9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/26


ODPORÚČANIE RADY

z 11. júla 2017,

ktoré sa týka národného programu reforiem Írska na rok 2017 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Írska na rok 2017

(2017/C 261/07)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 2,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (2), a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodársku politiku,

keďže:

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Írsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Írsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaniach 1 až 3.

(3)

Správa o Írsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Írsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Írska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli uverejnené takisto 22. februára 2017.

(4)

Komisia na základe svojej analýzy dospela k záveru, že v Írsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Tieto nerovnováhy sú charakterizované najmä veľkým objemom vonkajšieho, verejného a súkromného dlhu (domácností aj nefinančných korporácií), v dôsledku čoho je Írsko zraniteľné v prípade nepriaznivých otrasov. Banky stále čelia vysokej úrovni nesplácaných úverov, sú ale dobre kapitalizované, a aj keď je ich ziskovosť naďalej nízka, postupne sa zlepšuje. Ceny bývania sa zvyšujú a pretrvávajú obmedzenia na strane ponuky. Objem dlhu nefinančných korporácií sa v priebehu roku 2015 znížil, bol však stále vyšší ako na konci roku 2014. Objem dlhu domácností sa v roku 2015 znížil a verejný dlh má stabilný klesajúci trend. Do roku 2015 záporná čistá medzinárodná investičná pozícia Írska rýchlym tempom klesala, potom však došlo k zmene čiastočne v dôsledku posunu v roku 2015. Zdá sa však, že vonkajšia udržateľnosť domáceho sektora nie je ohrozená. Objem nesplácaných úverov v poslednom roku klesal, ale tempo znižovania sa do konca roku 2016 do istej miery spomalilo. Ceny nehnuteľností sa v roku 2015 naďalej zvyšovali, ale žiadne významné dôkazy nadhodnotenia sa zatiaľ neprejavujú. V posledných rokoch boli prijaté opatrenia v oblasti príslušnej politiky s cieľom riešiť uvedené nerovnováhy, a to aj v bankovom sektore (zlepšenie regulačného rámca, opatrenia na riešenie vysokej úrovne nesplácaných úverov). Vláda prijala niekoľko príslušných opatrení na riešenie nedostatočnej ponuky na trhu s nehnuteľnosťami, ich účinky sa však prejavia až po určitom čase.

(5)

Írsko predložilo 13. apríla 2017 svoj program stability na rok 2017 a 2. mája 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(6)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(7)

Na Írsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a prechodné dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 očakáva, že v roku 2017 celkový deficit mierne klesne na úroveň 0,4 % HDP a potom sa aj naďalej bude postupne znižovať, až kým sa v roku 2021 nedosiahne prebytok na úrovni 1,0 % HDP. Očakáva sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP, sa bude plniť od roku 2018. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP v roku 2017 klesne na 72,9 % a v roku 2020 sa ďalej zníži na 65,2 %. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2018 však zároveň neboli dostatočne konkretizované.

(8)

Rada 12. júla 2016 Írsku odporučila dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,6 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2017. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že pri spoločnom posudzovaní rokov 2016 a 2017 existuje riziko významnej odchýlky od odporúčanej fiškálnej úpravy.

(9)

V roku 2018 sa očakáva, že Írsko vzhľadom na svoju fiškálnu situáciu, a najmä vzhľadom na úroveň svojho dlhu, dosiahne ďalšiu úpravu smerom k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP. Podľa spoločne dohodnutej matice úprav stanovenej v Pakte stability a rastu táto úprava znamená, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (5) nesmie v roku 2018 prekročiť 2,4 %. To by zodpovedalo ročnej štrukturálnej úprave na úrovni 0,6 % HDP. V referenčnej hodnote pre výdavky sa odzrkadľuje úprava s cieľom napraviť deformáciu 10-ročnej referenčnej sadzby potenciálneho rastu spôsobenej výnimočne prudkým rastom reálneho HDP v roku 2015. V súlade s prístupom, ktorý uplatňujú írske orgány pri výpočtoch svojho rozpočtu na rok 2017, Komisia použila priemer potenciálnych mier rastu v rokoch 2014 a 2016. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje v spoločne posudzovaných rokoch 2017 a 2018 riziko určitej odchýlky od uvedenej požiadavky. Zároveň sa predpokladá, že Írsko dodrží v rokoch 2017 a 2018 prechodné dlhové pravidlo. Rada celkovo zastáva názor, že na zaistenie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu, najmä v roku 2017, budú potrebné ďalšie opatrenia. Vzhľadom na súčasné cyklické podmienky a zvýšené vonkajšie riziká Írska by bolo obozretné, aby sa akékoľvek neočakávané zisky použili na ďalšie zníženie pomeru verejného dlhu. Ako sa však stanovuje v nariadení (ES) č. 1466/97, pri posudzovaní rozpočtových plánov a výsledkov rozpočtového hospodárenia by sa malo zohľadniť rozpočtové saldo daného členského štátu vzhľadom na cyklické podmienky. Ako sa pripomína v oznámení Komisie, ktoré je pripojené k týmto odporúčaniam pre jednotlivé krajiny, pri posudzovaní návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posudzovaní výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je dosiahnutie zámerov fiškálnej politiky prispievajúcich k posilneniu prebiehajúceho oživenia, ako aj k zaisteniu udržateľnosti verejných financií Írska. V tejto súvislosti Rada poznamenáva, že Komisia má v úmysle vykonať celkové posúdenie v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97, najmä vzhľadom na cyklickú situáciu v Írsku.

(10)

Aj keď je oživenie hospodárstva solídne a očakáva sa, že v budúcich rokoch bude produkcia rásť stabilným tempom, výhľad sa stal neistejším, čo vytvára riziká v oblasti stále krehkých verejných financií. Preto by sa malo vyvinúť ďalšie úsilie na zvýšenie odolnosti príjmov proti hospodárskym výkyvom a nepriaznivým otrasom. S týmto cieľom by sa malo pokročiť s návrhom na zavedenie fondu na horšie časy (tzv. Rainy-Day Fund) a mala by sa znížiť miera spoliehania sa na vysoko koncentrované a kolísavé zdroje príjmov. Vyrovnané zloženie rôznych daňových zdrojov a širšie daňové základy zlepšujú príjmovú stabilitu v prostredí hospodárskej nestability. Úsilie zamerané na rozšírenie daňového základu však bolo v posledných rokoch len obmedzené a nedávne daňové opatrenia sa sústredili na škrty a úľavy. Ohlasované systematické hodnotenie nákladov a prínosov znížených sadzieb DPH, ktoré sa budú uplatňovať na širokú škálu predajov, zatiaľ neprebehlo. Periodické dane z nehnuteľností sa považujú za jeden zo zdrojov príjmov, ktoré najviac podporujú rast. Príjmy Írska z nehnuteľností však v roku 2014 dosiahli iba 1,0 % HDP, v porovnaní s priemerom Únie na úrovni 1,6 %. Postupná indexácia hodnoty nehnuteľností by pomohla urovnať miestny daňový profil nehnuteľností, a to tak, že by zabránila náhlemu zvýšeniu daňových povinností pri prehodnocovaní nehnuteľností v roku 2019. Rozdiely v zdaňovaní nafty a benzínu pre používateľov ciest sú z environmentálneho hľadiska neopodstatnené.

(11)

S cieľom splniť celkové fiškálne ciele sa v minulosti komplexné preskúmania výdavkov zameriavali hlavne na znižovanie verejných výdavkov. Účinnosť a efektívnosť výdavkových programov sa hodnotila len zriedkavo, čo v konečnom dôsledku oslabilo spoľahlivosť viacročných výdavkových plánov. Vhodne navrhnutým preskúmaním výdavkov v súlade so spoločnými zásadami Euroskupiny by sa zlepšila kontrola výdavkov a mohli by sa uvoľniť zdroje pre veľmi potrebné verejné investície na oživenie rastu. Pri preskúmaní výdavkov by sa mala osobitná pozornosť venovať nákladovej účinnosti v zdravotníctve. Írsko zaviedlo niektoré dôležité opatrenia na zvýšenie účinnosti, ako napríklad dohodu o úspore nákladov s farmaceutickým priemyslom, systém finančného riadenia, elektronické zdravotníctvo a financovanie založené na činnosti. Mohlo by sa toho však urobiť ešte viac, napríklad posilnením úlohy primárnej starostlivosti ako „strážnika“ preťažených írskych nemocníc. Kroky smerom k jednopilierovému systému všeobecnej zdravotnej starostlivosti sú roztrieštené a chýba im zastrešujúca vízia.

(12)

Podpora udržateľného a inkluzívneho rastu, z ktorého by mali prospech všetky skupiny v spoločnosti, zostáva výzvou. V apríli 2017 bola nezamestnanosť pod priemerom Únie na úrovni 6,4 %. Nízka intenzita práce mnohých domácností však vyvoláva obavy, že aj keď oživenie pokračuje, na niektorých ľudí sa zabudlo. Od roku 2013 do roku 2015 klesol percentuálny podiel obyvateľstva žijúceho v domácnostiach s nízkou alebo veľmi nízkou intenzitou práce o 15 %; celková miera nezamestnanosti sa za rovnaké obdobie znížila o 28 %. Systém sociálneho zabezpečenia sa pri znižovaní chudoby a nerovnosti celkovo osvedčil a Írsko prijalo opatrenia na stimulovanie zamestnanosti postupným znižovaním dávok a doplnkových platieb. Prekážky inkluzívneho rastu však stále existujú. Rozdiely medzi mierou zamestnanosti pracovníkov s nízkou, strednou a vysokou kvalifikáciou patria medzi najvyššie v Únii. V niektorých oblastiach sa prejavil nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, ako aj nedostatok zručností, zatiaľ čo príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a získanie nových zručností sú nedostatočné. Trh práce a sociálne výzvy poukazujú na význam integrovaného prístupu k odbornej príprave a aktivácii trhu práce v prípade tých osôb, ktoré sú od pracovného trhu najviac vzdialené. Obavy navyše vyvoláva aj kvalita zabezpečovania starostlivosti o deti vrátane dostupnosti celodenných služieb. Čisté náklady na starostlivosť o dieťa v Írsku, vyjadrené ako percentuálny podiel miezd, patria medzi najvyššie v Únii. Dostupnosť kvalitnej celodennej starostlivosti o deti a náklady na takúto starostlivosť predstavujú prekážky pre účasť žien na trhu práce a brzdia úsilie zamerané na zníženie chudoby detí, ktorá síce mierne klesla, zostáva však vyššia ako priemer v Únii.

(13)

Na podporu trvalého a vyrovnaného rastu by sa mali riešiť potreby v oblasti infraštruktúry. Hospodárska kríza viedla k posunu v zložení verejných výdavkov od investícií smerom k bežným výdavkom. Roky prudkého znižovania verejných investícií mali negatívny vplyv na primeranosť a kvalitu infraštruktúry. Posun vo verejných výdavkoch ovplyvnil aj podporu verejného sektora v oblasti výskumu a vývoja s možnými dôsledkami na konkurencieschopnosť MSP. Pokiaľ ide o verejné investície do výskumu a vývoja vyjadrené ako percentuálny podiel HDP, Írsko je na 25. mieste v Únii. Najzávažnejšie nedostatky súvisiace s infraštruktúrou sú v oblasti dopravy, vodohospodárskych služieb a bývania. Dopyt po novom bývaní v súčasnosti značne presahuje ponuku v hlavných mestských oblastiach krajiny. V dôsledku toho sa rýchlo zvyšujú ceny a nájmy obytných nehnuteľností určených na bývanie, čo zasa viedlo k nedávnemu vysokému nárastu vylúčenia v oblasti bývania a bezdomovstvu. V súčasnosti neexistujú žiadne dôkazy nadhodnotenia, ak by sa však obmedzenia na strane ponuky bývania neriešili, mohlo by to viesť k makrofinančným rizikám. Ucelený a včasný územný plán by pomohol zabezpečiť nové domy vo vhodných oblastiach.

(14)

Írske hospodárstvo je rozdelené medzi zväčša malé a stredné firmy v írskom vlastníctve a veľké nadnárodné spoločnosti pôsobiace v Írsku. Prepojenia medzi nadnárodnými spoločnosťami a firmami v írskom vlastníctve zostávajú obmedzené. Ich vývozná výkonnosť a profily sú výrazne odlišné, pričom sa medzi nimi zväčšuje rozdiel v produktivite. Firmy v írskom vlastníctve majú slabší profil v oblasti vývozu ako nadnárodné spoločnosti so sídlom v Írsku. Ich vývoz je vysoko koncentrovaný podľa sektoru a miesta určenia, v dôsledku čoho sa stávajú zraniteľnejšími voči otrasom. Investovanie do inovácií by posilnilo produktivitu a vývozný potenciál írskych firiem v čase, keď by diverzifikácia vývozu a miest určenia vývozu mohla pomôcť stabilizovať vývoznú výkonnosť írskych firiem. Verejné výdavky na výskum a vývoj zostávajú nízke. Úplné vykonanie opatrení na zvýšenie verejného výskumu a vývoja, a najmä opatrenia na podporu inovačnej kapacity MSP, závisí od návratu k trendu udržateľných investícií. Na stimulovanie inovácií zo strany MSP by sa politiky v oblasti inovácií mohli vyvážiť smerom k priamejším formám financovania. Štátna podpora podnikového výskumu a vývoja vo zvýšenej miere závisí od daňových úľav v oblasti výskumu a vývoja. Cielenejšie kombinácie politík s priamejším financovaním môžu lepšie riešiť potreby mladých írskych inovatívnych firiem a využívať príležitosti výraznej investičnej sily nadnárodných spoločností. Tým by sa uľahčil prístup k globálnym hodnotovým reťazcom a urýchlilo by sa šírenie znalostí.

(15)

V prostredí zvýšenej vonkajšej neistoty je dôležitý ďalší pokrok pri znižovaní nesplácaných úverov, aby sa zaistila stabilita finančného sektora. Aj keď sa dosiahol pokrok, vysoký podiel nesplácaných úverov zostáva záťažou na ziskovosť bánk a prekážkou úplného hospodárskeho oživenia domácností a firiem. Pokračuje znižovanie dlhu domácností a domácich firiem, ale ich zadlženosť zostáva jednou z najvyšších v EÚ na úrovni 276,8 % HDP (september 2016). Vysoký podnikový dlh môže brzdiť firmy v tom, aby si brali úvery na investície, čo zasa spätne obmedzuje schopnosť bánk zlepšovať ich vlastnú ziskovosť.

(16)

Podľa Centrálnej banky Írska bol priemerný podiel nesplácaných úverov domácich írskych bánk v septembri 2016 na úrovni 14,2 %. To je podstatne viac než priemer Únie na úrovni 5,3 %. Nesplácané úvery domácich írskych bánk klesli medziročne v septembri 2016 o 12,7 miliardy EUR alebo 32,7 %. Tempo splácania nedoplatkov sa do istej miery spomalilo, keďže zostávajúce dlhodobé nedoplatky sa zároveň reštrukturalizujú najťažšie. Dynamika by sa nemala spomaliť: reštrukturalizácia nedoplatkov by mala byť udržateľná v dlhodobom horizonte a mali by sa zvážiť rôzne formy znižovania dlhu. Na konci septembra 2016 bolo 14 % objemu hypoték v sklze, pričom hypotekárne účty s omeškaním dlhším ako dva roky predstavovali približne 70 % celkového zostatku hypotekárnych úverov, ktoré boli v sklze vyššom ako 90 dní. Komerčné úvery na nehnuteľnosti v držbe domácich bánk s podielom nesplácaných úverov na úrovni 32,6 % a úvery pre podnikateľov s podielom nesplácaných úverov na úrovni 11,8 % v septembri 2016 zostávajú takisto zdrojom obáv. Využívanie platobnej neschopnosti fyzických osôb, konkurzu, tzv. examinership (súdna ochrana pre podnik v ťažkostiach podľa írskeho práva) a mimosúdnych urovnaní zameraných na obnovu životaschopnosti domácností a podnikov zostáva na nízkej úrovni a malo by sa stimulovať. Po niekoľkých zdržaniach sa očakáva, že centrálny úverový register vstúpi do záverečnej fázy svojho zavádzania. Jeho finalizovanie by malo byť prioritou, pretože bude slúžiť ako základ na primerané posudzovanie úverových rizík dlžníkov a na zabezpečenie budúceho obozretného poskytovania úverov.

(17)

Uplatňovanie zákona o regulácii právnych služieb z roku 2015 (zákon z roku 2015) sa začalo koncom roku 2016. Pre úsilie Írska zamerané na zvýšenie hospodárskej súťaže v tomto odvetví bude uplatňovanie zákona z roku 2015 rozhodujúce, pretože umožní, aby právni zástupcovia mali priamy prístup k profesii, ako aj aby sa vytvorili skupiny podnikov podľa multidisciplinárnych postupov a aby v Írsku pôsobili alternatívne obchodné modely používané v iných členských štátoch. Nezávislé právne služby sú vstupom pre všetky odvetvia hospodárstva a náklady na ne majú vplyv na konkurencieschopnosť Írska. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa uplatňovaním zákona z roku 2015 zaviedli ustanovenia týkajúce sa zvyšovania hospodárskej súťaže a znižovania nákladov v následnosti na verejné konzultácie, alebo aby sa takéto ustanovenia začlenili do nariadení, ktoré má vydať regulačný orgán právnych služieb s cieľom oživiť hospodársku súťaž a znížiť náklady.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Írska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Írsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Írsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(19)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (6) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1.

(20)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2017 a program stability na rok 2017. Jej odporúčania vydané podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 a 3,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Írsko v rokoch 2017 a 2018 prijalo opatrenia s cieľom:

1.

Vynaložiť v roku 2018 značné fiškálne úsilie v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu. Použiť akékoľvek neočakávané zisky vychádzajúce z dobrých hospodárskych a finančných podmienok vrátane ziskov z predaja aktív na ďalšie zníženie pomeru dlhu verejnej správy. Obmedziť rozsah a objem daňových výdavkov a rozšíriť daňový základ.

2.

Lepšie zacieliť verejné výdavky uprednostnením verejných investícií do dopravy, vodohospodárskych služieb a inovácií, najmä na podporu MSP. Zlepšiť sociálnu infraštruktúru vrátane sociálneho bývania a kvalitnej starostlivosti o deti; prijať integrovaný balík aktivačných politík na zvýšenie vyhliadok zamestnanosti osôb s nízkou kvalifikáciou a na riešenie nízkej pracovnej intenzity domácností.

3.

Stimulovať pokračujúce a trvalejšie znižovanie nesplácaných úverov pomocou rôznych riešení, ktoré zahŕňajú odpisy v prípade životaschopných podnikov a domácností, s osobitným dôrazom na riešenie dlhodobých nedoplatkov.

V Bruseli 11. júla 2017

Za Radu

predseda

T. TÕNISTE


(1)  Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

(3)  Ú. v. EÚ C 92, 24.3.2017, s. 1.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).

(5)  Čisté verejné výdavky pozostávajú z celkových verejných výdavkov bez úrokových výdavkov, výdavkov na programy Únie plne hradených z fondov Únie a nediskrečných zmien vo výdavkoch na dávky v nezamestnanosti. Tvorba hrubého fixného kapitálu financovaná z vnútroštátnych zdrojov je rozložená na obdobie štyroch rokov. Diskrečné opatrenia na strane príjmov alebo zvýšenia príjmov vyplývajúce z právnych predpisov sú započítané. Jednorazové opatrenia na strane príjmov aj výdavkov sú vzájomne započítané.

(6)  Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97.