7.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/1

(1)

Je nevyhnutné obnoviť dôveru v spravodlivosť daňových systémov a vládam umožniť, aby mohli účinne uplatňovať svoju daňovú suverenitu. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) preto vydala konkrétne akčné odporúčania v súvislosti s iniciatívou proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS).

(2)

Záverečné správy o 15 akčných bodoch OECD proti BEPS boli sprístupnené verejnosti 5. októbra 2015. Rada tento výsledok privítala vo svojich záveroch z 8. decembra 2015. V záveroch Rady sa zdôraznilo, že je potrebné nájsť spoločné, avšak flexibilné riešenia na úrovni Únie, ktoré budú v súlade so závermi OECD v oblasti BEPS.

(3)

V reakcii na potrebu spravodlivejšieho zdaňovania, a najmä v nadväznosti na závery OECD v oblasti BEPS predložila Komisia 28. januára 2016 svoj balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 (3) týkajúca sa pravidiel proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam bola prijatá v rámci uvedeného balíka.

(4)

V smernici (EÚ) 2016/1164 sa stanovuje rámec riešenia hybridných nesúladov.

(5)

Je nevyhnutné stanoviť pravidlá, ktorými by sa čo najkomplexnejšie neutralizovali hybridné nesúlady. Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 sa vzťahuje iba na hybridné nesúlady, ktoré vznikajú pri interakcii medzi systémami zdaňovania príjmov právnických osôb členských štátov, Rada ECOFIN vydala 12. júla 2016 vyhlásenie, v ktorom požaduje, aby Komisia do októbra 2016 predložila návrh o hybridných nesúladoch, na ktorých sa podieľajú tretie krajiny, aby sa zabezpečili pravidlá konzistentné a aspoň tak účinné ako sú pravidlá odporúčané v správe OECD o neutralizácii účinkov hybridných nesúladných schém (ďalej len „správa OECD o BEPS týkajúca sa akcie 2“), a to s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka 2016.

(6)

Smernica (EÚ) 2016/1164 okrem iného uvádza, že je mimoriadne dôležité, aby sa vykonala ďalšia práca v súvislosti s inými hybridnými nesúladmi, ako sú napríklad tie, ktoré zahŕňajú stále prevádzkarne. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa hybridné nesúlady týkajúce sa stálej prevádzkarne riešili aj v uvedenej smernici.

(7)

S cieľom stanoviť rámec, ktorý je konzistentný a aspoň tak účinný ako je akcia 2 správy OECD o BEPS, je nevyhnutné, aby smernica (EÚ) 2016/1164 zahŕňala aj pravidlá o hybridných prevodoch, importovaných nesúladoch a riešenie celej škály výsledných dvojitých odpočtov, aby sa daňovníkom zabránilo vo využívaní pretrvávajúcich právnych medzier.

(8)

Smernica (EÚ) 2016/1164 obsahuje pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov medzi členskými štátmi a mala by preto zahŕňať aj pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov s tretími krajinami, ak aspoň jedna zo zúčastnených strán je právnickou osobou, ktorá je daňovníkom alebo v prípade reverzných hybridov subjektom v členskom štáte, ako aj pravidlá o importovaných nesúladoch. Následne by sa pravidlá o hybridných nesúladoch a nesúladoch týkajúcich sa daňovej rezidencie mali uplatňovať na všetkých daňovníkov, ktorí v členskom štáte podliehajú dani z príjmov právnických osôb, vrátane stálych prevádzkarní alebo usporiadaní, ktoré sa považujú za stále prevádzkarne subjektov, ktorí sú rezidentmi v tretích krajinách. Pravidlá o reverzných hybridných nesúladoch by sa mali uplatňovať na všetky subjekty, ktoré členský štát považuje na daňové účely za transparentné.

(9)

Pravidlami týkajúcimi sa hybridných nesúladov by sa mali riešiť situácie nesúladu, ktoré sú zapríčinené dvojitými odpočtami, konfliktom v kvalifikácii finančných nástrojov, platieb a subjektov alebo pri alokácii platieb. Keďže hybridné nesúlady by mohli viesť k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, je nevyhnutné stanoviť pravidlá, na základe ktorých by dotknutý členský štát buď zamietol odpočet platby, nákladov alebo strát, alebo by od daňovníka prípadne vyžadoval, aby príslušnú platbu zahrnul do svojho zdaniteľného príjmu. Uvedené pravidlá sa však uplatňujú len na odpočítateľné platby a nemali by mať vplyv na všeobecné prvky daňového systému, či už ide o klasický systém alebo o imputačný systém zdaňovania.

(10)

Hybridné nesúlady týkajúce sa stálej prevádzkarne nastanú vtedy, keď rozdiely medzi pravidlami v jurisdikciách stálej prevádzkarne rezidencie pre alokáciu príjmov a výdavkov medzi jednotlivými časťami toho istého subjektu spôsobujú nesúlad v daňových výsledkoch a zahŕňajú tie prípady, keď k výslednému nesúladu dochádza v dôsledku skutočnosti, že stála prevádzkareň je nerozpoznaná podľa právnych predpisov jurisdikcie pobočky. Uvedené výsledné nesúlady môžu viesť k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, a preto by sa mali odstrániť. V prípade nerozpoznaných stálych prevádzkarní by členský štát, v ktorom je daňovník rezidentom, mal zahrnúť príjem, ktorý by sa inak priradil stálej prevádzkarni.

(11)

Akékoľvek úpravy, ktoré sa majú vykonať podľa tejto smernice, by v zásade nemali ovplyvniť alokáciu práv na zdaňovanie medzi jurisdikciami ustanovených na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

(12)

S cieľom zabezpečiť proporcionalitu je potrebné riešiť len tie prípady, v ktorých existuje významné riziko vyhýbania sa daňovým povinnostiam prostredníctvom využívania hybridných nesúladov. Preto je vhodné zahrnúť do rozsahu pôsobnosti hybridné nesúlady, ktoré vznikajú medzi ústredím a stálou prevádzkarňou alebo medzi dvomi či viacerými stálymi prevádzkarňami toho istého subjektu, hybridné nesúlady, ktoré vznikajú medzi daňovníkom a jeho prepojenými podnikmi alebo medzi prepojenými podnikmi a tie, ktoré vyplývajú zo štruktúrovaných schém zahŕňajúcich daňovníka.

(13)

Nesúlady, ktoré sú zapríčinené najmä hybridnou povahou subjektov, by sa mali riešiť len vtedy, keď má jeden z prepojených podnikov aspoň efektívnu kontrolu nad ostatnými prepojenými podnikmi. V uvedených prípadoch by sa preto malo vyžadovať, aby bol prepojený podnik v držbe daňovníka alebo iného prepojeného podniku, resp. aby bol ich držiteľom prostredníctvom účasti formou hlasovacích práv, vlastníctva kapitálu alebo nároku na získanie aspoň 50 % zisku. Na účely uplatnenia tejto požiadavky by sa malo spočítať vlastníctvo kapitálu alebo práva osôb, ktoré konajú spoločne.

(14)

V snahe stanoviť dostatočne komplexné vymedzenie „prepojeného podniku“ na účely pravidiel o hybridných nesúladoch by toto vymedzenie malo zahŕňať aj subjekt, ktorý je na účtovné účely súčasťou tej istej konsolidovanej skupiny, podnik, v ktorom má daňovník významný vplyv na riadenie a naopak, podnik, ktorý má významný vplyv na riadenie daňovníka.

(15)

Je potrebné, aby sa riešili štyri kategórie hybridných nesúladov: po prvé, hybridné nesúlady, ktoré vyplývajú z platieb v rámci finančného nástroja; po druhé, hybridné nesúlady, ktoré sú dôsledkom rozdielov v alokácii platieb uskutočnených hybridnému subjektu alebo stálej prevádzkarni, a to aj tie, ktoré vyplývajú z platieb nerozpoznanej stálej prevádzkarni; po tretie, hybridné nesúlady, ktoré vyplývajú z platieb uskutočnených hybridným subjektom jeho vlastníkovi alebo z platieb považovaných za realizované medzi ústredím a stálou prevádzkarňou alebo medzi dvoma či viacerými stálymi prevádzkarňami; napokon, výsledné dvojité odpočty vyplývajúce z platieb uskutočnených hybridným subjektom alebo stálou prevádzkarňou.

(16)

Pokiaľ ide o platby v rámci finančného nástroja, hybridný nesúlad by mohol nastať, keď výsledný odpočet bez zahrnutia možno pripísať rozdielom v kvalifikácii finančného nástroja alebo platieb uskutočnených v rámci neho. Ak kvalifikácia platby oprávňuje platbu na zamedzenie dvojitého zdanenia podľa právnych predpisov jurisdikcie príjemcu, akou je napríklad oslobodenie od dane, zníženie sadzby dane alebo akýkoľvek zápočet či vrátenie dane, táto platba by sa mala považovať za spôsobujúcu hybridný nesúlad v rozsahu výslednej nezdanenej sumy. Platba v rámci finančného nástroja by sa však nemala považovať za spôsobujúcu hybridný nesúlad, keď dôvodom poskytnutia daňovej úľavy v jurisdikcii príjemcu je výlučne daňové postavenie príjemcu alebo skutočnosť, že tento nástroj podlieha podmienkam osobitného režimu.

(17)

S cieľom vyhnúť sa neželaným výsledkom pri interakcii medzi pravidlom hybridného finančného nástroja a požiadavkami týkajúcimi sa kapacity na absorpciu strát uloženými bankám a bez toho, aby boli dotknuté pravidlá štátnej pomoci, by členské štáty mali mať možnosť vylúčiť z pôsobnosti tejto smernice vnútroskupinové nástroje, ktoré boli vydané výlučne s cieľom splniť požiadavky týkajúce sa kapacity emitenta na absorpciu strát, a nie na účely vyhýbania sa daňovým povinnostiam.

(18)

V súvislosti s platbami hybridnému subjektu alebo stálej prevádzkarni by hybridný nesúlad mohol nastať vtedy, keď výsledný odpočet bez zahrnutia vyplýva z rozdielov v pravidlách upravujúcich alokáciu tejto platby medzi hybridný subjekt a jeho vlastníka v prípade platby hybridnému subjektu, medzi ústredie a stálu prevádzkareň, alebo medzi dve či viaceré stále prevádzkarne v prípade platby považovanej za realizovanú vo vzťahu k stálej prevádzkarni. Toto vymedzenie pojmu hybridný nesúlad by sa malo uplatňovať len vtedy, ak výsledný nesúlad vyplýva z rozdielov v pravidlách upravujúcich alokáciu platieb podľa právnych predpisov dvoch jurisdikcií a platba by nemala spôsobiť hybridný nesúlad, ku ktorému by v každom prípade došlo z dôvodu oslobodenia príjemcu od dane podľa právnych predpisov jurisdikcie akéhokoľvek príjemcu.

(19)

Vo vymedzení pojmu hybridný nesúlad by sa taktiež mali zachytiť výsledné odpočty bez zahrnutia vyplývajúce z platieb nerozpoznanej stálej prevádzkarni. Nerozpoznaná stála prevádzkareň je akékoľvek usporiadanie, ktoré sa považuje za stálu prevádzkareň podľa právnych predpisov jurisdikcie ústredia, ale ktoré sa podľa právnych predpisov inej jurisdikcie za stálu prevádzkareň nepovažuje. Pravidlo o hybridnom nesúlade by sa však nemalo uplatňovať, ak by k nesúladu došlo v každom prípade z dôvodu oslobodenia príjemcu od dane podľa právnych predpisov jurisdikcie akéhokoľvek príjemcu.

(20)

V prípade platieb hybridného subjektu svojmu vlastníkovi alebo platieb považovaných za realizované medzi ústredím a stálou prevádzkarňou alebo medzi dvoma či viacerými stálymi prevádzkarňami by hybridný nesúlad mohol nastať vtedy, keď výsledný odpočet bez zahrnutia vyplýva z platby alebo platby považovanej za realizovanú neuznanej v jurisdikcii príjemcu. V takom prípade, ak je výsledný nesúlad dôsledkom nealokovania platby alebo platby považovanej za realizovanú, jurisdikciou príjemcu je jurisdikcia, v ktorej sa platba alebo platba považovaná za realizovanú považuje za prijatú podľa právnych predpisov jurisdikcie platiteľa. Tak ako v prípade iných nesúladov týkajúcich sa hybridných subjektov a pobočiek, ktoré vedú k výsledným odpočtom bez zahrnutia, by k hybridnému nesúladu nemalo dôjsť vtedy, keď je príjemca podľa právnych predpisov jurisdikcie príjemcu oslobodený od dane. V prípade tejto kategórie hybridných nesúladov by však výsledný nesúlad vznikol len vtedy, ak by jurisdikcia platiteľa umožňovala odpočet súvisiaci s platbou alebo platbou považovanou za realizovanú, ktorý sa má započítať voči sume, ktorá nie je príjmom s dvojitým zahrnutím. Ak sa v jurisdikcii platiteľa umožňuje preniesť odpočet do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, požiadavka vykonať akúkoľvek úpravu v zmysle tejto smernice by sa mohla odložiť dovtedy, kým v jurisdikcii platiteľa nie je odpočet skutočne započítaný voči príjmu, ktorý nie je príjmom s dvojitým zahrnutím.

(21)

Vo vymedzení pojmu hybridný nesúlad by sa mali zachytiť aj výsledné dvojité odpočty, a to bez ohľadu na to, či vznikli v dôsledku platieb, nákladov, ktoré nie sú podľa vnútroštátneho práva považované za platby, alebo ako dôsledok amortizácie alebo odpočítavania strát. Tak ako v prípade platieb považovaných za realizovanú a platieb, ktoré uskutočnil hybridný subjekt a ktoré príjemca nezohľadnil, hybridný nesúlad by mal však nastať len vtedy, keď sa v jurisdikcii platiteľa umožňuje započítanie odpočtu voči sume, ktorá nie je príjmom s dvojitým zahrnutím. To znamená, že ak jurisdikcia platiteľa umožňuje preniesť odpočet do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, požiadavka vykonať akúkoľvek úpravu v zmysle tejto smernice by sa mohla odložiť dovtedy, kým v jurisdikcii platiteľa nie je odpočet skutočne započítaný voči príjmu, ktorý nie je príjmom s dvojitým zahrnutím.

(22)

Rozdiely v daňových výsledkoch, ktoré možno prisúdiť výlučne rozdielom v hodnote pripísanej platbe, a to aj prostredníctvom uplatňovania transferového oceňovania, by nemali patriť do vymedzenia hybridného nesúladu. Okrem toho, keďže jurisdikcie používajú rôzne zdaňovacie obdobia a rozličné pravidlá uznávania toho, kedy plynuli alebo kedy vznikli príjmové alebo výdavkové položky, uvedené rozdiely v načasovaní by sa vo všeobecnosti nemali považovať za spôsobujúce nesúlady v daňových výsledkoch. Odpočítateľná platba v rámci finančného nástroja, od ktorej nemožno odôvodnene očakávať, že sa zahrnie do príjmu v primeranej lehote, by sa mala považovať za spôsobujúcu hybridný nesúlad v prípade, ak je tento výsledný odpočet bez zahrnutia možné pripísať rozdielom v kvalifikácii finančného nástroja alebo platieb uskutočnených v rámci neho. Malo by byť zrejmé, že k výslednému nesúladu by mohlo dôjsť, ak sa platba v rámci finančného nástroja nezahrnie do príjmu v primeranej lehote. Takáto platba by sa mala považovať za zahrnutú do príjmu v primeranej lehote, ak ju zahrnie príjemca do 12 mesiacov od konca zdaňovacieho obdobia platiteľa alebo podľa toho, ako sa stanovuje podľa princípu nezávislého vzťahu. Členské štáty môžu vyžadovať, aby sa platba zahrnula v rámci pevne stanoveného časového obdobia s cieľom zabrániť výslednému nesúladu a zaistiť daňovú kontrolu.

(23)

Hybridné prevody by mohli spôsobiť rozdiel v daňovom zaobchádzaní, ak sa v dôsledku dojednania previesť finančný nástroj zaobchádza s podkladovým výnosom z uvedeného nástoja ako s výnosom súčasne plynúcim viac než jednej zo strán takéhoto dojednania. V uvedených prípadoch by platba v rámci hybridného prevodu mohla viesť k odpočtu pre platiteľa, zatiaľ čo príjemca by ju považoval za výnos z podkladového nástroja. Tento rozdiel v daňovom zaobchádzaní by mohol viesť k výslednému odpočtu bez zahrnutia alebo k vzniku nadmerného zápočtu dane pre tú istú daň vyberanú zrážkou pri zdroji z podkladového nástroja. Takéto nesúlady by sa preto mali odstrániť. V prípade odpočtu bez zahrnutia by sa mali uplatňovať rovnaké pravidlá ako pri neutralizácii nesúladov z platieb v rámci hybridného finančného nástroja. V prípade hybridných prevodov, ktoré sú štruktúrované na účely generovania nadmerných zápočtov dane, by mal dotknutý členský štát zabrániť platiteľom používať nadmerný zápočet s cieľom získať daňovú výhodu, a to aj prostredníctvom uplatnenia všeobecného pravidla proti zneužívaniu v súlade s článkom 6 smernice (EÚ) 2016/1164.

(24)

Je potrebné stanoviť pravidlo umožňujúce členským štátom riešiť nezrovnalosti pri transponovaní a vykonávaní tejto smernice, ktorých výsledkom je hybridný nesúlad napriek tomu, že členské štáty konajú v súlade s touto smernicou. Ak takáto situácia nastane a základné pravidlo stanovené v tejto smernici sa neuplatní, malo by sa uplatniť sekundárne pravidlo. Uplatňovanie primárneho aj sekundárneho pravidla sa však vzťahuje len na hybridné nesúlady vymedzené v tejto smernici a nemalo by mať vplyv na všeobecné prvky daňového systému členského štátu.

(25)

Importované nesúlady presúvajú účinok hybridného nesúladu medzi stranami v tretích krajinách do jurisdikcie členského štátu prostredníctvom využitia nehybridného nástroja, čím narúšajú účinnosť pravidiel na neutralizáciu hybridných nesúladov. Odpočítateľnú platbu v členskom štáte možno použiť na financovanie výdavku, ktorý zahŕňa hybridný nesúlad. V snahe bojovať s takýmito importovanými nesúladmi treba stanoviť pravidlá, ktoré neumožňujú odpočet platby, ak je zodpovedajúci príjem z tejto platby priamo alebo nepriamo započítaný voči odpočtu, ktorý vyplýva z hybridného nesúladu vedúcemu k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia medzi tretími krajinami.

(26)

Nesúlad týkajúci sa dvojitej rezidencie by mohol viesť k dvojitému odpočtu, ak sa platba, ktorú uskutoční daňovník s dvojitou rezidenciou, odpočíta na základe právnych predpisov oboch jurisdikcií, v ktorých je tento daňovník rezidentom. Keďže nesúlady týkajúce sa dvojitej rezidencie by mohli viesť k výsledným dvojitým odpočtom, mali by patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Členský štát by mal zamietnuť duplicitný odpočet, ktorý vzniká vo vzťahu k spoločnosti s dvojitou rezidenciou, pokiaľ je táto platba započítaná voči sume, ktorá sa podľa právnych predpisov inej jurisdikcie nepovažuje za príjem.

(27)

Cieľom tejto smernice je zvýšiť odolnosť vnútorného trhu ako celku voči hybridným nesúladom. Tento cieľ členské štáty konajúce individuálne nemôžu uspokojivo dosiahnuť, keďže vnútroštátne systémy zdaňovania príjmov právnických osôb sú rôznorodé a individuálne opatrenia členských štátov by len rozšírili existujúcu roztrieštenosť vnútorného trhu v oblasti priameho zdaňovania. Nedostatočná efektivita a narušenia vznikajúce vzájomným pôsobením jednotlivých vnútroštátnych opatrení by tak mohli pretrvávať. To by viedlo k nedostatočnej koordinácii. Uvedený cieľ možno namiesto toho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, a to vzhľadom na cezhraničnú povahu hybridných nesúladov a potrebu prijať riešenia, ktoré fungujú pre vnútorný trh ako celok. Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. Stanovením požadovanej úrovne ochrany pre vnútorný trh sa táto smernica zameriava len na dosiahnutie základnej úrovne koordinácie v rámci Únie, ktorá je potrebná na splnenie jej cieľa.

(28)

Pri vykonávaní tejto smernice by členské štáty mali ako zdroj názornej ukážky alebo výkladu využívať uplatniteľné vysvetlenia a príklady uvedené v správe akcie 2 OECD o BEPS, pokiaľ sú v súlade s ustanoveniami tejto smernice a právom Únie.

(29)

Pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov uvedené v článku 9 ods. 1 a 2 sa uplatňujú len vtedy, keď situácia zahŕňajúca daňovníka vedie k výslednému nesúladu. Výsledný nesúlad by nemal vzniknúť v prípade, ak je usporiadanie predmetom úpravy podľa článku 9 ods. 5 alebo článku 9a, a preto by sa na usporiadania, ktoré sú predmetom úpravy podľa uvedených častí tejto smernice, nemali vzťahovať žiadne ďalšie úpravy podľa pravidiel týkajúcich sa hybridných nesúladov.

(30)

Ak k neutralizácii nesúladu v daňových výsledkoch vedú ustanovenia inej smernice, ako sú napríklad ustanovenia uvedené v smernici Rady 2011/96/EÚ (4), pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov ustanovené v tejto smernici by sa nemali uplatňovať.

(31)

Komisia by mala vyhodnotiť vykonávanie tejto smernice po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia jej účinnosti a Rade by o tom mala podať správu. Členské štáty by Komisii mali poskytovať všetky informácie potrebné na toto vyhodnotenie.

(32)

Smernica (EÚ) 2016/1164 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa uplatňuje na všetkých daňovníkov, ktorí podliehajú dani z príjmov právnických osôb v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, vrátane stálych prevádzkarní v jednom alebo vo viacerých členských štátoch subjektov, ktorí sú rezidentmi na daňové účely v tretej krajine.

2.   Článok 9a sa uplatňuje aj na všetky subjekty, ktoré členský štát považuje na daňové účely za transparentné.“

2.

Článok 2 sa mení takto:

3.

Článok 4 sa mení takto:

4.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Hybridné nesúlady

1.   Pokiaľ hybridný nesúlad vedie k dvojitému odpočtu:

Každý takýto odpočet je však oprávnený na započítanie voči príjmu s dvojitým zahrnutím, či už vznikol v súčasnom alebo nasledujúcom zdaňovacom období.

2.   Pokiaľ hybridný nesúlad vedie k odpočtu bez zahrnutia:

3.   Členský štát zamietne odpočet v prípade akejkoľvek platby daňovníka, pokiaľ takáto platba priamo alebo nepriamo financuje odpočítateľné výdavky vedúce k hybridnému nesúladu prostredníctvom transakcie alebo súboru transakcií, ktoré sa uskutočnili medzi prepojenými podnikmi alebo ktoré sa uzavreli na základe štruktúrovanej dohody okrem prípadu, keď jedna z jurisdikcií zúčastnených na transakcii alebo súbore transakcií vykonala v súvislosti s takýmto hybridným nesúladom rovnocennú úpravu.

4.   Členský štát môže vylúčiť z rozsahu pôsobnosti:

5.   Pokiaľ hybridný nesúlad zahŕňa príjem nerozpoznanej stálej prevádzkarne, ktorý nie je predmetom dane v jurisdikcii členského štátu, v ktorom je daňovník rezidentom na daňové účely, tento členský štát vyžaduje, aby daňovník zahrnul príjem, ktorý by inak bol priradený nerozpoznanej stálej prevádzkarni. Toto sa neuplatňuje v prípade, ak je členský štát povinný oslobodiť od zdanenia príjem na základe zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenej medzi týmto členským štátom a treťou krajinou.

6.   Pokiaľ má hybridný prevod viesť k úľave na dani vybranej zrážkou pri zdroji v prípade platby vyplývajúcej z prevedeného finančného nástroja na viac ako jednu zo zúčastnených strán, členský štát daňovníka obmedzí výhodu takejto úľavy pomerne k čistému zdaniteľnému príjmu súvisiacemu s takouto platbou.“

5.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 9a

Reverzné hybridné nesúlady

1.   Ak jeden alebo viacero prepojených nerezidentných subjektov, ktoré majú v hybridnom subjekte zriadenom alebo usadenom v členskom štáte celkovú priamu alebo nepriamu účasť vo výške aspoň 50 % na hlasovacích právach, základnom imaní alebo právach na podiel na zisku, sídli v jurisdikcii alebo jurisdikciách, ktoré považujú tento hybridný subjekt za zdaniteľnú osobu, považuje sa tento hybridný subjekt za rezidenta daného členského štátu, pričom jeho príjem sa zdaňuje v rozsahu, v akom sa inak uvedený príjem nezdaňuje podľa právnych predpisov daného členského štátu alebo akejkoľvek inej jurisdikcie.

2.   Odsek 1 sa nevzťahuje na podnik kolektívneho investovania. Na účely tohto článku je „podnikom kolektívneho investovania“ investičný fond alebo podnik, ktorý má mnoho držiteľov, diverzifikované portfólio cenných papierov a podlieha regulácii v oblasti ochrany investora v krajine, v ktorej je usadený.

Článok 9b

Nesúlady týkajúce sa daňovej rezidencie

Pokiaľ je odpočet v prípade platby, nákladov alebo strát daňovníka, ktorý je na daňové účely rezidentom v jednej alebo viacerých jurisdikciách, odpočítateľný od základu dane v oboch jurisdikciách, členský štát daňovníka zamietne odpočet v rozsahu v akom iná jurisdikcia umožňuje, aby sa duplicitný odpočet započítal voči príjmu, ktorý nie je príjmom s dvojitým zahrnutím. Ak sú obe jurisdikcie členskými štátmi, členský štát, v ktorom nie je daňovník považovaný za rezidenta podľa zmluvy o dvojitom zdanení medzi oboma dotknutými členskými štátmi, odpočet zamietne.“

6.

V článku 10 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Odchylne od prvého pododseku Komisia zhodnotí vykonávanie článkov 9 a 9b, a najmä dôsledky oslobodenia stanoveného v článku 9 ods. 4 písm. b), do 1. januára 2022 a podá o tom správu Rade.“

7.

V článku 11 sa vkladá tento odsek:

„5a.   Odchylne od odseku 1 členské štáty do 31. decembra 2019 prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 9. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.

Uvedené ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2020.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o tomto odkaze upravia členské štáty.“