoré sa vyžadovali podľa nariadenia (ES) č. 384/96; a iii) Komisia už prijala návrh nariadenia Rady, ktorým sa prijímajú konečné opatrenia. Na tomto základe tieto strany dospeli k záveru, že by sa mali uplatniť rozhodovacie postupy platné pred nadobudnutím účinnosti nariadenia Omnibus I.

(126)

Toto tvrdenie sa zameriava na dátum začatia prešetrovania (ktorý je nepochybne relevantný vo vzťahu k iným podstatným zmenám základného nariadenia), avšak opomína skutočnosť, že v nariadení (EÚ) č. 37/2014 sa používa iné kritérium (a síce začatie postupu prijímania opatrení). Stanovisko FESI a obuvníckej koalície je teda založené na nesprávnom výklade prechodného pravidla v nariadení (EÚ) č. 37/2014.

(127)

Vzhľadom na odkaz na „začaté postupy prijímania opatrení“ v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 37/2014, ktorým sa stanovujú prechodné pravidlá pre zmeny rozhodovacích postupov na prijímanie antidumpingových opatrení, a vzhľadom na význam pojmu „postup“ v základnom nariadení skutočne platí, že v prípade prešetrovania, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (EÚ) č. 37/2014, ale pri ktorom Komisia pred uvedeným nadobudnutím účinnosti ešte nezačala konzultáciu s príslušným výborom s cieľom prijať opatrenia, sa na postup prijímania uvedených antidumpingových opatrení vzťahujú nové pravidlá. To isté platí aj v prípade konaní, pri ktorých boli uložené opatrenia na základe starých pravidiel, ktoré sa majú revízne prešetriť, alebo v prípade opatrení, ktorými boli uložené predbežné clá na základe starých pravidiel, no postup prijímania konečných opatrení nebol v čase nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) č. 37/2014 ešte začatý. Inými slovami možno konštatovať, že nariadenie (EÚ) č. 37/2014 platí pre konkrétny „postup prijímania“, a nie pre celé obdobie daného prešetrovania alebo dokonca konania.

(128)

Z toho vyplýva, že uplatnený rozhodovací postup zavedený nariadením Omnibus I bol správny.

(129)

Pokiaľ ide o spoločnosť Cortina, tá najprv tvrdila, že Komisia nemá žiadny právny základ na prešetrovanie žiadostí o THZ/IZ, ktoré podali vyvážajúci výrobcovia v rámci pôvodného prešetrovania. Spoločnosť Cortina tvrdila, že konanie, ktoré bolo uzatvorené uplynutím platnosti opatrení 31. marca 2011, nebolo vyhlásené za neplatné rozsudkom v spojených veciach C-659/13 a C-34/14, a preto nemôže byť znovu otvorené.

(130)

V reakcii na túto pripomienku sa Komisia odvoláva na vysvetlenie, ktoré poskytla v odôvodneniach 104 a 105.

(131)

Po druhé, spoločnosť Cortina tvrdila, že súčasné konanie je v rozpore so zásadami neretroaktivity a právnej istoty, ktoré sú zakotvené v článku 10 základného nariadenia.

(132)

Pokiaľ ide o argument týkajúci sa retroaktivity na základe článku 10 základného nariadenia a článku 10 antidumpingovej dohody WTO, v článku 10 ods. 1 základného nariadenia, ktorý sa riadi znením článku 10 ods. 1 antidumpingovej dohody WTO, sa stanovuje, že predbežné opatrenia a konečné antidumpingové clá sa použijú len na výrobky, ktoré vstupujú do voľného obehu po období, keď nadobudlo účinnosť rozhodnutie prijaté podľa článku 7 ods. 1 alebo prípadne podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia. V tomto prípade sa predmetné antidumpingové clá uplatňujú iba na výrobky, ktoré vstúpili do voľného obehu po tom, ako nadobudlo účinnosť predbežné nariadenie prijaté podľa článku 7 ods. 1 základného nariadenia a sporné (konečné) nariadenie prijaté podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia. Retroaktivita v zmysle článku 10 ods. 1 základného nariadenia sa však týka len situácie, keď bol tovar prepustený do voľného obehu pred tým, ako sa zaviedli opatrenia, ako vyplýva zo samotného textu uvedeného ustanovenia a z výnimky stanovenej v článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(133)

Komisia takisto konštatuje, že v tejto veci nedošlo ani k porušeniu zásady retroaktivity, ani k porušeniu právnej istoty a oprávneného očakávania.

(134)

Pokiaľ ide o retroaktivitu, judikatúra Súdneho dvora pri posudzovaní, či je opatrenie retroaktívne, rozlišuje medzi uplatnením nového pravidla na vzniknutú konečnú situáciu (označovanú aj ako existujúci alebo konečný právny stav) (34), a na situáciu, ku ktorej došlo pred nadobudnutím účinnosti nového pravidla, ktorá ale ešte nie je konečná (označovanú aj ako dočasný stav) (35).

(135)

V tomto prípade situácia dovozu dotknutých výrobkov, ktorá nastala počas obdobia uplatňovania nariadenia (ES) č. 1472/2006, ešte nebola konečná, pretože v dôsledku zrušenia sporného nariadenia antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz ešte nebolo stanovené s konečnou platnosťou. Dovozcovia obuvi boli zároveň upozornení uverejnením oznámenia o začatí konania (36) a predbežným nariadením, že takéto clo sa môže uložiť. V zmysle ustálenej judikatúry súdov Únie nemôžu hospodárske subjekty nadobudnúť oprávnené očakávanie, pokiaľ inštitúcie neprijmú akt ukončujúci administratívny postup, ktorý sa stal konečným (37).

(136)

Toto nariadenie predstavuje okamžité uplatnenie vzhľadom na budúce účinky situácie, ktorá pretrváva: vnútroštátne colné orgány vyberajú clá uložené na obuv. V dôsledku žiadostí o vrátenie, o ktorých ešte nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté, predstavujú tieto clá pretrvávajúcu situáciu. V tomto nariadení sa stanovuje colná sadzba uplatniteľná na uvedený dovoz, čím sa upravujú budúce účinky pretrvávajúcej situácie.

(137)

V každom prípade, aj keby išlo o retroaktivitu v zmysle práva Únie, quod non, táto retroaktivita by bola opodstatnená z nasledujúceho dôvodu:

(138)

Hmotnoprávne pravidlá práva Únie sa môžu vzťahovať na situácie existujúce pred nadobudnutím ich účinnosti, pokiaľ z ich znenia, cieľov alebo všeobecnej štruktúry jasne vyplýva, že sa im musí takýto účinok priznať (38). Konkrétne vo veci C-337/88, Società agricola fattoria alimantare (SAFA), sa uvádza, že: hoci zásada právnej istoty vo všeobecnosti bráni tomu, aby okamih, od ktorého sa začína časová pôsobnosť aktu Spoločenstva, bol stanovený ako dátum, ktorý predchádza jeho uverejneniu, vo výnimočných prípadoch to tak byť nemusí, ak je to potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa a ak sú náležite rešpektované oprávnené očakávania dotknutých subjektov  (39).

(139)

V tomto prípade je účelom splnenie povinnosti Komisie podľa článku 266 ZFEÚ. Keďže v rozsudkoch uvedených v odôvodnení 12 Súdny dvor zistil nezákonnosť iba so zreteľom na určenie uplatniteľnej colnej sadzby, a nie so zreteľom na uloženie samotných opatrení (to znamená, pokiaľ ide o zistenie dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie), dotknutí vyvážajúci výrobcovia nemohli oprávnene očakávať, že nebudú uložené žiadne konečné antidumpingové opatrenia. Toto uloženie sa teda, ani keby bolo retroaktívne, quod non, nemôže považovať za porušenie oprávneného očakávania.

(140)

Po tretie spoločnosť Cortina uviedla, že tvrdenie Komisie v odôvodnení 46, že Súdny dvor zrušil napadnuté nariadenie a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1294/2009 so zreteľom na vývoz určitej obuvi od určitých čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov, je nesprávne, pretože rozsudok vo veciach C-659/13 a C-34/14 nezrušil nariadenie (ES) č. 1472/2006 a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1294/2009, pokiaľ ide o dotknutých 19 vyvážajúcich výrobcov, ale zrušil tieto nariadenia s účinkom erga omnes. Podľa spoločnosti Cortina, keby Komisia opätovne uložila antidumpingové clo iba na dovoz dotknutých 19 vyvážajúcich výrobcov a nie na dovoz ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorých sa rovnako týka rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13 a C-34/14, C & J Clark International Limited a Puma SE, predstavovalo by to neodôvodnenú diskrimináciu dovozu týchto ostatných vyvážajúcich výrobcov a bolo by to takisto v rozpore s článkom 266 ZFEÚ.

(141)

Pokiaľ ide o tvrdenie o diskriminačnom zaobchádzaní s dovozom ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorých sa týka rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13 a C-34/14, C & J Clark International Limited a Puma SE, Komisia poznamenáva, že vyvážajúci výrobcovia a určití dovozcovia, ktorí sú dotknutí týmto nariadením, majú zo strany súdov Únie súdnu ochranu proti tomuto nariadeniu. Iní dovozcovia majú takúto ochranu prostredníctvom vnútroštátnych súdov a tribunálov, ktoré pôsobia ako sudcovia všeobecného práva Únie.

(142)

Ako sa uvádza v odôvodnení 21, na účely vykonania rozsudku v spojených veciach C-659/13 a C-34/14, C & J Clark International Limited a Puma SE, Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/223. V článku 1 uvedeného nariadenia Komisia dala inštrukcie vnútroštátnym colným orgánom, aby jej postúpili všetky žiadosti o vrátenie konečných antidumpingových ciel uložených na dovoz obuvi s pôvodom v Číne a vo Vietname predložených dovozcami na základe článku 236 Colného kódexu Spoločenstva a založených na skutočnosti, že vyvážajúci výrobca nezaradený do vzorky požiadal o THZ alebo IZ v rámci pôvodného prešetrovania. Komisia príslušné žiadosti o THZ alebo IZ posúdi a opätovne uloží vhodnú colnú sadzbu. Na tomto základe vnútroštátne colné orgány následne rozhodnú o žiadosti o vrátenie a odpustenie antidumpingových ciel.

(143)

Komisia preto pri každom dovoze obuvi, ktorý spĺňa skôr uvedené kritériá, preskúma žiadosti o THZ a IZ a antidumpingové clá sa opätovne uložia na základe objektívnych kritérií stanovených v článku 2 ods. 7 písm. b) a článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred jeho zmenou. To znamená, že so všetkými ostatnými vyvážajúcimi výrobcami z ČĽR a Vietnamu, ktorí neboli zaradení do vzorky, a s ich dovozcami sa bude zaobchádzať rovnako v neskoršom štádiu v súlade s postupom stanoveným vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2016/223. Len v prípadoch, keď neexistujú žiadne nevybavené vnútroštátne postupy, nebudú vykonané žiadne posúdenia žiadostí o THZ a IZ, pretože by to nemalo žiadny praktický účel.

(144)

Po štvrté, spoločnosť Cortina tvrdila, že opätovné uloženie antidumpingového cla devätnástim dotknutým vyvážajúcim výrobcom by bolo diskriminačné, keďže v nadväznosti na rozsudky vo veciach Brosmann a Aoakang nebolo opätovne uložené žiadne antidumpingové clo.

(145)

Toto tvrdenie je neopodstatnené. Dovozcovia, ktorí dovážali tovar od spoločnosti Brosmann a ostatných štyroch dotknutých vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa vzťahovali rozsudky vo veciach C-247/10 P a C-249/10 P, sú v odlišnej skutkovej a právnej situácii, pretože ich vyvážajúci výrobcovia sa rozhodli napadnúť sporné nariadenie a bolo im vrátené clo, a sú teda chránení článkom 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva. Nikto ďalší sporné nariadenie nenapadol a nikomu ďalšiemu nebolo zaplatené clo vrátené. V tejto súvislosti pozri aj odôvodnenia 118 až 122.

(146)

Po piate, spoločnosť Cortina tvrdila, že došlo k niekoľkým procesným pochybeniam, ktoré vyplývali z tohto prešetrovania. Ako prvé tvrdila, že dotknutí vyvážajúci výrobcovia už nemusia byť v stave, aby poskytli zmysluplné pripomienky alebo aby uviedli ďalšie dôkazy podporujúce žiadosti o THZ/IZ, ktoré predložili pred niekoľkými rokmi. Napríklad spoločnosti už nemusia vôbec existovať alebo príslušné dokumenty už nemusia byť k dispozícii.

(147)

Okrem toho spoločnosť Cortina tvrdila, že opatrenia Komisie by na rozdiel od pôvodného prešetrovania ovplyvnili de facto a de jure len dovozcov, pričom oni nemajú možnosť predložiť zmysluplné podklady a nemôžu požadovať, aby ich dodávatelia spolupracovali s Komisiou.

(148)

Komisia poznamenáva, že v žiadnom ustanovení základného nariadenia sa nevyžaduje, aby Komisia vyvážajúcim spoločnostiam, ktoré žiadajú o udelenie THZ/IZ, poskytla možnosť doplniť chýbajúce faktické informácie. Pripomína, že podľa judikatúry dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o THZ/IZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Na tento účel sa v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku stanovuje, že žiadosť predložená takýmto výrobcom musí obsahovať dostatok dôkazov v súlade s uvedeným ustanovením o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Preto, ako Súdny dvor uviedol v rozsudkoch vo veciach Brosmann a Aokang, inštitúcie nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Úlohou Komisie je naopak posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie, že kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia sú splnené v záujme toho, aby mu bolo udelené THZ/IZ (pozri odôvodnenie 44). Právo byť vypočutý sa týka posúdenia uvedených skutočností, ale neobsahuje právo doplniť nedostatočné informácie. Vyvážajúci výrobca by inak mohol predlžovať posudzovanie donekonečna, keby poskytoval informácie postupne jednu za druhou.

(149)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia nemá žiadnu povinnosť žiadať od vyvážajúceho výrobcu, aby doplnil žiadosť o THZ/IZ. Ako sa uvádza v predchádzajúcom odôvodnení, Komisia môže pri svojom posudzovaní vychádzať z informácií, ktoré predložil daný vyvážajúci výrobca. Dotknutí vyvážajúci výrobcovia v žiadnom prípade nespochybnili posúdenie svojich žiadostí o THZ/IZ Komisiou a neuviedli, na ktoré dokumenty alebo osoby sa už nemôžu odvolať. Tvrdenie je teda také abstraktné, že inštitúcie pri posudzovaní žiadostí o THZ/IZ nemôžu tieto ťažkosti vziať do úvahy. Keďže argument sa zakladá na špekuláciách a nie je doložený presnými údajmi o tom, ktoré dokumenty a osoby už nie sú k dispozícii a aká je relevantnosť týchto dokumentov a osôb pre posúdenie žiadosti o THZ/IZ, tento argument sa zamieta.

(150)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že dovozca údajne nemá žiadne možnosti na predloženie zmysluplných podkladov, Komisia sa domnieva, že: po prvé, dovozcovia nemajú právo na obhajobu, pretože antidumpingové opatrenie nie je zamerané proti nim, ale proti vyvážajúcim výrobcom. Po druhé, dovozcovia už mali možnosť vyjadriť sa k tomuto bodu počas administratívneho postupu pred prijatím sporného nariadenia. Po tretie, ak si dovozcovia mysleli, že došlo k nezrovnalosti v tomto ohľade, mali prijať potrebné zmluvné opatrenia so svojimi dodávateľmi s cieľom zabezpečiť, že budú mať k dispozícii potrebnú dokumentáciu. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(151)

Po šieste, spoločnosť Cortina tvrdila, že Komisia neskúmala, či by uloženie antidumpingových ciel bolo v záujme Únie, a tvrdila, že opatrenia by boli v rozpore so záujmom Únie, pretože i) opatrenia už mali zamýšľaný účinok, keď boli uložené po prvýkrát; ii) výrobné odvetvie Únie by nemalo z opatrení žiadny ďalší prospech; iii) opatrenia by nemali vplyv na vyvážajúcich výrobcov a iv) opatrenia by znamenali značné náklady pre dovozcov v Únii.

(152)

Táto vec sa týka len žiadostí o THZ/IZ, lebo to je jediný bod, v ktorom súdy Únie zistili právnu chybu. Čo sa týka záujmu Únie, posúdenie v nariadení (ES) č. 1472/2006 zostáva plne v platnosti. Súčasné opatrenie je navyše odôvodnené ochranou finančného záujmu Únie.

(153)

A po siedme, spoločnosť Cortina tvrdila, že v prípade opätovného uloženia predmetného antidumpingového cla by ho už nebolo možné vybrať, a to z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty podľa článku 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva (teraz článku 103 ods. 1 Colného kódexu Únie). Podľa spoločnosti Cortina by táto situácia predstavovala zneužívanie právomoci zo strany Komisie.

(154)

Komisia pripomína, že v súlade s článkom 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva/článkom 103 ods. 1 Colného kódexu Únie sa premlčanie neuplatňuje, ak bolo podané odvolanie podľa článku 243 Colného kódexu Spoločenstva/článku 44 ods. 2 Colného kódexu Únie, ako je tomu vo všetkých súčasných veciach, ktoré sa týkajú odvolaní na základe článku 236 Colného kódexu Spoločenstva/článku 119 Colného kódexu Únie. Odvolanie v zmysle článku 103 ods. 3 Colného kódexu Únie zahŕňa podľa objasnenia v článku 44 ods. 2 toho istého nariadenia úrovne počnúc pôvodným napadnutím rozhodnutia vydaného vnútroštátnymi colnými orgánmi, ktorým sa clo ukladá, až po konečný rozsudok vydaný vnútroštátnym súdom vrátane prípadného návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Z toho vyplýva, že plynutie uvedenej trojročnej lehoty sa zastavuje odo dňa, keď bolo odvolanie podané.

(155)

A nakoniec spoločnosť Cortina tvrdila, že po tom, čo 11. decembra 2016 uplynie platnosť oddielu 15 písm. a) bodu ii) protokolu o pristúpení Číny k WTO, Komisia už nemôže v prípade čínskych vývozcov využiť metodiku na stanovenie normálnej hodnoty použitú v pôvodnom prešetrovaní [t. j. analogickú krajinu podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia].

(156)

Sporné nariadenie bolo prijaté v roku 2006. Príslušný právny predpis uplatniteľný na toto konanie je nariadenie (EÚ) 2016/1036. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(157)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

—

„športová obuv“ je obuv v zmysle poznámky k podpoložkám 1 64. kapitoly prílohy I k nariadeniu Komisie (ES) č. 1719/2005 (42),

—

„obuv, ktorej výroba si vyžaduje špeciálnu technológiu“, je obuv s cenou CIF najmenej 7,5 EUR za pár, ktorá je určená na použitie pri športových činnostiach, s jednoduchou alebo viacvrstvovou tvárnenou podošvou, nie vstrekovanou, vyrobenou zo syntetických materiálov osobitne určených na tlmenie nárazu zvislých alebo bočných pohybov a s technickými prvkami, ako napríklad hermetickými vložkami, ktoré sú naplnené plynom alebo kvapalinou, mechanickými komponentmi, ktoré tlmia alebo neutralizujú nárazy, alebo materiálmi, ako sú napríklad polyméry s nízkou hustotou, patriaca pod číselné znaky KN ex 6403 91 11, ex 6403 91 13, ex 6403 91 16, ex 6403 91 18, ex 6403 91 91, ex 6403 91 93, ex 6403 91 96, ex 6403 91 98, ex 6403 99 91, ex 6403 99 93, ex 6403 99 96, ex 6403 99 98,

—

„obuv s ochrannou špičkou“ je obuv, v ktorej je zabudovaná ochranná špička s odolnosťou voči nárazu najmenej 100 joulov (43) a ktorá patrí pod číselné znaky KN: ex 6403 30 00 (44), ex 6403 51 11, ex 6403 51 15, ex 6403 51 19, ex 6403 51 91, ex 6403 51 95, ex 6403 51 99, ex 6403 59 11, ex 6403 59 31, ex 6403 59 35, ex 6403 59 39, ex 6403 59 91, ex 6403 59 95, ex 6403 59 99, ex 6403 91 11, ex 6403 91 13, ex 6403 91 16, ex 6403 91 18, ex 6403 91 91, ex 6403 91 93, ex 6403 91 96, ex 6403 91 98, ex 6403 99 11, ex 6403 99 31, ex 6403 99 33, ex 6403 99 36, ex 6403 99 38, ex 6403 99 91, ex 6403 99 93, ex 6403 99 96, ex 6403 99 98 a ex 6405 10 00,

—

„šľapky a ostatná domáca obuv“ je obuv patriaca pod číselný znak KN ex 6405 10 00.