(1)

Dňa 28. augusta 2015 oznámili nemecké orgány Komisii návrh zákona o reforme kombinovanej výroby elektriny a tepla (Kraft-Wärme-Kopplungsgesetz, ďalej len „oznámený KWKG 2016“), ktorý bol 21. decembra 2015 prijatý. KWKG 2016 nahradil zákon o kombinovanej výrobe elektriny a tepla z 19. marca 2002 (ďalej len „KWKG 2002“).

(2)

Listom z 24. októbra 2016 (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) Komisia informovala nemecké orgány, že schválila podporu zariadení kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET), zásobníkov a sústav diaľkového vykurovania/chladenia v rámci oznámeného KWKG 2016, ale rozhodla sa začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 zmluvy v oblasti znížení doplatku KVET pre určitých koncových spotrebiteľov, ktoré sa udeľujú podľa oznámeného KWKG 2016.

(3)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k uvedeným opatreniam pomoci.

(4)

Komisii boli doručené pripomienky zainteresovaných strán. Komisia ich postúpila nemeckým orgánom, ktoré dostali možnosť na ne reagovať; ich pripomienky boli doručené 13. januára 2017 listom z rovnakého dňa.

(5)

Nemecké orgány predložili svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania 10. novembra 2016. Okrem žiadostí o informácie zo 6. februára 2017, 29. marca 2017 a 28. apríla 2017 poskytli dodatočné informácie 10. februára 2017, 31. marca 2017 a 2. mája 2017.

(6)

Nemecké orgány tiež Komisiu informovali, že ustanovenia upravujúce doplatok KVET a zníženia doplatku KVET pre určitých koncových spotrebiteľov, ktoré boli predmetom formálneho vyšetrovacieho konania, boli zmenené zákonom z 22. decembra 2016, ktorým sa menia ustanovenia o kombinovanej a vlastnej výrobe elektriny (Gesetz zur Änderung der Bestimmungen zur Stromerzeugung aus Kraft-Wärme-Kopplung und zur Eigenerzeugung, ďalej len „zákon z 22. decembra 2016“).

(7)

Dňa 29. marca 2017 nemecké orgány oznámili Komisii plánovanú úpravu podpory zariadení KVET, ktorú Komisia schválila 24. októbra 2016. Oznámenie tejto zmeny bolo zaregistrované pod číslom SA.47887 (2017/N). Dňa 3. apríla 2017 nemecké orgány poskytli dodatočné informácie. Predbežné posúdenie tejto zmeny podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ a článku 4 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (3) tvorí súčasť tohto rozhodnutia (oddiel 7).

(8)

Dňa 25. apríla 2017 informovali nemecké orgány v prípade oboch konaní Komisiu, že výnimočne súhlasia s prijatím a oznámením rozhodnutia v oboch prípadoch, SA.42393 aj SA.47887, v anglickom jazyku.

(9)

Cieľom zákona KWKG 2016 (oznámeného a v znení zmien) je zlepšiť energetickú efektívnosť výroby elektriny v Nemecku zvýšením čistej výroby elektriny v zariadeniach KVET zo súčasnej ročnej výroby na úrovni 96 TWh/ročne na 110 TWh/ročne do roku 2020 a na 120 TWh/ročne do roku 2025. Nemecké orgány očakávajú, že tento nárast prispeje k ďalšiemu zníženiu úrovne emisií CO2 o 4 milióny ton do roku 2020 v sektore elektrickej energie, keďže v Nemecku elektrina zo zariadení KVET nahrádza oddelenú výrobu tepla a elektriny v uhoľných elektrárňach. Tvorí súčasť rôznych opatrení prijímaných v rámci Energiewende (energetická transformácia).

(10)

Na základe KWKG 2016 sa pomoc udeľuje novým, modernizovaným a renovovaným zariadeniam vysoko účinnej kombinovanej výroby (VU – KVET) (4). S cieľom zachovať súčasnú úroveň výroby 15 TWh/ročne v existujúcich zariadeniach v sektore diaľkového vykurovania, prípadne znovu dosiahnuť predchádzajúcu úroveň 20 až 22 TWh/ročne, Nemecko do roku 2019 poskytne podporu aj existujúcim plynárenským zariadeniam KVET v sektore diaľkového vykurovania. V KWKG 2016 sa okrem toho podporujú nové zásobníky tepla a chladu alebo renovované zásobníky, keďže umožňujú zvyšovanie flexibility zariadení KVET, a tým prispievajú k ďalšiemu znižovaniu úrovne emisií CO2 v sektore elektrickej energie. A nakoniec, pomoc sa môže poskytnúť na vybudovanie alebo rozšírenie sústav vykurovania/chladenia za predpokladu, že využívaním zariadení KVET v súvislosti s diaľkovým vykurovaním sa zvýši energetická efektívnosť systému. Všetky tieto opatrenia pomoci schválila Komisia v rozhodnutí o začatí konania (5).

(11)

Oznámený KWKG 2016 nadobudol účinnosť 1. januára 2016. Nezrušuje sa ním nadobudnutie účinnosti ustanovení o doplatku a zníženiach doplatku. Zákonom z 22. decembra 2016 sa menia ustanovenia o doplatku KVET, pričom zníženia doplatku KVET pre určitých koncových spotrebiteľov (ďalej len „KWKG 2016 v znení zmien“) nadobudli účinnosť 1. januára 2017.

(12)

Už v KWKG 2002, ktorý sa nahrádza zákonom KWKG 2016, sa presadzovali ciele ochrany klímy, životného prostredia a energetickej efektívnosti. Konkrétne umožňoval vyplácanie prémií prevádzkovateľom zariadení KVET s cieľom znížiť úroveň emisií CO2 v Nemecku o 10 miliónov v roku 2005 a minimálne o 20 miliónov v roku 2010 (v porovnaní s rokom 1998). Prémia sa stanovovala v KWKG 2002 a vyplácala sa k cene získanej za predaj elektriny. Podpora podľa KWKG 2002 sa financovala aj z doplatku (ďalej označovaného aj ako „doplatok KVET“) a v KWKG 2002 sa stanovovali zníženia tohto doplatku pre určitých koncových spotrebiteľov. KWKG 2002 však nebol oznámený Komisii podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(13)

Podpora zariadení KVET, zásobníkov a sústav diaľkového vykurovania/chladenia sa financuje z doplatku za elektrinu dodávanú koncovým spotrebiteľom prostredníctvom verejnej elektrizačnej sústavy alebo uzavretej distribučnej sústavy (ďalej len „doplatok KVET“). Vyberajú ho prevádzkovatelia sústav ako doplatok k sieťovým poplatkom. Tento doplatok sa v KWKG 2016 označuje ako KWKG-Umlage (pozri článok 26 ods. 1 KWKG 2016). Prevádzkovatelia sústav musia viesť výber doplatku KVET na oddelených účtoch (článok 26 ods. 1 oznámeného KWKG 2016 a článok 26 ods. 3 KWKG 2016 v znení zmien).

(14)

Prevádzkovatelia prenosových sústav každoročne vypočítajú výšku doplatku KVET ako jednotnú sadzbu za kWh dodanú koncovým spotrebiteľom pripojeným k verejnej alebo uzavretej distribučnej sústave.

(15)

V článku 27b KWKG 2016 v znení zmien sa stanovuje, že na elektrinu v zásobníku sa vzťahuje doplatok KVET vtedy, keď sa zo zásobníka odoberá, a nie vtedy, keď sa doň privádza.

(16)

Niektoré kategórie koncových spotrebiteľov však využívajú výhody zníženej sadzby stanovenej v súlade s KWKG 2016. Pre koncových spotrebiteľov s ročnou spotrebou viac než 1 GWh (ďalej len „koncoví spotrebitelia kategórie B“) sa v oznámenom KWKG 2016 stanovil maximálny doplatok KVET na úrovni 0,04 eurocentu/kWh. Ďalšou kategóriou koncových spotrebiteľov, ktorí využívajú výhodu zníženej sadzby KVET, sú koncoví spotrebitelia so spotrebou viac než 1 GWh a pôsobiaci v spracovateľskom priemysle, ktorých náklady na elektrinu predstavujú viac než 4 % obratu (ďalej len „koncoví spotrebitelia kategórie C“). V prípade koncových spotrebiteľov kategórie C sa v oznámenom KWKG 2016 stanovuje maximálny doplatok KVET na úrovni 0,03 eurocentu/kWh (článok 26 ods. 2 oznámeného KWKG 2016). Koncoví spotrebitelia, korí platia doplatok KVET v plnej výške, sa nazývajú „koncoví spotrebitelia kategórie A“.

(17)

Sadzby doplatku KVET (v eurocentoch/kWh) (6), ktoré platili podľa oznámeného KWKG 2016 na rok 2016, sú uvedené v nasledujúcej tabuľke 1:

Tabuľka 1

Sadzby doplatku KVET v roku 2016

(18)

Na základe prognóz (7) vypracovaných prevádzkovateľmi prenosových sústav na stanovenie doplatku KVET v roku 2016 (8) poskytli nemecké orgány tieto údaje o relatívnej veľkosti každej kategórie a význame znížení:

Tabuľka 2

Relatívny podiel jednotlivých kategórií koncových spotrebiteľov na spotrebe a financovaní KVET

(19)

Zníženia doplatku KVET boli zavedené v KWKG 2002. Pre koncových spotrebiteľov s ročnou spotrebou viac než 100 000 kWh (ďalej len „koncoví spotrebitelia kategórie B“) sa v KWKG 2002 stanovil maximálny doplatok KVET na úrovni 0,05 eurocentu/kWh. Pre koncových spotrebiteľov so spotrebou viac než 100 000 kWh a pôsobiacich v spracovateľskom priemysle, ktorých náklady na elektrinu predstavujú viac než 4 % obratu (ďalej len „koncoví spotrebitelia kategórie C“) sa v KWKG 2002 stanovil maximálny doplatok KVET na úrovni 0,025 eurocentu/kWh.

(20)

Nemecké orgány uviedli, že od 1. januára 2017 sa zníženia udeľujú iba používateľom náročným na spotrebu elektriny, ktorí sú oprávnení na zníženia doplatku podľa zákona EEG (t. j. doplatku, ktorý sa odvádza v Nemecku za elektrinu s cieľom financovania podpory obnoviteľnej energie podľa zákona EEG) na základe článku 63 ods. 1 zákona o obnoviteľných zdrojoch energie (Erneuerbare-Energien-Gesetz, EEG 2014 (13)), vo výklade v spojení s článkom 64 zákona EEG (pozri článok 27a KWKG 2016 v znení zmien). Z tejto požiadavky vyplýva, že:

(21)

V prípade podniku spĺňajúceho tieto podmienky má doplatok KVET tento maximálny strop:

(22)

Celková výška doplatku sa však v prípade všetkých miest spotreby využívajúcich výhody zo zníženia obmedzuje na tieto percentuálne hodnoty uplatňované na aritmetický priemer hrubej pridanej hodnoty podniku za posledné tri uzavreté účtovné roky:

(23)

Zníženie doplatku KVET vyplývajúce z maximálnych stropov v každom prípade nesmie byť na nižšej úrovni než 0,03 eurocentu/kWh za elektrinu po dosiahnutí spotreby 1 GWh.

(24)

Na rok 2017 sa v KWKG 2016 v znení zmien stanovuje úroveň doplatku KVET v plnej výške na 0,438 eurocentu/kWh (článok 37 KWKG 2016 v znení zmien).

(25)

Nemecké orgány uviedli tieto sadzby doplatku KVET na obdobie rokov 2011 – 2016:

(26)

Nemecké orgány vysvetlili, že keďže doplatok sa stanovuje na základe odhadovaných finančných potrieb podpory a pomocou korekčného mechanizmu v prípade príliš vysokých (alebo príliš nízkych) odhadov, doplatok pre koncových spotrebiteľov kategórie A je niekedy veľmi nízky, a to buď preto, že odhadovaná podpora v danom roku bola nízka, alebo z dôvodu korekcií za predchádzajúce roky, v ktorých bol doplatok príliš vysoký. Bolo to tak napríklad v roku 2012, keď bol doplatok KVET príliš nízky z dôvodu korekcie doplatku KVET za rok 2009, ktorý bol v porovnaní so skutočnými údajmi príliš vysoký. V porovnaní s tým zostal doplatok pre koncových spotrebiteľov kategórie C nezmenený a v roku 2012 tak predstavoval vyšší percentuálny podiel bežného doplatku.

(27)

Nemecké orgány predstavili plán úprav pre koncových spotrebiteľov kategórií B a C. Cieľom tohto plánu je postupne do roku 2019 dosiahnuť 100 % úroveň doplatkov KVET, ktoré platia koncoví spotrebitelia kategórií B a C, ktorí nie sú nároční na spotrebu elektriny, a 15 % úroveň doplatku KVET v plnej výške v prípade používateľov náročných na spotrebu elektriny.

(28)

Plán úprav sa začal v roku 2011. Vzhľadom na to, že doplatky platené koncovými spotrebiteľmi kategórií B a C predstavovali za roky 2011 a 2012 celkovo viac než 100 % bežného doplatku, sa plán úprav vzťahuje na používateľov, ktorí nie sú nároční na spotrebu elektriny, až od roku 2013. Spotrebitelia kategórie B v skutočnosti zaplatili za obdobie rokov 2013 – 2016 celkovo viac, než sa vyžaduje v pláne úprav (21 % namiesto 12,5 %), preto sa na nich budú úpravy v praxi vzťahovať až od roku 2017. Na spotrebiteľov kategórie C sa budú úpravy vzťahovať od roku 2016, pretože za obdobie rokov 2013 – 2015 zaplatili celkovo viac, než sa vyžaduje v pláne úprav (13 % namiesto 12,5 %).

(29)

Pokiaľ ide o používateľov náročných na spotrebu elektriny, tí za obdobie rokov 2011 až 2016 zaplatili 15 % doplatku KVET. Plán úprav sa na nich bude v praxi vzťahovať od roku 2017.

(30)

Plán úprav na roky 2017 a 2018 vychádza z pravidla, že doplatok predstavuje dvojnásobok doplatku za predchádzajúci rok, t. j. doplatok bude mať výšku 0,060 eurocentu/kWh alebo 0,080 eurocentu/kWh v roku 2017, v závislosti od toho, či koncoví spotrebitelia patria do kategórie B alebo C, a 0,120 eurocentu/kWh alebo 0,160 eurocentu/kWh v roku 2018, v závislosti od toho, či koncoví spotrebitelia patria do kategórie B alebo C. V roku 2019 zaplatia 100 % doplatku. V prípade používateľov náročných na spotrebu elektriny však bude doplatok KVET obmedzený na maximálny strop 15 % doplatku KVET v plnej výške.

(31)

Plány úprav sú takéto:

(32)

Ak bol doplatok KVET zaplatený v minulosti nižší ako úroveň stanovená v pláne úprav, príjemcovia budú musieť rozdiel doplatiť.

(33)

Týka sa to používateľov nenáročných na spotrebu elektriny patriacich do kategórie C. Za rok 2016 budú musieť doplatiť 0,026 eurocentu/kWh vzhľadom na to, že zaplatili 0,03 eurocentu/kWh, pričom podľa plánu úprav mali zaplatiť 0,056 eurocentu/kWh (pozri článok 36 KWKG 2016 v znení zmien). Táto suma bude začlenená do konečného účtu za rok 2016. Podnik však nebude musieť zaplatiť dodatočných 0,026 eurocentu/kWh, ak celková výška znížení za obdobie rokov 2014 – 2016 nepresahuje 160 000 EUR. Nemecko uviedlo, že touto prahovou hodnotou sa zabezpečí, aby zníženia nespĺňali všetky kritériá štátnej pomoci v zmysle nariadenia prijatého podľa článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 994/98 (15) (de minimis).

(34)

Plán úprav bol zavedený od roku 2016 v zákone z 22. decembra 2016 (článok 36 KWKG 2016 v znení zmien).

(35)

S cieľom zabezpečiť každému prevádzkovateľovi sústavy kompenzáciu dodatočných nákladov vyplývajúcich z jeho kompenzačnej povinnosti sa v zákone KWKG 2016 stanovuje systém, podľa ktorého sa zaťaženie vyplývajúce z nákupnej a kompenzačnej povinnosti rovnomerne rozloží medzi prevádzkovateľov prenosových sústav primerane podľa spotreby koncových spotrebiteľov pripojených do ich sústavy alebo distribučných sústav pripojených do ich prenosových sústav a potom v plnej výške vykompenzuje prostredníctvom doplatku KVET, ktorý je primeraný spotrebe v ich príslušnej sústave (článok 26 až 28 oznámeného KWKG 2016 a článok 29 KWKG 2016 v znení zmien). Daný systém možno zhrnúť takto:

(36)

Daný systém sa riadi zákonom KWKG 2016 v znení zmien; v tomto zákone sa však aj podrobnejšie a jednoznačnejšie vysvetľuje. Pokiaľ ide o spôsob výberu doplatku KVET od príjemcov, zaviedla sa jedna zmena: na základe zmien zavedených zákonom z 22. decembra 2016 vyberajú znížený doplatok KVET, ktorý platia používatelia nároční na spotrebu elektriny, priamo prevádzkovatelia prenosových sústav (článok 27 ods. 2 KWKG 2016 v znení zmien).

(37)

Ako už bolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania (odôvodnenie 79), v oznámenom KWKG 2016 sa stanovuje metodika, ktorú majú prevádzkovatelia prenosových sústav použiť na výpočet doplatku KVET. Úroveň doplatku KVET sa na jednej strane stanovuje na základe predpokladanej výšky pomoci a predpokladaných dodávok elektriny koncovým spotrebiteľom pripojeným do verejnej a uzavretej distribučnej sústavy. Na druhej strane sa v nej zohľadnia korekcie za predchádzajúce roky a zníženia pre niektoré kategórie koncových spotrebiteľov. V zákone sa stanovuje aj ročné obmedzenie rozpočtu schémy, a tým aj celkový doplatok KVET (článok 29 oznámeného KWKG 2016).

(38)

Táto metodika bola zachovaná v zákone KWKG 2016 v znení zmien (článok 26a KWKG 2016 v znení zmien). V prípade roka 2017 sa však KWKG 2016 v znení zmien od tejto metodiky odchyľuje a priamo v zákone stanovuje úroveň sadzby bežného doplatku KVET (0,438 eurocentu/kWh, pozri článok 37 ods. 1 KWKG 2016 v znení zmien).

(39)

Nemecké orgány sa zaviazali, že zníženia doplatku KVET opätovne oznámia najneskôr 10 rokov od dátumu prijatia konečného rozhodnutia Komisie.

(40)

Pred prijatím zmien v zákone z 22. decembra 2016 existovali dve kategórie príjemcov znížení.

(41)

Na jednej strane to boli príjemcovia z tzv. koncových spotrebiteľov kategórie B, t. j. koncoví spotrebitelia s ročnou spotrebou viac než 1 GWh (pozri tiež odôvodnenie 15). Nemecké orgány uviedli, že nemajú k dispozícii presné informácie o sektoroch, v ktorých pôsobia príjemcovia z kategórie B, ale že spoločnosti zo spracovateľského priemyslu mali vo všeobecnosti spotrebu vyššiu než 1 GWh, s výnimkou 17 sektorov, v ktorých je priemerná spotreba do 1 GWh/ročne a ktoré sú uvedené v tabuľke 23 rozhodnutia o začatí konania.

(42)

Z informácií predložených vo fáze predbežného vyšetrovania tiež vyplynulo, že podniky pôsobiace v sektoroch služieb majú vo všeobecnosti úrovne spotreby do 1 GWh, s výnimkou niekoľkých sektorov ako nemocničná starostlivosť a hotelierstvo (pozri tabuľky 6 a 7 rozhodnutia o začatí konania a odôvodnenie 127 rozhodnutia o začatí konania).

(43)

Na druhej strane pred zavedením zmien v zákone z 22. decembra 2016 druhou kategóriou príjemcov znížení boli tzv. koncoví spotrebitelia kategórie C, t. j. koncoví spotrebitelia pôsobiaci v spracovateľskom priemysle so spotrebou viac než 1 GWh, ktorých náklady na elektrinu predstavujú viac než 4 % obratu.

(44)

Nemecké orgány neposkytli podrobné informácie o sektoroch alebo typoch podnikov, ktoré spĺňajú tieto podmienky, ale uviedli, že väčšina z nich sa môže považovať za používateľov náročných na spotrebu elektriny v zmysle Besondere Ausgleichregelung podľa zákona EEG (ďalej len „BesAR“).

(45)

Po zavedení zmien v zákone z 22. decembra 2016 budú príjemcami znížení používatelia nároční na spotrebu elektriny spĺňajúci kritériá uvedené v odôvodnení 20. Teda používatelia nároční na spotrebu elektriny v zmysle BesAR. V tejto súvislosti nemecké orgány vo fáze predbežného vyšetrovania uviedli, že spoločnosti využívajúce výhody znížených doplatkov podľa zákona EEG a začlenené do BesAR, pôsobili najmä v sektoroch uvedených v tabuľke 3.

Tabuľka 3

Prehľad sektorov BesAR

(46)

Nemecké orgány uviedli aj to, že príjemcov bude podľa nového režimu zníženia tvoriť približne 2 000 výrobných podnikov s celkovou odhadovanou ročnou spotrebou elektriny približne 100 TWh.

(47)

Nemecké orgány vysvetlili, že podľa ich názoru sú zníženia potrebné na zachovanie podpory pre KVET, keďže táto podpora je možná iba vtedy, ak odvody neohrozujú konkurencieschopnosť dotknutých spoločností. Nemecké orgány sa obávajú, že doplatok v plnej výške by mohol v strednodobom horizonte viesť k dôležitému zníženiu investícií a oslabeniu hodnotových reťazcov v Nemecku a spôsobiť, že bez znížení by sa neprijala podpora pre KVET, ako ani súvisiaci cieľ energetickej efektívnosti a zníženia úrovne emisií CO2.

(48)

Nemecké orgány nakoniec zdôraznili, že zaťaženie, ktoré predstavuje doplatok KVET, zvyšuje zaťaženie, ktoré už vyplýva z doplatku podľa zákona EEG, ktorého cieľom je takisto získavať dostatočné finančné prostriedky na financovanie podpory energie z obnoviteľných zdrojov, čo je politika, ktorá je podobne ako podpora pre KVET zameraná na dekarbonizáciu výroby elektriny v Nemecku.

(49)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia uznala podobnosti medzi podporou pre KVET a podporou energie z obnoviteľných zdrojov a podobnosti medzi doplatkami KVET a doplatkami za energiu z obnoviteľných zdrojov. Uznala, že môžu existovať dôvody na financovanie podpory pre KVET z doplatkov za elektrinu a že na zabezpečenie pravidelného, ale aj udržateľného zdroja financovania podpory, a tým zachovanie ambicióznych cieľov v oblasti zmeny klímy presadzovaných prostredníctvom podpory pre KVET, môžu byť potrebné zníženia pre určitých koncových spotrebiteľov. Komisia však vyjadrila pochybnosti o primeranosti a potrebe opatrení pomoci, a tým aj o narušení hospodárskej súťaže.

(50)

Komisia ďalej uviedla, že ako usmernenie použije kritériá oprávnenosti a primeranosti z odôvodnení 185 až 192 Usmernení o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 (17) (ďalej len „EEAG“) a v tomto zmysle dospela k záveru, že zníženia udeľované Nemeckom sa neobmedzovali na rovnaké kategórie používateľov, pričom sa najmä podľa všetkého neobmedzovali na podniky náročné na spotrebu elektriny a čeliace medzinárodnej hospodárskej súťaži (a teda neschopné preniesť svoje náklady na odberateľov).

(51)

V dôsledku toho Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie.

(52)

Komisii boli doručené pripomienky od BV Glas, odborového zväzu nemeckého sklárskeho priemyslu. BV Glas uvádza, že sklársky priemysel v Nemecku priamo zamestnáva 53 000 ľudí, má obrat 9,2 miliardy EUR (2015), sektor má vysokú obchodnú expozíciu a väčšina sklárskych spoločností sa môže považovať za koncových spotrebiteľov kategórie C.

(53)

BV Glas tvrdí, že opatrenie sa nemôže považovať za štátnu pomoc, keďže sa netýka finančných tokov zo štátneho rozpočtu. Tento názor nepodložil žiadnymi podrobnosťami, iba dospieva k záveru, že doplatok KVET je podobný doplatku podľa zákona EEG, ktorý sa tiež nepovažuje za štátny zdroj, a odkazuje na pripomienky, ktoré zaslal Komisii v rámci konania k SA.33995 (2013/C) (18). Bez ďalšieho vysvetlenia sa ďalej domnieva, že opatrenie nepredstavuje výhodu, nie je selektívne a nemá žiadny vplyv na obchod ani hospodársku súťaž.

(54)

BV Glas sa ďalej domnieva, že zníženia udelené koncovým spotrebiteľom kategórií B a C sú zlučiteľné s vnútorným trhom, keďže sú potrebné na zabezpečenie Energiewende v Nemecku a súvisiacich cieľov ochrany klímy. Bez znížení by bolo ohrozené plnenie cieľa v oblasti zmeny klímy, ktorý sa presadzuje na základe opatrení podpory financovaných z doplatku: a na druhej strane, bez znížení je doplatok KVET v dotknutých sektoroch neudržateľný. Viedlo by to k strate takého veľkého počtu pracovných miest, že politika podpory pre KVET (a ambiciózne ciele v oblasti zmeny klímy) by sa museli opustiť; priemysel by sa okrem toho zrejme premiestnil do krajín s menej ambicióznymi politikami v oblasti zmeny klímy. Primeranosť opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že dotknutí príjemcovia stále platia určitú časť doplatku KVET.

(55)

Konkrétne pre sklársky priemysel by zrušenie doplatkov KVET znamenalo 17-násobný nárast doplatku popri dani z energie, doplatku podľa zákona EEG a zvýšených sieťových poplatkoch vyplývajúcich zo zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov na výrobnom mixe. V tejto súvislosti BV Glas zdôrazňuje, že investície do sklárskeho priemyslu v Nemecku sa v dôsledku vysokých doplatkov za energiu znižujú. BV Glas ďalej poukazuje na hodnotové reťazce sklárskeho priemyslu; v prípade premiestnenia sklárskeho priemyslu by sa stratili aj tie.

(56)

BV Glas sa takisto domnieva, že obmedzenie znížení kategórie C na koncových spotrebiteľov pôsobiacich v spracovateľskom priemysle nie je diskriminačné a v rámci systému je logické, pretože spracovateľský priemysel je vo všeobecnosti na rozdiel od poskytovateľov služieb akceptantom cien, čelí intenzívnej medzinárodnej hospodárskej súťaži a nedokáže svoje náklady preniesť na odberateľov. BV Glas ďalej uvádza, že sektor služieb má vo všeobecnosti nižšie emisie CO2 a premiestnenie činností služieb by so sebou nenieslo riziko úniku uhlíka; okrem toho by sa premiestnenie uskutočnilo do iného členského štátu, nie mimo Únie.

(57)

BV Glas vysvetľuje aj to, že sklársky priemysel už dosiahol vysokú úroveň energetickej efektívnosti a že zvýšená sadzba poplatku nebude stimulovať ďalšie zníženia. BV Glas ďalej vysvetľuje, že používatelia nároční na spotrebu elektriny sú vzhľadom na veľký podiel cien energie na celkových výrobných nákladoch (často od 20 % do 50 %) neustále stimulovaní zlepšovať energetickú efektívnosť. Zdôraznil tiež, že nemecký sklársky priemysel v priebehu rokov neustále zlepšoval mieru energetickej efektívnosti a že sa zúčastňuje na niekoľkých iniciatívach zameraných na zlepšovanie energetickej efektívnosti. Je aj súčasťou dohody (prostredníctvom BDI), ktorou sa priemysel zaviazal zvyšovať energetickú efektívnosť o 1,35 % ročne.

(58)

A nakoniec sa BV Glas domnieva, že v tomto prípade zabraňujú obnove odôvodnené očakávania, keďže Komisia dospela v rozhodnutí z roku 2002 k záveru, že predchádzajúca verzia KWKG nepredstavuje pomoc.

(59)

Komisii bol doručený aj stručný list od spoločnosti Trimet, v ktorom táto spoločnosť považuje zníženia za potrebné, keďže doplatok v plnej výške by predstavoval sumu približne […] (*2) EUR, ktorá by pohltila väčšinu hospodárskeho výsledku skupiny. Spoločnosť Trimet uviedla, že je za obmedzenie znížení na používateľov náročných na spotrebu elektriny, ktorí sú oprávnení na zníženia doplatkov podľa zákona EEG v zmysle BesAR.

(60)

Nemecké orgány sa domnievajú, že začatie formálneho vyšetrovacieho konania bolo neodôvodnené, pretože už vo fáze predbežného vyšetrovania sa preukázalo, že zníženia sú potrebné a primerané. K tomuto bodu neposkytujú žiadne ďalšie skutočnosti, ale uvádzajú, že systém znižovania bol zmenený a že zníženia sa v súčasnosti udeľujú iba používateľom náročným na spotrebu elektriny, ktorí čelia medzinárodnej hospodárskej súťaži.

(61)

Nemecké orgány zdôrazňujú, že nový systém znižovania zavedený zákonom z 22. decembra 2016 v plnej miere vychádza z kritérií oprávnenosti a primeranosti, ktoré sa používajú na udeľovanie znížení doplatku podľa zákona EEG v zmysle BesAR, schválených Komisiou vo veci SA.38632 (2014/N) Nemecko – EEG 2014 – Reforma zákona o energiách z obnoviteľných zdrojov.

(62)

Nemecké orgány ďalej vysvetľujú, že cieľom doplatku KVET je prispieť k spoločnému cieľu energetickej efektívnosti a ochrany životného prostredia. Pripúšťajú, že všeobecné zníženia cien elektriny by mohli teoreticky znížiť stimuly na šetrenie elektrinou, ale tvrdia, že o to v tomto prípade nejde, pretože pre používateľov náročných na spotrebu elektriny je už samotná cena za elektrinu dostatočným stimulom na to, aby sa stali energeticky efektívnejšími. Dokonca aj znížený doplatok KVET zvyšuje týmto spoločnostiam ceny za elektrinu a posilňuje stimul stať sa energeticky efektívnejšími.

(63)

Nemecké orgány predkladajú príklad spoločnosti s celkovou ročnou spotrebou energie 10 GWh, ktorá má potenciál ušetriť 1 GWh. Potenciálne úspory by v prípade zaplatenia doplatku KVET v plnej výške dosiahli 112 000 EUR. Pri zníženom doplatku KVET by stále dosiahli 109 000 EUR (19). Na základe tohto príkladu nemecké orgány zdôrazňujú, že úspory elektriny sa vyplatia aj bez zníženia doplatku KVET. Príjemcovia okrem toho vo všeobecnosti využívajú certifikovaný systém energetického manažérstva. So zvyšujúcou sa informovanosťou sa zvyšuje aj pravdepodobnosť, že spoločnosti identifikujú a vykonajú opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti. V dôsledku paralelnosti medzi schémami zníženia doplatku KVET a doplatku podľa zákona EEG sa okrem toho stimul na dosahovanie energetickej efektívnosti ďalej zvyšuje doplatkom podľa zákona EEG.

(64)

Nemecké orgány zdôrazňujú, že nový systém znížení zavedený zákonom z 22. decembra 2016 sa zameriava na používateľov náročných na spotrebu elektriny, ktorí sú vystavení medzinárodnej hospodárskej súťaži, t. j. na tých, ktorým hrozí konkurz alebo premiestnenie, ak budú musieť znášať doplatok KVET v plnej výške, pričom však tieto spoločnosti napriek tomu prispievajú k financovaniu podpory (v zásade 15 % doplatku, kým doplatok nedosiahne určitú úroveň hrubej pridanej hodnoty).

(65)

Nemecké orgány uvádzajú, že zníženia majú len obmedzený vplyv, keďže doplatok KVET nie je v relatívnom vyjadrení taký vysoký. Negatívne vplyvy by v každom prípade boli prevážené pozitívnym vplyvom.

(66)

Na základe údajov dostupných za spoločnosti oprávnené na zníženie doplatku podľa zákona EEG vypracovali nemecké orgány aj simuláciu, podľa ktorej dosiahne doplatok KVET v plnej výške sumu 0,255 eurocentu/kWh, ak sa neuplatnia žiadne zníženia („pomyselný“ doplatok KVET uvedený v nasledujúcej tabuľke), pričom táto sadzba doplatku bude stále predstavovať od 1 do 9 % hrubej pridanej hodnoty pre vzorku približne 100 spoločností so spotrebou nad 1 GWh oprávnených na zníženie odvodov podľa zákona EEG. Počas formálneho vyšetrovania poskytli aktualizované údaje, z ktorých vyplýva, že v prípade prvých 20 oprávnených spoločností v zmysle BeSAR (pokiaľ ide o spotrebu) by pomyselný doplatok KVET predstavoval od 0,8 do 6 % (na základe údajov za rok 2015) hrubej pridanej hodnoty spoločností a doplatok KVET v plnej výške (až do výšky 0,445 eurocentu/kWh) by predstavoval od 1 % do 11 % hrubej pridanej hodnoty.

(67)

Predložili aj nasledujúcu simuláciu na ilustráciu možného vplyvu doplatku v plnej výške na spoločnosti:

Tabuľka 4

Simulácia vplyvu doplatku v plnej výške

(68)

Nemecko nakoniec zdôraznilo, že zaťaženie vyplývajúce z doplatku KVET prispieva k zaťaženiu, ktoré už vyplýva z doplatku podľa zákona EEG.

(69)

Podpora pre nové zariadenia KVET s inštalovaným výkonom od 1 do 50 MWel, ktorá bola oznámená nemeckými orgánmi ako SA.42393 (2015/N) a schválená v rozhodnutí o začatí konania, sa udeľuje od zimy 2017/2018 prevádzkovateľom vybratým v rámci verejného obstarávania (pozri odôvodnenie 91 rozhodnutia o začatí konania). Účasť na tomto verejnom obstarávaní podlieha podmienke, že všetka elektrina vyrobená v zariadení KVET sa odvádza do verejnej sústavy a že ak elektrinu vyrobenú v zariadení KVET priamo spotrebuje vlastník zariadenia KVET alebo sa odvádza do uzavretej distribučnej sústavy bez toho, aby sa najskôr odviedla do verejnej sústavy, dotknuté zariadenie nie je oprávnené na účasť na predkladaní ponúk. Nemecké orgány uviedli, že bez tohto vylúčenia by sa nezaručili rovnaké podmienky v rámci verejného obstarávania. Vysvetlili, že vzhľadom na to, že elektrina vyrobená v zariadeniach KVET na vlastnú spotrebu je oprávnená na znížený doplatok podľa zákona EEG, zariadenia KVET vyrábajúce na vlastnú spotrebu by mali nad zariadeniami KVET dodávajúcimi elektrinu do sústavy (pozri odôvodnenie 94 rozhodnutia o začatí konania) systematickú výhodu.

(70)

Nemecké orgány 29. marca 2017 informovali Komisiu, že zvažujú využitie právomocí stanovených v článku 33a ods. 2 písm. b) bode bb) KWKG 2016 v znení zmien nato, aby umožnili účasť na verejných obstarávaniach aj zariadeniam KVET, ktorých elektrina sa odvádza do uzavretej distribučnej, a nie do verejnej sústavy. Zariadenia KVET využívané na vlastnú spotrebu však naďalej nebudú oprávnené na účasť na verejných obstarávaniach a oznámená zmena sa ich netýka.

(71)

Pokiaľ ide o zariadenia KVET využívané v uzavretých distribučných sústavách, nemecké orgány vysvetlili, že ich vylúčenie pôvodne vychádzalo z týchto predpokladov: keď sa výroba a spotreba uskutočňujú v tej istej uzavretej sústave, sieťové poplatky môžu byť nižšie ako v prípade konštelácie, v ktorej sa všetka spotreba uskutočňuje v zariadeniach KVET mimo uzavretej distribučnej sústavy. Tým môže (za určitých okolností) prevádzkovateľ zariadenia KVET v uzavretej distribučnej sústave získať lepšiu cenu za vyrobenú elektrinu ako prevádzkovateľ odvádzajúci elektrinu do verejnej sústavy. Vo verejnom obstarávaní, v rámci ktorého prevádzkovatelia súťažia o pevnú prémiu, ktorá im bude vyplatená k trhovej cene, by mohli prevádzkovatelia zariadení KVET využívaných v uzavretých distribučných sústavách využiť konkurenčnú výhodu a keby bola táto konkurenčná výhoda systematická a výrazná, týmto prevádzkovateľom by umožnila strategicky ponúknuť viac, než sú ich náklady, čo by viedlo k nadmernej kompenzácii. Nemecké orgány dodali, že uvedený účinok by mohol nastať aj mimo uzavretých distribučných sústav, ale výhoda prevádzkovateľa zariadenia KVET by bola možná iba vtedy, keby bolo k rovnakej sústave pripojených len niekoľko koncových spotrebiteľov. Vo verejnej sústave preto účinok vo všeobecnosti nemá za následok narušenie hospodárskej súťaže.

(72)

Po vypracovaní podrobnejšej štúdie tejto otázky však nemecké orgány dospeli k záveru, že uzavreté distribučné sústavy majú rôzne štruktúry a že vo všeobecnosti sa na sieťových poplatkoch neušetrí, prípadne sú úspory veľmi malé, a riziko strategických ponúk uvedené v odôvodnení 71 je oveľa nižšie, ako sa predpokladalo. Tento záver vychádza z viacerých zistení, ku ktorým sa nemecké orgány medzičasom dopracovali.

(73)

Po prvé, nato, aby sa mohla strategická ponuka uskutočniť, by muselo zariadenie KVET získať oveľa lepšiu cenu za vyrobenú elektrinu, z čoho vyplýva, že úspory zo sieťových poplatkov by museli byť značné. Tento účinok by bolo možné zmerať iba v prípade, ak by sa vyrobený objem predal na miestnu spotrebu za vyšší podiel. Inak by neexistoval potenciál na získanie lepších cien.

(74)

Po druhé, príjemcami nižších sieťových poplatkov sú vždy koncoví spotrebitelia v uzavretej distribučnej sústave, bez ohľadu na to, či uzavreli zmluvu o dodávkach elektriny s prevádzkovateľom zariadenia KVET alebo nie. Prevádzkovateľ zariadenia KVET by teda musel uzavrieť zmluvy so všetkými koncovými spotrebiteľmi alebo aspoň s väčšinou z nich. Ak je do uzavretej distribučnej sústavy pripojených veľa koncových spotrebiteľov, výsledkom bude pravdepodobne parazitovanie. Koncoví spotrebitelia nebudú ochotní platiť prevádzkovateľovi zariadenia KVET vyššie ceny, keďže sieťové poplatky budú aj tak nižšie. Keďže zariadenia KVET predstavujú dlhodobé aktíva, prevádzkovateľ by musel zabezpečiť dlhodobé zmluvy s väčšinou koncových spotrebiteľov pripojených do uzavretej distribučnej sústavy, čím by sa opäť znížila pravdepodobnosť dosiahnutia (oveľa) vyšších cien od koncových spotrebiteľov.

(75)

Po tretie, koncoví spotrebitelia v uzavretých distribučných sústavách sú často priemyselní používatelia oprávnení na znížené sieťové poplatky na základe rôznych výnimiek z článku 19 nariadenia o poplatkoch v elektrizačnej sústave (Stromnetzentgeltverordnung). Keďže zníženia vychádzajú zo stabilného alebo osobitného profilu spotreby dotknutých koncových používateľov, a nie zo skutočnosti, že ide o uzavretú distribučnú sústavu, existuje len malý alebo neexistuje žiadny priestor na významné zníženia sieťových poplatkov, ktoré by mohli byť využité na rokovanie o vyšších cenách.

(76)

Vzhľadom na to nemecké orgány dospeli k záveru, že domnelá konkurenčná výhoda nemusela byť nevyhnutne dostatočne veľká ani systematická, čiže riziko strategickej ponuky bolo oveľa nižšie, než sa pôvodne obávali (ak vôbec existovalo). Nemecké orgány preto uvažujú o tom, že povolia účasť zariadení KVET vyrábajúcich elektrinu odovzdávanú do uzavretej distribučnej sústavy na verejných obstarávaniach bez ďalších zmien konceptu verejného obstarávania. Ak sa však pri ďalších skúmaniach prebiehajúceho legislatívneho postupu ukáže, že stále existuje narušenie hospodárskej súťaže a že sú potrebné osobitné opatrenia týkajúce sa konceptu verejného obstarávania, nemecké orgány sa zaviazali oznámiť tieto účinky a všetky protiopatrenia Komisii. V každom prípade sa nemecké orgány zaviazali zahrnúť do hodnotenia schémy podpory pre KVET aj účasť zariadení KVET vyrábajúcich elektrinu odovzdávanú do uzavretých distribučných sústav.

(77)

Nemecké orgány potvrdili, že dotknuté zariadenia KVET sú zariadeniami KVET opísanými v odôvodneniach 23 a 63 rozhodnutia o začatí konania, ku ktorým poskytli nemecké orgány nasledujúce výpočty priemerných nákladov na elektrickú energiu.

Tabuľka 5

Výpočet priemerných nákladov na elektrickú energiu pre projekty realizované dodávateľmi mimo BesAR s väčším objemom než 100 kWel v priebehu 15 rokov (2016 – 2030) do 10 MW a v priebehu 20 rokov (2016 až 2035) nad 10 MW, s diskontnou sadzbou 30 % ročne – v eurocentoch/kWh (v hodnotách z roku 2013)

(78)

Tak ako ostatné zariadenia KVET, ktoré sa môžu zúčastňovať na verejných obstarávaniach, aj tieto musia byť zariadenia VU – KVET, aby boli oprávnené.

(79)

Pomoc zariadeniam KVET vybratým vo verejnom obstarávaní sa udelí ako prémia k trhovej cene počas 30 000 hodín prevádzky pri plnej záťaži. Prémia sa nevyplatí v prípade, ak je hodnota hodinových zmlúv na spotovom trhu (deň vopred) pre Nemecko nulová alebo záporná (článok 7 ods. 8 oznámeného KWKG 2016, článok 7 ods. 7 KWKG 2016 v znení zmien). Elektrina vyrobená počas tohto obdobia sa pri výpočte počtu hodín prevádzky pri plnej záťaži, na ktorý sa udeľuje podpora, nezohľadňuje. Za vyrovnanie odchýlky zodpovedá prevádzkovateľ zariadenia KVET.

(80)

V článku 107 ods. 1 zmluvy sa uvádza, že „ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(81)

Pri určovaní, či opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, musí Komisia posúdiť, či opatrenie:

(82)

Ako sa uvádza v rozsudku Súdneho dvora z 21. decembra 2016 v spojených veciach Komisia/World Duty Free Group a Komisia/Banco Santander a Santusa (20), stanovenie selektivity daňového opatrenia alebo odvodu spočíva v overení, či zavádza rozlišovanie medzi subjektmi, ktoré sa vzhľadom na cieľ sledovaný dotknutým všeobecným daňovým systémom nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii, pričom ide o rozlišovanie, ktoré nie je odôvodnené povahou a štruktúrou tohto systému

(83)

V rozhodnutí o začatí konania dospela Komisia k záveru, že v zásade sa má doplatok KVET platiť za každú kWh dodanú koncovým spotrebiteľom prostredníctvom verejnej sústavy alebo uzavretej distribučnej sústavy prevádzkovanej príslušnými prevádzkovateľmi sústavy. Tento doplatok je teda jednotným doplatkom podľa kWh. Ako už bolo uvedené v oddieloch 2.2.1 a 2.3, systém stanovovania doplatku zostal v rámci KWKG 2016 v znení zmien v zásade nezmenený a naďalej vychádza zo zásady jednotného doplatku KVET. Bežný doplatok KVET dosiahol v roku 2016 výšku 0,445 eurocentu/kWh a v roku 2017 má výšku 0,438 eurocentu/kWh.

(84)

Obmedzením doplatku KVET na 0,04 eurocentu/kWh a 0,03 eurocentu/kWh (v tomto poradí) podľa oznámeného KWKG 2016 sa teda znižuje doplatok KVET spoločností spĺňajúcich kritériá zaradenia medzi koncových spotrebiteľov kategórie B alebo C, čím sa im znižuje zaťaženie, ktoré by za normálnych okolností museli znášať. Obmedzením doplatku KVET na 0,056 eurocentu/kWh v roku 2016 a 0,06 a 0,08 eurocentu/kWh v roku 2017 a na 0,12 eurocentu/kWh a 0,16 eurocentu/kWh v roku 2018 podľa KWKG 2016 v znení zmien sa znižuje aj finančné zaťaženie podnikov spĺňajúcich kritériá zaradenia medzi koncových spotrebiteľov kategórie B alebo C, čím sa im znižuje zaťaženie, ktoré by za normálnych okolností museli znášať. Obmedzením doplatku KVET na 15 % doplatku v plnej výške (a na 0,5 % alebo 4 % hrubej pridanej hodnoty) v prípade používateľov náročných na spotrebu elektriny spĺňajúcich podmienky uvedené v odôvodnení 20 podľa KWKG 2016 v znení zmien sa znižuje aj finančné zaťaženie podnikov spĺňajúcich kritériá zaradenia medzi koncových spotrebiteľov kategórie B alebo C, čím sa im znižuje zaťaženie, ktoré by za normálnych okolností museli znášať. Takéto zníženie predstavuje výhodu (21).

(85)

Táto výhoda je aj selektívna. Pokiaľ ide o kategóriu C, zníženie sa obmedzuje iba na spracovateľský priemysel. V tomto sektore sa zníženie ďalej udeľuje iba spoločnostiam s ročnou spotrebou viac než 1 GWh a nákladmi na elektrinu, ktoré predstavujú viac než 4 % ich obratu (čím sa vylučujú ďalšie spracovateľské priemysly, keďže zvyčajne tieto hodnoty nedosahujú, pozri odôvodnenie 127 rozhodnutia o začatí konania). Rovnaký záver sa týka znížení udeľovaných používateľom náročným na spotrebu elektriny, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v odôvodnení 20. Zníženia sú selektívne, pretože sa udeľujú iba podnikom pôsobiacim v konkrétnych sektoroch a v rámci sektora sa zníženia udeľujú iba podnikom, ktoré dosiahli 1 GWh spotreby na danom mieste spotreby a určitú prahovú hodnotu elektroenergetickej náročnosti.

(86)

Pokiaľ ide o kategóriu B, výhoda sa obmedzuje na podniky dosahujúce ročnú spotrebu na úrovni 1 GWh. Komisia ďalej poznamenáva, že hoci sa zdá, že kategória B je otvorená všetkým sektorom, prahová hodnota 1 GWh z nej fakticky vylučuje niekoľko sektorov a podniky hospodárstva, ktoré zvyčajne nikdy takúto prahovú hodnotu spotreby nedosahujú.

(87)

Vzhľadom na cieľ presadzovaný doplatkom (prispievanie k podpore pre KVET) sú však koncoví spotrebitelia kategórií B a C a používatelia nároční na spotrebu elektriny v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii. Konkrétne títo koncoví spotrebitelia spotrebúvajú elektrinu odvádzanú do verejnej alebo uzavretej sústavy rovnako ako koncoví spotrebitelia kategórie A. Využívajú tiež podobné výhody ako koncoví spotrebitelia kategórie A, ktoré vyplývajú z nižšej úrovne emisií CO2 vďaka podpore VU – KVET financovanej z doplatku KVET.

(88)

Nemecké orgány nepredložili žiadne pripomienky týkajúce sa selektivity opatrenia.

(89)

BV Glas zdanlivo tvrdí, že obmedzenie znížení iba na spracovateľský priemysel je v rámci daného systému logické, pretože podniky pôsobiace v spracovateľskom priemysle sú vo všeobecnosti akceptantmi cien a nedokážu svoje dodatočné náklady preniesť na odberateľov, zatiaľ čo sektory služieb vo všeobecnosti prenášajú doplatky na odberateľov.

(90)

Komisia najskôr poznamenáva, že ak stanoví, že dané opatrenie vytvára rozdiely medzi podnikmi, ktoré sú vzhľadom na cieľ predmetného opatrenia v porovnateľnej skutkovej aj právnej situácii, je na členskom štáte, ktorý takéto rozlišovanie medzi podnikmi v oblasti poplatkov zaviedol, aby preukázal, že je v skutočnosti opodstatnené povahou a všeobecnou schémou predmetného systému (22). Nemecké orgány netvrdia, že zníženia vyplývajú z povahy a všeobecnej schémy doplatku KVET. Konkrétne netvrdia, že doplatok KVET spočíva na zásade ukladania doplatku KVET podnikom iba vtedy, ak dokážu svoje dodatočné náklady preniesť na odberateľov. Okrem toho, podmienky oprávnenosti nepodporujú (neopodstatnený) predpoklad, že systém bežných poplatkov doplatku KVET spočíva na zásade ukladania doplatku KVET podnikom iba vtedy, ak dokážu svoje dodatočné náklady preniesť na odberateľov.

(91)

Po prvé, oprávnenosť na zníženia podľa oznámeného KWKG 2016 nezávisí od toho, či podnik preukáže, že nedokáže preniesť svoje dodatočné náklady na odberateľov. Po druhé, neboli poskytnuté žiadne skutočnosti, ktorými by sa preukazovalo, že všetky sektory a podniky využívajúce výhody znížení kategórií B a C de facto nedokážu preniesť svoje dodatočné náklady a že tie, ktoré boli vylúčené, dokážu preniesť svoje dodatočné náklady. Po tretie, tvrdenia BV Glas, že obmedzenie znížení iba na podniky pôsobiace v spracovateľskom priemysle je normálne, je v rozpore so zníženiami udelenými koncovým spotrebiteľom kategórie B: tí môžu pôsobiť aj v sektore služieb a nemusia byť nároční na spotrebu elektriny. Pokiaľ ide o KWKG 2016 v znení zmien, nemecké orgány nedoložili tvrdenie, že doplatok KVET vychádzal zo schopnosti koncových spotrebiteľov prenášať náklady. Neschopnosť preniesť náklady nie je ani formálnou podmienkou oprávnenosti na zníženia.

(92)

Komisia preto dospela k záveru, že zníženia nemožno považovať za logické v rámci systému doplatku KVET, a naďalej sa domnieva, že skúmané zníženia predstavujú selektívnu výhodu pre príjemcov znížení.

(93)

Nemecké orgány zaviedli do zákona KWKG 2016 v znení zmien aj článok 27b, v ktorom sa stanovuje, že na elektrinu v zásobníku sa vzťahuje doplatok KVET vtedy, keď sa zo zásobníka odoberá, a nie vtedy, keď sa doň privádza. Komisia sa domnieva, že toto ustanovenie spočíva v povahe a všeobecnej schéme doplatku KVET (a teda nepredstavuje selektívnu výhodu): jeho cieľom je predchádzať dvojitému zdaneniu, teda zásada, ktorá sa vo všeobecnosti uplatňuje v daňovom alebo odvodovom systéme. Toto ustanovenie je v súlade so zásadou, že doplatok je splatný vtedy, ak sa elektrina odoberá zo sústavy a spotrebúva. Nemecko vysvetlilo, že elektrina v zásobníku však ešte spotrebovaná nebola. Komisia sa preto domnieva, že výnimka poskytnutá v článku 27b zákona KWKG 2016 v znení zmien nie je selektívna.

(94)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia dospela k záveru, že zníženia sú pripísateľné štátu, keďže všetky zníženia boli udelené zákonom (KWKG 2016), a preto sú pripísateľné štátu. Okrem toho Komisia dospela k záveru, že za overovanie toho, či podporu získali iba oprávnení prevádzkovatelia, zodpovedá BAFA (t. j. Spolkový úrad pre hospodárstvo a kontrolu vývozu, vyšší spolkový úrad zriadený v kompetencii spolkového ministerstva hospodárstva a energetiky).

(95)

Komisia ďalej v rozhodnutí o začatí konania dospela k záveru, že zníženia sa financovali zo štátnych zdrojov.

(96)

V tomto zmysle Komisia najskôr dospela k záveru, že s cieľom financovať podporu pre KVET Nemecko zaviedlo osobitný doplatok, teda doplatok KVET (pozri článok 26 oznámeného zákona KWKG 2016 a článok 26 zákona KWKG 2016 v znení zmien, v ktorých sa zavádza doplatok KVET a udeľuje právo prevádzkovateľom sústav ukladať doplatok KVET koncovým spotrebiteľom) a vymedzila jeho účel (t. j. financovanie štátnych politík v oblasti energetiky: podpora pre KVET a subvencovanie investícií do zásobníkov a sústav diaľkového vykurovania/chladenia) a metodika stanovovania jeho výšky, ktorú v prípade niektorých kategórií koncových spotrebiteľov stanovuje priamo štát (koncoví spotrebitelia kategórie B a kategórie C a používatelia nároční na spotrebu elektriny). V nasledujúcom roku sa opravujú deficity a prebytky vybratých doplatkov KVET (v porovnaní s potrebnou podporou), čím sa v plnej výške zabezpečí kompenzácia dodatočných nákladov prevádzkovateľov sústav vyplývajúcich z ich povinnosti zaplatiť podporu, ale zároveň to znamená aj to, že nemôžu využiť príjmy z doplatku na nič iné než na financovanie podpory pre KVET v oblasti výroby elektriny, zásobníkov energie na vykurovanie a chladenie a diaľkové vykurovanie/chladenie. Vzhľadom na to dospela Komisia k záveru, že rovnako ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent de Colère! (23), vytvoril štát v rámci zákona KWKG 2016 systém, v ktorom sú náklady prevádzkovateľov sústav v súvislosti s podporou pre KVET v oblasti výroby elektriny, zásobníkov, diaľkového vykurovania/chladenia v plnej miere kompenzované prostredníctvom doplatku KVET uloženého koncovým spotrebiteľom elektriny. Táto okolnosť odlišuje súčasnú vec od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 13. marca 2001, PreussenElektra (24), keďže v nej museli dodávatelia elektriny financovať dodatočné náklady z vlastných zdrojov. Okrem toho, ani podpora pre KVET udelená výrobcom elektriny KVET, ani subvencovanie investícií udelené prevádzkovateľom sústav diaľkového vykurovania a chladenia a zásobníkov nepredstavujú ceny či poplatky za tovary alebo služby. Podporu pre KVET totižto vyplácajú prevádzkovatelia sústav prevádzkovateľom zariadení KVET, hoci elektrina sa nepredáva prevádzkovateľom sústav, ale tretím stranám; v niektorých prípadoch ju dokonca spotrebúva samotný prevádzkovateľ zariadenia KVET. Pokiaľ ide o sústavy diaľkového vykurovania/chladenia a zásobníky, zostávajú vo vlastníctve prevádzkovateľa, ktorý žiada o subvencie, a platba subvencie prevádzkovateľom elektrizačnej sústavy nedáva žiadne právo, pokiaľ ide o dotknuté sústavy diaľkového vykurovania/chladenia a zásobníky (pre informácie o podpore sústav diaľkového vykurovania/chladenia a zásobníkov pozri odôvodnenia 33 až 45 rozhodnutia o začatí konania).

(97)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania ďalej poznamenala, že prevádzkovatelia prenosových sústav zohrávajú v systéme osobitnú úlohu. Bol im zverený výpočet doplatku KVET na základe metodiky stanovenej v zákone KWKG 2016 a riadia finančné toky z doplatku KVET. Prenáša sa na nich celé finančné zaťaženie vyplývajúce z podpory pre KVET v oblasti sústav diaľkového vykurovania/chladenia; oni potom musia zabezpečiť rovnomerné rozloženie finančného zaťaženia medzi prevádzkovateľov prenosových sietí (primerane podľa koncových spotrebiteľov kategórií A, B a C pripojených do ich sústavy) a na nich sa prevádza doplatok KVET od prevádzkovateľov distribučných sietí s cieľom kompenzovať ich za finančné zaťaženie vyplývajúce z podpory. Taktiež musia upozorniť BAFA, ak hrozí prekročenie rozpočtu. V tomto zmysle vykazujú podobnosti so situáciou Samenwerkende Elektriciteits-Produktiebedrijven NV vo veci, v ktorej bol vynesený rozsudok zo 17. júla 2008, Essent Network Noord (25), a so situáciou prevádzkovateľov prenosových sústav vo veci, v ktorej bol vynesený rozsudok z 10. mája 2016, Nemecko/Komisia (EEG 2012) (26).

(98)

Okrem toho Komisia v rozhodnutí o začatí konania dospela aj k záveru, že štátnu kontrolu nad doplatkom KVET potvrdzujú aj tieto skutočnosti: doplatok KVET sa musí odvádzať na osobitný účet, aby mohol regulačný orgán overiť neexistenciu krížových subvencií medzi rôznymi činnosťami prevádzkovateľov sústav. Okrem toho musí fakturáciu medzi prevádzkovateľmi prenosovej sústavy podľa zákona kontrolovať audítor alebo autorizovaný účtovník. A nakoniec sa zákonom obmedzuje aj celkový rozpočet na opatrenie a celková výška doplatku. Ak hrozí prekročenie rozpočtu, prevádzkovatelia prenosových sústav musia upozorniť úrad BAFA, ktorý potom vypočíta nové, znížené sadzby podpory, aby sa zabezpečilo, že rozpočet sa neprekročí. Tým sa ďalej potvrdzuje, že doplatok KVET predstavuje prostriedok pod kontrolou štátu.

(99)

Nemecké orgány nepredložili k tomuto bodu žiadne pripomienky. BV Glas uviedol, že opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc, pretože nezaťažuje štátny rozpočet. Komisia však v tomto zmysle poznamenáva, že podľa ustálenej judikatúry sa za štátne zdroje nepovažujú len tie zdroje, ktoré prešli cez štátny rozpočet. Postačuje, že sú naďalej pod verejnou kontrolou (27). Za pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy sa považuje zvýhodnenie poskytnuté priamo alebo nepriamo zo štátnych zdrojov. Rozlišuje sa medzi štátnou pomocou a pomocou poskytnutou zo štátnych zdrojov, aby pod vymedzenie pomoci patrila nielen priamo štátom poskytnutá pomoc, ale aj pomoc verejných alebo súkromných orgánov, ktoré boli daným štátom na tento účel určené alebo zriadené (28).

(100)

Na základe týchto skutočností sa Komisia naďalej domnieva, že doplatok KVET predstavuje štátny zdroj, a preto sa znížené sadzby doplatku KVET financujú aj zo štátnych zdrojov. Tieto zníženia sa financujú zo štátnych zdrojov ako podpora pre KVET. Každé zníženie doplatku KVET je stanovené v zákone a štátna kontrola sa ho týka v rovnakej miere ako doplatku KVET v plnej výške (pozri vyššie). Aj zníženie doplatku KVET sa preto musí považovať za financované zo štátnych zdrojov (29).

(101)

Pokiaľ ide o zníženia doplatkov KVET, môžu narušiť hospodársku súťaž medzi podnikmi v rámci rovnakého sektora, keďže nie všetky podniky sú oprávnené (závisí do to od ich úrovne spotreby a/alebo príslušného významu nákladov na elektrinu pre ich obrat a/alebo od príslušného významu nákladov na elektrinu pre hrubú pridanú hodnotu), a pravdepodobne môžu aj ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a hospodársku súťaž s podnikmi v iných členských štátoch. Podniky využívajúce výhody znížení naozaj zvyčajne pôsobia v určitých spracovateľských priemysloch, v ktorých náklady na elektrinu predstavujú väčšiu časť výrobných nákladov (kovoobrábací priemysel, papierenský a chemický sektor, sklársky priemysel, rafinérie, drevospracujúci priemysel, potravinársky a krmivový sektor, pozri odôvodnenie 127 rozhodnutia o začatí konania a uvedenú tabuľku 3). Spoločnosti pôsobiace v sektoroch ako chemický sektor, papierenský priemysel, výroba automobilov a automobilový dodávateľský priemysel konkurujú podnikom so sídlom v iných členských štátoch.

(102)

BV Glas uviedol, že na hospodársku súťaž to nemalo žiadny vplyv, nevysvetlil však prečo. BV Glas podľa všetkého naznačuje, že nebude existovať vplyv na hospodársku súťaž, pretože opatrenie sa zameriava na zmierňovanie konkurenčnej nevýhody v porovnaní s podnikmi v iných členských štátoch. Vzhľadom na to, že doplatky KVET existujú aj v iných členských štátoch (napríklad vo Francúzsku (30)), nie je toto tvrdenie podložené faktmi. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry skutočnosť, že opatrenie je zamerané na harmonizáciu prostredníctvom jednostranných podmienok opatrení hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi, nemusí nevyhnutne zabraňovať posúdeniu daného opatrenia ako štátnej pomoci (31).

(103)

Komisia preto dospela k záveru, že zníženia doplatku KVET udelené koncovým spotrebiteľom kategórií B a C a používateľom náročným na spotrebu elektriny predpokladané v KWKG 2016 obsahujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 zmluvy.

(104)

BV Glas zdôraznil, že KWKG 2016 je veľmi podobný KWKG 2002, a preto predstavuje existujúcu pomoc.

(105)

Komisia však poznamenáva, že množstvo podobností medzi KWKG 2002 a KWKG 2016 nemôže viesť k záveru, že schéma pomoci znížení doplatku KVET poskytovaná podľa KWKG 2016 predstavuje existujúcu schému pomoci.

(106)

Je pravdou, že zákon z 12. mája 2000 o ochrane výroby elektriny na základe KVET (ďalej len „KWKG 2000“), jeden z predchodcov KWKG 2016, Komisia považovala za zákon, ktorý neobsahuje štátnu pomoc (32). Ako však Komisia poznamenala v rozhodnutí o začatí konania (odôvodnenie 288), KWKG 2000 bol v roku 2002 zrušený a nahradený KWKG 2002, ktorý bol ďalej nahradený KWKG 2016.

(107)

Opatrenie pomoci sa teda nemôže považovať za existujúcu pomoc, a to najmä preto, že medzi KWKG 2000 a KWKG 2016, a vlastne už aj medzi KWKG 2000 a KWKG 2002, existuje niekoľko podstatných rozdielov.

(108)

Prvým rozdielom je to, že zníženia doplatku KVET, ktoré sú predmetom formálneho vyšetrovania, v KWKG 2000 neexistovali a Komisia ich neskúmala v rozhodnutí z 22. mája 2002 o štátnej pomoci NN 68/2000 – Nemecko – Zákon o ochrane výroby elektriny na základe kombinovanej výroby tepla a elektriny z 12. mája 2000 (33).

(109)

Okrem toho v KWKG 2000 sa jednoducho stanovovala povinnosť nákupu spoločne s cenou, ktorá sa má za daný tovar zaplatiť. Obsahoval zaťaženie, ktoré spoločne znášali jednotliví prevádzkovatelia sústav. Nestanovoval sa v ňom však žiadny doplatok KVET na financovanie podpory a, ako je uvedené v predchádzajúcom odôvodnení, neexistovali žiadne znížené doplatky KVET pre určité kategórie koncových spotrebiteľov.

(110)

KWKG 2016 sa líši od KWKG 2000 v týchto ohľadoch: po prvé, povinnosť nákupu bola nahradená povinnosťou vyplácať prémiu za elektrinu, ktorú väčšinou nenakupuje prevádzkovateľ sústavy. Po druhé, KWKG 2016 obsahuje aj podporu pre elektrinu na vlastnú spotrebu, t. j. pomoc, ktorá sa neodosiela do sústav prevádzkovaných prevádzkovateľmi sústav. Po tretie, KWKG 2016 poskytuje aj podporu akumulácie tepla a sústav diaľkového vykurovania, t. j. infraštruktúry, ktorá nesúvisí s elektrizačnou sústavou. Po štvrté, zákonom sa prevádzkovateľom sústav zaručuje kompenzácia dodatočných nákladov v plnej výške prostredníctvom zákonom zavedeného doplatku KVET a centralizáciou finančných tokov prevádzkovateľov prenosových sústav prepojených s platbami prémií a doplatkom KVET. Doplatok KVET je jednotný doplatok na kWh vo všetkých sústavách. Po piate, zákon obsahuje maximálny rozpočet, ktorým sa obmedzuje aj zvýšenie doplatku KVET. A po šieste, KWKG 2016 poskytuje maximálny strop doplatku KVET pre koncových spotrebiteľov kategórií B a C. A nakoniec, podpora zariadení KVET, sústav diaľkového vykurovania atď. je k dispozícii iba po získaní povolenia od BAFA. Takéto potvrdenie oprávnenosti na podporu v KWKG 2000 neexistovalo.

(111)

Už KWKG 2002 obsahuje niekoľko významných zmien oproti KWKG 2000: povinnosť vyplácať prémiu k trhovej cene (namiesto jednoduchej povinnosti nákupu elektriny za danú cenu), záruku poskytnutú zákonom, že prevádzkovatelia sústav budú kompenzovaní za dodatočné náklady vyplývajúce z povinnosti vyplácať prémiu, vytvorenie jednotného doplatku KVET, ústrednú úlohu prevádzkovateľov prenosových sústav pri centralizácii finančných tokov prepojených s platbami podpory a doplatkom KVET a zavedenie maximálnych stropov doplatku KVET pre dve kategórie koncových spotrebiteľov (kategóriu B a kategóriu C). Aj povinnosť získať autorizáciu od BAFA na prístup k podpore bola zavedená v roku 2002. V roku 2009 bol KWKG 2002 zmenený tak, aby poskytoval podporu aj pre vlastnú spotrebu a sústavy diaľkového vykurovania. V roku 2012 bol KWKG 2002 zmenený tak, aby obsahoval aj podporu pre zásobníky tepla a chladu, ako aj sústavy diaľkového vykurovania. Rozpočtové obmedzenie bolo zavedené v KWKG 2016.

(112)

Na základe týchto skutočností teda Komisia dospela k záveru, že KWKG 2016 má niekoľko rovnakých vlastností ako KWKG 2002, ale nemôže predstavovať existujúce opatrenie pomoci, keďže rozhodnutie vo veci NN 68/2000 (34) sa netýkalo KWKG 2002, ale KWKG 2000, a KWKG 2016 obsahuje niekoľko podstatných úprav KWKG 2000.

(113)

Podobnosti medzi KWKG 2002 a KWKG 2016 (povinnosť vyplácať prémiu k trhovej cene, záruka poskytnutá zákonom, že prevádzkovateľom sústav budú kompenzované dodatočné náklady vyplývajúce z povinnosti vyplácať prémiu, zavedenie jednotného doplatku KVET a zavedenie zníženého doplatku KVET pre určitých koncových spotrebiteľov, ústredná úloha prevádzkovateľov prenosových sústav pri centralizácii finančných tokov prepojených s platbami podpory a doplatkom KVET, autorizácia BAFA na získanie prístupu k podpore) a rozdiely oproti KWKG 2000 v skutočnosti viedli k záveru, že už zníženia doplatku KVET udelené podľa KWKG 2002 predstavovali štátnu pomoc. Komisia uznáva, že podľa článku 1 písm. a) bodu iv) v spojení s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2015/1589 sa za existujúcu pomoc považujú iba zníženia doplatku KVET udelené 10 rokov pred 24. októbrom 2016.

(114)

Okrem toho Nemecko predložilo plán úprav od roku 2011, čím sa výslovne uznáva, že zníženia doplatku KVET od roku 2011 obsahovali v porovnaní s KWKG 2002 novú štátnu pomoc.

(115)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia dospela k záveru, že štátna pomoc pre zariadenia VU – KVET, zásobníky a energeticky efektívne sústavy diaľkového vykurovania/chladenia udelená podľa KWKG 2016 bola zlučiteľná s vnútorným trhom.

(116)

V rozhodnutí o začatí konania však Komisia spochybnila, či možno znížené doplatky KVET pre koncových používateľov kategórie B a C vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(117)

Uvedené posúdenie zlučiteľnosti sa týka iba znížení udelených koncovým spotrebiteľom kategórií B a C od roku 2007 a používateľom náročným na spotrebu elektriny uvedeným v odôvodnení 20. Toto rozhodnutie sa netýka znížení platieb doplatku KVET udelených železničným podnikom. Dané zníženia boli schválené rozhodnutím SA.43666 (35).

(118)

Maximálny strop doplatkov odbremeňuje koncových spotrebiteľov kategórií B a C a používateľov náročných na spotrebu elektriny od časti doplatku KVET, ktorý by za normálnych okolností museli znášať pri každodennej prevádzke v rámci nákladov na elektrinu; tým sa znižujú prevádzkové náklady dotknutých spoločností.

(119)

V článku 107 ods. 1 zmluvy sa stanovuje všeobecná zásada zákazu štátnej pomoci v rámci Únie. V článku 107 ods. 2 a článku 107 ods. 3 zmluvy sa uvádzajú výnimky z tejto zásady.

(120)

Ako Komisia poznamenala v rozhodnutí o začatí konania, zníženia nepatria do rozsahu pôsobnosti EEAG. Po prvé, doplatok KVET nepredstavuje environmentálnu daň v zmysle oddielu 3.7.1 EEAG. Doplatok KVET má naozaj iný konkrétny cieľ, a to financovanie podpory zariadení KVET. Doplatok KVET nemá na rozdiel od environmentálnych daní regulačný účinok na správanie (pozri body 167 a 181 EEAG). Jeho cieľom nie je zmeniť správanie samotného platcu doplatku KVET. Posúdenie znížení podľa oddielu 3.7.1 preto možno vylúčiť. Doplatok KVET vykazuje mnoho podobností s doplatkami za energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú určené na financovanie podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov, keďže nepriamo presadzuje environmentálny cieľ zníženia emisií CO2 pri výrobe elektriny prostredníctvom financovania podpory kombinovanej výroby. Oddiel 3.7.2 EEAG sa však vzťahuje iba na doplatky určené na financovanie podpory energie z obnoviteľných zdrojov, a teda sa netýka financovania opatrení energetickej efektívnosti, ako je energeticky vysoko účinná kombinovaná výroba. Na oznámené opatrenie sa nemôžu vzťahovať žiadne ďalšie usmernenia Komisie.

(121)

Komisia však môže vyhlásiť opatrenie pomoci za zlučiteľné priamo podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, pokiaľ je to nevyhnutné a primerané a pokiaľ pozitívne účinky zo spoločného cieľa vyvážia negatívne účinky na hospodársku súťaž a obchod. Tieto podmienky sa môžu považovať za splnené, ak sa kladne zodpovedajú tieto otázky:

(122)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania dospela k záveru, že doplatok KVET je určený na financovanie podpory vysoko účinnej kombinovanej výroby, a preto nepriamo prispieva k dosahovaniu cieľov presadzovaných týmito opatreniami podpory, t. j. k znižovaniu environmentálneho vplyvu výroby elektriny zvyšovaním energetickej efektívnosti výroby elektriny a znižovaniu emisií CO2 v sektore elektriny, ktoré Komisia považuje za zodpovedajúce cieľu spoločného záujmu.

(123)

Komisia ďalej dospela k záveru, že zníženia doplatkov KVET určených na financovanie podpory kombinovanej výroby tepla a elektriny môžu nepriamo prispievať aj k cieľu opatrení podpory financovaných z doplatkov (t. j. zvyšovaniu energetickej efektívnosti výroby elektriny a znižovaniu emisií CO2 spojených so spotrebou elektriny), pretože dokážu zabezpečiť dostatočnú finančnú základňu pre samotné opatrenia podpory podobne, ako dokážu zníženia financovania podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov pomôcť zabezpečiť dostatočnú finančnú základňu pre podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov (pozri oddiel 3.7.2 EEAG, a najmä bod 182 EEAG). Ak sú teda na financovanie týchto opatrení podpory potrebné zníženia, nepriamo by prispievali k cieľom presadzovaným opatreniami podpory, ktoré sa skúmajú v oddieloch 3.3.1 až 3.3.5 rozhodnutia o začatí konania.

(124)

Komisia dospela aj k záveru, že Únia nestanovila pre jednotlivé členské štáty povinné ciele v oblasti výroby elektriny v rámci vysoko účinnej kombinovanej výroby, iba pre energie z obnoviteľných zdrojov. Finančné potreby na podporu zariadení KVET sú preto vo všeobecnosti nižšie než finančné potreby na podporu energie z obnoviteľných zdrojov, takže nie je také nevyhnutné financovať opatrenia podpory z odvodov za spotrebu elektriny. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (38) sa však stanovuje 20 % hlavný cieľ v oblasti energetickej efektívnosti a uvádzajú orientačné vnútroštátne ciele v oblasti efektívnosti, ku ktorým môžu zariadenia VU – KVET, energeticky efektívne sústavy diaľkového vykurovania a zásobníky významne prispievať. Členské štáty sú okrem toho povinné posúdiť svoj potenciál vykonávania opatrení týkajúcich sa energetickej efektívnosti vrátane zariadení KVET, zariadení diaľkového vykurovania a zásobníkov a tento identifikovaný potenciál aj využívať. V dôsledku toho by sa potenciálne mohli stať významnými aj finančné potreby na opatrenia podpory energetickej efektívnosti, čím by sa zvýšila potreba, aby členské štáty dokázali financovať opatrenia z odvodov za spotrebu energie. Okrem toho cieľ dosiahnutia 27 % zlepšenia energetickej efektívnosti do roku 2030, ktorý Európska rada schválila 23. októbra 2014 (39), bude naďalej viesť Úniu a jej členské štáty k ďalším zníženiam emisií CO2 a ďalším úsporám energie.

(125)

S cieľom zabrániť tomu, aby sa koncoví spotrebitelia elektriny, ktorí sú najviac dotknutí finančnými nákladmi na podporu vysoko účinnej kombinovanej výroby (a na súvisiacu podporu energeticky efektívnych sústav diaľkového vykurovania a zásobníkov tepla pripojených k zariadeniam KVET), ocitli vo veľkej konkurenčnej nevýhode, môže Nemecko udeliť čiastočné zníženia, a to najmä preto, lebo doplatok KVET slúži spolu s doplatkom podľa zákona EEG na financovanie súboru opatrení podpory v sektore elektriny s cieľom znižovať emisie CO2 a bojovať proti zmene klímy. Konkurz alebo premiestnenie príliš veľkého počtu podnikov, ktoré boli osobitne dotknuté doplatkom podľa zákona EEG alebo doplatkom KVET, by mohol naozaj ohroziť finančnú základňu: namiesto platby zníženého doplatku by príslušné spoločnosti k financovaniu vôbec neprispievali, čo by znamenalo ešte väčšie finančné úsilie ostatných koncových spotrebiteľov na financovanie podpory pre KVET, čím by sa opäť znížila miera prijateľnosti doplatku, a tým aj podpory pre KVET ako takej.

(126)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia dospela k záveru, že hoci cieľom doplatku KVET nebolo vytváranie stimulov na znižovanie spotreby energie, ale iba financovanie opatrení energetickej efektívnosti, malo by sa zabrániť tomu, aby rozsah znížení spoločnosti podnecoval k tomu, aby boli menej energeticky efektívne, keďže to by bolo v rozpore s cieľom podporovaných opatrení energetickej efektívnosti.

(127)

Pokiaľ ide o riziko zníženia stimulov v oblasti dosahovania energetickej efektívnosti, nemecké orgány uviedli, že tieto zníženia nespôsobujú odstránenie stimulov na dosahovanie energetickej efektívnosti používateľov náročných na spotrebu elektriny, keďže doplatok KVET predstavuje iba malú časť nákladov na elektrinu. Samotná cena elektriny poskytuje vzhľadom na to, že tvorí veľkú časť nákladov na energie z celkových výrobných nákladov, stimul na dosahovanie energetickej efektívnosti (pozri odôvodnenie 62 a nasledujúce). BV Glas ďalej uviedol, že používatelia nároční na spotrebu elektriny sú vzhľadom na veľký podiel cien energie na celkových výrobných nákladoch (často od 20 do 50 %) neustále stimulovaní zlepšovať energetickú efektívnosť.

(128)

Komisia súhlasí s tým, že v prípade spoločností náročných na spotrebu elektriny, ktoré sú vystavené medzinárodnému obchodu, môže samotná cena elektriny poskytovať stimul na zvyšovanie energetickej efektívnosti, keďže predstavuje veľkú časť ich výrobných nákladov. Tento stimul bude dôležitejší pre spoločnosti, ktoré na určitej úrovni pôsobia v medzinárodnom obchode, pretože konkurenčný tlak ich bude nútiť k efektívnosti. Keďže tieto spoločnosti budú musieť platiť aj minimálne 15 % doplatku KVET, tento minimálny príspevok v podstate posilní stimuly motivujúce spoločnosti náročné na spotrebu elektriny, ktoré čelia medzinárodnej hospodárskej súťaži, aby investovali do opatrení energetickej efektívnosti. Neboli však poskytnuté žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že zníženiami sa neodstránia stimuly pre podniky, ktoré nie sú náročné na spotrebu elektriny. Nemecké orgány však k 1. januáru 2017 obmedzili zníženia pre používateľov náročných na spotrebu elektriny, ktorí čelia určitej miere medzinárodnej hospodárskej súťaže, a veľká časť príjemcov v roku 2016 sa môže považovať za používateľov náročných na spotrebu elektriny. Zníženia boli ďalej podmienené účasťou v systéme environmentálneho alebo energetického manažérstva. A nakoniec, ako bude podrobnejšie preskúmané ďalej v texte, nemecké orgány zachovali vlastný príspevok na úrovni 15 % doplatku KVET. Komisia preto dospela k záveru, že zníženia v znení zmien nespôsobia odstránenie stimulov pre používateľov náročných na spotrebu elektriny na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Pokiaľ ide o obdobie rokov 2011 – 2018 a používateľov, ktorí nie sú nároční na spotrebu elektriny, nemecké orgány predložili plán úprav, ktorým sa zvýšia stimuly na dosahovanie energetickej efektívnosti v prípade používateľov, ktorí nie sú nároční na spotrebu elektriny.

(129)

Na základe týchto skutočností Komisia dospela k záveru, že znížené doplatky KVET prispievajú k spoločnému cieľu.

(130)

V oddieloch 3.3.1.2, 3.3.2.2, 3.3.4.2 a 3.3.5.2 rozhodnutia o začatí konania Komisia dospela k záveru, že samotný trh nedokáže zabezpečiť podporu zariadení vysoko účinnej kombinovanej výroby, energeticky efektívnych sústav diaľkového vykurovania/chladenia a zariadení zásobníkov tepla/chladu a že opatrenia podpory (a ich financovanie) boli potrebné na stimulovanie investícií do týchto zariadení, ako aj do ich prevádzky.

(131)

Všetky opatrenia pomoci skúmané v oddieloch 3.3.1 až 3.3.5 rozhodnutia o začatí konania sú zamerané na zvyšovanie energetickej efektívnosti výroby elektriny a na znižovanie emisnej stopy výroby elektriny, a tým aj jej spotreby. Sú zamerané na boj proti zmene klímy.

(132)

Hoci doplatok KVET nie je jediným možným finančným prostriedkom, je vhodné financovať opatrenia pomoci na vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny, pre energeticky efektívne sústavy diaľkového vykurovania a zásobníky tepla na základe doplatku koncových spotrebiteľov pripojených do sústavy za spotrebovanú elektrinu odobratú z tejto sústavy, a to pre úzke prepojenie medzi podporovanými opatreniami a odoberaním elektriny zo sústavy. Tento doplatok predstavuje relatívne stabilný finančný tok a nepoškodzuje rozpočtovú disciplínu. Z týchto dôvodov sa takýto finančný systém často využíva na financovanie podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 125, finančné potreby na opatrenia podpory energetickej efektívnosti by sa mohli stať významnými, čím by sa zvýšila potreba, aby členské štáty dokázali financovať opatrenia z doplatkov za elektrinu.

(133)

Komisia sa preto domnieva, že znížený doplatok KVET by sa mohol považovať za potrebný na dosahovanie cieľov energetickej efektívnosti a ochrany životného prostredia, ktoré sa presadzujú opatreniami skúmanými v oddieloch 3.3.1 až 3.3.5 rozhodnutia o začatí konania, ak by bol v prípade neexistencie znížení doplatok KVET financujúci tieto opatrenia a ciele presadzované týmito opatreniami ohrozený.

(134)

Mohlo by sa to stať, ak by platba doplatku KVET v plnej výške znamenala premiestnenie alebo konkurz príliš veľkého počtu podnikov alebo sektorov. V dôsledku toho by sa významne znížila prijateľnosť doplatku KVET, ako aj počet platcov doplatku, čo by ohrozilo samotné opatrenia pomoci.

(135)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania (odôvodnenie 274) uviedla, že kritériá vypracované v bodoch 185, 186 a 187 EEAG by mohli slúžiť ako usmernenie s cieľom identifikovať sektory ohrozené premiestnením alebo konkurzom v prípade príliš vysokých doplatkov za energiu zameraných na financovanie podpory kombinovanej výroby. Zdá sa to vhodné najmä vzhľadom na to, že na jednej strane slúžia opatrenia financované z doplatku KVET rovnakému environmentálnemu cieľu ako opatrenia financované z doplatkov za obnoviteľné zdroje, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti oddielu 3.7.2 EEAG (boj proti zmene klímy znižovaním emisií CO2 vyplývajúcich z výroby elektriny), a vzhľadom na to, že na strane druhej sa doplatkom KVET v Nemecku zvyšujú doplatky za obnoviteľné zdroje (doplatok podľa zákona EEG v Nemecku) a tento doplatok je podobne štruktúrovaný. Keďže doplatok KVET sa odvádza podľa objemu elektriny odobratej zo sústavy, bude mať vplyv najmä na podniky, v prípade ktorých predstavujú náklady na elektrinu významnú časť hrubej pridanej hodnoty a ktoré vzhľadom na intenzitu medzinárodného obchodu v sektore, v ktorom pôsobia, nedokážu jednoducho preniesť svoje náklady na koncových spotrebiteľov bez straty významných trhových podielov. Ide o podniky, na ktorých identifikáciu sa zameriavajú kritériá stanovené v bodoch 185, 186 a 187 EEAG.

(136)

Počas predbežného vyšetrovania nemecké orgány vysvetlili, že na zabezpečenie konkurencieschopnosti dotknutých spoločností (používateľov energie) boli potrebné znížené doplatky KVET, ktoré budú nakoniec potrebné aj na zabezpečenie financovania opatrení podpory. Nemecké orgány však neposkytli dostatočné informácie, ktoré by preukázali potrebu znížených doplatkov KVET pre všetky typy podnikov alebo sektorov začlenené medzi koncových spotrebiteľov kategórií C a B na zabezpečenie financovania opatrení pomoci stanovených v oznámenom KWKG 2016. Poskytli len informácie súvisiace s používateľmi náročnými na spotrebu elektriny, ktorí sú vystavení medzinárodnej hospodárskej súťaži a oprávnení na zníženia doplatkov za obnoviteľné zdroje, pričom však uznali, že koncových spotrebiteľov v kategóriách B a C netvorili iba takéto podniky.

(137)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia poznamenala, že prijala, že na niektoré sektory náročné na spotrebu elektriny, ktoré sú vo veľkej miere vystavené medzinárodnému obchodu, bude mať doplatok podľa zákona EEG v plnej výške značný vplyv a že toto ohrozenie konkurencieschopnosti a životaschopnosti je dostatočne závažné nato, aby bola ohrozená podpora energií z obnoviteľných zdrojov (40). Za predpokladu, že príjemcami budú spoločnosti oprávnené na podporu podľa zákona EEG, môže doplatok KVET pre veľké množstvo z nich predstavovať od 1 % do 9 % hrubej pridanej hodnoty. To naozaj môže predstavovať veľké zaťaženie, a to najmä preto, že sa ešte zvýši zaťaženie už vyplývajúce z doplatku podľa zákona EEG, z ktorého sa financujú opatrenia, ktorými sa presadzuje rovnaký environmentálny cieľ ako v prípade opatrení financovaných z doplatku KVET.

(138)

Počas formálneho vyšetrovacieho konania nemecké orgány neposkytli žiadne dodatočné informácie, ktoré by Komisii umožnili overiť, aký počet príjemcov budú v skutočnosti tvoriť podniky oprávnené na znížené doplatky podľa zákona EEG alebo na zníženia podľa oddielu 3.7.2 EEG, ani žiadne informácie, ktoré by preukázali nevyhnutnosť znížení aj pre spoločnosti, ktoré ani nie sú náročné na spotrebu elektriny, ani nečelia medzinárodnej hospodárskej súťaži. Hoci sa BV Glas domnieva, že všetky zníženia sú potrebné, nepredložil informácie, z ktorých by vyplývalo, že sú potrebné aj zníženia pre používateľov, ktorí nie sú nároční na spotrebu elektriny. Informácie predložené zo strany BV Glas sa vlastne obmedzujú iba na používateľov náročných na spotrebu elektriny. Od 1. januára 2017 však budú zníženia obmedzené iba na používateľov náročných na spotrebu elektriny, ktorí sú oprávnení na zníženia doplatku za obnoviteľné energie (t. j. na používateľov náročných na spotrebu elektriny, ktorým hrozí premiestnenie alebo konkurz). Používatelia z kategórií B a C, ktorí nie sú nároční na spotrebu elektriny, už nebudú oprávnení na zníženia. V prípade používateľov, ktorí nie sú nároční na spotrebu elektriny, nemecké orgány poskytli plán úprav, podľa ktorého budú zníženia úplne zrušené do roku 2019, pričom na základe plánu úprav predloženého Komisii (pozri aj oddiel 6.4 o pláne úprav) boli upravené aj zníženia udeľované používateľom, ktorí nie sú nároční na spotrebu elektriny, od roku 2011.

(139)

Na základe týchto skutočností, a to najmä modifikácií a plánu úprav predložených nemeckými orgánmi, ktorými sa zabezpečuje obmedzenie znížení iba na používateľov náročných na spotrebu elektriny, ktorí sú vystavení medzinárodnému obchodu, Komisia dospela k záveru, že zníženia sú vhodné a potrebné na zabezpečenie udržateľnosti financovania podpory kombinovanej výroby a majú stimulačný účinok.

(140)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia dospela k záveru, že zníženia nemôžu zodpovedať výnimkám v plnej výške, ani nemôžu byť natoľko významné, aby ohrozili účel opatrenia podpory, lebo majú za následok príliš veľké zaťaženie ostatných koncových spotrebiteľov (odôvodnenie 269 rozhodnutia o začatí konania). Príliš závažné zníženia zvyšujú narušenie hospodárskej súťaže, ktoré z nich vyplýva. Preto by mali podľa EEAG, pokiaľ ide o zníženia financovania podpory energie z obnoviteľných zdrojov, podniky oprávnené na zníženia platiť minimálny príspevok zodpovedajúci v zásade 15 % bežného odvodu (pozri bod 188 EEAG) a ďalšie zníženia by mali byť možné vtedy, ak odvod predstavuje viac než určitú časť hrubej pridanej hodnoty spoločnosti (bod 189 EEAG).

(141)

V rozhodnutí o začatí konania (odôvodnenie 282) Komisia uviedla, že pri posudzovaní primeranosti znížení použije ako usmernenie body 188 a 189 EEAG. Zdá sa to vhodné najmä vzhľadom na to, že na jednej strane opatrenia financované z doplatku KVET slúžia rovnakému environmentálnemu cieľu ako opatrenia financované z doplatkov za obnoviteľné zdroje, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti oddielu 3.7.2 EEAG (boj proti zmene klímy znižovaním emisií CO2 vyplývajúcich z výroby elektriny), a vzhľadom na to, že na strane druhej sa zníženia zameriavajú na zabezpečenie udržateľnosti financovania daných opatrení podpory obmedzením zaťaženia podnikov alebo podnikov konkrétne dotknutých doplatkami za energie, od ktorých sa stále vyžaduje dostatočný vlastný príspevok.

(142)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania (odôvodnenie 283) poznamenala, že nemecké orgány počas predbežného vyšetrovania nepreukázali, že maximálne stropy 0,04 a 0,03 eurocentu/kWh boli obmedzené na nevyhnutné minimum. Nemecké orgány nepreukázali, že by neboli prijateľné menej významné zníženia. Trvali na kumulovanom účinku so zákonom EEG, ale neposkytli konkrétne informácie týkajúce sa príjemcov znížení, v ktorých by sa porovnával pomer medzi zníženým doplatkom KVET a hrubou pridanou hodnotou s pomerom medzi mierne zvýšenými doplatkami KVET (napríklad 15 %) a hrubou pridanou hodnotou alebo s pomerom medzi zníženým doplatkom KVET kumulovaným so zníženým doplatkom podľa zákona EEG a hrubou pridanou hodnotou.

(143)

Nemecké orgány neposkytli počas formálneho vyšetrovania žiadne ďalšie informácie. BV Glas uviedol, že zníženia boli obmedzené na nevyhnutné minimum, ale nevysvetlil prečo.

(144)

Nemecko však upravilo KWKG 2016 a v dôsledku toho sa zníženia obmedzili od 1. januára 2017 na používateľov náročných na spotrebu elektriny a oprávnených na zníženia doplatku za obnoviteľné energie, pričom doplatok bude minimálne 15 % doplatku (pozri odôvodnenie 21). Používatelia, ktorí nie sú nároční na spotrebu elektriny, už nebudú oprávnení na zníženia. Nemecké orgány poskytli aj plán úprav pre predchádzajúcich konečných spotrebiteľov kategórií B a C, podľa ktorého sa do roku 2019 úplne zrušia zníženia pre koncových spotrebiteľov kategórií B a C, ktorí nie sú používateľmi náročnými na spotrebu elektriny, a podľa ktorého boli zníženia v minulosti, od roku 2011, udeľované používateľom, ktorí nie sú nároční na spotrebu elektriny. Nemecké orgány poskytli aj plán úprav pre predchádzajúcich koncových spotrebiteľov kategórií B a C, ktorí sa od roku 2011 považujú za používateľov náročných na spotrebu elektriny.

(145)

Na základe týchto skutočností, najmä úprav zavedených od 1. januára 2017 na úroveň znížení a plánu úprav, ktorý poskytli nemecké orgány, Komisia dospela k záveru, že zníženia doplatkov KVET sú primerané sledovanému cieľu.

(146)

Komisia dospela v rozhodnutí o začatí konania k záveru, že vo fáze predbežného vyšetrovania nezískala dostatok informácií, ktoré by jej umožnili posúdiť celkový výsledok možného narušenia hospodárskej súťaže a obchodu medzi členskými štátmi. Okrem toho, keďže sa zatiaľ nepreukázala nevyhnutnosť, vhodnosť, stimulačný účinok a primeranosť opatrenia pomoci, Komisia pochybovala o tom, že sa opatrením pomoci zabezpečí obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže v dôsledku oslobodenia spoločností od časti ich prevádzkových nákladov a že celkový výsledok uvedeného opatrenia je vo všeobecnosti kladný.

(147)

Nemecké orgány v pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania (odôvodnenie 287) zdôraznili, že narušenia sú obmedzené vďaka pozitívnemu vplyvu opatrení financovaných z poplatku KVET a vďaka tomu, že zmenami prijatými 22. decembra 2016 sa zníženia obmedzia na minimum nevyhnutné na zabezpečenie udržateľnosti doplatku KVET.

(148)

Pokiaľ ide o pozitívne vplyvy, Komisia dospela v rozhodnutí o začatí konania k záveru, že opatrenia financované z doplatku KVET boli zamerané na dôležité zníženia emisií CO2 a boli aj dôležité na zlepšenie integrácie elektriny vyrábanej kombinovaným spôsobom na trhu s elektrinou. Tieto pozitívne vplyvy sú zhrnuté v odôvodneniach 9 a 10.

(149)

Komisia ďalej poznamenáva, že v smernici 2012/27/EÚ sa stanovil 20 % hlavný cieľ v oblasti energetickej efektívnosti a povinnosť členských štátov posúdiť svoj potenciál na vykonávanie opatrení energetickej efektívnosti vrátane zariadení KVET, diaľkového vykurovania a zásobníkov a nasadiť zistený potenciál. Okrem toho cieľ dosiahnutia 27 % zlepšenia energetickej efektívnosti do roku 2030, ktorý Európska rada schválila 23. októbra 2014 (41), bude naďalej viesť Úniu a jej členské štáty k ďalším zníženiam emisií CO2 a ďalším úsporám energie. V dôsledku toho je potrebné financovať opatrenia podpory energetickej efektívnosti, čo môže byť ešte dôležitejšie v budúcnosti, keďže 20 % cieľ ešte nebol dosiahnutý a neskôr sa bude musieť ďalej zvýšiť, aby sa dosiahol cieľ na rok 2030. Zabezpečenie dostupnosti a udržateľnosti finančných prostriedkov pre zariadenia KVET, diaľkové vykurovanie a zásobníky je preto dôležitou súčasťou prípravy na zvyšovanie energetickej efektívnosti výroby elektriny a ďalšieho znižovania emisií CO2. Komisia v rozhodnutí o začatí konania naozaj dospela aj k záveru, že v tejto oblasti sa stále vyskytujú zlyhania trhu a že na zvyšovanie energetickej efektívnosti sú stále potrebné opatrenia podpory.

(150)

Komisia ďalej poznamenáva, že zmenami zavedenými 22. decembra 2016 Nemecko obmedzuje oprávnenosť znížení na podniky oprávnené na zníženia podľa BesAR, t. j. na podniky a sektory, ktorým najviac hrozí premiestnenie a konkurz v prípade platby doplatku v plnej výške a ktoré by teda predstavovali najväčšie ohrozenie udržateľnosti doplatkov. Príjemcovia však budú musieť naďalej prispievať svojím dielom na financovanie opatrení energetickej efektívnosti a zníženia nebudú ohrozovať stimulovanie príjemcov k zachovaniu energetickej efektívnosti.

(151)

A nakoniec Komisia poznamenáva, že zníženia sa udeľujú všetkým podnikom pôsobiacim v tom istom sektore, ak sú rovnako nároční na spotrebu elektriny.

(152)

Na tomto základe Komisia dospela k záveru, že celkový výsledok opatrenia pomoci je pozitívny v tom, že pozitívne účinky prevažujú nad možným narušením hospodárskej súťaže.

(153)

Znížené doplatky KVET boli zavedené v roku 2002 v KWKG 2002. Nemecké orgány v tejto súvislosti uviedli, že v roku 2002 Komisia dospela k záveru, že vtedy platný zákon KWKG 2000 neobsahuje štátnu pomoc, a Nemecku nenaznačila, že KWKG 2002 je akt, ktorý sa má oznámiť (42). Uviedli, že skutočnosť, že Komisia nenamietala proti KWKG 2002 a KWKG 2000 vyhlásila za zákon nepredstavujúci pomoc, vedie k odôvodnenému záveru, že zníženia doplatkov KVET nepredstavujú pomoc, aspoň nie do roku 2014, keď Komisia prijala EEAG 2014 a objasnila, že obnoviteľná energia alebo schémy podpory pre KVET financované z doplatkov predstavujú pomoc. Aj BV Glas uvádza, že rozhodnutím z 22. mája 2002 o štátnej pomoci NN 68/2000 – Nemecko – Zákon o ochrane výroby elektriny na základe kombinovanej výroby tepla a elektriny z 12. mája 2000 (ďalej len „rozhodnutie Komisie z roku 2002“) sa vytvorili odôvodnené očakávania, že KWKG 2002 a KWKG 2016 neobsahujú žiadnu pomoc.

(154)

Napriek tomu Nemecko predložilo Komisii plán úprav od roku 2011, v ktorom sa progresívne upravuje oprávnenosť koncových spotrebiteľov kategórií B a C a kritériá primeranosti zavedené zákonom z 22. decembra 2016 a začlenené do KWKG 2016 v znení zmien (t. j. zníženia obmedzené na používateľov náročných na spotrebu elektriny spĺňajúcich podmienky stanovené v odôvodnení 20 a zníženia obmedzené na 85 % doplatku KVET alebo 4 % či 0,5 % hrubej pridanej hodnoty, v závislosti od výšky spotreby elektriny podniku).

(155)

Vyrovnávajú sa v ňom platby doplatkov KVET všetkých predchádzajúcich koncových spotrebiteľov kategórií B a C, ktorí sa považujú za používateľov náročných na spotrebu elektriny, s úrovňami kompatibilnými do roku 2018. Zatiaľ čo Komisia tento plán úprav posudzuje výhradne na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, z porovnania s kritériami posúdenia stanovenými v EEAG v súvislosti s úpravou znížení doplatku za obnoviteľné zdroje uplatňovaných do 1. júla 2014 vyplýva, že progresívna úprava doplatku KVET predpokladaná v predloženom pláne umožní, aby sa minulé platby doplatkov KVET považovali za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(156)

V pláne sa vlastne predpokladá progresívne zvyšovanie doplatku KVET pre koncových spotrebiteľov kategórií B a C od roku 2011, takže v roku 2019 budú musieť platiť doplatok KVET v plnej výške (100 %). Tento postup je prísnejší ako prechodné ustanovenie týkajúce sa znížení financovania obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa predpokladá v EEAG. V prípade používateľov náročných na spotrebu elektriny sa v pláne predpokladá úprava na výšku 15 % už na rok 2018, teda skôr než to Komisia vyžaduje pri úprave znížení financovania obnoviteľných zdrojov energie (pozri bod 193 EEAG). Komisia sa preto domnieva, že vykonávaním predloženého plánu úprav sa zníženia minulých doplatkov KVET budú považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(157)

Vzhľadom na to, že doplatky KVET platené koncovými spotrebiteľmi kategórií B a C predstavovali za roky 2011 a 2012 celkovo viac než 100 % doplatku KVET v plnej výške platieb koncových spotrebiteľov kategórie A, sa plán úprav vzťahuje na používateľov náročných na spotrebu elektriny až od roku 2013. Spotrebitelia kategórie B v skutočnosti zaplatili za obdobie rokov 2013 – 2016 celkovo viac, než sa vyžaduje v pláne úprav (21 % namiesto 12,5 %), preto sa na nich budú úpravy v praxi vzťahovať až od roku 2017. Na spotrebiteľov kategórie C sa budú úpravy vzťahovať od roku 2016, pretože za obdobie rokov 2013 – 2015 zaplatili celkovo viac, než sa vyžaduje v pláne úprav (13 % namiesto 12,5 %).

(158)

Pokiaľ ide o používateľov náročných na spotrebu elektriny, tí za obdobie rokov 2011 až 2016 zaplatili 15 % doplatku KVET. Plán úprav sa na nich bude v praxi vzťahovať od roku 2017.

(159)

Vzhľadom na skutočnú výšku doplatku KVET, ktorú uhradili príjemcovia v predchádzajúcich rokoch, sa pri vykonávaní plánu úprav nebude vyžadovať žiadne zvýšenie doplatku za minulé roky, okrem roku 2016 v prípade koncových spotrebiteľov kategórie C, ktorí nepredstavujú používateľov náročných na spotrebu elektriny. Tento nárast doplatku KVET však už bol prijatý v zákone z 22. decembra 2016 a zvýšenie doplatku KVET pre túto kategóriu koncových spotrebiteľov bolo začlenené do konečného účtu za rok 2016. Podľa článku 36 KWKG 2016 v znení zmien je naozaj splatný dodatočný doplatok vo výške 0,026 eurocentu/kWh, ak zníženia za obdobie rokov 2014 – 2016 neprekračujú 160 000 EUR (t. j. 20 % pod úrovňou de minimis).

(160)

Komisia ďalej dospela k záveru, že počiatočný bod plánu úprav v roku 2011 je opodstatnený. V júni 2010 Európska rada naozaj odsúhlasila cieľ dosiahnutia 20 % energetickej efektívnosti do roku 2020. V priebehu rokov 2010 a 2011 EÚ prijala niekoľko akčných plánov a oznámení (43), v ktorých sa zdôrazňuje dôležitosť energetickej efektívnosti a potreba zintenzívnenia úsilia, okrem iného pri výrobe energie a prostredníctvom schém na zvýšenie energetickej efektívnosti. To spolu so smernicou 2012/27/EÚ viedlo členské štáty k zintenzívneniu opatrení podpory a doplatkov, okrem iného k zvýšeniu doplatku KVET.

(161)

Pokiaľ ide o oprávnené očakávania, ktoré by mohli vyplývať z rozhodnutia Komisie z roku 2002, Komisia poznamenáva, že rozhodnutie z roku 2002 sa nevzťahuje na zníženia doplatku KVET, a nie je teda jasné, ako by vzhľadom na neexistenciu pomoci mohli oprávnené očakávania vzniknúť. V každom prípade, aj za predpokladu, že by z rozhodnutia z roku 2002 a na základe judikatúry [PreussenElektra (44)] vyplynuli oprávnené očakávania, by tieto oprávnené očakávania skončili najneskôr rokom 2011, keďže viacero skutočností v judikatúre a rozhodovacej praxi by obozretný a rozvážny hospodársky subjekt primälo uvedomiť si, že už nie je možné predpokladať, že zníženia doplatku KVET nebudú predstavovať pomoc.

(162)

Súdny dvor opakovane rozhodol, že právo odvolávať sa na zásadu oprávneného očakávania sa vzťahuje na každú osobu v situácii, keď inštitúcia Spoločenstva spôsobila vznik očakávaní tým, že tejto osobe poskytla konkrétne záruky. Ak je však obozretný a rozvážny hospodársky subjekt schopný predvídať prijatie opatrenia Spoločenstva spôsobilého ovplyvniť jeho záujmy, nemôže sa v prípade prijatia tohto opatrenia tejto zásady dovolávať (45).

(163)

Súdny dvor medzitým naozaj v rozsudku vo veci Essent zo 17. júla 2008 (46) objasnil hranice rozsudku vo veci PreussenElektra (47) a dospel k záveru, že za štátny zdroj sa považuje aj doplatok uložený štátom a spravovaný subjektom určeným štátom, a to aj vtedy, ak sa peňažné prostriedky nepresunú prostredníctvom fondu alebo účtu, ktorý priamo spravuje štát; okrem toho, 22. júla 2009 Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie týkajúce sa maximálneho stropu zavedeného v rakúskych právnych predpisoch, ktorým sa z povinnosti nákupu zelenej elektriny vylučovali spoločnosti v odvetviach náročných na spotrebu elektriny, ak ich náklady na zelenú elektrinu prekročili 0,5 % príslušnej výrobnej hodnoty (48). Komisia 8. marca 2011 v konečnom rozhodnutí potvrdila svoje stanovisko, že rakúsky maximálny strop pre používateľov náročných na spotrebu elektriny v rámci zákona o zelenej elektrine predstavuje štátnu pomoc (49).

(164)

Komisia ďalej poznamenáva, že plán úprav vedie v praxi k úprave koncových spotrebiteľov kategórie C, ktorí v roku 2016 nepredstavujú používateľov náročných na spotrebu elektriny. V roku 2016 si mal už každý obozretný a rozvážny hospodársky subjekt uvedomiť, že namiesto predpokladania, že zníženia nepredstavujú pomoc, je obozretné počkať na stanovisko Komisie, a to najmä vzhľadom na to, že bolo známe, že KWKG 2016 bol oznámený Komisii na schválenie.

(165)

A nakoniec Komisia poznamenáva, že plán úprav zabraňuje príliš vysokým a príliš náhlym finančným narušeniam v prípade jednotlivých podnikov a v tomto zmysle prispieva aj k udržateľnosti financovania podpory pre KVET, ako je uvedené v odôvodnení 124 a nasledujúcom.

(166)

Pokiaľ ide o zníženia doplatkov KVET uplatňovaných pred dátumom začatia plánu úprav, Komisia sa domnieva, že vzhľadom na stav vývoja vysoko účinnej kombinovanej výroby (obdobie pred zavedením 20 % cieľa energetickej efektívnosti EÚ) sa môže objem znížení udelených podľa KWKG 2002 po novembri 2006 považovať za objem, ktorý nespĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a teda patrí do rozsahu pôsobnosti článku 2 nariadenia (ES) č. 994/98, ktorý bol v tom čase uplatniteľný (pomoc de minimis), alebo že zníženia udelené od decembra 2008 do decembra 2010 patria do dočasného rámca Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (50).

(167)

Komisia dospela k záveru, že Nemecko vykonávalo znížené doplatky KVET v prípade určitých koncových spotrebiteľov neoprávnene v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy. Komisia však dospela k záveru, že tieto zníženia zmenené zákonom z 22. decembra 2016 a doplnené plánom úprav sú zlučiteľné s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(168)

Ako je uvedené v odôvodnení 7, nemecké orgány oznámili zmenu schémy pomoci pre KVET, ktorú Komisia schválila 24. októbra 2016. Táto zmena pozostáva zo zmeny podmienok, ktoré majú splniť zariadenia KVET s cieľom získať oprávnenie na účasť na verejných obstarávaniach vyhlásených na obdobie zimy 2017/2018, v ktorých sa vyberú projekty KVET využívajúce výhody podpory. V dôsledku tejto zmeny budú aj zariadenia KVET odvádzajúce elektrinu do uzavretých distribučných sústav oprávnené na účasť na uvedených verejných obstarávaniach (ďalej len „zmena“). KVET využívaná na vlastnú spotrebu však naďalej nebude oprávnená na podporu a oznámená zmena sa jej netýka. Nasledujúci oddiel obsahuje informácie o predbežnom preskúmaní danej zmeny podľa článku 4 nariadenia (EÚ) 2015/1589.

(169)

V dôsledku zmeny uvedenej v oddiele 5 bude na účasť na predkladaní ponúk na získanie stanovenej prémie k trhovej cene za elektrinu oprávnená ďalšia kategória prevádzkovateľov zariadení KVET. Zmenou sa teda zvýši okruh príjemcov schválenej schémy pomoci. Nemení sa tým posúdenie existencie pomoci vykonané Komisiou v odôvodneniach 123, 128 až 137, 139 a 144 písm. a) rozhodnutia o začatí konania. Zmena teda tiež predstavuje schému pomoci.

(170)

Konkrétne sa dotknutým zariadeniam KVET zmenou zabezpečuje prístup k verejným obstarávaniam usporiadaným pre zariadenia KVET odvádzajúce elektrinu do verejných sústav. Zariadenia KVET vybraté vo verejnom obstarávaní získajú prémiu k trhovej cene. Zmena im poskytuje výhodu nad ostatnými výrobcami elektriny, ktorí získavajú trhovú cenu iba za elektrinu, ktorú vyrobia. Keďže na verejnom obstarávaní sa môžu zúčastniť iba prevádzkovatelia zariadení KVET a iba určité typy prevádzkovateľov zariadení KVET, výhoda je selektívna. Podpora sa financuje z doplatku KVET uvedeného v oddieloch 2.2 a 2.3, a tým zo štátnych zdrojov z dôvodov uvedených v oddiele 6.1.2. Výhoda pravdepodobne ovplyvní aj obchod medzi členskými štátmi a hospodársku súťaž. Prevádzkovatelia zariadení KVET odvádzajúci elektrinu do uzavretých distribučných sústav sú naozaj v hospodárskej súťaži s dodávateľmi elektriny odvádzajúcimi elektrinu do verejných sústav. Keďže na elektrinu odvádzanú do verejných sústav sa vzťahuje obchod a hospodárska súťaž medzi členskými štátmi, aj zmena, ktorou sa rozširuje možnosť zariadení KVET odvádzajúcich elektrinu do uzavretých distribučných sústav, bude mať pravdepodobne vplyv na obchod a hospodársku súťaž medzi členskými štátmi.

(171)

Keďže pridanie novej kategórie zariadení KVET oprávnených na účasť na verejných obstarávaniach ešte nebolo schválené, Nemecko splnilo svoje povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy.

(172)

Cieľ podpory zostáva rovnaký, ako je uvedený v odôvodnení 148 rozhodnutia o začatí konania: podpora je zameraná na zvýšenie úrovne ochrany životného prostredia prostredníctvom podpory elektriny z vysoko účinnej kombinovanej výroby. Komisia v tomto zmysle poznamenáva, že na zariadenia KVET, ktoré by boli oprávnené na účasť na verejných obstarávaniach, sa bude naďalej vzťahovať požiadavka na vysokú efektívnosť v súlade s bodom 139 EEAG.

(173)

Komisia preto dospela k záveru, že zmena prispieva k cieľu spoločného záujmu rovnako ako pôvodná schéma (v tejto súvislosti pozri oddiel 3.3.1.1 rozhodnutia o začatí konania).

(174)

Zariadenia KVET odvádzajúce elektrinu do súkromnej sústavy zodpovedajú typu zariadení KVET uvedených v rozhodnutí o začatí konania ako Kontraktor (pozri odôvodnenie 23 rozhodnutia o začatí konania) a pre ktoré nemecké orgány poskytli výpočty priemerných nákladov na elektrinu a porovnanie s prognózami trhových cien (pozri tabuľku 5).

(175)

Členské štáty musia preukázať, že štátna pomoc je potrebná na nápravu zlyhania trhu, ktorá by inak zostala nevyriešená (pozri bod 37 EEAG). V prípade kombinovanej výroby Komisia predpokladá, že opatrenia energetickej efektívnosti sa zameriavajú na negatívne externality vytváraním individuálnych stimulov na zachovanie environmentálnych cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a zníženia emisií skleníkových plynov (pozri body 35 a 142 EEAG).

(176)

Podľa bodu 49 EEAG musí členský štát preukázať, že pomoc má stimulačný účinok, ktorý podnieti zmenu správania príjemcov v súlade s presadzovaným cieľom spoločného záujmu.

(177)

Z výpočtov poskytnutých nemeckými orgánmi (pozri tabuľku 5) vyplýva, že výrobné náklady na elektrinu z vysoko účinnej kombinovanej výroby (priemerné náklady na elektrinu) sú vyššie než trhová cena elektriny a že bez podpory by takáto činnosť pravdepodobne nebola hospodársky životaschopná.

(178)

Zariadenia KVET, ktoré sú dotknuté zmenou, získajú podporu len vtedy, ak budú vybraté v súťažnom ponukovom konaní, preto nie je potrebné splniť požiadavku formy obsiahnutú v bode 51 EEAG (pozri bod 52 EEAG).

(179)

Komisia sa preto domnieva, že nemecké orgány preukázali potrebnosť pomoci pre zariadenia KVET odovzdávajúce elektrinu do súkromných sústav a že schéma pomoci bude mať stimulačný účinok.

(180)

V súlade s bodom 145 EEAG sa štátna pomoc môže považovať za vhodný nástroj na financovanie opatrení energetickej efektívnosti bez ohľadu na formu, v ktorej bola udelená. Prémie k trhovej cene sú vhodným nástrojom pomoci na kompenzovanie vyšších výrobných nákladov na elektrinu zariadení KVET vyplývajúcich z vysoko účinnej kombinovanej výroby, keďže sa zameriavajú na dodatočný nákladový prvok, ktorého sa netýka trhová cena.

(181)

Oznámenou zmenou sa pridá nová kategória prevádzkovateľov zariadení KVET, ktorí sa môžu zúčastniť na verejnom obstarávaní s cieľom získať prémiu k trhovej cene. Zodpovedá to prevádzkovej pomoci na výrobu elektriny v zariadeniach VU – KVET, čiže na posúdenie primeranosti sa uplatňuje bod 151 EEAG.

(182)

V prípade posúdenia primeranosti bod 151 EEAG odkazuje na podmienky, ktoré sa uplatňujú na prevádzkovú pomoc pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, ako je to uvedené v oddiele 3.3.2.1 EEAG.

(183)

Zariadenia KVET dotknuté zmenou patria do kategórie vymedzenej v bode151 písm. a) EEAG: vyrobená elektrina sa predá verejnosti (aj keď obmedzenejšiemu počtu odberateľov než elektrina predávaná do verejnej sústavy).

(184)

V prípade posúdenia primeranosti bod 151 EEAG odkazuje na podmienky, ktoré sa uplatňujú na prevádzkovú pomoc pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, ako je to uvedené v oddiele 3.3.2.1 EEAG.

(185)

Podľa bodu 124 EEAG sa pomoc musí udeliť ako prémia k trhovej cene, zatiaľ čo výrobcovia predávajú svoju elektrinu priamo na trhu. Okrem toho sa musia na príjemcov vzťahovať štandardné zodpovednosti za vyrovnanie odchýlky, okrem prípadov, keď neexistujú žiadne likvidné vnútrodenné vyrovnávacie trhy, a schéma musí zabezpečovať, že výrobcovia nie sú stimulovaní vyrábať elektrinu v prípade záporných trhových cien.

(186)

Schéma pomoci je v súlade s bodom 124 písm. a) EEAG za predpokladu, že pomoc vyplácaná vybratým podnikom sa vypláca ako prémia k trhovej cene a prevádzkovateľ zariadenia KVET musí predávať elektrinu na trhu (pozri odôvodnenie 79). Na prevádzkovateľa sa vzťahujú aj bežné zodpovednosti za vyrovnanie odchýlky (pozri odôvodnenie 79). A nakoniec, schéma nevytvára žiadne stimuly na tvorbu záporných cien. Pomoc sa naozaj vypláca ako stanovená prémia a za obmedzený počet hodín prevádzky pri plnej záťaži. Zvyšujú sa tým stimuly na predaj elektriny v čase zvýšeného dopytu, keďže sa tak maximalizujú príjmy, a naopak sa znižujú stimuly na výrobu v čase záporných cien. Okrem toho Nemecko pozastavilo podporu v čase záporných cien (pozri odôvodnenie 79).

(187)

V bode 126 EEAG sa vyžaduje, aby sa od 1. januára 2017 pomoc udeľovala v súťažnom ponukovom konaní.

(188)

Zmena je v súlade s touto požiadavkou, keďže pozostáva z pridania kategórie prevádzkovateľov zariadení KVET oprávnených na účasť na verejných obstarávaniach, ktoré budú prebiehať od zimy 2017/2018. Pokiaľ ide o otázku strategickej ponuky, Komisia poznamenáva, že nemecké orgány vypracovali štúdiu o hospodárení zariadení KVET odovzdávajúcich elektrinu do súkromných sústav, z ktorej vyplynulo, že konkurenčná výhoda je oveľa obmedzenejšia, než sa pôvodne myslelo (ak vôbec existuje), takže riziko strategickej ponuky bolo dostatočne nízke nato, aby bolo možné tento typ zariadení KVET začleniť do rovnakého verejného obstarávania. Okrem toho nemecké orgány uviedli, že túto skutočnosť začlenia do hodnotenia verejných obstarávaní, a ďalej uviedli, že ak sa odhalia náznaky strategickej ponuky, nemecké orgány ich budú riešiť v rámci návrhu verejného obstarávania a oznámia Komisii zmeny podmienok oprávnenosti a návrhu verejného obstarávania.

(189)

Zmenou sa neupravuje záväzok nemeckých orgánov v oblasti vykonania všetkých podmienok stanovených v oddiele 3.2.7 EEAG. Opatrenia sú v súlade s ustanovením o transparentnosti.

(190)

Na základe dôvodov uvedených v oddieloch 7.3.1 až 7.3.4 Komisia dospela k záveru, že podpora nových zariadení VU – KVET používaných v uzavretých distribučných sústavách je v súlade s EEAG, konkréte s ich oddielom 3.4, a preto je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ,