9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/1

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Belgicko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Belgicko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaniach 1 až 2.

(3)

Správa o Belgicku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Belgicko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Belgicka pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

Belgicko 28. apríla 2017 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj program stability na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Belgicko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a dlhovému pravidlu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 plánuje postupne zlepšovať celkové saldo, a to z deficitu na úrovni 2,6 % HDP v roku 2016 na úroveň -0,1 % HDP v roku 2020. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení, sa plánuje dosiahnuť do roku 2019. Prepočítané (5) štrukturálne saldo však stále vykazuje deficit vo výške 0,3 % HDP v roku 2019. Po tom, ako pomer verejného dlhu k HDP dosiahol v roku 2014 vrchol na úrovni takmer 107 % HDP a v rokoch 2015 a 2016 klesol na približne 106 % HDP, sa podľa programu stability na rok 2017 očakáva, že do roku 2020 bude ďalej klesať na úroveň 99 %. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Zároveň však platí, že opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2018 neboli konkretizované, čo prispieva k zhoršeniu štrukturálneho salda v roku 2018, ktoré pri nezmenených politikách očakávala vo svojej prognóze z jari 2017 Komisia.

(7)

Komisia 22. mája 2017 uverejnila správu podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ, pretože Belgicko v roku 2016 nedosiahlo dostatočný pokrok smerom k dodržaniu referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu. V správe dospela k záveru, že na základe posúdenia všetkých relevantných faktorov by sa dlhové kritérium malo v súčasnosti považovať za splnené. Zároveň sa v roku 2017 majú prijať dodatočné fiškálne opatrenia s cieľom zabezpečiť celkové dodržiavanie postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu období rokov 2016 a 2017 posudzovaných spolu.

(8)

V programe stability na rok 2017 sa poukazuje na skutočnosť, že vplyv mimoriadneho prílevu utečencov a bezpečnostných opatrení v rokoch 2016 a 2017 na rozpočet je významný a poskytuje primeraný dôkaz o rozsahu a povahe týchto dodatočných rozpočtových nákladov. Podľa Komisie predstavovali v roku 2016 oprávnené dodatočné výdavky súvisiace s mimoriadnym prílevom utečencov 0,08 % HDP a výdavky súvisiace s bezpečnostnými opatreniami 0,05 % HDP. V súčasnosti sa odhaduje, že v roku 2017 bude dodatočný vplyv bezpečnostných opatrení na rozpočet v porovnaní s rokom 2016 predstavovať 0,01 % HDP. V ustanoveniach uvedených v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 sa zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov, ako aj závažnosť teroristickej hrozby sú nezvyčajnými udalosťami, ich vplyv na verejné financie Belgicka je značný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní dočasná odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Preto bola požadovaná úprava smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu na rok 2016 znížená s cieľom zohľadniť dodatočné náklady súvisiace s utečencami a s bezpečnostnými opatreniami. Pokiaľ ide o rok 2017, na jar 2018 sa na základe zistených údajov poskytnutých belgickými orgánmi vykoná konečné posúdenie vrátane posúdenia oprávnených súm.

(9)

Rada 12. júla 2016 Belgicku odporučila dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni minimálne 0,6 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2017. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že v roku 2017 existuje riziko určitej odchýlky od uvedenej požiadavky. Stále však hrozí riziko značnej odchýlky od odporúčaného postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu, a to za obdobie rokov 2016 a 2017 posudzovaných spolu. Tento záver by sa nezmenil ani v prípade, ak by sa od požiadavky odrátal vplyv mimoriadneho prílevu utečencov a bezpečnostných opatrení na rozpočet.

(10)

Od Belgicka sa vzhľadom na jeho fiškálnu situáciu, a najmä na jeho úroveň dlhu očakáva, že bude v roku 2018 vykonávať ďalšie úpravy smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení. Podľa spoločne dohodnutej matice úprav stanovenej v Pakte stability a rastu predstavuje daná úprava požiadavku, aby nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) v roku 2018 nepresiahla 1,6 %. To by zodpovedalo ročnej štrukturálnej úprave vo výške najmenej 0,6 % HDP. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje v roku 2018 riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky. Prima facie sa nepredpokladá, že Belgicko v rokoch 2017 a 2018 dodrží dlhové pravidlo. Rada celkovo zastáva názor, že od roku 2017 budú potrebné ďalšie opatrenia na dosiahnutie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu. V nariadení (ES) č. 1466/97 sa však stanovuje, že pri posudzovaní rozpočtových plánov a výsledkov by sa malo brať do úvahy rozpočtové saldo členského štátu so zreteľom na cyklické podmienky. Ako sa pripomína v oznámení Komisie o európskom semestri na rok 2017, ktoré je pripojené k týmto odporúčaniam pre jednotlivé krajiny, pri posudzovaní návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posudzovaní výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je dosiahnutie zámerov fiškálnej politiky prispievajúcich k posilneniu prebiehajúceho oživenia, ako aj k zaisteniu udržateľnosti verejných financií Belgicka. V tejto súvislosti Rada berie na vedomie, že Komisia má v úmysle vykonať celkové posúdenie v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97, najmä vzhľadom na cyklickú situáciu v Belgicku.

(11)

V prípade federatívneho členského štátu, ako je Belgicko, kde je veľká časť právomocí týkajúcich sa výdavkov decentralizovaná na nižšie úrovne štátnej správy, má účinná koordinácia v oblasti rozpočtu zásadný význam. V snahe zlepšiť vnútornú koordináciu a transponovať Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (ďalej len „rozpočtová dohoda“) uzatvorila v roku 2013 federálna vláda s vládami regiónov a spoločenstiev dohodu o spolupráci s cieľom vymedziť celkové a individuálne viacročné fiškálne postupy, ktoré má monitorovať Vysoká finančná rada. Týmto procesom sa však nepodarilo dosiahnuť formálnu dohodu o fiškálnych trajektóriách, ani neboli zavedené dostatočné záruky, pokiaľ ide o monitorovaciu rolu Vysokej finančnej rady. Tento nedostatok koordinácie spoločného úsilia ohrozuje uskutočniteľnosť celkovej trajektórie Belgicka smerom k strednodobému cieľu stanovenému v programe stability na rok 2017.

(12)

Napriek potenciálu verejných investícií v dlhodobom horizonte stimulovať rast sú tieto investície v porovnaní s inými európskymi krajinami veľmi nízke, najmä vo vzťahu k celkovým verejným výdavkom. Nielenže je objem dostupného verejného kapitálu nízky, ale aj kvalita verejnej infraštruktúry sa zhoršuje. Vzhľadom na veľmi prísne rozpočtové obmedzenia na všetkých úrovniach štátnej správy závisí zachovanie dostatočného priestoru pre investície od reštrukturalizácie zloženia celkových verejných výdavkov tak, že sa zlepší efektívnosť verejných služieb a politík a zamedzí sa rýchlemu nárastu určitých výdavkových položiek.

(13)

Belgicko dosiahlo v posledných rokoch značný pokrok v reforme svojho systému stanovovania miezd. Revízia zákona upravujúceho vyjednávanie o mzdách z roku 1996 má za cieľ zachovať zlepšenie nákladovej konkurencieschopnosti, ku ktorému došlo v dôsledku nedávneho úsilia o zmiernenie mzdových požiadaviek. Konzervatívnejšie východiskové prognózy a automatické predbežné úpravy pri výpočte mzdovej normy znamenajú, že reformovaný rámec vo veľkej miere prispieva k zlepšeniu nákladovej konkurencieschopnosti Belgicka v porovnaní s kľúčovými obchodnými partnermi v rámci eurozóny. Reforma navyše poskytuje rozsiahlejšie záruky toho, že vládne opatrenia na zníženie nemzdových nákladov na prácu v skutočnosti prispejú k nákladovej konkurencieschopnosti, a rozširuje sa ňou úloha vlády pri predchádzaní škodlivému vývoju nákladovej konkurencieschopnosti v dôsledku nadmernej inflácie. Rámec pre kolektívne vyjednávanie stanovuje podrobné sledovanie vývoja miezd a produktivity a ostatných činiteľov nákladovej a nenákladovej konkurencieschopnosti prostredníctvom organizácií sociálnych partnerov zastúpených v Ústrednej rade pre hospodárstvo. Keďže prax naviazania vývoja miezd na infláciu je v mnohých sektoroch stále rozšírená a v kontexte prehlbovania inflačnej medzery medzi Belgickom a susednými štátmi v rámci európskeho semestra sa budú aj naďalej podrobne sledovať zmeny jednotkových nákladov práce.

(14)

K určitému pokroku došlo v oblasti fungovania trhu práce. Vyšší vek odchodu do dôchodku a ďalšie obmedzenia v prípade predčasného odchodu do dôchodku podporujú starších ľudí v tom, aby zostali v práci alebo aby sa do nej vrátili. Postupné znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia pomohlo zvýšiť mieru zamestnanosti. Vytváranie pracovných miest bolo solídne a podporoval ho hospodársky rast a vyššia nákladová konkurencieschopnosť. Odráža to aj skutočnosť, že škrty v oblasti zdaňovania práce a zmierňovanie rastu miezd zlepšili konkurencieschopnosť belgických spoločností v oblasti nákladov práce. Napriek tomu pretrvávajú viaceré štrukturálne nedostatky. Miera prechodu z nezamestnanosti alebo neaktivity do zamestnania je nízka a na celkovú mieru zamestnanosti stále negatívne vplýva slabá výkonnosť konkrétnych skupín. Medzi ne patria osoby s nízkou kvalifikáciou, mladí ľudia, starší pracovníci a ľudia z prostredia prisťahovalcov, ako sú napríklad pracovníci narodení mimo EÚ, ale aj migranti druhej generácie. Zamestnávanie ľudí z prostredia prisťahovalcov, a to aj po zohľadnení odlišných individuálnych charakteristík, vykazuje jedny z najhorších výsledkov v Únii. Rozdiel v zamestnanosti osôb narodených mimo EÚ je najvyšší v Únii: miera ich zamestnanosti pre vekovú skupinu od 20 do 64 rokov bola v roku 2016 na úrovni 49,1 %, v porovnaní s mierou 70,2 % pri osobách narodených v Belgicku, a v prípade žien narodených mimo EÚ bola dokonca ešte nižšia (39,1 %). Riziko chudoby a sociálneho vylúčenia obyvateľov narodených mimo EÚ predstavovalo 50,7 % v roku 2015, v porovnaní so 17 % v prípade osôb narodených v Belgicku. Tieto výrazné rozdiely v zamestnanosti medzi konkrétnymi skupinami obyvateľstva aj naďalej vedú k chronicky nedostatočnému využívaniu pracovnej sily. Napriek tomu, že cieľom prebiehajúcich regionálnych reforiem systému stimulov pre zamestnanosť je racionalizácia a prispôsobenie tohto systému, mala by sa pravidelne monitorovať nákladová účinnosť zvolených politík. Niektoré koncepčné prvky politík zameraných na cieľové skupiny môžu mať neočakávané účinky a účinky presunu. Pre účinnosť cielených politík má zásadný význam aj koordinácia a komunikácia medzi jednotlivými úrovňami politiky a v rámci nich. Dane, vrátane príspevkov na sociálne zabezpečenie pri nižších mzdách, a odňatie sociálnych dávok pri vstupe na trh práce alebo pri zvýšení počtu odpracovaných hodín môžu spôsobovať neaktivitu a vytvárať pasce nízkej mzdy.

(15)

Pri reformách v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy zameraných na zlepšenie rovnosti, kľúčových kompetencií a kvality vzdelávania sa dosiahol určitý pokrok. Napriek dobrým priemerným výsledkom v medzinárodnom porovnaní klesol podiel 15-ročných žiakov s najlepšími výsledkami a zároveň sa zvýšil percentuálny podiel žiakov so slabými výsledkami. Nerovnosti v oblasti vzdelávania súvisiace so sociálno-ekonomickým zázemím sú navyše nad priemerom Únie aj OECD. Medzera vo výsledkoch žiakov z prostredia prisťahovalcov je tiež veľká a druhá generácia dosahuje len o niečo lepšie výsledky ako prvá, a to aj pri zohľadnení sociálno-ekonomického zázemia. Riešenie nerovností v oblasti vzdelávania si teda bude vyžadovať rozsiahle opatrenia v oblasti príslušnej politiky presahujúce rámec vzdelávacieho systému. Silný nárast počtu žiakov, najmä v prípade žiakov z prostredia prisťahovalcov (ich podiel sa zvýšil z 15,1 % v roku 2012 na 17,7 % v roku 2015), bude problém nerovnosti ďalej prehlbovať. Belgicko navyše čelí vznikajúcemu nedostatku učiteľov, pričom učitelia nie sú vždy vhodne pripravení alebo podporovaní tak, aby zvládali čoraz rôznorodejšiu žiacku základňu. Medzi hlavné dôvody patria ťažkosti s prilákaním najvhodnejších študentov a uchádzačov do učiteľského povolania, vysoká miera odchodu začínajúcich učiteľov a nedostatočný počet vyučujúcich učiteľov. Okrem toho je v súčasnosti v Belgicku dĺžka počiatočného vzdelávania učiteľov relatívne krátka (3 roky). Reformy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sú pre zlepšenie účasti na trhu práce nízkokvalifikovaných mladých ľudí a pre podporu prechodu na znalostné hospodárstvo kľúčové.

(16)

Nenákladové aspekty konkurencieschopnosti si stále vyžadujú zlepšovanie. V tejto súvislosti je veľmi podstatné zvyšovanie produktivity a rozsiahle investovanie do znalostného kapitálu, najmä v prípade zavádzania digitálnych technológií. Hoci je systém verejného výskumu vysokokvalitný, lepšie výsledky v oblasti inovácií by si vyžadovali rozsiahlejšie šírenie znalostí v menej produktívnych odvetviach. Túto potrebu uznávajú všetky federatívne subjekty, ktoré v posledných rokoch prijali na podporu inovácií rôzne stratégie a opatrenia. Na podporu takéhoto vývoja by sa však mohlo urobiť viac s cieľom zlepšiť rámcové podmienky pre inovácie. Okrem toho sa zdá, že v Belgicku existuje priestor na zlepšenie efektívnosti a účinnosti verejnej podpory výskumu a inovácií, najmä pomocou hodnotenia prípadných účinkov vytesňovania súkromných investícií a ďalšieho zjednodušenia celého systému.

(17)

V oblasti odstraňovania prevádzkových obmedzení a obmedzení týkajúcich sa zriaďovania prevádzok v odvetví maloobchodu sa dosiahol obmedzený pokrok. Na základe šiestej štátnej reformy, ktorá previedla právomoci týkajúce sa zriaďovania maloobchodných prevádzok na regióny, sa zaviedli nové regionálne právne predpisy, ktorými sa zjednodušuje administratívny postup schvaľovania. Existuje však značný priestor pre rôzny výklad niektorých ustanovení, čo prináša riziko neodôvodnených prekážok vstupu na trh. Spotrebiteľské ceny sú aj naďalej vyššie ako v susedných členských štátoch a sú nad úrovňou, ktorá by mohla odôvodnená vyššími nákladmi práce. V záujme toho, aby spotrebitelia mohli mať úžitok z konkurencieschopného trhu a nižších cien, je potrebná komplexná stratégia riešenia uvedených problémov.

(18)

Hospodársku súťaž v Belgicku obmedzuje vysoká miera regulácie v sieťových odvetviach a niektorých odborných službách, čo platí najmä v prípade realitných maklérov, architektov a účtovníkov. Medzi uvedené prekážky patria okrem iných požiadaviek obmedzenia týkajúce sa držby podielov a právnej formy pre architektov, pravidlá o nezlučiteľnosti zakazujúce súbežné vykonávanie akejkoľvek inej hospodárskej činnosti pre všetky typy účtovníckych profesií, obmedzenia výkonu povolania pre realitných maklérov a obmedzenia týkajúce sa držby podielov a hlasovacích práv. Zmiernenie týchto prekážok by mohlo vyvolať intenzívnejšiu hospodársku súťaž, čo by mohlo viesť k vstupu väčšieho počtu podnikov na trh a k výhodám pre spotrebiteľov vo forme nižších cien. Komisia v januári 2017 predstavila balík opatrení na prekonanie prekážok na trhoch so službami. Tento balík obsahuje rôzne reformné odporúčania adresované Belgicku zamerané na prekonanie týchto výziev.

(19)

Dopravná sieť predstavuje jednu z oblastí, v ktorej existuje najnaliehavejšia investičná medzera. Čoraz závažnejším problémom sú dopravné zápchy v čase dopravnej špičky, ktoré zhoršujú atraktívnosť krajiny v očiach zahraničných investorov a s ktorými sú spojené značné hospodárske a environmentálne náklady. V Belgicku sa prejavujú sa závažné problémy v oblasti znečistenia ovzdušia a neočakáva sa, že sa krajine podarí v roku 2020 splniť cieľ zníženia emisií mimo ETS o 15 % v porovnaní s rokom 2005, i keď s najväčšou pravdepodobnosťou splní svoje záväzky vyplývajúce z právnych predpisov Únie v oblasti klímy prostredníctvom využitia existujúcich ustanovení o flexibilite. Medzi najnaliehavejšie výzvy patria modernizácia základnej železničnej a cestnej dopravnej infraštruktúry a riešenie chýbajúcich prepojení medzi hlavnými hospodárskymi centrami. Zároveň je dôležité riešiť dopravné zápchy v čase dopravnej špičky tak, že sa zlepšia služby verejnej dopravy, optimalizuje sa riadenie premávky a odstránia sa narušenia trhu a škodlivé daňové stimuly, ako napríklad priaznivé zaobchádzanie, pokiaľ ide o služobné vozidlá. Ďalšia výzva sa týka primeranosti domácej výroby energie a bezpečnosti dodávok vo všeobecnosti. Neplánované výpadky viacerých jadrových zariadení viedli k obavám, pokiaľ ide o spôsob vyváženia dopytu po elektrickej energii a jej ponuky, pričom opakované revidovanie harmonogramu na postupné ukončenie činnosti jadrových zariadení aj naďalej vytvára atmosféru, ktorá neprospieva prijímaniu dlhodobých investičných rozhodnutí. Aj keď sa zmiernili riziká týkajúce sa krátkodobých dodávok, a to najmä zvýšením strategickej rezervy, a pri zlepšovaní prepojení sa dosiahol určitý pokrok, potreby dlhodobejších investícií sú stále výrazné. Okrem ďalšieho zlepšovania prepojení sú potrebné aj inteligentné siete, aby sa rozvinulo aj riadenie na strane spotreby. Vzhľadom na značný čas, ktorý si pred samotným spustením vyžadujú projekty v energetickom sektore, a vzhľadom na naliehavú potrebu náhradných kapacít v priebehu nasledujúceho desaťročia budú potrebné rýchle opatrenia najmä vo forme vhodného právneho rámca, ktorým sa podporí aj rozvoj flexibilných kapacít (t. j. výrobných a skladovacích kapacít a kapacít riadenia na strane dopytu).

(20)

Belgicko dosiahlo určitý pokrok pri reforme daňového systému, a to najmä presunom zdaňovania z práce na iné základy dane, čím sa postupne zníži daňovo-odvodové zaťaženie práce. Zdaňovanie práce vrátane príspevkov na sociálne zabezpečenie sa znižuje vo viacerých fázach v období rokov 2016 až 2020. Začínajú sa prejavovať účinky prebiehajúcej daňovej reformy. Daňový systém však stále zostáva zložitý a základy dane sú narúšané osobitnými výnimkami, odpočtami a zníženými sadzbami dane. To vedie k stratám príjmov, hospodárskym deformáciám a veľkému administratívnemu zaťaženiu. Zdá sa, že posun daňového zaťaženia nie je z rozpočtového hľadiska neutrálny, keďže škrty v oblasti zdaňovania práce boli iba čiastočne kompenzované zvýšením iných daní, vrátane spotrebných daní. Stále existuje značný priestor na zlepšovanie podoby daňového systému, a to ďalším rozširovaním základov dane, čo by viedlo k nižším zákonným sadzbám a menšiemu počtu deformácií. Zároveň existuje výrazný potenciál pre „ekologický“ posun daňového zaťaženia, ktorým sa má okrem iného odstrániť priaznivé daňové zaobchádzanie so služobnými vozidlami a palivovými kartami, ktoré zabraňujú ďalšiemu pokroku pri riešení problémov, ako sú dopravné zápchy, znečisťovanie vzduchu a emisie skleníkových plynov. Vláda plánuje zmeniť systém služobných vozidiel, avšak prínos tejto reformy pre životné prostredie bude pravdepodobne obmedzený.

(21)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Belgicka, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Belgicku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku V Belgicku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(22)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1,

1.

Vynaložiť v roku 2018 značné fiškálne úsilie v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu a zohľadniť pritom potrebu posilniť prebiehajúce oživenie a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií Belgicka. Využiť neočakávané zisky, ako sú napríklad zisky z predaja aktív, na rýchlejšie zníženie pomeru dlhu verejnej správy. Dohodnúť sa na vynútiteľnom rozdelení fiškálnych cieľov medzi jednotlivé úrovne verejnej správy a zabezpečiť nezávislé fiškálne monitorovanie. Odstrániť rušivé daňové výdavky. Zlepšiť zloženie verejných výdavkov v záujme vytvorenia priestoru na investovanie do infraštruktúry vrátane dopravnej infraštruktúry.

2.

Zabezpečiť, aby najviac znevýhodnené skupiny vrátane ľudí z prostredia prisťahovalcov mali rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu, odbornej príprave, ako aj na trh práce.

3.

Podporovať investície do znalostného kapitálu, najmä pomocou opatrení na intenzívnejšie zavádzanie digitálnych technológií, a podnecovať šírenie inovácií. Zlepšiť hospodársku súťaž na trhoch s odbornými službami a v maloobchode a posilniť trhové mechanizmy v sieťových odvetviach.