NÁVRH

---

(1)   Ú. v. EÚ L 289, 31.10.2013, s. 2.

PRÍLOHA

SPOLOČNÉ USMERNENIA K VYKONÁVANIU DOHODY MEDZI EURÓPSKOU ÚNIOU A ARMÉNSKOU REPUBLIKOU O ZJEDNODUŠENÍ VYDÁVANIA VÍZ

Účelom dohody medzi Európskou úniou a Arménskou republikou o zjednodušení vydávania víz (ďalej len „dohoda“), ktorá nadobudla platnosť 1. januára 2014, je na základe reciprocity zjednodušiť postupy pri vydávaní víz občanom Arménska na plánovaný pobyt, ktorý počas obdobia 180 dní neprekročí 90 dní.

Dohodou sa na základe reciprocity stanovujú právne záväzné práva a povinnosti na účely zjednodušenia postupov pri vydávaní víz občanom Arménska.

Cieľom týchto usmernení prijatých spoločným výborom zriadeným na základe článku 12 dohody (ďalej len „spoločný výbor“) je zabezpečiť správne a jednotné uplatňovanie dohody zo strany diplomatických misií a konzulárnych úradov členských štátov Únie (ďalej len „členské štáty“). Tieto usmernenia nie sú súčasťou dohody, a preto nie sú právne záväzné. Dôrazne sa však odporúča, aby sa nimi diplomatický a konzulárny personál dôsledne riadil pri vykonávaní dohody.

Tieto usmernenia sa majú aktualizovať na základe skúseností získaných pri vykonávaní dohody pod záštitou spoločného výboru.

S cieľom zabezpečiť nepretržité a jednotné vykonávanie dohody a v súlade s rokovacím poriadkom spoločného výboru sa zmluvné strany dohodli dodržiavať neformálne kontakty v období medzi jednotlivými formálnymi zasadnutiami spoločného výboru, aby mohli riešiť naliehavé otázky. Podrobné správy o týchto otázkach a neformálnych kontaktoch budú predložené na nadchádzajúcom zasadnutí spoločného výboru.

I.   VŠEOBECNÉ OTÁZKY

1.1.   Účel a rozsah uplatňovania

V článku 1 ods. 1 dohody sa stanovuje, že:

Dohoda sa vzťahuje na všetkých občanov Arménska, ktorí žiadajú o krátkodobé vízum, bez ohľadu na krajinu, v ktorej majú bydlisko.

Dohoda sa nevzťahuje na osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré sú držiteľmi povolenia na pobyt vydaného Arménskom. Na túto kategóriu osôb sa vzťahujú pravidlá acquis Únie v oblasti víz.

Od 10. januára 2013 sú všetci občania Únie a občania krajín pridružených k schengenskému priestoru oslobodení od vízovej povinnosti pri cestách do Arménska, ktoré neprekračujú dĺžku 90 dní alebo pri tranzite cez územie Arménska.

V článku 1 ods. 2 dohody sa stanovuje, že:

1.2.   Rozsah pôsobnosti dohody

V článku 2 dohody sa stanovuje, že:

Dohoda, bez toho, aby bol dotknutý jej článok 10 neovplyvní existujúce predpisy týkajúce sa vízovej povinnosti a oslobodenia od vízovej povinnosti. Napríklad článok 4 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 (1) umožňuje členským štátom oslobodiť od vízovej povinnosti, spomedzi ďalších kategórií osôb, civilné posádky lietadiel a námorných lodí.

V tejto súvislosti treba dodať, že v súlade s článkom 21 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (2), sú všetky schengenské členské štáty povinné uznávať dlhodobé víza a povolenia na pobyt vydané navzájom ako platné na účely krátkodobých pobytov na ich území. Všetky schengenské členské štáty uznávajú povolenia na pobyt, víza typu D a krátkodobé víza krajín pridružených k schengenskému priestoru na vstup a krátkodobý pobyt a naopak.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 (3) (ďalej len „vízový kódex“) sa vzťahuje na všetky otázky, ktoré nie sú upravené v tejto dohode, napríklad pokiaľ ide o určenie schengenského členského štátu, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, zodpovednej za spracovanie žiadosti o vízum, odôvodnenie zamietnutia udelenia víza a právo odvolať sa proti zamietavému rozhodnutiu alebo všeobecné pravidlo vedenia osobného pohovoru so žiadateľom o vízum a poskytnutia všetkých relevantných informácií vo vzťahu k žiadosti o vízum. V súvislosti s otázkami, na ktoré sa dohoda nevzťahuje, sa okrem toho tiež naďalej uplatňujú schengenské pravidlá (t. j. odopretie vstupu na územie, dôkaz o dostatočných prostriedkoch na živobytie atď.) a vnútroštátne právne predpisy (t. j. uznávanie cestovných dokladov, opatrenia na vyhostenie atď.).

Dokonca aj v prípade, ak boli splnené podmienky stanovené v dohode, napríklad ak by žiadateľ o vízum predložil doklad potvrdzujúci účel cesty pre kategórie osôb stanovené v článku 4, možno mu udelenie víza stále zamietnuť, ak nie sú splnené podmienky stanovené v článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (4) (ďalej len „Kódex schengenských hraníc“), t. j. ak dotyčná osoba nie je držiteľom platného cestovného dokladu, má záznam v Schengenskom informačnom systéme (SIS) alebo ak daná osoba predstavuje hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť atď.

Ostatné možnosti flexibility pri udeľovaní víz, ktoré stanovuje vízový kódex, platia aj naďalej. Napríklad víza na viac vstupov s dlhým obdobím platnosti – až na päť rokov – možno vydať pre kategórie osôb, ktoré nie sú uvedené v článku 5 dohody, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 24 vízového kódexu. Rovnako sa aj naďalej bude uplatňovať článok 16 ods. 5 a 6 vízového kódexu, ktoré umožňujú oslobodenie od vízového poplatku alebo jeho zníženie.

1.3.   Typy víz, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti dohody

V článku 3 písm. d) dohody sa „vízum“ definuje ako „povolenie vydané členským štátom na tranzit cez územie členských štátov alebo na plánovaný pobyt na území členských štátov v trvaní najviac 90 dní počas ľubovoľného 180-dňového obdobia;“.

Zjednodušenie podľa dohody platí tak pre jednotné víza, ako aj pre víza s obmedzenou územnou platnosťou.

1.4.   Výpočet dĺžky pobytu stanovenej vo víze

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 610/2013 (5) nanovo vymedzilo pojem krátkodobého pobytu. Súčasná definícia krátkodobého pobytu znie: „nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, čo zahŕňa posúdenie obdobia 180 dní predchádzajúcich každému jednotlivému dňu pobytu“. Toto vymedzenie pojmu nadobudlo platnosť 18. októbra 2013 a nachádza sa v Kódexe schengenských hraníc.

Deň vstupu sa bude počítať ako prvý deň pobytu na území členských štátov a deň odchodu sa bude počítať ako posledný deň pobytu na území členských štátov. Pojem „akýkoľvek“ znamená uplatnenie 180-dňového „pohyblivého“ referenčného obdobia, čiže spätného započítania každého dňa pobytu do obdobia posledných 180 dní s cieľom overiť, či je požiadavka týkajúca sa 90/180 dní naďalej splnená. Znamená to, že neprítomnosťou na území členských štátov počas neprerušeného obdobia 90 dní sa získava nárok na nový pobyt v dĺžke najviac 90 dní.

Online počítadlo pre krátkodobé pobyty, ktoré možno použiť na výpočet obdobia povoleného pobytu podľa nových pravidiel, možno nájsť na internetovej adrese: http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/borders-and-visas/border-crossing/index_en.htm.

Príklad výpočtu dĺžky pobytu na základe súčasnej definície:

Osoba, ktorá je držiteľom vstupného víza na viac vstupov počas 1 roka (18. apríla 2014 – 18. apríla 2015), prvýkrát vstúpi na územie 19. apríla 2014 a pobudne tam tri dni. Následne tá istá osoba znovu vstúpi na územie 18. júna 2014 a pobudne tam 86 dní. Ako sa posudzujú tieto konkrétne dátumy? Kedy sa tejto osobe znovu povolí vstup na územie členských štátov?

Dňa 11. septembra 2014: počas posledných 180 dní (16. marca 2014 – 11. septembra 2014) mala osoba pobyt tri dni (19. – 21. apríla 2014) plus 86 dní (18. júna 2014 – 11. septembra 2014) = 89 dní = povolená dĺžka pobytu nebola prekročená. Daná osoba je oprávnená zdržať sa ešte jeden deň.

Od 16. októbra 2014: daná osoba môže vstúpiť na územie a zdržiavať sa tam ďalšie tri dni. 16. októbra 2014 sa pobyt z 19. apríla 2014 stáva irelevantným (je mimo 180-dňového obdobia); 17. októbra 2014 sa pobyt z 20. apríla 2014 stáva irelevantným (je mimo 180-dňového obdobia); atď.).

Od 15. decembra 2014: daná osoba môže vstúpiť a zdržiavať sa ďalších 86 dní (dňa 15. decembra 2014 sa pobyt z 18. júna 2014 stáva irelevantným (je mimo 180-dňového obdobia); dňa 16. decembra 2014 sa pobyt z 19. júna 2014 stáva irelevantným atď.).

1.5.   Situácia týkajúca sa členských štátov, ktoré zatiaľ neuplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, členských štátov, ktoré sa nezúčastňujú na spoločnej vízovej politike Únie, a pridružených krajín

Členské štáty, ktoré pristúpili k Únii v roku 2004 (Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko), 2007 (Bulharsko a Rumunsko) a 2013 (Chorvátsko) sú viazané dohodou od nadobudnutia jej platnosti.

Schengenské acquis zatiaľ neuplatňuje v plnom rozsahu Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko a Rumunsko. Tieto členské štáty budú naďalej vydávať vnútroštátne víza s platnosťou obmedzenou na ich vlastné územie. Keď tieto členské štáty začnú vykonávať schengenské acquis v plnom rozsahu, budú plne uplatňovať túto dohodu.

Kým tieto členské štáty začnú vykonávať schengenské acquis v plnom rozsahu, platia pre všetky záležitosti, ktoré táto dohoda neupravuje, ich vnútroštátne právne predpisy. Od uvedeného dňa sa na záležitosti, ktoré táto dohoda neupravuje, uplatňujú schengenské pravidlá a/alebo vnútroštátne právne predpisy.

Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus a Rumunsko môžu uznávať povolenia na pobyt, víza typu D a krátkodobé víza vydané všetkými schengenskými členskými štátmi a pridruženými krajinami na krátkodobé pobyty na svojom území (6).

Dohoda sa nevzťahuje na Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo, ale zahŕňa spoločné vyhlásenia, že je vhodné, aby tieto členské štáty uzavreli s Arménskom dvojstranné dohody o zjednodušení udeľovania víz.

Hoci sú Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko pridružené k Schengenskému dohovoru, nie sú viazané predmetnou dohodou. Dohoda však obsahuje spoločné vyhlásenie, že je vhodné, aby tieto krajiny pridružené k schengenskému priestoru bez zbytočného odkladu uzatvorili dvojstranné dohody o zjednodušení vydávania víz s Arménskom.

1.6.   Dohoda a dvojstranné dohody

V článku 13 dohody sa stanovuje, že:

Od dátumu nadobudnutia platnosti dohody sa prestávajú uplatňovať ustanovenia platných dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi a Arménskom v otázkach, ktoré upravuje dohoda. V súlade s právom Únie musia členské štáty prijať potrebné opatrenia na odstránenie nezrovnalostí medzi svojimi dvojstrannými dohodami a touto dohodou.

Ak členský štát uzavrel dvojstrannú dohodu alebo dojednanie s Arménskom v otázkach, ktoré dohoda neupravuje, bude takáto dohoda alebo dojednanie platiť aj po nadobudnutí platnosti tejto dohody.

II.   OSOBITNÉ USTANOVENIA

2.1.   Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všetkých žiadateľov o víza

Treba pripomenúť, že uvedené zjednodušenia týkajúce sa vízového poplatku, lehoty na spracovanie žiadostí o vízum, odchodu v prípade straty alebo odcudzenia dokladov a predĺženia platnosti víza sa vo výnimočných prípadoch uplatňujú na všetkých arménskych žiadateľov o víza a držiteľov víz vrátane turistov.

2.1.1.   Poplatky za spracovanie žiadostí o víza

V článku 6 ods. 1 dohody sa stanovuje, že:

V súlade s článkom 6 ods. 1 dohody je poplatok za spracovanie žiadosti o vízum 35 EUR. Tento poplatok sa vzťahuje na všetkých arménskych žiadateľov o víza (vrátane turistov) a týka sa krátkodobých víz bez ohľadu na počet vstupov.

V článku 6 ods. 2 dohody sa stanovuje, že (pozn.: každé vykonávacie ustanovenie sa vzťahuje na danú kategóriu):

Žiadatelia o víza, ktorí chcú využiť oslobodenie od poplatku pre túto kategóriu, musia predložiť dôkaz o svojom postavení dôchodcu, t. j. osvedčenie o poberaní dôchodku. Oslobodenie od poplatku nie je odôvodnené v prípadoch, ak účelom cesty je platená činnosť.

Žiadatelia, ktorí chcú využiť oslobodenie od poplatku pre túto kategóriu, musia predložiť dôkaz potvrdzujúci ich vek.

Ako členovia regionálnej vlády sa budú označovať členovia územnej správy, t. j. guvernéri regiónov (marzpet) a ich zástupcovia, ako aj starosta Jerevanu a jeho zástupca. Žiadatelia, ktorí chcú využiť oslobodenie od poplatku pre túto kategóriu, musia predložiť doklad vydaný arménskymi úradmi potvrdzujúci ich postavenie.

Na to, aby mohli využiť oslobodenie od poplatku, treba predložiť doklad o tom, že obidvaja žiadatelia o vízum patria do tejto kategórie. V prípade zdravotného postihnutia žiadatelia o vízum musia predložiť výpis z lekárskeho osvedčenia potvrdzujúci zdravotné postihnutie. V prípadoch, keď je postihnutie žiadateľov o vízum zrejmé (nevidiace osoby, osoby bez končatín), prijateľné je vizuálne uznanie na konzulárnom úrade.

V odôvodnených prípadoch môže žiadosť o vízum podať zástupca alebo opatrovník zdravotne postihnutej osoby.

„e)	blízki príbuzní – manželský partner, deti (vrátane adoptovaných), rodičia (vrátane opatrovníkov), starí rodičia a vnúčatá –, ktorí navštevujú občanov Arménska s riadnym pobytom na území členského štátu alebo občanov Únie s pobytom na území členského štátu, ktorého sú občanmi;

f)

členovia oficiálnych delegácií vrátane stálych členov takýchto delegácií, ktorí sa na oficiálne pozvanie adresované Arménsku zúčastňujú na stretnutiach, konzultáciách, rokovaniach alebo výmenných programoch, ako aj udalostiach organizovaných medzivládnymi organizáciami na území niektorého členského štátu;

g)	žiaci, študenti, študenti postgraduálneho štúdia a ich sprevádzajúci učitelia, ktorí cestujú na účely štúdia alebo vzdelávacích školení, a to aj v rámci výmenných programov a iných školských činností;

h)	novinári a technický personál pracovne sprevádzajúci novinárov;“.

Žiadatelia, ktorí chcú využiť oslobodenie od poplatku pre túto kategóriu, musia predložiť doklad o tom, že sú členmi profesijných organizácií novinárov alebo médií.

Fanúšikovia sa nebudú považovať za sprevádzajúce osoby.

Žiadatelia, ktorí chcú využiť oslobodenie od poplatku pre túto kategóriu, musia predložiť doklad o tom, že sú členmi organizácií občianskej spoločnosti alebo neziskových organizácií.

„k)	účastníci vedeckých, akademických, kultúrnych alebo umeleckých činností vrátane univerzitných a iných výmenných programov;

l)	osoby, ktoré predložili doklady preukazujúce nevyhnutnosť ich cesty z humanitárnych dôvodov vrátane naliehavého lekárskeho ošetrenia, ako aj osoby, ktoré ich sprevádzajú, alebo osoby, ktoré cestujú na pohreb blízkeho príbuzného alebo na návštevu vážne chorého blízkeho príbuzného.“

Uvedené kategórie osôb sú od poplatku oslobodené. Okrem toho sa poplatok odpúšťa aj v súlade s článkom 16 ods. 4 vízového kódexu v prípade týchto kategórií osôb:

—	výskumní pracovníci z tretích krajín, ktorí cestujú v rámci Európskej únie za účelom vykonania vedeckého výskumu v zmysle odporúčania Európskeho parlamentu a Rady 2005/761/ES (7);

—	zástupcovia neziskových organizácií do veku 25 rokov vrátane zúčastňujúci sa na seminároch, konferenciách, športových, kultúrnych, alebo vzdelávacích podujatiach, ktoré organizujú neziskové organizácie.

V článku 16 ods. 6 vízového kódexu sa stanovuje, že:

V článku 16 ods. 7 vízového kódexu sa stanovuje, že vízový poplatok sa má vyberať v eurách, v národnej mene tretej krajiny alebo v mene bežne používanej v tretej krajine, v ktorej sa žiadosť podáva a je nevratný, okrem prípadov neprípustnosti žiadosti alebo v prípadoch, keď konzulát nie je príslušný.

S cieľom vyhnúť sa nezrovnalostiam, ktoré môžu viesť k podávaniu žiadostí o vízum na diplomatických misiách a viacerých konzulátoch (tzv. visa shopping), mali by členské štáty v Arménsku zabezpečiť podobné poplatky za víza pre všetkých arménskych žiadateľov, keď sa poplatky účtujú v cudzích menách.

Arménski žiadatelia o vízum dostanú potvrdenie o zaplatenom vízovom poplatku v súlade s článkom 16 ods. 8 vízového kódexu.

V článku 6 ods. 3 dohody sa stanovuje, že:

Pokiaľ ide o spôsoby spolupráce s externými poskytovateľmi služieb, článok 43 vízového kódexu uvádza podrobné informácie týkajúce sa ich úloh.

2.1.2.   Lehota na spracovanie žiadostí o víza

V článku 7 dohody sa stanovuje, že:

Rozhodnutie o žiadosti o vízum sa prijme do 10 kalendárnych dní od dátumu podania prípustnej žiadosti o vízum.

Uvedenú lehotu možno v jednotlivých prípadoch predĺžiť až na 30 kalendárnych dní, najmä ak je potrebné ďalšie posúdenie žiadosti alebo v prípade zastupovania, v ktorom sa vedú konzultácie s orgánmi zastúpeného členského štátu.

Všetky tieto lehoty začínajú plynúť až vtedy, keď je spis so žiadosťou o vízum úplný, t. j. od dátumu prijatia žiadosti o vízum a sprievodných dokladov.

V prípade diplomatických misií a konzulárnych úradov členských štátov, ktoré majú systém prideľovania termínov na stretnutie, sa v zásade do času na vybavenie žiadosti nezapočítava čas čakania na pridelenie termínu stretnutia. Všeobecné pravidlá stanovené v článku 9 vízového kódexu sa vzťahujú na túto otázku, ako aj iné praktické aspekty podávania žiadosti o vízum.

Tak, ako je stanovené v článku 7 ods. 4 dohody, ak sa na podanie žiadosti vyžaduje osobné stretnutie, takéto stretnutie „sa uskutoční spravidla do dvoch týždňov odo dňa, kedy bolo o takúto schôdzku požiadané“.

V odôvodnených a naliehavých prípadoch (keď žiadosť o vízum nebolo možné podať skôr z dôvodov, ktoré nemohol žiadateľ predvídať), „môže konzulárny úrad žiadateľom umožniť podanie žiadosti buď bez schôdzky, alebo sa schôdzka uskutoční bezodkladne.“

Pri stanovovaní termínu stretnutia je potrebné zohľadniť prípadnú naliehavosť, na ktorú upozornil žiadateľ o vízum. Rozhodnutie o skrátení lehoty na prijatie rozhodnutia o žiadosti o vízum, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 3 dohody, prijíma konzulárny úradník.

2.1.3.   Predĺženie platnosti víza vo výnimočných prípadoch

V článku 9 dohody sa stanovuje, že:

Pokiaľ ide o možnosť predĺženia platnosti víza v prípadoch odôvodnených osobných dôvodov, ak držiteľ víza nemá možnosť opustiť územie členského štátu do dátumu uvedeného na vízovej nálepke, uplatňujú sa ustanovenia článku 33 vízového kódexu, pokiaľ sú zlučiteľné s touto dohodou. Podľa dohody sa však platnosť víza v prípade force majeure alebo z humanitárnych dôvodov predlžuje bezplatne.

2.2.   Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na určité kategórie žiadateľov o víza

2.2.1.   Písomné doklady potvrdzujúce účel cesty

Kategóriám osôb uvedeným v článku 4 ods. 1 dohody budú na preukázanie účelu cesty postačovať iba určené listinné dôkazy. Ako sa stanovuje v článku 4 ods. 3 dohody, nebude sa vyžadovať žiadne ďalšie odôvodnenie, pozvanie alebo potvrdenie týkajúce sa účelu cesty. To však neznamená výnimku z povinnosti osobne predložiť žiadosť o vízum alebo poskytnúť podporné doklady, pokiaľ ide napríklad o prostriedky na živobytie.

Ak v jednotlivých prípadoch pretrvávajú pochybnosti o pravosti dokladu potvrdzujúceho účel cesty, podľa článku 21 ods. 8 vízového kódexu môže byť žiadateľ o vízum pozvaný na dodatočný, hĺbkový rozhovor na veľvyslanectvo a/alebo konzulát, kde sa žiadateľovi o vízum môžu položiť otázky týkajúce sa skutočného účelu pobytu alebo plánovaného návratu žiadateľa. V takýchto individuálnych prípadoch môže žiadateľ o vízum predložiť dodatočné doklady alebo o to môže vo výnimočných prípadoch požiadať konzulárny úradník. Spoločný výbor bude túto záležitosť pozorne sledovať.

Na kategórie osôb, ktoré nie sú uvedené v článku 4 ods. 1 dohody, napríklad na turistov, sa naďalej uplatňujú všeobecné pravidlá týkajúce sa dokladov preukazujúcich účel ich cesty. To isté platí aj pre doklady týkajúce sa súhlasu rodičov s cestou detí mladších ako 18 rokov.

Schengenské pravidlá a vnútroštátne právne predpisy sa uplatňujú na záležitosti, ktoré nie sú upravené v ustanoveniach dohody, ako je uznávanie cestovných dokladov a záruky týkajúce sa návratu a dostatočných prostriedkov na pokrytie nákladov.

Originál dokladu vyžadovaný podľa článku 4 ods. 1 dohody sa v zásade predkladá spolu so žiadosťou o vízum. Konzulát však môže začať spracúvať žiadosť o vízum na základe faksimile alebo kópií dokladu. Konzulát však môže v prípade prvej žiadosti o vízum požadovať originál dokladu a požiada oň v individuálnych prípadoch, v ktorých existujú pochybnosti.

V článku 4 ods. 1 dohody sa stanovuje, že:

V článku 4 ods. 1 písm. a) sa upravuje situácia arménskych blízkych príbuzných, ktorí cestujú do členských štátov na účely návštevy občanov Arménska s legálnym pobytom na území členských štátov alebo občanov Únie s pobytom na území členského štátu, ktorého sú štátnymi príslušníkmi.

Pravosť podpisu pozývajúcej osoby musí potvrdiť príslušný orgán v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi krajiny bydliska. Pozvánky by mali byť potvrdené príslušným orgánom. V prípade diplomatov, technických a administratívnych pracovníkov či iných úradníkov vyslaných vládou Arménskej republiky v členských štátoch, sa pravosť podpisu musí potvrdiť listom alebo verbálnou nótou vydanou vedúcim diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu.

Meno žiadateľa o vízum sa musí uviesť v liste vydanom príslušným orgánom, v ktorom sa potvrdzuje, že daná osoba je členom delegácie a cestuje na územie druhej zmluvnej strany s cieľom zúčastniť sa na oficiálnom stretnutí. Meno žiadateľa o vízum nemusí byť uvedené v oficiálnej pozvánke na stretnutie, aj keď to môže byť potrebné, ak je oficiálna pozvánka adresovaná konkrétnej osobe.

Toto ustanovenie sa vzťahuje na členov oficiálnych delegácií bez ohľadu na typ pasu, ktorý vlastnia.

Študentský preukaz možno uznať ako odôvodnenie účelu cesty len vtedy, ak ho vydala hostiteľská univerzita, vysoká škola alebo škola, kde sa má štúdium alebo vzdelávacie školenie uskutočniť;

Musí sa predložiť doklad od zdravotníckeho zariadenia potvrdzujúci tieto tri body (nevyhnutnosť lekárskeho ošetrenia v uvedenom zariadení, potrebu, aby bola osoba sprevádzaná, a doklad o dostatočných finančných prostriedkoch na úhradu tohto lekárskeho ošetrenia, napr. doklad o platbe vopred).

Táto kategória sa nevzťahuje na novinárov na voľnej nohe a ich asistentov.

Je potrebné predložiť potvrdenie alebo iný doklad, ktoré preukazujú, že žiadateľ o vízum je profesionálny novinár alebo osoba plniaca úlohu odborného sprievodu a originálny doklad vydaný ich zamestnávateľom, ktorý potvrdzuje, že účelom cesty je výkon novinárskej práce alebo pomoc pri takejto práci.

V Arménsku existuje niekoľko profesijných organizácií, ktoré zastupujú záujmy novinárov alebo odborných sprevádzajúcich osôb a mohli by vydávať osvedčenia potvrdzujúce, že daná osoba je profesionálny novinár alebo osoba plniaca úlohu odborného sprievodu v konkrétnej oblasti. Na posúdenie odborného postavenia týchto organizácií môžu konzulárne úrady navštíviť stránku www.e-register.am. Konzulárne úrady môžu akceptovať aj osvedčenie vydané zamestnávateľom žiadateľa.

Zoznam sprevádzajúcich osôb v prípade medzinárodných športových podujatí sa obmedzí na osoby, ktoré sa zúčastňujú ako odborný sprievod: tréneri, maséri, manažéri, zdravotnícky personál a predseda športového klubu. Fanúšikovia sa tak nebudú považovať za sprevádzajúce osoby.

Na overenie existencie organizácie môžu konzulárne úrady navštíviť stránku www.e-register.am.

„h)	pre príslušníkov slobodných povolaní, ktorí sa zúčastňujú na medzinárodných výstavách, konferenciách, sympóziách, seminároch alebo iných podobných podujatiach: — písomná žiadosť hostiteľskej organizácie potvrdzujúca, že príslušná osoba sa zúčastňuje na tomto podujatí;

i)

pre zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a osoby pozvané arménskymi komunitnými neziskovými organizáciami zaregistrovanými v členských štátoch, ktorí cestujú na účely vzdelávacích školení, seminárov, konferencií, a to aj v rámci výmenných programov alebo celoarménskych a komunitných podporných programov: — písomná žiadosť vydaná hostiteľskou organizáciou, potvrdenie, že osoba zastupuje organizáciu občianskej spoločnosti alebo sa zúčastňuje na celoarménskych alebo komunitných podporných činnostiach, a potvrdenie o zriadení danej organizácie z príslušného registra vydané štátnym orgánom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;“.

Musí sa predložiť dokument od organizácie občianskej spoločnosti potvrdzujúci, že žiadateľ o vízum zastupuje túto organizáciu.

Príslušný štátny orgán Arménska vydávajúci potvrdenie o zriadení organizácie občianskej spoločnosti je ministerstvo spravodlivosti.

Register, v ktorom sú zaregistrované potvrdenia o založení organizácie občianskej spoločnosti, je Štátny register právnických osôb. Ministerstvo spravodlivosti spravuje elektronickú databázu mimovládnych organizácií, ktorá je dostupná na jeho webovej lokalite /https://www.e-register.am/.

Na individuálnych členov organizácií občianskej spoločnosti sa dohoda nevzťahuje.

Arménske národné združenie dopravcov príslušné pre poskytovanie písomných žiadostí pre profesionálnych vodičov je Združenie medzinárodných cestných dopravcov Arménska (AIRCA).

Vedúcim úradu mesta či obce alebo starostom mesta či obce, ktorý je oprávnený vydávať písomnú žiadosť, je vedúci úradu mesta či obce alebo starosta mesta či obce hostiteľského mesta či obce, kde sa majú partnerské činnosti uskutočniť. Táto kategória zahŕňa iba oficiálne partnerské projekty.

V dohode sa nespresňuje, orgány ktorej krajiny by mali vydať uvedený úradný doklad: orgány krajiny, kde sa nachádza cintorín, alebo orgány krajiny, v ktorej má pobyt osoba, ktorá si praje navštíviť cintorín. Malo by sa akceptovať, že takýto úradný doklad môžu vydať príslušné orgány oboch krajín.

Musí sa predložiť uvedený úradný doklad potvrdzujúci existenciu a udržiavanie hrobu, ako aj rodinný alebo iný vzťah medzi žiadateľom o vízum a pochovaným.

Dohoda nevytvára žiadne nové pravidlá zodpovednosti fyzických alebo právnických osôb vydávajúcich písomné žiadosti. V prípade vydania nepravdivej žiadosti sa uplatnia právne predpisy Únie a/alebo vnútroštátne právne predpisy.

2.2.2.   Udeľovanie víz na viac vstupov

V prípadoch, keď žiadateľ o vízum musí často cestovať na územie členských štátov, môžu sa vydať krátkodobé víza na niekoľko vstupov za predpokladu, že celková dĺžka týchto návštev neprekročí 90 dní počas obdobia 180 dní.

V článku 5 dohody sa stanovuje, že:

Vzhľadom na profesijný status týchto kategórií osôb alebo ich rodinný vzťah s občanom Arménska, ktorý sa oprávnene zdržiava na území členských štátov, alebo s občanom Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, je odôvodnené udeliť víza na viac vstupov s platnosťou päť rokov alebo obmedzené na funkčné obdobie alebo na obdobie ich oprávneného pobytu, ak trvajú menej ako päť rokov.

Osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. a) dohody, musia predložiť doklad o oprávnenom pobyte pozývajúcej osoby.

Pokiaľ ide o osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. b) dohody, mali by predložiť potvrdenie o svojom profesijnom postavení a dĺžke svojho funkčného obdobia.

Uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. b) dohody, ak sú oslobodené od vízovej povinnosti podľa tejto dohody, t. j. ak sú držiteľmi diplomatického pasu.

Osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 5 ods. 1 písm. c) dohody, musia predložiť dôkaz o svojom statuse stáleho člena oficiálnej delegácie a o potrebe pravidelne sa zúčastňovať na stretnutiach, konzultáciách, rokovaniach alebo výmenných programoch.

Ak sú potreba alebo zámer často alebo pravidelne cestovať jasne obmedzené na kratšie obdobie, platnosť víza na viac vstupov sa obmedzí na toto obdobie.

Víza na viac vstupov s platnosťou jeden rok sa v zásade vydávajú pre vyššie uvedené kategórie žiadateľov o vízum, ak v priebehu predchádzajúceho roka (12 mesiacov) získal žiadateľ o vízum aspoň jedno vízum, využil ho v súlade s právnymi predpismi o vstupe a pobyte na územie navštevovaného členského štátu či členských štátov (napríklad neprekročil povolenú dĺžku pobytu) a ak existujú dôvody pre žiadosť o vízum na viac vstupov.

V prípadoch, keď nie je opodstatnené udeliť vízum platné jeden rok (napríklad ak výmenný program trvá menej ako jeden rok alebo osoba nemá potrebu cestovať počas celého roka), bude platnosť víza kratšia ako jeden rok za predpokladu, že ostatné podmienky na udelenie víza sú splnené.

Víza na viac vstupov s platnosťou dva až päť rokov sa vydajú pre kategórie žiadateľov o vízum uvedené v článku 5 ods. 2 dohody pod podmienkou, že v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov (24 mesiacov) využili dve víza na viac vstupov platné jeden rok v súlade s právnymi predpismi o vstupe a pobyte na území navštevovaného členského štátu či členských štátov a že dôvody pre žiadosť o vízum na viac vstupov sú stále platné. Je potrebné poznamenať, že vízum s platnosťou od dvoch do piatich rokov sa vydáva iba vtedy, ak boli žiadateľovi o vízum v predchádzajúcich dvoch rokoch (24 mesiacov) vydané dve víza platné aspoň jeden rok, a uvedená osoba tieto víza využila v súlade s právnymi predpismi o vstupe a pobyte na území navštevovaného členského štátu či členských štátov. Na základe posúdenia každej žiadosti o vízum rozhodnú diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov o období platnosti týchto víz, t. j. od dvoch do piatich rokov.

Ak žiadateľ nevyužil predchádzajúce vízum, neexistuje povinnosť udeliť vízum na viac vstupov.

2.2.3.   Držitelia diplomatických pasov.

V článku 10 dohody sa stanovuje, že:

Dohoda sa nevzťahuje na postupy pre vysielanie diplomatov do členských štátov. V týchto prípadoch sa použije bežný akreditačný postup.

III.   SPOLUPRÁCA V OBLASTI CESTOVNÝCH DOKLADOV

V spoločnom vyhlásení pripojenom k dohode sa zmluvné strany dohodli, že spoločný výbor posudzuje v rámci monitorovania vykonávania tejto dohody vplyv, ktorý má úroveň bezpečnosti príslušných cestovných dokladov na fungovanie tejto dohody. Na tento účel sa zmluvné strany dohodli, že si budú pravidelne vymieňať informácie o opatreniach, ktoré prijali, aby sa vyhli zvýšeniu množstva cestovných dokladov, a rozvíjať technické aspekty bezpečnosti cestovných dokladov, ako aj že si budú pravidelne vymieňať informácie o procese personalizácie vydávania cestových dokladov.

IV.   ŠTATISTIKA

S cieľom umožniť spoločnému výboru účinné monitorovanie vykonávania dohody, diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov predložia Komisii každých šesť mesiacov štatistické údaje. Ak je to možné, mali by v členení týchto štatistických údajov podľa mesiacov zahŕňať:

—	počet každého typu víz vydaných rôznym kategóriám osôb, na ktoré sa dohoda vzťahuje,

—	počet víz zamietnutých rôznym kategóriám osôb, na ktoré sa dohoda vzťahuje,

—	počet vydaných víz na viac vstupov,

—	obdobie platnosti vydaných víz na viac vstupov,

—	počet víz vydaných pre jednotlivé kategórie osôb, na ktoré sa dohoda vzťahuje.

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).

(2)   Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, p. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 610/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, nariadenia Rady (ES) č. 1683/95 a (ES) č. 539/2001 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 a (ES) č. 810/2009 (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 1).

(6)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 565/2014/EÚ z 15. mája 2014, ktorým sa zavádza zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach založený na jednostrannom uznávaní niektorých dokladov Bulharskom, Chorvátskom, Cyprom a Rumunskom za rovnocenné s ich národnými vízami na účely tranzitu cez ich územia alebo zamýšľaného pobytu na ich územiach, ktorého trvanie počas akéhokoľvek obdobia 180 dní nepresiahne 90 dní a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 895/2006/ES a č. 582/2008/ES (Ú. v. EÚ L 157, 27.5.2014, s. 23).

(7)  Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2005/761/ES z 28. septembra 2005 o uľahčení vydávania jednotných krátkodobých víz členskými štátmi výskumným pracovníkom z tretích krajín, ktorí sa pohybujú v Spoločenstve s cieľom uskutočňovať vedecký výskum (Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005, s. 23).