(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 7. októbra 2016 uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/1777 (2) (ďalej len „predbežné nariadenie“) predbežné antidumpingové clo na dovoz plochých výrobkov z nelegovanej alebo legovanej ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele, kremíkovej elektroocele, nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele), valcovaných za tepla, neplátovaných, nepokovovaných ani nepotiahnutých, nie vo zvitkoch, s hrúbkou presahujúcou 10 mm a so šírkou 600 mm alebo väčšou a s hrúbkou 4,75 mm alebo väčšou, ale nepresahujúcou 10 mm, a so šírkou 2 050 mm alebo väčšou (ďalej len „ťažké dosky“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) do Európskej únie (ďalej len „Únia“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie 13. februára 2016 uverejnením oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) na základe podnetu, ktorý 4. januára 2016 podalo Európske združenie výrobcov ocele (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 25 % celkovej výroby ťažkých dosiek v Únii.

(3)

Ako je uvedené v odôvodneniach 28 a 29 predbežného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“) a skúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1357 (3) (ďalej len „nariadenie o registrácii“) nariadila registráciu dovozu ťažkých dosiek s pôvodom v ČĽR od 11. augusta 2016. Registrácia dovozu sa skončila 8. októbra 2016 uložením predbežných opatrení.

(5)

Zainteresované strany mali 20 dní odo dňa začiatku registrácie na predloženie pripomienok. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(6)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení predbežného antidumpingového cla (ďalej len „predbežné zverejnenie“), združenie Eurofer, združenie výrobcov ocele z ČĽR (ďalej len „CISA“), vyvážajúci výrobca z ČĽR, dovozca ťažkých dosiek v Únii uvedený v odôvodnení 34 predbežného nariadenia (ďalej len „jeden dovozca“) a ad hoc združenie používateľov v nadväzujúcom výrobnom odvetví (stožiare veterných turbín) písomne vyjadrili svoje stanovisko k predbežným zisteniam.

(7)

Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Uskutočnilo sa vypočutie jedného vyvážajúceho výrobcu z ČĽR, združenia CISA a jedného dovozcu.

(8)

Komisia posúdila ústne a písomné pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, a podľa potreby na ne reagovala, ako sa uvádza ďalej v texte.

(9)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. S cieľom overiť odpovede na dotazníky neprepojených dovozcov sa uskutočnilo overovanie na mieste v priestoroch týchto strán:

(10)

Komisia informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz ťažkých dosiek s pôvodom v ČĽR do Únie a s konečnou platnosťou vybrať sumy zabezpečené predbežným clom (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“).

(11)

Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto konečného poskytnutia informácií. Združenie Eurofer, združenie CISA a jeden dovozca predložili svoje pripomienky písomne po konečnom poskytnutí informácií a v rámci vypočutia. Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a podľa okolností zohľadnené.

(12)

Združenie CISA tvrdilo, že vzorka výrobcov z Únie predstavujúca 28,5 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie bola príliš malá a dostatočne nepokryla predaj.

(13)

Ako sa uvádza v odôvodnení 12 predbežného nariadenia, vzorka výrobcov z Únie bola vytvorená na základe najväčšieho objemu predaja v Únii počas obdobia prešetrovania, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty.

(14)

Argument musí byť zamietnutý už z tohto dôvodu. Ako je uvedené v odôvodnení 197 nižšie, existuje takmer úplná zhoda medzi druhmi výrobkov vyvážanými vyvážajúcimi vývozcami z ČĽR zaradenými do vzorky a druhmi výrobkov predávanými výrobcami z Únie zaradenými do vzorky na trhu Únie, a to vo viac ako 90 % (podľa objemu) a približne v 70 % [podľa kontrolného čísla výrobku (ďalej len „PCN“), ktoré sa používa na rozlíšenie jednotlivých druhov výrobkov na účely prešetrovania].

(15)

Po konečnom poskytnutí informácií sa združenie CISA vrátilo k tejto otázke vo svojich pripomienkach a v rámci vypočutia a uviedlo, že je viac ako ťažké uveriť tomu, že existuje takmer úplná zhoda PCN, ak všetci traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky nepredávajú väčšinu PCN. Komisia poznamenáva, že zhoda PCN bola následne opätovne overená a bola zistená správnosť percentuálneho podielu uvedeného vyššie v odôvodnení 14.

(16)

Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že „zhoda“ znamená, že pre druh výrobku vyvážaný vyvážajúcimi vývozcami z ČĽR zaradenými do vzorky pod daným PCN existuje aspoň jedna transakcia pre druh výrobku s rovnakým PCN týkajúca sa výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Zhoda 90 % podľa objemu znamená, že na 90 % dovozných transakcií vyvážajúcich výrobcov z ČĽR zaradených do vzorky v období prešetrovania sa vzťahuje PCN, pre ktoré existuje aspoň jedna transakcia týkajúca sa výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Zhoda 70 % podľa kontrolného čísla výrobku znamená, že pre 70 % druhov výrobkov, ktoré sa dovážajú pod daným PCN, existuje aspoň jedna zhodná transakcia výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(17)

Komisia preto dospela k záveru, že vzorka výrobcov z Únie je reprezentatívna, a to dokonca aj vtedy, keby nepostačovala samotná skutočnosť, že je založená na najväčšom objeme, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty.

(18)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa metódy výberu vzorky, potvrdzujú sa predbežné zistenia uvedené v odôvodneniach 11 až 24 predbežného nariadenia.

(19)

V odôvodnení 25 predbežného nariadenia sa konštatovalo, že sedem vyvážajúcich výrobcov v ČĽR uviedlo, že chce požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia.

(20)

Hoci ani jeden z uvedených vyvážajúcich výrobcov nevyplnil dotazník, a preto sa nijaké žiadosti nepovažujú za doručené, jeden z týchto siedmich vyvážajúcich výrobcov zaslal späť formulár žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie a po uverejnení predbežného nariadenia požiadal Komisiu, aby posúdila jeho žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie.

(21)

Vzhľadom na to, že vyvážajúci výrobca nezaslal späť vyplnený dotazník, žiadosť spoločnosti o individuálne preskúmanie bola zamietnutá, keďže vyvážajúci výrobca nepreukázal, že spĺňa podmienky na poskytnutie možnosti individuálneho preskúmania. V tejto súvislosti bol informovaný o tom, že samotné podanie formulára žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie nestačí na doloženie žiadosti o individuálne preskúmanie. Komisia v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. d) základného nariadenia neposudzovala žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie, keďže vyvážajúci výrobca nebol zaradený do vzorky ani mu nebola priznaná možnosť individuálneho preskúmania.

(22)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa individuálneho preskúmania, potvrdzujú sa predbežné zistenia uvedené v odôvodnení 25 predbežného nariadenia.

(23)

V odôvodneniach 30 a 31 predbežného nariadenia bolo stanovené predbežné vymedzenie dotknutého výrobku.

(24)

V odôvodneniach 34 a 41 predbežného nariadenia boli uvedené tvrdenia jedného dovozcu a posúdenie týchto tvrdení zo strany Komisie, pokiaľ ide o vymedzenie výrobku.

(25)

Po uložení predbežných opatrení jeden dovozca a združenie CISA predložili ďalšie tvrdenia, že z vymedzenia výrobku by mali byť vylúčené určité druhy výrobku, a to:

ktoré označili ako „špeciálne ťažké dosky“.

(26)

Komisia poznamenáva, že „špeciálne ťažké dosky“ i ostatné ťažké dosky je možné vyrobiť na mieru, takže nejde o relevantné kritérium rozlišovania medzi doskami.

(27)

Bolo predložených viacero argumentov podporujúcich uvedenú požiadavku na vylúčenie, ktoré sa jednotlivo analyzujú nižšie.

(28)

Komisia na úvod pripomína, že podľa judikatúry nie je vymedzenie pojmu „posudzovaný výrobok“ presnejšie uvedené ani v základnom nariadení, ani v antidumpingovej dohode Svetovej obchodnej organizácie. Súd sa preto domnieva, že Komisia má širokú právomoc pri vymedzení posudzovaného výrobku. Predovšetkým nie je stanovená nijaká požiadavka na homogénnosť alebo podobnosť medzi dotknutými výrobkami. Súdy Únie považovali za významné to, či všetky dotknuté výrobky majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti. Všeobecný súd sa takisto domnieval, že relevantným kritériom môže byť aj konečné použitie a zameniteľnosť.

(29)

Komisia najskôr uvedie analýzu uvedených kritérií v predmetnom prípade a potom vysvetlí, ako sa rozhodla uplatniť svoju širokú právomoc na tomto základe.

(30)

Jeden dovozca tvrdil, že „špeciálne ťažké dosky“ možno ľahko odlíšiť od „komoditných ťažkých dosiek“ na základe chemických vlastností, ako je napríklad obsah uhlíka, fyzikálnych vlastností, ako je napríklad medza pevnosti alebo tvrdosť podľa Brinella, ako aj technických vlastností, ako sú napríklad označenia tried alebo hrúbka.

(31)

Združenie CISA tvrdilo, že vôbec najdôležitejším kritériom (podľa objemu vývozu) umožňujúcim odlíšiť „špeciálne ťažké dosky“ je hrúbka dosky, keďže toto kritérium sa týka viac než polovice výrobkov, ktoré majú byť vylúčené. Združenie CISA založilo tento argument podporujúci vylúčenie z vymedzenia výrobku na štruktúre PCN použitého na zoskupenie rôznych druhov výrobkov na účely prešetrovania.

(32)

Cieľom štruktúry PCN je zabezpečiť porovnanie výrobkov s porovnateľnými nákladmi a cenami. Uvedená štruktúra nevypovedá nič o použití daného výrobku alebo jeho zameniteľnosti. Pokiaľ ide o hrúbku, v štruktúre PCN nie sú obsiahnuté nijaké informácie o fyzikálnych, chemických ani technických vlastnostiach výrobku. Ani jedna zo zainteresovaných strán predovšetkým nepreukázala, že by ťažké dosky s hrúbkou 155 mm nemali rovnaké koncové použitie a neboli zameniteľné s ťažkými doskami s hrúbkou 145 mm, pokiaľ sú všetky ostatné parametre týchto dosiek rovnaké.

(33)

Je možné, že existujú osobitné rozdiely v špecifických vlastnostiach uvedených vyššie v odôvodnení 30, tým sa však nepreukazuje, že by „špeciálne ťažké dosky“ nemali rovnaké základné vlastnosti ako „komoditné ťažké dosky“.

(34)

Združenie Eurofer požiadalo, aby vymedzenie výrobku zostalo nezmenené, a podporilo argumenty Komisie uvedené v odôvodneniach 36 a 41 predbežného nariadenia.

(35)

Ďalej uviedlo, že dumpingový dovoz z ČĽR zahŕňa širokú skupinu tried ocele s rôznymi rozmermi a týka sa ťažkých dosiek z legovanej aj nelegovanej ocele. Napokon poznamenalo, že nie je stanovená nijaká „osobitná požiadavka na homogénnosť alebo podobnosť výrobkov“ zahrnutých do vymedzenia dotknutého výrobku.

(36)

Komisia konštatuje, že pri antidumpingovom prešetrovaní je bežné, že sa vymedzenie výrobku vzťahuje na stovky, ba dokonca tisíce druhov výrobkov, ktoré nie sú totožné alebo homogénne, ale napriek tomu majú rovnaké základné vlastnosti, ako je to aj v tomto prešetrovaní.

(37)

Po konečnom poskytnutí informácií sa združenie CISA, združenie Eurofer a jeden dovozca vrátili k tejto otázke vo svojich pripomienkach a v rámci vypočutia:

(38)

Pokiaľ ide o uvedené pripomienky, Komisia poznamenáva, že podobne ako vo väčšine prešetrovaní vymedzenie dotknutého výrobku zahŕňa široký sortiment druhov výrobkov, ktoré majú rovnaké alebo podobné základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti. Skutočnosť, že sa tieto vlastnosti môžu medzi jednotlivými druhmi výrobku líšiť, môžu naozaj viesť k tomu, že sa budú vzťahovať na širokú škálu druhov.

(39)

Komisia ďalej konštatuje, že aj keď rozdielne druhy ťažkých dosiek majú rôznu hrúbku, triedu ocele atď., združenie CISA a jeden dovozca nepreukázali a nepredložili nijaký dôkaz ani podstatný argument v prospech tvrdenia, že hrúbka 150 mm by bola vhodným kritériom rozlíšenia medzi „špeciálnymi ťažkými doskami“ a „komoditnými ťažkými doskami“ z dôvodu fyzikálnych, chemických a technických vlastností alebo konečného použitia a zameniteľnosti (pozri oddiel 2.1.2 nižšie).

(40)

Komisia na základe uvedeného dospela k záveru, že „špeciálne ťažké dosky“ a „komoditné ťažké dosky“ majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti.

(41)

Združenie CISA a jeden dovozca takisto tvrdili, že dovážané „špeciálne ťažké dosky“ majú úplne iné konečné použitie a že nie sú zameniteľné s „komoditnými ťažkými doskami“. Združenie CISA uviedlo, že dovoz „špeciálnych ťažkých dosiek“ má zásadný význam pre odvetvie tvarovania kovov v Únii, ktoré je závislé od takéhoto dovozu.

(42)

Jeden dovozca zároveň uviedol, že „špeciálne ťažké dosky“ používa široký rad odvetví vrátane sektora strojov v ťažobnom priemysle a strojov na zemné práce, žeriavov a zdvíhacích zariadení, mostných konštrukcií, stožiarov veterných turbín, energetického sektora atď.

(43)

Argument uvedený vyššie v odôvodnení 40 však nepodporili žiadni používatelia v Únii ani odvetvia uvedené vyššie v odôvodneniach 41 a 42. Naopak, predovšetkým pokiaľ ide o stožiare veterných turbín, z dôkazov poskytnutých uvedeným dovozcom a inými zainteresovanými stranami vyplýva, že výrobcovia stožiarov veterných turbín nakupujú ťažké dosky, ktoré nepatria do rozsahu vymedzenia „špeciálnej ťažkej dosky“, ako ho navrhol jeden dovozca alebo združenie CISA, ale skôr do vymedzenia „komoditnej ťažkej dosky“.

(44)

Komisia konštatuje, že existuje veľa odlišných spôsobov konečného použitia „špeciálnych ťažkých dosiek“. Zainteresované strany však nepredložili podrobné dôkazy (napríklad faktúry používateľom z uvedených odvetví, ktoré by preukazovali, že tieto výrobné odvetvia skutočne používajú uvedené výrobky), ktoré by Komisii umožnili posúdiť, či sa konečné použitie „špeciálnych ťažkých dosiek“ líši od použitia „komoditných ťažkých dosiek“ alebo či v skutočnosti väčšina koncových používateľov, resp. všetci koncoví používatelia, dokážu nahradiť jedny dosky druhými. Nebol predložený ani nijaký dôkaz o tom, že by „špeciálne ťažké dosky“ neboli zameniteľné s inými ťažkými doskami.

(45)

Po konečnom poskytnutí informácií sa združenie CISA, jeden dovozca a združenie Eurofer vrátili k tejto otázke vo svojich pripomienkach a v rámci vypočutia. Združenie CISA nepredložilo žiadne nové argumenty. Jeden dovozca tvrdil, že používanie ťažkých dosiek závisí od vypočítaných štrukturálnych hodnôt a mechanických vplyvov (súvisiacich s fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami) a od komerčných aspektov (súvisiacich s cenami a nákladmi na výrobné postupy).

(46)

Svoje argumenty doložil nasledujúcimi dôkazmi:

(47)

Komisia poznamenáva, že ani združenie CISA ani jeden dovozca nepredložili nijaký dôkaz, ktorým by potvrdili, že objektívne rozlíšenie medzi „špeciálnymi ťažkými doskami“ a „komoditnými ťažkými doskami“ spočíva v tom, či je doska hrubšia alebo tenšia ako 150 mm.

(48)

Okrem toho nebol predložený nijaký dôkaz o tom, že dochádza k prekrývaniu a konkurencii medzi susediacimi segmentmi ťažkých dosiek, napríklad medzi doskami s hrúbkou 155 mm a 145 mm. Naopak niekoľko faktúr predložených jedným dodávateľom preukázalo, že „komoditné ťažké dosky“ a „špeciálne ťažké dosky“ sa predávali na rovnakej faktúre rovnakému zákazníkovi.

(49)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden dovozca tvrdil, že Komisia by mala vytvoriť nový samostatný kód TARIC s cieľom rozlíšiť „komoditné ťažké dosky“ od „špeciálnych ťažkých dosiek“ na základe fyzikálnych a chemických vlastností, ako aj na základe hrúbky. Táto strana ďalej navrhla požiadavku formálnej kontrolnej správy nezávislej prieskumnej spoločnosti s cieľom osvedčiť uvedené rozlíšenie na základe colného konania.

(50)

Keďže parameter hrúbky 150 mm ako medzná hodnota medzi „špeciálnymi ťažkými doskami“ a „komoditnými ťažkými doskami“ nie je riadne opodstatnený, nie je potrebné reagovať na argument týkajúci sa vymedzenia colných kódov a formálnej inšpekcie navrhnutý dovozcom. Komisia však súhlasí s tým, že zo zásady nie je možné vylúčiť určité výrobky z vymedzenia výrobku z technického hľadiska. Rozhodujúcou otázkou však je, či je takéto vylúčenie opodstatnené na základe právnych, ekonomických a politických úvah (pozri v tejto súvislosti nasledujúci oddiel).

(51)

Jeden dovozca vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií ďalej predložil viacero anonymizovaných faktúr a opísal ich ako doklady svojho predaja „špeciálnych ťažkých dosiek“ používateľom v odvetví výroby strojov pre ťažobný priemysel a zemné práce, žeriavov a zdvíhacích zariadení, mostných konštrukcií, stožiarov veterných turbín, energetického sektora atď. Tento dovozca ďalej ponúkol, že bude súhlasiť s opatreniami Komisie na overenie predložených údajov.

(52)

Komisia sa domnieva, že overenie v tomto prípade nie je nutné. Vzhľadom na veľmi neskorú ponuku by to takisto bolo prakticky veľmi ťažké, ak nie nemožné.

(53)

Ako je však uvedené vyššie v odôvodnení 47, z niekoľkých faktúr predložených týmto dovozcom vyplývalo, že „komoditné ťažké dosky“ a „špeciálne ťažké dosky“ sa predávali na tej istej faktúre tomu istému zákazníkovi. Z toho zreteľne vyplýva, že rovnaký zákazník môže použiť a používa obidva druhy ťažkých dosiek.

(54)

Jeden dovozca sa vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií odvoláva aj na publikáciu Stahl-Informations-Zentrum, v ktorej sa uvádza rôzne použitie ťažkých dosiek. Komisia náležite zohľadňuje túto správu a je si vedomá rôzneho použitia ťažkých dosiek. Ako je však uvedené vyššie v odôvodnení 44, nebol predložený nijaký dôkaz o tom, že by „špeciálne ťažké dosky“ neboli zameniteľné s inými ťažkými doskami.

(55)

Napokon jeden dovozca sa vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií odvolal na antidumpingové opatrenia týkajúce sa ťažkých dosiek v Austrálii a USA, kde boli určité druhy výrobkov vylúčené na základe tried a hrúbky.

(56)

Komisia však poznamenáva, že tieto výnimky boli zavedené na začiatku konaní a neuvádza sa nijaké opodstatnenie dôvodu rozhodnutia o vylúčení. V každom prípade rozhodnutia ostatných členov Svetovej obchodnej organizácie neprejudikujú situáciu v Únii.

(57)

Združenie Eurofer vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií uviedlo, že triedy označené jedným dovozcom a združením CISA ako „špeciálne ťažké dosky“ sú založené výlučne na vlastnej ľubovoľnej klasifikácii uvedeného dovozcu a združenia. Na ilustráciu tohto tvrdenia združenie Eurofer uviedlo dva príklady, ktoré potvrdzujú zistenie Komisie v odôvodnení 47:

(58)

Na tomto základe Komisia odmieta argument, že „špeciálne ťažké dosky“ majú odlišné konečné použitie a nie sú zameniteľné s inými prešetrovanými výrobkami.

(59)

Komisia poznamenáva, že skutočnosť, že v rámci vymedzenia ťažkých dosiek je možné rozlíšiť rôzne druhy, triedy, kvality atď. ťažkých dosiek a že môžu existovať rozdiely medzi spôsobmi výroby a výrobnými nákladmi, nevylučuje možnosť považovať odlišné výrobky za jediný výrobok, pokiaľ majú rovnaké fyzikálne, technické a/alebo chemické vlastnosti. Komisia v tejto súvislosti odkazuje na judikatúru citovanú vyššie v odôvodnení 28.

(60)

Komisia si takisto uvedomuje, že by mohla, pokiaľ bude uvedený postup považovať za primeraný, vylúčiť určité výrobky z rozsahu prešetrovania, ako to urobili prešetrujúce orgány v iných členských štátoch Svetovej obchodnej organizácie.

(61)

Komisia sa však domnieva, že na základe posúdenia všetkých faktov zistených v priebehu prešetrovania nie je takéto vylúčenie opodstatnené.

(62)

Združenie CISA predložilo výpočet, ktorým dokazuje, že vylúčenie „špeciálnych ťažkých dosiek“ by predstavovalo 9,2 % celkového dovozu z ČĽR. Na tomto základe združenie tvrdilo, že vylúčenie „špeciálnych ťažkých dosiek“ z vymedzenia výrobku „bude mať veľmi obmedzený vplyv na celkové zistenie prešetrovania“ a že by „neohrozilo celkový vplyv antidumpingových opatrení na dovoz dumpingových ťažkých dosiek“, keďže opatrenia sa budú naďalej vzťahovať na „komoditné ťažké dosky“.

(63)

Z analýzy vývozného predaja vyvážajúcich výrobcov z ČĽR zaradených do vzorky na základe PCN vyplýva, že „špeciálne ťažké dosky“ skutočne podhodnocujú predajné ceny výrobného odvetvia Únie, čím prispievajú k ujme výrobného odvetvia Únie.

(64)

Keďže nie je možné preukázať, že „špeciálne ťažké dosky“ majú iné konečné použitie ako „komoditné ťažké dosky“ a že tieto dosky nie sú vzájomne zameniteľné, obmedzené množstvo predaja v súčasnosti nie je možné použiť ako dôkaz o tom, že by vylúčenie „špeciálnych ťažkých dosiek“ neohrozilo účinnosť opatrení. Aj keby boli „špeciálne ťažké dosky“ vylúčené z vymedzenia výrobku, používatelia, ktorí v súčasnosti nakupujú „komoditné ťažké dosky“, by sa preorientovali na „špeciálne ťažké dosky“, čím by sa vyhli clám a ohrozili by účinnosť opatrení.

(65)

Na rozdiel od situácie v ostatných členských štátoch Svetovej obchodnej organizácie všetky druhy ťažkých dosiek vyrábajú v podstatných množstvách výrobcovia z Únie a všetky tieto výrobky sú dotknuté dumpingom spôsobujúcim ujmu.

(66)

Komisia na tomto základe odmieta argument, podľa ktorého by vylúčenie „špeciálnych ťažkých dosiek“ neohrozilo účinnosť antidumpingových opatrení.

(67)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že žiadny argument predložený združením CISA a jedným dovozcom nepotvrdzuje, že by „špeciálne ťažké dosky“ mali byť vylúčené z vymedzenia výrobku v rámci prešetrovania.

(68)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobku, Komisia potvrdzuje vymedzenie dotknutého výrobku stanovené v odôvodneniach 30 a 31 predbežného nariadenia.

(69)

Ako je uvedené v odôvodnení 43 predbežného nariadenia, ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nepožiadal o trhovohospodárske zaobchádzanie a neboli prijaté nijaké žiadosti o individuálne preskúmanie vrátane žiadostí o trhovohospodárske zaobchádzanie.

(70)

Komisia v predbežnom nariadení vybrala za analogickú krajinu Austráliu v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

(71)

Po uverejnení predbežného nariadenia združenie CISA upozornilo, že v odpovedi, ktorú predložilo na začiatku prešetrovania, uviedlo pripomienky k možnému použitiu Spojených štátov amerických a vyjadrilo veľké znepokojenie nad týmto výberom, keďže v dôsledku neho by Komisia použila údaje od spoločností prepojených s výrobným odvetvím Únie. Združenie CISA uviedlo, že Komisia by mala použiť údaje z iných krajín a USA použiť len ako poslednú možnosť v prípade, že by ostatné krajiny nespolupracovali.

(72)

Po uverejnení predbežného nariadenia združenie Eurofer, jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR a združenie CISA predložili pripomienky k výberu Austrálie a požiadali Európsku komisiu, aby namiesto Austrálie použila USA.

(73)

Združenie Eurofer a vyvážajúci výrobca z ČĽR navrhli, aby Komisia použila údaje zo Spojených štátov amerických, keďže v USA je viac konkurenčných domácich výrobcov, a preto budú k dispozícii údaje o viacerých druhoch výrobku než v prípade údajov, ktoré poskytne jediný austrálsky výrobca.

(74)

Keby boli USA vybraté ako analogická krajina, údaje od ostatných výrobcov by neboli k dispozícii vzhľadom na to, že pri prešetrovaní spolupracoval len jeden výrobca z USA.

(75)

Združenie CISA požiadalo, aby Komisia vypočítala dumpingové rozpätia na základe údajov od jediného spolupracujúceho výrobcu z USA, a pokiaľ by výsledok bol „úplne odlišný“ od výsledku zisteného v predbežnej fáze s použitím Austrálie, aby konštatovala, že Austrália nie je „platná analogická krajina“ a použila namiesto nej USA.

(76)

Táto požiadavka bola zamietnutá. Ako je uvedené v odôvodneniach 44 až 52 predbežného nariadenia, ako analogická krajina bola vybratá Austrália, a nové argumenty združenia nepreukázali, že by Austrália nebola vhodná.

(77)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie CISA predložilo ďalšie pripomienky týkajúce sa vhodnosti Austrálie ako analogickej krajiny.

(78)

Po prvé združenie CISA uviedlo, že dumpingové rozpätia vypočítané pre vyvážajúcich výrobcov z ČĽR boli vyššie ako rozpätia ujmy, a preto bola normálna hodnota Austrálie vyššia ako cena výrobného odvetvia Únie, ktorá nespôsobuje ujmu, pokiaľ sa zohľadní ako priemer. Združenie CISA na tomto základe dospelo k záveru, že Austráliu „zrejme nemožno považovať za platnú analogickú krajinu“.

(79)

Tento argument sa zamieta. Úroveň normálnej hodnoty, založenej na cenách alebo nákladoch v krajine s trhovým hospodárstvom, je údaj, ktorý sa overuje po výbere analogickej krajiny. Normálna hodnota je domáca cena podobného výrobku na domácom trhu krajiny s trhovým hospodárstvom a nepredstavuje dôvod na vylúčenie Austrálie ako analogickej krajiny.

(80)

Po druhé združenie CISA odkazovalo na nedávne konanie proti ČĽR (roxorové tyče HFP) (12) a uviedlo, že Komisia odobrala určité druhy výrobkov z normálnej hodnoty v analogickej krajine po tom, ako „zainteresované strany spochybnili veľmi vysoké domáce ceny a výrobné náklady“.

(81)

Príklad, ktorý uviedlo združenie CISA, vôbec nesúvisí s predmetným prešetrovaním. V prípade roxorových tyčí HFP Komisia určila určité druhy výrobkov, ktoré boli vyrobené podľa noriem analogickej krajiny a nekonkurovali druhom výrobkov vyvážaných z ČĽR. Tieto konkrétne druhy výrobkov neboli zohľadnené pri porovnaní normálnej hodnoty s vývoznou cenou vyvážajúcich výrobcov z ČĽR.

(82)

Keďže združenie CISA netvrdilo, že výrobca v Austrálii vyrába druhy výrobkov, ktoré nekonkurujú druhom výrobkov vyvážaných z ČĽR do Únie, príklad vôbec nie je relevantný.

(83)

Vzhľadom na to, že neboli predložené nijaké ďalšie pripomienky v súvislosti s analogickou krajinou, potvrdzuje sa predbežný záver Komisie o použití Austrálie ako analogickej krajiny, ako je uvedený v odôvodnení 52 predbežného nariadenia.

(84)

Združenie Eurofer predložilo pripomienky k predbežnej metóde Komisie uvedenej v odôvodnení 68 predbežného nariadenia týkajúcej sa druhov výrobkov, ktoré analogický výrobca nepredáva. Združenie požadovalo, aby Komisia pri výrobkoch, ktoré sa nepredávajú na domácom trhu analogickej krajiny, „zahrnula úpravu na zohľadnenie vyšších nákladov“.

(85)

Komisia odmieta túto požiadavku, keďže jediné dostupné údaje týkajúce sa nákladov alebo ceny ťažkých dosiek v Austrálii sú overené údaje výrobcu z analogickej krajiny. Ak výrobca nevyrábal určitý druh výrobku vyvážaný vyvážajúcim výrobcom z ČĽR, nie sú k dispozícii žiadne údaje, ktoré by bolo možné použiť pri úprave.

(86)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa normálnej hodnoty, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 53 až 68 predbežného nariadenia.

(87)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky týkajúce sa vývoznej ceny, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 69 a 70 predbežného nariadenia.

(88)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky týkajúce sa porovnania, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 71 až 73 predbežného nariadenia.

(89)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky týkajúce sa dumpingových rozpätí, potvrdzujú sa predbežné dumpingové rozpätia uvedené v tabuľke 2 predbežného nariadenia.

(90)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 82 až 85 predbežného nariadenia.

(91)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 86 až 89 predbežného nariadenia.

(92)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa objemu a trhového podielu dovozu z ČĽR, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 90 až 94 predbežného nariadenia.

(93)

Združenie Eurofer uviedlo, že „Komisia by si mala dať pozor, aby príliš nízko neodhadla rozpätie podhodnotenia na základe nerealisticky vysokých úprav nákladov po dovoze“.

(94)

Komisia však poznamenáva, že výška nákladov po dovoze bola potvrdená v rámci overení na mieste, a preto ju nemožno považovať za nerealisticky vysokú.

(95)

Združenie Eurofer ďalej tvrdilo, že „ceny vo výrobnom odvetví Únie by sa takisto nemali znižovať o províziu prepojenej strany vyplatenú v rámci korporátnej skupiny“.

(96)

Komisia poznamenáva, že odpočítanie provízie je opodstatnené vtedy, keď spoločnosť zasahujúca do transakcie plní úlohu zástupcu, bez ohľadu na to, či ide, alebo nejde o prepojenú spoločnosť. Okrem toho ani združenie Eurofer, ani žiadny jednotlivý výrobca z Únie neposkytli nijaký argument naznačujúci, že to neplatí. Komisia preto trvá na tom, že odpočítanie je oprávnené.

(97)

Združenie Eurofer takisto uviedlo, že „čínski vyvážajúci výrobcovia do normálnej stavebnej ocele často pridávajú určité množstvo bóru alebo chrómu s cieľom získať nárok na daňové úľavy v Číne, ale potom túto oceľ predávajú na trhu v Únii ako normálnu nelegovanú stavebnú oceľ (napr. triedy S235, S275 a S355)“. Združenie požadovalo, aby Komisia zabezpečila, že „tieto výrobky budú v jej analýze podhodnotenia riadne zodpovedať predajným triedam S235, S275 a S355 vo výrobnom odvetví Únie“.

(98)

V analýze podhodnotenia sa porovnávajú dovozné ceny z ČĽR s cenami v Únii na základe kontrolného čísla výrobku (PCN), ktoré je spoločné pre všetky časti prešetrovania. Triedy ocele sú súčasťou PCN a boli overené v priebehu overovaní na mieste u vyvážajúcich výrobcov z ČĽR zaradených do vzorky a u výrobcov z Únie. V analýze podhodnotenia si teda zodpovedajú rovnaké triedy ocele.

(99)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa dovoznej ceny z ČĽR a cenového podhodnotenia, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 95 až 99 predbežného nariadenia.

(100)

V odôvodnení 104 predbežného nariadenia Komisia poznamenáva, že jeden z výrobcov z Únie zaradený do vzorky pozastavil výrobu ťažkých dosiek v decembri 2015.

(101)

Jeden vyvážajúci výrobca z ČĽR tvrdil, že Komisia by mala vylúčiť tohto výrobcu z Únie zaradeného do vzorky z analýzy ujmy, keďže „potenciál porušenia sa zachováva, takže by sa buď mala vypracovať zrevidovaná analýza bez informácií o nefunkčnej spoločnosti, alebo by sa mali zozbierať údaje od iného výrobcu z EÚ.“

(102)

Pozastavenie výroby nemalo nijaký vplyv na ukazovateľ ujmy, keďže k nemu došlo v posledných dňoch obdobia prešetrovania, a preto sa obidva súbory údajov, ktoré tvoria makroekonomické údaje týkajúce sa všetkých výrobcov z Únie a mikroekonomické ukazovatele týkajúce sa výrobcov z Únie zaradených do vzorky, považujú za reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(103)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa všeobecných poznámok k hospodárskej situácii výrobného odvetvia Únie, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 100 až 104 predbežného nariadenia.

(104)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa výroby, výrobnej kapacity a využitia kapacity výrobného odvetvia Únie, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 105 až 110 predbežného nariadenia.

(105)

Združenie CISA uviedlo, že nesúhlasí s metodikou porovnania „‚počiatočného bodu‘ (2012) s ‚koncovým bodom‘ (2015, t. j. OP)“ v súvislosti s ukazovateľom ujmy týkajúcim sa objemu predaja ani s výsledným záverom, že objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o 7 %. Podľa názoru združenia CISA sú pri určení ujmy významnejšie novšie údaje. Združenie CISA ďalej tvrdí, že Komisia mala „prikladať väčšiu váhu nedávnemu vývoju objemu predaja výrobného odvetvia Únie, ktorý za posledné tri roky nevykazuje žiadny pokles“, t. j. v období rokov 2013 – 2015.

(106)

Komisia odmieta tento argument z týchto dôvodov:

(107)

Po prvé Komisia znovu pripomína uvedené odôvodnenie 3, podľa ktorého sa skúmanie vývoja relevantného pre posúdenie ujmy vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia prešetrovania.

(108)

Komisia preskúmala všetky ukazovatele ujmy na základe predstavenia ich vývoja za celé posudzované obdobie, ako aj analýzy po jednotlivých rokoch v prípadoch, keď to bolo vhodné.

(109)

Po druhé sa v odôvodnení 112 predbežného nariadenia uvádza, že „po 7 % poklese v rokoch 2012 až 2013 a ďalšom poklese v roku 2014 o 2 percentuálne body objem predaja v období prešetrovania mierne stúpol o 2 percentuálne body“. Je teda zrejmé, že Komisia neuskutočnila údajné jednoduché porovnanie „‚počiatočného bodu‘ (2012) s ‚koncovým bodom‘ (2015, t. j. OP)“, ale súhrnné porovnanie všetkých rokov v rámci posudzovaného obdobia.

(110)

Po tretie je stabilný objem predaja v období rokov 2013 – 2015 nutné vnímať v súvislosti s výrazným zvýšením spotreby o 11 percentuálnych bodov, ako je uvedené v tabuľke 3 predbežného nariadenia. Stabilný objem predaja preto nezabránil významnej strate trhového podielu vo výške 9,3 percentuálneho bodu v rovnakom období, ako sa uvádza v tabuľke 7 predbežného nariadenia. Preto sa stabilný objem predaja v období rokov 2013 – 2015 považuje za príznak ujmy, keďže objem predaja je potrebné analyzovať v súvislosti s rastúcou spotrebou a klesajúcim podielom na trhu.

(111)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa objemu predaja a trhového podielu výrobného odvetvia Únie, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 111 až 114 predbežného nariadenia.

(112)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa zamestnanosti a produktivity výrobného odvetvia Únie, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 115 až 117 predbežného nariadenia.

(113)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa nákladov práce výrobného odvetvia Únie, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 118 a 119 predbežného nariadenia.

(114)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa rastu, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 120 a 121 predbežného nariadenia.

(115)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa veľkosti dumpingového rozpätia a zotavenia z minulého dumpingu, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 122 a 124 predbežného nariadenia.

(116)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa cien a faktorov ovplyvňujúcich ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 125 až 127 predbežného nariadenia.

(117)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 128 až 130 predbežného nariadenia.

(118)

Združenie CISA uviedlo, že v posudzovanom období boli jednotkové výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky bez ohľadu na objem dovozu z ČĽR vždy vyššie ako ich predajné ceny.

(119)

V tabuľke 10 predbežného nariadenia je uvedený vývoj jednotkových predajných cien a jednotkových výrobných nákladov výrobcov z Únie zaradených do vzorky v posudzovanom období. Ako sa uvádza v odôvodnení 126 predbežného nariadenia, „predajné ceny sa znižovali rýchlejšie a v priemere boli neustále nižšie než jednotkové výrobné náklady“.

(120)

Združenie CISA ďalej tvrdilo, že nerozumie tomu, prečo boli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky ziskoví, keď v roku 2012 boli jednotkové výrobné náklady vyššie než priemerná jednotková predajná cena.

(121)

Priemerné výrobné náklady uvedené v tabuľke 10 predbežného nariadenia sú skutočne vyššie než priemerná predajná cena za tok 2012. To by spravidla znamenalo stratu za daný rok. Dôvodom zisku za rok 2012 uvedeného v tabuľke 12 predbežného nariadenia je príjem jedného z výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorý súvisí s výrobou ťažkých dosiek, nie je však zohľadnený v systéme zúčtovania nákladov spoločnosti, a preto ani nie je uvedený v tabuľke 10 predbežného nariadenia.

(122)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie CISA zisťovalo, prečo príjem jedného z výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorý súvisí s výrobou ťažkých dosiek, nebol zohľadnený v internom systéme zúčtovania nákladov (systéme stanovenia nákladov výrobku) spoločnosti.

(123)

Ako uviedol daný výrobca z Únie zaradený do vzorky a ako overila Komisia, dôvodom je, že celá suma zisku pozostáva z úpravy uplatňovanej na konci roku podľa medzinárodných účtovných štandardov (ďalej len „IAS“) v súvislosti s bežnou obchodnou činnosťou spoločnosti. Tento zisk ako taký nie je uvedený vo výkazoch nákladov na výrobky vyrobené v priebehu roka, ale je obsiahnutý v niekoľkých riadkových položkách vo výkaze ziskov a strát (ako je vymedzené v IAS 1). Keby sa tento zisk nezohľadnil, výrobné odvetvie Únie by bolo stratové aj v roku 2012 (strata by bola menšia ako 1 %).

(124)

Okrem toho sa priemerné výrobné náklady uvedené v tabuľke 10 predbežného nariadenia týkajú celkového objemu výroby výrobcov z Únie zaradených do vzorky, zatiaľ čo priemerná predajná cena sa týka len predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky prvému neprepojenému odberateľovi v Únii. Uvedené dva priemery nie sú priamo porovnateľné z týchto dôvodov:

(125)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie CISA zisťovalo, či sa objem predaja a trhový podiel uvedený v tabuľke 7 predbežného nariadenia týka predaja neprepojeným odberateľom alebo predaja prepojeným aj neprepojeným odberateľom. Komisia opätovne pripomína odôvodnenie 102 predbežného nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že makroekonomické ukazovatele, ako sú výroba alebo objem predaja, sa posudzujú na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Údaje uvedené v tabuľke 7 sa týkajú predaja prvému neprepojenému odberateľovi, ako nahlásilo združenie Eurofer. Zahrnutie predaja prepojeným stranám by znamenalo riziko dvojitého započítania.

(126)

Združenie CISA vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií ďalej tvrdilo, že rozdiel medzi objemom výroby výrobného odvetvia Únie a objemom predaja prvému neprepojenému odberateľovi v Únii je spôsobený významným predajom prepojeným odberateľom. Združenie CISA z tohto tvrdenia ďalej odvodilo, že Komisia nezozbierala a nepredložila informácie o objemoch predaja prepojeným odberateľom, a teda zverejnila len časť stavu na trhu Únie.

(127)

Uvedené podozrenia vychádzajú z nesprávneho predpokladu. Komisia znovu pripomína, že rozdiel medzi objemom výroby a objemom predaja neprepojeným odberateľom v Únii vyplýva nielen z predaja prepojeným odberateľom, ale aj z predaja odberateľom mimo Únie. V prípade výrobcov z Únie nezaradených do vzorky rozdiel môže byť spôsobený takisto predajom prvému neprepojenému odberateľovi, ktorý združenie Eurofer nemuselo nahlásiť (podľa overenia Komisie) z dôvodu spôsobu podávania hlásení opísaného vyššie v odôvodnení 125 s cieľom predísť riziku dvojitého započítania. Tabuľka 7 predbežného nariadenia sa týka len objemu predaja a trhového podielu na trhu Únie.

(128)

Združenie CISA ďalej uviedlo dva prípady, v ktorých Komisia vypracovala samostatnú analýzu prepojených a neprepojených odberateľov, a to prešetrovanie týkajúce sa vysokovýkonných roxorových tyčí s pôvodom v Bieloruskej republike (13) a prešetrovanie týkajúce sa určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (14).

(129)

Komisia znova pripomína, že v týchto prípadoch sa analýza týka vlastnej spotreby (pri plochých výrobkoch z ocele valcovaných za studena) alebo predaja prepojeným odberateľom (pri vysokovýkonných roxorových tyčiach), a netýka sa predaja prepojeným odberateľom, ako sú napríklad prepojené predajné spoločnosti. Ako je uvedené v odôvodnení 89 predbežného nariadenia, použitie na vlastnú spotrebu v prípade výrobcov z Únie je zanedbateľné.

(130)

Komisia napokon pripomína, že pokiaľ ide o ceny a ziskovosť na trhu Únie, sú relevantné len vtedy, keď sa za ne predáva medzi neprepojenými stranami.

(131)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa ziskovosti, peňažného toku, investícií, návratnosti investícií a schopnosti získavať kapitál výrobcami z Únie zaradenými do vzorky, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 131 až 138 predbežného nariadenia.

(132)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, potvrdzujú sa závery o ujme uvedené v odôvodneniach 139 až 147 predbežného nariadenia.

(133)

Združenie Eurofer tvrdilo, že dumpingový dovoz z ČĽR predstavuje „vôbec najvýznamnejší faktor ovplyvňujúci výrobné odvetvie Únie v posudzovanom období“. Ďalej uviedlo, že „objem dovozu z ČĽR sa v období rokov 2013 a 2014 zdvojnásobil a potom sa opäť zdvojnásobil v období rokov 2014 až 2015“ a že v roku 2015 objem dovozu z ČĽR „prekročil objem dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín spolu“.

(134)

Združenie Eurofer poznamenalo aj podobný vývoj pri trhových podieloch dumpingového dovozu z ČĽR a uviedlo, že „vzrástol z úrovne 4,1 % v roku 2013 na 14,4 % v roku 2015, pričom za rovnaký čas sa trhový podiel dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín znížil z 13,2 % v roku 2013 na 12,2 % v roku 2015“.

(135)

Združenie Eurofer dospelo k záveru, že „takmer celý zisk trhového podielu dumpingového čínskeho dovozu bol dosiahnutý na úkor trhového podielu výrobného odvetvia Únie“. Dodalo, že cena dumpingového čínskeho dovozu v posudzovanom období klesla takmer o 30 % a že sa zistilo, že tento dovoz podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie priemerne o 29 %.

(136)

Tým sa potvrdzujú zistenia uvedené v odôvodnení 151 predbežného nariadenia o tom, že takmer nepretržitý nárast dovozu z ČĽR za vysoko podhodnotené ceny mal jasný negatívny vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie po roku 2013.

(137)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa vplyvu dumpingového dovozu, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 150 až 157 predbežného nariadenia.

(138)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa problémov s dopytom na trhu Únie, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 158 až 163 predbežného nariadenia.

(139)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa dôsledkov nízkeho využitia kapacity výrobcami z Únie, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 164 až 166 predbežného nariadenia.

(140)

Združenie CISA tvrdilo, že „Komisia analyzovala dovoz z Ruska a Ukrajiny oddelene, a preto nenašla žiadnu známku toho, že by dovoz z týchto dvoch krajín spôsoboval výrobnému odvetviu Únie ujmu“.

(141)

Združenie CISA ďalej uviedlo, že Komisia mala uskutočniť „súhrnné vyhodnotenie dovozu z Ukrajiny a Ruska“, a dokonca „súhrnné vyhodnotenie dovozu zo všetkých troch krajín (Čína, Rusko a Ukrajina)“, a argumentovalo tým, že „počas OP nebol objem dovozu z Ukrajiny a Ruska zanedbateľný v porovnaní s trhom Únie“ a že „priemerné ceny dovozu z oboch krajín boli dokonca nižšie než ceny dovozu z Číny“.

(142)

Na základe uvedených skutočností združenie CISA dospelo k záveru, že „pokiaľ sa zistilo, že dovoz z Číny podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie, tak ceny dovozu z Ukrajiny a Ruska podhodnocovali ceny výrobného odvetvia EÚ dokonca v oveľa väčšej miere. Keby Komisia uplatnia rovnakú metódu ako v prípade Číny, t. j. porovnanie ‚počiatočného bodu‘ s ‚koncovým bodom‘, zistila by, že objem predaja z uvedených dvoch krajín sa zvýšil o 41 % a podiel dovozu na trhu o 2,2 percentuálneho bodu.“

(143)

Komisia sa odvoláva na článok 3 ods. 4 základného nariadenia, v ktorom sa stanovuje, že súhrnné vyhodnotenie je možné uskutočniť len v prípade dovozu, ktorý je predmetom antidumpingového prešetrovania. Dovoz z Ruska a Ukrajiny nie je predmetom antidumpingového prešetrovania, a preto sa nemôže súhrnne vyhodnocovať s dovozom z ČĽR.

(144)

Priemerné ceny z Ukrajiny, Ruska a ČĽR navyše nemusia byť nutne priamo porovnateľné, keďže priemerná cena je ovplyvnená sortimentom výrobkov. Oveľa významnejší je vývoj cien za posudzované obdobie. V tabuľke 13 predbežného nariadenia sa jasne ukazuje, že priemerné dovozné ceny z Ukrajiny a Ruska sa za posudzované obdobie znižovali oveľa pomalšie než dovozné ceny z ČĽR.

(145)

Trhový podiel dovozu z iných tretích krajín bol počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný, zatiaľ čo dovoz z ČĽR sa viac než strojnásobil. Vzhľadom na zvýšenie spotreby v Únii o 5 % a na zníženie trhového podielu výrobného odvetvia Únie o 10 percentuálnych bodov počas posudzovaného obdobia to znamená, že dovoz z ČĽR získal trhový podiel iba od výrobného odvetvia Únie.

(146)

Zatiaľ čo objem dovozu z ČĽR sa v posudzovanom období zvýšil takmer o 1 milión ton, objem dovozu z Ukrajiny sa zvýšil približne o 160 000 ton a z Ruska približne o 75 000 ton.

(147)

Na základe uvedených skutočností a vzhľadom na oveľa nižší objem dovozu z Ukrajiny a Ruska v porovnaní s dovozom z ČĽR nič nenaznačuje, že by dovoz z týchto dvoch krajín mohol narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovými dovozmi z ČĽR a ujmou výrobného odvetvia Únie.

(148)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa účinkov dovozu z tretích krajín, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 167 až 178 predbežného nariadenia.

(149)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa dôsledkov výkonnosti výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozného predaja, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 179 až 183 predbežného nariadenia.

(150)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa dôsledkov hospodárskej súťaže medzi vertikálne integrovanými výrobcami z Únie a prevalcovňami v Únii, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 184 až 189 predbežného nariadenia.

(151)

Združenie CISA ďalej uviedlo, že medzi rokom 2013 a obdobím prešetrovania boli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky prevažne neziskoví a že najväčšiu stratu utrpeli v roku 2013, čo je presne rok, keď dovoz ťažkých dosiek z ČĽR dosiahol najnižšiu úroveň.

(152)

Na tento argument reaguje odôvodnenie 134 predbežného nariadenia, v ktorom sa vysvetľuje, že „zatiaľ čo ťažké straty na úrovni 12,2 % v roku 2013 sú dôsledkom veľmi nízkeho dopytu v danom roku, výrazný cenový a objemový tlak vyvíjaný na výrobné odvetvie Únie v dôsledku zvyšovania dovozu z ČĽR od roku 2014 do obdobia prešetrovania neumožnil výrobnému odvetviu Únie, aby malo prospech z dynamického rastu spotreby v Únii o 11 percentuálnych bodov.“ Ako je uvedené v odôvodnení 93 predbežného nariadenia, tento rast takmer úplne pohltil dumpingový dovoz z ČĽR.

(153)

Komisia teda dospela k záveru, že príčinou vysokej straty v roku 2013 nebol nízky objem dovozu z ČĽR, ale osobitne nízky dopyt na trhu Únie. Straty, ktoré utrpelo výrobné odvetvie Únie v rokoch 2014 a 2015, sú však spôsobené nepretržitým zvyšovaním objemu dumpingového dovozu z ČĽR.

(154)

Okrem toho Komisia uvádza, že výrobné odvetvie Únie bolo ziskové v rokoch 2011 a 2012. V roku 2011 výrobné odvetvie Únie vykázalo ziskové rozpätie vo výške 7,9 %, a to v čase, keď dovoz z ČĽR ešte nedosahoval veľký objem, ako je uvedené v odôvodnení 221 predbežného nariadenia. V roku 2012 bolo ziskové rozpätie už oveľa nižšie a dosahovalo úroveň len 1,6 % z dôvodu významnej prítomnosti dumpingového dovozu z ČĽR. Treba uviesť, že žiadna zainteresovaná strana nemala pripomienky k ziskovosti výrobného odvetvia Únie v rokoch 2011 a 2012.

(155)

Združenie CISA tvrdí, že existujú „iné významné faktory“ než dumpingový dovoz z ČĽR, „ktoré spôsobujú domnelú ujmu odvetviu Únie“ a že „tým môže byť porušená príčinná súvislosť medzi údajným dumpingovým dovozom“ z ČĽR a ujmou. Združenie CISA požiadalo Komisiu, aby preskúmala svoju analýzu príčinnej súvislosti a zohľadnila všetky ostatné faktory.

(156)

V tejto súvislosti treba uviesť, že odpoveď na šesť iných faktorov uvedených vyššie je uvedená buď v predbežnom nariadení, alebo v tomto nariadení. Je preto zrejmé, že Komisia dôkladne analyzovala všetky faktory uvedené zainteresovanými stranami. Združenie CISA dokonca ani nespresnilo, ktoré „iné významné faktory“ by sa mali preskúmať okrem šiestich faktorov, ktoré už boli podrobne analyzované. Združenie len konštatovalo, že tieto faktory sú „zjavné“, ale neposkytlo žiadne ďalšie informácie. Komisia preto odmieta toto tvrdenie.

(157)

Na základe uvedených skutočností a keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 190 až 194 predbežného nariadenia.

(158)

Združenie CISA uviedlo, že v posudzovanom období výrobcovia z Únie mali na trhu Únie podiel presahujúci 70 %. Tvrdilo, že dominujú na trhu Únie a jediným vážnym zdrojom konkurencie je dovoz z ČĽR.

(159)

Komisia poznamenáva, že združenie CISA si neuvedomuje skutočnosť, že výrobcovia z Únie si konkurujú navzájom medzi sebou a s dovozom z ČĽR a iných tretích krajín, ktoré majú trhový podiel 12,2 %, ako sa uvádza v tabuľke 13 predbežného nariadenia; okrem toho nič nenaznačuje, že by neexistovala hospodárska súťaž medzi výrobcami z Únie.

(160)

Po prijatí predbežných opatrení jeden dovozca takisto tvrdil, že uložením antidumpingových opatrení sa umelo obmedzí hospodárska súťaž na trhu Únie a vznikne oligopolný trh v segmente „špeciálnych ťažkých dosiek“, keďže tento segment už teraz ovláda len jeden subjekt.

(161)

Komisia však poznamenáva, že uvedená strana nepredložila nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia. Naopak v informáciách, ktoré predložilo združenie Eurofer v rámci pripomienok ku konečnému poskytnutiu informácií, je uvedených viacero výrobcov z Únie, ktorí ponúkajú rôzne druhy „špeciálnych ťažkých dosiek“.

(162)

Komisia si uvedomuje, že uloženie ciel môže znížiť počet konkurentov v určitých segmentoch „špeciálnych ťažkých dosiek“ na trhu Únie. V rámci antidumpingového prešetrovania sa však nevymedzuje výrobok a zemepisné trhy a neposudzuje sa trhová sila a jej pravdepodobný vývoj. Preto sa v rámci predmetného prešetrovania nemohlo a ani nemuselo zisťovať, či hrozí riziko vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia na jednom z trhov v zmysle práva o hospodárskej súťaži.

(163)

Od Komisie sa požaduje, aby v analýze záujmu Únie zohľadnila ostatné politiky Únie, ako je napríklad politika hospodárskej súťaže. Tieto úvahy si však vyžadujú ďalšie prešetrovanie len v tých prípadoch, keď existujú konkrétne dôkazy o dominantnom postavení a jeho možnom zneužití. Tvrdenia zainteresovaných strán nedosiahli uvedenú hranicu.

(164)

Komisia v každom prípade znova pripomína, že cieľom zavedenia antidumpingových ciel je vylúčiť vplyv dumpingu spôsobujúceho ujmu, ktorý bol zistený vo všetkých segmentoch ťažkých dosiek a že z dominantného postavenia na trhu nevyplýva jeho zneužitie. Keby zainteresované strany v budúcnosti zistili správanie, ktoré by mohlo byť porušením pravidiel hospodárskej súťaže, môžu využiť právo na podanie podnetu príslušnému orgánu na ochranu hospodárskej súťaže.

(165)

Po prijatí predbežných opatrení jeden dovozca uviedol, že uloženie antidumpingových opatrení by nemalo viesť k zvýšeniu cien na trhu Únie.

(166)

Komisia znovu pripomína, že účelom antidumpingových opatrení je vylúčiť dôsledky dumpingu spôsobujúceho ujmu, ktoré narušujú obchod. Vplyv uvedených opatrení na ceny závisí od cenových rozhodnutí jednotlivých trhových subjektov a ako taký ho nemožno predvídať. K zvýšeniu cien môže dôjsť vtedy, keď trhové sily dospejú k záveru, že na nenarušenom trhu by mali prevládať vyššie ceny.

(167)

Združenie CISA takisto tvrdilo, že používatelia v Únii potrebujú konkurenčné a stabilné zdroje dodávok a že uloženie antidumpingových opatrení „pravdepodobne povedie k veľkým stratám a/alebo presunutiu pracovných miest v nadväzujúcich výrobných odvetviach z Európskej únie“.

(168)

V období prešetrovania bolo však v Únii 30 výrobcov a existoval dovoz z viacerých krajín vrátane Ruska a Ukrajiny, vďaka čomu boli zabezpečené stabilné dodávky ťažkých dosiek pre používateľov v Únii. Žiadni používatelia v nadväzujúcich odvetviach takisto neposkytli dôkaz o tom, že by neboli schopní obstarať si ťažké dosky z dôvodu uloženia antidumpingových opatrení. Pokiaľ ide o riziko veľkej straty a/alebo presunu pracovných miest z Únie, podobné tvrdenie uviedlo len jedno nadväzujúce výrobné odvetvie, a to výrobca stožiarov veterných turbín. Odpoveď na toto tvrdenie je uvedená nižšie.

(169)

Ad hoc združenie používateľov v nadväzujúcich výrobných odvetviach (stožiare veterných turbín) uviedlo, že zavedenie opatrení týkajúcich sa ťažkých dosiek vyvolá riziko premiestnenia výroby stožiarov veterných turbín do ČĽR a v budúcnosti spôsobí problémy s bezpečnosťou dodávok hotových vyrobených stožiarov veterných turbín alebo polotovarov na ich výrobu. Tento argument predložil takisto jeden dovozca v pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií v súvislosti so stožiarmi veterných turbín, ako aj s ďalšími časťami systémov využívajúcich veternú energiu.

(170)

Komisia odmieta tieto tvrdenia, keďže zainteresované strany ich nepodložili žiadnym dôkazom ani analýzou, napríklad tým, že by sa výrobcovia stožiarov veterných turbín prihlásili v časových lehotách stanovených v oznámení o začatí konania, zaslali vyplnený dotazník, v ktorom by presnejšie uviedli druhy ťažkých dosiek používaných v tomto výrobnom odvetví, a poskytli analýzu toho, či sú tieto druhy ťažkých dosiek zameniteľné s druhmi ťažkých dosiek používanými v iných výrobných odvetviach.

(171)

Komisia uvádza, že z informácií v dokumentácii vyplýva, že výrobcovia stožiarov veterných turbín by nemali prospech z vylúčenia „špeciálnych ťažkých dosiek“ z vymedzenia výrobku, ako je opísané v odôvodnení 42. Jedinou odpoveďou na ich znepokojenie by bolo vylúčenie ťažkých dosiek určených na výrobu stožiarov veterných turbín z dôvodu záujmu Únie. V tejto fáze však výrobcovia stožiarov veterných turbín neposkytli nijakú konkrétnu a podrobnú analýzu, a to ani vysvetlenie vplyvu uloženia ciel na ich výrobné náklady a ich schopnosť preniesť tieto náklady na svojich odberateľov, ktorou by toto vylúčenie odôvodnili.

(172)

Komisia ďalej konštatuje, že výrobcovia stožiarov veterných turbín môžu v riadne odôvodnených prípadoch požiadať o priebežné revízne prešetrovanie záujmu Únie na opatreniach v oblasti ťažkých dosiek. Pri prešetrovaní sa navyše nezistili nijaké známky toho, že by výrobné odvetvie Únie ohrozovalo operácie používateľov. Takéto správanie sa nepredpokladá pri normálnom fungovaní trhových síl.

(173)

Jeden dovozca tvrdil, že vylúčenie „špeciálnych ťažkých dosiek“ z vymedzenia výrobku je v záujme Únie, keďže údajne „niekoľko kľúčových odvetví“ v Únii, ako je napríklad „výroba strojov a energetický sektor“, je závislých od dovozu „špeciálnych ťažkých dosiek“ z ČĽR. Žiadny z používateľov z uvedených výrobných odvetví sa však neprihlásil, aby podporil toto tvrdenie.

(174)

Dovozca ďalej uviedol, že „špeciálne ťažké dosky“ hrubšie ako 150 mm vyrábajú len traja výrobcovia z Únie. Pokiaľ ide o výrobu dosiek s vysokou medzou pevnosti, kalených a popúšťaných dosiek a ťažkých dosiek odolných proti oderu, výrobu údajne kontrolujú len štyria výrobcovia z Únie. Dovozca na základe toho tvrdí, že nadväzujúce výrobné odvetvie Únie „už dnes trpí nedostatočnými dodávkami a prudkým zvýšením predajných cien“ a že tento nedostatok možno vyvážiť len dovozom „špeciálnych ťažkých dosiek“ z ČĽR.

(175)

Združenie CISA ďalej uviedlo, že nedostatočné dodávky by sa rovnako mohli dotknúť používateľov „špeciálnych ťažkých dosiek“ v odvetví tvarovania kovov z dôvodu veľmi obmedzeného počtu európskych výrobcov „špeciálnych ťažkých dosiek“. Žiadny používateľ v nadväzujúcom výrobnom odvetví však nepoukázal na problém nedostatočných dodávok.

(176)

Komisia odmieta tvrdenia uvedené v odôvodneniach 173 až 175, keďže zainteresované strany nepodložili svoje tvrdenia nijakým dôkazom ani analýzou. Naopak, prešetrovaním sa zistil prudký pokles cien ťažkých dosiek v Únii v posudzovanom období. Pri prešetrovaní sa takisto preukázalo, že výrobné odvetvie Únie má významnú nevyužitú kapacitu z dôvodu nepretržitého znižovania využitia kapacít. Podľa tvrdenia združenia CISA je objem „špeciálnych ťažkých dosiek“ vyvážaných z ČĽR zanedbateľný.

(177)

Po konečnom poskytnutí informácií sa jeden dovozca vrátil k tejto otázke vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií. Nepredložil však nijaké nové podstatné argumenty.

(178)

Keďže neboli predložené nijaké faktické dôkazy o údajných nedostatočných dodávkach z dôvodu prijatia antidumpingových opatrení, Komisia nemôže dospieť k záveru, že by uloženie takých opatrení viedlo k nedostatočným dodávkam „špeciálnych ťažkých dosiek“.

(179)

Súhrnne možno konštatovať, že žiadne z tvrdení predložených zainteresovanými stranami nepreukázalo, že existujú presvedčivé dôvody proti uloženiu opatrení na dovoz dotknutého výrobku z ČĽR.

(180)

Akékoľvek negatívne vplyvy na neprepojených používateľov zmierňuje dostupnosť alternatívnych zdrojov dodávok. Pozitívne účinky antidumpingových opatrení na trh Únie, najmä na výrobné odvetvie Únie, prevažujú nad potenciálnymi negatívnymi vplyvmi na iné záujmové skupiny.

(181)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa záujmu Únie, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 195 až 215 predbežného nariadenia.

(182)

Ako je uvedené vyššie v odôvodnení 4, Komisia na základe žiadosti združenia Eurofer zaviedla registráciu dovozu ťažkých dosiek s pôvodom v ČĽR. Registroval sa dovoz v období od 11. augusta 2016 do zavedenia predbežných opatrení 7. októbra 2016.

(183)

Podľa článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia môžu byť clá zavedené retroaktívne, ak „okrem úrovne dovozu, ktorý spôsobil ujmu počas obdobia prešetrovania, existuje ďalší podstatný nárast dovozu, pri ktorom je pravdepodobné, že z hľadiska jeho načasovania a objemu a ďalších okolností vážne naruší nápravný účinok konečného antidumpingového cla, ktoré sa má uplatniť“.

(184)

Združenie CISA uviedlo, že akékoľvek prípadné retroaktívne opatrenia by mali negatívny vplyv na dovozcov, keďže by „zbytočne museli platiť dodatočné náklady“ z dôvodu hradenia antidumpingových ciel. Podľa združenia CISA dovozcovia „nemajú v úmysle hromadiť dotknutý výrobok“ z ČĽR a dovoz, ktorý bol zaregistrovaný, predstavoval zvyšnú časť starých zmlúv uzatvorených pred začiatkom konania. Združenie CISA napokon tvrdilo, že „neočakávané clo vytvorí straty“ na strane dovozcov a používateľov v Únii.

(185)

Združenie na záver argumentovalo tým, že „registrácia dovozu a hrozba retroaktívneho uplatnenia opatrení nie je nič iné ako vytvorenie ďalšej prekážky na ochranu obchodu s cieľom prinútiť dovozcov v EÚ, aby prestali dovážať z Číny dokonca skôr, ako sa preukáže, že tento dovoz poškodzuje výrobné odvetvie EÚ“.

(186)

Z dovozných štatistík vypracovaných agentúrou Eurostat a uvedených v nasledujúcej tabuľke 1 vyplýva, že dovoz ťažkých dosiek z ČĽR po období prešetrovania významne klesol.

Tabuľka 1

Vývoj priemerného mesačného objemu dovozu

(187)

Komisia dospela k záveru, že keďže nedošlo k žiadnemu podstatnému zvýšeniu dovozu, nie je splnená zákonná podmienka retroaktívneho výberu ciel podľa článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia. Preto by sa clo nemalo na registrovaný dovoz uložiť retroaktívne.

(188)

Ako je uvedené v odôvodnení 222 predbežného nariadenia, Komisia určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v ČĽR počas obdobia prešetrovania, náležite upravenej o náklady po dovoze a clo, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie počas obdobia prešetrovania.

(189)

Združenie CISA uviedlo viacero pripomienok k metóde výpočtu ceny podobného výrobku nespôsobujúcej ujmu, ktorý predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie v priebehu obdobia prešetrovania v danom prípade.

(190)

Združenie CISA sa najskôr pýtalo, prečo Komisia použila metódu, v ktorej pripočítala k predajným cenám výrobného odvetvia Únie stratu utrpenú v období prešetrovania a potom pripočítala cieľové ziskové rozpätie 7,9 % namiesto toho, aby pripočítala cieľový zisk k výrobným nákladom.

(191)

Voľba medzi dvoma metódami použitými Komisiou na určenie úrovne odstránenia ujmy vždy závisí od konkrétneho prípadu. Ak neexistujú porovnateľné predajné transakcie výrobného odvetvia Únie, cena, ktorá nespôsobuje ujmu, sa často stanovuje tak, že sa k celkovým nákladom pripočíta cieľový zisk. V tomto prípade však boli k dispozícii porovnateľné predaje.

(192)

Dôvodom je, že podobný výrobok predávaný výrobným odvetvím Únie tvorili stovky druhov výrobku a výrobcovia z Únie zaradení do vzorky si vytvorili rozsiahlu sieť prepojených spoločností vrátane oceliarskych servisných centier, ktorým vznikajú náklady a ktoré nie sú zaznamenané v účtovných knihách výrobcov z Únie zaradených do vzorky takým spôsobom, ktorý by umožňoval ľahké priradenie k jednotlivým číslam PCN. Z uvedených dôvodov nebolo možné zozbierať informácie o nákladoch pre jednotlivé PCN nielen od výrobných spoločností, ale aj od všetkých prepojených predajných spoločností (predovšetkým od oceliarskych servisných centier) v Únii a určiť tak celkové ceny jednotlivých PCN.

(193)

Komisia namiesto toho stanovila celkové náklady každého PCN tak, že k váženej priemernej predajnej cene pripočítala váženú priemernú stratu, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Potom sa k celkovým nákladom stanoveným týmto spôsobom pripočítalo cieľové ziskové rozpätie vo výške 7,9 %, ku ktorému neboli doručené žiadne pripomienky po prijatí predbežných opatrení.

(194)

Združenie CISA napokon uviedlo, že použitá metóda bola „nesprávna“ a že obidve metódy „viedli k úplne odlišným výsledkom“. Predložilo príklad s hypotetickými výrobnými nákladmi a hypotetickou predajnou cenou, z ktorého údajne vyplýva, že nie je správne počítať cieľovú cenu na základe predajnej ceny.

(195)

Komisia poznamenáva, že keďže väčšina informácií použitých v príklade je hypotetických a neopiera sa o skutočné údaje, výsledok takéhoto príkladu nemôže preukázať, že metóda použitá v danom konkrétnom prípade je nesprávna. Komisia preto nemôže považovať tento argument za dôkaz. Keby bola k dispozícii rovnaká úroveň podrobných informácií, obidve metódy by viedli k podobným výsledkom.

(196)

Združenie CISA na záver tvrdilo, že „ak väčšinu PCN vyvezených čínskymi vyvážajúcimi výrobcami predávajú menej ako traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, mala by sa spochybniť reprezentatívnosť údajov o predaji získaných od výrobcov z EÚ zaradených do vzorky, a tak by sa malo dospieť k záveru, že výpočet rozpätia podhodnotenia na tomto základe je pomerne diskutabilný. Odhliadnuc od skutočnosti, že ujmu možno ťažko dokázať, keď výrobné odvetvie v Únii ani nevyrába/nepredáva druhy vyvážané čínskymi vyvážajúcimi výrobcami.“

(197)

Komisia poznamenáva, že keďže do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, skutočnosť, že „väčšinu PCN vyvezených čínskymi vyvážajúcimi výrobcami predávajú menej ako traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky“, neznamená, že výrobné odvetvie Únie alebo dokonca výrobcovia z Únie zaradení do vzorky ich vôbec nepredávajú. Znamená to len toľko, že nie všetci traja výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávajú všetky PCN vyvážané vyvážajúcimi výrobcami z ČĽR zaradenými do vzorky.

(198)

Komisia takisto konštatuje, že nie všetci vyvážajúci výrobcovia z ČĽR zaradení do vzorky vyvážali do Únie rovnaké PCN. Prevažnú väčšinu PCN, ktoré do Únie vyvážajú vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky (ktorí z hľadiska objemu predstavujú viac ako 90 % tohto vývozu), vyrába jeden alebo viac výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(199)

Po konečnom poskytnutí informácií sa združenie CISA vrátilo k tejto otázke vo svojich pripomienkach a v rámci vypočutia.

(200)

Vyvodilo záver, že výrobné odvetvie Únie možno neoznámilo správne údaje a využívalo zvýhodnené zaobchádzanie, čo porušuje práva ostatných strán na objektívne, nestranné a nediskriminačné prešetrenie. Toto údajné zvýhodnené zaobchádzanie s odvetvím Únie bolo doložené aj zhovievavosťou Komisie voči nemu v prípade neposkytnutia určitých dôležitých informácií (združenie CISA poukázalo na úroveň informácií o výrobných nákladoch).

(201)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa zvýhodneného zaobchádzania, toto tvrdenie sa zamieta. Predmetná vec sa týka znenia v odôvodneniach 191 až 193 uvedených vyššie. Komisia v nich uvádza dôvod výberu jednej z dvoch metód, ktoré použila na určenie úrovne odstránenia ujmy.

(202)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa úrovne odstránenia ujmy, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 217 až 223 predbežného nariadenia.

(203)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden vyvážajúci výrobca z ČĽR predložil Komisii ponuku cenových záväzkov. Stanovovali sa v nej minimálne dovozné ceny (ďalej len „MDC“) pre druhy ťažkých dosiek predávané do Únie vyvážajúcim výrobcom z ČĽR a takisto ponúkol metódu indexácie MDC na základe cien hlavných surovín.

(204)

Komisia odmietla ponuku cenových záväzkov z dôvodu vysokého rizika krížovej kompenzácie ceny, keďže rozdiel minimálnych dovozných cien odlišných druhov, ktoré nemožno jednoducho rozlíšiť, je príliš veľký a metóda indexácie je príliš zložitá. Okrem toho štruktúra vývozných predajných kanálov vyvážajúceho výrobcu a paralelného vývozného predaja ostatných výrobkov by neumožňovala riadne monitorovanie, z čoho vyplýva, že možnosť krížovej kompenzácie prostredníctvom iných výrobkov predávaných prepojenými spoločnosťami vyvážajúceho výrobcu je príliš vysoká.

(205)

Vyvážajúci výrobca bol informovaný o dôvodoch zamietnutia jeho ponuky záväzkov a dostal možnosť predložiť pripomienky.

(206)

So zreteľom na závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa na dovoz dotknutého výrobku mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia na úrovni odstránenia ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(207)

Na základe uvedených skutočností sa sadzba, pri ktorej bude uložené konečné antidumpingové clo, stanoví tak, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke 2:

Tabuľka 2

Dumpingové rozpätie, úroveň odstránenia ujmy a colná sadzba

(208)

Sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu zistenú počas uvedeného prešetrovania vo vzťahu k týmto spoločnostiam. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sú teda uplatniteľné výlučne pri dovoze dotknutého výrobku s pôvodom v ČĽR, ktorý vyrábajú dané spoločnosti, t. j. uvedené konkrétne právnické osoby. Na dovezený dotknutý výrobok vyrobený akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu použiť a platí pre ne sadzba cla vzťahujúca sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

(209)

Každá žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov) by sa mala bezodkladne adresovať Komisii (15) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách činností spoločnosti súvisiacich s výrobou, predajom na domácom trhu a vývozným predajom, ktoré sú spojené napríklad s príslušnou zmenou názvu alebo príslušnou zmenou výrobných a predajných subjektov. V prípade potreby sa nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú individuálne colné sadzby.

(210)

V záujme riadneho presadzovania antidumpingového cla by sa sadzba cla pre „všetky ostatné spoločnosti“ mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nerealizovali žiadny vývoz do Únie.

(211)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené predbežným nariadením, mali s konečnou platnosťou vybrať.

(212)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,