9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/36

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 prijala správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Francúzsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Francúzsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaniach 1 až 4.

(3)

Správa o Francúzsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Francúzsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Francúzska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli uverejnené takisto 22. februára 2017. Z analýzy Komisie vyplýva, že vo Francúzsku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Francúzsko sa v kontexte nízkeho rastu produktivity vyznačuje predovšetkým slabou konkurencieschopnosťou a vysokým a stále rastúcim verejným dlhom. Potreba konať je obzvlášť dôležitá, a to v záujme zníženia rizika nepriaznivých účinkov na francúzske hospodárstvo, a vzhľadom na jeho veľkosť a cezhraničný význam aj na hospodársku a menovú úniu.

(4)

Francúzsko predložilo 28. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj program stability na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Francúzsko sa v súčasnosti vzťahuje nápravná časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 plánuje v súlade s odporúčaním Rady z 10. marca 2015 v rámci postupu pri nadmernom deficite odstrániť nadmerný deficit do roku 2017 a dosiahnuť celkový deficit vo výške 2,8 % HDP. Celkový deficit sa má podľa plánu ďalej znižovať, a to až na 1,3 % HDP v roku 2020. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 0,4 % HDP, sa má podľa plánu dosiahnuť do roku 2019. Prepočítané (5) štrukturálne saldo však podľa prognóz dosiahne v roku 2020 výšku -1,2 % HDP, takže do konca programového obdobia sa strednodobý cieľ nepodarí dosiahnuť. Na základe programu stability na rok 2017 sa očakáva, že pomer pomer dlhu verejnej správy k HDP klesne z 95,9 % v roku 2018 na 93,1 % HDP v roku 2020. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Zároveň platí, že opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2018 neboli dostatočne konkretizované.

(7)

Rada 10. marca 2015 Francúzsku odporučila, aby do roku 2017 odstránilo nadmerný deficit a aby v roku 2017 dosiahlo deficit verejných financií vo výške 2,8 % HDP, čo je v súlade so zlepšením štrukturálneho salda o 0,9 % HDP. Na základe prognózy Komisie z jari 2017 sa predpokladá, že celkový deficit v roku 2017 dosiahne 3,0 % HDP v súlade s referenčnou hodnotou uvedenou v zmluve, avšak nad úrovňou cieľového deficitu odporúčaného Radou. Za predpokladu nezmenenej politiky sa odhaduje, že v roku 2018 dosiahne celkový deficit výšku 3,2 % HDP, čo prekračuje referenčnú hodnotu stanovenú v zmluve a naznačuje riziká súvisiace s trvalou nápravou nadmerného deficitu. Odporúčané fiškálne úsilie sa navyše podľa očakávaní v období, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, nevyvinie, keďže konsolidačná stratégia, ktorú uskutočňuje Francúzsko, sa opiera primárne o zlepšovanie cyklických podmienok a pretrvávanie prostredia s nízkymi úrokovými sadzbami, na ktoré však orgány nemajú žiadny dosah.

(8)

Ak by sa v roku 2018 napokon dosiahla včasná a trvalá náprava, na Francúzsko by sa začala vzťahovať preventívna časť Paktu stability a rastu a prechodné dlhové pravidlo. Od Francúzska sa vzhľadom na jeho fiškálnu situáciu, a najmä na jeho úroveň dlhu, očakáva, že bude vykonávať ďalšie úpravy smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 0,4 % HDP. Podľa spoločne dohodnutej matice úprav stanovenej v Pakte stability a rastu táto úprava znamená, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) v roku 2018 nesmie prekročiť 1,2 %. To by zodpovedalo ročnej štrukturálnej úprave na úrovni 0,6 % HDP. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje v roku 2018 riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky. Existuje aj riziko, že Francúzsko v roku 2018 nedodrží prechodné dlhové pravidlo, keďže sa predpokladá zhoršenie štrukturálneho salda o 0,5 % HDP, a nie dosiahnutie minimálnej lineárnej štrukturálnej úpravy vo výške 0,4 % HDP. Rada celkovo zastáva názor, že Francúzsko musí byť pripravené prijať ďalšie opatrenia na dosiahnutie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu v roku 2017 a že v roku 2018 budú potrebné ďalšie opatrenia na zaistenie súladu s uvedenými ustanoveniami. Ako sa však stanovuje v nariadení (ES) č. 1466/97, pri posudzovaní rozpočtových plánov a výsledkov rozpočtového hospodárenia by sa malo zohľadniť rozpočtové saldo členských štátov vzhľadom na cyklické podmienky. Ako sa pripomína v oznámení Komisie o európskom semestri na rok 2017, ktoré je pripojené k týmto odporúčaniam pre jednotlivé krajiny, pri posudzovaní návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posudzovaní výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je dosiahnutie zámerov fiškálnej politiky prispievajúcich k posilneniu prebiehajúceho oživenia, ako aj k zaisteniu udržateľnosti verejných financií Francúzska. V tejto súvislosti Rada poznamenáva, že Komisia má v úmysle vykonať celkové posúdenie v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97, najmä vzhľadom na cyklickú situáciu vo Francúzsku.

(9)

Pomer verejných výdavkov k HDP vo Francúzsku je jedným z najvyšších v Únii. Pomer výdavkov k HDP má podľa prognóz v roku 2017 dosiahnuť 56,2 % HDP, čo je o 9,7 percentuálneho bodu viac než v Únii. Francúzsko sleduje konsolidačnú stratégiu, ktorá sa opiera najmä o výdavky a ktorá je založená najmä na klesajúcich úrokových mierach a škrtoch verejných investícií. Je však nepravdepodobné, že prostredie s nízkymi úrokovými mierami pretrvá aj v strednodobom horizonte, a škrty produktívnych verejných investícií by mohli ohroziť budúci hospodársky potenciál. Naopak, v rámci preskúmaní výdavkov sa identifikoval celý rad možných spôsobov na zvýšenie efektívnosti, ktoré sa nerealizovali. Z preskúmaní výdavkov pochádza len zlomok – menej ako 2 % – celkových plánovaných úspor na výdavkoch vo výške 50 miliárd EUR na obdobie rokov 2015 až 2017. V rozpočte na rok 2016 sa však len časť z nich premietla do konkrétnych opatrení, zatiaľ čo opatrenia v zákone o rozpočte na rok 2017 vychádzali z opatrení, ktoré boli identifikované už v preskúmaní výdavkov z roku 2015. Úspory vychádzajúce z preskúmaní výdavkov by mohli byť výrazne vyššie, ak by sa rozšírili skúmané oblasti výdavkov a ak by sa realizovala viacročná stratégia s cieľom plne transformovať identifikované úspory do konkrétnych rozpočtových opatrení.

(10)

Vysoké príspevky na sociálne zabezpečenie v kombinácii s vysokou úrovňou zdaňovania zaťažujú podniky, čo môže odradiť súkromné investície a brániť rastu spoločností a prijímaniu nových zamestnancov. Pokračuje sa vo vykonávaní opatrení zameraných na zníženie nákladov práce, pričom sa v apríli 2016 začala druhá etapa znižovania príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie, ktorá sa naplánovala v rámci paktu zodpovednosti a solidarity. Vláda navyše zvýšila výšku daňovej úľavy na konkurencieschopnosť a zamestnanosť (CICE) na rok 2017 zo 6 % na 7 %. Tieto opatrenia na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia zlepšili od roku 2013 konkurencieschopnosť Francúzska, ale straty vzniknuté v minulosti sa ešte nepodarilo dobehnúť. Pri priemernej mzde malo v roku 2015 Francúzsko najvyššiu úroveň príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie v Únii vyjadrenú ako podiel celkových nákladov práce hradených zamestnávateľom, a to napriek jej klesajúcej tendencii. V nedávnych hodnoteniach týchto opatrení sa zdôraznil ich pozitívny účinok na zamestnanosť a ziskové rozpätia firiem, ale na plnohodnotné posúdenie ich vplyvu na mzdy, investície, zamestnanosť a ziskové rozpätia firiem sú potrebné ďalšie hodnotenia. Z nedávnych hodnotení tiež vyplýva, že konsolidácia schém na zníženie nákladov práce a ich premena na trvalé zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie by optimalizovala ich účinok na zamestnanosť a investície.

(11)

K 1. júlu 2016 bola efektívna priemerná daňová sadzba pre právnické osoby najvyššia v Únii (na úrovni 38,4 %) a ostatné dane z výroby sú tiež obzvlášť vysoké. Francúzsko však prijalo opatrenia na zníženie zákonnej sadzby dane z príjmu právnických osôb na 28 % v roku 2020. Daňové zaťaženie je zároveň stále menej orientované na spotrebu než v iných členských štátoch. Francúzsko sa v daňových príjmoch zo spotreby vyjadrených ako podiel celkového daňového zaťaženia umiestnilo v roku 2014 na 27. mieste v Únii. Systém DPH sa vyznačuje štandardnou sadzbou, ktorá je v porovnaní so susednými krajinami stredne vysoká, a uplatňovaním nízkych znížených sadzieb na veľký počet položiek. Zložitosť daňového systému môže predstavovať prekážku pre dobre fungujúce podnikateľské prostredie. Francúzsko má vysoké daňové zaťaženie spojené s mnohými daňovými úľavami, zníženými sadzbami a veľkým počtom rôznych režimov zdanenia, čo má za následok zvýšené náklady na dodržiavanie predpisov a zvýšenú mieru neistoty, a to predovšetkým pre podniky. Celkové daňové výdavky vo Francúzsku sú značné a dosahujú výšku viac než 3 % HDP. Administratívne náklady daňových orgánov spojené s výberom daní sú vysoké a pohybujú sa nad priemerom Únie.

(12)

V roku 2016 klesla miera nezamestnanosti na 10,1 %. V prípade mladých ľudí, nízko kvalifikovaných pracovníkov a osôb narodených mimo Únie je nezamestnanosť vyššia. Prebiehajúce reformy v oblasti riadenia sú mimoriadne dôležité pre zosúladenie možností odbornej prípravy s vyhliadkami na zamestnanie a potrebami hospodárstva. Uchádzači o zamestnanie, menej kvalifikovaní pracovníci a zamestnanci MSP zároveň čelia pretrvávajúcim ťažkostiam súvisiacim s prístupom k odbornej príprave. Zabezpečenie ich účasti na odbornej príprave a relevantnosti poskytovanej odbornej prípravy si môžu vyžadovať posilnenie existujúcich opatrení a prerozdelenie zdrojov. Mladí ľudia, vrátane najmenej kvalifikovaných mladých ľudí, stále čelia ťažkostiam pri vstupe na trh práce. V tejto súvislosti opatrenia prijaté na podporu učňovskej prípravy zatiaľ prinášajú pozitívne výsledky. Ponúkaná počiatočná odborná príprava, najmä keď sa uskutočňuje na školách a v niektorých častiach terciárneho sektora, nie je dostatočne prepojená s pracovnými príležitosťami. Žiaci zo znevýhodneného prostredia sú navyše častejšie vedení smerom k počiatočnému odbornému vzdelávaniu, čo je takisto dôvodom väčšiny predčasných ukončení štúdia a prispieva to k vysokej miere nerovnosti v oblasti vzdelávania. Vplyv sociálno-ekonomického postavenia na výsledky študentov je najvyšší v OECD.

(13)

V roku 2016 bolo zamestnaných iba 54,5 % ľudí v produktívnom veku narodených mimo EÚ. Miera zamestnanosti žien narodených mimo EÚ (45,4 %) patrila medzi najnižšie v Únii. Rozdiel v zamestnanosti ľudí narodených mimo EÚ a narodených vo Francúzsku sa v roku 2016 zvýšil na 17,5 percentuálneho bodu (v prípade žien na 23,7 percentuálneho bodu). Tieto slabé výsledky v prípade osôb narodených mimo EÚ zhoršujú celkovú mieru zamestnanosti a predstavujú chronicky nedostatočné využívanie pracovnej sily. Aj druhá generácia imigrantov vykazuje slabé výsledky v oblasti zamestnanosti, ktoré nemožno vysvetliť rozdielmi vo veku, vzdelaní a v zručnostiach. Rozdiely vo výsledkoch v oblasti vzdelávania sú navyše stále značné, keďže druhá generácia imigrantov ich vyrovnáva len čiastočne. V záujme riešenia tejto výzvy je nevyhnutné uplatniť komplexnú stratégiu obsahujúcu najmä osobitné opatrenia týkajúce sa jazykových znalostí, zvyšovania zručností a odbornej prípravy, pracovného poradenstva, ako aj ďalšie cielené aktívne politiky trhu práce. Pre podporu účasti na trhu práce je mimoriadne dôležitý účinný prístup k službám, a takisto opatrenia proti diskriminačným postupom, ktoré negatívne vplývajú na prijímanie ľudí narodených mimo EÚ a imigrantov druhej generácie.

(14)

Francúzska minimálna mzda sa od roku 2013 prispôsobovala pravidlám pre indexáciu miezd. V kontexte nízkej inflácie a spomalenia rastu miezd bol jej rast nižší ako rast referenčných miezd. Zatiaľ čo v porovnaní s mediánom mzdy je minimálna mzda vysoká, náklady práce pri minimálnej mzde sa znížili na základe oslobodení od príspevkov na sociálne zabezpečenie. Zvýšenia minimálnej mzdy stimulujú nárast mzdy vo väčšine kategórií pracovníkov a hrozí, že budú vytvárať tlaky na mzdovú kompresiu. Indexácia minimálnej mzdy je síce dôležitá z hľadiska zachovania kúpnej sily pracovníkov, súčasný mechanizmus indexácie by však mohol prispieť k odkladaniu nevyhnutnej celkovej úpravy miezd. V súčasnej situácii vysokej nezamestnanosti navyše existujú riziká, že náklady práce pri minimálnej mzde budú brániť pracovným príležitostiam pre nízko kvalifikovaných pracovníkov. Skupina nezávislých odborníkov každoročne posudzuje minimálnu mzdu vo Francúzsku a poskytuje nezáväzné stanoviská, čo sa týka jej vývoja. Na ich stanovisko k jej ad hoc zvyšovaniu sa doteraz vždy bral ohľad a toto stanovisko zohráva dôležitú úlohu pri kontrole používania takéhoto ad hoc zvyšovania.

(15)

Spolu so zákonom o práci, sociálnom dialógu a profesionálnej kariére z augusta 2016 sa vo Francúzsku zaviedli opatrenia zamerané na zlepšenie schopnosti firiem prispôsobiť sa hospodárskym cyklom a na zníženie segmentácie. Zákonom sa objasňujú pravidlá prepúšťania z hospodárskych dôvodov, rozširuje sa rozsah pôsobnosti kolektívnych dohôd na väčšinovom princípe na úrovni spoločností a zvyšuje sa účinnosť kolektívneho vyjednávania. Pretrvávajúca vysoká úroveň nezamestnanosti vytvára tlak na udržateľnosť systému dávok v nezamestnanosti. V tejto súvislosti dosiahli v marci 2017 sociálni partneri dohodu o novom dohovore o dávkach v nezamestnanosti, ktorú schválila vláda a ktorej cieľom je zníženie ročného deficitu o 1,2 miliardy EUR.

(16)

Aj keď sa Francúzsku podarilo zlepšiť jeho celkovú regulačnú výkonnosť, podnikateľské prostredie je v porovnaní s hlavnými konkurentmi aj naďalej priemerné. Napriek pokračujúcemu úsiliu o zjednodušenie podniky stále čelia vysokému regulačnému zaťaženiu a perspektíve rýchlo sa meniacich právnych predpisov. To predstavuje jednu z hlavných prekážok pre súkromné investície. Francúzsko prijalo v rámci uvedeného programu zjednodušovania kroky na zníženie byrokracie pre podniky, ale jedna pätina opatrení prijatých do roku 2016 nebola ešte do mája 2017 vykonaná. Účinky zamestnaneckých limitov aj naďalej ovplyvňujú rozvoj firiem s dôsledkami pre ich ekonomickú a trhovú výkonnosť. Zvýšené sociálne a fiškálne povinnosti, ktoré sa vzťahujú na firmy presahujúce určitý počet zamestnancov, ich môžu odradiť od toho, aby expandovali až na veľkosť, ktorá by im umožnila vyvážať a inovovať. Tieto účinky pochádzajúce z limitov môžu zase ovplyvniť produktivitu, konkurencieschopnosť a internacionalizáciu firiem. Na základe empirických dôkazov sú limity 10 a 50 zamestnancov pre zamestnávateľov skutočne mimoriadne nákladné. Francúzske hospodárstvo sa vyznačuje neprimerane nízkym podielom spoločností s počtom zamestnancov nad uvedenými limitmi, čo naznačuje súvislosť medzi týmito dvoma javmi.

(17)

Hospodárska súťaž v oblasti služieb sa v mnohých odvetviach zlepšila, ale niektoré hospodársky dôležité odvetvia, ako napríklad účtovníctvo, architektúra, služby poskytovania domácej starostlivosti, ubytovacie a stravovacie služby, taxislužby a služby prenájmu vozidiel s vodičom, sa stále vyznačujú nízkou úrovňou hospodárskej súťaže a/alebo regulačnými prekážkami. Pri týchto službách aj naďalej existujú prekážky, a to najmä nadmerné regulačné požiadavky, ktoré odrádzajú od vstupu do týchto odvetví alebo v nich obmedzujú účinnú hospodársku súťaž. Zmiernenie týchto prekážok by mohlo umožniť existujúcim alebo novým firmám využívať novinky v oblasti technologického a digitálneho rozvoja, zvýšiť ich konkurencieschopnosť a/alebo vstupovať na trhy, a priniesť tak výhody pre spotrebiteľov vo forme nižších cien a lepšej kvality služieb. Komisia na tento účel začala v januári 2017 ako súčasť balíka opatrení na riešenie prekážok na trhoch so službami vzájomné hodnotenie, pričom vyzvala členské štáty, aby vykonali hodnotenie príslušných existujúcich prekážok, ktoré u nich obmedzujú prístup k určitým povolaniam.

(18)

Úroveň inovácií vo Francúzsku nezodpovedá výsledkom európskych inovačných lídrov. Aj naďalej pretrváva vysoká miera zložitosti a celková koordinácia zostáva výzvou. Nesúlad medzi výškou finančnej podpory poskytnutej z verejných zdrojov a priemernými výsledkami Francúzska v oblasti inovácií vyvoláva pochybnosti o efektívnosti mechanizmov finančnej podpory z verejných zdrojov. Najmä spolupráca medzi verejným výskumom a podnikmi je nedostatočná a má negatívny vplyv na hospodárske výstupy systému inovácií.

(19)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Francúzska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Francúzsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Francúzsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(20)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1.

(21)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2017 a program stability na rok 2017. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 4,

1.

Zabezpečiť plnenie odporúčania Rady z 10. marca 2015 v rámci postupu pri nadmernom deficite. Vynaložiť v roku 2018 značné fiškálne úsilie v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu a zohľadniť pritom potrebu posilniť prebiehajúce oživenie a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií Francúzska. Vykonať komplexné preskúmanie výdavkových položiek v záujme zvýšenia efektívnosti, ktoré sa premietne do úspor na výdavkoch.

2.

Konsolidovať opatrenia na zníženie nákladov práce v záujme maximalizovania ich efektívnosti rozpočtovo neutrálnym spôsobom a s cieľom zvýšiť ich účinok na zamestnanosť a investície. Rozšíriť celkový základ dane a podniknúť ďalšie kroky so zámerom vykonať plánované zníženie zákonnej sadzby dane z príjmu právnických osôb.

3.

Zlepšiť prístup na trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, najmä menej kvalifikovaných pracovníkov a ľudí z prostredia prisťahovalcov, a to aj prostredníctvom revízie systému odborného vzdelávania a prípravy. Zabezpečiť, aby vývoj minimálnej mzdy zodpovedal trendom v oblasti vytvárania pracovných miest a konkurencieschopnosti.

4.

Ešte viac znížiť regulačnú záťaž pre firmy, a to aj realizáciou programu zjednodušovania. Pokračovať v odstraňovaní prekážok obmedzujúcich hospodársku súťaž v sektore služieb, a to aj v oblasti služieb pre podniky a regulovaných povolaní. Zjednodušiť a zlepšiť efektívnosť systémov verejnej finančnej podpory pre inovácie.